Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 7C/63/2024 7624204080 12. 06. 2025 JUDr. Darina Puklušová ECLI:SK:OSSN:2025:7624204080.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, proti žalovanému: H. E., nar. XX. X. XXXX, bytom C. I. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie č. 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Spišská Nová Ves – Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce v katastrálnom území: E. F. G., okres Spišská Nová Ves, v podiele 1/1 k celku, a to : A. parcela registra „C“, parcelné číslo 8294/1, druh pozemku: Orná pôda, výmera 1231 m2, B. parcela registra „C“, parcelné číslo 8297, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 472 m2 patria do výlučného vlastníctva žalobcu. II. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 21. 8. 2024 domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálnom odbore na LV č. XXXX, v kat. území E. F. G. patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň žiadal priznať mu plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení žaloby uviedol, že parcely registra „C“ č. 8294/1 - orná pôda o výmere 1231 m2 a parc. č. 8297 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 472 m2 zapísané na LV č. XXXX v kat. území E. F. G., A. J. F. D., mal vo výlučnom vlastníctve. Následne však nahliadnutím do uvedeného listu vlastníctva zistil, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, preto dňa 27. 6. 2024 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal príslušný katastrálny odbor o poskytnutie údajov týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti, ako aj vyhotovenia kópie listín z katastrálneho konania vedeného pod č. V XXXX/XXXX. Zo zaslaných listín, a to originálu z LV č. XXXX a kópie darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 14. 9. 2011 pod V XXXX/XXXX a ktorá bola uzavretá 15. 8. 2011, žalobca zistil, že účastníkmi predmetnej darovacej zmluvy bol on, ako darca a žalovaný, ako obdarovaný. 3. Žalobca ako pôvodný výlučný vlastník sporných nehnuteľností, bol po oboznámení sa s vyššie uvedenými dôkaznými listinami prekvapený a zároveň zmätený, nakoľko darovaciu zmluvu videl po prvýkrát. V čase jej uzatvárania, ani v ďalšom období, žalobca nemal o uzavretí darovacej zmluvy
vedomosť. Bol v domnienke, že sporné nehnuteľnosti sú naďalej v jeho vlastníctve, nikdy nemal v úmysle ich darovať, ani nikdy tak nespravil, ani neprejavil žiadnu vôľu predmetné nehnuteľnosti darovať. Na darovacej zmluve je uvedený akýsi jeho podpis, ktorý však nie je jeho skutočným podpisom, t. z., že absentuje vyjadrenie vôle žalobcu s obsahom tejto zmluvy. Navrhol, aby súd ustanovil znalca z odboru písmoznalectva za účelom preskúmania pravosti podpisu žalobcu na predmetnej darovacej zmluve v knihe osvedčených podpisov. Pre účely znaleckého dokazovania doloží vzory svojho skutočného podpisu, a to za obdobie rokov 2007 až 2014. 4. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na predmetnej darovacej zmluve došlo k „napodobeniu“ podpisu žalobcu, pretože ako pred, tak aj po uzatvorení zmluvy sa žalobca takýmto spôsobom nikdy nepodpisoval, čo vyplýva aj z predloženého plnomocenstva z roku 2024. Vzhľadom na intenzitu a povahu vady právneho úkonu urobeného v písomnej forme spočívajúcu v tom, že obsahuje nepravý podpis, preukazujúci skutočnosť, že daný právny úkon nie je ani právnym úkonom osoby žalobcu v nej označenej, takýto nemôže vyvolať žiadne právne následky a nemožno naň vôbec ani prihliadať, a ani ho považovať za existenčný. Zároveň absentovala akákoľvek forma dobromyseľnosti zo strany žalovaného, ktorá je vylúčená z dôvodu, že žalobca nikdy neprejavil vôľu darovať sporné nehnuteľnosti žalovanému a o takomto prejave vôle ani nevedel. 5. K osvedčovacej doložke na predmetnej darovacej zmluve, ktorou je osvedčený podpis žalobcu, resp. darcu, žalobca uviedol, že chýba správne a úplné vyplnenie povinnej, zákonom ustanovenej náležitosti podľa § 7 ods. 3 písm. f/ zákona č. 599/2001 Z. z . o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. Toto ustanovenie hovorí, že osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu v čase osvedčenia). Na uvedenej doložke je uvedené iba „OP (občiansky preukaz)“, a to bez uvedenia bližšej špecifikácie, teda čísla občianskeho preukazu, ktoré by malo identifikovať osobu, ktorej popis by mal potvrdzovať jej identitu a úmysel. Preto žalobca navrhol, aby súd vyžiadal predloženie listinného dôkazu, a to osvedčovacej knihy č. 4 Obce Hnilčík, či v tejto je zapísaný údaj - číslo občianskeho preukazu, ako aj kvôli samotnému porovnaniu podpisu darcu, teda žalobcu, ktorého podpis by sa mal v osvedčovacej knihe nachádzať. Zároveň navrhol, aby súd vyžiadal originály darovacích zmlúv v dvoch vyhotoveniach, ktoré boli pripojené ako príloha návrhu na vklad, ktorým bol povolený vklad predmetnej darovacej zmluvy podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona. Uvedené listiny zároveň majú slúžiť znalcovi na porovnanie podpisu žalobcu s podpismi v uvedených darovacích zmluvách. 6. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a navrhnutých dôkazov, žalobca uviedol, že z nich vyplýva, že žalovaný nemohol platne a účinne nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, nakoľko darovacia zmluva vykazuje známky absolútne neplatného právneho úkonu, nemá právne následky od začiatku, hľadí sa na ňu, ako keby neexistovala. K tomu uviedol, že vôľa je subjektívnou stránkou prejavu vôle, nenahraditeľným prvkom a vyjadruje vnútorný psychický stav jednajúceho subjektu, v konkrétnom prípade žalobcu k zamýšľaným následkom, ktorý v predmetnom prípade chýbal. 7. V závere odôvodnenia žalobca príkladne citoval uznesenia súdov Slovenskej republiky, v ktorých sa zaoberajú neplatnosťou právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 6. 2012 sp. zn. 7MCdo/12/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. 12. 2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011, a výklad z Občianskeho zákonníka k § 37.S poukazom na uvedené odôvodnenie žalobca navrhol, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu plnú náhradu trov konania. 8. K žalobe predložil kópiu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie E. F. G., žiadosť o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľností, oznámenie Okresného úradu, katastrálneho odboru Spišská Nová Ves zo dňa 15. 7. 2024, kópiu darovacej zmluvy z 15. 8. 2011 a vzory podpisov žalobcu na dôkazných listinách, a to dohode o poukazovaní mzdy zamestnávateľa E. E., a. s. z 28. 11. 2007, podmienky pre výkon práce objednávateľa Zámočníctvo K. B. z 12. 1. 2011, Záznam o prevzatí zákazky pre firmu C. A. D. - zámočníctvo z 30. 4. 2009, Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za rok 2007, výpis z registra trestov, preberací protokol po vykonaní čistiacich prác - čistenie strechy firmou TESCO STORES, a. s., objednávku dodávateľa MOKO, s. r. o. - B. A. pre firmu MONTI BAU, s. r. o. zo dňa 30. 11. 2012, žiadosť o zmenu výpisu z bežného účtu zo dňa 4. 2. 2010.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, má tieto nehnuteľnosti v držbe, pričom od tohto momentu nadobudnutia tieto plne ako výlučný vlastník užíva. O nedostatkoch darovacej zmluvy žalovaný do tohto momentu nevedel a nikdy nepochyboval o platnosti tohto právneho úkonu. Po oboznámení sa so žalobou aj žalovaný ostal taktiež v šoku, pretože do tohto momentu nemal nikdy akékoľvek pochybnosti o nadobudnutí jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Mal vždy za to, že darovacia zmluve je riadne uzavretá a ide o platný právny úkon, čo mu potvrdilo aj rozhodnutie o povolení vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorého toto vlastnícke právo nadobudol. Poukázal na to, že darovacia zmluva bola uzatvorená v 15.08.2011, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jeho prospech bol povolený dňa 14.09.2011,od tohto dátumu predmetné nehnuteľnosti plne a nerušene užíva. 10. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti jeho podpisu na darovacej zmluve žalovaný uvádza, že sa nevie bližšie vyjadriť k podpisu na darovacej zmluve a k údajne nesprávnej osvedčovacej doložky. Pri osvedčovaní podpisu žalobcu žalovaný prítomný nebol a osvedčovaciu doložku nikdy bližšie neskúmal. Mal za to, že podpis žalobcu je na darovacej zmluve osvedčený správne a nikdy o tom nemal pochybnosti, keďže vklad na katastri prebehol úspešne bez akýchkoľvek výhrad. Nikdy nebolo jeho povinnosťou skúmať osvedčovaciu doložku k podpisu žalobcu ako predávajúceho na predmetnej darovacej zmluve. Túto povinnosť mal príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, a preto nemôže byť táto skutočnosť kladená na ťarchu žalovaného. 11. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že absentuje vôľová zložka predmetného právneho úkonu žalobcu, a tým by mu bolo zasiahnuté do jeho ústavného práva vlastniť majetok, žalovaný poukazuje na to, že uzavrel so žalobcom darovaciu zmluvu v dobrej viere s úmyslom prijať dar od žalobcu, a teda nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Až do momentu doručenia žaloby bol bez pochýb na tom, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a v tomto zmysle s nehnuteľnosťami aj nakladal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že oproti právu žalobcu vlastniť majetok v tomto prípade stojí ochrana dobrej viery účastníka súkromnoprávneho vzťahu, ktorým je práve žalovaný. K tomu citoval časť textu z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016, poukázal na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom Náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28.01.2016, zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.“ Zároveň žalovaný citoval aj časť Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 484/2015 z 14.11.2018. 12. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že pri uzatváraní darovacej zmluvy konal v dobrej viere, že darca bol oprávnený s predmetom prevodu vlastníckeho práva voľne nakladať. O vôli žalobcu v tomto smere nemal pochybnosti a spoliehal sa na správnosť vtedajšieho zápisu na liste vlastníctva. 13. Poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nepretržite a nerušene užíval a užíva od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, a teda už viac ako 13 rokov, v domnienke, že je ich vlastníkom. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že ak by sa aj v konaní preukázalo, že právny úkon, a to uzatvorenie darovacej zmluvy je absolútne neplatný, žalovaný tieto nehnuteľnosti už vydržal, a preto mu aj naďalej patrí vlastnícke právo k nim. S poukazom na ustanovenie § 129 ods.1, 2, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. 14. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného v replike k tvrdeniu žalovaného, že sporné nehnuteľnosti nadobudol na základe dobromyseľnosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/144/2010 z 30. 3. 2011, ktorý vyslovil nasledovný záver: „Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám.“ Z uvedeného vyplýva, že ak je istý právny úkon absolútne neplatný, neskúma sa dobromyseľnosť strán, v danom prípade žalovaného, ktorý sa nemôže domnievať, že mu vlastnícke právo patrí, keďže ak je právny úkon absolútne neplatný, zo zákona okamihom jeho urobenia, dobromyseľnosť sa neskúma a uprednostňuje sa zásada nemo plus iuris. K uvedenému žalobca dodal, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, takže tvrdenie žalovaného, že platnosť tohto právneho úkonu nastáva povolením vkladu, a že sa teda nejedná o neplatný právny úkon, neobstojí. 15. K tvrdeniu žalovaného, že ak by sa v tomto konaní preukázala absolútna neplatnosť darovacej zmluvy, vlastnícke právo mu patrí titulom vydržania, žalobca poukázal na doterajšiu platnú právnu judikatúru zaoberajúcu sa zákonnými podmienkami vydržania. Ako zo zákona, tak aj z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že dobrú vieru je nutné posudzovať objektívne, t. j. treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu, dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. S poukazom na uvedené, ak sa darovacia zmluva považuje za absolútne neplatný právny úkon, je možné odvodiť, že žalovaný nemohol byť ani oprávneným držiteľom, nakoľko nemožno uvažovať o jeho dobromyseľnosti ako nadobúdateľa. Práve naopak bol neoprávneným držiteľom, pričom neoprávnenú držbu možno vymedziť ako stav, pri ktorom nakladá s vecou, alebo právom ako svojím, avšak bez toho, aby bol dobromyseľný vzhľadom ku všetkým okolnostiam. V danom prípade, ak absentovala vôľa žalobcu previesť sporné nehnuteľnosti na žalovaného, ten nemohol byť aj napriek uvedenej absencii zamýšľaného následku dobromyseľný v tom, že žalobca daný prevod chcel dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že museli existovať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti nepatrí. K tomu žalovaný citoval časť komentára k oprávnenej držbe z Občianskeho zákonníka Fekete I. str. 195 - Veľký komentár, a časť z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/271/2007 a uznesenie z 31. 3. 2016 Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/271/2015, kde k otázke dobromyseľnosti a omylu sa uvádza: „Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne. Ak dôjde k sporu, nestačí zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.“ 16. Žalobca ďalej uviedol, že v odôvodnení žaloby netvrdil, že žalovanému vyplýva povinnosť skúmať osvedčovaciu doložku pravosti podpisu účastníka právneho úkonu. Zrejmý je však záver, že došlo k napodobeniu pri podpisovaní podpisu žalobcu na darovacej zmluve, nakoľko pokiaľ by osobne pri podpise bol, preukázal by sa občianskym preukazom a bola by zachytená jeho bližšia špecifikácia, teda číslo občianskeho zákonníka, ako to vyžaduje zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčení listín. Keďže žalovaný tieto skutočnosti nepoprel, žalobca má zato, že ním tvrdené skutočnosti sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. Ďalej žalobca v replike uviedol otázky, ktoré by mal žalovaný zodpovedať týkajúce sa priebehu prípravy a uzatvárania darovacej zmluvy. Žalovaný by teda mal zodpovedať, kedy mal žalobca prejaviť svoju vôľu, že chce mu sporné nehnuteľnosti darovať, na základe čoho tento dojem nadobudol, kedy malo dôjsť k ich stretnutiu, následne prerokovaniu daru, kto mal darovaciu zmluvu vyhotoviť, kedy malo dôjsť k jej podpísaniu, kedy malo dôjsť k odovzdaniu predmetných nehnuteľností a hlavne aký mal byť dôvod ich darovania. Na uvedené otázky má žalovaný zodpovedať hlavne z toho dôvodu, že darovacia zmluva má charakter bezplatného právneho úkonu, pričom žalobca takýto dar bez protiplnenia od žalovaného nikdy nechcel uskutočniť, ani neuskutočnil. Úplne absentuje tak vôľa darcu nehnuteľnosti žalovanému darovať, z čoho vyplýva, že je absolútne vylúčené, aby mohol byť žalovaný kedykoľvek dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve. Žalobca žalovanému nikdy nehnuteľnosti neodovzdal, ani nikdy z jeho strany nedošlo k akémukoľvek náznaku, žeby mal záujem žalovaného nimi obdarovať. 17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaný nikdy nebol, ani nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom sporných nehnuteľností. Vylúčením dobromyseľnosti dochádza aj k vylúčeniu oprávnenosti držby predmetných nehnuteľností, k čomu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/484/2015 zo 14. 11. 2018, aj s poukazom na ktorý sa v posudzovanom prípade nejednalo o poctivý spôsob nadobudnutia veci,
pretože rozhodujúce je, že preukázateľne sa o dar, ako bezplatné plnenie nikdy nejednalo. Žalobca voči žalovanému nikdy nevykonal žiadny úkon, na podklade ktorého by sa žalovaný mohol domnievať, že mu chce predmetné nehnuteľnosti darovať, a teda na strane žalovaného absentuje dobromyseľnosť, ktorá je podstatnou náležitosťou pre vydržanie práva. S poukazom na uvedené žalobca v replike zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. 18. Žalovaný v duplike opakovane poukázal na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, ktorými sa súdy majú riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou tak, ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016. V uvedenom sa okrem iného uvádza, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ 19. V súvislosti s vyššie citovaným nálezom Ústavného súdu žalovaný uviedol, že v konkrétnom posudzovanom prípade bol vklad darovacej zmluvy povolený rozhodnutím štátneho orgánu, pričom v priebehu správneho konania po podaní návrhu na vklad príslušný katastrálny odbor vyznačil plombu na dotknutom liste vlastníctva, z ktorého bolo zrejmé, že sa budú vykonávať zmeny v lehote 30 dní. Nakoľko verejný register príslušného katastra je dostupný, žalobca mal dostatok času na to, aby prebiehajúce správne konanie zastavil a aby nebol povolený vklad darovacej zmluvy. Okrem toho okresný úrad doručuje rozhodnutie o povolení vkladu účastníkom konania, teda muselo byť doručené aj žalobcovi, ktorý mohol toto rozhodnutie bezodkladne napadnúť. Aj z uvedeného postupu vyplýva, že žalovaný je oprávneným držiteľom, nakoľko od rozhodnutia štátneho orgánu s nadobudnutými nehnuteľnosťami nakladal v dobrej viere ako s vlastnými. Navyše rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu došlo k potvrdeniu platnosti darovacej zmluvy, keďže došlo k jej riadnemu zápisu na list vlastníctva a táto skutočnosť bola objektívnym dôvodom na to, žeby bol žalovaný presvedčený, že je právoplatným vlastníkom dotknutých nehnuteľností. 20. K tomu, že žalobca citoval výrok z komentára Občianskeho zákonníka k oprávnenej držbe, žalovaný uviedol, že tento výrok je len vecne citovaný a opäť poukázal na preukázanie dobromyseľnosti držby na jeho strane k sporným nehnuteľnostiam. Dodal, že nebolo jeho úlohou hodnotiť pravosť podpisu na darovacej zmluve z dôvodu, že podpis darcu bol na matrike obecného úradu osvedčený a katastrálny úrad rozhodnutím pravosť zmluvy a podpisu potvrdil. Aj keby išlo o neplatný podpis, jednalo by sa o chybu štátneho orgánu a práve kataster nehnuteľností bol povinný skúmať náležitosti právneho úkonu a pokiaľ tento orgán pochybil, nemožno chybu klásť na ťarchu žalovaného. V závere žalovaný poukázal na ďalšie nálezy Ústavného súdu ČR a SR, ktoré sa danou problematikou zaoberajú. Skonštatoval, že súdne rozhodnutia, na ktoré opiera argumenty žalobca, sú vydané neskôr ako tie, na ktoré poukazuje žalovaný, ktoré v rozhodovacej praxi prekonali predošlé súdne rozhodnutia. S poukazom na uvedené zotrval žalovaný na svojom stanovisku, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 21. Na návrh žalobcu súd vyžiadal Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dôkazný spis obsahujúci rozhodnutie o povolení vkladu spornej darovacej zmluvy. Z dôkazného spisu pod sp. zn. V XXXX/XXXX súd zistil, že 15. 8. 2011 bol na Správu katastra v Spišskej Novej Vsi podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti účastníkom darovacej zmluvy uzavretej dňa 15. 8. 2011, a to navrhovateľom A. B., ktorého podpis na návrhu nebol osvedčený správnym orgánom (čo Katastrálny zákon ani nevyžaduje), ktorý žiadal Správu katastra o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX L. J. XXXX v kat. území F. D., Rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v kat. území E. F. G., a to k pozemku registra CKN, parcelné číslo 8294/1 - orná pôda o výmere 1231 m2 zapísané na LV č. XXXX a k parc. CKN č. 8297 - zastavaná plocha o výmere 472 m2 zapísané na LV č. XXXX v prospech H. E., nar. XX. X. XXXX na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi A. B. a H. E.. Súčasťou dôkazného spisu je originál darovacej zmluvy, na ktorej je podľa osvedčovacej knihy Obce Hnilčík osvedčený podpis A. B. s uvedením rodného čísla, trvalého pobytu s poznámkou „totožnosť osoby bola preukázaná „OP“ bez uvedenia čísla občianskeho preukazu. 22. Na návrh žalobcu súd pripojil do spisu dôkaznú listinu predloženú Obecným úradom Hnilčík a to osvedčovaciu knihu č. 4, kde pod poradovým číslom 30 a 31 sú osvedčené podpisy na darovacích zmluvách a to dňa 10. 8. 2011 a dňa 15. 8. 2011 na darovacej zmluve A. B., r. č.: XXXXXX/XXXX. Predmetný strana z osvedčovacej knihy je súčasťou znaleckého posudku č. 10/2025 (čl. 117 tohto spisu).
23. Po procesných úkonoch vykonaných podľa § 167 C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 12. 2024, na ktorom boli prítomní žalobca, žalovaní a ich právni zástupcovia. 24. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že sporné pozemky, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, nadobudol od jeho otca M. B., nar. XX. X. XXXX, bytom F. D., ktorý mal na uvedených pozemkoch zriadený autoservis, kde podnikal. V podnikaní mu pomáhal aj on a tiež vkladal peniaze do firmy. Z uvedeného dôvodu otec naňho prepísal časť pozemkov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, zvyšné zostali v jeho vlastníctve, kde stojí aj rodinný dom jeho otca. Žalovaný pri čerpaní úveru dal do zábezpeky otcov rodinný dom, nakoniec však prišli aj o ten dom z dôvodu exekúcií, ktoré mal otec, pričom uvedený spor nie je doposiaľ ukončený. 25. K samotnej darovacej zmluve žalobca vypovedal, že nikdy predmetnú darovaciu zmluvu nepodpisoval, nevedel o tom, že pozemky už nie sú v jeho vlastníctve. Dozvedel sa to čírou náhodou pri organizovaní jednej gulášpartie od žalovaného, ktorý mu oznámil, že pozemky sú napísané naňho. Žalovaného pozná roky, sú dobrí kamaráti, s jeho bratom chodil do školy a žalovaný pracoval v autoservise u jeho otca. Poprel tvrdenie žalovaného, že darovaciu zmluvu mal podpisovať on a dodal, že nevie, či žalovaný má vedomosť o tom, že zmluvu podpisoval jeho otec M. B.. Potom, čo sa v posledných mesiacoch dostal s otcom do konfliktu ohľadom tých pozemkov, žalobca nadobudol vedomosť, že vinu na tej situácii nenesie žalovaný, ale jeho otec. Potom, čo sa oboznámil s dôkaznými listinami, a to darovacou zmluvou a podpismi v osvedčovacej knihe Obce Hnilčík a s návrhom na vklad, uviedol, že nikdy takéto listiny nepodpisoval. V tom období v roku 2011 takmer celý rok pôsobil v Banskej Bystrici, kde mal stavbu. S určitosťou vie, že podpisy v osvedčovacej knihe a na darovacej zmluve sú podpismi jeho otca, nakoľko on jeho podpis pozná. Dodal, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves sú podané ním aj ďalšie žaloby, v ktorých napáda konanie jeho otca, ktorý podpisoval aj ďalšie zmluvy za iné osoby, a to za jeho krstnú mamu G. N., za pani E. a ďalšie právne úkony, ktoré podpisoval jeho otec za iné osoby, pričom sa jedná o celý súbor jeho podvodov. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, kto platil dane za uvedené pozemky a či mu chodili rozhodnutia ohľadom platenia daní, žalobca uviedol, že pozemky aj v jeho vlastníctve využíval jeho otec spolu s domom, takže mal vedomosť o tom, že dane za všetky pozemky a dom platí on. Aj všetku poštu v Novoveskej Hute zaňho preberal otec, takže pokiaľ nejaké listiny z katastra mu došli, tak on ich nedostal. Za predošlé roky žiadne rozhodnutia nevidel, nemá aktivovanú elektronickú schránku a s otcom približne 10 rokov nekomunikuje. 26. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že v roku 2011 za ním prišiel M. B. - otec žalobcu, ktorý mu dal podpísať predmetnú darovaciu zmluvu, na ktorej ešte vtedy nebol podpis darcu. Uviedol, že si nepamätá, aké meno darcu tam bolo vtedy uvedené, či A., alebo M. B.. On nevie, či darovať pozemky bolo M., alebo A. rozhodnutie, jednoducho oni mu to darovali, tak tú zmluvu podpísal, nakoľko on od roku 1998 pracoval v autoservise otca žalobcu, a preto dar prijal. Že podľa darovacej zmluvy mu pozemky daroval A. B., sa dozvedel po oboznámení s darovacou zmluvou na pojednávaní. Že v zmluve je ako darca uvedený A. B., vie od roku 2011. Potvrdil, že žalobca sa o darovacej zmluve mal dozvedieť až od neho, z čoho bol veľmi prekvapený, pričom aj on si myslel, že žalobca o tom vie. V roku 2011 potom videl darovaciu zmluvu už podpísanú A. B., avšak nevedel zhodnotiť, či je to jeho podpis. Nakoľko to prešlo aj na katastri, tak si myslel, že je všetko v poriadku. V závere svojej výpovede uviedol, že je presvedčený o tom, že darovaciu zmluvu podpisoval A. B., pretože je na nej jeho podpis. 27. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný odpovedal, že darovaciu zmluvu nevyhotovoval on. Už napísanú ju priniesol - nepamätá si už či A., alebo M. B., podpisoval ju prvý, keď podpis darcu tam ešte nebol. Potom obdržal, nepamätá si však už od koho, darovaciu zmluvu už podpísanú. On zmluvu podpisoval v dome pána M. B. v F. D.. Nepamätá si, žeby žalobca mu niekedy ponúkol, že mu mieni darovať pozemky v F. D.. V závere uviedol, že nevie prečo sa B. rozhodli napísať naňho tie pozemky. Zrejme preto, že s M. B. spolupracuje pri podnikaní. Dodal, že dobre vychádza aj s M. B., aj s A. B.. Potom, čo dostal pozemky do daru, v prírode nenastala žiadna zmena, naďalej sú všetky pozemky využívané pre účely podnikania M. B., ako aj jeho podnikania. Nevie, koľko ročne platí dane za darované pozemky, pretože daň odvádza spolu aj za garáž, ktorú zakúpil od M. B. v roku 2016. 28. Nakoľko žalovaný ako v písomnom vyjadrení k žalobe, tak aj na pojednávaní trval na svojom stanovisku, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením ustanovil
znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo na zistenie, či podpis darcu A. B. v predmetnej osvedčovacej knihe a na darovacej zmluve je podpisom žalobcu. 29. Podľa znaleckého posudku č. 10/2025 vyhotoveného znalkyňou M. M. O. E. súd vzal za preukázané, že podpis na darovacej zmluve zo dňa 15. 8. 2011 a osvedčovacej knihe Obce Hnilčík pod por. č. 30 a 31. za rok 2011 nepatrí osobe, ktorá podpísala predložené komparatívne dokumenty (pre účely znaleckého dokazovania - poznámka súdu), teda žalobcovi - A. B., nar. XX. X. XXXX, ale ide o podpis inej osoby. Aj napriek týmto záverom znaleckého posudku žalovaný naďalej navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo vyššie popísaných písomných vyjadreniach. Ku znaleckému posudku uviedol, že tieto závery berie na vedomie, avšak poukazuje na dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy a na nepretržitú držbu darovanej nehnuteľnosti po dobu 13 rokov. K tomu poukázal na jednu zo základných právnych zásad vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 65/2011). 30. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu súd zistil, že v konaní pod sp. zn. 1C/74/2024 je vedené konanie žalobcu A. B. proti žalovaným: D. E., G. N. a M. B. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v kat. území D. na LV č. XXX, pričom z odôvodnenia žaloby vyplýva, že prejudicionálne má byť riešená otázka neplatnosti darovacích zmlúv, ktorými boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu prevedené na jeho príbuzných. Vec je v štádiu súdnoznaleckého dokazovania, ku ktorému zo spisu sp. zn. 7C/63/2024, teda z tohto konania, bol pripojený dôkazný materiál - osvedčovacia kniha č. 4 Obce Hnilčík. 31. Súd nárok žalobcu právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení: 32. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 34. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 35. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. file_0.wmf file_1.wmf file_2.wmf 36. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. file_3.wmf file_4.wmf file_5.wmf 37. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
38. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,file_6.wmf file_7.wmf file_8.wmf file_9.wmf file_10.wmf file_11.wmf file_12.wmf b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,file_13.wmf file_14.wmf file_15.wmf file_16.wmf file_17.wmf file_18.wmf file_19.wmf c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, file_20.wmf file_21.wmf file_22.wmf file_23.wmf file_24.wmf d) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe,file_25.wmf file_26.wmf file_27.wmf file_28.wmf file_29.wmf RMAT file_30.wmf file_31.wmf
e) čestné vyhlásenie o splnení podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa tieto podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú,file_32.wmf file_33.wmf file_34.wmf file_35.wmf file_36.wmf file_37.wmf file_38.wmf f) poverenie právnickej osoby udelené jej zamestnancovi, ak je účastníkom konania o návrhu na vklad právnická osoba, ktorá písomne poverí svojho zamestnanca v rámci svojej podnikateľskej činnosti podaním návrhu na vklad,file_39.wmf file_40.wmf file_41.wmf file_42.wmf file_43.wmf file_44.wmf file_45.wmf g) listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. 39. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín Osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,file_46.wmf file_47.wmf file_48.wmf b) rodné číslo fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,file_49.wmf file_50.wmf AT file_51.wmf c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený,file_52.wmf d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol osvedčený,file_53.wmf
file_54.wmf file_55.wmf e) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe,file_56.wmf file_57.wmf file_58.wmf f) údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu v čase osvedčovania),file_59.wmf file_60.wmf file_61.wmf g) miesto a dátum osvedčenia, a ak je to potrebné, aj hodinu, kedy bola listina predložená. 40. Nakoľko sa žalobca domáha svojich práv určovacou žalobou, súd sa prednostne zaoberal podľa § 137 písm. c/ otázkou, či má žalobca na podanie takejto žaloby naliehavý právny záujem. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem tým, že predmetnou darovacou zmluvou, ktorú nikdy nepodpisoval a ktorej nebol nikdy účastníkom ako darca a ktorou prešli sporné nehnuteľnosti do dispozičného práva a výlučného vlastníctva žalovaného, je ohrozené jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko tieto užíva a nakladá s nimi žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že podaná žaloba je jediný, skutočne možný a účinný nástroj na ochranu vlastníckeho práva žalobcu, v dôsledku ktorého dôjde k vyriešeniu spornosti medzi stranami sporu, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností a kto s nimi môže disponovať. 41. Žalobca opiera svoj nárok predovšetkým o ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomu súd uvádza nasledovné: Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z toho hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak uvedené predpoklady nie sú splnené, resp. ak právny úkon týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vadný, neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je, aj keď to zákon výslovne neuvádza - danosť (existencia) vôle; ak niet vôle, niet ani právneho úkonu. Uvedené okrem výkladového znenia citovaného paragrafu vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20. 6. 2012 sp. zn. 7MCdo/12/2011 a z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. 12. 2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011. Z uvedených rozhodnutí zároveň vyplýva, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na takýto úkon, ako keby nebol nikdy urobený. Takáto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 42. Vykonaným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, výpisu z LV č. XXXX, kat. územie E. F. G., darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 8. 2011, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Spišskej Novej Vsi pod č. vkladu V XXXX/XXXX, pripojeného dôkazného spisu katastrálneho odboru, osvedčovacej knihy č. 4 Obce Hnilčík, na základe výpovede strán sporu a ich právnych zástupcov a za použitia znaleckého posudku č. 10/2025 vyhotoveného znalkyňou M. M. O. E., súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 43. Z dokazovania vyplynulo, že v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že podľa výpisu z LV č. XXXX je od rozhodnutia o povolení vkladu v prospech žalovaného pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 14. 9. 2011
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaný. Z k žalobe pripojeného pôvodného výpisu z listu vlastníctva nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že v čase podpisovania darovacej zmluvy výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností bol žalobca. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že podpis na darovacej zmluve zo dňa 15. 8. 2011 nie je A. B., ale podľa jeho vyjadrenia túto zmluvu podpisoval ako darca jeho otec - M. B.. 44. Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2025 súd vzal za preukázané, že podpis na predmetnej darovacej zmluve, ako aj podpis v osvedčovacej knihe Obce Hnilčík pod por. č. 30 a pod por. č. 31 za rok 2011 (tohto sporu sa týka osvedčenie podpisu pod por. č. 31, nakoľko k nemu došlo dňa 15. 8. 2011 a pod por. č. 30 je overený podpis zo dňa 10. 8. 2011), nie je podpisom A. B., teda žalobcu. Uvedeným súd vzal za jednoznačne preukázané, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nikdy nebol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy, nikdy neprejavil vôľu nehnuteľnosti žalovanému darovať, alebo iným spôsobom naňho previesť. Z výpovedí strán sporu však je zrejmé, že predmetnú darovaciu zmluvu, ich vyhotovenie a procesy podpisovania, zabezpečovala iná osoba, podľa zhodného vyjadrenia strán sporu otec žalobcu M. B.. Súd z okolností posudzovaného prípadu sa môže len domnievať, že podpisy súvisiace s predmetným darom sú podpismi otca žalobcu, čo však nebolo predmetom znaleckého dokazovania. 45. Z dokazovania vyplynulo, že bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemohol platne a účinne nadobudnúť sporné nehnuteľnosti predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca. nikdy pred ním neprejavil vôľu predmetné nehnuteľnosti mu darovať, nikdy sa so žalobcom v súvislosti prejednávaním podstatných náležitostí darovacej zmluvy nestretol a osobne mu darovaciu zmluvu nepredkladal k podpisovaniu, neodovzdal mu predmetné nehnuteľnosti fyzicky ich označením v prírode a podobne a z výpovede žalovaného nie je známy dôvod, prečo by mu žalobca mal akékoľvek nehnuteľnosti darovať. Zo znaleckého posudku a výpovedí žalobcu je zrejmé, že nikdy nebol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy, z čoho jednoznačne vyplýva, že v danom prípade absentuje vyjadrenie vôle žalobcu s jej obsahom. Podľa ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predmetná darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý od počiatku nemá žiadne právne následky a hľadí sa naň ako keby neexistoval, aj napriek kladnému rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (viď judikatúra citovaná v bode 41. tohto rozsudku). Preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku, teda určil, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca. 46. Je bez právneho opodstatnenia obrana žalovaného, ktorý tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti vydržal. Tvrdenie žalovaného o dobromyseľnosti nadobudnutia podarovaných nehnuteľností nie je dôvodné a nie je v tomto konaní preukázané. Súd pri dôkladnom posúdení okolností daného prípadu má zato, že žalovaný nevynaložil všetko úsilie na to, aby sa presvedčil o legálnosti a správnosti úmyslu, ktorým otec žalobca mu dával podpisovať zmluvu v podstate za pôvodného vlastníka - jeho syna A. B., ako darcu. Práve žalovaný bol ten, ktorý nebol pri preberaní daru dostatočne obozretný, čo vyplýva už aj z jeho výpovede, kde na jednej strane uvádza, že nevedel pri podpisovaní zmluvy, či na zmluve je darcom A., alebo M. B. a v ďalšej časti výpovede uvádza, že po podpise zmluvy už mal vedomosť, že je darcom A. B., aj keď osobne sa s ním o tomto dare žalobca nikdy nezmieňoval, a ani v prírode mu darované nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nevyšpecifikoval a neodovzdal (nevymedzil, kde presne sa nachádzajú, aká je ich výmera, prečo sa rozhodol darovať ich práve jemu a podobne). Z uvedeného v tomto konaní preukázaného skutkového stavu súd jednoznačne vyvodil záver, že tvrdenie žalovaného, že nemal nikdy pochybnosti o nadobudnutí jeho vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam, že pri uzatváraní darovacej zmluvy konal v dobrej viere, že darca A. B. bol oprávnený s predmetom daru voľne nakladať a že viac ako 13 rokov ich v dobrej viere užíva. Jeho tvrdenia sa javia až absurdné, nakoľko sám potvrdil, že A. B. mu vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti mu nikdy žiadnym spôsobom neprejavil, nebol nikdy priamym účastníkom darovacej zmluvy a tvrdenie, že viac ako 13 rokov pozemky užíval, je v príkrom rozpore s výpoveďou žalovaného, v ktorej uviedol, že darované pozemky užíval M. B. na svoje podnikanie. Z uvedeného vyplýva, že k vydržaniu darovanej nehnuteľnosti žalovaným nemohlo dôjsť okrem nepreukázania dobromyseľnosti predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný nemal presne vymedzený predmet daru, nevedel, ktoré pozemky v prírode mu mal žalobca, ako domnelý darca, darovať. Práve pri takto zistenom skutkovom stave súd má zato, že obrana žalovaného, v ktorej cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 65/2011, v ktorom poukazuje na zásadu - právo patrí len bdelým, je tá obrana, ktorá je práve v prospech žalobcu a nie žalovaného.
47. K tvrdeniu žalovaného, že žalobu je dôvodné zamietnuť s poukazom na to, že on darované nehnuteľnosti nadobudol od žalobcu v dobrej viere, súd k tomu poukazuje práve na ten nález Ústavného súdu, ktorý cituje žalovaný v písomnom vyjadrení (v duplike), a to na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16. 3. 2016, v ktorom sa okrem iného uvádza, že súd musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery, pričom obidve tieto hodnoty sa dostávajú do kolízie. Je potrebné poukázať na to, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne a práve spor posudzovaný v tomto konaní je ten, v ktorom nemožno jednoznačne konštatovať, že vyššou hodnotou je právo nadobúdateľa obdarovaného, ktorý nebol dostatočne bdelý pri preberaní daru od domnelého darcu a nadobudol tak sporné nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu. V danom prípade nemožno konštatovať, že vyššie riziko mal niesť nedbalý vlastník, teda darca, keď žalobca účastníkom darovacej zmluvy vôbec nebol, a teda nebol schopný si nijako dozvedieť o tom, že vec opustila jeho vlastnícku sféru. Čiže v tomto konkrétnom prípade súd na vyššiu úroveň postavil ochranu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý bol konaním tretej osoby nezákonným spôsobom obratý o svoje vlastníctvo. Takže v tomto prípade neprichádza do úvahy obrana žalovaného, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, a preto má byť žaloba zamietnutá. 48. Tak isto neobstojí obrana žalovaného, že žalobca mal podľa verejného registra z katastra nehnuteľností sa o darovacej zmluve dozvedieť skôr, resp. že o povolení vkladu mal vedieť podľa rozhodnutia, nie je dôvodná, nakoľko žalobca v čase podpisovania zmluvy mal prechodný pobyt mimo okresu E. F. G. a pri vykonávaní jeho práce - stavebnej činnosti, nie je predpoklad, že sa zaoberá zápismi v katastri nehnuteľnosti. Navyše nemožno od vlastníkov akýchkoľvek nehnuteľností na území Slovenskej republiky očakávať, aby každý rok kontrolovali svoje vlastnícke práva. Takáto povinnosť občanom nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. 49. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že u žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady vydržania nehnuteľností, ktoré nadobudol predmetnou darovacou zmluvou, ktorá podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preukázateľne neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosť žiadnym spôsobom nezapríčinil žalobca a ku ktorého neplatnosti došlo nezákonným konaním inou osobu. S poukazom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel ako dôvodnej a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. 50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. file_62.wmf file_63.wmf file_64.wmf 52. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení pri dodržaní zásady úspechu tej-ktorej strany v konaní. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že sú uňho dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd k náhrade trov konania nemal zaviazať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.