Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 1C/27/2024 7624201776 23. 08. 2024 JUDr. Jana Gargulová ECLI:SK:OSSN:2024:7624201776.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: Mesto Gelnica, Banícke námestie 4, 056 001 Gelnica, IČO: 00 329 061, právne zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 34 413 952, proti žalovanému: TIMO HUMENNÉ, s.r.o., Páričkova 18, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 487 881, o žalobu na zrušenie vecného bremena, takto rozhodol: I. Súd zrušuje vecné bremeno in rem spočívajúce v práve umiestnenia vodovodného potrubia ako zásobného radu vody pri realizácii zasnežovania v rámci lyžiarskeho strediska na parcele KN „C“ č. 3131/1, o výmere 2.054.986 m2, lesný pozemok v katastrálnom území Gelnica, v prospech žalovaného: TIMO HUMENNÉ s.r.o., so sídlom Páričkova 18, Bratislava, IČO: 36 487 881. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.4.2024 domáhal voči žalovanému zrušenia vecného bremena na špecifikovanej nehnuteľnosti. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že e výlučný vlastník pozemku v kat. území A.: parcela KN “C" č. 3131/1, druh: lesný pozemok, o výmere 2.054.986 m2, ktorý je evidovaný na LV č. X pre katastrálne územie A. (ďalej v texte aj ako “nehnuteľnosť“). Na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.2.2005 (ďalej v texte aj ako „Zmluva“), uzatvorenej v zmysle § 151n Občianskeho zákonníka medzi žalobcom ako povinným z vecného bremena a žalovaným ako oprávneným z vecného bremena došlo k zriadeniu vecného bremena, spočívajúceho v práve umiestnenia vodovodného potrubia ako zásobného radu vody pri realizácii zasnežovania v rámci lyžiarskeho strediska na nehnuteľnosti, v prospech žalovaného. Táto Zmluva sa uzatvárala v súvislosti s plánovanou realizáciou projektu dobudovania lyžiarskeho strediska nachádzajúceho sa v kat. území A. v lokalite „Na šibenicu“ 3. Od uzatvorenia predmetnej Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.2.2005 prešlo takmer 20 rokov, pričom sa projekt dobudovania lyžiarskeho strediska do dňa podania žaloby nerealizoval. Rovnako tak sa za 20 rokov ani len nezačalo realizovať zasnežovanie predmetného lyžiarskeho strediska na nehnuteľnosti, preto nikdy nedošlo k umiestneniu vodovodného potrubia, v prospech umiestnenia ktorého došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca oslovil žalovaného i osobu jeho štatutárneho zástupcu za účelom uzatvoriť dohodu o zrušení vecného bremena, za účelom zrušenia ťarchy, ktorá zaťažuje pozemok parc. KN „C“ č.3131/1 v kat. území A., a to v celom rozsahu, avšak bezúspešne.
4. Nakoľko žalobca ani do budúcna neplánuje realizovať tento projekt samostatne, a tento projekt sa nebude realizovať ani prostredníctvom súkromných investorov, pričom predmetná ťarcha zaťažuje celú obrovskú výmeru pozemku, a na tomto pozemku - zaťaženej nehnuteľnosti nebolo nikdy umiestnené vodovodné potrubie vo vlastníctve žalovaného, preto ani tento pozemok neslúžil a ani neslúži potrebám žalovaného, a teda žalovaný nevykonáva ani v minulosti nikdy nevykonával právo vyplývajúce z tohto vecného bremena, žalobca má za to, že ďalšia existencia tejto ťarchy výrazným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckych práva a obmedzuje užívanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu a rovnako obmedzuje aj nakladanie žalobcu s predmetnou zaťaženou nehnuteľnosťou. 5. Rovnako má žalobca za to, že vecné bremeno vzniklo výlučne a v súvislosti s realizáciou projektu dobudovania lyžiarskeho strediska nachádzajúceho sa v kat. území A. v lokalite „Na šibenicu“. Je zrejmé. že napriek záujmom žalobcu ani za cca 20 rokov nedošlo k realizácii tohto projektu, a teda prvotný účel zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného úplne zanikol. Aktuálne preto existuje hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. 6. Žalobca má za to, že v jeho prípade sú naplnené zákonné podmienky v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, na to, aby súd svojim rozhodnutím zrušil vecné bremeno, nakoľko vznikol hrubý nepomer medzi právom a povinnosťou z vecného bremena z dôvodu trvalej zmeny. 7. K žalobe žalobca pripojil: - LV č.X pre katastrálne územie A., - Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 1.2.2005, - Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Gelnici č. 97 zo dňa 4.5.2005, - Žiadosť o zrušenie vecného bremena adresovaná žalovanému zo dňa 11.10.2023 vrátane podacie lístka a vrátenej obálky, - Žiadosť o zrušenie vecného bremena adresovaná štatutárnemu zástupcovi žalovaného zo dňa 11.10.2023 vrátane podacie lístka. 8. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 31.5.2024, no žiadnym spôsobom sa k nej nevyjadril a na vytýčené súdne pojednávanie vo veci sa nedostavil. 9. Na pojednávaní dňa 23.8.2024 žalobca uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku v katastrálnom území A., parc. KN „c“ č. 3131/1, ktorý pozemok je evidovaný na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie A.. Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 1.2.2005 došlo k zriadeniu vecného bremena na predmetnej parcele spočívajúceho v práve umiestnenia vodovodného potrubia ako zásobného radu vody pri realizácii zasnežovania v rámci výstavby a prevádzky lyžiarskeho strediska v prospech žalovaného. Nakoľko sa tento projekt výstavby lyžiarskeho strediska odo dňa 2.5.2005 doposiaľ nezrealizoval a ani žalobca, ani iná osoba neplánuje tento projekt realizovať, a teda zaťažená parcela nikdy neslúžila, ani v budúcnosti nebude slúžiť pre potreby žalovaného, t.j. pre umiestnenie vodovodného potrubia, žalovaný nevykonáva a takmer 20 rokov nevykonával právo vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena. Na druhej strane predmetná ťarcha zaťažuje celú obrovskú výmeru pozemku, čo má za následok výrazné obmedzenie užívania tejto nehnuteľnosti zo strany žalobcu a rovnako obmedzuje aj nakladanie žalobcu s predmetnou zaťaženou nehnuteľnosťou. Žalobca má teda za to, že aktuálne existuje hrubý nepomer medzi ťarchou, teda vecným bremenom, ktoré zaťažuje žalobcu a výhodou žalovaného. Na základe všetkých týchto skutočností žalobca má za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 151p ods. 3 OZ na to, aby súd svojim rozhodnutím zrušil vecné bremeno. V súvislosti so zmluvou o zriadení vecného bremena, nebol vyhotovený ani geometrický plán, v ktorom by bolo zakreslené predmetné vecné bremeno a tým pádom toto vecné bremeno zaťažuje celú oblasť. 10. Podľa § 151p ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) (1) vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
11. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti spočívajúcej v tom, že obe strany sporu dňa 1.2.2005 uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve umiestnenia vodovodného potrubia ako zásobného radu vody pri realizácii zasnežovania v rámci lyžiarskeho strediska na parcele KN „C“ č. 3131/1, o výmere 2.054.986 m2, lesný pozemok v katastrálnom území A., v prospech žalovaného. Žalovaný mal realizovať projekt dobudovania lyžiarskeho strediska a toto vecné bremeno malo slúžiť na umožnenie umelého zasnežovania. 12. Nespornou skutočnosťou je aj, že k realizácii tohto projektu lyžiarskeho strediska nedošlo od uzatvorenia uvedenej zmluvy do súčasnosti, a teda nedošlo ani k vybudovaniu systému umelého zasnežovania. Podľa vyjadrenia žalobcu ako vlastníka predmetnej parcely, na ktorej malo toto pôvodne plánované lyžiarske stredisko stáť, sa už s vybudovaním tohto strediska viac do budúcnosti nepočíta. 13. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s tvrdením žalobcu v žalobe o tom, že v danom prípade vznikol medzi povinnosťou povinného z vecného bremena a právom oprávneného z vecného bremena hrubý nepomer. Tento nepomer spočíva v skutočnosti, že vecné bremeno malo slúžiť účelom zasnežovania lyžiarskeho strediska, no nedošlo za vyše 19 rokov k jeho vybudovaniu a tým pádom ani k vybudovaniu samotného systému umelého zasnežovania. V súčasnosti je teda predmetná nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom v prospech žalovaného, ktoré už žalovaný objektívne nemôže realizovať a zároveň nedošlo k mimosúdnej dohode o dobrovoľnom zrušení tohto vecného bremena, aj keď sa žalobca o to pokúšal. 14. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že tu vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a preto súd v zmysle § 151p ods. 3 OZ rozhodol výrokom č. I o zrušení tohto vecného bremena. 15. O zrušení vecného bremena rozhodol súd bez náhrady v prospech žalovaného – oprávneného, nakoľko sa tento jednak k žalobe ako takej nevyjadril žiadnym spôsobom a jednak žalovaný toto vecné bremeno nikdy reálne nevyužíval a tým pádom mu nevznikla jeho zrušením žiadna škoda, či iná majetková ujma. 16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal výrokom č. II žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.