Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 14P/78/2025 7625202136 08. 09. 2025 JUDr. Matej Okály ECLI:SK:OSSN:2025:7625202136.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, t.č. Centrum pre deti a rodiny Gelnica, dieťa rodičov: matka A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX a otec G. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. I., C. J. XX a K. D., nar. XX.X.XXXX, t.č. Centrum pre deti a rodiny L., dieťa rodičov: matka A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XX a otec neuvedený, o návrhu navrhovateľky M. C., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e výchovné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 14P/136/2024-85 zo dňa 15.5.2025 ku dňu právoplatnosti výroku o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. II. Súd z v e r u j e mal. A. B. C., nar. XX.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti M. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. III. Matka je p o v i n n á platiť výživné na mal. A. B. C., nar. XX.X.XXXX sumou 65 € mesačne a výživné na mal. K. D., nar. XX.X.XXXX sumou 65 € mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny. IV. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na mal. A. B. C., nar. XX.X.XXXX sumou 300 € mesačne a výživné na mal. K. D., nar. XX.X.XXXX sumou 300 € mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny. V. Styk otca a matky s maloletými deťmi sa VI. Žiaden z účastníkov
nemá
neupravuje.
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Navrhovateľka M. C. podala na tunajšom súde dňa 20.5.2025 návrh na zverenie maloletých detí A. B. C., nar. XX.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti. 2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že maloleté deti sa toho času nachádzajú v Centre pre rodiny a deti v Gelnici. O. A. D. nejaví záujem o maloleté dievčatá, býva na neznámom mieste v Českej republike. Od začiatku sa o maloleté deti nestarala. Otec G. C. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu so skúšobnou dobou, ktorá mu končí v decembri 2025. Pracuje ako murár na turnusy. Bývali v nájme, ktorý im vybavila navrhovateľka a akonáhle otec odišiel do zamestnania, matka zavrela deti
doma a odišla. Po výzve susedov stará matka išla po deti. Po narodení K. prišli bývať k nej a ona sa o maloleté deti starala, vstávala k nim v noci. Keď syn prišiel z práce, tak sa staral o deti on. Matka si vymyslela choroby, aby mohla odísť k lekárke a vrátila sa o dva-tri dni s výhovorkou, pričom chodila s chlapmi po baroch. Jedného dňa odišla s tým, že ide na chvíľu von a tri mesiace žila s bývalým švagrom do času, kým mu nezobrala väčší obnos peňazí a on ju vyhodil. Potom opätovne žila s jej synom. Keď nevedela ako odísť z domu, vymyslela si historky a dala ho zavrieť. Keď bola po mal. A., matku našla spať nadrogovanú, deti špinavé, tak zobrala deti nech sa vyspí s tým, že na druhý deň ich prinesie. V tom čase mali sedenie so sociálnou pracovníčkou, kde sa matka nedostavila. Matka je psychicky labilná a klamárka, bola hospitalizovaná na psychiatrii. Staršiu dcéru dala ku svojej matke, ktorú si zobrala do starostlivosti. Majú tam zlé podmienky pre také deti. V jednoizbovom byte bývajú ôsmi ľudia, nemajú ani kúpeľňu a WC je vonku. Navrhovateľka má dvojizbový byt s riadnou nájomnou zmluvou, kde sú zapísané už aj mal. A. B. a mal. K.. K návrhu pripojila aj kópiu spomínanej nájomnej zmluvy. 3. Uznesením č.k. 14P/78/2025-14 zo dňa 6.6.2025 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Ustanovený kolízny opatrovník podaním zo dňa 18.6.2025 vyjadril nesúhlas s jeho ustanovením a uviedol, že vzhľadom k tomu, že spisová dokumentácia maloletých detí je vedená v mieste ich trvalého pobytu, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, žiadajú, aby súd vydal uznesenie, ktorým zruší vo funkcii kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a určí za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, ktorý je príslušný na konanie. 4. Uznesením č.k. 14P/78/2025-24 zo dňa 19.6.2025 zrušil uznesenie č.k. 14P/78/2025-14 zo dňa 6.6.2025 a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka pre mal. A. B. C., nar. XX.X.XXXX a mal. K. D., nar. XX.X.XXXX na zastupovanie v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2025. 5. Zo správy Obce Rudňany zo dňa 6.6.2025 súd zistil, že bola vykonaná návšteva za účelom šetrenia rodinných pomerov ohľadom maloletých vnúčat a ich starej mamy M. C.. Od predošlej návštevy sa pomery v rodine nezmenili. Na danej adrese prebýva aj syn P. s družkou J., ktorí si hľadajú podnájom v Q., no neúspešne. Taktiež na adrese býva ďalší syn O. s družkou R.. Pri vykonanej návšteve sa v byte nachádzali aj dve maloleté deti A. B. a K., ich stará matka M. a družka R.. B. bola v škole. Zo strany obce stále trvá stanovisko, že M. C. má vychovávať na danej adrese len vnučku B., no na adrese stále prebývajú aj spomínané osoby. 6. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 14.7.2025, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na deň 8.9.2025. Na pojednávanie súd riadne predvolal všetkých účastníkov. Na pojednávanie sa nedostavila matka maloletých detí, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“) v spojení s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) pojednával v neprítomnosti matky. 7. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu ako aj na dôvodoch, pre ktoré navrhuje zveriť maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti. K výške výživného sa nevedela vyjadriť, pretože ani jeden z rodičov nepracuje. Ponechala to na rozhodnutie súdu. Vo svojej výpovedi uviedla, že býva v obecnom byte v N. S. XX. Má riadne uzavretú zmluvu, ktorú pripojila k návrhu. Každý rok sa vypĺňa nová zmluva, vždy v apríli si ju vyberie, keď ide platiť nájom. Aj maloleté deti A. B. a K. sú zapísané v zmluve ako užívatelia bytu. Nie je zamestnaná, neoplatilo sa jej chodiť upratovať jeden činžiak, keď na cestovné dala viac. Mal. B. chodí do školy 8. ročníka T. H. O. R. J. H. R., lebo mala problémy v N.. Spolužiaci ju bili, brali jej pomôcky. Nikto okrem detí s ňou nebýva, jedine príde syn G., keď má deti alebo príde z roboty. Vtedy zvykne aj matka maloletým deťom zavolať a cez telefón sa rozpráva s deťmi. Dievčatá sú u nej dva a pol týždňa až 3 týždne, potom prídu pre nich a idú späť. Bola za starostom, ktorý povedal, že nemá problém, aby tam deti žili. Jej príjem tvorí 220 € vdovský po manželovi a na B. má 310 €. Má dlh 250 €, ktorý spláca mesačne po 50 €. Syn G. keď príde, tak chodí na nákupy, dáva jej 150 € a urobí nákup do chladničky, spolu to vyjde tak na 300 €. Najprv chodila ona za deťmi a potom boli deti na Vianoce u nej a odvtedy ju pravidelne začali navštevovať. Keď sa vracajú späť, tak plačú. Keď prídu, všetko porozprávajú, chodíme spolu vonku, hrať sa. Zvláda starostlivosť o maloleté deti, jej zdravotný stav je dobrý, chodí len na preventívne prehliadky, nemá iné zdravotné problémy. Matka maloletých detí jej volala, že si našla prácu v Českej republike, vraj už nerobí čašníčku, ale pracuje v I.. Raz jej dala 20 €,
keď bola pozrieť P., ináč jej nič neposiela. Otec pracoval spolu so starším bratom v B., teraz v I., kde prerábajú chatu. Teraz na budúci týždeň idú robiť strechy do E. a vrátia sa v decembri. V B. zarábal 700-800 € v čistom. V I. je to len 300-400 €. Vo E. by mal zarobiť, čo si vypočítal 3.000–4.000 €. Ona nikdy nebola trestaná. Zvládne starostlivosť o tri deti naraz. Ak by bola chorá a nevládna, tak by si to na krk nezobrala. Nie je chorá, žiadne lieky neberie. Každý mesiac chodila pozrieť deti, ako boli dohodnutí, chodievala s nimi aj na 2 hodiny vonku. J. povedala, že keď bude napitý, tak nepríde do bytu. Syn chodí navštevovať deti k svojej matke. Do centra nechodil, pretože bol vo výkone trestu, ale vždy zavolal a vedel, kedy ide do centra, kontaktoval sa len telefonicky. Nemohol tam chodiť osobne. Deti chodievajú k starej matke každý mesiac tak, ako je to uvedené v správe Centra pre deti a rodiny Gelnica. 8. Otec maloletých detí vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby jeho matka mala maloleté deti v osobnej starostlivosti. Momentálne pracuje v I., dokončujú s bratom prácu na chate a budúci týždeň odchádza pracovať do E.. Pozastavuje si živnosť. Zarobí 30 € (nie švajčiarskych frankov) na hodinu v hrubom, pričom pracuje sa 5 dní po 8 hodín a víkendy sú voľné. Má tam byť 3 mesiace a na vianočné sviatky príde domov až do 10.1.2026. Potom už bude chodiť po jednom mesiaci práce na 2 týždne domov. Cestovné náklady sú 300 € tam a späť. Bude platiť 250 € na ubytovanie, ktoré im zamestnávateľ stiahne zo mzdy. Predpokladá výdavky na stravu 450 – 500 € mesačne. Také náklady mal v H., keď tam pracoval. Zdravotné poistenie mu budú platiť, aj sociálne a aj I. a II. pilier dôchodkového. Spolu má 4 deti, ak ráta aj to, čo išlo na adopciu. Nemá vlastné bývanie a ak sa vracia z turnusov a deti A. B. a K. sú u mamy, tak ide k mame. Ak nie sú deti u mamy, tak je v práci. Na mal. P. dával 100 €. Bol ju pozrieť pri svokre a svokre dal peniaze do ruky, lebo nevedel kde to má platiť. Platí lízing na auto, pričom mesačná splátka je 130 € a má platiť už len posledné 4 mesiace. Do E. pôjde firemným autom alebo prepravcami. Ak sú deti u mamy, ona nemá problém sa o ne postarať. Keď je doma, tak jej pomáha, aby si oddýchla. Matka varí, perie, stará sa o všetko. S matkou maloletých detí komunikuje cez Messenger. Nevie kde matka maloletých býva, vravela, že sa nemá starať. Posielal jej fotografie maloletých detí. On tiež chcel fotku P., tak to riešil cez ňu, lebo s jej rodinou je problém. V bare zarobila do 1.000 €, ale to robila aj nadčasy. Teraz nevie koľko zarobí. Matka tiež platí výživné na našu dcéru P.. Nevie o tom, žeby mala iné deti. Podľa rozhodnutia súdu mal platiť výživné na Elišku 150 €. Chodieva ju navštevovať. Dcéra chodí do škôlky, vie už čítať, aj číslice. Ohľadom P. komunikuje s bývalou svokrou, volá aj maloletej P., lebo svokrovci veľmi nechcú dvíhať telefón, pretože nemajú veľmi dobrý vzťah. Nechodí k nim do domu, keď príde ku P., ostáva pred domom, donesú mu P. a ide s ňou von. Stále je niekto s ním, lebo sa boja, aby ju neukradol. Jemu to je jedno, či je niekto s ním, hlavne že je s dcérou. Od roku 2022 je živnostníkom, predtým pracoval v S. N.. Má dlhy na poistení počas výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko ho brali ako živnostníka. Je zdravý. Vo väzbe som bol 4 mesiace. Dlh spláca na základe splátkového kalendára po 30 € mesačne, pričom ide o dlh na poistení. Je ochotný dávať starej matke po 100 € na každé dieťa. Čo sa týka úpravy styku, ten nie je potrebné upravovať, nakoľko sa s mamou vie dohodnúť. 9. Kolízny opatrovník v úvode pojednávania uviedol, že otec je povinný platiť aj na mal. P., ktorá je zverená starej matke na E.. Neviem, či je otec teraz evidovaný na ÚPSVaR. Maloleté deti A. B. a K. sú v súčasnosti umiestnené v profesionálnej rodine. Stretávajú sa so starou matkou aj otcom, keď sú u starej matky na pobytoch. Je tam aj ďalšie dieťa, ktoré išlo na osvojenie, vzdali sa ho. Otec žije v domácnosti so starou matkou a je zapísaný v rodnom liste aspoň K., tak náhradná osobná starostlivosť nemusí prebehnúť, keďže otec tam žije. Nevie, či má otec živnosť, či pracuje. Nepoznajú ani pomery na strane matky. Otec sa nemôže starať o deti, lebo bol trestaný. Stará matka už má v starostlivosti jedno dieťa, ktoré bolo zanedbávané zo strany rodičov a rodina často menila bydlisko. 10. V záverečnom prednese navrhovateľka – stará matka maloletých detí uviedla, že chce, aby deti boli u nej. Nerobí to dobre ani na psychiku detí, ktoré plačú, keď idú od nej do centra. A. sa pýta, prečo je P. u babky a ony musia byť v centre. Lepšie je, keď sú v rodine. 11. Kolízny opatrovník v záverečnom prednese súhlasil, aby maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Tiež chcú, aby úrad monitoroval túto rodinu. Je to nová situácia a chcú, aby bolo všetko v poriadku. 12. Na pojednávaní súd oboznámil prítomných účastníkov s odpisom z registra trestov navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, správou Obce N., správou z Centra pre deti a rodiny Gelnica, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 14P/136/2024, najmä jeho rozsudok zo dňa 27.6.2025 ako aj spisov sp. zn. 14P/212/2024 a sp. zn. 14P/8/2025, kurzovým
lístkom v Národnej banke Slovensko zo dňa 5.9.2025, pričom 1 € sa rovná 0,939 švajčiarskych frankov, prehľadom výšky minimálnej mzdy v S. N. pre rok 2025. 13. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako „Zákon o rodine), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 14. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. 15. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. 16. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 17. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. 18. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"). 19. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 20. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 21. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 22. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 23. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 24. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 25. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 26. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 27. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 35. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o a) mene a priezvisku maloletého, b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým, e) poručníctve, f) opatrovníctve maloletého, g) odovzdaní maloletého, h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, i) schválení právneho úkonu maloletého, j) zastupovaní maloletého, k) správe majetku maloletého, l) ústavnej starostlivosti, m) výchovných opatreniach, n) ochranných opatreniach, o) pestúnskej starostlivosti, p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, r) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu 36. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením. 37. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 38. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výchovné opatrenie uložené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/136/2024-85 zo dňa 15.5.2025 vo svojej podstate splnilo svoj účel, nakoľko maloleté deti A. B. a K. súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. C. s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia a táto je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Z dôvodu, že pominuli dôvody uloženého výchovného opatrenia, ktorým bol maloletým deťom nariadený pobyt v zariadení na účely zabezpečenia odbornej pomoci alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov, ktoré sa vykonávalo v Centre pre deti a rodiny L., súd I. výrokom tohto rozsudku toto výchovné opatrenie zrušil. 39. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to preskúmaním osobných, majetkových a sociálnych pomerov u rodičov maloletých detí, ako aj posúdením doposiaľ vykonávanej starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti, a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci je možné návrhu navrhovateľky vyhovieť.
40. K inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti súd uvádza, že súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti vždy, keď to vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, najmä s dôrazom na tú skutočnosť, že jeho rodičia mu nie sú schopní poskytovať potrebnú starostlivosť. Právna úprava náhradnej osobnej starostlivosti síce výslovne neustanovuje, že táto forma náhradnej starostlivosti je krátkodobým opatrením, avšak jednou zo základných zložiek tohto inštitútu je dočasnosť, ktorá umožňuje rodičom maloletého dieťa usporiadať si život tak, aby dokázali dieťaťu poskytnúť riadnu starostlivosť. Nie je možné však vylúčiť ani to, že náhradná osobná starostlivosť zanikne až dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Súd ďalej uvádza, že je v záujme každého maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. „Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa.“ (viď. R 64/1968). S ohľadom na vyššie uvedené tak dôvody pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti môžu byť ako objektívne, tak aj subjektívne. Dôvodom môže byť neprítomnosť či zlý zdravotný stav rodičov, ich výrazne nevyhovujúca sociálna situácia, ako aj zanedbávanie rodičovských práv a povinností, či nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako je osoba rodiča plne závisí od úvahy súdu, či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa. 41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Matka maloletých detí sa zdržiava na neznámom mieste v S. N. a nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, preto súd skúmal, či túto starostlivosť môže zabezpečiť otec maloletých detí. Otec sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, pričom bol podmienečne prepustený z výkonu trestu so skúšobnou dobou, ktorá mu končí v decembri 2025. V súčasnosti odchádza za prácou na turnusy do E., kde bude tri mesiace a vráti sa až na Vianoce. Má však záujem sa s maloletými deťmi stýkať. Naopak súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že maloleté deti sa síce v súčasnosti nachádzajú v Centre pre rodiny a deti Gelnica, avšak pravidelne navštevujú domácnosť starej matky M. C., ktorá im poskytuje potrebnú starostlivosť na dobrej úrovni. Pri sociálnom zisťovaní pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že o deti je náležite postarané a deti sú v domácnosti starej matky spokojné. Navrhovateľka je zdravá a schopná maloletým deťom zabezpečiť starostlivosť, dohliadať na nich a i. 42. Súd teda s prihliadnutím na ustanovenie § 45 a nasl. Zákona o rodine rozhodol o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko má za preukázané, že rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletých, pričom v osobe navrhovateľky súd vzhliadol osobu, ktorá spĺňa všetky predpoklady pre výkon takejto starostlivosti. S prihliadnutím na vyššie citovanú právnu úpravu súd tiež vymedzil navrhovateľke jej rozsah práv a povinností k maloletým deťom. Podľa zistení súdu navrhovateľka má na rozdiel od rodičov vytvorené dostatočné podmienky na výchovu maloletých detí, o ktoré sa aj v súčasnej dobre v rámci možností stará, navyše je ich blízkou osobou a majú medzi sebou vytvorený blízky vzťah. 43. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 44. Matka maloletých detí sa podľa zistení súdu zdržiava v S. N. na neznámom mieste a je zamestnaná v I.. Vyživovacie povinnosti okrem mal. A. B. a K. má aj k mal. P., ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke O. D.. Nakoľko súd nevie v tomto konaní vychádzať z fakticity príjmov matky a nevie ani spoľahlivo tvrdiť, že matka pracuje, vychádzal pri rozhodovaní z potencionality jej príjmov, a to vzhľadom na jej vek a možné pracovné skúsenosti. Z verejne dostupných zdrojov na internete (MinimálnaMzda.sk) súd zistil, že výška minimálnej hrubej mzdy v Českej republike pre rok 2025 predstavuje sumu 20.800 Kč mesačne (približne 824 €) pri 40-hodinovom pracovnom týždni. Po odpočítaní odvodov na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a dane z príjmu tak čistá minimálna mzda v Českej republike v roku 2025 predstavuje sumu 18.300 Kč (cca 725 €). S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že musí byť v schopnostiach a možnostiach matky dosiahnuť aspoň príjem v minimálnej výške, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, s ktorou budú žiť v spoločnej domácnosti, a teda osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým deťom takto nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na potencionálny príjem matky a vek maloletých detí, súd ustálil výrokom III. tohto rozsudku výšku výživného na obidve maloleté deti sumou 65 € mesačne na každé z nich, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku, na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 45. Otec v priebehu konania, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sú maloleté deti v domácnosti starej matky, prispieva starej matke na ich výživu podľa potreby. Uviedol, že odchádza pracovať do E., kde jeho hrubá hodinová mzda by mala byť 30 €. Pri 40 hodinovom pracovnom čase jeho hrubá mzda bude predstavovať 4.800 €, čo po odpočítaní nákladov na cestovné vo 500 € predstavuje čistý príjem otca 4.200 €. V zmysle Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom platnej od roku 2024, dostupnej na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je pre výpočet určenia výživného pre 3 deti v predškolskom veku stanovená výška 9 % z čistého príjmu, t.j. 4.200 x 0,09 = 378 € na jedno dieťa. Súd však dospel k názoru, že výživné má byť konzumného charakteru, je spotrebovateľné, preto nešiel až do maximálnej výšky, ale určil výšku výživného aj s ohľadom na otcom uvedené voľnočasové aktivity s maloletými deťmi, ktoré otec financuje. 46. V súlade s ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd určil rodičom povinnosť platiť na výživu maloletých detí, hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým deťom nedostáva zo strany rodičov teda musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné a majetkové pomery tak matky, ako aj otca, súd ich zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, a to matku sumou 65 € a otca sumou 300 € na každé maloleté dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Súd pre úplnosť uvádza, že pri určení výživného na maloleté deti zohľadnil výšku minimálnej mzdy v S. N. ako aj príjem otca v E. a tiež prihliadal aj na zaužívanú súdnu prax a metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom platnú od roku 2024, dostupnú na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a určil výšku výživného aj s ohľadom na potreby maloletých detí. 47. Súd V. výrokom tohto rozhodnutia styk otca a matky s maloletými deťmi neupravil, nakoľko nebol dôvod na jeho úpravu, pretože otec sa so starou matkou vedia dohodnúť ohľadom styku s maloletými deťmi a úprava teda nie je potrebná a matka úpravu styku s maloletými deťmi nežiadala a s maloletými deťmi komunikuje len prostredníctvom telefónu, resp. sociálnych sietí. 48. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
50. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle uvedených zákonných ustanovení tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie nie je oprávnený podať účastník, ktorý sa podania odvolania vzdal. (navrhovateľka, otec a kolízny opatrovník) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.