Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 9C/9/2026 7626200715 13. 07. 2026 JUDr. Stanislava Semanová ECLI:SK:OSSN:2026:7626200715.5
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX/XX, B. D. proti žalovanej: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D., o vypratanie nehnuteľnosti takto rozhodol: I. Z a m i e t a návrh žalobcu na zmenu žalobného návrhu. II.
Konanie zastavuje.
III.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Dňa 17.02.2026 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. D.. 2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná písomným podaním doručeným súdu dňa 29.04.2026. Vo vyjadrení, okrem iného uviedla, že z predmetnej nehnuteľnosti sa vysťahovala ku koncu februára 2026, o čom bol žalobca informovaný na predmetnej nehnuteľnosti vymenil zámok dňa 06.03.2026. 3. Písomným podaním (replikou) doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2026 žalobca vzal čiastočne žalobu vo veci vypratania nehnuteľnosti späť a konanie v tejto časti navrhol zastaviť. 4. Zároveň uvedeným podaním doručeným súdu dňa 07.07.2026 žalobca navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby tak, že žiada od žalovanej náhradu škody spôsobenej neodkladným opatrením z dôvodu, že v dôsledku šikanózneho konania žalovanej a ňou iniciovaných neodkladných opatrení bol v období od 08.02.2026 do 25.04.2026 nútený žiť mimo svojej nehnuteľnosti a duplicitne znášať náklady na prevádzku svojej prázdnej nehnuteľnosti a súčasne znášať zvýšené náklady na alternatívne ubytovanie. Ďalej sa domáha od žalovanej náhrady škody v podnikateľskej sfére. Podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba a aj prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, ktorá má v predmetnej nehnuteľnosti zapísané svoje oficiálne sídlo. Žalovaná mu prostredníctvom účelových neodkladných opatrení zamedzila prístup do nehnuteľnosti, čím paralyzovala výkon celého jeho podnikania. Od žalovanej žiada tiež bezdôvodné obohatenie za bezprávne užívanie jeho nehnuteľnosti od februára 2023 a to aj za užívanie nehnuteľnosti synom žalovanej každý druhý týždeň. 5. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok), žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 6. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
7. Podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 8. Podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 9. Podľa § 142 ods. 2 Civilného sporového poriadku, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. 10. Podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 11. Podľa § 143 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. 12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.07.2026, po späťvzatí žaloby v časti vypratania nehnuteľnosti, navrhol pripustenie zmeny žaloby, ktorou si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. 13. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu. Žalobca môže meniť žalobu, avšak len so súhlasom súdu. Kritériom na rozhodovanie o zmene žaloby je posúdenie, či by výsledky doterajšieho konania mohli resp. nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, pričom sa prihliada aj na hospodárnosť konania. Zmena žaloby nesmie byť pripustená v prípade, ak by tieto výsledky nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie. Taktiež nemožno zmenu žaloby pripustiť, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Zmena žaloby tiež nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 14. V danej veci vychádzajúc z podania žalobcu zo dňa 07.07.2026 zmena žaloby sa týka uplatnenia iného nároku ako v podanej žalobe a to na základe zmenených (iných) skutkových okolností. V podanej žalobe zo dňa 16.02.2026 žalobca požadoval vypratanie nehnuteľností žalovanou na základe toho, že nehnuteľností sú v jeho výlučnom vlastníctve a žalovaná ich užíva bez právneho dôvodu. Zmenou žaloby sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia náhrady škody spôsobenej neodkladným opatrením nariadeným na návrh žalovanej, na základe ktorého bol nútený žiť mimo svojej nehnuteľnosti a škody v podnikateľskej sfére spočívajúcej vo finančnej strate v dôsledku nemožnosti včas plniť svoje zmluvné záväzky, strate obchodných príležitosti a nútenom utlmení podnikateľských aktivít. Ďalej zmenou žaloby sa žalobca domáha od žalovanej bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie jeho nehnuteľnosti žalovanou a jej synom. 15. V konaní o nároku na vypratanie nehnuteľnosti predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie vlastníctva žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti a preukázanie skutočnosti, že žalovaný subjekt predmetnú nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia právnej povinnosti (existencie protiprávneho úkonu), vzniku škody alebo majetkovej ujmy, existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenia toho, kto svojím protiprávnym úkonom škodu spôsobil. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia predpokladá vznik bezdôvodného obohatenia vyjadriteľného v peniazoch na strane obohateného a vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje postihnutého a ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. 16. Ustanovenie § 143 Civilného sporového poriadku upravuje dve situácie, kedy súd zmenu žaloby nesmie pripustiť. Prvou je situácia, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a druhou, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. 17. Výsledky doterajšieho konania nebudú môcť byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe vtedy, ak by si žalobca uplatnil nový (iný) nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 07.07.2026, ktorým podaním si žalobca uplatnil iné nároky na základe iných skutkových okolností než
v pôvodnej žalobe. Navyše po späťvzatí žaloby o vypratanie nehnuteľnosti t.j. v časti celého predmetu konania uplatneného žalobou zo dňa 16.02.2026, o ktorej súd doposiaľ nekonal, by bolo tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (článok 17 základných princípov Civilného sporového poriadku) , ak by súd pripustil rozšírenie žaloby žalobcu tak, ako to požadoval podaním zo dňa 07.07.2026. 18. Poukazujúc na uvedené, napriek tomu, že pripustením zmeny by nedošlo k zmene príslušnosti tunajšieho súdu na konanie, súd zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu nepripustil. V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok novom konaní. 19. Ustanovenie § 142 Civilného sporového poriadku nevylučuje, aby súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhodol aj mimo pojednávania. V takom prípade je súd povinný doručiť uznesenie o pripustení resp. nepripustení zmeny žaloby všetkým subjektom. 20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. 21. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 22. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti v celom rozsahu. K späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu resp. začatím pojednávania. V danej veci nejde o spor, kde spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Na základe zhora uvedených skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie v celom rozsahu zastavil. 24. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby, trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Je teda povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania. Zavinenie je preto možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva. 28. V danej veci z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá sa z predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vysťahovala až po podaní žaloby. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe, ako aj repliky žalobcu. Na základe uvedeného žalobca bol v konaní úspešnejším subjektom. 29. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Už zo slovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Úvaha súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
30. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006, sp. zn. 4MCdo 4/2008). K dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. V danej veci strany sporu užívali nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctva žalobcu spoločne (podľa repliky žalobcu minimálne od februára 2023). Z nehnuteľnosti bol dňa 08.02.2026 žalobca vykázaný políciou podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Dňa 20.02.2026 bolo tunajším súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalobcovi priblížiť sa k žalovanej na vzdialenosť kratšiu ako 50 m a žalobcu dočasne vylúčil z užívania predmetných nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve a to do právoplatného skončenia konania vo veci vypratania nehnuteľnosti. V časti vylúčenia žalobcu z užívania nehnuteľnosti bolo neodkladné opatrenie zrušené a konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti. Vzhľadom na uvedené, kedy žalovaná užívala nehnuteľnosť na základe rozhodnutia polície a súdu, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 31. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z.z. bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 Civilného sporového poriadku). Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.