Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 1T/7/2025 7625010030 17. 06. 2025 JUDr. Richard Klimek PhD. ECLI:SK:OSSN:2025:7625010030.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Richardom Klimekom, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. júna 2025 takto rozhodol: obžalovaná: ml. A. B., nar. X.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. XXX, toho času v F. G. H. je
vinná
-z prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm. d/ Tr. zákona, p retož e dňa 9.10.2024 v čase okolo 17:15 hod. v obci F., I. C. D. E. na štrkovej ceste prechádzajúcej cez lúku v miestnej časti Stupy pristúpila k maloletému D.O., nar. XX.XX.XXXX a opakovane ho žiadala, aby jej dal všetky jeho veci a peniaze, čo on odmietol, pokračoval ďalej chôdzou v snahe vyhnúť sa jej, ktorá ho však aj naďalej nasledovala, za križovatkou na miestnej asfaltovej komunikácií pri plechovom plote ho odzadu dobehla, chytila mu ruksak, ktorý mal zavesený na pleciach, potiahla ho smerom k sebe a tým ho priviedla do záklonu, následkom silného potiahnutia sa rozzipsoval zips na ruksaku, a tak z neho vybrala igelitovú tašku žltej farby, v ktorej sa nachádzal jeden pár kopačiek zn. Puma čiernobielej farby, plavky a uterák a s týmito vecami sa ihneď rozbehla preč, čím takto svojim konaním spôsobila poškodenému J. I. škodu vo výške 69,85, - eur. teda prisvojila si cudziu veci tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe. Za to sa odsudzuje Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm.j/, písm.l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods.1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd dňa 24.1.2025 obžalobu na obvinenú ml. A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona pre skutok, že dňa 9.10.2024 v čase okolo 17:15 hod. v obci F., I. C. D. E. na štrkovej ceste prechádzajúcej cez lúku v miestnej časti Stupy pristúpila k maloletému K., nar. XX.XX.XXXX a opakovane ho žiadala, aby jej dal všetky jeho veci a peniaze, čo on odmietol, pokračoval ďalej chôdzou v snahe vyhnúť sa jej, ktorá ho však aj naďalej nasledovala, za križovatkou na miestnej asfaltovej komunikácií pri plechovom plote ho odzadu dobehla, chytila mu ruksak, ktorý mal zavesený na pleciach, násilím ho potiahla smerom k sebe a tým ho priviedla do záklonu, využila jeho neschopnosť brániť sa v takej pozícii, následkom silného potiahnutia sa rozzipsoval zips na ruksaku, a tak z neho vybrala igelitovú tašku žltej farby, v ktorej sa nachádzal jeden pár kopačiek zn. Puma čiernobielej farby, plavky a uterák a s týmito vecami sa ihneď rozbehla preč, čím takto svojím konaním spôsobila poškodenému J. I. škodu vo výške 69,85 eur. Obžalovaná ml. A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.3.2025 po poučení podľa § 257 Tr. poriadku uviedla, že je nevinná. J. I. ako zákonný zástupca poškodeného mal. K. I. tak ako v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom si neuplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanej ml. A. B.. V rámci svojej výpovedi obžalovaná ml. A. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že nevie uviesť kedy sa to stalo, taška bola otvorená a kamarátky ju nahovorili, tam išla a aby mu ukradla veci z tašky, chlapec mal vždy tašku na chrbte a oľutovala, že kradla. Miesto skutku označila Rudňany, pričom s ňou boli prítomní L. B., M. B. a jej brat A. B.. Obžalovaná ďalej uviedla, že poškodeného prvýkrát videla, keď išiel zo školy domov, s ním sa osobne nerozprávala a peniaze od neho nežiadala. L. však s poškodeným komunikovali a požadovali od neho peniaze, ktoré im poškodený odovzdal. Obžalovaná priznala, že veci z ruksaka vytiahla odzadu, podľa ich pokynu, a následne ich vyhodila na zem. S poškodeným sa nebila. Po odcudzení utekala s kamarátkami, ktoré sa smiali, sama však priznala, že sa bála. Obžalovaná uviedla, že nápad na odcudzenie vecí bol iniciovaný L. B., ktorá predpokladala, že v ruksaku sa nachádza peňaženka s drobnými peniazmi. Poškodený sa podľa nej kamarátok bál, avšak sama s poškodeným nemala žiadnu komunikáciu. Po odcudzení tašky poškodený nepadol na zem. Obžalovaná si nevedela spomenúť na trvanie incidentu ani na prípadné fyzické násilie. Obžalovaná zároveň uviedla, že žije s rodičmi a súrodencami v Rudňanoch, navštevuje špeciálnu základnú školu a momentálne je v Reedukačnom centre v Levoči, kam bola umiestnená z dôvodu predchádzajúceho neplnenia školských povinností a nerešpektovania rodičov. Svedok J. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň uvedený v obžalobe, mu jeho syn K. po telefóne oznámil, že mu boli odcudzené osobné veci tromi osobami rómskeho pôvodu, keď sa po tréningu vracal domov po štrkovej ceste v časti obce Rudňany – Stupy. Uviedol, že o udalosti má vedomosť výlučne z výpovede svojho syna, sám incident nevidel. Po telefonáte so synom šiel autom na zastávku, kde ho vyzdvihol, a syn mu opísal, čo sa stalo, ako aj smer, ktorým osoby po čine utekali. Svedok následne prešiel autom smerom na Poráč, kde na konci obce v kríkoch spozoroval obžalovanú spolu s dvoma ďalšími osobami. Syn osoby identifikoval ako páchateľov. Svedok sa s autom otočil a pri osobách zastavil, tie sa však rozutekali. Krátko nato na miesto dorazila hliadka Policajného zboru, ktorú svedok nevolal. Poškodený - syn mu opísal, že trojica osôb kráčala za ním a žiadala od neho peniaze. Poškodený im odovzdal 0,50 €, v domnienke, že ho nechajú na pokoji. Keď ho neprestali sledovať, snažil sa ich odradiť predstieraným telefonátom s otcom. Pri mostíku v časti Stupy sa obžalovaná podľa opisu poškodeného rozbehla, zozadu ho potiahla za ruksak, pričom sa uvoľnili oba zipsy, a vytiahla igelitovú tašku zn. Billa, v ktorej sa nachádzali kopačky značky Puma, plavky a uterák. Následne všetky tri osoby ušli smerom na hlavnú cestu. Ďalej svedok uviedol, že poškodený neutrpel žiadne telesné zranenia, avšak odvtedy pociťuje strach pohybovať sa sám. Poškodený mu tiež opísal, že ešte pred samotným odcudzením tašky sa obžalovaná pokúsila strhnúť mu ruksak z pleca, čo sa jej vtedy nepodarilo. K samotnému zmocneniu veci došlo až neskôr, pričom podľa syna boli v tom momente prítomné aj ostatné dve osoby. Svedok ďalej uviedol, že poškodený síce nespadol na zem, ale bol obžalovanou potiahnutý dozadu. V rámci incidentu vnímal obžalovanú ako najaktívnejšiu z trojice a škodu, ktorá mu bola
spôsobená si v konaní neuplatnil, pretože nepovažoval vymáhanie náhrady za efektívne. Odcudzené kopačky sa vrátili, avšak tie následne vyhodil. Podľa § 263 ods.1 Tr. poriadku za súhlasu obžalovanej ml. A. B. a prokurátorky, boli na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.3.2025 prečítané výpovede svedkyne N. B. a svedkyne E. B. z prípravného konania a oboznámený obsah znaleckého posudku MUDr. Ladislava Lauka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Z prečítanej výpovede svedkyne N. B. vyplynulo, že obžalovaná ml. A. B. je jej dcéra a býva s ňou, jej otcom a 7 súrodencami v chatrči v Rudňanoch č. 359. K jej osobe uviedla, že navštevuje Špeciálnu základnú školu, kde sa učí za krajčírku. Jej dcéra nerešpektuje pravidlá, fajčí, užíva alkohol a neplní si povinnosti. V dôsledku správania bola viackrát vyšetrovaná psychiatrami. Ku skutku ďalej uviedla, že to čo spôsobila jej dcéra sa dozvedela od syna A., ktorý jej povedal že jeho sestra A. stiahla ruksak, ktorý bol otvorený jednému chlapcovi v Rudňanoch, na čo ju nahovorila L. B. a vybrala z neho tašku, ktorá obsahovala trampky, plavky a mokrý uterák, čo následne domov nedoniesla, ale ponechala si ich E. B., sestra L. B., ktorá bola prítomna pri spáchaní tohto skutku spolu s A. B.. Ďalej z jej výpovedi vyplynulo, že sa dcéra jej priznala a po prehratí kamerového záznamu potvrdila prítomnosť jej dcéry, L. B., M. B. a syna A. na mieste, kde sa to odohralo. Z prečítanej výpovede svedkyne E. B. vyplynulo, že pri zanesení jej dcéry do školy spozorovala pod medzou po ceste do osady na zemi ležať kopačky značky Puma a mysliac si, že ich niekto vyhodil, ich vzala domov. Po príchode policajtov im kopačky vydala a uviedla, že pri skutku, keď ich odcudzili chlapcovi nebola. Z oboznámeného prečítaného znaleckého posudku MUDr. Ladislava Lauka vyplynulo, že u obžalovanej A. B. neboli zistené prejavy duševného ochorenia, bol zistený intelekt v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, poruchy správania, no v čase skutku nebolo chorobne podmienené a obžalovaná mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie. Správanie obžalovanej je prejavom frustrácie a vzdoru z domáceho prostredia a je priaznivejšie pre jej zmenu správania zvážiť opatrenia jej umiestnenia v reedukačnom centre. V závere znalec neodporučil nariadiť ochranné protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie vzhľadom k jej mladému veku a v jej prípade sa jednalo skôr o experimentovanie s alkoholom a nie o závislosť. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.4.2025 bol mal. svedok A. B. vzhľadom na jeho vek poučený podľa § 127, § 130 ods. 1, 2, § 131 Tr. poriadku v prítomnosti jeho zákonnej zástupkyne, ktorý uviedol, že je bratom obžalovanej a vzhľadom na príbuzenský vzťah využil svoje právo a nevypovedal. Z prečítanej výpovede svedka mal. A. B. z prípravného konania vyplynulo, že pri incidente, ktorý sa odohral, potvrdil prítomnosť jeho sestry A. B., L. B. a M. B.. Nepamätal si presný čas, no opísal, že chlapec mal na chrbte čiastočne otvorený ruksak, z ktorého jeho sestra A. zobrala žltú tašku, ktorej obsah tvoril ručník, kopačky a gate. L. mu ruksak čiastočne otvorila tým, že rozzipsovala jeden zips, čím sa chlapcovi taška dostala do otvoreného stavu, a potom A. s rukou z otvoreného ruksaka vybrala spomínané veci. Po tom, čo A. veci zobrala, utekali preč, pričom ich naháňal otec chlapca autom. Počas úteku A. vyhodila ukradnuté veci pri medzi. Svedok tiež uviedol, že sám nič neukradol a že jediná vinníčka je A.. Tiež popísal, že sestra A., chlapca neťahala a ani nespôsobila jeho pád, no chlapec kričal, aby mu veci vrátili a varoval, že zavolá otca. Z prečítanej výpovede z prípravného konania svedka mal. poškodeného K. I. vyplynulo, že keď sa vracal domov z futbalového tréningu opísal cestu, ktorou sa vybral domov a pri obzeraní sa za seba spozoroval tri dievčatá a jedného chlapca. Jedno z tých dievčat, ho začalo obťažovať tak, že aby jej vydal všetko čo má pri sebe, na čo reagoval a dal jej 50 centov, ktoré mal pri sebe, aby mu dali pokoj. Keď videl, že im to nestačí vytiahol mobil a začal sa tváriť, že vola svojmu otcovi, aby u nich vzbudil strach a odišli, čo nepomohlo a jedna z nich k nemu pristúpila a schmatla mu ruksak, ktorý sa následne rozzipsoval a zobrala prvé, čo jej padlo pod ruku, a to žltú tašku Billa, v ktorej sa nachádzali plavky, uterák a kopačky. Ďalej uviedol, že pri tom ako mu tie veci zobrala, neutrpel žiadne zranenie, nesnažila sa ho udrieť a ani mu nijako ublížiť. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.6.2025 bola vypočutá mal. svedkyňa M. B., ktorá uviedla, že obžalovaná A. B. nevykonala žiadne násilné konanie voči poškodenému chlapcovi, iba vložila ruku do jeho tašky s otvoreným zipsom a vytiahla žltú tašku, v ktorej očakávala chlieb na podnet spolužiačky L., ktorá bola hladná, no našla v nej iba kopačky. Tiež uviedla, že obžalovaná a poškodený chlapec sa nebili ani nezápasili, chlapec na ňu nekričal, odišiel bez reakcie, a pred incidentom s ním viedli krátky rozhovor, počas ktorého im dal 50 centov bez vyzvania, ktorý nevykazoval známky strachu. Po vytiahnutí tašky odišli, kopačky vyhodili, no neskôr ich sesternica našla a vrátila. Svedkyňa si nespomenula, či obžalovaná stála pri chlapcovi v momente vytiahnutia tašky, ale potvrdila, že za ním nebežala.
Z dôvodu rozporov vo výpovedi z prípravného konania, navrhla prokurátorka odstrániť tieto rozpory čítaním časti jej výpovede z prípravného konania, kde pôvodne uvádzala, že A. silne potiahla tašku, tak uviedla, že nie, nie, ona nepotiahla, iba vytiahla. K týmto rozporom uviedla, že si nepamätala, prečo tak pred policajtom hovorila. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.6.2025 bola poučená mal. svedkyňa L. B., primerane k svojmu veku podľa § 127, § 130 ods. 1, 2 a § 131 Trestného poriadku, v prítomnosti jej zákonnej zástupkyne – matky, ktorá po poučení, využila svoje právo a nevypovedala z dôvodu, že si nechcela privodiť trestné stíhanie. Z prečítanej výpovede svedkyne mal. L. B. z prípravného konania vyplynulo, že bola dole v Rudňanoch a obžalovaná A. B., ukradla jednému chlapcovi z tašky, čo ťahala, mal na chrbte veci, a to kopačky, gače a ručník, ktoré boli mokré. Po tom utekali spolu preč, hore medzu. Pri tom ako ukradla obžalovaná chlapcovi veci, boli aj Pamela a Abrahám, ale oni všetci nič neukradli, iba obžalovaná. Pred krádežou im dal chlapec 50 centov a následne ich naháňal oco toho chlapca na aute, ale ich nechytil. K spôsobu odcudzeniu veci uviedla, že chlapec mal tašku na chrbte, obžalovaná dala dole zips, rýchlo zobrala tašku a utekala na medzu. Na otázku, čo robil chlapec, keď mu obžalovaná ťahala tašku, uviedla, že nič, iba sa otočil a ukazoval, že majú to dať nazad. Poškodený pri tom nespadol, iba sa bál a následne utekali na Zápalenicu. Obžalovaná nenašla v žltej taške jedlo a preto mokré veci vyhodila pod medzou. K tomu, či chlapec mal zatvorený zips uviedla, že mal zatvorený, mu kúštik otvorila, iba málo asi 5 cm. Otvorila ho preto, že jej to povedala obžalovaná. K spôsobu výberu tašky z ruksaku u obžalovanej uviedla, že dala dole zips, celkom ho otvorila a dala ruku na žltú tašku a tú ukradla. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.10.2024 vyplynulo, že E. B. dobrovoľne vydala vec, a to čierne kopačky značky Puma, veľkosti 38 EUR, s bielymi znakmi značky Puma, ktoré našla pri ceste pod medzou, kde ich vyhodila A. B.. Zákonný zástupca poškodeného potvrdil vrátenie kopačiek. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie bolo preukázané, že ide o presný opis cesty, ktorá sa nachádza v obci Rudňany, ktorí opísal poškodený. Na mieste činu neboli zaistené žiadne stopy. Na základe úradného záznamu o prehliadke kamerových záznamov bolo nesporne preukázané, že na mieste činu boli prítomné všetky uvedené osoby – poškodený K. I., L. B., M. B., A. B. a obžalovaná ml. A. B.. Z vyčíslenia odcudzených veci bolo stanovená hodnota predmetov nasledovne: 1 kus uteráku čiernej farby v hodnote 11,95 €, 1 kus detských kraťasových plaviek s palmovým vzorom v hodnote 13,95 € a 1 pár kopačiek značky Puma čiernobielej farby, veľkosti 38 EUR, s vyobrazením loga na vnútornej a vonkajšej strane obuvi bielej farby, v hodnote 43,95 €. Teda celková hodnota odcudzených vecí predstavovala sumu 69,85 eur. Zo správy N. O. L., Psychiatrická ambulancia pre deti a dospelých v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že u obžalovanej A. B. bola diagnostikovaná mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a emotivity s potrebou pozorovania alebo liečby, čo potvrdila aj jej matka, ktorá ju k lekárke vzala z dôvodu, že si pichla nožnice do ruky. Z vyšetrenia a správy N. N. M. (Fakultná nemocnica s poliklinikou P. A. F. Prešov) vyplynulo, že obžalovaná ml. A. B. bola privezená RZP, a to z dôvodu že mala údajne skákať pod autá, čo A. B. a jej matka vyvrátili tým, že sa nechcela zabiť. Po vyšetrení bola stanovená diagnóza vo forme mentálneho deficitu ľahkého stupňa s výchovnými problémami, kde ošetrujúci lekár odporučil pobyt v reedukačnom centre (zariadenie pre poruchové správanie), zvýšenie výchovných opatrení a pravidelné užívanie liekov. Zo správy obce Rudňany vyplynulo, že rodina obžalovanej ml. A. B. býva v dome v časti 5RPII Rudňany v jednej obytnej miestnosti, bez vody. Domácnosť je zariadená skromne, hygienické podmienky na nízkej úrovni. Matka sa celodenné stará o 8 maloletých detí, poberá rodičovský príspevok a otec je nezamestnaný. Správanie rodiny v mieste bydliska je slušné. Z charakteristiky obžalovanej ml. A. B. vypracovanej Odborným učilišťom Rudňany vyplynulo, že v školskom roku 2024/2025 je žiačkou I. A triedy v odbore Výroba konfekcie a jej školská dochádzka je nepravidelná, s 39 ospravedlnenými a 107 neospravedlnenými vymeškanými hodinami k 4.11.2024, čo u nej vedie k podpriemerným výchovno-vzdelávacím výsledkom. Žiačka je málo aktívna, nezáujmová, plní úlohy neochotne len pod dohľadom, prejavuje problémové správanie, ignoruje pokyny učiteľov, je konfliktná, provokatívna a v kolektíve neobľúbená. Často prichádza dezorientovaná, s podozrením na užívanie návykových látok, narúša vyučovanie a opakovane porušuje školský poriadok, vrátane útekov z vyučovania a vulgárneho správania. Rodičia, N. B. a F. B., boli o problémoch informovaní, no na predvolania nereagovali a s dcérou si nevedia rady. V septembri 2024 absolvovala žiačka psychiatrické vyšetrenie pre agresivitu a nerešpektovanie autorít, s odporúčaním liekov a umiestnenia
do reedukačného zariadenia. Žiačke bolo udelené napomenutie a pokarhanie za záškoláctvo a preto rodina je monitorovaná úradom práce. K správe obžalovaná uviedla, že momentálne študuje školu v Levoči. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi z prešetrenia pomerov u rodiny obžalovanej ml. A. B. vyplynulo, že rodina je monitorovaná od roku 2011 z dôvodu opakovaného záškoláctva a zanedbávania starostlivosti o maloleté deti, pričom v roku 2017 bolo uložené výchovné opatrenie – upozornenie, ktoré bolo vo februári 2018 zrušené z dôvodu zlepšenia starostlivosti, avšak následne boli opakovane prijímané opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zamerané na rozvoj rodičovských zručností a úpravu rodinných pomerov. Maloletá A. je od roku 2020 evidovaná sociálnym kurátorom pre opakované páchanie protispoločenskej činnosti majetkového charakteru, konkrétne priestupkov proti majetku, ktorých sa dopustila v dňoch 1.10.2020, 28.4.2023 a 23.12.2023, pričom konania boli odložené z dôvodu nedostatočného veku. Jej osoba je hodnotená ako drzá, provokatívna, konfliktná, s prejavmi vymýšľania, neustáleho pútania pozornosti, útekov z vyučovania a školy a je dlhodobo evidovaná ako záškoláčka s vysokým počtom neospravedlnených hodín. U detskej psychiatričky N. L. je dispenzarizovaná s diagnózami F70.1 – mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a F92.9 – zmiešaná porucha správania a emotivity, pričom správa z 25.9.2024 konštatuje pretrvávajúce problémové správanie, nepravidelnú školskú dochádzku, experimentovanie s návykovými látkami a úteky z domu, s odporúčaním umiestnenia do reedukačného centra. Napriek dlhodobej práci s rodinou, intervenciám odborníkov a prijatým opatreniam nedošlo k náprave správania mladistvej, pričom rodičia, ktorí sa zaujímajú o jej školské výsledky a dostavujú sa na predvolania, nezvládajú jej výchovu, a preto podali na súd návrh na jej umiestnenie do režimového zariadenia. Zo správy Reedukačného centra Levoča vyplynulo, že obžalovaná ml. A. B. bola do ich zariadená prijatá dňa 22.1.2025 a je žiačkou 1. ročníka učebného odboru služby a domáce práce na Odbornom učilišti v Levoči, kde prejavuje bezkonfliktné a zdvorilé správanie, priemerné študijné výsledky, pracovitosť a vytrvalosť, hoci má obmedzené kognitívne schopnosti, chudobnú slovnú zásobu a neúhľadné písmo; je šikovná v ručných prácach, no ľahko ovplyvniteľná, s nedostatočnou osobnou hygienou, čo vedie k odstupu spolužiačok, ktoré využívajú jej jednoduchú povahu, pričom A. sa vie ospravedlniť, vyhýba sa priestupkom, no vyžaduje dozor a usmernenie, aby dokončila zadané úlohy. Z odpisu z registra trestov u obžalovanej ml. A. B. vyplynulo, že nebola doposiaľ súdne trestaná. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vedeného MV Slovenskej republiky bolo preukázané, že dňa 14.10.2024 sa obžalovaná ml. A. B. dopustila priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, spočívajúceho v drobnej krádeži tovaru v celkovej hodnote 16,15 eur, za ktorý bola postihnutá v blokovom konaní pokutou vo výške 10 eur. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.1.2025 sp. zn. 4P/207/2024–29 bolo u mal. A. B. nariadené výchovné opatrenie, na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa, a to pobyt v Reedukačnom centre Levoča na dobu najdlhšie 6 mesiacov. Trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Teda objektívna stránka pri trestnom čine lúpeže podľa § 188 Trestného zákona spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeným a zmocnenia sa cudzej veci, a to vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ v moci. Týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Na základe vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach súd nemal pochybnosti o tom, že zo strany obžalovanej došlo ku konaniu, ktorým sa zmocnila cudzej veci, ktoré sa nachádzali v ruksaku poškodeného a ktorých rozsah a hodnota bola ustálená. Súd mal pochybnosti o spôsobe spáchania skutku tak ako bol popísaný v skutkovej vete obžaloby prokurátora. Konania vo vzťahu k maloletému poškodenému za účelom zmocnenia cudzej veci sa dopustila obžalovaná ml. A. B., k čomu sa sama priznala. Jej priznanie potvrdili jednak maloletý poškodený, svedkovia A. B., M. B. a L. B.. Na rozdiel od obžaloby, pri zachovaní totožnosti skutku, súd nevyhodnotil konanie obžalovanej ml. A. B. proti maloletému poškodenému tak, aby zistil, že voči nemu bolo použité násilie alebo hrozba bezprostredného násilia. Obžalovaná ml. A. B., svedkovia mal. A. B., mal. M. B. a mal. L. B. zhodne tvrdili, že sama obžalovaná poškodeného odzadu dobehla, chytila mu ruksak, ktorý mal zavesený na pleciach, potiahla ho smerom k sebe, medzitým sa ruksak rozzipsoval a tak z neho vybrala igelitovú tašku žltej farby, v ktorej sa
nachádzali odcudzené veci, ktorý sa zmocnila a z miesta utiekla. Všetci zhodne vylúčili, aby došlo zo strany obžalovanej k nejakému násilnému konaniu, pádu poškodeného na zem a prípadnému jeho poraneniu. Maloletý poškodený K. I. vo svojej výpovedi potvrdil, že bola to obžalovaná ml. A. B., ktorá k nemu pristúpila, schmatla mu ruksak, ktorý sa následne rozzipsoval, zobrala čo bolo prvé, a to žltú tašku, v ktorej sa nachádzali plavky, uterák a kopačky. Tiež uviedol, že pri tom ako mu tie veci zobrala, neutrpel žiadne zranenie, nesnažila sa ho udrieť a ani mu nijako neublížila. Táto výpoveď bola potvrdená výpoveďou svedka J. I., ktorý pozná priebeh skutkového deja iba z rozprávania svojho syna maloletého poškodeného. Teda súd zo samotnej skutkovej vety obžaloby prokurátora vypustil slovo „násilím“, pri zachovaní totožnosti skutku a uznal obžalovanú vinnú zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, ktorý na rozdiel od obžaloby právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pretože obžalovaná ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle porušila chránený záujem Trestným zákonom, ktorým je majetok tak, že si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na poškodenom K. I., ktorý mal vec – žltú tašku s odcudzenými vecami v ruksaku na chrbte, po tom, čo mu rozzipsovala ruksak a vytiahla z neho odcudzené veci. Navyše na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby u maloletého poškodeného, bola ohrozená alebo porušená jeho osobná sloboda a preto skutok uvedený v znení v obžalobe, nemohol byť právne kvalifikovaný tak ako to uvádzala obžaloba. Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovanej súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovanej nezistil. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti a závažnosť spáchaného trestného činu, úmyselnú formu zavinenia, osobu obžalovanej, najmä na osobné pomery obžalovanej a dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť vzhľadom na jej osobu, momentálnu dočasnú reedukáciu v ústavnom zariadení, uložením trestu odňatia slobody bez obmedzenia osobnej slobody. Trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je v rozpätí do 2 rokov. Z ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že trestné sadzby ustanovené v Trestnom zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu. Teda u obžalovanej súd ukladal trest odňatia slobody vo výmere v rozpätí do 1 roka. Súd má za to, že výmera trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, vytvorí u obžalovanej podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a zabráni jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a preto takýto trest s jej výmerou, považoval za dostatočný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.