Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 22C/63/2024 2124204841 28. 11. 2024 JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M. ECLI:SK:OSTT:2024:2124204841.2
Rozhodnutie Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., v zast.: Mgr. Milan Kralovič, advokát so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. F. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: A. B., nar.: XX.XX.XXXX a E. F. B., nar.: XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 11.06.2016 a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. H., vo I. X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, sa z r u š u j e. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva z dôvodu, že žalovaný získal živnostenské oprávnenie. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo v dôsledku uzatvorenia manželstva dňa 11.06.2016, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Žalovaný nadobudol dňa XX.XX.XXXX živnostenské oprávnenie v predmetom podnikania, ktoré sú bližšie uvedené v samotnom osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: E. F. B. – J. s miestnom podnikania: Hlavná 12, 917 01 Trnava, IČO: 17 673 399. Podnikateľské oprávnenie nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nie je pozastavené. 3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení priložil sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX a osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca súčasne súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 Civilného sporového poriadku. 4. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 26.09.2024 uviedol, že skutočnosti uvádzané v žalobe žalobcu sú pravdivé a správne. So žalobou o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súhlasil. Žalovaný rovnako tak navrhol súdu, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 Civilného sporového poriadku. 5. Nakoľko žalovaný so žalobou žalobcu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu súhlasil, ku svojej žalobe nepriložil žiadne prílohy. 6. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.“
7. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.“ 8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku, keďže strany sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. 9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ 10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“ 11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ 12. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“ 13. Podľa 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ 14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: bezpodielového spoluvlastníctvo manželov (žalobcu a žalovaného) vzniklo v dôsledku uzatvorenia manželstva dňa dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Žalovaný nadobudol dňa XX.XX.XXXX živnostenské oprávnenie v predmetom podnikania, ktoré sú bližšie uvedené v samotnom osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: E. F. B. – J. s miestnom podnikania: Hlavná 12, 917 01 Trnava, IČO: 17 673 399. Podnikateľské oprávnenie nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nie je pozastavené. Uvedené mal súd za preukázané doložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Podnikateľské oprávnenie nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku pozastavené. Súd nemal pochybnosti o ustálení si skutkového stavu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalovaný so skutkovými tvrdeniami žalobcu súhlasil, čím sa skutkové tvrdenia medzi stranami sporu považovali za nesporné v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 15. Podľa 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.“
16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, sp. zn.: 5 Cz 51/73 platí, že.: „bezpodieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Počas trvania manželstva môže toto spoluvlastníctvo zrušiť iba súd.“ 17. Možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu získania oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti vyplýva z ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu práv a právom chránených záujmov druhého nepodnikajúceho manžela. Pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva je potrebné preukázanie vzniku, resp. existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti jedného z manželov a podanie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva tým manželom, ktorý oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nezískal. 18. Z dikcie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd musí zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pre takýto postup však nestačí iba skutočnosť, že manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, ale tento dôvod (právna možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť) musí existovať v čase rozhodnutia súdu. Ak v tomto čase bolo oprávnenie manžela na podnikateľskú činnosť zrušené, súd by nemohol zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa §148a ods. 2 Občianskeho zákonníka (Bližšie pozri: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: IURA EDITION, 2010, str. 515, ISBN: 978-80-8078-346-4). 19. Z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 22Cdo/174/1998 zo dňa 21.12.1999 vyplýva, že: „podnikateľskou činnosťou je aj činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia. Prípadné pozastavenie vykonávania živnosti nie je dôvodom na zamietnutie návrhu podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ 20. Súd po právnej stránke spor medzi žalobcom a žalovaným posúdil tak, že žalovaný počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovaného) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosti na vykonávanie predmetov činnosti, ktoré sú bližšie uvedené v osvedčení o živnostenskom oprávnení. Nakoľko žalobca nezískal oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, bol na základe § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ten z manželov, ktorý oprávnenie na podnikateľskú činnosť získal, vystupoval v procesnej pozícii žalovaného, nakoľko bol pasívne vecne legitimovaný voči žalobe žalobcu. V civilnom sporovom konaní bolo spoľahlivo preukázané zhodným tvrdením obidvoch manželov (žalobcu a žalovaného), že žalovaný získal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a podnikateľské oprávnenie žalovaného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo pozastavené ani nezaniklo. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd bezpodielového spoluvlastníctvo manželov (žalobcu a žalovaného) zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. 22. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ 23. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ 24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
26. Nakoľko žalobca vo svojej žalobe uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).