Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 61Csp/56/2023 2123205379 16. 12. 2024 JUDr. Jana Petrovičová ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o zaplatenie 5.704,28 Eur takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.704,28 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.704,28 Eur od 17.06.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 07.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bola žalovanému schválená výška úveru 6.140,- Eur, celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať formou 84 mesačných splátok po 132,67 Eur. Podľa prehľadu čerpania a úhrad, spotrebiteľ z poskytnutého úveru uhradil sumu 4.208,06 Eur. Listom zo dňa 13.12.2018 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“, dodávateľ vyzval spotrebiteľa, aby dlžnú vyčíslenú vo výške 5.361,23 Eur uhradil v lehote 15 dní odo dňa spísania listu. V konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020 žalovaný vystupoval v procesnom postavení žalobcu a žalobca v procesnom postavení žalovaného. Žalovaný sa na základe uvedených skutočností v žalobe smerujúcej voči žalobcovi, ktorá bola Okresnému súdu Čadca postúpená Okresným súdom Banská Bystrica, ako súdom upomínacím, a to z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu č. k. 4Up/1272/2019 zo dňa 23.10.2019, žiadal zaviazať žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 5.115,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.661,32 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia, a to z titulu nesplatenej časti úveru poskytnutého žalobcom žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2015. Žalobca v odpore a vyjadrení dôvodil premlčaním nároku, i v nadväznosti na § 54a Občianskeho zákonníka a absenciou zákonných náležitostí (termínu konečnej splatnosti, predpokladov pre výpočet RPMN, rozpisu splátky), ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Okresný súd Čadca dospel k záveru, že niektoré
náležitosti v zmluve absentujú, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 8Csp/7/2020 rozhodol o tom, že spotrebiteľ je povinný uhradiť dodávateľovi sumu 1.931,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 931,94 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia. Okresný súd Čadca pri skúmaní zmluvy z pohľadu jej zákonných náležitostí zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje určito vyjadrený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k RPMN sa Okresný súd Čadca stotožnil s obranou spotrebiteľa, ktorú hodnotil ako účinnú, v zmysle ktorej bolo možné dôvodne poukázať na to, že v zmluve je k tejto náležitosti uvedené len to, že táto hodnota bola vypočítaná na základe údajov (avšak nevedno akých konkrétnych) platných v čase uzavretia zmluvy, pričom sa má za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu. Podľa Okresného súdu Čadca zo znenia zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v zmluve sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmluve je pritom uvedený len údaj RPMN 20,6 % a priemerná RPMN 15,44 %, pričom nejde ani len o údaje správne. Skutočná RPMN predstavuje 30,95 %, v zmluve uvedené percento 28,4 je teda v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absencie týchto náležitosti sa Okresný súd Čadca ustálil, že predmetný úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca sa podanou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia podľa na základe ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov v platnom znení. Žalobca poukázal na súdne rozhodnutie, podľa ktorého čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Vzhľadom na existenciu tohto právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo deklarovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie zákonných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie a teda aj porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, je splnená jediná podmienka vyplývajúca z ust. 3 ods. 5 ZoOS, a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súčasne žalobca poukazuje na to, že nie je v danej veci právne relevantné, že v danom konaní vystupoval žalobca v procesnom postavení žalobcu a táto bezrúročnosť a bezpoplatkovosť bola deklarovaná na základe procesnej obrany žalobcu voči nároku, ktorý voči nemu uplatnil žalovaný (v predchádzajúcom konaní žalobca). V konaní iniciovanom žalovaným v právnom postavení žalobcu sa žalobca ako žalovaný musel voči vydanému platobnému rozkazu brániť a podať voči platobnému rozkazu odpor, následne bola tak vec postúpená Okresnému súdu Čadca. Žalobca tak od momentu, ako mu bol doručený platobný rozkaz, ktorým si žalovaný ako dodávateľ uplatňoval nároky vzniknuté z protiprávneho konania (t.j. vedomá absencia zákonných náležitostí v zmluve o úvere s cieľom získať finančný prospech od spotrebiteľa) začal prežívať dni plné strachu a stresu, keďže v danom konaní vystupoval on v pozícií žalovaného, pričom v pozícií žalobcu vystupoval nechválene známy nebankový subjekt, známy predovšetkým svojimi pochybnými praktikami voči spotrebiteľom. Samotná skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ musel viesť súdny spor so žalovaným, ktorý si voči nemu uplatňoval vedome sumu, na ktorú nemal nárok vplývala na žalobcu nepriaznivo po psychickej stránke a taktiež mala za následok rodinné pretrvávajúce problémy. Od momentu doručenia platobného rozkazu sa spotrebiteľovi zhoršilo životné obdobie a začali dni plné stresu a nepokoja. Spotrebiteľ sa nevedel vyrovnať so skutočnosťou prebiehajúceho súdneho sporu, v ktorom si voči nemu žalovaný uplatňoval sumu vyplývajúcu z jeho protiprávneho konania. Táto skutočnosť mala vplyv na psychický stav žalobcu. Neistota, ktorá vychádzala z daného spotrebiteľského vzťahu trvala až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci samej. Žalobca bol donútený konaním žalovaného brániť sa v danom súdnom spore a to z dôvodu, že si tento voči nemu uplatňoval sumu, na ktorú nemal nárok, žalobca ako spotrebiteľ tak musel znášať navyše aj ďalšie finančné prostriedky na súdne konanie a právne zastúpenie. Žalobca má za to primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur z titulu spôsobenej emocionálnej ujmy ako nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mu vznikla v dôsledku konania žalovaného ako dodávateľa je v celej miere adekvátne, opodstatnené a zodpovedajúce vzniknutej ujme žalobcu. Žalobca pri výpočte primeraného finančného zadosťučinenia prihliadal na okolnosti konania, ako nutnosť absolvovania konania pred Okresným súdom Čadca z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ voči nemu uplatnil nárok, ktorého výška pramenila z jeho protiprávneho konania a to z absencií zákonných náležitostí, pričom žalobca nemal inú možnosť ako sa voči tomuto brániť, skutočnosť, že žalovaný uplatňoval nárok v danej výške a pritom vedel, že na tento z dôvodu absencie zákonných náležitostí nemá nárok, berúc do úvahy aj mnohé súdne konania, ktorých bol žalovaný účastníkom a ktoré neskončili v jeho prospech, samotnú absenciu, resp. nesprávne uvedenie obligatórnych zákonných náležitosti v rozpore s tým, ako ich zákonodarca explicitne uvádza v zákone č. 129/2010 Z. z., ktoré žalovaný opakovane nesprávne (ne)používal používal i napriek
rozhodnutiam v jeho neprospech v minulosti, kde za adekvátnu náhradu vzhľadom na nepoučiteľnosť a opakovateľnosť považuje sumu 100,- Eur za každú absentujúcu, resp. nesprávne uvedenú zákonnú náležitosť, t.j. 2 x 100 = 200,- Eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobcovi schválená výška úveru 6.140,- Eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal splácať formou 84 mesačných splátok po 132,67 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vrátane obsahu rozsudku Okresného súdu Čadca, ktorý deklaroval bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je rozdiel medzi týmito sumami výška sumy, ktorú si žalobca touto žalobou nárokuje z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je vo výške 5.004,28 Eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca došiel k výslednej sume 5.704,28 Eur (500,- Eur + 200,- Eur + 5.004,28 Eur = 5.704,28 Eur). Žalobca žalovanému adresoval dňa 08.06.2023 predžalobnú výzvu, ktorou sa snažil žalobca dohodnúť so žalovaným mimosúdnou cestou s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu súdnemu sporu a ďalšiemu psychickému vypätiu, ktoré so sebou nepochybne súdne konania prinášajú, avšak žalovaný na výzvu nijak nereagoval, rovnako ani nedošlo k úhrade primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalovaného. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.08.2023, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojím konaním porušil. Finančné zadosťučinenie môže súd priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že Okresný súd Čadca rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 žalobe sčasti vyhovel a zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) na úhradu sumy 1.931,94 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Nevyhnutným je však podotknúť, že v tomto konaní nešlo o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý by si v konaní uplatňoval porušenie práv alebo povinností. Práve naopak, bol to žalovaný v postavení žalobcu, ktorý si uplatňoval dlžnú sumu z dôvodu, že si žalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce sa uhrádzania splátok riadne a včas. Žalobca čerpal úver na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 6.140,- Eur, pričom do dnešného dňa uhradil len sumu 4.771,40 Eur, napriek tomu, že bol Okresným súdom Čadca zaviazaný uhradiť istinu vo výške 1.931,94 Eur s prísl. Žalobca ani túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a sumu stanovenú rozsudkom neuhradil. Žalovaný bol preto v postavení žalobcu nútený vymáhať svoj nárok cestou súdneho exekútora a aktuálne je predmetná pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Janecom pod sp.zn. 351EX 360/23. Namiesto splnenia svojich povinností žalobca žaluje žalovaného o absurdnú sumu finančného zadosťučinenia na zmluve, na ktorej nemá doplatenú ani samotnú istinu. Uvedené konanie nemožno označiť inak, ako za špekulatívne zneužívanie inštitútu na ochranu spotrebiteľa, čo jednoznačne nebolo cieľom zákonodarcu pri koncipovaní ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Pokiaľ ide o prezentované psychické vypätie žalobcu zo súdneho sporu, je to práve on, kto komunikuje so žalovaným prostredníctvom telefonických rozhovorov nie práve „vyberaným spôsobom“, je útočný a nepríjemný napriek tomu, že za vzniknutú situáciu si môže výlučne sám. Žalovaný preto odmieta akékoľvek prezentácie o psychickej ujme žalobcu. Žalobca je tým, kto si dobrovoľne neplnil povinnosti vzniknuté z úverovej zmluvy, dobrovoľne nesplnil povinnosť stanovenú rozsudkom Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. 8Csp/7/2020, pri exekučnom konaní útočne kontaktuje žalovaného. V danom prípade nemožno vyhodnotiť za splnený ani jeden z predpokladov, ktoré ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. na primerané finančné zadosťučinenie vyžaduje. Uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, v ktorom vystupoval ako účastník spotrebiteľ, je nevyhnutné okamžite považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. V prípade žalovanej úverovej zmluvy č. 4510053530
neexistuje už prvý predpoklad, ktorý na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje zákon č. 250/2007 Z. z. a to úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností zo strany žalobcu-ako spotrebiteľa na súde. Rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 súd uložil žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) uhradiť sumu vo výške 1.931,94 Eur s prísl. Nedošlo však k žiadnej deklarácií porušenia práv alebo povinností. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. 8Csp/7/2020, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) uhradiť sumu 1.931,94 Eur s prísl.. Žalovaný pri koncipovaní úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu zákona korektne a komplexne. Preto zastáva názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže zjednotiť. Je adekvátne a samozrejmé, že žalovaný požadoval od žalobcu úhradu jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. Pokiaľ by mal žalovaný uhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 5.704,28 Eur, dostal by sa sám do pozície, že by uhradil žalobcovi - ako spotrebiteľovi oveľa viac ako mu vrátil. Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného - dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1/ úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, 2/ ani, že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 5.704,28 Eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Žalovaný poukázal na súdne rozhodnutie, podľa ktorého z hypotézy citovanej právnej normy vyplýva, že spotrebiteľ musí byť aktívny pri uplatnení porušenia práva alebo povinnosti a zároveň musí byť úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na primerané finančné zadosťučinenie. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností žalovaným nie je naplnená, lebo žalobkyňa neuplatnila žalobou žiaden konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v konaní nevystupovala v pozícii žalobkyne. Výška primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje je vrcholne neprimeraná. Hľadisko primeranosti je jednou z podmienok, ktoré je súd v konaní povinný skúmať. Je zrejmé, že v danom prípade žalobcovi žiadne, ani len potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží vyťažiť len výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. Záverom žalovaný rozporuje a spochybňuje aj žalované úroky z omeškania. Tieto majú výlučne povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Primerané finančné zadosťučinenie však nie je bezdôvodným obohatením, ani vydaním dlhu. Akékoľvek úroky z omeškania sú preto v danom prípade neprípustné a právne nepodložené. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.08.2023 Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojím konaním porušil sú absolútne zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca má preto za to, že dostatočne preukázal v podanej žalobe, ktoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaný porušil, pričom toto porušenie konštatoval v právoplatnom rozsudku aj Okresný súd Čadca. Žalobca si uplatňoval v rámci upomínacieho konania sumu, ktorá prevyšuje skutočne priznanú sumu až o sumu vo výške 3.183,29 Eur (bez úrokov z omeškania) a súčasne aj náhradu trov konania. Celková čiastka, ktorú mal žalobca uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 Eur, pričom čerpal úver vo výške 6.140,- Eur,
čo predstavuje rozdiel sumy vo výške 5.004,28 Eur. Žalobcovi tak hrozila ujma v podobe rozsiahlych majetkových škôd, pričom táto hrozba tejto ujmy bola prítomná a existujúca, nakoľko nie len že žalovaný vyzýval žalobcu na úhradu splatenia celého úveru, ale žalovaný podal návrh na vydanie platobného rozkazu, kde sa dožadoval zaplatenia sumy, na ktorú nemal nárok a okrem iného aj náhrady trov konania. Ak by žalobca nebol býval bránil svoje práva, prišiel by o svoj majetok, teda nepochybne bola prítomná hrozba ujmy a škôd na majetku žalobcu. Počas celého súdneho konania žil v strachu, neistote, zažíval nepríjemné pocity zo súdneho konania a z jeho výsledku, pričom sa tieto pocity odrazili na psychickom prežívaní žalobcu, a v tejto rovine je potrebné na túto ujmu nazerať ako na ujmu, ktorá skutočne žalobcovi aj vznikla. Žalovaný v súvislosti so psychických vypätím žalobcu uvádza vo svojom vyjadrení, že to je práve žalobca, ktorý prostredníctvom telefonických rozhovorov nie práve „vyberaným spôsobom“ je útočný a nepríjemný. Táto skutočnosť je len dôkazom psychického vypätia žalobcu, keďže tento musel so žalovaným absolvovať súdny spor/súdne konanie, v ktorom si žalovaný nárokoval sumu, na ktorú nemal nárok. Žalobca sa preto stavia do ofenzívnej pozície, nakoľko sú u neho stále prítomné obavy, že si žalovaný bude ďalej uplatňovať a vymáhať sumu, na ktorú nemá nárok, nakoľko k tejto situácií už raz došlo. To, že je žalobca útočný a nepríjemný je len výsledok dlhodobého stresu a psychického vypätia, ktoré vzniklo výlučne na základe konania žalovaného. Reakcie žalobcu sú len výsledkom konania žalovaného a výsledkom obáv, ktoré mu tento svojim konaním navodil. Žalobca odmieta tvrdenia, že si za vzniknutú situáciu môže výlučne sám. Ak by si žalovaný voči nemu uplatňoval sumu, na ktorú mal skutočne nárok, berúc do úvahy bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, o ktorej žalovaný musel vedieť, nenastala by potreba viesť súdne konanie, ktoré mu túto ujmu privodilo a žalobca by nebol býval nútený podať odpor. Súdy, ani ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 8 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nekladie ako podmienku to, že v prípade uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti musí spotrebiteľ vystupovať v postavení žalobcu. Takýto výklad by bol absolútne nelogický a nesprávny, pričom tento inštitút ako zavŕšenie ochrany spotrebiteľa by mohol byť poskytnutý len spotrebiteľom v postavení žalobcov, čo by spotrebiteľov, ktorí úspešne uplatnili porušenie práva (v rámci procesnej obrany alebo procesného útoku) rozdeľovalo na dve skupiny a jednu zvýhodňovalo oproti tej druhej. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť primeraného finančné zadosťučinenie spotrebiteľom, ktorí úspešne uplatnili porušenie práva či už z pozície žalobcu alebo žalovaného, nakoľko výsledok je rovnaký. Ak by sa žalobca bránil samostatnou žalobou o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti predmetného úveru, výsledok konania by bol absolútne totožný, ako keď táto skutočnosť bola deklarovaná v rámci jeho procesnej obrany. Žalovaný sa v predošlom konaní domáhal plnenia, na ktoré tento nemal nárok, čoho si bol nepochybne vedomý, pričom žalobcovi skutočne hrozili rozsiahle majetkové škody, kedy ak by sa nebol býval bránil (podaným odporom) bol by zaviazaný na úhrady sumy, na ktorú žalovaný nemal nárok a navyše aj na náhradu trov konania, pričom mu v súvislosti s týmto konaním vznikla až psychická ujma. Žalobca má tak za to, že ním požadované primerané finančné zadosťučinenie je v celom rozsahu dôvodné a adekvátne. Zároveň rozporuje tvrdenia žalovaného, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.09.2023, v ktorom rozporoval tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho vyjadrení, nakoľko ich považuje za účelové, neopodstatnené, dôkazmi nepodložené a najmä v rozpore s cieľom zákonodarcu pri koncipovaní ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľom priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie. Vo vyjadrení uviedol, že konanie žalobcu nemožno označiť inak ako neopodstatneným zneužívaním inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia na bezdôvodné obohacovanie sa, čo jednoznačne nebolo cieľom zákonodarcu pri jeho koncipovaní v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neupravuje, že stačí, aby žalobca v žalobe o primerané finančné zadosťučinenie poukázal na porušenie práv spotrebiteľa, ale toto porušenie práv alebo povinností musí byť jednoznačne uplatnené na súde. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Najvyšší súd deklaruje dve podmienky, ktoré zákon na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje. Prvou je aktivita a iniciovanie súdneho konania zo strany žalobcu ako spotrebiteľa a druhou je priznanie určitého nároku. V prípade súdneho konania vedeného pod sp. zn. 8Csp/7/2020 však nedošlo k splneniu ani jednej z vyššie uvedených podmienok. Súdny spor inicioval žalovaný ako veriteľ z dôvodu nesplácania dlhu žalobcom ako spotrebiteľom riadne a včas. Okrem toho súd v prospech spotrebiteľa (v tomto konaní žalobcu) nejudikoval žiadny nárok, rozhodol dokonca o čiastočnom plnení vo vzťahu k veriteľovi (žalovanému).
Vyplatenie žalovanej sumy vo výške 5.704,28 Eur považuje žalovaný za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Najnovšia judikatúra tak Okresného ako aj Krajského súdu v Prešove, ktorá sa svojím prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch, kedy bola náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí 50-100 Eur. Žalovaný ma za to, že primerané finančné zadosťučinenie nie je dlhom, ku ktorému by prislúchal úrok z omeškania, už len z dôvodu, že výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od voľnej úvahy súdu. 6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.11.2024 žalobca uviedol, že sám vyvinul iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu a to v rámci svojej procesnej obrany výsledkom, ktorej je rozsudok Okresného súdu Čadca, ktorý síce zaviazal žalobcu na úhradu sumy, avšak nie v takej výške ako požadoval žalovaný, keďže procesná obrana bola úspešná a Okresný súd Čadca vychádzal pri výške sumy zo skutočnosti, že predmetný uver je bezúročný a bez poplatkov. Ustálená súdna prax je pritom jednotná v závere, že predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov načrtnutej vyššie (a aj v predošlých písomných podaniach žalobcu) je zrejmé, že na uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti nie je nevyhnutné aby spotrebiteľ vystupoval v postavení žalobcu v sporovom konaní, ktoré predchádza konaniu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta ZoS. Spotrebiteľ môže vystupovať v takomto konaní aj v postavení žalovaného, pričom jediným predpokladom na úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti je preukázanie porušenia takejto povinnosti, čo sa prejaví na konci konania v meritórnom rozhodnutí konajúceho súdu. Okresný súd Čadca vo svojom rozsudku určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (resp. uzatvorenej zmluvy) uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, teda spotrebiteľ úspešne preukázal porušenie povinnosti veriteľa v zmysle osobitného zákona (zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Žalovaný na podporu svojich mylných tvrdení priečiacich sa s ratio legis zákona o ochrane spotrebiteľa a iných zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/217/2017 zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu SR“), z ktorého nesprávne a svojvoľne vyvodil povinnosť spotrebiteľa iniciovať súdne konanie za účelom priznania určitého nároku upraveného v osobitných predpisoch. 7. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby a právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP sa pridržali písomných vyjadrení vo veci. 8. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Csp/7/2020 zo dňa 15.07.2020, rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 12.06.2017, predžalobnú výzvu zo dňa 08.06.2023 s doručenkou. 9. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp. zn. CA-8Csp/7/2020, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav. 10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. CA-8Csp/7/2020 súd zistil, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.09.2019 sa žalobca - Home Credit Slovakia, a. s. domáhal, aby súd uložil žalovanému - A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.115,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.661,32 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 07.10.2015 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.140,- Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal, na základe čoho žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca evidoval voči žalovanému dlh vo výške 5.115,23 Eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1272/2019, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Čadca.
11. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 8Csp/7/2020, právoplatným dňa 05.09.2020, uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.931,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.931,94 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,46 % (výrok III. rozsudku). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalovaný v odpore a vyjadrení zo dňa 4.5.2020 dôvodil premlčaním nároku, i v nadväznosti na § 54aObčianskeho zákonníka a absenciou zákonných náležitostí (termínu konečnej splatnosti, predpokladov pre výpočet RPMN, rozpisu splátky), ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, odkazujúc zároveň na mnohé rozhodnutia súdov rôznych inštancií, ktoré i pripojil (napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/203/2017, 13Co/106/2017, Krajského súdu Trenčín sp. zn.6Co/129/2018). 12. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 13. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 14. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do základu dôvodná. 15. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie za to, že na súde ako spotrebiteľ úspešne uplatnil voči žalovanému porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020. Nie je pritom podstatné, že žalobca nepodal voči žalovanému žalobu odôvodnenú porušením spotrebiteľského práva, ale si uplatnil porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Tým bolo pritom zároveň právoplatne vymedzené úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, preto právny základ žalobcu na finančné zadosťučinenie je daný a zostávalo určiť už len jeho primeranú výšku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/8/2022 zo dňa 30.06.2022). 16. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019). 17. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 07.12.2017). Na tomto mieste súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa
ktorého žalobca pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností musí v konaní vystupovať len v pozícii žalobcu, nakoľko takýto právny názor nemá oporu tak v zákone, ako ani v ustálenej súdnej praxi. 18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. 19. V danom prípade sa žalovaný (v pôvodnom konaní v právnom postavení žalobcu) domáhal voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy 5.115,23 Eur s príslušenstvom. Žalobca v postavení žalovaného sa voči podanej žalobe procesne bránil podaním oporu voči platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní a následne procesnou obranou v rámci vyjadrenia sa k vyjadreniu žalobcu v pôvodnom konaní. Obrana žalovaného bola procesne úspešná a Okresný súd Čadca zaviazal žalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie sumy 1.932,94 Eur s príslušenstvom a priznal mu voči žalovanému v postavení žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,46 %. Právoplatným skončením konania vo veci sp. zn. 8Csp/7/2020 vedenej na Okresnom súde Čadca bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcu, ktorý tak urobil v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku, umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si tak bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného. 20. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý toto ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Za takéto úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti možno bez akýchkoľvek pochybností označiť i stav, ak v prospech spotrebiteľa je súdom judikovaný nárok z bezdôvodného obohatenia. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodné obohatenie) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019 vydaného vo veci 6Cdo 127/2017. 21. Aj keď zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu nepochybne došlo. Od podania žaloby sp. zn. 8Csp/7/2020 do právoplatného ukončenia konania v tejto veci bol žalobca bezdôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že si uplatňoval voči žalovanému peňažnú sumu vo výške, na ktorú z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemal nárok. 22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca bol v pôvodnom konaní v postavení žalovaného sčasti úspešný, a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na základe svojej procesnej obrany voči žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020 splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017). 23. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. V prejednávanom spore súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy nekonal v súlade so zákonom. Sumu 100,- Eur súd považoval za opodstatnenú aj s ohľadom na to, aby finančné zadosťučinenie malo okrem iného aj reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň však suma 100,- Eur vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa voči žalovanému. Žalobcom požadovanú sumu vo výške 5.704,28 Eur súd považoval za zjavne neprimeranú, v rozpore so zmyslom samotného inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. 24. Priznanú sumu 100,- Eur súd považoval za dôvodnú, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanému primerané finančné zadosťučinenie v tejto výške a vo zvyšnej časti presahujúcej túto sumu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vrátane uplatneného príslušenstva. V časti požadovaných úrokov z omeškania súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa nepovažuje záväzok, resp. dlh, ku ktorému by prislúchali úroky z omeškania. 25. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998). 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní čo do základu plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Keďže v danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, výška napokon priznaného nároku závisela od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet náhrady trov konania. V prípade, keď výška nároku závisí od úvahy súdu, súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, keď priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Plný úspech žalobcu v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd teda odvodzoval od úspechu v základe nároku. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).