Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/63/2024 z 2. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Spišská Nová Ves 16Csp/63/2024 7624203776 02. 12. 2024 JUDr. Radoslav Baláž ECLI:SK:OSSN:2024:7624203776.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 1.336,77 Eur s prísl., takto rozhodol: I.

Žaloba sa zamieta.

II.

Nepriznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2024 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.336,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.176,85 Eur od 28.6.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.6.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, so sídlom: Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 4.7.2021 Zmluvu č. 42791913751100 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve. Nárok uplatnený žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpanie banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa každou splátkou zvyšuje. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca ku dňu 27.6.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 1.356,77 Eur pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.176,85 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 159,92 Eur, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 0,00 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 Eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20 Eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vykonala do dnešného dňa nasledujúceho úhrady 0,00 Eur. Žalobca si započítal úhrady žalovanej vykonané po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na istinu úveru. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.336,77 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.176,85 Eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 159,92 Eur. Žalobca si na základe vykonaných úhrad žalovanej vyčíslil úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 5% ročne zo sumy 1.176,85 Eur od 28.6.2022 do zaplatenia. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatnil. Ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2019 sp. zn.: 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. 3. Žalovaná k žalobe nepodalá žiadne písomné vyjadrenie aj keď bola na to vyzvaná súdom uznesením sp. zn. 16Csp/63/2024-53 zo dňa 11.9.2024. Žalovanej bola predmetná zásielka doručená dňa 20.10.2024. 4. V nadväznosti na výzvu súdu uskutočnenú uznesením sp.zn.: 16Csp/63/2024- 54 zo dňa 11.9.2024 na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe žalobcu, tento písomným podaním zo dňa 28.11.2024 doručeným súdu dňa 29.11.2024 ohľadom položiek pod označením „finan. PP FMBR“ uviedol, že uvedené položky prestavujú čerpanie žalovanej, a teda súčet týchto položiek predstavuje žalovanú sumu: 07.07.2021 Fin. v prosp. pjc 840,5 Eur, 23.07.2021 vyber v ATM 350 Eur, 07.09.2021 finan. PP FMRB 4 Eur, 07.09.2021 finan. PP FMRB 6,56 Eur, 07.09.2021 finan. PP FMRB 11,08 Eur, 17.09.2021 finan. PP FMRB 13,75 Eur, 18.09.2021 finan. PP FMRB 3,9 Eur, 07.10.2021 vyber v ATM 10 Eur, 20.10.2021 finan. PP FMRB 5,89 Eur, 27.10.2021 vyber v ATM 50 Eur, 25.11.2021 vyber v ATM 20 Eur. K vyjadreniu kedy a akým spôsobom bolo medzi stranami dohodnuté, že žalobca resp. jeho právny predchodca bol oprávnený žalovanej účtovať všetky náklady a poplatky uviedol, že v zmysle predloženého Sadzobníka poplatkov platného od 01.01.2021 si zmluvné strany dojednali nasledovné poplatky: Výber v hotovosti 5,00 Eur, Mesačný poplatok za vyhotovenie papierového výpisu 1,50 Eur, Zobrazenie disponibilného zostatku cez bankomat 1,00 Eur, Vymáhanie pohľadávky 20,00 €. Poukázal na časť 7., bod 7.2 Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.07.2021 a taktiež na ust. § 121 ods. 3 OZ. K splneniu povinnosti v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ uviedol, že Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 04.07.2021 (ďalej len „Zmluva“), bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver formou kreditnej karty s úverovým rámcom 1.200 Eur na dobu neurčitú s poukazom na hlavu 2 bod 2.1 Zmluvy o úvere. Je to druh úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu. Banka pri ňom poskytne úverový rámec, ktorý ak sa vyčerpá, tak sa pravidelnými splátkami, prípadne vkladmi navyše znovu „doplní“ do pôvodnej výšky. Úver je tak možné opätovne vyčerpať. V prejednávanom prípade nešlo o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok. Žalovaná bola síce v zmysle hlavy 1 bod 1.1 Zmluvy povinná uhradiť k 10-temu dňu v mesiaci splátku v minimálnej výške 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur, no nejde o splátky v zmysle ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka. Minimálna splátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúco záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Podľa jeho názoru na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Postupca v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať rovnako ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj napriek vyššie uvedenému bola žalovanej zaslaná Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.04.2022. V súvislosti s povinnosťou vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky poukázal na rozhodnutie sp. zn.: 1Cdo/61/2022, 1Cdo 123/2022 z 30.1.2024 pričom sa nestotožňuje s právnym názorom, v zmysle ktorého si veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené, a ktoré začína plynúť odoslaním výzvy pred vyhlásením

mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 OZ zmluvnému dlžníkovi a končí splatnosťou najbližšej splátky. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 16.10.2023) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bola pôvodným veriteľom (postupcom, resp. právnym predchodcom žalobcu) upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo (ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 OZ). Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, postupca mal od doručenia upozornenia na možné uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ, až do prípadného splnenia týchto omeškaných splátok splnené podmienky na uplatnenie práva podľa § 565 OZ – avšak žalobca zdôraznil, že uplatnenie práva podľa § 565 OZ je právom, nie povinnosťou veriteľa. Veriteľ sa môže za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ rozhodnúť, či toto právo uplatní a za splnených podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ toto právo môže využiť aj kedykoľvek v budúcnosti. Nemožno sa preto stotožniť so závermi v zmysle ktorých je za splnenia podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ právo veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti časovo obmedzené, po ktorom mal veriteľ podľa žalobcu zrejme opätovne upozorniť dlžníka na možné uplatnenie tohto práva, a to napriek tomu, že podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované (platobná disciplína žalovaného ako dlžníka sa neobnovila). Uvedené závery sú zároveň v priamom rozpore s odbornou literatúrou, ktorá zastáva opačný právny názor. Plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. Žalobca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Ust. § 53 ods. 9 OZ totiž pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi (v prípade spotrebiteľskej zmluvy), t. j. upozornení veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa § 565 OZ, ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva podľa § 565 OZ môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí byť v celkovo omeškaní viac ako 3 mesiace. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením podmieniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 565 OZ výzvou a upozornením, ktoré musia byť vykonané v priebehu jedného mesiaca – t. j. len pre nezaplatenie tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k upozorneniu na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, bolo by to v ustanovení § 53 ods. 9 OZ výslovne a jednoznačne uvedené. Z dikcie uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v budúcnosti – v prípade ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok podľa § 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru – pričom táto skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ žiadny vplyv – a teda je bez právneho významu, že spotrebiteľ bol upozornený na uplatnenie tohto práva o niekoľko mesiacov skôr, nakoľko podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j. upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa sú naďalej zachované. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 OZ a v rozpore so zákonom upravil časovú viazanosť veriteľa na vykonanie úkonu, ktorú navyše veriteľ objektívne ani nemôže splniť je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Pre úplnosť opätovne poukázal aj na novelu ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá vyslovene predpokladá omeškanie s plnením viacerých splátok pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti. K obsahovým náležitostiam zosplatnenia a výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ uviedol, že Výzva pred zosplatnením úveru a samotné Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Existenciu takejto povinnosti žalobca odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nenachádzame v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré hovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto upozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o tom, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace v ust. § 565, ktoré hovorí výlučne o povinnosti predčasnú

splatnosť dohodnúť a ani v ust. 103 OZ, ktoré hovorí výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia doba. Na tomto mieste dávame tiež do pozornosti skutočnosť, že príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v listine, ktorú zasiela dlžníkovi). Pri bližšom pohľade na sporné zákonné ust. je nepochybne zrejmé, že ich účelom je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu. Tú realizuje cez - zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa - zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru - a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného, navodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so zákonom, hoci tak nepochybne konal. Taktiež pripomenul, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Výnimku zo zásady bezformálnosti predstavujú osobitné zákonné ustanovenia, ktoré pre niektoré právne úkony prikazujú dodržanie určitej formy a obsahových náležitostí. Citované ustanovenia neukladajú veriteľovi v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný uviesť pre neuhradenie, ktorej splátky tak učinil. Preto je potrebné uzavrieť, že takáto náležitosť neexistuje. V tejto súvislosti poukázal tiež na aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023 atď.), ktoré jednoznačne určila, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť možno pre neuhradenie splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej uviedol, že špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola, prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu navyše nadbytočná – keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky – a teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Uvedené sa už napokon pretavilo aj do judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024. Vzhľadom k vyššie uvedenému je preto žalobca názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti. K posúdeniu schopnosti splácať úver žalobca citujúc ust. § 7 ods. 2 ZoSU, ust. § 2 ods. 2, 5 Opatrenia uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) ZoSU sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Zároveň poukázal aj na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra zo dňa 05.07.2021, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal žiadny existujúci úverový záväzok. Výška splátky novo poskytovaného úveru bola stanovená na 60,00 Eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 60,00 Eur. Príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 04.07.2021 pričom výška príjmu bola XXX Eur. Veriteľ teda akceptoval mesačný čistý príjem vo výške XXX Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume XXX Eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda XXX,XX € ((XXX € - XXX €) * 40%). V tejto súvislosti opätovne poukázal na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061.Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 350,80 Eur. Uvedená suma je vyššia ako deklarované výdavky na nájomné, preto bral veriteľ do úvahy sumu

paušálnych výdavkov. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU. K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 2 ZoB uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to Výzvou pred zosplatnením úveru zo dňa 1.4.2022 a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.6.2022. V predmetných výzvach postupca uviedol žalovanej aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky za poskytnuté finančné prostriedky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019 pričom má za tom že je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: - Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky - Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky bez pochybností splnili. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol opakovane vyzývaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. V zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie sp. zn.: 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.2.2024) je listinu s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 bez pochybností možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 9 ZoB. K splneniu podmienok podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ žalobca citujúc ust. § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 ZoSÚ uviedol, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko v predmetnom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia predčasne splatná na subjekt, ktorý je od 5.8.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska. 5. Žalovaná sa k písomným podaniam žalobcu písomne nevyjadrila. 6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na deň 27.11.2024, na ktorom rozhodol. Pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom právny zástupca ospravedlnil ako svoju neúčasť tak aj neúčasť žalobcu. Žalovaná sa uvedeného pojednávania nezúčastnila, doručenie predvolania na pojednávanie bolo vykázané riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnila. 7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s prehľadom úhrad na úverový prípad č. 42791913751100, s Oznámením o postúpení pohľadávky - úver č. 42791913751100 zo dňa 3.7.2024, s Pokusom o zmier zo dňa 11.4.2024 spis číslo: 7182717 a s podacím hárkom k tomuto prípisu, so Zmluvou o postúpení pohľadávok nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 a s prílohami k uvedenej zmluve, so Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 4.7.2021 č. 265248558669300, s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 a predžalobná výzva zo dňa 29.6.2022 a výstupom Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ k tomuto prípisu, s Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb, so Sadzobníkom poplatkov BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky platný od 1.1.2021, s Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 1.4.2022 a s podacím hárkom a výstupom z aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ k tomuto prípisu, ako aj oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, a síce s výstupom z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 30.3.2021 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaje, kedy boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 31.3.2021 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku

uvedenej inštitúcie, so Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový stav: 8. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovaná uzavreli dňa 4.7.2021 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. 265248558669300 (ďalej len ako „Zmluva o revolvingovom úvere č. 265248558669300“, príp. len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 1200 Eur, cena tovaru alebo služby: 890,50 Eur, priama platba predajcovi: 50 Eur, výška 1. čerpania Revolvingového úveru: 840,50 Eur, výška mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300Eur, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom pod mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, výška úrokov sadzby: 27% p.a. fixná, RPMN: 30,60%, odplata: 27%, splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci, zvolený balík poistenia: karta bez poistenia, spôsob prvého čerpania revolvingového úveru: jednorazovo bezhotovostne. 9. Podľa zmluvy čerpanie revolvingového spotrebiteľského úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby, pričom tovar v predmetnej zmluve bol opísaný ako veľká biela technika, kedy cena tovaru alebo služby bola stanovená sumou: 890,50 EUR a priama platba predajcovi bola určená sumou: 50 Eur. 10. Podľa zmluvy výška úrokovej sadzby bola uvedená vo výške 27 % p.a. a bola uvedená ako fixná, hodnota odplaty bola uvádzaná 27 %, RPMN bola stanovená hodnotou 30,60 %. V zmluve ako zvolený balík poistenia sa uvádzal údaj: karta bez poistenia. 11. Z výstupu z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu súd zistil, že po zadaní hodnôt: výška pôžičky: 1200 Eur, počet splátok: 12, dátum pôžičky: 4.7.2021, dátum prvej splátky: 10.8.2021, periodicita splátok: mesačne, deň splátky: 10, výška splátky: 115,22 Eur (t.j. bez poistenia), je RPMN: 29,41 % a zaplatená suma 1.382,64 Eur (t.j. suma zhodná so sumou uvedenou ako celková čiastka určená k zaplateniu). Údaj o RPMN v zmluve (30,60%) teda nie je uvedený v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. 12. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Kreditné karty pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 31.3.2021 bola 22,84 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 29.4.2021. Najvyššia prípustná výška odplaty tak podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ku dňu uzavretia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 2625248558669300 predstavovala hodnotu 45,68 % p.a. (t.j. 2 x 22,84 % p.a.), pričom RPMN ako uvedená v zmluve, tak aj vypočítaná súdom podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu pri zohľadnení výšky mesačnej splátky bez poistenia neprekračovala túto hodnotu maximálnej výšky odplaty. 13. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR na jeho internetovej stránke pre kreditné karty pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 31.3.2021 bola 25,64 %, pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 29.4.2021. 14. Z Výpisu z úverového účtu žalovanej pod číslom úverového prípadu: 42791913751100, VS: 1095978712 vyplynulo, že žalovanej bol predmetný spotrebiteľský úver vyplatený vo výške 940,50 Eur a to tým spôsobom, že bol poukázaný priamo predajcovi. Okrem toho , žalovaná na uvedený úverový účet podľa tohto výpisu zrealizovala aj ďalšie debetné operácie v celkovom objeme 475,18 EUR a to vo forme výberov z bankomatov, či úhrad realizovaných kartou (t.j. dňa 23.07.2021 vyber v ATM 350 Eur + dňa 07.09.2021 finan. PP FMRB: 4 Eur +dňa 07.09.2021 finan. PP FMRB : 6,56 Eur+ 07.09.2021 finan. PP FMRB 11,08 Eur + dňa 17.09.2021 finan. PP FMRB 13,75 Eur + dňa 18.09.2021 finan. PP FMRB 3,9 Eur + dňa 07.10.2021 vyber v ATM 10 Eur + dňa 20.10.2021 finan. PP FMRB 5,89 Eur + dňa 27.10.2021 vyber v ATM 50 Eur + dňa 25.11.2021 vyber v ATM 20 Eur). 15. Ďalej z tohto prehľadu úhrad vedeného na žalovanú vyplynulo, že táto na predmetný úverový vzťah zrealizovala do 27.6.2022/t.j. do dňa, kedy podľa tvrdenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA mal tento zosplatniť predmetný úver/ úhrady v celkovej čiastke 300,64 Eur. Iné úhrady už nerealizovala.

16. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením splátok, ktoré boli uvádzané vo výške 60,-- Eur mesačne za mesiac január 2022 (splátka splatná dňa 10.01.2022), pri splatnosti ktorej bola u žalovanej vykazovaná na rámec uvedenej splátky aj podlžnosť vo výške 10,70 EUR za neuhradené vedľajšie poplatky, ktoré boli žalobkyni účtované nad rámec týchto mesačných splátok, a za mesiac február 2022 (splátka splatná dňa 10.02.2022), a ďalej sa dostala do omeškania s plnením splátok, ktoré boli uvádzané vo výške 75,-- Eur mesačne za mesiac marec 2022 (splátka splatná dňa 10.03.2022), apríl 2022 (splátka splatná dňa 10.04.2022), máj 2022 (splátka splatná dňa 10.05.2022) a jún 2022 (splátka splatná dňa 10.06.2022). K dátumu 24.06.2024 už BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA účtoval podľa uvedeného prehľadu sumu 1.356,77 EUR ako „Saldo“, pričom poplatok „Náklady spojené s upl.pohl.b“ vo výške 20,--EUR začal voči žalovanej uplatňovať už dňa 01.02.2022, t.j. po omeškaní s úhradou splátky za mesiac január 2022. 17. Podľa článku 7 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 7.1 predmetného predmetnej zmluvy, v prípade, ak žalovaná ako klient, nespláca poskytnutý úver riadne a včas, bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA oprávnený okrem iného podľa písm. a/ uvedeného článku vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. 18. Zároveň podľa bodu 7.2 predmetného článku bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tiež oprávnený v prípade porušenia povinností žalovanej ako klienta splácať poskytnutý úver, požadovať od neho zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu žalovanej ako klienta, so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako klient, bola povinná úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. 19. Prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022 mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA oznámiť žalovanej, že k uvedenému dňu eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 215 Eur vrátane príslušenstva. Zároveň mal upozorniť žalovanú, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, žalobca bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Podľa podacieho hárka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA dňa 5.4.2022 dal na poštovú prepravu uvedenú výzvu ako poštovú zásielku č.: C., pričom táto podľa aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ bola dňa 7.4.2022 doručená žalovanej. 20. Písomným prípisom zo dňa 29.6.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA oznámil žalovanej, že sa ku dňu 27.6.2022 stal jej záväzok z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 1.356,77 Eur splatným v celom rozsahu a zároveň vyzval žalovanú na úhradu tejto dlžnej sumy zloženej z úverovej istiny vo výške 1.176,85 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 159,92 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 Eur. Uvedený prípis (pod podacím číslom RF786025289SK) podľa doručenky žalovaná prevzala dňa 4.7.2022. 21. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska ku dňu 4.7.2021, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 265248558669300 boli v prevádzke Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť od 10.07.2017. Žalobca neosvedčil, že by BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej bonity žalovaného nahliadol do niektorého z vyššie uvedených registrov. 22. Podľa žalobcom predložených dokladov -„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ - v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonal šetrenie, resp. posúdenie o majetkových pomeroch žalovanej dňa 7.7.2021 (kolónka „DATUM_FIN“).Zároveň z

uvedeného dokladu vyplýva, že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 5.7.2021 v čase o 0:00:00 hod (udaj vedený v tvare „2021-07-05 0:00:00“). 23. Dňa 21.6.2023 uzavrel BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako predávajúci a žalobca ako kupujúci Zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov. Podľa Výpisu z prílohy k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov pod číslom zákazníka: XXXXXXXXXXXXXX bola aj pohľadávka vo výške istiny ku dňu zosplatnenia: 1.176,85 Eur, riadny úrok ku dňu zosplatnenia: 159,92 Eur, identifikovaná okrem vyššie uvedeného čísla zákazníka aj cez meno a priezvisko žalovanej, jej rodné číslo a miesto jej bydliska. 24. Prípisom označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky - úver č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 3.7.2023 mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA žalovanej oznámiť vyššie uvedené postúpenie pohľadávky k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX žalobcovi. Súdu nebolo preukázané, kedy uvedený prípis bol odoslaný a ani prípadne kedy bol žalovanej doručený. 25. Prípisom označeným ako „Pokusu o zmier“ spis číslo: XXXXXXX zo dňa 11.4.2024 žalobca cestou svojho právneho zástupcu mal požiadať žalovanú o úhradu dlhu: riadneho úroku: 159,92 Eur, úroku na neuhradený úver: 47,40 Eur, neuhradeného úveru: 1.176,85 Eur, sankčných poplatkov: 20 Eur, nákladov právneho zastúpenia: 201,32 Eur. Zároveň žalovanú mal vyzvať na úhradu dlhu v lehote 10 dní od doručenia pokusu o zmier. Uvedený prípis bol zaslaný po podacím číslom RF897986245SK. Súdu nebolo preukázané, kedy uvedený prípis bol žalovanej doručený. 26. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964Zb, Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 4.7.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2625248558669300 (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 29. Podľa § 266 ods.5 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 9.10.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264989568368864 (ďalej len ako „Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 31. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 32. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 33. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. 34. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 35. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 36. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom k 4.7.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2625248558669300 (ďalej len ako „ zákon č. 129/2010 Z.z.“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 38. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania5a), b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 39. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 40. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) 41. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. 42. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b. 43. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 44. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 45. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 46. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 47. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 48. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 49. Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20 kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 50. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. 51. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety. 52. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza g./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. 53. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 54. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) 55. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. 57. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. 58. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 59. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 60. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. 61. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 62. Podľa §10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. 63. Podľa §10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. 64. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 65. Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 66. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. 67. Podľa §1 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100. 68. Podľa §1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 69. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 70. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 71. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v znení zákona č. 438/2015 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 33b). 72. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

73. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 74. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a) upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. 75. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.8) 76. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 77. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 78. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 79. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák. č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 80. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 81. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 82. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 265248558669300 medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovanou je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, a teda že uvedená zmluva musí spĺňať predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy, a to jednak v zmysle zákonných definícii § 52 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák. č. 129/2010 Z.z.“). Z predloženej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 265248558669300, nie je zrejme, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. 83. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa súd prvotne zoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu. Vychádzal predovšetkým z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017). 84. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 85. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018). 86. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o bankách relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho porušeniu (porovnaj bod 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018). 87. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 21.6.2023, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023. 88. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovom vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.. 89. V nadväznosti na to súd tiež poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v právnej vete uverejnenej pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2023- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych/), podľa ktorého „ V sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej strane z ustanovení zákona (§ 295 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku).“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia ustanovenie § 295 CSP ukladá súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou stranou, ale tiež vtedy, ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou., kedy toto právo súdu nie je zákonom časovo obmedzené, a zároveň že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj bod 7 a 10 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/233/2021 zo dňa 25.05.2022 , zverejneného pod číslom 83/2023 v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych č. 6/2023). 90. Súd preto pristúpil k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovanej skúmal a posudzoval ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX ako aj č. 4/2021.

91. Nadväzne na to súd po vykonanom dokazovaní a po preskúmaní listinných dôkazov, dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia na vedení tohto sporu. 92. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom zákon o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. 93. Z obsahu prípisu zo dňa 29.6.2022 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ síce sekundárne vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s úhradou záväzku z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 1.356,77 EUR, ktorú žiada uhradiť, avšak primárne je predmetom tohto prípisu predčasné zosplatnenie uvedeného úveru. 94. Podľa judikatúry NS SR obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj bod 27 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022). 95. Uvedená otázka bola pritom podľa uvedeného rozhodnutia Najvyšším súdom riešená ako otázka, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, a na ňu odkazujúce uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ). 96. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom „a contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Súd v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 16.07.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť

svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“ 97. Z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, vyplýva, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v tom zmysle, že po upozornení na možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na základe vyčíslenia konkrétnej výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a to tým, že svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom poskytuje dostatočný informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný právny následok, akým je postúpenie pohľadávky bankového subjektu na nebankový subjekt. Uvedený výklad zodpovedá okrem iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018). 98. Vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, skrz spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a z dôvodu, aby ochrana klienta bola nielen fiktívna, ale skutočne reálne zabezpečená, vo všeobecnosti neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ za výzvu banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v súlade s názorom vyjadreným v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. októbra 2022, okrajovo aj R 60/2018). Súd v nadväznosti na prezentovanú úvahu, ktorá má svoj právny základ v odkazovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu dodáva, že v určitých situáciách je však dôvodné uvažovať o odklone od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú výzvu banky v zmysle názoru najvyššieho súdu prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020. O takej situácii možno hovoriť napr. v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu obsiahnutá napr. vo výzve pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v sebe obsahovala jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V takomto prípade možno, cez spektrum teleologického výkladu, prihliadnuť na sledovaný účel výzvy banky, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v dostatočnom poučení dlžníka o tom, že ak vyčíslený dlh neuhradí, hrozí postúpenie pohľadávky banky na tretí subjekt. (porovnaj npr. rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 14CoCsp/9/2024 zo dňa 31.07.2024). 99. Žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022, ktorá má mať charakter výzvy v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ žiadnu inú písomnú výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách. 100. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah, aplikujúc na skutkový stav , ktorý bol súdom zistený, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách obsiahnutú vo „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“, ktorej obsah by zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku postúpenia pohľadávky na tretí subjekt. 101. Žalobca podľa názoru sudu tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od ktorého mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom

sporu, postupoval v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval. 102. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka., a že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať rovnako ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K tomu súd poznamenáva, že súdna prax je vzácne ustálená v tom, že aj na revolvingový úver je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z.. Úverová zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nie je vylúčená s pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, ktorý taxatívne určuje, ktoré zmluvné vzťahy sa nepovažujú za spotrebiteľský úver. Úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., preto aj za zohľadnenia špecifického charakteru revolvingového úveru, veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby takáto spotrebiteľská úverová zmluva spĺňala základné náležitosti zmluvy uvedené v § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., vrátane výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ by súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že zmluva požadované náležitosti neobsahovala, mohol by dospieť k záveru o potrebe považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z.. Uvedené by však neznamenalo, že na predmetný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že sa nejedná o plnenie v splátkach z dôvodu, že zo zmluvy jasne vyplýva výška minimálnej splátky. (porovnaj bod 41 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6CoCsp/17/2023 zo dňa 22.03.2024; obdobne body 14 a 16 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/85/2022-143 zo dňa 23.11.2023). V danom prípade výška mesačnej splátky bola stanovená minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 3300 EUR , čo v samotnom prehľade úhrad vedenom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalovanú pod číslom úverového prípadu : 42791913751100, VS: 1095978712 bolo premietnuté do stanovenej mesačnej výšky splátky v hodnote 60,-- EUR . Súd teda dospel k záveru, že aj na daný úverový vzťah sa v plnej miere aplikujú § 53 ods. 9 v spojení ust. § 565 Občianskeho zákonníka. 103. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanej mal zosplatniť úver vyplývajúci z tohto úverového vzťahu podľa tvrdení žalobcu dňom 27.6.2022, a to prípisom zo dňa 29.6.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 Predžalobná výzva“. 104. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase, kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. 105. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné, aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím. 106. V danom spore je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA si uvedené oprávnenie vyvodzoval z článku 3 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, písm. a/ Zmluvy. 107. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka k predčasnému zosplatneniu môže dôjsť len za predpokladu, že to medzi stranami bolo dohodnuté. Forma uvedenej dohody v danom ustanovení nie je dohodnutá, a teda nie ja výslovne uvedené, že musí byť písomná. Strany v danom prípade však mali uvedenú dohodu dojednanú písomne a bola obsiahnutá v Zmluve vo vyššie uvedených ustanoveniach článku 3 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, písm. a/. 108. Ďalej je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to

upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo vyplýva z právneho názoru prezentovaného najvyšším súdom v bode 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v ktorom najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu, ktorým sa v danom prípade zosplatňovala celá postupovaná pohľadávky naraz a predčasne jednoznačne konštatoval, že veriteľ nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565 Občianskeho zákonníka. I z toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu. 109. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30. novembra 2022). 110. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vyššie uvedený právny názor o povinnosti vykonania predčasného zosplatnenia úveru do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky je prekonaný najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu pretože ani z ním uvádzaných rozhodnutí a síce sp. zn. 1 Cdo/61/5022, respektíve sp.zn. 1 Cdo/123/2022 nevyplýva takýto ním uvádzaný záver. To, že Najvyšší súd pripúšťa omeškanie s viacerými splátkami ešte neznamená, že pri omeškaní tej- ktorej zo splátok môže veriteľ uplatniť svoje právo na predčasnú splatnosť úveru bez toho, aby splnil podmienky, ktoré predpisuje § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre takéto zosplatnenie. Aj z týchto rozhodnutí jasne vyplýva, že pokiaľ chce predmetný úver zosplatniť je potrebné, aby vo vzťahu k tej splátke na základe, ktorej chce zosplatnenie uskutočniť, naplnil podmienky predpísané zákonom a síce, aby od takejto splátky uplynula trojmesačná lehota od jej splatnosti v rámci, ktorej je v omeškaní s touto splátkou dlžník a zároveň aby bol upozornený lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia celého zvyšku úveru, pričom tieto podmienky vždy musia byť splnené do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej potom, čo tento proces k príslušnej splátke započal . Jedine tak možno naplniť druhú vetu § 565 Občianskeho zákonníka o tom, že to môže učiniť do splatnosti najbližšej splátky. Žiadne z vyššie ním uvádzaných rozhodnutí NS SR totiž neuvádza, že sa na toto zosplatnenie ust. § 565 Občianskeho zákonníka , resp. prípadne len niektorá jeho časť nemá aplikovať. Zároveň je takýmto výkladom je naplnená aj požiadavka všetkých doterajších rozhodnutí NS SR , ktoré sa zaoberali plynutím premlčacej doby u spotrebiteľských úveroch, aby plynutie premlčacej doby nebolo výlučne len na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. V odôvodneniach všetkých týchto rozhodnutí sa pritom zdôrazňuje, že toto právo veriteľa sa tomu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh. Aj z tohto právneho názoru vyplýva logicky záver , že nepostačuje žalobcovi splniť si podmienky predpísané v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka u jednej z omeškaných splátok a následne vykonať zosplatnenie pre ktorúkoľvek inú a to prípadne aj nasledujúcu splátku, vo vzťahu ku ktorej požiadavka zákona (t.j, uplynutie 3 mesiacov od splatnosti konkrétnej omeškanej splátky, výzva na jej úhradu najmenej 15 dní pred vykonaním zosplatnenia na jej základe a vykonanie zosplatnenia do najbližšej splátky, do ktorej sú obe predchádzajúce podmienky naplnené) nie je už splnená. Práve akékoľvek posúvanie možnosti realizácie zosplatnenia za takúto najbližšiu splatnú splátku, nasledujúcu po prvotnom naplnení

predpokladov predvídaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka by napĺňalo postup, ktorý rozhodnutia NS SR zavrhujú, a síce že plynutie premlčacej doby by bolo výlučne len na vôli veriteľa. Ak by sa totiž nerešpektovala požiadavka vykonania zosplatnenia do najbližšej splátky , „posúvaním“ úkonov zosplatnenia na obdobie po takejto najbližšie splatnej splátke, bol by to práve samotný veriteľ, ktorý by si sám stanovil začiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení. V prípade posudzovania otázky prípadného premlčania takéhoto predčasne zosplatneného úveru, by teda súd buď pristúpil na túto „hru“ veriteľa o posúvaní splátky, alebo by musel učiť vlastný začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý by korešpondoval so zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ, čo by však vyvolalo potrebu posúdiť otázku predčasného zosplatenia uvedeného úveru inak ako to vykonal veriteľ. 111. To je evidentné aj v danom predmetnom sporovom prípade. Prípisom „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022 BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA žiadal žalovanú o úhradu sumy výške 215 EUR, pričom žiadnym spôsobom túto sumu nekonkretizoval, a teda bližšie neuviedol, čo túto sumu predstavuje. Z listinného dôkazu - prehľadu č.: 42791913751100, VS: 1095978712 je možné vyvodiť, že ju tvorí omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná dňa 10.01.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 21 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-EUR uplatňované od 1.12.2022, omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná dňa 10.02.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 21 dní a omeškaná splátka vo výške 75,-- EUR splatná dňa 10.03.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 21 dní.( t.j. 60,--EUR+20,-EUR +60,--EUR+75,--EUR=215,--EUR). 112. V čase BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonanej realizácie „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“, bola žalovaná so splátkou vo výške 60,-- EUR splatnou dňa 10.01.2022 v omeškaní 5 mesiace a 19 dní, so splátkou vo výške 60,-- EUR splatnou dňa 10.02.2022 v omeškaní 4 mesiace 19 dní a so splátkou vo výške 75,-- EUR splatnou dňa 10.03.2023 v omeškaní 3 mesiace 19 dní. Je tak zrejmé, že ku dňu vykonania tohto oznámenia formálne spĺňajú požiadavku § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka byť v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň upozornenie na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vykonaním zosplatnenia ako splátka splatná dňa 10.01.2022 ( omeškanie 5 mesiace a 19 dní) tak aj splátka splatná dňa 10.02.2022( omeškanie 4 mesiace a 19 dní), a v neposednom rade aj splátka splatná dňa 10.03.2022( omeškanie 3 mesiace a 19 dní). Inými slovami BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA si mohol „vybrať“, pre ktorú z týchto splátok úver zosplatnil, keďže by nemusel rešpektovať požiadavku, že to má byť do splatnosti najbližšej splátky. Tým pádom ale takýto výklad ide proti požiadavke , ktorú zdôrazňuje aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, aby začiatok plynutia premlčacej doby pri týchto spotrebiteľských úveroch nebol závislý od takéhoto jednostranného právneho úkonu veriteľa, ktorý môže vyvolať možnosť uplatniť jeho nárok na súde. 113. V tejto súvislosti ako aj v súvislosti so žalobcom prezentovaným názorom , že ako Výzva pred zosplatnením úveru a tak aj samotné Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a že takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, súd dáva do pozornosti najnovší právny názor NS SR, podľa ktorého „Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ (pozri bod 12.3. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024). Navyše na tento právny názor NS SR už odkazuje aj vo svojom ďalšom novšom a teda aktuálnom rozhodnutí (viď rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024). 114. Súd ďalej poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal vykonávať predčasného zosplatnenie tohto úveru práve pre splátku vo výške 60,-- EUR splatnú dňa 10.01.2022.

115. Výzvou vykonanou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase realizácie predčasného zosplatnenia predmetného úveru bol v danom prípade prípis „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022, ktorá žalovanej bola doručená dňom 7.4.2022. 116. Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA evidoval u žalovanej aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 215 EUR vrátane príslušenstva, ktorú sumu po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovanú vedeného pod číslom úverového prípadu: 42791913751100, VS: 1095978712 ako už súd vyššie uviedol predstavovala omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná dňa 10.01.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 21 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-EUR uplatňované od 1.12.2022, omeškaná splátka vo výške 60,-- EUR splatná dňa 10.02.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 21 dní a omeškaná splátka vo výške 75,-- EUR splatná dňa 10.03.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 21 dní. 117. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pristúpiť prípisom zo dňa 29.6.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“. 118. V tejto súvislosti súd uvádza, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). 119. Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovanej vedeného pod číslom úverového prípadu: 42791913751100, VS: 1095978712 je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal proces predčasného zosplatnenia predmetného úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky vo výške 60,-- EUR splatnej dňa 10.01.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 21 dní, keďže v nadväznosti na ňu a ešte pred splatnosťou každej ďalšej z nasledujúcich splátok začal si voči žalovanej uplatňovať dňa 01.02.2022 položku - náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20 EUR. Ak si teda BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal uplatňovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku, vo vzťahu ku ktorej bola žalovaná v omeškaní, a teda je logické, že práve na túto splátku mohol cieliť svoj zámer v prípade jej neuhradenia v lehote troch mesiacov prípadne zosplatniť predčasne celý svoj dlh. Takýto výklad uvedeného úkonu tohto veriteľa je súladný aj s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. s § 266 ods.5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 120. Ten výklad nie je rozporný ani s rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, nakoľko podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len za predpokladu, že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto sporovom prípade je tento opak preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 EUR, ku uplatneniu ktorých došlo dňom 1.02.2022, je zrejmé, že proces predčasného zosplatnenia uvedenej pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 10.01.2022, ktorá v čase uplatnenia uvedených nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania. Zároveň tento výklad nie je rozporný ani s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval situáciu, kedy z vykonaného dokazovania nevychádzalo nič iné. 121. V danom prípade tak právny úkon zosplatnenia mohol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA realizovať do splatnosti najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od

splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, čo v danom prípade mohla byť len splátka splatná dňa 10.04.2022. Akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú z ďalších nasledujúcich splátok je nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu, za ktorý si BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanej účtoval poplatok 20 EUR uplatnený dňa 1.02.2022 s označením „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyššie prezentovaný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa vyplývajúca z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. 122. Aj keby prípadne sa argumentovalo tým, že medzi prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.4.2022 a splatnosťou súdom hore uvedenej splátky splatnej dňa 10.04.2022, do ktorej si žalobca podľa súdu mal uplatniť svoje právo na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka, neuplynula ešte minimálna lehota 15 dní podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a tak limitujúcou splátkou na uplatnenie tohto práva mala byť až ďalšia nasledujúca splátka, u ktorej by bola splnená ako podmienka, že je najbližšou splátkou nasledujúcou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, a zároveň u ktorej je preukázané , že nasleduje po splnení požiadavky na výzvu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka realizovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, jednalo by sa v danom prípade o splátku splatnú dňa 10.05.2022, do splatnosti ktorej si však BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA rovnako svoje právo na predčasné zosplatnenie neuplatnil, keďže ho realizoval až po tomto dátume, a to prípisom zo dňa 29.06.2022 označeným „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“. 123. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pristúpil k zosplatneniu až dňa 27.6.2022, teda až po uplynutí splatnosti splátky, do splatnosti ktorej toto svoje právo mohol využiť, a preto zosplatnenie vykonané prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 Predžalobná výzva“ zo dňa 29.6.2022 súd považoval za neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore so zákonom. V nadväznosti na to sa tak uvedený úver nestal predčasne splatným a žalovaná bola oprávnená ale i povinná ho naďalej splácať v zmysle splátkového kalendára, na ktorom sa zmluvné strany v úverovej zmluve dohodli (t.j. vždy 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vo výške dohodnutej splátky). 124. Zároveň keďže vyššie uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ zo dňa 29.6.2022 predstavoval neplatný právny úkon, nemohol byť ani výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalovanej ako spotrebiteľovi oznamoval informáciu, ktorá bola nepravdivá (zavádzajúca) - uvádzal nesprávnu výšku jej dlhu (podstatne vyššiu) v danom momente, čo je treba hodnotiť cez ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti argument žalobcu ním poukazujúc na rozhodnutie sp.zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024, že skrz toto rozhodnutie má práve prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ predstavovať výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách neobstojí, pretože uvedený prípis podáva nepravdivú informáciu žalovanej o výške jej dlhu na uvedenom úverovom vzťahu v uvedenom momente (pre neplatné zosplatnenie tohto úveru je jej podlžnosť v danom momente podstatne nižšia a to len vo výške dosiaľ ňou neuhradených dvoch splátok po 60,-- EUR, štyroch splátok po 75,--EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,--EU, čo v súhrne predstavuje len sumu 440,--EUR oproti čiastke 1.356,77 EUR, ktorú od nej BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA v oznámení požadoval). Navyše uvedené rozhodnutie NS SR nejakým spôsobom nereflektuje na predchádzajúce stanoviská Najvyššieho súdu, ktoré oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru nepriznali charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom túto otázku riešili ako otázku, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022., a na ňu odkazujúce uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ).Súd ho preto považuje za ojedinelé. 125. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že povinnosťou veriteľa (t.j. v danom prípade BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) nie je uviesť v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný konkrétnu splátku, pre neuhradenie ktorej k takémuto predčasnému splateniu pristupuje. 126. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho už vyššie uvedených rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024, resp. sp.zn.

5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého „Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ Túto požiadavku zhora uvedený prípis „ Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.04.2022 nespĺňa, keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka,pre ktorú by chcel BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zosplatnenie vykonať, a teda je neurčitým právnym úkonom a tým aj neplatným úkonom. 127. Navyše podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (porovnaj bod 14.2 posledná veta uvedeného rozhodnutia). Túto požiadavku zhora uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ zo dňa 29.6.2022 nespĺňa , keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka ,pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, a teda je neurčitým právnym úkonom a tým aj neplatným úkonom. 128. Judikát sp.zn. 1Cdo/123/2022, na ktorý žalobca v tejto súvislosti poukazuje je prekonaný práve vyššie uvedeným rozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024, resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024. 129. Zároveň v súvislosti s odkazom žalobcu na rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, či sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023 dáva do pozornosti právny názor NS SR vyslovený v jeho rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023, podľa ktorého v rozhodnutiach, a síce uznesení z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ. ( porovnaj bod 14.2 odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023) . 130. Inými slovami právny názor vyjadrený v rozsudku sp.zn. 1Cdo/123/2022, na ktorý poukázal žalobca, je ojedinelý , nekorešpondujúci s právnym názorom vysloveným NS SR v jeho ďalších rozhodnutiach a to aj predchádzajúcich tomto rozhodnutiu, a navyše aj prekonaný skrz vyššie uvedené nasledujúce rozhodnutia , na ktoré súd poukázal. 131. Súd zároveň podrobil tento spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovanej zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. 132. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná banka bol podľa § 7 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. 133. Podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17

písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať. 134. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení sp.zn. 16Csp/63/2024-54 zo dňa 11.9.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že pri posudzovaní bonity žalovanej BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postupoval v súlade s § 7 ods. 16 a 17 citovaného zákona a teda vykonal overenia bonity žalovanej v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených povinností. 135. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ku dňu 4.7.2021, t.j. ku dňu, ku ktorému bola uzavretá Zmluva boli v prevádzke štyri takéto databázy, a síce Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a vo vzťahu ku ktorému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystupoval ako veriteľ poskytujúci údaje do neho, Nebankový register klientskych informácií "NRKI"- časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť od 10.07.2017. 136. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mala žalovaná na jeho žiadosť poskytnúť, avšak žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mala žalovaná poskytnúť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tento subjekt hodnotenie tejto jej úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanej z príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil. 137. Nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej bonity žalovaného je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň za dôvod, ktorý neumožňoval BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru(§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta). 138. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„ AUTORIZACE 265248558669300“ - vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovanej až dňa 7.7.2021, (dátum uvedený ako dátum pri údaji „ DATUM FIN“ v rámci uvedeného dokladu ) t.j. až po uzavretí Zmluvy, ku ktorému došlo dňa 04.07.2021. 139. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mala žalovaná na jeho žiadosť poskytnúť, avšak žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mu mala žalovaná poskytnúť, hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanej z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„AUTORIZACE 265248558669300“ predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. To napokon potvrdil aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi. Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Z dokladu -„ AUTORIZACE 265248558669300“ vyplýva, že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 5.7.2021 v čase o 0:00:00 hod (udaj vedený v tvare „2021-07-05 0:00:00“) , čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko samotná zmluva sa určite žalovanej nevyhotovovala v čase o 0:00 hod (t.j. o polnoci) a navyše samotná zmluva bola uzavretá už dňa 04.07.2021, teda ešte pred

tým, ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA mal vôbec aj podľa tohto dokladu získať uvedené údaje, na základe ktorých posudzoval bonitu žalovanej . Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti, teda aj na bežné životné potreby, pričom súdu nebolo preukázané, že by ich BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vôbec skúmal a žalovanú ako spotrebiteľa sa na ne prípadne dopytoval. Naopak, z uvedeného dokladu -„ AUTORIZACE 265248558669300“ vyplýva , že samotné šetrenie pomerov žalovanej mimo ňou uvedených údajov sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA získať až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. 140. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, ani toto žalobcom prezentované opatrenie BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA nezbavovalo povinnosti vykonať posúdenie schopnosti žalovanej spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver na podklade určitých externých dokladov, ktoré však súdu žalobca ani neprezentoval. (npr. § 5 predmetného opatrenia). Navyše povinnosť hodnoverného preukázania posúdenia schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, je povinnosťou , ktorá je žalobcovi, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA uložená zákonom, a ani opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z. ako podzákonný akt predsa nemôže tieto subjekty uvedenej povinnosti zbaviť. 141. Súd preto ustálil, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej bonity žalovanej je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy považovať nie len za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň je to tiež dôvod, ktorý neumožňoval BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta). 142. Z tohto hľadiska preto opätovne súd zdôrazňuje, že prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791913751100 - Predžalobná výzva“ v žiadnom prípade nemohol predstavovať výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže predstavoval neplatný právny úkon (bol v rozpore aj s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA neumožňoval vyhlásiť predčasnú splatnosť tohto úveru) a zároveň podával nepravdivú informáciu žalovanej o výške jej dlhu na uvedenom úverovom vzťahu v uvedenom momente tak ako to súd už vyššie uviedol. 143. Keďže z vyššie uvedených dôvodov nebolo pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako platného právneho úkonu preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu podľa zákona o bankách, súd preto ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, keďže platne na základe ním prezentovaného postúpenia nenadobudol ním uplatňovanú pohľadávku voči žalovanej, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 144. Vzhľadom na uvedené sa tak súd ďalej nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v obmedzenom rozsahu. 145. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 146. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 147. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 148. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

149. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 150. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 151. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. V danom spore si však žalovaná trovy konania neuplatnila. 152. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená žalovaná síce bola úspešná v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 153. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.