Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 5C/13/2023 7623201113 08. 04. 2025 JUDr. Denisa Hiščáková ECLI:SK:OSSN:2025:7623201113.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX, právny zástupca: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o. so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, 2/ F. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, 3/ Obec C., C. G. XXX, IČO: 00 329 533, 4/ H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, 5/ B. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, 6/ C. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX a 7/ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom B., K. XXX/XXX, v konaní o určenie, že schôdza a uznesenia nie sú záväzné, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením. III. Žalovaným v 3. - 7. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2023 sa žalobkyňa domáhala určenia, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné č. XXX L. C. konaná dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine a uznesenia zo schôdze nie sú záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov a sa zrušujú. 2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa ona a žalovaní sú vlastníkmi bytov v bytovom dome súpisné č. 201, evidovanom na LV č. XXX v k. ú. C., postavenom na parcele č. 831 (ďalej aj iba ako „bytový dom“). Žalobkyňa a žalovaní tvoria v bytovom dome zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 2 v bytovom dome a členka zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Zimné 201 podáva žalobu podľa § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 28.1.2023 o 14.30 hod. sa konala schôdza spoločenstva vlastníkov bytov Zimné 201 (ďalej aj iba ako „schôdza“), na ktorej sa zúčastnili 4 vlastníci bytov. V bytovom dome sa celkovo nachádzajú 4 byty a 1 nebytový priestor, pričom v zápisnici zo schôdze je uvedený iba počet 4 bytov a žiaden nebytový priestor. O konaní zhromaždenia sa žalobkyňa dozvedela iba náhodným spôsobom, keď počula hlasy na chodbe, keďže zhromaždenie sa konalo skoro pri jej dverách. Pozvánka na zhromaždenie jej nebola doručená spolu s programom v písomnej forme minimálne 7 dní vopred v zmysle § 14a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v dôsledku čoho je už samotné oznámenie konania zhromaždenia nezákonné a zakladá nezákonnosť uznesení na ňom prijatých. Napriek tomu sa schôdze zúčastnila, bola jej však odňatá možnosť sa na ňu pripraviť.
3. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila ako listinné dôkazy výpis z LV č. XXX, k.ú. C. (č.l. 13 až 15 spisu) a zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 201 v Rudňanoch konanej dňa 28.1.2023 o 14.30 hod. (č.l. 3 až 12 spisu). Žalobkyňa iné dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení neoznačila ani nenavrhla zabezpečiť. 4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení sa k žalobe túto označili v celom rozsahu za nedôvodnú. Uviedli, že žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy a nespĺňa ani podmienku pre podanie predmetnej žaloby. Poukázali na to, že žalobkyňa bola na zhromaždení konanom dňa 28.1.2023 prítomná, čo sama potvrdila a tiež to preukazuje jej podpis na prezenčnej listine, ktorú zároveň predložili (č.l. 55 spisu), z čoho nesporne vyplýva, že o výsledku hlasovania sa žalobkyňa dozvedela už dňa 28.1.2023 a 30-dňová lehota jej začala plynúť dňa 29.1.2023. Posledný deň lehoty tak pripadol na pondelok 27.2.2023, pričom žaloby bola na súde podaná až dňa 6.3.2023, teda po márnom uplynutí prekluzívnej (prepadnej ) lehoty. Súd je povinný k zániku uplatneného práva v dôsledku preklúzie prihliadať ex offo a vzhľadom na uvedené je skúmanie ďalších aspektov absolútne bezpredmetné. Pre úplnosť sa však žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili k argumentácii žalobkyne. Uviedli, že ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. neupravuje možnosť vlastníkov bytov dožadovať sa neplatnosti a nezáväznosti hlasovania. Uznesenia (rozhodnutia) prijaté na schôdzi nemožno považovať za právne úkony, pretože schôdza vlastníkov bytov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony. Omyl v uvedení počtu bytov a nebytových priestorov žiadnym spôsobom neovplyvnil výsledky hlasovania na schôdzi a nemal žiadny negatívny následok, žalobkyňa uvedené na schôdzi ani nenamietala. Zákon nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky do vlastných rúk každému vlastníkovi, ale stačí, aby sa toto oznámenie dostalo do sféry dispozície adresáta, t.j. aby sa s jej obsahom mohol oboznámiť. Obvyklým spôsobom, aj keď v zmluve o spoločenstve vlastníkov neuvedený, je doručenie informácií prostredníctvom vyvesenia na nástenku spoločenstva. Vlastníci bytov prostredníctvom nástenky komunikujú aj mimo spornej udalosti. Termín konania schôdze aj s jej programom sa týmto spôsobom dostal do sféry dispozície každého z vlastníkov v bytovom dome, o čom svedčí fotografia nástenky spoločenstva obsahujúca pozvánku na zhromaždenie, ktorú žalovaní k svojmu vyjadreniu pripojili (rubová strana č.l. 55 spisu). Na preukázanie uvedených tvrdení navrhli vykonať výsluch žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň aj predsedom spoločenstva. 5. Žalovaní v 4., 5., 6., a 7. rade ako vlastníci ostatných bytov v bytovom dome Zimné, v ich písomných vyjadreniach sa k žalobe s touto nesúhlasili, navrhli ju zamietnuť a v celom rozsahu sa stotožnili s vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade, ku ktorému sa v celom rozsahu pripojili. Žalovaný v 3. rade ako vlastník nebytového priestoru v dome sa k žalobe nevyjadril. 6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných vlastníkov bytov napriek výzve súdu nevyjadrila, a to ani po priznaní právnej pomoci a určení advokáta na zastupovanie v konaní. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj iba ako „CSP“) vykonal v neprítomnosti žalovaných v 3. až 7. rade, ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili, navrhli vo veci rozhodnúť bez ich účasti. Žalovaná v 5. rade navyše súdu oznámila, že ich byt na zhromaždeniach zastupuje a hlasuje namiesto nej a jej dcéry C. J. jej syn C. I.. 8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe keď uviedla, že sa domáha zrušenia uznesení schôdze z dôvodu, že tieto sú nezáväzné vzhľadom na porušenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Oproti dôvodom uvádzaným v žalobe navyše uviedla, že uznesenia súdu sú nezáväzné aj s poukazom na porušenie zákona týkajúce sa spôsobu hlasovania, kde v prípade spoluvlastníctva je potrebné, aby účastník disponoval plnou mocou od ostatných spoluvlastníkov, čo nebolo dodržané. Žalobu považuje za podanú včas z dôvodu, že zápisnica nebola zverejnená spôsobom obvyklým v lehote 7 dní, ale až dňa 5.3.2023 a až týmto dňom sa dozvedela o výsledku hlasovania. 9. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 10. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
11. Podľa § 143 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 12. Doplnenie rozhodujúcich skutočností na pojednávaní oproti tým, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe súd posudzoval ako zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodol na pojednávaní, na ktorej ku nej došlo, pričom túto nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Súd tak rozhodol s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, kde pripustenie zmeny žaloby by vyvolalo potrebu odročenia pojednávania (vzhľadom na osobnú neúčasť žalovaných v 3. až 7. rade) a tiež potrebu vykonania ďalšieho, než doposiaľ navrhnutého dokazovania, ktoré bolo možné vykonať na pojednávaní, na ktorom k zmene žaloby došlo. 13. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní zotrvali na tom, že žalobkyňa sa o zhromaždení a jeho programe dozvedela včas, čo potvrdila aj svojou účasťou na ňom. Nástenka, na ktorej sú zverejňované všetky dôležité záležitosti týkajúce sa vlastníkov bytov sa nachádza hneď pri dverách žalobkyne a bola na nej zverejnená aj pozvánka na predmetnú schôdzu a to v riadnom čaše pred jej konaním. Keďže žalobkyňa bola účastná na schôdzi, už na nej sa dozvedela o jej výsledkoch a preto podala žalobu po uplynutí zákonnej lehoty. 14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi preloženými stranami sporu, a to výpisom z LV č. XXX, zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 28.1.2023 vrátane prezenčnej listiny (zápisnicu predložil na pojednávaní aj žalovaný v 1. rade v jej čitateľnejšej verzii), fotografiou nástenky spoločenstva obsahujúcou pozvánku na zhromaždenie konané dňa 28.1.2023 (súdu aj protistrane bola zo strany žalovaného v 1. rade predložená k nahliadnutiu na pojednávaní aj jej čitateľnejšia verzia) a výpoveďou žalovaného v 1. rade. Strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyni nebolo umožnené predložiť isté čestné prehlásenie a to z dôvodu, že takýto návrh nebol uplatnený v rámci sudcovskej koncentrácie konania a taktiež z dôvodu, že právny zástupca žalobkyne takýto (ani iný) návrh dokazovanie neuplatnil a na výzvu súdu neuviedol o aké prehlásenie ide a aké skutočnosti ním majú byť preukazované. 15. Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. C. vyplýva, že v stavbe súpisné č. 201 - obytný dom Zimné sa nachádzajú štyri byty, ktorých vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi sú žalobkyňa (vo vzťahu k bytu č. 2 na 1. poschodí), žalovaní v 1. a 2. rade (vo vzťahu k bytu č. 4 na 2. poschodí), žalovaná v 4. rade (vo vzťahu k bytu č. 1 na 1. poschodí), žalovaní v 5., 6. a 7. rade (vo vzťahu k bytu č. X na 2. poschodí) a jeden nebytový priestor v suteréne, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. Stranami sporu sú tak všetci vlastníci resp. spoluvlastníci bytov a nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. 16. V konaní nebolo sporné, že správu bytového domu Zimné vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj iba ako „BytZ“). 17. Orgánom spoločenstva je aj zhromaždenie, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Na zvolanie zhromaždenia sa použijú primerane ustanovenia § 14a ods. 1 BytZ. 18. Nesporné v konaní bolo aj to, že dňa 28.1.2023 sa uskutočnila schôdza (zhromaždenie) vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Zimné 201. 19. Prijímanie rozhodnutí na schôdzi vlastníkov predstavuje jednu zo zákonných foriem hlasovania vlastníkov, pričom zákon za schôdzu považuje aj zhromaždenie (§14 ods. 2 BytZ). 20. Z predloženej fotografie nástenky spoločenstva, ktorá zachytáva zverejnený obsah pozvánky na predmetné zhromaždenie konané dňa 28.1.2023 (zvolanie zhromaždenia) a dátum jej zverejnenia vyplýva, že pozvánka na zhromaždenie bola na nástenke spoločenstva vyvesená dňa 14.1.2023 a jej obsahom je dátum, miesto konania a program zhromaždenia. 21. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 201 v Rudňanoch konanej dňa 28.1.2023 o 14.30 hodine v spojení s prezenčnou listinou zo schôdze vyplýva, že na schôdzu sa odstavili 4 vlastníci bytov, menovite žalobkyňa a žalovaní v 2., 4. a 6. rade. Účasť žalobkyne na schôdzi nebola sporná. Zo zápisnice ďalej vyplýva jej program (body 1. – 11.), prijaté
rozhodnutia, ako aj čas a spôsob ich prijímania. Zo zápisnice tak ako bola predložená žalobkyňou vyplýva, že na nástenku spoločenstva bola táto vyvesená dňa 5.2.2023. 22. Žalovaný v 1. rade E. E., ktorý je aj predsedom spoločenstva, vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že ako predseda spoločenstva má na starosti aj oznamovanie pozvánok na schôdze. Oznam o konaní schôdze sa vždy snaží na nástenku spoločenstva vyvesiť najmenej 10 dní pred jej konaním. V tomto prípade bola pozvánka vyvesená dňa 14.1.2023. Zápisnice zo schôdze sa snažím vyvesiť do 2 dní, výnimočne sa stane, že je to o niekoľko dní neskôr, ale nie o mesiac ako tvrdí žalobkyňa. Zápisnica v tomto prípade bola vyvesená dňa 5.2.2023, o čom svedčí aj žalobkyňou predložená zápisnica, ktorá je odfotená z nástenky, kde stále prilepí aj text o tom, kedy bola zápisnica na nástenku vyvesená. Zákon hovorí o doručení pozvánky v písomnej forme, čo v danom prípade bolo splnené. Zákon neohovorí o tom, že musí ísť o doručenie v písomnej forme poštou. Žalobkyňa zakaždým tvrdí, že pozvánku nemala. V minulosti jej preto doručovali pozvánky spôsobom, že dokumentovali otvorenú pozvánku, následne pozvánku zloženú a jej vhodenie do schránky žalobkyne, ktorú má priamo na dverách bytu, teda pošta jej padá priamo do bytu. Aj takéto doručenie však žalobkyňa popierala. Do roku 2019 žalobkyni pozvánky posielal poštou doporučene, čo však spoločenstvo stálo nemalé peniaze na poštovnom, pričom žalobkyňa je neplatič. Práve z tohto dôvodu sa v roku 2019 na schôdzi odsúhlasilo, že pozvánky budú zverejňované na úradnej tabuli. Čo sa týka samostatnej schôdze, pred jej otvorením bola prítomným daná na podpis prezenčná listina, ktorú žalobkyňa podpísala. Žalobkyňa teda bola prítomná na schôdzi ešte pred jej otvorením a zotrvala na nej až dokonca. Na strane 9 zápisnice je zdokumentované, že žalobkyňa si priebeh schôdze nahrávala na mobilné zariadenia napriek nesúhlasu ostatných účastníkov. V zápisnici je iba 1 účastník hlasujúci proti uzneseniam, ktoré boli prijaté. Ide práve o žalobkyňu, ktorá vždy hlasuje spôsobom odlišným od ostatných účastníkov. Žalobkyňa napáda schôdzu zakaždým, keď sa od nej niečo požaduje, tak ako v tomto prípade. 23. Žalovaný v 1. rade pri svojej výpovedi predložil k nahliadnutiu zápisnicu zo zhromaždenia zo dňa 14.09.2019, kde v bode 7 bolo prijaté uznesenie, že zhromaždenie súhlasí, aby odo dňa 1.10.2019 sa oznamy vykonávali spôsobom v SVB obvyklým tj. oznamom na nástenke SVB. Uznesenie bolo prijaté dňa 14.09.2019. Predmetná časť zápisnice je podľa žalovaného v 1. rade zverejnená aj na nástenke spoločenstva. 24. Žalobkyňa poprela, že by pozvánka na schôdzu konanú dňa 28.1.2023 bola na nástenke vôbec vyvesená a uviedla, že argumentácia o zverejňovaní pozvánky iným spôsobom nemôže obstáť, nakoľko nedošlo k zmene zmluvy o spoločenstve spôsobom predpokladaným zákonom, preto takáto zmena nie je účinná. 25. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 26. Podľa §14 ods. 1 BytZ, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. 27. Podľa §14 ods. 2 veta prvá BytZ, rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie. 28. Podľa §14 ods. 3 BytZ, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.
29. Podľa §14a ods. 2 BytZ, termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka. 30. Podľa §14a ods. 8 BytZ v znení účinnom v čase konania schôdze, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 31. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodnutí zhromaždenia (uznesení) prijatých dňa 28.1.2023 z dôvodu ich nezáväznosti. 32. V prípade podanej žaloby ide o žalobu, ktorou sa požaduje, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti. Takýto druh žaloby je podľa § 137 CSP prípustný za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu, t.j. ak jej existenciu osobitný právny predpis predpokladá. 33. Samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalobu podáva podľa § 14a ods. 8 BytZ. V zmysle vety prvej uvedeného zákonného ustanovenia má prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 BytZ predstavuje v zmysle daného právneho predpisu jediný právny prostriedok ochrany aj pri nedodržaní zákonom stanoveného postupu pri zvolávaní schôdze (zhromaždenia). 34. Zo skutkového vymedzenia žaloby vyplýva, že pozvánka na zhromaždenie nebola žalobkyni doručená spolu s programom v písomnej forme minimálne 7 dní vopred v zmysle § 14a ods. 2 BytZ. Napriek uvedenému sa žalobkyňa schôdze zúčastnila. 35. Žalobkyňa sa teda na schôdzi (zhromaždení) uskutočnenej dňa 28.1.2023 zúčastnila, čo vyplynulo nielen z jej tvrdenia v žalobe, ale aj z predloženej zápisnice zo schôdze a prezenčnej listiny. Zo zápisnice tiež vyplynulo, že žalobkyňa sa aktívne zúčastnila každého hlasovania na predmetne schôdzi, ktorého výsledky boli prítomným osobám oznamované hneď po hlasovaní o jednotlivých bodoch schôdze (formou prijatých uznesení). Žalobkyňa hlasovala na schôdzi opačne ako všetci ostatní hlasujúci, teda má štatút prehlasovaného vlastníka. 36. Na základe uvedeného považoval súd žalobu za prípustnú a žalobkyňu za aktívne vecne legitimovanú na jej podanie. Zároveň však na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel aj k záveru o oneskorenom podaní žaloby. 37. Lehota uvedená v ustanovení § 14a ods. 8 BytZ je lehotou prekluzívnou (jej uplynutím právo zaniká) a jej uplynutím nie je možné v súdnom konaní rozhodnutia vlastníkov preskúmavať. 38. Zo zápisnice v spojení s prezenčnou listinou jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 osobne prítomná už pred jej otvorením a zotrvala na nej až do jej skončenia. Vzhľadom na osobnú prítomnosť žalobkyne na schôdzi a oznámenie výsledkov hlasovania prítomným vlastníkom hneď po hlasovaní, sa žalobkyňa dozvedela o výsledku hlasovania už na schôdzi, teda dňa 28.1.2023. Následne zverejnenie zápisnice s výsledkami hlasovania malo preto pre žalobkyňu len formálny charakter. V danej súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/94/2023 z 12.9.2023, podľa ktorého zo zákonného ustanovenia (§ 14a ods. 8 BytZ) výslovne vyplýva, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty sa viaže, vychádzajúc z gramatického
výkladu tohto ustanovenia, na moment „oznámenia“ výsledku hlasovania, čo nemožno stotožňovať s momentom „zverejnenia“ zápisnice.“ 39. Nakoľko výsledky hlasovania boli žalobkyni oznámené na schôdzi konanej dňa 28.1.2023 a žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby až dňa 6.3.2023 (uvedený deň je aj dňom kedy bola žaloba súdu doručená), urobila tak po uplynutí zákonnej 30-dňovej zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 BytZ. Na preklúziu práva prihliada súd z úradnej povinnosti, s nevyhnutným následkom zamietnutia žaloby v prípade oneskoreného uplatnenia práva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako oneskorené podanú zamietol bez toho aby sa bližšie zaoberal jej vecným odôvodnením. 40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu zamietnutia žaloby priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni. V konaní taktiež úspešným žalovaným v 3. až 7. rade súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal z dôvodu, že im v konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnili. Pre úplnosť súd uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nevzhliadol a žalobkyňa ich neuvádzala. Okolnosť, že žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nemá sama o sebe vplyv na jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré bola úspešná protistrana nútená vynaložiť na účelné bránenie sa v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)