Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 0C/2/2024 2124206830 28. 08. 2024 JUDr. Katarína Skubáková ECLI:SK:OSTT:2024:2124206830.2
Uznesenie Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): T. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. R. č. 1, XX XXX X. F., B., prechodne bytom H. XX, XXX XX T., štátna občianka B., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: W. D., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom H. XX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o rozhodol: Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia: I. Žalovaný je povinný n e v s t u p o v a ť do bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu H. č. XX-XX, T., so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX, tak ako sú tieto nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pre okres: T., obec: T., katastrálne územie: T.. II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, v trestnom konaní, v správnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s maloletými deťmi sporových strán, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. III. Žalovaného súd p o u č u j e, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. IV. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a. V. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. VI.Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 23.8.2024 domáha, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XXX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu H. č. XX-XX so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, vchod: H. XX, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parcela č. XXXX, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec T., okres T. (ďalej aj predmetná nehnuteľnosť) a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, vo výroku III. toto neodkladné opatrenie súd nariadil na obdobie dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku IV. žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalobkyňa výrokom V. žiadala, aby súd poučil žalovaného podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že strany konania sú bývalými manželmi, pričom spoločne žijú na adrese ich prechodného pobytu, t. j.: H. XX, T.. Neprijateľné správanie žalovaného je zväčša odôvodnené najmä požitím alkoholu alebo neprimeranou žiarlivosťou. Žalobkyňa pravidelne žalovanému jeho správanie odpúšťala, keďže majú spolu deti a verila, že pre deti bude najlepšie, ak ostatnú v kompletnej rodine. Strany sa rozviedli po tom, čo ešte v roku 2013 prišiel domov opitý a fyzicky na žalobkyňu zaútočil z dôvodu, že spolu sexuálne nežili, pričom ju obviňoval, že má určite iných mužov. Žalobkyňa bola pritom len nadmieru fyzicky vyčerpaná, nakoľko pracovala, študovala na univerzite a starala sa o dve maloleté deti. Žalobkyňa žalovanému neskôr v záujme zachovania rodiny odpustila a začali spolu žiť. Presťahovali sa na Slovensko po vypuknutí vojny na Ukrajine, pričom sa ubytovala u svojej kamarátky s deťmi. Počas tohto obdobia mala žalobkyňa dve práce, zatiaľ čo žalovaný nijakým spôsobom finančne s výchovou detí nepomáhal. Žalovaný ju neustále obviňoval, že má iných partnerov (čo nie je pravda), vyhrážal sa jej a iným obdobným spôsobom na ňu neustále psychicky útočil. Na základe správania sa žalovaného dokonca strany konania opustil ich najstarší syn, ktorý v danom prostredí nedokázal žiť. Žalovaný bol v decembri 2023 odsúdený po tom, čo si vzal auto, ktoré si zakúpila žalobkyňa a šoféroval pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu. Po tomto incidente naďalej pravidelne chodí domov pod vplyvom alkoholu, pričom je agresívny a voči žalobkyni vulgárny a opakovane sa jej vyhráža. V nedávnom období prišiel domov v podnapitom stave, zobral žalobkyni telefón v domnienke, že komunikovala s nejakými mužmi, pričom ju zhodil na zem a zalomil jej ruky, aby sa nevedela hýbať. Situácia sa zhoršila po tom čo žalovaný ukončil pracovný pomer k máju tohto roku. Od ukončenia práce žalovaný väčšinu času trávi doma a pije alkohol a žalobkyňa sa stará o domácnosť, chodí do práce, pričom sa nemôže ani po práci stretnúť s kamarátkami, nakoľko jej to žalovaný nedovoľuje. Žalobkyňa doma našla aj kameru, ktorú má nainštalovanú žalovaný, aby ju mohol kontrolovať v čase jej neprítomnosti. Keď aj na základe tejto skutočnosti začala žalobkyňa spomínať rozchod, žalovaný na ňu reagoval neprimerane agresívne, na túto pravidelne kričí a deťom hovorí, že keď pôjdu do školy, nech tam povedia, že ich mama je „piča“. Na konci júla sa žalobkyňa rozhodla ísť navštíviť svoju rodinu na Ukrajinu. Počas tejto návštevy žalovaný deťom uvádzal, že nemajú otca a ich matka im privedie nového. Po návrate na Slovensko sa situácia vyostrila, žalovaný bol agresívnejší a žalobkyni uvádzal, že mu vzala veľa rokov života vulgárne ju urážal a vyhrážal sa jej. Keď žalobkyňa na jeho správanie nereagovala a išla si ľahnúť, žalovaný za ňou prišiel a oblial ju studenou vodou s tvrdením, že ju nenechá spať. V strachu zo žalovaného utiekla na policajnú stanicu, kde oznámila správanie žalovaného. Príslušníci polície so žalobkyňou následne presunuli pred dom, v ktorom spoločne so žalovaným žalobkyňa žije. Žalovaný sa nachádzal pred domom, tu s ním počkal jeden z príslušníkov, zatiaľ čo sa žalobkyňa s druhou príslušníčkou policajného zboru išla presvedčiť do bytu, či sú deti strán v poriadku. Príslušníčka sa pred bytom ešte spýtala syna strán, či je pravdou, že sa žalovaný k žalobkyni správa násilne, čo tento potvrdil a vrátili sa naspať dole. Na základe správania sa žalovaného, ktorý sa ani v prítomnosti príslušníkov polície nedokázal upokojiť a naďalej zvýšeným hlasom konfrontoval žalobkyňu, boli tomuto nasadené putá, ako aj vykonaná prehliadka či pri sebe nemá zbraň, pričom bol následne predvedený na policajnú stanicu. Žalovaný bol neskôr príslušníkmi polície v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore dňa 12.08.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese H. XX, XXX XX T., nakoľko bolo možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Z priloženého úradného záznamu tiež vyplýva, žalovaný bol v čase jeho vykázania v pátraní a proti tomuto bolo dňa 29.12.2023 oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu jeden rok s lehotou vycestovania do XX.XX.XXXX. Z dôvodu priznaného štatútu dočasného útočiska bola však žalovaný prepustený. Ako je vyššie uvedené, žalobkyňa bola obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý túto opakovane fyzicky napadol, tejto sa viackrát vyhrážal a spôsoboval jej neprimeraný psychický stres. Žalobkyňa sa v dôsledku fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe zo strany žalovaného, a to aj v spojení s vyhrážaním sa, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Obáva sa, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný, kedy sa jej sám obdobným konaním vyhrážal. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu s ohľadom
na prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Považuje tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním sa, či podnetmi zo strany žalobkyne. Na základe správania sa, vyhrážok a fyzických útokov zo strany žalovaného je žalobkyňa v súčasnosti nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako vstupovať do domu, v ktorom spoločne žili. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Nariadením neodkladného opatrenia ako to navrhuje žalobkyňa možno upraviť pomery medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo využívať nehnuteľnosť v ktorej žalobkyňa žije. Žalovaný preto v tomto smere nebude zákazom jeho vstupu do nehnuteľnosti žiadnym spôsobom na svojich právach obmedzený, avšak pre žalobkyňu bude uloženie zákazu predstavovať výraznú psychickú úľavu a priestor na zotavenie sa po útokoch zo strany žalovaného. V súvislosti so zákazom približovania sa, tento taktiež pre žalovaného nebude v porovnaní so zabezpečením bezpečného prostredia pre žalobkyňu predstavovať akokoľvek neprimeraný zásah. 3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila zvukové správy č.1 a č. 2, elektronickú komunikáciu strán priloženú v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, úradný záznam Obvodného oddelenia PZ T. k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 12.8.2024, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. a nájomnú zmluvu zo dňa 12.6.2024. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2XX5 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 14. Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.(1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.(2) 15. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2) 16. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 17. Podľa Čl. 19 ods. 1 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 19. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP. 20. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutí vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia sporové strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa
nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do bytu, či domu je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. 21. Súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou a má za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V časti o uloženie povinnosti nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti (výrok I.), v ktorej žalovaný dosiaľ so žalobkyňou býval, má súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Z návrhu, ako aj z predložených príloh má súd za osvedčené, že správanie žalovaného je objektívne agresívnym, a takýmto svojim správaním ohrozuje ako fyzickú tak i duševnú integritu žalobkyne. Z priložených zvukových záznamov (v prepise podľa návrhu) ako aj z elektronickej komunikácie strán (súčasť návrhu v preklade) je zrejmé, že žalovaný bol na žalobkyňu opakovane verbálne útočný. Podľa úradného záznamu zo dňa 12.8.2024 (čl. 12) sa pritom žalovaný nevedel upokojiť ani za prítomnosti príslušníkov polície a žalobkyňu konfrontoval zvýšeným hlasom a slovami, či postup policajtov je to čo chcela dosiahnuť a následne mu hliadka pred vykonaním eskorty a po presvedčení, že nemá pri sebe zbraň, i založila putá. Subjektívny pocit úrovne aktuálneho ohrozenia žalobkyne je zrejmý zo skutočnosti úteku priamo na policajnú stanicu a privolanie príslušníkov policajného zboru v čase v návrhu popísaného nočného incidentu. Tento je následne objektivizovaný charakterom konania žalovaného (priame vyhrážky osobe žalobkyne - osvedčené zvukovým záznamom a elektronickou komunikáciou strán) a postupom príslušníkov polície, ktorí žalovaného dňa 12.8.2024 o 00:30 hod. vykázali zo spoločného obydlia (potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia čl. 13) na dobu 14 dní. Zároveň žalovaný odovzdal aj kľúče od spoločného obydlia, ktoré si prevzala žalobkyňa. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie žalovaného v práve na vstup do predmetnej nehnuteľnosti, v zmysle ustanovenia § § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ktorú žalobkyňa užíva prostredníctvom uzavretej nájomnej zmluvy s jej vlastníkom (LV č. XXXX pre k.ú. T. - čl. 8 a predloženej nájomnej zmluvy č.l. 9), čím sa poskytne žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším zásahom do jej integrity a umožní sa jej pokojné bývanie v prenajatom byte. V uvedenej situácii potom má súd za to, že prípadné ohrozenie integrity žalobkyne (a prípadne i psychiky detí vystavených akútnemu konfliktu rodičov) má v tomto prípade prednosť pred právom žalovaného na obydlie, ktoré mal dosiaľ v nehnuteľnosti aj tak iba na základe súhlasu žalobkyne (ktorá je jedinou osobou oprávnenou predmetný byt užívať v zmysle nájomnej zmluvy), ktorý zjavne už daný nie je. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri posudzovaní proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia vychádzal tak súd zo skutočnosti, že na jednej strane opakované agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni nemožno vzhľadom na osvedčené skutočnosti a jeho doterajšie konanie vylúčiť a súčasne žalovanému ani pred jeho vykázaním z nehnuteľnosti nepatrili žiadne (ani užívacie) práva k bytu, a preto nariadením neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu do predmetnej nehnuteľnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Súd má za to, že ochrana navrhovateľky pred prípadným opätovným ohrozením jej integrity žalovaným, ktoré ohrozenie bolo v konaní dostatočne osvedčené (keď dokonca navrhovateľka v konaní osvedčila na strane žalovaného i dôvodné podozrenie z násilia v podobe jeho vykázania z nehnuteľnosti) je tak dôvodná. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo užívať nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa žije. V neposlednom rade žalovanému zostáva zachovaná možnosť v prípade zmeny okolností, či neskoršieho upokojenia situácie, žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súčasne súd dodáva, že aj z dôvodu zachovania proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia obmedzil jeho trvanie na dobu dvoch rokov (výrok VI.), po ktorej zaniknú účinky neodkladného opatrenia, bez potreby podávania osobitných návrhov/žalôb zo strany žalovaného.
22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni (výrok II.), vychádzajúc z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“ má súd za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho a ohrozujúceho správania zo strany bývalého manžela ( agresívne vulgárne správanie), jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu reálneho ohrozenia integrity oprávnenej osoby. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“ (zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby) na rozdiel od prísnejšieho § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyžadujúceho už i určitý stupeň osvedčeného minulého (súčasne i hroziaceho budúceho) objektívneho „ohrozenia integrity“ správaním žalovaného. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadajúc na prípadný záujem žalovaného na styku s maloletými deťmi sporových strán, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu prípadného súdom upraveného styku s maloletými deťmi, ktoré priblíženie umožnené žalovanému výlučne na účely realizácie súdom (prípadne i v budúcnosti upraveného styku s maloletými) nezasiahne do práv žalobkyne tak ako by absolútny zákaz tohto priblíženia zmaril, resp. sťažil praktickú realizáciu styku žalovaného s maloletými, čo by nebolo ani v záujme samotných maloletých detí. 23. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu a osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku (ochrana integrity žalobkyne), ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď žalobkyňa predložila súdu dôkaz o agresívnom správaní žalovaného. V tu prejednávanej veci mal súd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne žalovaným už samotným úradným záznamom k vykázaniu zo dňa 12.8.2024, ktoré dostatočne osvedčuje ohrozenie žalobkyne, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí iba vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce konanie očakáva (hrozí) možný ďalší zásah do osobnej (telesnej či duševnej) integrity ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje integritu žalobkyne, na ktorej ochranu boli vykonané i zodpovedajúce kroky orgánov Policajného zboru. Ohrozenie integrity žalobkyne vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou) žalovaného preukazuje i zvukový záznam priložený žalobkyňou k návrhu. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb. Naliehavosť podaného návrhu mal súd za danú aj s poukazom na to, že v čase podania návrhu vo veci bol žalovaný výkazaný zo spoločného obydlia počas 14 dní a bol mu uložený aj zákaz vstupu do predmetného obydlia. Súd mal súčasne za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, ako aj súkromia, a v prípade, že z dôvodu agresívneho správania zo strany žalovaného, a jeho vyhrážania (ktoré sú tak subjektívne ako i objektívne zásahom do duševnej a telesnej integrity žalobkyne) si neželá vzájomný kontakt so žalovaným, z ktorého má dôvodný strach, a to tak v obydlí, ako i na iných miestach, je preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v znení žiadanom žalobkyňou. 25. Žalovaný má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súd tak žalobkyni neuložil povinnosť
podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.). V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd má za to, že postup podľa ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej), v tomto prípade zodpovedá, aj vzhľadom na neexistenciu priamych práv žalovaného na užívanie nehnuteľností, na ktoré mu zakázal vstupovať a danosť jeho vlastného zavinenia vykázania bez pričinenia žalobkyne, efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, kde žalovaný bude ten, ktorý v prípade záujmu na opätovnom umožnení vstupovania do nehnuteľností, či zrušení zákazu približovania k žalobkyni (počas doby trvania neodkladného opatrenia), bude musieť vykonať potrebný právny úkon. 26. Súd trvanie neodkladného opatrenia pritom obmedzil podľa návrhu žalobkyne na dobu dvoch rokov (výrok VI.), ktorá bude podľa názoru súdu dostatočná na upokojenie pomerov medzi stranami. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po dobe dvoch rokov naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu a zároveň prihliadajúce na záujem žalovaného. 27. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výroku II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať). 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude), z čoho súd vyvodil jej nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2XX7 zo dňa 03.08.2XX7, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2XX7 zo dňa 02.05.2XX7 a sp.zn. 19Co/27/2XX7 zo dňa 13.04.2XX7.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..