KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou17. 10. 2024plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13Er/542/2015 z 17. 10. 2024

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 17. októbra 2024, sp. zn. 13Er/542/2015, ECLI:SK:OSVT:2021:8815205217.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 13Er/542/2015 8815205217 17. 10. 2024 JUDr. Tatiana Líšková ECLI:SK:OSVT:2021:8815205217.2

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B., C. XXX/XXX, XXX XX D., o vymoženie 535,98 eura s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, takto rozhodol: 1. Exekučné konanie

z a s t a v u j e.

2. Oprávnený nie je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. odôvodnenie: 1. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 13Er/542/2015 – 18 zo dňa 13.08.2019, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2019. 2. Dňa 06.11.2020 bol súdny exekútor vyzvaný, aby Okresnému súdu Vranov nad Topľou v lehote 15 dní od doručenia výzvy, uviedol, či si v tomto konaní uplatňuje trovy. Správa mu bola úspešne doručená dňa 06.11.2020, a to podľa vytlačenej doručenky, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu. 3. Súdny exekútor na výzvu reagoval a súdu oznámil, že si uplatňuje trovy konania v sume 39,83 eur. 4. Podľa § 44 ods.4 ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. 5. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku 6. V zmysle § 47 ods. 3, druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov 7. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa §196 Exekučného poriadku za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania. 10. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekučného konania, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul nie je dostatočným exekučným titulom. 11. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 12. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v sume 33,19 eur a DPH v sume 6,64 eur. 13. Súd nepriznal exekútorovi nárok na odmenu súdneho exekútora v sume 33,19 eur nakoľko nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví. 14. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, súdny exekútor v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu vykonávať nezačal, preto mu ani nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eur. 15. Súdnemu exekútorovi by podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku patrila odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný priamo u súdneho exekútora, ale bol mu doručený poštou a to oprávneným. Preto mu súd nepriznal ani odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie. 16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.