Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Spišská Nová Ves 11Vyd/1/2026 7626201209 19. 05. 2026 JUDr. Júlia Weiserová ECLI:SK:OSSN:2026:7626201209.3
Uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní začatom na návrh navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená splnomocneným zástupcom G. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXXX XX J., o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s a z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 16.03.2026 doplneným na výzvu súdu dňa 20.04.2026 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd potvrdil, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam v katastrálnom území (ďalej len "k.ú.") D., okres K., a to k pozemku par. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie (pozemok pod rodinným domom súp. č. XXX), k pozemku par. č. XXX, záhrada a k pozemkom par. č. XXX L. XXX, ako priľahlé pozemky tvoriace jeden funkčný a hospodársky celok s rodinným domom, zapísaným na LV č. XXXX, registra "E", k. ú. D.. Súčasne sa domáhala, aby súd vzal na vedomie, že všetci známi príbuzní a potenciálni dedičia navrhovateľky, ktorí by mohli prichádzať do úvahy ako osoby dotknuté vydržaním predmetných nehnuteľností, sa výslovne vzdali akýchkoľvek vlastníckych, spoluvlastníckych alebo iných právnych nárokov k uvedeným pozemkom, a to písomnými vyhláseniami a plnými mocami priloženými k návrhu. V treťom navrhovanom výroku žiadala, aby súd uložil príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu Gelnica, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vykonal zápis vlastníckeho práva v jej prospech do katastra nehnuteľností. 2. Uviedla, že predmetom návrhu je parcela v k.ú. D. zapísaná na LV XXXX pôvodne p. č. XX o výmere 644 m2, v súčasnosti po vykonaní zmien na určenom operáte ROEP a Geometrických plánov sú to parcely p. č. XXX, XXX, XXX, XXX, registra "E" evidované na mape určeného operátu k.ú. D. zapísané na LV XXXX. K parcele XXX uviedla, že na tejto parcele si jej starý otec pán G. A., nar. XXXX, dal v roku 1936 postaviť malý rodinný dom (kuchyňa a izba). Pozemky parc. č. XXX (dvor) a parc. č. XXX (záhrada) starý otec dostal darom od svojho otca G. A., nar. XXXX. Praotec G. A., nar. XXXX, kúpou získal 1/3 parcely XXX v roku 1905 a zároveň odpredal mladej rodine 1/2 poľa na roli Kruh. 3. Matka navrhovateľky, pani G. D., C. A., nar. XXXX, sa v rodinnom dome súpisné číslo XXX narodila a zdedila po svojich rodičoch uvedený rodinný dom na neusporiadanom pozemku. Ona zdedila rodinný dom súpisné číslo XXX s neusporiadanými pozemkami, za ktoré riadne platí dane obci a udržiava uvedené nehnuteľnosti, vrátane parciel č. XXX - XXX. Uvedené nehnuteľnosti užíva v dobrej viere, že takto patrili už jej starým rodičom. Ako právna nástupkyňa po svojej matke G. A. (C. D.), má predmetné pozemky par. č. XXX, XXX v k.ú. D., ako aj priľahlé parcely č. XXX L. XXX v nepretržitej, pokojnej a
nerušenej držbe po dobu výrazne presahujúcu zákonom požadovanú desaťročnú vydržaciu dobu. Držba predmetných pozemkov nadväzuje na faktické užívanie starými rodičmi navrhovateľky, najmä G. A. (nar. XXXX), ktorý si na parcele č. XXX už v roku 1936 postavil rodinný dom, a táto držba plynule pokračovala prostredníctvom jeho potomkov až po navrhovateľku. Počas celej doby držby nebola zo strany žiadnej osoby uplatnená námietka vlastníctva, držba nebola nikdy spochybnená ani súdne, ani mimosúdne, a navrhovateľka bola v dobrej viere, že pozemky patria k rodinnému domu a tvoria s ním jeden funkčný a hospodársky celok. Túto dobrú vieru potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľka riadne platí miestne dane a predmetné pozemky dlhodobo udržiava. Predkovia nadobudli predmetné pozemky na základe kúpy zapísanej v pozemkových knihách a tieto boli následne reálne rozdelené a užívané v teréne ako zastavaná plocha, dvor a záhrada. Predmetné pozemky tvoria neoddeliteľný funkčný celok s rodinným domom súpisné číslo XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, pričom právny stav evidovaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá dlhodobo existujúcemu faktickému stavu v teréne. 4. Navrhovateľka na výzvu súdu na odstránenie vád návrhu uznesením sp.zn. 11Vyd/1/2026-118 zo dňa 23.03.2026 s adekvátnym poučením, svoj pôvodný návrh doplnila a navrhla určiť deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ku dňu 01.01.1992. Držba navrhovateľky nadväzuje na oprávnenú držbu jej právnych predchodcov. Pôvodní vlastníci parcely s č. XX o výmere 644 m2 (LV č.XXXX) sú M. A. (XXXX-XXXX), G. A. (XXXX-XXXX) a M. A. (XXXX-XXXX), každý v podiele 1/3. Ako známych dedičov uviedla L. M., nar. XX.XX.XXXX, G. A., nar. XX.XX.XXXX, D. D., nar. XX.XX.XXXX, D. I., nar. XX.XX.XXXX, ďalej uviedla neznámych dedičov po M. A. (XXXX-XXXX), a to súrodencov G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a L. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, L. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXX, G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Po G. A. (XXXX-XXXX) a M. A. (XXXX-XXXX) uviedla, že dedičia sú neznámi. Uviedla, že nehnuteľnosť parcela E KN č. XX (644 m2) v k.ú. D. je evidovaná na pôvodných vlastníkov z počiatku 20. storočia a ona a jej predchodcovia ju nepretržite užívajú viac ako 80 rokov. Rodinný dom súp. číslo XXX je jej výlučným vlastníctvom na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.01.2014 č. 24D541/2012. Pozemok pod stavbou nebol nikdy právne vysporiadaný, čo vytvára nesúlad medzi evidenciou a reálnym stavom. Zároveň upravila petit návrhu a žiadala aby súd potvrdil, že navrhovateľka A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, D. nadobudla vlastnícke právo vydržaním ku dňu 01.01.1992 k nehnuteľnostiam, a to k 1). parcele registra "E" KN č. XX o výmere 644 m2, katastrálne územie D., 2). novovytvoreným parcelám parcele č. XXX, N. XXX, N. XXX/X, L. XXX/X a parcele XXX, v zmysle geometrického plánu č. 45948364-320/2024 zo dňa 31.07.2024 vyhotoveného oprávnenou osobou O. D., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Geometrický plán č. 45948364-320/2024 zo dňa 31.07.2024 je spôsobilým podkladom na zápis do katastra nehnuteľnosti p. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/ X L. XXX. Súčasne sa domáhala, aby súd konštatoval, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia vykonávali oprávnenú, dobromyseľnú a nepretržitú držbu nehnuteľnosti po dobu presahujúcu zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka sa do vydržacej doby započítava aj doba držby právnych predchodcov. Ďalej žiadala, aby súd konštatoval, že má za preukázané, že držba bola kontinuálna, dobromyseľná a vykonávaná ako vlastník, a preto boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania a rozhodnutie je spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. 5. Spolu s návrhom navrhovateľka na osvedčenie ňou uvádzaných tvrdení predložila listinné dôkazy a to výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., výpis z pôvodnej pozemno-knižnej vložky č. XXX, k.ú D., výpis z pozemkovej knihy č. XXX D., výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie D., Geometrický plán č. 2-176/98 spoločnosti GEODÉZIA a.s. Prešov, pobočka Sp. Nová Ves, zo dňa 08.12.1998 úradne overený dňa 18.12.1992 O. P., vrátane mapy určeného operátu, výpis z knihy narodení G. A., nar. XX.XX.XXXX, rodný list G. A., nar. XX.XX.XXXX, rodný list G. D. A., nar. XX.XX.XXXX, rodný list A. D., nar. XX.XX.XXXX, rodný list M. A., nar. XX.XX.XXXX, sobášny list M. A. svedčiaci o uzavretí manželstva dňa 08.10.1888, Zmluvu o výstavbe domu zo dňa 23.VI.1936, rozhodnutie Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 802/91-20 zo dňa 29.08.1991, Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke G. D. č. 24D 541/2012, D not 166/2012 zo dňa 14.01.2014, rozhodnutie Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 859/74-11 zo dňa 23.01.1975 po neb. G. A., zomr. XX.XX.XXXX, splnomocnenie G. D. zo dňa 08.12.2010, Splnomocnenia pre G. A. H. od L. M., G. A., D. D., D. I., Vyhlásenia o vzdaní sa dedičského práva od L. M., G. A., D. D. a D. I., platobný výmery a rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností Obcou Kluknava A. B. za rok 2007, 2009, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 vrátane dokladov o ich úhradách, Záznam z rokovania Komisie pre územné plánovanie a stavebný poriadok zo dňa 05.11.2008, fotodokumentáciu rodinného domu, Geometrický plán č. 45948364-3/2024
vyhotoviteľa O. G. D. zo dňa 31.07.2024, predajno-kúpnu smluvu zo dňa 09.08.1921, potvrdenie od Obce Kluknava o užívaní pozemkov p.č. XXX-XXX, k.ú. D. od roku 2014 zo dňa 16.06.2025, Genealogickým výskumom - rodina Vozár zo dňa 17.02.2026 od Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Q., špecializovaného pracoviska v Levoči. Mnohé z listín boli súdu predložené opakovane s rôznymi poznámkami navrhovateľky. 6. Po oboznámení sa s návrhom a navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi súd zistil nasledovné: 7. Navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. číslo XXX, R. Q. N. XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D.. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve 24D 541/2012 zo dňa 14.01.2014. 8. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XX o výmere 644 m2, zastavaná plocha a nádvorie A. M., A. G. a A. M., každý spoluvlastník v podiele 1/3-ina. Ako správca je pod B4 vedený pre uvedených spoluvlastníkov Slovenský pozemková fond Bratislava. U A. M. a A. G. je titulom nadobudnutia kúpa č. d. XXXX/XXXX a u A. M. je to kúpa č. d. XXXX/XXXX. Tieto skutočnosti vyplývajú i z výpisu z pôvodnej pozemno-knižnej vložky č. XXX, k.ú D. a výpisu z pozemkovej knihy č. XXX, k.ú. D., na ktorých sú pod B 116, B 117 a B 118 rovnako uvedení ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1/3-ine. 9. Z rodného listu M. A. bolo zistené, že táto sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zo sobášneho listu bolo zistené, že dňa 08.10.1888 uzavrela manželstvo s A. C.. 10. Z výpisu z knihy narodení bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil G. A. (prastarý otec navrhovateľky). Jeho syn G. A. (starý otec navrhovateľky) ako to vyplýva z jeho rodného listu sa narodil dňa XX.XX.XXXX a tomuto sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra G. D. A., matka navrhovateľky. 11. Zo zmluvy o výstavbe domu zo dňa 23.VI.1936 vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi G. A. (bez bližšej identifikácie) a M. S., podľa ktorej sa M. S. zaviazal vystaviť jeden byt, jednu izbu 450 x 400, jednu podzimru 150 x 400, jednu kuchyňu 400 x 400, dnukajšie svetlo, jeden šporhit na varenie a komín do izby za dojednanú sumu 1250,- korún. 12. Z predajno-kúpnej smluvy zo dňa 09.08.1921 súd zistil, že touto kúpnou zmluvou bola odpredaná nemovitosť v obci D. v pozemkovej zápisnici č. XXX pod miestnym číslom XXX/XX, pričom kupovateľom bol M. G. a A., M. C. M. J.. 13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 859/74-11 zo dňa 23.01.1975 po neb. G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičstvo po poručiteľke a to (okrem iného) polovicu rodinného domu č. XXX postaveného na cudzom pozemku (na parc. číslo XXX) v k.ú. D. zdedí G. D. - matka navrhovateľky. 14. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 802/91-20 zo dňa 29.08.1991 súd zistil, že došlo k schváleniu dohody dedičov k dedičstvu po poručiteľovi G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a polovičný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v k.ú. D., zapísanej na LV č. XXX a to dom č. XXX, parcela EN XXX, bez pozemku, tento je právne nevysporiadaný prevezme G. D. - matka navrhovateľky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.VIII.1992. 15. Z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke G. D., C. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, č. 24D 541/2012, D not 166/2012 zo dňa 14.01.2014 súd zistil, že dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosť v k.ú. D., zapísanú na LV č. XXX a to, stavbu - rodinný dom súp. č. XXX, R. Q. N. XXX, (pozn. k pozemku pod stavbou č. XXX (XXX) nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva) nadobudne v celosti v pomere k dedičstvu A. B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2014. Dedičmi v I. dedičskej skupine boli i G. I. a D. D., obe dcéry poručiteľky a pozostalý manžel B. D.. 16. Z Vyhlásenia o vzdaní sa dedičského práva od L. M., C. A., G. A. a D. I., C. I. súd zistil, že menovaní ako oprávnení dedičia po pôvodných vlastníkoch nehnuteľností v k.ú. D. (parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX a parcely reg. E KN č. XX zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX) týmto v zmysle § 460 a nasl.
Občianskeho zákonníka a v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. 24 D/541/2012 vyhlasujú, že sa vzdávajú svojho dedičského práva v prospech dedičky A. B., C. D.. 17. Z písomnosti označenej ako "Vzdanie sa dedičstva v prospech iného dediča" od D. D. (sestry navrhovateľky) súd zistil, že táto svojím podpisom potvrdzuje, že na základe zistených skutočností uvedených v Osvedčení o dedičstve po poručiteľke G. D., C. A. 24 D541/2012, D not 166/2012 a D 802/91-20 sa v plnom rozsahu vzdáva dedičstva k pozemkom v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX p.č. XX o výmere 644 m2 v súčasnosti p.č. XXX, XXX, XXX, XXX, kde na p.č. XXX na LV č. XXX je zapísaná stavba - rodinný dom súp. č. XXX sa vzdáva svojho dedičstva v prospech dedičky A. B., C. D. (s odvolaním sa na Osvedčenie 24 D541/2012, stranu 3, článok III súpis aktív a pasív). 18. Z potvrdenia od Obce Kluknava o užívaní pozemkov p.č. XXX-XXX, k.ú. D. od roku 2014 po súčasnosť zo dňa 16.06.2025 súd zistil, že obec potvrdila, že navrhovateľka dokladmi osvedčila, že riadne užívala rodinný dom s. č. XXX, ktorého sa stala dedičkou s podielom 1/1 a pozemky súvisiace s nehnuteľnosťou KN C p.č. XXX, XXX, XXX, XXX. 19. Z Genealogického výskumu rodiny Vozár zo dňa 17.02.2026 od Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Prešove, špecializovaného pracoviska v Levoči súd zistil, že M. A. sa narodila XX.XX.XXXX v D. a jej rodičmi boli M. (K.) A. a Q. T. (M.). Pre M. A. to bolo druhé manželstvo. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1869 s nimi žil aj syn z prvého manželstva M. (nar. XXXX). M. sa vydala za A. C., pričom v matrike sa nenachádza záznam o narodení detí z tohto manželstva, ani údaj o úmrtí M.. Táto mala súrodencov: dvojčatá G. A. a L. A. obe nar. XX.XX.XXXX a zomr. ešte v tom istom roku (XXXX), M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, L. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XXXX. Dospelosti sa dožili iba M. a G.. M. uzavrel manželstvo s H. H., z manželstva sa narodili 2 deti syn M. nar. XX.XX.XXXX a dcéra G. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. G. A. uzavrel manželstvo s L. G., z manželstva sa narodili 4 deti: G. A. nar. XX.XX.XXXX (sobáš s M. K. 30.09.1918), E. A. nar. XX.XX.XXXX, dvojčatá L. A., nar. XX.XX.XXXX (sobáš s M. F. dňa 14.11.1927) a E. nar. XX.XX.XXXX (zomr. XX.XX.XXXX). 20. Z Geometrického plánu č. 2-176/98 spoločnosti GEODÉZIA a.s. Prešov, pobočka Sp. Nová Ves, zo dňa 08.12.1998, úradne overeného dňa 18.12.1992 O. P., bolo zistené, že pôvodná parcela č. XXX, zapísaná v pozemno-knižnej vložke XXX, mala výmeru 1.165 m2, pričom časť tejto parcely podľa nového stavu C KN je parcelou č. XXX o výmere 145 m2, na ktorej je postavený rodinný dom. Zvyšok pôvodnej parcely č. XXX mal ostať vo výmere 1.020 m2. 21. Z Geometrického plánu č. 45948364-3/2024 vyhotoviteľa O. G. D. zo dňa 31.07.2024 bolo zistené, že pôvodná parcela reg. KN - E č. XX o výmere 644 m2, zapísaná na LV č. XXXX má byť podľa nového stavu C KN parcelou č. XXX o výmere 140 m2, č. 566 o výmere 206 m2, parcelou č. XXX/X o výmere 48 m2, parcelou č. XXX/X o výmere 101 m2 a parcelou XXX o výmere 149 m2. Geometrický plán nebol úradne overený, teda zápisu schopný. 22. Podľa § 359a Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 23. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 24. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 25. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 26. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 27. Pod pojmom vlastnícke právo sa rozumie právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k iným osobám vykonávať vlastnícke právo, teda právo vec vlastniť, držať, užívať, nakladať s ňou a brať z nej plody. Vlastníctvo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, pričom v Občianskom zákonníku sú uvedené jednotlivé spôsoby jeho nadobudnutia. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je nevyhnuté mať titul, z ktorého sa vlastníctvo odvodzuje. 28. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom po splnení zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Jedná sa o klasický súkromnoprávny inštitút, ktorý je známy od čias rímskeho práva. Tento inštitút bol v Občianskom zákonníku reaktivovaný zákonom č. 131/1982 Zb.. Predtým bol známy Občianskemu zákonníku z roku 1950 (§ 115 až § 118), ako aj uhorskému právu, ktoré pred rokom 1950 platilo na území Slovenska. Vydržanie (usucapio) predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý fakticky stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. V prípade stretu práva a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR (čl. 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 29. V uhorskom práve, ktoré platilo na území Slovenska do 31.12.1950, sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby boli nasledovné: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa; 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie; 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala (Curia sp.zn. 2816/1904), teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie (Zbierka rozhodnutí zv. VIII, č. 186, sp.zn. Curia 670/1906); 4. uchopenie sa držby; 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (pozri § 111 až § 129). V prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 in fine), pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností (t.j. k 01.01.1961; porovnaj § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950). Od r. 1958 však vydržacia doba do 01.04.1964, kedy vstúpil do účinnosti Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. neuplynula. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb. t.j. do 01.04.1981 neupravoval a až uvedená novela v ustanoveniach § 132, § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než pred 01.04.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal v držbe nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov a s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne a vydržať bolo možné iba pozemok alebo časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa súčasného právneho stavu platného od 01.01.1992 upraveného zákonom č. 509/1991 Zb. (§ 872 ods. 6) možno pre vydržanie do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. 30. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 32. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 33. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 34. Vydržanie je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: - spôsobilý predmet vydržania, - oprávnená držba nadobúdateľa, - držba musí byť dobromyseľná, - nepretržitá a nerušená držba počas celej zákonom stanovenej lehoty, - musí byť preukázaný titul nadobudnutia. 35. Subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom stanovená doba na vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov. Navrhovateľka bez bližšieho vysvetlenia uvádza, že osvedčila splnenie podmienky uplynutia zákonom stanovenej doby pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním a to k dátumu 01.01.1992, pričom je zrejmé, že v tom období ešte žila i jej matka G. D., od ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzuje, ktorá zomrela až XX.XX.XXXX. Držba navrhovateľky podľa jej tvrdení nadväzuje na oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, ktorú si ona započítava. Držba nehnuteľnosti - parcely č. XX o výmere 644 zastavaná plocha zapísaná na LV č. XXXX k.ú. D. resp. jej vlastníctvo svedčilo M. A., G. A. a M. A. a to každému v podiele 1/3-ina, Následne uvádza ako právnych nástupcov č. 2 jej starých rodičov G. A., zomr. XX.XX.XXXX, po ktorej polovicu rodinného domu č. XXX k.ú. D. zdedila jej matka G. D. (D 859/74-11 zo dňa 23.01.1975) a G. A., zomr. XX.XX.XXXX po ktorom druhú polovicu rodinného domu č. XXX k.ú. D. rovnako zdedila jej matka G. D. (D 802/91-20 zo dňa 29.08.1991). Táto ako už bolo uvedené zomrela XX.XX.XXXX a nehnuteľnosti po nej zdedila navrhovateľka. Uviedla, že ide o neprerušený výkon vlastníckeho práva viac ako 80 rokov a ona od roku 2012 nepokračuje v novej držbe, ale od roku 2012 nadväzuje na existujúcu oprávnenú držbu. Z uvedeného teda vyplýva, že si navrhovateľka započítava do doby oprávnenej držby aj držbu svojej matky, starých rodičov a prastarého otca, M. A. i M. A.. Aj keď s týmto tvrdením - výpočtom nie je celkom možné súhlasiť ku dňu podania návrhu by bolo možné považovať u navrhovateľky uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby za splnené. 36. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom jej priebehu. Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska - existencie právneho titulu, - nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou. 37. Navrhovateľka v podanom návrhu poukázala na to, že jej právny predchodca prastarý otec G. A. nar. v roku XXXX, spolu so sestrou M. A. a bratom M. A. nadobudli pôvodnú parcelu č. XX o výmere 644 m2 zapísanú na LV č. XXXX k.ú. D.. Na časti tejto parcely (podľa návrhu na parcele č. XXX, XXX) si mal dať G. A. ml., ktorý ju mal dostať darom od svojho otca niekedy v roku 1936, postaviť rodinný dom na základe zmluvy o výstavbe zo dňa 23.06.1936. Následne uvádza, že po jej starých rodičoch G. A., zomr. XX.XX.XXXX a G. A., zomr. XX.XX.XXXX zdedila rodinný dom č. XXX, na parcele č. XXX, k.ú. D. jej matka G. D.. Táto zomrela XX.XX.XXXX a nehnuteľnosti po nej zdedila ona. Nehnuteľnosti, ktoré majú
byť predmetom vydržania v katastrálnom území D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, tak ako to bolo vytýčené pôvodným Geometrickým plánom č. 2-176/98 spoločnosti GEODÉZIA a.s. Prešov, pobočka Sp. Nová Ves, zo dňa 08.12.1998, úradne overeným dňa 18.12.1992 O. P., resp. novším Geometrickým plánom č. 45948364-3/2024 vyhotoviteľa O. G. D. zo dňa 31.07.2024, ktorý ku dňu podania návrhu ani rozhodnutia vo veci nebol úradne overený, predmetom dedičského konania po starých rodičoch ani po matke navrhovateľky neboli. 38. Navrhovateľka však žiadala potvrdiť vydržanie predmetných nehnuteľností na základe dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú dobu, ktorú odvodzovala od svojich právnych predchodcov svojich prastarého otca (G. A.) a jeho súrodencov (M. a M. A.), starého otca a starej matky a svojej matky. Uviedla, že jej predchodcovia predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne užívali viac ako 80 rokov, pričom pri tomto "približnom" konštatovaní nie je zrejmé, ako túto dobu určila. 39. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho a to samotným uplynutím vydržacej doby. Keď je predmetom vydržania nehnuteľnosť pre zápis do katastra nehnuteľností musí držiteľ získať verejnú listinu potrebnú na zápis. Vydržanie vlastníckeho práva môže súd konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, a to aj so započítaním doby oprávnenej držby právneho predchodcu takejto osoby. Ak preto osoba, u ktorej boli splnené predpoklady vydržania, už nežije, môžu sa jej dedičia v samostatnom sporovom konaní domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti bola takáto osoba vlastníkom nehnuteľnosti a po právoplatnosti rozsudku (v prípade úspechu v spore) a zápise tejto skutočnosti na list vlastníctva sú dedičia oprávnení podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve v ktorom sa rozhodne, ktorý z dedičov novoobjavený majetok zdedí. 40. Na základe zisteného skutkového stavu a predložených listinných dôkazov v danom prípade nie je možné konštatovať, že by navrhovateľka riadne osvedčila, že boli splnené podmienky na to, aby súd mohol rozhodnúť, že splnila zákonné podmienky pre vydržanie nehnuteľností a to parcely registra "E" KN č. XX o výmere 644 m2, k.ú. D. resp. uvedenej parcely v zmysle predloženého (avšak neovereného, teda nezapísateľného) geometrického plánu č. 45948364-3/2024 vyhotoviteľa O. G. D. zo dňa 31.07.2024. Z ňou predložených listinných dôkazov nevyplýva titul na základe ktorého by mala ona resp. jej právni predchodcovia nadobudnúť i podiely po súrodencoch G. A. st., a to M. a M. A.. M. A. bola podľa genealogického výskumu (čl. 163) vydatá, a síce nie je známe či mala deti resp. ani kedy zomrela, faktom ostáva, že mala manžela a tento mal biologické deti, takže pokiaľ by zomrela skôr ako manžel, bol by minimálne tento jej zákonným dedičom. Rovnako M. A. bol ženatý, mal manželku a dve deti, takže mal zákonných dedičov. Preto súd nemôže vziať za osvedčené, že by mala aj podiely súrodencov prastarého otca vo finále dostať navrhovateľka, pretože na toto konštatovanie navrhovateľka neprodukovala žiaden relevantný dôkaz. Avšak ak by tomu tak aj bolo, nebolo by možné návrhu vyhovieť, pretože v takejto situácii by už jej právni predchodcovia - starí rodičia splnili podmienky vydržania predmetných nehnuteľností. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX, k.ú. D. je totiž zrejmé, že G. A. E. a M. A. nadobudli parcelu reg. E KN č. XX, titulom kúpy v roku 1905 (č. d. 1438/1905) a M. A. titulom kúpy v roku 1913 (č. d. 1548/1913). Starý otec navrhovateľky sa mal chopiť držby nehnuteľností resp. podielu jeho otca (1/3-ina) titulom tvrdeného, avšak nepreukázaného daru niekedy v roku 1936, teda v čase platnosti uhorského práva, ktoré platilo na území Slovenska do 31.12.1950. V tom čase sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov, ktorá však u starého otca splnená do uvedeného dátumu nebola. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (pozri § 111 až § 129). V prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 in fine), pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva, tak ako by tomu bolo u starého otca navrhovateľky skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností (t.j. k 01.01.1961; porovnaj § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950). Z tohto vyplýva, že už právny predchodca navrhovateľky, jej starý otec, by k tomuto dátumu t.j. k 01.01.1961 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. 41. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľka sa nemôže úspešne domáhať potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ale len určenia, že patria do dedičstva po poručiteľoch, t.j. po ich právnych predchodcoch (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 4/2013). Vzhľadom na okamih vydržania nemôže byť verejnou listinou potrebnou pre zápis
vlastníckeho práva navrhovateľky uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359jCMP, ale predpokladom pre tento zápis môže byť rozsudok, ktorým súd určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi/predchodcoch navrhovateľky, ktorí za života mali vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k nim a na jeho základe následné rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní po nebohých právnych predchodcoch navrhovateľky. Teda v prípade, že súd v sporovom konaní určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľky, bude môcť byť iniciované dodatočné dedičské konanie po právnych predchodcoch navrhovateľky, v ktorom budú sporné nehnuteľnosti prejednané a bude rozhodnuté, kto ich zdedí. Práve v rámci dedičského konania tak prípadne po ich modifikácii, môžu mať relevanciu preložené "Vyhlásenia o vzdaní sa dedičského práva", pretože náš právny poriadok inštitút vzdania sa dedičstva v prospech konkrétnej osoby nepozná, pozná iba inštitút "odmietnutia dedičstva" (§ 463 Občianskeho zákonníka) a aj to nie v prospech konkrétne uvedenej osoby. Navyše, práve tieto vyhlásenia dedičov svedčia o tom, že ich vyhotovitelia sa cítia byť dedičmi prejednávaných nehnuteľností, teda sú si vedomí svojho dedičského práva. 42. Súčasne však súd dodáva, že v sporovom konaní bude navrhovateľka nútená tvrdenie, že jej právni predchodcovia splnili podmienky vydržania riadne preukázať, nie len osvedčiť, keďže samotná skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali po dobu dlhšiu ako 10 rokov, neznamená, že ich držba bola oprávnená, že boli s ich držbou dobromyseľní a táto skutočnosť ani nepreukazuje ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Samotná skutočnosť, že navrhovateľke resp. jej predchodcom v užívaní predmetných pozemkov nikto nebránil, že sa tieto nachádzajú pri rodinnom dome, ktorý jej patrí i že za nehnuteľnosti riadne platila dane, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, pretože uvedené samé o sebe nemohlo v navrhovateľke odôvodnene vyvola presvedčenie, že sa stala vlastníkom týchto pozemkov. Navyše uvedené nevyplýva ani z dedičských rozhodnutí po rodičoch jej matky, práve naopak, z rozhodnutia Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 859/74-11 zo dňa 23.01.1975 po neb. G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že dedičstvom po poručiteľke bola (okrem iného) polovica rodinného domu č. XXX v k.ú. D., ktorý však bol postavený na cudzom pozemku (na parc. číslo XXX) a tiež z rozhodnutia Štátneho notárstva v Sp. Novej Vsi č. D 802/91-20 zo dňa 29.08.1991 po poručiteľovi G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vyplýva, že predmetom dedenia bol polovičný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v k.ú. D., zapísanej na LV č. XXX a to domu č. XXX, parcela EN XXX, avšak bez pozemku, keďže tento nebol právne nevysporiadaný. Dlhodobé nerušené užívanie nehnuteľností bez relevantného právneho titulu na vydržanie vlastníckeho práva k nim nepostačuje. 43. Súd preto vo veci nezvolil postup v zmysle § 359e ods. 1 veta druhá Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na už vyššie uvedené. V súvislosti s týmto konaním súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/239/2022 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého "v konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemali inú možnosť, ako návrh navrhovateľky zamietnuť". Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí. 44. V závere súd uvádza, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých zákonných predpokladov vydržania, a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania, ktoré má len deklaratórne účinky. Aj z tohto dôvodu je teda navrhovateľ povinný v návrhu označiť (sám si vypočítať) deň, kedy nadobudol tvrdené právo (ide o zákonnú náležitosť návrhu na začatie konania) vydržaním a nevyhnutne aj túto rozhodujúcu skutočnosť musí navrhovateľ v konaní osvedčiť a preukázať, že splnil podmienky vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 359d ods. 2 CMP). Vydržanie
vlastníckeho práva môže súd konštatovať (potvrdiť) len voči tomu (navrhovateľovi), komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba a stal sa vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania návrhu už nežije, môžu sa dedičia domáhať potvrdenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu len prostredníctvom žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi (por. napr. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co 30/2023 z 18.09.2023, sp.zn. 11Co 87/2023 z 18.12.2024). 45. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 53 až 56 Civilného mimosporového poriadku. Okrem toho navrhovateľka nebola v konaní úspešná a ďalším účastníkom preukázateľne žiadne trovy nevznikli, keďže v zmysle ustanovenia § 359e ods. 3 Civilného mimosporového poriadku sa návrh a ani uznesenie o zamietnuté návrhu ostatným účastníkom konania nedoručuje. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.