Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 11C/35/2024 7624202166 09. 10. 2025 JUDr. Júlia Weiserová ECLI:SK:OSSN:2025:7624202166.7
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. G. právne zast. Advokátska kancelária - JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka, Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 481, proti žalovaným: 1/ A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., právne zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 a 2/ A. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., zast. splnomocnenou zástupkyňou žalovanou v 1. rade A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Žalovaní v 1.a v 2. rade majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobkyni. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala zrušenia a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I., zapísaných na LV č. XXX. 2. Pred otvorením pojednávania vo vyjadrení zo dňa 04.09.2025 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, pretože medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadala aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej z procesných strán. 3. Žalovaní so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasili. Uplatnili náhradu trov konania s tým, že k uzavretiu žiadnej dohody v predmetnej veci nedošlo. Konanie žalobkyne považovali za unáhlené, sporu sa dalo predísť bez zainteresovania súdu, keďže od počiatku mali rovnaký záujem ako žalobkyňa, nehnuteľnosti predať a výťažok rozdeliť. 4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1-3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať žalobu späť celkom alebo čiastočne. Do doby, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo do začatia pojednávania tak môže žalobca urobiť bez súhlasu žalovaného. 8. V predmetnej veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou pred otvorením pojednávania vo veci samej, preto súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne so súhlasom žalovaných konanie zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. 9. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). / porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011/ . 12. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Sžo 225/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo /1/2014 zo dňa 29.04.2014). 13. Žalobkyňa síce konštatovala, že k späťvzatiu žaloby pristúpila z dôvodu uzavretia dohody vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva táto však súdu predložená nebola. Existenciu dohody popreli i žalovaní 1, 2, ktorý považovali žalobu za unáhlenú, pretože mali rovnaký záujem ako žalobkyňa, nehnuteľnosti predať a výťažok rozdeliť. Vzhľadom na uvedené súd uvádza, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, teda konštatuje, že z procesného hľadiska zapríčinila zastavenie konania práve žalujúca strana. Keďže súd u žalobkyne nezistil dôvody na uplatnenie ustanovenia § 257 C.s.p., priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalovaným 1, 2. 14. O vrátení súdneho poplatku rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.