Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Trnava 28C/3/2024 2124200301 07. 07. 2025 Mgr. Ján Longauer ECLI:SK:OSTT:2025:2124200301.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom: Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o. so sídlom: Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/ XX, C., zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, o zaplatenie sumy 300,00 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300,00 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. - zmluvu č. PZ002000112910_001 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalobca žalovanému poskytnuté služby, ktoré žalovanému pravidelne fakturoval. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti D.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Na základe osobného preverenia zo dňa 19.12.2022, na odbernom mieste ul. Za štadiónom, Modra – OM00144806 bolo potvrdené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy „b – odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ verejnou kanalizáciou so žalobcom. Vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej zmluvy, resp. v rozpore s uzatvorenou zmluvou žalobca kvalifikuje ako neoprávnené. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca nasledovné neuhradené faktúry: - faktúra č. 4224395403 v sume 330,95 Eur splatná 19.01.2023 - čiastočne uhradená, a to platbou z 01.02.2023 (vo výške 30,95 Eur). Na faktúre zostal nedoplatok 300,00 Eur. 3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu č. A. zo dňa 07.08.2018, faktúru č. XXXXXXXXXX, oznámenie – neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie zo dňa 20.12.2022, všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd.
4. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol platobným rozkazom pod č.k. 28C/3/2024-32 zo dňa 24.04.2024, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. 5. Voči platobnému rozkazu pod č.k. 28C/3/2024-32 zo dňa 24.04.2024 podal žalovaný dňa 28.05.2024 odpor, v ktorom uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, obsiahnuté v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, že uplatnená pohľadávka vo výške 300,00 Eur je škodou, ktorú mu žalovaný spôsobil neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť vždy splnené, aby sa mohol žalobca úspešne domáhať tvrdeného nároku na náhradu škody. V podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca nepreukázal splnenie ani jedného predpokladu. Taktiež neuviedol, akým spôsobom sa dopracoval k vyčíslenej výške škody v sume 300,00 Eur. Z prílohy k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to faktúry č. 2221011605 zo dňa 20.12.2022 vyplýva, že suma 300,00 Eur, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému, nemá predstavovať vzniknutú škodu, ale zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v Modre, Za štadiónom, na odbernom mieste M00144806. Pretože žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody na základe spotrebiteľskej zmluvy č. PZ002000112910_001, o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj ako „zmluvy č. A.“), je v danom prípade vylúčená zmena podanej žaloby, ktorou by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 300,00 Eur z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty, pretože by vo veci išlo o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca tvrdil v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. V prípade, že žalobca v priebehu konania zmení svoje skutkové tvrdenia v záujme zmeny právneho posúdenia veci a bude tvrdiť, že si uplatňuje nárok z dohody o zmluvnej pokute a súd bude toho právneho názoru, že sa v danom spotrebiteľskom spore nejedná o zmenu podanej žaloby, žalovaný tvrdí, že ustanovenie článku VII. zmluvy č. A., označené ako sankcie za porušenie niektorých povinností odberateľa, je neplatné. Ako vyplýva zo zmluvy č. A., po článku VI., označenom ako záverečné ustanovenia, ktorými mala byť predmetná zmluva ukončená, čo vyplýva z bodu 9. tohto článku zmluvy, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že sa s textom uvedenej zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy oboznámili a súhlasia s nimi, na dôkaz čoho ju oprávnené osoby obidvoch strán potvrdzujú vlastnoručnými podpismi, žalobca doplnil znenie zmluvy o článok VII., ktorý nazval sankcie za porušenie niektorých povinností odberateľa. Ako vyplýva z textu uvedeného článku, konkrétne 1. bodu, žalobca jednostranne špecifikoval, aké pokuty môže uložiť žalovanému za porušenie jeho povinností vyplývajúcich nielen zo zmluvy, ale aj zo zákona o vodovodoch a kanalizáciách a zo všeobecných obchodných podmienok. Zmluvnú pokutu v zmysle zákona však nie je možné uložiť za porušenie inej ako zmluvnej povinnosti. Okrem toho, text článku VII. zmluvy č. A. neobsahuje dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute za porušenie konkrétnych zmluvných povinností, ktoré je žalovaný povinný plniť v zmysle uzavretej zmluvy č. A.. Nielen zo zaradenia inštitútu zmluvnej pokuty do koncepcie Občianskeho zákonníka, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že má zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Jeho význam spočíva v tom, že zabezpečuje, aby povinná strana, ktorá sa zaviazala plniť, splnila svoju povinnosť riadne a včas. To znamená, že v prípade, ak povinná strana nesplní svoju povinnosť riadne a včas alebo ju nesplní vôbec, pričom ide o zabezpečené plnenie, vznikne oprávnenej strane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je teda sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pričom sa vždy viaže na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou, ako aj samostatná skutočnosť, že uvedená zmluvná povinnosť je zabezpečená konkrétnou zmluvnou pokutou, musia byť v písomnom dojednaní o zmluvnej pokute, vyjadrené dostatočne určito. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je závislý výlučne na porušení zmluvnej povinnosti povinnou stranou a nikdy nie je závislý od vôle oprávnenej strany. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou žalovaného, vyplývajúcou z uzavretej zmluvy č. A., bolo iba v dohodnutej, resp. žalobcom určenej lehote, uhrádzať platby za dodané služby, na základe žalobcom vystavených faktúr. To znamená, že iba tieto zmluvné povinnosti mal žalovaný v zmysle uzavretej Zmluvy č. A. plniť a iba za porušenie uvedených povinností mohla byť v predmetnej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetom zmluvy bola okrem pripojenia vodovodnej prípojky, iba dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, nemal v zmysle uvedenej zmluvy žalovaný povinnosť uhrádzať platby za odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, čo znamená, že táto neexistujúca povinnosť žalovaného nemohla byť zabezpečená zmluvnou pokutou. Žalobca jednostranným doplnením zmluvy č. A. za záverečné ustanovenia tejto zmluvy, uviedol možnosť uloženia zmluvných pokút aj za povinnosti, ktoré žalovanému vôbec neboli uložené v predmetnej zmluve, a ktoré teda nemohli zabezpečiť plnenie konkrétnej zmluvou uloženej povinnosti. Zo zmluvy č. A., uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným, je zrejmé, že sa jedná o zmluvu, uzavretú so žalovaným v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva je typickou štandardnou formulárovou zmluvou. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu, ako aj princíp proporcionality. Naviac, v spotrebiteľskom vzťahu by nemala byť sankcionovaná výlučne len jedna strana. To znamená, že zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve len za účelom zabezpečenia povinnosti spotrebiteľa, by mala byť súdom posúdená ako neplatná. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Takéto podmienky poškodzujú spotrebiteľov a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľov. Nerovnováhu v danom prípade spôsobuje ešte aj to, že žalobcom požadovaná zmluvná pokuta predstavuje 10 násobok sumy, ktorú mal žalovaný zaplatiť z titulu odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 20.12.2020 do 19.12.2022. V danom prípade, po tom, ako bol technik žalobcu pripojiť rozostavaný rodinný dom žalovaného na prívod pitnej vody, vyhotovil žalobca štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú podpísal dňa 21.06.2018 a zaslal ju na podpis žalovanému. Žalovaný nemal žiadnu možnosť obsah uvedenej zmluvy ovplyvniť, pretože uvedená zmluva, ako vyplýva z článku VI., bodu 11. záverečných ustanovení, mala nadobudnúť účinnosť už od dátumu doručenia zmluvy žalovanému, t.j. ešte predtým, ako sa tento s ňou vôbec stihol oboznámiť a túto podpísať. Pokiaľ sa žalovaný so zmluvnou podmienkou oboznámiť mohol, ale nemohol ovplyvniť jej obsah, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorá bola predmetom rokovaní zmluvných strán v procese jej kontraktácie, a jej znenie bolo spoločným konsenzom zmluvných strán. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je potrebné zmluvné podmienky, ktoré sú upravené v článku VII. zmluvy č. A. a nie sú so žalovaným individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, posúdiť ex offo súdom ako neprijateľné a z toho dôvodu neplatné. To znamená, že žalovaný nemôže byť súdnym rozhodnutím zaviazaný zmluvnú pokutu, ktorú od neho požaduje žalobca, zaplatiť. Žalovaný tvrdí, že vypúšťania odpadovej vody do verejnej kanalizácie sa nedopustil úmyselným konaním, pretože vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy č. A. bol presvedčený, že táto bola uzavretá nielen na pripojenie vodovodnej prípojky a zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu, ale aj na zabezpečenie odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Žalovaný vôbec nepochyboval o tom, že predmetom zmluvy č. A. o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 07.08.2018, boli po pripojení na verejný vodovod a odpadovú kanalizáciu, obe služby, a to dodávka pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd, pretože o uzavretie zmluvy na tieto služby požiadal žalobcu prostredníctvom technika, ktorý prišiel vykonať pripojenie pitnej vody do rozostavaného rodinného domu žalovaného. Uvedený technik mal vedomosť, že pripojenie na súkromnú kanalizáciu, ktorá ústi do verejne kanalizácie, žalovaný vykonával súbežne. Toto pripojenie realizoval žalovaný za účasti člena Združenia stavebníkov – Modra, ul. Za štadiónom, so sídlom Sokolská 23, Modra, ktoré vlastní uvedenú súkromnú kanalizáciu, pána Gejzu Nováka. Je úplný nezmysel, aby žalovaný popri dodávke pitnej vody nežiadal od žalobcu aj odvádzanie použitej vody do verejnej kanalizácie. Skutočnosť, že žalobca na základe predložených dokladov o montáži vodomeru a dokladu o pripojení rodinného domu žalovaného na verejný vodovod, ako aj informácie od svojho technika, že rodinný dom bol napojený na súkromnú kanalizáciu, ktorá ústi do verejnej kanalizácie, neuviedol ako predmet zmluvy č. A. aj odvádzanie odpadových vôd, hoci ho žalovaný o to žiadal, žalobca zistil až z doručenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2022, ktorou mu bola vyfakturovaná náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 20.12.2020 do 19.12.2022 vo výške 30,95 Eur. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 07.01.2023 všetky okolnosti prípadu žalobcovi ozrejmil a požiadal ho, aby faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2022, ktorou mu okrem sumy 30,95 Eur bola nedôvodne vyfakturovaná aj zmluvná pokuta vo výške 300,00 Eur, dobropisoval a aby mu vystavil novú faktúru na sumu 30,95 Eur, ktorou mu neboli vyfakturované služby za odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. S predmetným návrhom žalovaného však žalobca nesúhlasil, a preto žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 01.02.2023 iba časť vyfakturovanej sumy, ktorou bola žalovanému vyfakturovaná náhrada za vypustené množstvo odpadovej vody do verejnej kanalizácie za obdobie od 20.12.2020 do 19.12.2022 vo výške 30,95 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu oznámenie – neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie zo dňa 20.12.2022, vyjadrenie zo dňa 07.01.2023, faktúru č.
XXXXXXXXXX, odpoveď zo dňa 23.01.2023, stanovisko k odpovedi zo dňa 14.02.2023, odpoveď na stanovisko zo dňa 27.02.2023, pokus o zmier zo dňa 21.07.2023, vyjadrenie zo dňa 01.09.2023. 7. V replike zo dňa 05.06.2024 žalobca uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť uzatvorenie zmluvy na všetky služby, ktoré využíval. Vo vzťahu k vyúčtovanej sankcii žalobca uvádza, že žalovaný pre seba porušením povinnosti uzatvoriť zmluvu nemôže privodiť stav priaznivejší, ako keby zmluvu uzatvoril. Vo všeobecnosti platí, že ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne priamo v uzatvorenej zmluve, jej výška bola žalovanému vopred známa a pokrýva porušenie povinnosti žalovaného. Ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom ako dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Žalobca zdôrazňuje, že si dodanie služby odvádzania vôd v žiadnom prípade nevymyslel, pričom uvedené nerozporuje ani žalovaný. Žalobca preto zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. 8. V duplike zo dňa 30.04.2025 žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach. Žalovanému z predmetného vyjadrenia žalobcu vôbec nie je zrejmé, či sa žalobca podaným žalobným návrhom domáha náhrady spôsobenej škody, alebo zaplatenia zmluvnej pokuty. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že mu konaním žalobcu mala byť spôsobená škoda, pričom v II. časti vyjadrenia tvrdí, že mu voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,00 Eur. Pokiaľ si žalobca voči žalovanému, tak ako tvrdí v podanom žalobnom návrhu, uplatňuje nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 300,00 Eur, musí preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V podanej žalobe však žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov vzniku jeho nároku na náhradu spôsobenej škody. Tak neurobil ani vo svojom vyjadrení k podanému odporu žalovaného zo dňa 05.06.2024 a ani neuviedol, ako dospel k výške škody v sume 300,00 Eur. Pokiaľ si žalobca voči žalovanému podaným žalobným návrhom chcel uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak si uplatnil na základe svojich skutkových tvrdení právo na zaplatenie náhrady škody, tým že bude v ďalšom konaní tvrdiť, že si zaplatenie sumy 300,00 Eur voči žalovanému uplatňuje titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, jednalo by sa o zmenu žaloby, ktorá je však v spotrebiteľských sporoch neprípustná. Žalobca v podanom vyjadrení tvrdí, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, keď so žalobcom neuzavrel zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu. Žalobca vyčíslil spôsobenú škodu vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2022, ktorú predložil ako dôkaz v tomto konaní a v zmysle ktorej bola vyfakturovaná žalovanému náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 20.12.2020 do 19.12.2022 vo výške 30,95 Eur. Túto škodu žalovaný, po tom ako sa od žalobcu dozvedel, že zmluva č. A. zo dňa 07.08.2018 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v skutočnosti nebola uzavretá aj na odvádzanie odpadových vôd (hoci to z názvu zmluvy a aj z ďalšieho textu zmluvy vyplývalo), zaplatil žalobcovi dňa 01.02.2023 vo výške 30,95 Eur, teda tak, ako bola vyčíslená žalobcom vo vystavenej faktúre č. 2221011605 zo dňa 20.12.2022. Uvedenú sumu zaplatil 13 dní po splatnosti vyfakturovanej sumy z dôvodu, že žalobcu po doručení faktúry požiadal o jej dobropisovanie z dôvodu, že touto faktúrou mu bola nedôvodne vyfakturovaná aj zmluvná pokuta vo výške 300,00 Eur a súčasne požiadal žalobcu o vystavenie novej faktúry na sumu 30,95 Eur. Po tom, ako sa žalobca k jeho žiadosti vyjadril tak, že celú vystavenú faktúru považuje za správnu, žalovaný zaplatiť žalobcovi iba vo faktúre vyčíslenú škodu vo výške 30,95 Eur. Táto suma bola na účet žalobcu pripísaná dňa 01.02.2023. Nakoľko si žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanému aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 30,95 Eur od 20.01.2024 do 01.02.2024, žalovaný tieto úroky z omeškania vo výške 0,08 Eur zaplatil na účet žalobcu dňa 29.04.2025. Žalovaný tvrdí, že pokiaľ mala byť faktúrou č. 2221011605 zo dňa 20.12.2022 vyfakturovaná žalovanému suma 300,00 Eur z titulu zmluvnej pokuty, a to z dôvodu, že žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, nemohla byť k neexistujúcej zmluve uzavretá dohoda o zmluvnej pokute za porušenie zmluvnej povinnosti uloženej žalovanému v tejto neexistujúcej zmluve, a tým pádom aj vyfakturovaná žalovanému zmluvná pokuta. Neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou má byť posudzované ako priestupok, za čo môže okresný úrad, teda nie žalobca, uložiť porušiteľovi pokutu za tento priestupok vo výške od 50,00 Eur do 829,00 Eur, a to v lehote do 2 rokov od jeho spáchania. Žalovaný tvrdí, že pokiaľ žalobca nemá s fyzickou osobou uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd
do verejnej kanalizácie, ale iba zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a fyzická osoba bez uzavretej zmluvy vypúšťa odpadovú vodu do verejnej kanalizácie, žalobca po uvedenom zistení presne vie, aká suma má byť fyzickej osobe vyfakturovaná z titulu náhrady spôsobenej škody, pretože na základe údajov na vodomere vie, aké množstvo pitnej vody fyzická osoba čerpala z verejného vodovodu, a teda aj aké množstvo sa odvádza do verejnej kanalizácie. Aj preto žalobca žalovanému, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 20.12.2022, vyfakturoval náhradu spôsobenej škody vo výške 30,95 €, t.j. vo výške, v akej v sledovanom období žalovaný čerpal pitnú vodu z verejného vodovodu. Žalovaný tvrdí, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ktorá mu bola uložená v zmluve č. A. zo dňa 07.08.2018, zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, uvedené v článku VII. uvedenej formulárovej zmluvy, nebolo s ním dopredu individuálne dohodnuté (čo žalobca nepoprel) a v uvedenom článku uvedená zmluvná pokuta 10 násobne prevyšuje výšku zistenej škody, v dôsledku čoho je v zmysle zákona potrebné predmetné ustanovenie o zmluvnej pokute posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobca doposiaľ nepreukázal a ani nemohol, žiaden právny titul voči žalovanému na zaplatenie sumy 300,00 Eur, či už by sa malo jednať o náhradu za spôsobenú škodu, alebo dohodnutú zmluvnú pokutu. 9. V triplike zo dňa 09.05.2025 žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. V prvom rade žalobca opakovane zdôrazňuje, že žalovaný mal zákonnú a zmluvnú povinnosť uzatvoriť zmluvu na všetky služby, ktoré reálne využíval. Zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme priamo v zmluve a jej výška bola žalovanému vopred známa. Žalobca má za to, že je plne prípustné, aby rovnaké konanie naplnilo podstatu priestupku a zároveň porušilo dohodnuté zmluvné povinnosti. Zároveň je dôležité podotknúť, že sporná zmluvná pokuta má jasný zmluvný i zákonný základ a bola dojednaná na základe slobodnej vôle zmluvných strán. Žalobca zdôrazňuje, že si dodanie služby odvádzania vôd v žiadnom prípade nevymyslel, pričom uvedené nerozporuje ani žalovaný. Žalobca je presvedčený, že jeho nárok je nielen oprávnený, ale aj nevyhnutný pre udržanie rovnováhy medzi zmluvnými stranami a zabezpečenie, aby každá strana niesla zodpovednosť za svoje záväzky. Žalobca si spotrebu dodaných služieb v žiadnom prípade nevymyslel a svoj nárok odvodzuje z riadne zistených skutkových okolností. 10. Dňa 07.07.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach. 11. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu (so žalobou a s prílohami, s vyjadrením strán a ich prílohami) a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci: 12. Žalobca a žalovaný uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. A. zo dňa 07.08.2018, ktorej predmetom bola iba dodávka pitnej vody z verejného vodovodu. Zmluvné strany však neuzatvorili zmluvu na odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku, čím podľa názoru žalobcu žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, keď s ním neuzavrel zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu. Žalovaný uhradil škodu spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd vo výške 30,95 Eur, čo bola vyfakturovaná náhrada za vypustené množstvo odpadovej vody do verejnej kanalizácie za obdobie od 20.12.2020 do 19.12.2022. Žalobca si napriek tomu uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,00 Eur, ktorá je predmetom tohto konania. 13. Po vykonanom dokazovaní a z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. A. zo dňa 07.08.2018, ktorej predmetom bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu. Žalovaný uhradil škodu spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd vo výške 30,95 Eur. 14. Sporným bol v konaní vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu z titulu porušenia zákonnej povinnosti, keď s ním neuzavrel zmluvu o odvádzaní odpadových vôd. 15. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 17. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“), tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok. 18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. 19. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. 20. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. 21. Podľa § 22 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5. 22. Podľa § 23 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 4. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5. 23. Podľa § 23 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. 24. Podľa § 24 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, dodávka vody kvalitou a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky a preukazuje sa v najbližšom mieste na verejnom vodovode, kde je to technicky vykonateľné, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. Dodávka vody je splnená aj vtokom vody z verejného vodovodu do uzáveru hydrantu, výtokového stojana alebo plniaceho miesta, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. 25. Podľa § 24 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
26. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. 27. Podľa § 25 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu. 28. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. 29. Podľa § 25 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. 30. Podľa § 28 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vodné platí odberateľ vlastníkovi verejného vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu, ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu nedohodol s vlastníkom verejného vodovodu, že vodné bude odberateľ platiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Ak odberateľ nie je konečným spotrebiteľom, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku vodného. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. 31. Podľa § 28 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, spoluproducent odpadových vôd (ďalej len „spoluproducent“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4). 32. Podľa § 28 ods. 9 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie. 33. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), táto vyhláška ustanovuje a) podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, b) spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie, c) smerné čísla spotreby vody. 34. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 37. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
38. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 39. Podľa § 185 ods. 1, ods. 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 41. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 42. Súd sa zaoberal nárokom žalobcu v časti istiny 300,00 Eur, ktorá je nárokom z titulu zmluvnej pokuty v zmysle predloženej faktúry č. 2221011605. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu a jeho možnosť uplatniť si zmluvnú pokutu, ako zmluvnú sankciu za neoprávnené odvádzanie odpadových vôd, keďže takúto zmluvu zo žalobcom neuzatvoril. Žalobca argumentoval najmä tým, že žalovaný pre seba porušením povinnosti uzatvoriť zmluvu nemôže privodiť stav priaznivejší, ako keby zmluvu uzatvoril. Podľa názoru žalobcu, ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. 43. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiaci na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a na nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Na dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho vyplývajúcich. 44. Súd preskúmal obsah spisového materiálu, pričom zistil, že v konaní bola predložená zmluvu č. A. zo dňa 07.08.2018, ktorej predmetom v čl. I. bod 2. bola iba dodávka pitnej vody z verejného vodovodu na adrese Za štadiónom, Modra, pre odberné miesto OM00144806 – domácnosť. Predmetom tejto zmluvy nebolo odvádzanie a čistenie odpadových vôd, preto si žalobca nemôže uplatňovať zmluvnú pokutu na porušenie nedojednaného zmluvného záväzku. Súd preto uzatvára, že ak teda medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní a čistení odpadových vôd - služba podľa písm. b), pričom v konaní má súd za preukázané, že nedošlo, keďže obsahom spisového materiálu takéto zmluva nie je a rovnako žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že takáto zmluva bola so žalovaným uzatvorená. V zmysle uvedeného tak nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, ktoré malo byť súčasťou zmluvných podmienok tejto zmluvy. S poukazom na absenciu akéhokoľvek platného dojednania o zmluvnej pokute pre prípad neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, tak súd musel žalobu vyhodnotiť ako nedôvodnú. Súd uvádza, že zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách rieši situáciu, kedy pri zistení neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, je možné účtovať subjektu náhradu škody, pričom výpočet tejto je upravený vyhláškou. Nemôže teda vzniknúť ani situácia, že je škoda určená nesprávne a aj pre takýto prípad je tu inštitút zmluvnej pokuty, so svojou reparačnou funkciou. Teda zákon pamätá na dôsledky
neoprávneného odberu/odvádzaniu vody. V situácii, ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti, ako k tomu došlo aj v tomto prípade, keď žalovaný neoprávnene odvádza odpadové vody, žalobca má právo ako oprávnený subjekt uplatniť si náhradu škody v zmysle ustanovení zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si škodu uplatnil a žalovaný ju žalobcovi uhradil. Žalobca so žalovaným nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorou by si dohodli služby odvádzania a čistenia odpadových vôd pod písm. b). Keďže takáto zmluva nebola medzi stranami sporu uzatvorená, nebola zároveň dojednaná písomne zmluvná sankcia vo forme zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka a nasl. Súd mal tak v konaní za preukázané, že nebola medzi stranami ustanovená žiadna zmluvná povinnosť, ktorú by bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou. V súlade s uvedeným má súd za to, že žaloba bola podaná nedôvodne, keď žalobca si nemôže uplatňovať zmluvnú pokutu ako akcesorický záväzok pri absencii dojednania zmluvnej povinnosti ako hlavného záväzku. 45. Na záver súd dodáva, že dojednanie v čl. VII. ods. 1 písm. g) zmluvy o pripojení vodovodnej prípojky a dodávke pitnej vody, ktoré ustanovuje zmluvnú pokutu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd za skutkovej situácie, kedy nedošlo k uzavretiu zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, v skutočnosti sankcionuje zákonnú povinnosť podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a nie zmluvnú povinnosť, ktorá dojednaná nebola. 46. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. To v konečnom dôsledku znamenalo nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).