Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 4P/44/2026 7626200901 18. 08. 2026 JUDr. Miroslav Juričko ECLI:SK:OSSN:2026:7626200901.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavov Juričkom, právnej veci maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov, matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. E. XXXX/XX, E. a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne, počnúc dňom 25.02.2026, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna. II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 25.02.2026 do 31.07.2026 na mal. A. vo výške 1.123,57 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní od vykonateľnosti rozsudku. III. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10P/37/2021-60 zo dňa 07.10.2021 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A. B.. IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka ako navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.02.2026 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca k maloletej A. na výšku 400,- Eur mesačne. 2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10P/37/2021 zo dňa 07.10.2021 bola jej dcéra zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný výživným 180,- Eur mesačne. Otec od právoplatnosti rozsudku výživné nehradí, preto poberá náhradné výživné. Neprispel dcére ani pri príležitosti osobných sviatkov. O tec sa o dcéru nezaujíma, nie je s ňou v kontakte. Nemá o ňom vedomosti. Sabína je žiačkou piateho ročníka Spojenej školy internátnej G. H. v Levoči. Má diagnostikovaný autizmus. Školu však teraz zo zdravotných dôvodov nenavštevuje. Predpokladá sa aj jej hospitalizácia v Prešove. Matka je slobodná, poberá opatrovateľsky príspevok, náhradné výživné a prídavok na dieťa. S dcérou býva v nájomnom byte, za ktorý uhrádza 271,- Eur mesačne, spláca pôžičku 130,- Eur mesačne. 3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4P/44/2026-6 zo dňa 27.02.2026 súd ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča (ďalej aj „ÚPSVaR PP“), na zastupovanie maloletej v tomto konaní.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča doručil súdu dňa 30.03.2026 správu, podľa ktorej matkou mal. dieťaťa je C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XX, ktorá je slobodná, zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. deťom. Matka je poberateľkou prídavku na deti vo výške 180,Eur mesačne, opatrovateľského príspevku vo výške 863,50 Eur mesačne, rodičovského príspevku vo výške 364,80 Eur mesačne a náhradného výživného vo výške 180,- Eur mesačne. Okrem mal. A. má matka vyživovaciu povinnosť aj k mal. I. J., anr. 22.11.2022 a mal. K. L. J., nar. XX.XX.XXXX. Deti sú narodené zo vzťahu s I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonáva rôzne brigádnické práce. Otcom mal. dieťaťa je C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý by sa mal zdržiavať v Bratislave. Nie sú nám o ňom známe jeho osobné a majetkové pomery. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 10P/37/2021 zo dňa 07.10.2021 bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu dcéry výživným vo výške 180,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04.11.2021. Mal. Sabína navštevuje Spojenú školu G. H. internátnu v Levoči. Dieťaťu bol diagnostikovaný autizmus s mentálnym postihnutím. Vzhľadom k diagnóze je dieťa schopné vydržať v školskom zariadení maximálne dve hodiny. Škole matka neuhrádza žiadne pravidelné poplatky. Na začiatku školského roka uhradila 30,- Eur jednorazovo. A. sa nestravuje v školskej jedálni. Pravidelne užíva lieky. Doplatok je vo výške 26,- Eur mesačne. Pediatrom dieťaťa je M. G. N. v Spišskej Novej Vsi. Dieťa navštevuje psychiatrickú ambulanciu v Košiciach. Matka uviedla, že ak sa dcére zhorši zdravotný stav, A. je schopná nespať aj niekoľko nocí po sebe. Vtedy je s dcérou nútená navštíviť pohotovosť z dôvodu intravenózneho podania lieku. Matka uviedla, že náklady na zabezpečenie oblečenia a obuvi pre dcéru sú vo výške cca 250,- Eur štvrťročne. Z dôvodu diagnózy nie je možné dieťa presúvať do školy a na vyšetrenia autobusom. Matka je nútená vynakladať nemalé finančné prostriedky za taxislužbu. Náklady na zabezpečenie stravy pre rodinu matka uvádza vo výške cca 600,- Eur mesačne a náklady na zabezpečenie kozmetiky a hygienických potrieb pre rodinu sú vo výške cca 150,- Eur mesačne. Matka s partnerom a mal. deťmi bývajú v nájomnom byte, ktorý pozostáva z kuchyne spojenej s obývačkou, spálne a kúpeľne. Náklady na bývanie vrátane podnájmu sú vo výške 276,- Eur mesačne. Matka spláca pôžičku vo výške 130,- Eur mesačne. Finančné prostriedky z pôžičky použila na zariadenie bytu. Matka pri pohovore uviedla, že trvá na zvýšení výživného. Otec sa o dcéru nezaujíma žiadnym spôsobom. Výživné neuhrádza, poberá náhradné výživné. Údajne sa zdržiava v Bratislave. Informácie má od jeho matky. Matka uviedla, že v prípade potreby sú pri starostlivosti o dcéru nápomocní jej príbuzní a partner, ktorý ma A. rád. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že dcére chce zabezpečiť terapie, ktoré sú finančne náročné. Má vedomosť aj o liekoch, ktoré by dcére pomohli zmierniť zdravotný stav. Terapia je v plnej réžii rodiča. Tunajší úrad sa dňa 23.03.2026 telefonicky skontaktoval s matkou otca dieťaťa p. C. B.. Uviedla, že na syna nevie poskytnúť telefonický kontakt. Údajne nie sú v častom kontakte. Informácie o synovi má od jeho kamarátov. Má vedomosť, že syn sa zdržiava v Bratislave. Nevie uviesť, či prebral zásielku súdu a má vedomosť o vytýčenom termíne pojednávania. Tunajší úrad odporúča súdu, aby zvýšil výživné na mal. dieťa. 5. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote ani mimo nej nevyjadril, súdu nepredložil žiadne listiny, nemal návrhy na vykonanie dokazovania. 6. Súd vo veci nariadil na deň 18.08.2026 pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov maloletej A. a kolízneho opatrovníka. Otec sa na pojednávanie opakovane dostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal súd o odročenie pojednávania. Súd preto za splnenia podmienok pojednávania konal a rozhodol aj v neprítomnosti otca. 7. Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že návrh podala lebo náklady sú v tejto dobe zvýšené a pre maloletú potrebuje peniaze na terapie, dcéra nerozpráva, nekonzumuje obyčajné jedlá, ona je iné, nemá nato peniaze. Býva na Levočských lúkach, kde dostala nájomný byt. Výška nájomného je 138,Eur, je to byt 1+1, a býva tam s dcérou A., s druhom a s ním má 2 deti, dokopy má 3 deti. Druh nepracuje nikde, on poberá rodičovský príspevok na jedno dieťa, pomáha jej s deťmi, keď si niečo nájde tak chodí na fušky. Nevie koľko má jej druh príjem asi 360,- Eur za rodičovský príspevok a ona poberá prídavky na deti. Ona poberá 815,- Eur ako opatrovateľský príspevok a 180,- Eur náhradné výživné a prídavky na deti 180,- Eur. Mesačne platí nájom za byt 138,- Eur, nedoplatok za vodu 50,- Eur, elektrinu 48,Eur, splátky úveru 130,- Eur, internet, TV a programy 108,- Eur. Na jedlo minie asi 700,- Eur mesačne. Za taxík do školy jednu cestu uhrádza 5,- Eur, dcéra chodí do školy asi 3krát do týždňa čo je 120 Eur mesačne. Dcére varí zvlášť jedlo, iné ako jedia ostatní členovia domácnosti, lebo pre chorobu nezje hocičo. Má preto zvýšené náklady na stravu. Dcéra chodí do špeciálnej školy v Levoči, je tam hodinu, viac nevydrží, matka ju čaká vonku. Chodí 3krát do týždňa do školy, musí jej tiež kupovať desiatu lebo
ona v škole neje, je to do 4,- Eur. Obedy tam nemá lebo tam je len hodinku. Na začiatku školského roka dcére zakupuje pomôcky tak do 15,- Eur. Dcéra užíva vitamíny Omegy, magnézium Magne B6 – čo je do 30,- Eur mesačne. Užíva lieky podľa potreby, čo je do mesiaca do 50,- Eur. Náklady na ošatenie a obuv pre dcéru sú asi 200,- Eur za pol roka. Chcela by s dcérou začať chodiť na terapie, nemá však na to peňažné prostriedky. Od terapií očakáva aby aspoň začala trošku rozprávať, aby aspoň povedala áno, nie. Chce jej pomôcť, nechce ju dať od seba preč. O otcovi nemá žiadnu vedomosť, nie je s ním v kontakte. Keď s ním žila, tak pracoval na stavbe, robil murárske práce, bol šikovný murár. Vedel si zarobiť dosť veľa peňazí, už si nepamätá koľko však zarábal. Otcova matka má telefónne číslo na ňu, ona aj určite vie kde je otec, o dcéru však záujem ani jeden z nich nejavia, majú možnosť ju kontaktovať. Otec nič dcére neprispieva, nedal jej ani darček ani jej nezavolal. Od roku 2021 nebol otec v kontakte s dcérou. Chcela by doplniť, že dcéra si zaslúži to čo jej patrí, keď otec robí a má peniaze tak nech otec platí dcére keď je chorá. Ona je s ňou 24 hodín denne, niekedy ani nespí pre ňu kvôli jej stavu, miluje ju však, chce jej pomôcť, chce aby šla na nejaké liečby, terapie. 8. Sociálna poisťovňa, doručila súdu dňa 09.03.2026 správu, podľa ktorej matka ani otec za obdobie posledných 12 mesiacov nie sú evidovaní ako poberatelia dávky v nezamestnanosti, ako poberatelia nemocenských dávok ani ako poberatelia dôchodku. 9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad doručil súdu dňa 09.03.2026 podanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že matka ani otec neboli v období posledných 12 mesiacov evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. V súčasnosti je matka evidovaná ako príjemca prídavku na tri maloleté deti v sume 180 Eur mesačne, poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie 863,50 Eur a náhradného výživného 180 Eur, kde povinnou osobou je C. B.. Iné štátne sociálne dávky ani pomoc v hmotnej núdzi v období posledných 12 mesiacov rodina nepoberala. 10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.). 14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 155/2026 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 01.07.2026 suma alebo úhrn súm 134,80 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa. 15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2026 predstavuje čiastku 40,44 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 28. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého. 29. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä s prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, s ohľadom na jeho odôvodnené potreby, možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. 31. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. 32. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia detí, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb detí. Rodič, ktorý sa o detí osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o deti osobne nestará, prispieva na ich výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možnosti a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým deťmi nežije v spoločnej domácnosti. Ak detí žijú s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti. 33. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je zistená zmena pomerov na strane účastníkov konania. V prípade maloletej A. došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu na prvý stupeň základnej školy, kým v čase predchádzajúcej úpravy bola maloletá A. v celodennej starostlivosti matky. Je nespochybniteľné, že s nástupom na prvý stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady, ktoré doposiaľ pri celodennej starostlivosti spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli, a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, cestovanie do školy, ale predovšetkým na stravu aj pokiaľ ide o náklady na
bežné oblečenie, obuv a v neposlednom rade aj hygienické potreby. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu výživného u maloletej A. musel prihliadať aj na valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo priznané výživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa. Životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (rok 2021) pre maloleté dieťa objektívne stúpli, a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nejedná sa o spornú skutočnosť, naopak všeobecne známu. Od roku 2021 došlo k markantnému navýšeniu životných nákladov, náklady na bežný každodenný život výrazne vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia, obuvi ale hlavne nákladov na stravu a potraviny. U matky nastala podstatná zmena pomerov v tom, že jej pribudli dve nové vyživovacie povinnosti, je matkou synov I. a K. L.. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh vo svojom základe je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný. 34. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj každého dieťaťa, v akých by sa toto dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom. Tu však nie je možné opomenúť, že na výchove a výžive dieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia. V danom prípade však možno konštatovať, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa je len matke, otec sa s dcérou vôbec nestretáva, výživné neuhrádza, čo musí byť zohľadnené pri určovaní výšky výživného. 35. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu, naakumulovaných, či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z mesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie. Rovnako tak nemôže slúžiť ako argument pri určovaní výšky výživného poukazovanie na okolnosti, ktoré nastanú v budúcnosti (§ 217 C.s.p.). 36. Matka maloletej A. v súčasnej dobe vykonáva celodennú starostlivosť o svoju dcéru A., ktorá trpí autizmom. Poberá preto opatrovateľský príspevok 863,50 Eur, prídavkov na maloleté deti v sume 180,Eur mesačne a náhradné výživné 180,- Eur. 37. Matka býva v nájomnom byte, ktorý má jednu izbu s príslušenstvom spolu so svojim druhom, ich dvoma spoločnými deťmi a mal. A.. Uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 138,- Eur a 48,Eur elektrinu a splátky v sume 180,- Eur. Ostatné potrebné výdavky na stravu do domácnosti 700,- Eur, na taxi mesačne vynakladá 120,- Eur a internet a televíziu 100,- Eur. 38. Maloletá A. je žiakom 3. ročníka Spojenej školy internátnej G. H. v Levoči. Príspevok na začiatku školského roka bol vo výške 30,- Eur. Náklady na maloletú sú spojené so stravou doma, ošatenia a obuvi vo výške 35,- Eur mesačne. Maloletá trpí závažnou formou autizmu. Podstatná časť nákladov na maloletú pozostávajú za stravu, kde jej matka varí každý deň nové jedlo, a taktiež požiadavky matky na zabezpečovanie dcéry terapie, za účelom progresu jej zdravotného stavu, ktoré však pre nedostatok finančných prostriedkov zatiaľ nerealizuje. Zo všeobecne dostupných informácií je zrejmé, že terapie pre autistické detí sa cenovo pohybujú spravidla v rozmedzí 20,- až 65,- Eur za hodinu terapie, potrebné spravidla v rozsahu minimálne 2 terapií do týždňa. 39. Výdavky súvisiace s bývaním matky, maloletých deti a jej druha predstavujú spolu 138,- Eur. 40. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, rovnako sa nepodarilo zistiť jeho osobné a majetkové pomery, nakoľko sa tento zatajuje, na účtoch v bankách v Slovenskej republike nemá žiadne finančné prostriedky,
nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, nemá zriadenú živnosť ani nie je konateľom ani spoločníkom v obchodnej spoločnosti na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný v evidencií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani príspevky, nie je poberateľom invalidného dôchodku. 41. Vzhľadom na to, že nebolo možné zistiť jeho aktuálny skutočný mesačný príjem, súd pri príjme otca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majetkové pomery povinného rodiča patria medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozširuje východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. 42. Otcov potencionálny príjem súd ustálil v rozsahu 1.147,- Eur mesačne, pričom vychádzal z informácie publikovanej na webovom sídle štatistického úradu Slovenskej republiky, kde priemerný mesačný príjem v národnom hospodárstve v oblasti stavebníctva za 1. kvartál roku 2026 bol v sume 1.147,- Eur. V minulosti otec totiž pracoval ako pracovník na stavbe, čo je zrejmé aj z výpovede matky ako aj zo zistených okolností v konaní sp.zn. 10P/37/2021 vo veci úpravy rodičovských práv k mal. A.. Otec je v produktívnom veku, súdu nie sú známe žiadne zdravotné problémy otca, ktoré by mu bránili sa v uvedenej oblasti zamestnať. 43. Súd teda pri príjme otca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, majúc zato, že otec konečne musí zaujať zodpovedný postoj k plneniu svojej vyživovacej povinnosti, nie prenášať plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosť na matku maloletej A., ktorá vykonáva absolútnu starostlivosť o ich spoločnú dcéru tak po stránke osobnej, ale hlavne materiálnej. Jej zdravotný stav túto starostlivosť výrazne sťažuje. Otec sa na vyživovacej povinnosti svojej dcéry nepodieľa ani osobnou starostlivosťou, ani poskytovaním vecných plnení, ani jej neposkytuje vecné plnenie namiesto výživného. 44. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na to, že vychádzajúc z Metodicky pre výpočet výživného rodičov k deťom, v tomto konkrétnom prípade pri jednej vyživovacej povinnosti, dieťaťa prvého stupňa základnej školy je vo výške 22% mzdy, čo je v tomto konkrétnom prípade v sume 252,- Eur, pri otcovi určenom výživnom na mal. Sabínu 400,- Eur mesačne nad rámec uvedeného. Pri určovaní mzdy otca súd mal na zreteli § 75 ods. 1 Zákona o rodine priemernú mzdu v oblasti stavebníctva. Podľa zistených okolností súd má indície, že otec sa zdržiava v Bratislave, kde sa zdržiava aj jeho matka a kamarát, kde pravdepodobne pracuje načierno s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti stavebníctva, kde vzhľadom na pomery hlavného mesta príjem je priemerný dosahovaný príjem vysoko nad celoslovenský priemer. Súd pri zvyšovaní výživného nad rámec metodického usmernenia musel mať na zreteli ďalšie podstatné okolnosti, a to zdravotný stav dcéry, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky, predovšetkým na stravu, dopravu do školy a lieky a v neposlednom rade potrebné rehabilitácie. Súd tiež vzhliadol na podstatnú okolnosť, a to že styk otca s dcérou sa dlhodobo roky nerealizuje, na výživu dcéry sa neunúva platiť. Na druhej strane súd vychádzal z výšky odôvodených potrieb maloletej dcéry a možností a schopností otca a jeho majetkových pomerov. 45. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne totiž súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. 46. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 25.02.2026 (t.j. od kedy bol návrh matky doručený na súd), bolo to z dôvodu, že zmena pomerov už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.02.2026
do 31.07.2026 na mal. A. vo výške 1.123,57 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie tak ako rozdiel sumy novourčeného zvýšeného výživného 400,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 180,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom po 220,- Eur za mesiace marec 2026 – júl 2026, spolu 5 mesiacov po 220,- Eur a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac február 2026 zodpovedajúcej 3 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 25.02.2026 do 28.02.2026, čo predstavovalo čiastku 7,86 Eur na deň (t.j. 220,- Eur / 28 dní x 3 dni), teda 23,57 Eur. 47. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP neurčil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, otec je nesporne upovedomený o tomto súdnom konaní, výslovne splácať dlh na výživnom hradiť v splátkach nežiadal, musel si byť vedomý okolnosti, že k zvýšeniu výživného z objektívnych dôvodov dôjde, mal preto pristupovať k tejto skutočnosti zodpovedne a preto ho súd zaviazal uhradiť dlžné výživné do 3 dní, ktorá doba sa javí súdu ako odôvodnená v súlade so záujmom maloletej dcéry A.. Úhrada dlžného výživného je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca aj v súlade so záujmom dieťaťa, nakoľko otec dlhodobo neuspokojoval potreby svojej dcéry v primeranej miere, ako je uvedené vo výroku II.. 55. Týmto rozhodnutím súd súčasne výrokom III. zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 10P/37/2021-60 zo dňa 07.10.2021 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A., určenú v sume 180,- Eur mesačne. 56. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 57. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 58. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 59. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.