Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/103/2020 6119459078 31. 10. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:6119459078.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava – Staré Mesto proti žalovanej: A. A., nar. XX.X.XXXX, B. C. XXXX/ XXX, D. B. E., o zaplatenie sumy 4.724,66 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á popri nároku žalobcu priznanom výrokom I. Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/103/2020-121 zo dňa 13.01.2022 zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok v sume 218,01 eur a poplatky v sume 48 Eur, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedenom pod č. k. 9CoCsp/32/2022 v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.724,66 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.458,65 eur od 18.7.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 18.7.2017 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. 1788277052 ( ďalej len „Úverová zmluva“ ). Na základe Úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur. Žalovaná strana bola v súlade s Úverovou zmluvou povinná splácať úver mesačnými splátkami. Splatnosť prvej splátky bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na deň 20.8.2017. Splátka bola splatná vždy 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.7.2019 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 4.724,66 eur, ktorý pozostával z: nesplatenej istiny úveru vo výške: 4.458,65 eur, nezaplatených úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške: 218,01 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 48 eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru ( 4.458,65 eur ). Právny predchodca žalobcu teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná istina tak predstavuje 4.724,66 eur ( 4.458,65 eur/nesplatená istina + 218,01 eur/nesplatené úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti + 48 eur/nesplatené poplatky ). Uvedené zahrnutie položiek nesplatených úrokov a poplatkov do časti
formulára „istina“ žalobca realizuje v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre uvedenie týchto vyčíslených nárokov. 2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.1.2022, č. k. 10Csp/103/2020-121 rozhodol že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,65 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.7.2019 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,72 %. 3. V zákonom stanovenej lehote podal voči II. a III. výroku predmetného rozsudku odvolanie právny predchodca žalobcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky a zákonodarcom stanovenú hranicu najvyššej prípustnej odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 4 a § 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., z ktorých vyplýva úprava najvyššej prípustnej výšky odplaty aj spotrebiteľských úverov. Okrem toho, že súd ignoroval ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky a zákonodarcom stanovenú hranicu najvyššej prípustnej odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, použil pri stanovení výšky odplaty nesprávny údaj. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za prvý štvrťrok 2017 vyplýva údaj 9,81 % ročne, ktorý bol korektne implementovaný do zmluvy o úvere. Najvyššia prípustná miera odplaty tak predstavovala 19,62%. Právny predchodca žalobcu poukázal aj na to, že myšlienkový postup súdu a jeho úvahy považuje za arbitrárne, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo aj na vecnej nesprávnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie počas priebehu konania ani raz neuviedol, že dojednaný úrok považuje za rozporný s dobrými mravmi. K výkonu povinnosti podľa § 181 ods. 2 pristúpil iba formálne, bez ohľadu na zmysel právnej úpravy. Ak by súd postupoval v súlade so zákonom, umožnil by právnemu predchodcovi žalobcu efektívne uplatniť svoje procesné práva. Z predbežného právneho posúdenia tak právny predchodca žalobcu nemohol za žiadnych okolností vyabstrahovať názor súdu. Nedodržanie postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu má tak za následok tzv. inú vadu konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2020 sp. zn. 2Obdo/3/2019. Právne závery súdu prvej inštancie žalobca považuje za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie. 4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP ) oprávneným subjektom ( § 359 CSP ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu v akom bolo odvolaním napadnuté ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania je právnym predchodcom žalobcu uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1788277052, ktorá bola medzi ním a žalovanou uzavretá dňa 18.7.2017. V čase vzniku tohto záväzkového vzťahu bol účinný § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, stanovujúci, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti ustanovenia odplaty, kritériá jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v § 1 ods. 1 upravuje čo tvorí odplatu, a to úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, pričom najvyššia prípustná výška odplaty je upravená v § 1a, táto nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, že by sa súd zaoberal touto právnou úpravou definujúcou limit odplaty. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje nepostačujúce, nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Výsledok hodnotenia dôkazov tak nezodpovedá tomu, čo mohlo byť zistené ich dôsledným posúdením v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie neposúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia, nezaberal sa vecou tak aj poskytol účinnú právnu ochranu a aby bol jeho postup v súlade s právom na spravodlivý proces. Za daných okolností je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná, vyhodnotí, či úroková sadzba
v zmysle odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov je alebo nie je s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a s úpravou vyplývajúcou z Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., § 1 a § 1a. O žalobou uplatnenom nároku, tej jeho časti, v ktorej žalobu zamietol, opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP ). 7. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička, Obchodnými podmienkami pre úver - lepšia splátka, Všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou na úhradu dlžnej sumy úveru, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru spolu s kópiou doručenky, Zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením zo dňa 20.12.2022, č. k. 10Csp/103/2020-174 o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu, aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.11.2019 a zistil nasledujúci skutkový stav: 8. Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 18.7.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1788277052, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 96-mesačných splátkach po 95,56 eur, pri celkovej cene úveru v sume 9.173,62 eur, pri výške úrokovej sadzby 14,90 % ročne, RPMN 18,40 %. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.7.2025. 9. Podaním zo dňa 28.11.2019 označeným ako predžalobná výzva na plnenie právny zástupca žalobcu žalovanú vyzval na úhradu sumy 4.724,66 eur. 10. Podaním zo dňa 20.6.2019 označeným ako Výzva na splatenie dlžnej časti úveru žalobca vyzval žalovanú právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu viac ako 3 mesiace omeškanej splátky vo výške 377,28 eur, ktorá pozostáva z omeškanej splátky v sume 338,28 eur, poplatkov v sume 27,00 eur a poistného v sume 12 eur. 11. Podaním zo dňa 9.11.2022, označeným ako oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.1.2022. 12. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.12.2022, č. k. 10Csp/103/2020-174, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu a stal sa ním terajší žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2023. 13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). 14. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. 15. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 18 V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. 25. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 28. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 30. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne – právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). 33. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. 31. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
32. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu. 33. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 18.7.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1788277052, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 96-mesačných splátkach po 95,56 eur, pri celkovej cene úveru v sume 9.173,62 eur, pri výške úrokovej sadzby 14,90 % ročne, RPMN 18,40 %. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.7.2025. 34. V danom prípade bol súdom 1. inštancie vyhlásený rozsudok, ktorý bol napadnutý odvolaním len vo výrokoch II. A III. Výrok I. pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania zostalo iba rozhodovanie o zmluvných úrokoch a o uplatnenom poplatku a to o novom úroku v sume 218,01 eur a poplatku v sume 48 eur, teda o výroku II., ktorý Krajský súd ako súd nadriadený na odvolanie zrušil ako aj výrok III. o trovách konania. Po opätovnom prejednaní a posúdení veci súd zistil v súlade s právne záväzným právnym názorom Krajského súdu vyjadrenom najmä v ods. 5 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, že dohodnutý limit odplaty v úverovej zmluve, ako aj úrok bol v súlade s právom, nakoľko neprekračoval najvyššiu výšku odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka spojený s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda dvojnásobku RPMN. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za prvý štvrťrok 2017 (zdroj: web stránka MF SR)vyplýva údaj 9,81 % ročne, ktorý bol korektne implementovaný do zmluvy o úvere. Najvyššia prípustná miera odplaty tak predstavovala 19,62 %. Preto súd priznal celý zmluvný úrok a rovnako tak priznal aj sumu uplatnených poplatkov nakoľko v súčte uvedenú hranicu neprekračujú. 35. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 36. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 37. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. 38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 39. Preto súd popri nároku žalobcu priznanom výrokom I. rozsudku OS Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/103/2020-121 zo dňa 13.1.2022 priznal žalobcovi aj zmluvný úrok v sume 218,01 eur a poplatky v sume 48 eur. 40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 43. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Žalobca je teda v konaní úspešný v prevažnej miere, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, vrátane trov odvolacieho konania, vedené pod sp. zn. 9CoCsp/32/2022 v rozsahu 100 %. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.