Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 18C/43/2024 2124204591 07. 06. 2024 JUDr. Jana Petrovičová ECLI:SK:OSTT:2024:2124204591.1
Uznesenie Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: A.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Okružná 24, 917 01 Trnava, zastúpená: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava proti žalovanému: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX H. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie: Súd u k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na P. X. č. XX v H. na X. poschodí, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie H., ako aj do spoločných častí a spoločných riadení bytového domu súpisné č. XXXX, obývaného žalobkyňou. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa bez súhlasu žalobkyne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov s tým, že pokiaľ by účastníci boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. II. Súd p o u č u j e strany, že toto neodkladné opatrenie súd na návrh žalovaného alebo žalobkyne zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. IV. Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na P. X. Č.. XX S. H. D. X. A., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. H., ako aj do spoločných častí a spoločných riadení bytového domu súp. č. XXXX, obývaného žalobkyňou a aby súd uložil žalovanému, aby sa bez súhlasu žalobkyne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov s tým, že pokiaľ by účastníci boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Ďalej žiadala, aby súd vo výroku poučil strany, že toto neodkladné opatrenie súd na návrh
žalovaného alebo žalobkyne zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalobcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to maloletý T. Š., D.. XX.XX.XXXX a maloletá Š. Š. D.. XX.XX.XXXX. V priebehu jari 2020 sa u žalovaného začali prejavovať zdravotné problémy somatického charakteru. Po absolvovaní vyšetrení bolo žalovanému oznámené, že jeho zdravotné ťažkosti sú následkom duševnej poruchy a bola mu nasadená liečba antidepresívami. Žalovaný podstúpil liečbu s pravidelnými mesačnými návštevami u ošetrujúceho psychiatra za účasti žalobkyne. Psychiater žalovaného informoval o tom, že je potrebné v liečbe pokračovať minimálne v rozsahu šiestich mesiacov. Začiatkom roka 2021 žalovaný svojvoľne, bez súčinnosti ošetrujúceho psychiatra, po troch mesiacoch vysadil antidepresíva a odmietal vyhľadať odbornú pomoc. Následky vysadenia liečby sa u žalovaného prejavili veľmi rýchlo. Mával depresívne stavy striedajúce sa s nekontrolovateľnou podráždenosťou, agresivitou a hnevom nie len voči žalobkyni a maloletým deťom, ale aj voči kolegom v práci. Vzhľadom na jeho správanie ovplyvnené duševnou poruchou sa stal pre seba, svojich blízkych a pre okolie nebezpečným. Psychická choroba žalovaného vyvrcholila dňa 06.05.2021, keď si v skorých ranných hodinách sám ublížil a žalobkyňa ho našla v ich spoločnom byte v kaluži krvi s početnými bodnými a reznými ranami na celom tele. Žalovaný bol hospitalizovaný a po osem hodinovej operácii bol umiestnený na ARO. Následne bol hospitalizovaný a umiestnený na psychiatrickom oddelení v Trnave, neskôr v Pinelovej nemocnici v Pezinku, kde zotrval do polovice septembra 2021. Žalovanému bola opätovne nasadená liečba. Od polovice septembra 2021 do 30.04.2022 bol z dôvodu potreby pokračovania v liečbe práceneschopný. Po nástupe do práce žalovaný znova svojvoľne vysadil antidepresíva a jeho stav sa postupne zhoršoval. Žalovaný sa mnohokrát správal voči nej aj voči maloletým deťom agresívne, tak že hádzal vecami, rozbíjal v kuchyni poháre a iné predmety v domácnosti. Obaja maloletí majú zo svojho otca strach, nerozumejú situácii, ktorá sa v ich rodine deje. Po tom, čo sa psychický stav žalovaného rapídne zhoršoval, žalobkyňa dňa 27.05.2024 telefonicky kontaktovala ošetrujúceho psychiatra žalovaného MUDr. Maroša Uhrína za účelom podrobného vysvetlenia jeho aktuálneho psychického stavu. Dňa 28.05.2024 žalovaný vyzdvihol žalobkyňu z práce. Po návrate domov žalobkyňa spolu so žalovaným vykladali nákup z motorového vozidla. Počas tohto procesu žalovanému vypadávali veci z rúk, čo u neho vyvolalo výbušné správanie. Po vstupe do spoločného bytu žalovanému opäť vypadli potraviny z rúk, čo viedlo k jeho vulgárnemu verbálnemu útoku a postupnému stupňovaniu agresivity. Počas celej tejto udalosti žalovaný držal v ruke kuchynský nôž, ktorým sa zaháňal a následne ho hodil smerom na potraviny. Vzhľadom na jeho správanie v minulosti sa žalobkyňa obávala o svoj život a zdravie. Preto opustila byt a vyhľadala pomoc u brata a švagrinej, ktorí bývajú v rovnakom vchode obytného domu na prvom poschodí. Odtiaľ kontaktovali políciu a rýchlu zdravotnú pomoc. Žalobkyňa, obávajúc sa o svoj život a život maloletých detí, sa nevrátila do spoločného bytu, kde sa zdržiava žalovaný, a preto dočasne prespáva u svojich rodičov. Dňa 29.05.2024 žalobkyňa navštívila psychiatrickú ambulanciu MUDr. Maroša Uhrína v Galante, kde sa osobitne dostavil aj žalovaný. Po vyšetrení bola ošetrujúcim psychiatrom vydaná lekárska správa, v ktorej MUDr. Maroš Uhrín odporučil, aby bola správa doručená primárovi na psychiatrii v nemocnici v Trnave, aby žalovaného bezodkladne hospitalizovali. Žalobkyni MUDr. Uhrín vysvetlil, že stav žalovaného sa zhoršuje, nachádza sa v epizóde psychózy so znakmi maniodepresívnej poruchy, a že situácia bude naďalej eskalovať. Žalovaný bol podľa lekárskej správy ošetrujúceho psychiatra na základe Medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnostikovaný s nešpecifikovanou schizofréniou (kód F20.9) a recidivujúcou depresívnou poruchou, terajšou epizódou ťažkého stupňa s psychotickými príznakmi (kód F33.3). Žalobkyňa požiadala o pomoc a súčinnosť Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave dňa 29.05.2024 a Obvodné oddelenie Policajného zboru na Starohájskej ulici v Trnave dňa 30.05.2024, avšak bezúspešne. Dňa 31.05.2024 podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu neubezpečeného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súčasťou trestného oznámenia je aj žiadosť o vykázanie žalovaného z bytu na P. X. Č.. XX, XXX XX H. príslušníkmi Policajného zboru v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. O podanom trestnom oznámení bola Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave vyhotovená dňa 31.05.2024 zápisnica č.p.: ORPZ-TT-OKP-2024/001767-161, ktorá bola doplnená o vyjadrenie žalobkyne k udalosti zo dňa 28.05.2024. Dňa 01.06.2024 došlo k vykázaniu žalovaného z bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na P. X. XX S. H., evidovaného na LV č. XXXXX, k.ú. H., spolu s vykázaním zo spoločných priestorov bytového domu, po dobu 14 dní a bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe - žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, o čom bolo vydané potvrdenie, č.: ORPZ-TT-OPP3-2024/010200. Žalovaný bol zároveň dňa 01.06.2024 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trnave, kde zotrváva aj dňa 06.06.2024. Žalovaný trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho schopnosť kontrolovať svoje správanie a primerane reagovať na rôzne situácie. Táto porucha sa prejavuje extrémnymi výkyvmi nálad, ktoré negatívne vplývajú na jeho schopnosť racionálne uvažovať a rozhodovať sa. Striedanie stavov hlbokej depresie s manickými epizódami vedie k jeho impulzívnym a nebezpečným činom, vrátane sebapoškodzovania. Žalovaný dlhodobo ohrozuje žalobkyňu na jej živote a zdraví, vyvoláva v nej stres a strach, a svojím správaním ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, čím ju a maloleté deti obmedzuje a ohrozuje ich bezpečnosť. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti je nepochybné, že pomery medzi žalobkyňou a žalovaným si vyžadujú bezodkladnú úpravu súdom, keďže žalovaný v dôsledku duševnej poruchy na žalobkyňu a ich maloleté deti verbálne útočí, ničí veci v domácnosti, neprimerane reaguje na akékoľvek nepríjemné situácie a nedokáže svoje správanie kontrolovať bez odbornej pomoci. Žalobkyňa má strach o svoje zdravie a život, ako aj o zdravie a život maloletých, keďže v minulosti bola svedkom nekontrolovateľného správania žalovaného, ktorého následkom bolo prejavenie fyzického násilia na sebe samom, v podobe mnohopočetných bodných a rezných rán kuchynským nožom. Správanie žalovaného nedokáže žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť, cíti sa beznádejne a do spoločného bytu s vedomím, že sa v ňom nachádza žalovaný nevstúpi. Žalobkyňa s maloletými deťmi sa musela od 28.05.2024 skrývať u jej rodičov, ktorý jej poskytli len dočasné útočisko. Keďže byt s maloletými opustila ihneď po udalosti zo dňa 28.05.2024, vzala so sebou len nevyhnutné veci, pretože si myslela, že žalovaného po privolaní polície a RZP hospitalizujú a do bytu sa budú môcť vrátiť. Po viacerých neúspechoch s príslušníkmi Policajného zboru a zdravotníckym personálom, sa obáva toho, že jej nebude zabezpečená dostatočná ochrana po tom, ako hospitalizácia žalovaného pominie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva aj z časového hľadiska, pretože vykázanie z bytu príslušníkmi Policajného zboru je ohraničené 14 dňovým obdobím a po jeho uplynutí sa žalovaný smie do spoločného bytu vrátiť. Napriek tomu, že žalovaný žalobkyni svojim konaním doposiaľ nespôsobil ujmu na zdraví, vzhľadom na jeho diagnózu sa o to môže v budúcnosti pokúsiť. Aj keď žalobkyni nebolo zasiahnuté do jej fyzického zdravia, no do jej mentálnej integrity výrazne áno. Neprestávajúci strach, úzkosť a stres zo správania manžela jej náramne zhoršili životnú situáciu. Žalobkyňa vyjadruje hlboké obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojich maloletých detí, vzhľadom na nebezpečné správanie žalovaného. Jeho duševná porucha, prejavujúca sa extrémnymi výkyvmi nálad, má zásadný vplyv na jeho schopnosť kontrolovať svoje správanie a racionálne uvažovať. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný strieda stavy hlbokej depresie s manickými epizódami, čo vedie k impulzívnym a nebezpečným činom. Toto správanie zahŕňa aj sebapoškodzovanie. Obavy žalobkyne sú umocnené skutočnosťou, že žalovaný svojím konaním priamo ohrozuje aj fyzické a psychické zdravie ich maloletých detí, ktoré sú svedkami jeho výbuchov agresie a impulzívneho správania. 3. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila Potvrdenie o oznámení zo dňa 28.05.2024, lekársku správu MUDr. Maroša Uhrína zo dňa 29.05.2024, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 31.05.2024, potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 31.05.2024, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.06.2024. 4. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou. 5. Podľa Potvrdenia o oznámení zo dňa 28.05.2024 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie policajného zboru v Trnave, žalovaná vykonala oznámenie za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) s poukazom na písm. e) zákona o priestupkoch. 6. Z lekárskej správy MUDr. Maroša Uhrína o psychiatrickom vyšetrení zo dňa 29.05.2024 vyplýva, že žalovaný trpí diagnózami F20.9 a F33.3. 7. V Zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 31.05.2024 žalobkyňa uviedla, že keď dňa 28.05.2024 išli domov, žalovanému spadol mu melón a rozkopal ho. Keď mu povedala, aby sa ukľudnil, povedal jej, že nikto mu nebude nič prikazovať, že všetci chcú, aby sa len ukľudnil a vtedy vytiahol nožík z kuchynskej linky, vo veľkosti asi 30 cm, aby rozrezal balík mlieka, a keď mu aj mlieka vypadli, od zlosti hodil cez kuchyňu ten nožík. Nôž hodil smerom, kde stála žalobkyňa a spadol tesne pred ňu. Následne utiekla k švagrinej. Ďalej uviedla, že žalovaný odmieta lekársku pomoc, momentálne má
prejavy mánio-depresívnej poruchy, ktorá sa prejavuje tak, že je veľmi agresívny na žalobkyňu a na deti. Má nekontrolovateľné výbuchy hnevu, verbálneho i fyzického. Veľmi agresívne sa prejavoval aj v práci. Žalobkyňa má zo žalovaného strach. Odkedy sa dorezal, bojí sa, že môže tú agresiu použiť aj voči deťom, prejavy jeho choroby sú nevyspytateľné. Myslí si, že by mohol ublížiť jej aj deťom. Zároveň uviedla, že spolu s deťmi psychicky trpia. 8. Podľa Potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 31.05.2024 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, žalobkyňa urobila oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu vyhrážania a týranie blízkej a zverenej osoby. 9. Z Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia policajného zboru v Trnave zo dňa 01.06.2024 súd zistil, že žalovaný bol dňa 01.06.2024 o 05:40 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby S. Š.. Vykázanie zo spoločného obydlia na dobu 14 dní sa vzťahuje na priestor: bytový dom - ul. P. XX, H., spoločné priestory bytového domu a byt na X. poschodí, byt vľavo od výťahu. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania a povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. 10. Z výpisu z LV č. XXXXX, okres, obec a katastrálne územie H. vyplýva, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode číslo P. XX, súpisné číslo bytového domu XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 7830/235093. 11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 15. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 18. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 20. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 21. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 22. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 24. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vychádzajúc z procesnej stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu
poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia. 25. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, posúdil návrh žalobkyne v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčila neodkladnosť potreby upraviť pomery strán, teda osvedčila splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. 26. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Z návrhu žalobkyne ako aj z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že fyzická aj duševná integrita žalobkyne, ako aj spoločných detí, je ohrozená psychickým ochorením žalovaného, u ktorého bola diagnostikovaná duševná porucha, konkrétne nešpecifikovaná schizofrénia (F20.9) a recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda s psychotickými príznakmi (F33.3). Žalovaný žalobkyňu síce doposiaľ fyzicky nenapadol, avšak jeho konanie je z dôvodu závažných psychických diagnóz nepredvídateľné a nedá sa vylúčiť, že jeho impulzívne agresívne správanie môže vyústiť aj do fyzického ataku voči žalobkyni, prípadne deťom, čomu treba jednoznačne preventívne zabrániť. Žalovaný tiež odmietal užívať lieky, preto sa nedá predpokladať, či by aj po nasadení liečby opätovne nevysadil lieky a nezačal by byť potenciálne nebezpečný a agresívny. Každopádne žalobkyňu na zdraví a živote už ohrozil hodením kuchynského noža smerom k nej (pričom v minulosti kuchynským nožom dobodal seba samého). Zároveň žalobkyňa spolu s deťmi žije v neustálom psychickom napätí z obavy ich životy a zdravie. 27. V prejednávanej veci mal súd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne žalovaným už samotným úradným záznamom z vykázania zo dňa 01.06.2024, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozenie žalobkyne, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí iba vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce konanie očakáva (hrozí) možný ďalší zásah do osobnej (telesnej či duševnej) integrity ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne, na ktorej ochranu boli vykonané i zodpovedajúce kroky orgánov Policajného zboru. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. 28. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni rade súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru (vyvolávajúci u nej i negatívne dôsledky v podobe strachu, úzkosti a stresu), je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie vstupovania na (do) nehnuteľnosti z dôvodu existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia) preukázaného vykázaním žalovaného z nehnuteľností, ktoré užíval. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do (na) nehnuteľností. Súd tak vyhovel návrhu žalobkyni, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov zaručí ochranu jej integrity. 29. Súd mal osvedčené, že žalovaný je v dôsledku svojej duševnej poruchy nebezpečný pre žalobkyňu a deti, nakoľko neprimerane reaguje a nedokáže kontrolovať svoje správanie, preto je odôvodnené aj nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 psím. e). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zápisnice o trestnom oznámení a lekárskej správy o psychickom vyšetrení žalovaného mal
súd osvedčené, že konanie žalovaného v dôsledku jeho duševnej poruchy vzbudzuje u žalobkyne pochopiteľnú a odôvodnenú obavu o zdravie a život jej a maloletých detí. Za týchto okolností dospel súd k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zamedzí žalovanému vstup do bytu, v ktorom býva žalobkyňa s deťmi, nakoľko je predpoklad, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom na zamedzenie potenciálnych atakov zo strany žalovaného voči žalobkyni. V danom prípade mal súd osvedčenú potrebu preventívne chrániť ohrozenie života a zdravia žalobkyne a maloletých detí pred možnými útokmi zo strany žalovaného, ktoré u žalovaného z dôvodu jeho duševnej poruchy nemožno vylúčiť. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie ako prostriedok naliehavej procesnej ochrany určený na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu, ako je tomu aj v danom prípade. 30. Súd zvažoval pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni to, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. 31. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ustálil, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobkyni bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ 32. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje (žalovaný), súd v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil vo výroku III. tohto uznesenia žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa bola síce v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná a mala by tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak o trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.