Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 9Pc/13/2024 7624202058 26. 11. 2024 JUDr. Stanislava Semanová ECLI:SK:OSSN:2024:7624202058.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpený Mgr. Marekom Tauberom, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti matke: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená JUDr. Pavlom Zavackým, advokát so sídlom Hradné námestie 77/29, Kežmarok a maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o zapretie otcovstva, takto rozhodol: I. Určuje, že A. B., E. B., nar. X.X.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.X.XXXX z matky D. B., E. F., nar. XX.X.XXXX. II. Zaväzuje matku maloletého nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 238,20 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Dňa 25.04.2024 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že nie je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky D. B., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedol, že s matkou dieťaťa uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX, počas ktorého sa narodil syn A.. V poslednej dobe medzi ním a matkou dieťaťa dochádza k vzájomným hádkam a pri jednej z nich mu matka povedala, že nie je otcom maloletého A. a zároveň mu uviedla meno skutočného biologického otca. Toto mu potvrdilo jeho podozrenie, ktoré mal od narodenia dieťaťa, a to že nie je jeho otcom. 2. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 03.06.2024 žiadala návrh o zapretie otcovstva zamietnuť. Odmietla, aby malo dôjsť k jej údajnému priznaniu počas slovného konfliktu. Nepopiera, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, nakoľko po pravidelných slovných konfliktoch vyvolaných žiarlivosťou manžela, tomuto oznámila zamýšľané podanie návrhu na rozvod ich manželstva. Podanie tohto návrhu o zapretie otcovstva vzniklo iba z dôvodu, že navrhovateľ v prípade rozvodu hľadá spôsob ako neplatiť do budúcna výživné pre dieťa. Pokiaľ navrhovateľ mal podozrenie od narodenia dieťaťa, že nie je jeho biologickým otcom, mohol požiadať o vykonanie testu otcovstva skôr. Konanie navrhovateľa je proti dobrým mravom, pretože mal vedomosť o tom, že mali dlhodobo problém otehotnieť a že s jeho súhlasom podstúpila hormonálnu liečbu, podarilo sa jej otehotnieť a stať sa matkou maloletého A.. Otcom dieťaťa môže byť iba navrhovateľ, ktorý mal so synom blízky vzťah, až do jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti na konci mesiaca apríl 2024. 3. V replike doručenej súdu dňa 17.06.2024 navrhovateľ označil vyjadrenie matky dieťaťa za zavádzajúce, klamlivé. Ohradil sa voči tomu, aby týmto návrhom hľadal spôsob ako neplatiť výživné. Uviedol, že požiadal o vykonanie testu DNA Diagnostické centrum v Bratislave, zo správy ktorého vyplýva, že pravdepodobnosť jeho otcovstva k dieťaťu je 0 %. K odberu vzoriek došlo ním. Nemal dôvod
odoberať cudzie vzorky, keďže chcel jednoznačne zistiť, či je alebo nie je biologickým otcom dieťaťa. Zároveň uviedol, že najpravdepodobnejším biologickým otcom dieťaťa je bývalý kolega matky. 4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom, sobášnym listom, lekárskymi správami, výsledkom testu DNA, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav: 5. Manželstvo navrhovateľa A. B. a matky maloletého dieťaťa D. B. bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Matka maloletého D. B. od 05.05.2020 podstúpila hormonálnu liečbu na Klinike reprodukčnej medicíny, gynekológie a urológie spoločnosti Iscare, a.s., v Martine, z dôvodu, že od uzatvorenia manželstva sa s navrhovateľom pokúšali neúspešne o tehotenstvo. Dňa 15.05.2021 sa narodil maloletý A. B., v rodnom liste ktorého sú zapísaní účastníci tohto konania. 6. Navrhovateľ uviedol, že pred otehotnením manželka chodievala domov neskôr z práce, čo mu začalo byť podozrivé. Asi po pol roku po narodení dieťaťa, začal na ňom badať črty kolegu manželky. Už predtým mal podozrenie, preto si chcel overiť, či je naozaj otcom maloletého. Dieťaťu a sebe odobral vzorky podľa návodu. S výsledkom konfrontoval manželku. 7. Podľa Výsledku testu DNA zo dňa 11.04.2023 DNA Diagnostického centra v Bratislave, údajný otec A. B. je vylúčený ako biologický otec testovaného dieťaťa A. B.. Pravdepodobnosť otcovstva je 0 %. Podľa Poznámky na uvedenom Výsledku testu DNA, vzhľadom k tomu, že laboratórium nemôže overiť pôvod vzoriek, nemôže byť výsledok použitý ako dôkaz na súde k určeniu otcovstva. 8. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzťah s manželkou chcel zachrániť, ostal s manželkou za podmienky, že budú mať spoločne dieťa, avšak zmeny v ich manželstve nenastali, preto podal tento návrh na zapretie otcovstva. 9. Matka maloletého uviedla, že od kedy otehotnela mal jej manžel stále výčitky, kde bola, s kým a pod.. Manžel žiarlil a stalo sa, že bez ohlásenia prichádzal za ňou do práce. Otcom dieťaťa je jej manžel, nikdy neuviedla nič iné. G., ktorého označil jej manžel má rodinu, medzi nimi boli len kolegiálne vzťahy. Uviedla, že v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa mala jeden pohlavný styk s iným mužom, ktorý bol chránený. Neverila manželovi, že odobral vzorky maloletému, výsledok testu DNA nie je ničím podložený, nie je tam ani pečiatka. Ďalej uviedla, že manžel mal vždy dobrý vzťah s A.. 10. V konaní bol súdom ustanovenou znalkyňou z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA RNDr. Angelikou Vasiľovou vypracovaný znalecký posudok č. 30/2024, podľa záverov ktorého na základe zisteného nálezu DNA analýzou – otcovstvo označeného muža A. B. voči dieťaťu A. B. je vylúčené. 11. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 12. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 13. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. 14. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. 15. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
16. Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletý A. B. sa narodil za trvania manželstva matky D. B. a navrhovateľa – muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté A. B., preto zákonná domnienka otcovstva v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí o tom, že za otca maloletého sa považuje navrhovateľ a preto bol ako otec maloletého zapísaný do rodného listu dieťaťa podľa zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky dieťaťa. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na tunajšom súde dňa 25.04.2024, teda v zákonnej lehote troch rokov s tým, že sa jedná o subjektívnu lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa manžel dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa. Navrhovateľ uviedol, že podozrenie, že nie je otcom dieťaťa nadobudol cca vo veku jedného roka dieťaťa, hoci určité podozrenie mal už aj skôr. V danom prípade návrh na začatie konania bol podaný do troch rokov od narodenia dieťaťa t.j. je nepochybné, že bola zachovaná zákonná prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle § 88 ods. 2 zákona o rodine, na ktorú súd prihliada ex offo. 17. Ďalej súd skúmal, či otcovstvo navrhovateľa k maloletému synovi je vylúčené. Z výpovede matky maloletého dieťaťa vyplynulo, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletého, okrem intímnych stykov s manželom, mala jeden intímny styk s iným mužom, ktorý mal byť chránený. Tiež je zrejme, že matka pred otehotnením podstúpila hormonálnu liečbu z dôvodu, že dovtedy sa jej s manželom nepodarilo splodiť dieťa, hoci sa o to pokúšali od roku 2015. Súd ďalej poukazuje aj na listinu Výsledok testu DNA, ktorú v konaní predložil navrhovateľ. Je pravdou, že v konaní nebolo preukázané a ani nebolo možné preukázať, vzorky ktorých osôb boli predložené na vykonanie uvedeného testu. Je však možné konštatovať pravdepodobnosť, že sa jednalo o vzorky navrhovateľa a maloletého a to poukazujúc aj na to, že navrhovateľ napriek uvedenému výsledku mal záujem zotrvať v manželskom zväzku s matkou dieťaťa. 18. Z uvedených dôvodov bola v konaní súdom ustanovená znalkyňa z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, ktorá vyhotovila znalecký posudok na základe odobratých vzoriek DNA navrhovateľa, matky a maloletého dieťaťa.. Znaleckým dokazovaním bolo otcovstvo navrhovateľa k maloletému jednoznačne vylúčené z dôvodu, že genotypová nezhoda maloletého dieťaťa A. B. s genotypom označeného muža A. B. je v 7 STR polymorfizmoch. Podľa posudku, otcovstvo sa pritom pokladá za spoľahlivo vylúčené, ak ho vylučujú najmenej dva systémy. 19. Pokiaľ sa týka námietok matky dieťaťa voči uvedenému znaleckému posudku súd poukazuje na to, že tieto námietky neboli zo strany matky ničím zdôvodnené. Skutočnosť, že pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k dieťaťu bola v posudku určená 0 %, hoci genotypová nezhoda dieťaťa s genotypom označeného otca bola len v 7 STR polymorfizmoch je odbornou otázkou, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo sa pokladá za spoľahlivo vylúčené, ak ho vylučujú už najmenej dva systémy. 20. Podľa rozhodnutia Najvyšší súd SR sp. zn. 7CdoR/8/2023 zo dňa 26.06.2024, v paternitných vzťahoch, sú proti sebe postavené práva dieťaťa a jeho, i keď domnelého/právneho otca. Obe strany majú právo na udržanie právnej istoty a jej stabilitu. Rovnako majú mať istotu vo svojej vlastnej identite, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je i fakt, kto je koho rodičom, resp. kto je koho dieťaťom. Na druhej strane sú tu záujmy dieťaťa, ktoré je v porovnaní s dospelým stranou slabšou, zasluhujúcou si viac ochrany. 21. Súd sa poukazujúc aj na uvedené rozhodnutie zaoberal aj ďalšími námietkami matky uplatnenými v tomto konaní. Matka poukázala na to, že navrhovateľ považoval maloletého A. za svojho syna a považoval by ho aj naďalej za svojho, hoci mal Výsledok testu DNA, ak by matka splnila jeho podmienky. Súd má za to, že na základe uvedených skutočností je možné konštatovať len to, že navrhovateľ mal záujem na udržaní manželstva účastníkov konania, napriek jeho podozreniu že dieťa nie je jeho vlastné a mal záujem ďalej sa o dieťa starať. Uvedené však neznamená, že navrhovateľ je aj skutočným biologickým otcom dieťaťa. Pokiaľ sa týka námietky matky, že v prípade zapretia otcovstva maloletý nebude mať zapísaného otca, ktorý by mohol zabezpečovať potreby dieťaťa z dôvodu, že s určitosťou nevie zistiť totožnosť otca maloletého, pričom však nepripustila možnosť otcovstva k dieťaťu zo strany iného muža, súd uvádza, že ani toto tvrdenie matky nemožno považovať za dôvod zamietnutia návrhu na zapretie otcovstva, zvlášť keď otcovstvo navrhovateľa bolo vylúčené znaleckým dokazovaním. 22. Pri rozhodovaní v danej veci a úvahe o tom, čo je v danej veci záujmom dieťaťa súd vychádzal aj z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý v článku 7 ods. 1 hovorí, že každé dieťa má právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť. V záujme dieťaťa je poznať svojich biologických rodičov a to napr. aj zo zdravotných dôvodov, pokiaľ ide o prevenciu chorôb vyskytujúcich sa v rodine a pod.. Dieťa má právo poznať svoj pôvod, aj svojich biologických príbuzných. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov, z čoho vyplýva záujem dieťaťa na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva. Preto možno konštatovať, že záujmom dieťaťa je predovšetkým záujem na tom, aby právne vzťahy medzi dieťaťom a jeho rodičmi zodpovedali vzťahom biologickým. 23. Poukazujúc na uvedené súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovel a rozhodol tak, že navrhovateľ A. B. nie je otcom maloletého dieťaťa A. B.. 24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 26. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 27. Podľa § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. V mimosporových konaniach poukazujúc na § 52 Civilného sporového poriadku platí zásada, že každý z účastníkov znáša svoje trovy, ktoré si v konaní platil, teda, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z tejto zásady Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky, jednou z nich ja ustanovenie § 53, ktoré pripúšťa v ňom uvedených konaniach t.j. aj v konaní o určenie rodičovstva rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Medzi konania o určenie rodičovstva podľa § 105 písm. c/ Civilného sporového poriadku patrí aj konanie o zapretie otcovstva. 29. V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ, keďže jeho návrhu súd vyhovel. Právna úprava umožňuje úspešnej strane nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku, vždy však musí ísť o výnimočný prípad, kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola. Pokiaľ aj matka dieťaťa uviedla, že je nezamestnaná, nemá dostatok finančných prostriedkov a tým by mohlo dôjsť k ohrozeniu výživy dieťaťa, je potrebné poukázať na to, že tieto tvrdenia neboli matkou v tomto konaní žiadnym spôsobom preukázané resp. dokladované. 30. Navrhovateľ si v konaní uplatnil len trovy pozostávajúce z polovice preddavku, ktorý bol ním zložený na úhradu nákladov znaleckého dokazovania. Navrhovateľ uhradil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 480,- Eur, znalkyni bolo priznané znalečné vo výške 476,40 Eur, ktorú bolo vyplatené z uvedeného preddavku. Suma 3,60 Eur (480,- Eur mínus 476,40 Eur) bude preto vrátená navrhovateľovi súdom. Preto súd zaviazal matku zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 238,20 Eur (476,40 Eur delene dvoma). 31. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 32. Súd umožnil matke dieťaťa vzhľadom na to, že zabezpečuje starostlivosť o dieťa sama, uhradiť navrhovateľovi jemu priznanú náhradu trov konania v dlhšej než zákonnej 3-dňovej lehote na plnenie. Lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej na zaplatenie súd považuje za primeranú na zabezpečenie si finančných prostriedkov a to aj vzhľadom na výšku trov, ktoré boli navrhovateľovi priznané. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.