Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/16/2023 6122505550 05. 11. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:6122505550.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/ XX, D. E. B., zast. Mgr. Ondrej Barna, advokát AK, Zámocká 529/34, Stropkov, o zaplatenie 1.581,66 eur s prísl. t a k t o rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.581,66 eur, úrok vo výške 141,84 eur, úrok z omeškania v sume 1,82 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.581,66 eur od 29.11.2022 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod č. k. 17CoCsp/45/2023. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou pôvodne podanou na upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica vedenou pod sp. zn. 31Up/1989/2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.581,66 eur, úrok 141,84 eur, úrok z omeškania v sume 1,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.581,66 eur od 29.11.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.9.2015 uzatvoril žalobca a žalovaný Zmluvu o úvere č. 241471 ( ďalej len „zmluva“ ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.300 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 26.8.2024. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy podmienky aj obchodné podmienky banky pre úvery občanom ( ďalej len „OP“ ) a Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej len „VOP“ ), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie sú v uvedených obchodných podmienkach. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) resp. v predchádzajúcich zneniach zákona písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje zmluva v čl. 1, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v sadzobníku poplatkov. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovaného pritom banka brala do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a údaje poskytnuté samotným žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch žiadateľa a kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta – v prípade klientov, pre ktorých banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a to tým že prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.11.2022. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur. Žalovaný na istinu uhradil spolu sumu 3.718,34 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1.581,66 eur ( poskytnutá suma 5.300,00 eur – splátky istiny v sume 3.718,34 eur = 1.581,66 eur. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu žalovanej čiastky. Úrok z omeškania predstavoval sumu ku dňu zosplatnenia sumu 1,82 eur. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jeje splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. Rovnako si žalobca uplatňuje aj zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru a ide o úrok vo výške 141,84 eur. 2. Upomínací súd dňa 12.1.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.581,66 eur, úrok 141,84 eur, úrok z omeškania v sume 1,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.11.2022 do zaplatenia, alebo aby podal odpor. Zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania. 3. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu dňa 2.2.2023 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec a žalobca nesplnil podmienky stanovené pre platné zosplatnenie pohľadávky a preto takémuto postupu zo strany žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný rovnako vzniesol aj námietku premlčania celého uplatneného nároku. Zmluva taktiež podľa jeho názoru vytvára hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, čo by mal súd ex offo zohľadniť a vyhlásiť ich za neprijateľné . Ďalej uviedol že v zmysle platnej judikatúry súdneho dvora súd nezohľadnil pri vydávaní platobného rozkazu množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pre ktoré upomínací súd nemal vydať platobný rozkaz. Neuznáva preto peňažný nárok v celom rozsahu a navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť. troch mesiacov od splatnosti tejto splátky žiadať od žalovaného istinu, ale žalobca tak urobil až v 1/2017. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného že nie je zrejmé z čoho pozostáva uplatňovaný nárok, nakoľko je presne špecifikovaný, sú tam uvedené podmienky jeho splácania, prepočet úrokov z omeškania do zosplatnenia, ako aj výpočet zmluvného úroku do konečnej splatnosti úveru. Rovnako taxatívne uviedol splnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru, ktoré súd uvedené jednak v samotnej zmluve, ako aj v OP a VOP. Žalobca zároveň súdu predložil doručenku k opakovanému upozorneniu zo dňa 26.9.2022 a k výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.11.2022. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvná úprava poplatku za poskytnutie úveru v sume 159 eur nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Toto svoje tvrdenie oprel o konkrétne špecifikované skutočnosti, bližšie uvedené vo vyjadrení k odporu. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobca k tomu udáva že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. odo dňa 25.8.2022 a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 19.12.2022, bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, preto nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.9.2023 uviedol, že pokiaľ ide o meritum veci, zotrváva na doterajších argumentoch. Pokiaľ by súd vyhodnotil doručovanie jednostranných právnych úkonov za platné a účinné, navrhol zaoberať sa reálnym skúmaním bonity žalovaného, čo v prípade len formálneho skúmania má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V čase čerpania úveru už totiž žalovaný jeden úver mal a dokonca samotný žalobca mu ešte minimálne jeden poskytol.
Zároveň poukázal na skutočnosť že poskytnutý úver mu bol automaticky ponížený o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 215 eur, čo je aj v zmysle ustálenej judikatúry považované za zásadné v otázke splnenia splnenia náležitostí a výpočtu RPMN, lebo mu nebola poskytnutá zmluvne deklarovaná istina, ale nižšia. Aj podľa doloženého výpisu z účtu mal žalovaný uhradiť z úveru viac, ako je suma debetných položiek. 6. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 19.9.2023, č. k. 10Csp/16/2023-121 žalobu zamietol a zároveň rozhodol že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. V zákonom stanovenej lehote podal voči predmetnému rozsudku odvolanie žalobca. S argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konkrétne namieta - ad1/ Poplatok za poskytnutie úveru - žalobca má za to, že poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému protihodnotu – reálnu službu vo forme poskytnutia finančných prostriedkov, za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe zmluvných ( obchodných ) úrokov a jednak v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, čo vyplýva z nižšie citovaných zákonných ustanovení, v ktorých majú obe formy odplaty dokonca svoju samostatnú zákonnú úpravu. Táto pritom reflektuje fakt, že s poskytnutím úveru pritom žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Právny základ poplatku za poskytnutie úveru vyplýva z ustanovenia § 499 ObchZ. Hlavným predmetom plnenia podľa úverovej zmluvy z ktorej nároky si žalobca uplatňuje v tomto konaní bolo poskytnutie úveru. Na poskytnutie úveru sa použijú ustanovenia nasledovných právnych predpisov: § 497 a nasl. ObchZ o úverovej zmluve, § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 497 ObchZ upravuje základné náležitosti zmluvy o úvere, v zmysle ktorých je základom záväzku z úverovej zmluvy povinnosť veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka vrátiť peňažné podmienky. Okrem základného ustanovenia, ktoré determinuje „esentialia negotii“ úverovej zmluvy, obsahuje Obchodný zákonník v § 499 aj kogentné ( § 263 ods. 1 ObchZ ) ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru, ako tzv. záväzkovú províziu. Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Ide o kogentné ustanovenie v právnej úprave tohto zmluvného typu. Dikcia ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka umožňuje, aby bola táto odplata vyplatená jednorazovo alebo v splátkach splatných počas trvania úverového vzťahu. Na túto kogentnú normu nadväzujú aj ustanovenia ďalších právnych predpisov, ktoré úpravu obsiahnutú v § 499 ObchZ dopĺňajú. Konkrétne ide o tieto ustanovenia: a) § 53 ods. 6 OZ: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis“; b) § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, odkazujúceho na úpravu v § 1 a 1a vyhlášky 87/1995 Z. z. – úpravu účtovania poplatkov spojených s úverom ďalej upravuje aj § 9 ods. 2 písm. l) a n) ZoSÚ, c) § 9 ods. 9 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktoré ustanovuje že „ odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.“ Vyššie vymedzené právne normy predstavujú nepochybne zákonný základ poplatku za poskytnutie úveru. Pritom pre charakter tohto poplatku v zmysle ustáleného výkladu § 499 ObZ platí. Ak úver poskytuje subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania, tak z ustanovenia § 499 vyplýva, že má nárok na odplatu, nemá však povinnosť ju dojednať. Odplatu treba odlišovať od úroku dojednaného v zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru“ (Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. II. zväzok, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s.762).
Dohoda o „provízii“ za poskytnutie úveru môže byť platným dojednaním zmluvných strán iba v prípade, ak je poskytovanie úverov predmetom podnikania veriteľa. Uvedené podmienka je jednoznačne bez akýchkoľvek pochýb splnená keďže v prípade Žalobcu ide o bankovú inštitúciu a poskytovanie úverov je jedným zo zapísaných predmetov podnikania a takéto oprávnenie pre banku vyplýva aj zo zákona o bankách. Zo znenia § 499 ObchZ vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia – úveru. Žiadať tento poplatok je však možné len v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania. Poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Ustanovenia zmluvy o úvere a ustanovenia osobitných predpisov nárok na účtovanie tohto poplatku priznávajú popri úrokoch, pričom ho možno uplatňovať ako samostatnú zložku celkovej ceny plnenia, ktorá sa uhrádza jednorazovo. Osobitné predpisy na účely porovnania cien služieb poskytovateľov, ktorí tento poplatok uplatňujú, prikazujú zahrnúť ho do výpočtu ceny služby a RPMN, v dôsledku čoho si spotrebiteľ môže porovnať výhodnosť služieb jednotlivých dodávateľov. Nie je teda pravdou, že tento poplatok len skryto zvyšuje sumu úrokov ako ceny úveru, keďže úroky a poplatok sú odlišné zákonné nároky za poskytnutie úveru. Z opísaného charakteru poplatku, dôvodu a spôsobu jeho uplatnenia je zrejmé, že poplatok za poskytnutie úveru je riadnou, tradičnou a zákonnou súčasťou ceny úveru. Nejde teda o cenu za internú službu vykonávanú bankou alebo službu, ktorú poskytuje banka ako súčasť hlavného predmetu plnenia bez toho, aby ju mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Neprípustnosť poplatku za poskytnutie úveru nevyplýva ani z judikatúry Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spotrebiteľ iba musí byť náležitým spôsobom oboznámený so skutočnosťou, že za poskytnutie úveru musí zaplatiť poplatok a tento poplatok musí byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa. K Ad2/ Bonita - súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že banka zistila platobnú neschopnosť žalovaného riadne a včas splatiť predmetný úver, ale i napriek tomu mu tento úver poskytla. Žalobca sa s uvedeným tvrdením súdu nestotožňuje. Súd pri svojich úvahách vychádza zo skutočnosti, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uvádza, že nemá žiadne iné záväzky, pričom banka z registra bankových informácií, ktorý poskytla súdu zistila, že žalovaný mal splácať prinajmenšom ešte jeden úver. Predtým mu k 12/2013 mal byť poskytnutý úverový rámec 25.000 eur, kde mal figurovať ako spoludlžník a malo dôjsť k predčasnému ukončeniu tohto úveru. Podľa názoru súdu si banka ako žalobca protirečí, keď poskytla žalovanému úver na refinancovanie iných úverov, tak ako je uvedené v bode 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom úveru uzavretej so žalovaným, pričom ako súd už uviedol z vykonaného dokazovania, teda zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru podanej žalovaným, sa tento vyjadril tak, že iné výdavky nemá. K tvrdeniu súdu, že napriek tomu, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, bola mu poskytnutá suma úveru 5.300 eur uvádzame, že ide o mylné tvrdenie súdu, nakoľko súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu boli 2 žiadosti. Jednou požadoval žalovaný o poskytnutie úveru vo výške 2000 eur na splatenie úverov v iných spoločnostiach a druhou žiadal o poskytnutie úveru vo výške 5.300 eur na splatenie úverov v Prima banke (konkrétne spotrebný úver 041073). Žalobca ako prílohu predkladá printscreen z interného systému žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver 5.300 eur, avšak suma 4.265,78 eur bola použitá na splatenie iného úveru u žalobcu a teda reálne čerpaná suma úveru bola 870,95 eur, čo vyplýva aj z výpisu z osobného účtu za príslušné obdobie. Žalobca má za to, že princípom refinancovania je poskytnutie finančných prostriedkov za účelom splatenia iných úverov, a za týmto účelom boli finančné prostriedky žalovanému poskytnuté. Nie je teda možné hodnotiť takéto konanie žalobcu ako neprípustné. Ak teda žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uvádza, že žiada finančné prostriedky na splatenie úverov v iných spoločnostiach, je z logického výkladu zrejmé, že záväzky v iných spoločnostiach má. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný v žiadosti uviedol, že žiadne iné výdavky nemá, táto je bezpredmetná, nakoľko žalobca si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovaného pritom banka brala okrem údajov zo žiadosti o poskytnutie úveru do úvahy aj údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) – preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a následne reportom zo Sociálnej poisťovne - preverenie príjmov žiadateľa v súlade s § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom (aktuálne č. 11/2018 Z.z.). Žiadny zákon ani predpis na ochranu spotrebiteľa nezakazuje a ani len neobmedzuje možnosť banky poskytnúť klientovi viac úverov, banka je obmedzená iba konaním s odbornou starostlivosťou. Vyvodenie záveru, že žalobca konal bez odbornej starostlivosti len na základe toho, že poskytol úver žalovanému, ktorý už nejaký úver mal, je absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Na základe uvedeného tvrdenia by každý ďalší úver, ktorý si dlžník zoberie počas trvania iného úverového vzťahu bol konaním bez odbornej starostlivosti. Cieľom povinnosti konať s odbornou starostlivosťou je preskúmať bonitu
klienta a posúdiť, či je schopný plniť si záväzky z ďalšieho úveru. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 žalobca jednoznačne splnil. Pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver posúdil ich príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovaných z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Čo sa týka údajov uvedených v reporte zo Sociálnej poisťovne, žalobca v uvedenom preveroval len skutočnosť, či je žalovaný zamestnaný, nie výšku príjmu, nakoľko išlo o splatenie úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý u žalobcu skôr. Žalobca mal teda dostatočné informácie o kredibilite žalovaného, nakoľko úver na splatenie ktorého bol tento úver poskytnutý bol platený riadne a včas. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebol predschválený limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený, resp. regulovaný. Účelom neskoršej právnej úpravy účinnej od 1.1.2017, resp. od 1.1.2019 ( účinnej aktuálne ) bola regulácia a sprísnenie podmienok poskytovania úverov na základe predschválených limitov a teda - v čase uzatvorenia zmluvy - boli podmienky ešte benevolentnejšie. Okrem uvedeného poskytovanie úverov na základe predschváleného limitu bolo v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bežnou praxou. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že Národná banka Slovenska Opatrením č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktoré bolo doplnené Opatrením č. 6 zo dňa 29.5.2018, stanovila metodiku pre výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. Dovtedy si každá finančná inštitúcia, či už banková alebo nebanková mohla nastaviť podmienky splnenia tohto ukazovateľa podľa svojej internej politiky a pravidiel ( viď Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/14/2022 zo dňa 25.5.2022. Odvolací súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žiadateľom o úver bol samotný žalovaný, ktorý požiadal cez internetbanking o poskytnutie predschváleného úveru. Národná banka Slovenska Opatrením č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktoré bolo doplnené Opatrením č. 6 zo dňa 29.5.2018, stanovila metodiku pre výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver. Dovtedy si každá finančná inštitúcia, či už banková alebo nebanková mohla nastaviť podmienky splnenia tohto ukazovateľa podľa svojej internej politiky a pravidiel. Podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie žalobcu ako veriteľa pri poskytnutí úveru zodpovedalo realite a údajom, ktoré mal veriteľ k dispozícii nielen z databázy SRBI a NRKI, ale taktiež aj z príjmu žalovaného a vypočítaných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa ). K Ad3/ Poistenie - tak ako uvádza súd vo svojom odôvodnení, žalovanému bol poskytnutý v zmysle bodu 1.2 úverovej zmluvy súbor poistenia A. V zmysle bodu 2.8 úverovej zmluvy klient vyhlasuje, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením tejto zmluvy okrem iného aj s poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver (ďalej len VPP). V zmysle čl. 11 VPP v prípade poistnej udalosti, ktorá nastane počas trvania poistenia, poisťovateľ ( poisťovňa Cardif Slovakia a.s. ) poskytuje poistné plnenie poistníkovi (žalobca) na úhradu splátok úveru oprávnenej osoby (v tomto prípade žalovaný), a to v zmysle a v rozsahu podľa uzatvorenej poistnej zmluvy a v súlade s týmito poistnými podmienkami. V zmysle čl. 17 VPP „Na uplatnenie nároku na poistné plnenie je poistený alebo jeho právny nástupca povinný bez zbytočného odkladu nahlásiť poisťovateľovi poistnú udalosť na tlačive “Oznámenie poistnej udalosti” a odovzdať poisťovateľovi všetky doklady a informácie uvedené v Článku 18 týchto poistných podmienok, ako aj tie, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistený je povinný pri uplatnení nároku na poistné plnenie splniť všetky povinnosti uvedené Článku 16 týchto poistných podmienok.“ V zmysle uvedeného bol žalovaný ako poistený povinný oznámiť poistnú udalosť poisťovni. V prípade ak tak neurobil, žalobcovi ako poistníkovi takáto povinnosť z Rámcovej zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok nevyplýva ( žalobca predkladá ako prílohu VPP, ktoré boli súčasťou zmluvy a zároveň Rámcovú poistnú zmluvu pre poistenie schopnosti splácať úver č. PBS 2012, ktorá je verejne prístupná aj na internetovej stránke žalobcu ). Aj v zmysle Rámcovej poistnej zmluvy bod 4.1 sa poistenie dojednáva pre klientov poistníka ( žalobca ), ktorí majú s bankou uzavretú zmluvu o úvere. V tomto vzťahu teda žalobca nevystupuje ako poistený, ale ako poistník a teda mu nevyplýva právo uplatňovať si poistné plnenie. To prislúcha poistenému, ktorý je povinný za týmto účelom predložiť poisťovni Oznámenie o poistnej udalosti ( č. 7.1 Rámcovej zmluvy ). Všeobecné poistné podmienky (VPP) sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na: text Rámcovej poistnej zmluvy čl. 14, bod 14.5 v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú VPP , s ktorými sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom (bod 2.8 úverovej zmluvy) a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti F. G., podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom rade tento záver vyplýva aj zo samotného ust. § 273 Obchodného zákonníka ( ObchZ ) v spojení s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu; konkrétne poukazujeme na ust. § 261 ods. 6 písm.
d) ObchZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s veriteľom a vyjadriť s ním súhlas. Jeden podpis žalovaného na konci zmluvy je postačujúci a kvantita podpisov neznamená a ani nezaručuje „vyššiu právnu silu“ resp. „silnejšie“ vyjadrenie prejavu vôle žalovaného o tom, že sa oboznámil s VPP a že sa ich zaväzuje dodržiavať. Žalovaný jedným podpisom na konci zmluvy vyjadril súhlas s podmienkami zmluvy a teda aj súhlas s obsahom VPP a ak nesúhlasil s podmienkami, nemusel zmluvu podpísať. Súkromné právo, ako aj právny poriadok SR ( § 273 ObchZ ) umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou praxou v súkromnom práve, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné podmienky. Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom, čo žiadny právny predpis nezakazuje; žiadne ustanovenie zákona nepredpisuje, kde má byť umiestnený podpis zmluvných strán. V podmienkach k zmluve, resp. vo VPP sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu. Jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy vecí dojednané individuálne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku – súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 362 ods. 1 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca a žalovaný ( nie právny predchodca žalobcu, ako to uviedol prvoinštančný súd v bode 38 svojho rozhodnutia ) uzatvorili zmluvu o úvere. Išlo o úver vo výške 5.300 eur na refinancovanie iných úverov. Je bez akýchkoľvek pochybností, že ide o úver spotrebiteľský, kde žalobca mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Pre účely ďalšieho konania potom podľa § 290 CSP platia osobitné ustanovenia o konaní pred súdom pri ochrane slabšej strany sporu spotrebiteľa. Súd má v prospech spotrebiteľa vyššiu procesnú aktivitu a môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd, aj bez návrhu môže takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť. V prejednávanej veci však prvoinštančný súd nevykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá komplexným zisteniam z obsahu spisového materiálu, ktoré by bolo potrebné aj náležitým spôsobom právne posúdiť, keď absentujú niektoré zákonné ustanovenia odôvodňujúce rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a nedáva základné odpovede na podstatné okolnosti, ktoré tvoria základ pre rozhodnutie prvoinštančného súdu o nevyhovení žalobe. To, akým spôsobom je potrebné odôvodniť súdne rozhodnutie, je už ustálené v judikatúre ESĽP, kde v rozsudku sa musia jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých súd založí svoje rozhodnutia, musí sa súd zaoberať najdôležitejšími argumentami a prijať určité stanoviská k odmietnutiu alebo potvrdeniu týchto argumentov. Nie je potrebné odpoveď na každý argument strany sporu, je však potrebné dať odpoveď na argumenty, ktoré si vyžadujú špecifickú odpoveď práve pre to, aby bolo odôvodnenie súdneho rozhodnutia preskúmateľné. Rovnako tak je vo vzťahu k náležitému odôvodneniu súdneho rozhodnutia známa aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde Ústavný súd akcentuje povinnosť všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí podstatné a dostatočné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky veci a keď právne závery zo skutkových okolností nie je možné vyvodiť, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces strán sporu. Ústavný súd okrem
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré nesmie byť v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby rozhodnutie bolo konzistentné a zároveň aj celkovo presvedčivé. Obdobným spôsobom pristupuje k veci aj Najvyšší súd SR, ktorý práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva strany na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí aj právo na spravodlivý súdny proces a porušenie tohto práva je možné spôsobiť aj nedostatočným riadnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s aktuálnou judikatúrou, ktorá akcentuje význam riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a aj v danom prípade pri prejednávaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je jednak po právnej stránke, ale aj po skutkovej stránke nepreskúmateľné. Tým, že odvolací súd je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a jednak skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom, odvolací súd nenachádza odpovede na odvolacie námietky žalobcu v právnom posúdení veci, pretože právne posúdenie veci vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ sa prvoinštančný súd mienil zaoberať otázkou dôležitou pre posúdenie celého nároku žalobcu, a to bonitou spotrebiteľa, bolo potrebné v skutkovom opise súdneho rozhodnutia uviesť skutkové okolnosti, ktoré viedli prvoinštančný súd k právnemu záveru o nedostatočnom skúmaní tejto bonity. V rozhodnutí prvoinštančného súdu sa však žiadne skutkové okolnosti nenachádzajú, informácie o bonite spotrebiteľa sú zhrnuté v dvoch bodoch súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo jednoznačné, v akom rozsahu a kedy podľa prvoinštančného súdu mal žalobca pri skúmaní bonity spotrebiteľa pochybiť (pokiaľ došlo k pochybeniu). Právne posúdenie veci absentuje a niet odpovede na to, či v dôsledku nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa má úver charakter bezúročnosti a bezpoplatkovosti (hrubé porušenie povinnosti), alebo úver nebolo možné zosplatniť (nedostatočná odborná starostlivosť). Prvoinštančný súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že úver bol poskytnutý žalovanému vo výške 5.300 eur, čo však nie je celkom pravda, pretože úverovú istinu ponížil o účtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 159 eur. Z dôkazov, ktoré mal prvoinštančný súd k dispozícii do rozhodnutia vo veci samej, takéto okolnosti nevyplývajú Skutkový stav opísaný v napadnutom rozsudku neuvádza, z čoho prvoinštančný súd vyvodil tento záver. Prvoinštančný súd právny záver o odpočítaní poplatku za úver pri poskytnutí úverovej istiny neuviedol a ako keby nerozlišujúc prvoinštančný súd posúdil p úver vo výške 159 eur ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď poplatok bol účtovaný v rozpore s právom. Pri posudzovaní, či účtovaný poplatok je v rozpore s právom, z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by skutkovo a ani skutkovo a ani právne tieto závery vyplývali. Pokiaľ sa týka poistenia schopnosti splácať úver ako súbor poistenia Ak žalobca tvrdil, že toto poistenie si zvolil dobrovoľne sám žalovaný. Pokiaľ ide o dobrovoľné zvolenie si poistenia žalovaným, suma poistenia je síce súčasťou mesačnej splátky pri splácaní úveru, avšak v takom prípade sa výška plnenia poistného nezarátava do celkových nákladov spotrebiteľa na poskytnutý úver a nemá vplyv ani na správnosť výpočtu RPMN. Okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení, nie sú jednoznačne známe a prvoinštančný súd skutkovo ani právne okolnosti v súvislosti s poistením nevyhodnotil. Tieto okolnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 10. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo veci opätovne vykonať dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav, a to nielen v súvislosti so skúmaním bonity spotrebiteľa, úhradou poplatku za úver a úhradou za poistné, ale vyhodnotiť aj ďalšie podmienky platnosti tejto zmluvy. Bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť, aká časť finančných prostriedkov z poskytnutého úveru bola žalovanému poskytnutá na jeho účet, aká časť bola poskytnutá na úverové účty, ktoré úvery sa refinancovali a či poplatok za úver bol automaticky stiahnutý pri poskytovaní finančných prostriedkov, alebo bol uhradený spotrebiteľom samostatne. Bude úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť, ako bol úver poistený. Následne prvoinštančný súd posúdi, či, vzhľadom na skúmanie bonity spotrebiteľa bol oprávnený žalobca úver zosplatniť, alebo či má charakter úveru bezúročného a bezpoplatkového, či sú splnené všetky ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vec právne posúdi a rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu. Prvoinštančný súd zároveň podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov konania v celom rozsahu, pričom aj rozhodnutie o trovách konania odôvodní mierou úspechu strán v spore. 11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2024 uviedol k spôsobu overenia bonity že žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom predložil relevantné dôkazy (žiadosť o poskytnutie úveru, report zo SRBI a zo sociálnej
poisťovne). Podľa výsledku dopytu bol žalovaný zamestnaný u vyššie uvedeného zamestnávateľa od 1.4.1974. Z reportu z úverového registra bolo zrejmé, že žalovaný úver, na splatenie ktorého bol poskytnutý nový úver žalobcom, splácal riadne a včas a teda nedostával sa do omeškania so splátkami tohto ,,starého“ úveru a splátky uhrádzal v požadovanej výške a načas. Žalobca vychádzal z riadnej platobnej disciplíny žalovaného v čase poskytnutia ,,starého“ úveru. Novým refinančným úverom žalovaný v podstate pokračoval v splácaní svojho predchádzajúceho úveru, avšak za výhodnejších podmienok. Pôvodný úver poskytnutý žalobcom, ktorý splácal žalovaný mesačnými splátkami po 86 eur bol tak na základe refinancovania nahradený novým úverom s novou, pre žalovaného výhodnejšou splátkou v sume 69,09 eur mesačne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca postupoval pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru ( refinancovaním úveru ) s odbornou starostlivosťou. Zo samotného prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia, ktorý bol prílohou žaloby vyplýva, že žalovaný splácal poskytnutý úver dlhodobo riadne a včas v zmysle úverovej zmluvy a to viac ako 7 rokov po poskytnutí úveru, z čoho je možné jednoznačne usúdiť, že žalobca skúmal bonitu resp. schopnosť splácať poskytnutý úver dostatočne. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľovi napr. klesnú príjmy, ocitne sa v nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácii, dlhodobo ochorie a pod.. K uzatvoreniu poistenia schopnosti splácať úver žalobca udáva že žalovaný mal dojednané poistenie schopnosti splácať úver, čo vyplýva aj z bodu 1.2 zmluvy, ktorá bola prílohou žaloby. Žalovaný sa zaviazal popri anuitnej splátke úveru platiť aj poplatok za poistenie vo výške 1,69 eur mesačne a to za zvolený súbor poistenia A. Sprostredkovanie poistenia bolo upravené v bode 10.1 Všeobecných obchodných podmienok banky ( VOP boli prílohou žaloby ), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 8. Obchodných podmienok pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a. s. ( OP ), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré boli taktiež prílohou žaloby, sú upravené taktiež podmienky sprostredkovania poistenia. Je v nich zadefinované, že banka sprostredkúva poistenie schopnosti splácať úver v dvoch alternatívnych poistných produktoch a to poistné krytie v rozsahu Súboru poistenia ,,A” a Súboru poistenia ,,B”. Z predmetného bodu OP je zrejmé, že žalovaným zvolený Súbor poistenia ,,A” zahŕňal poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti ( definícia súboru poistenia ,,A” a súboru poistenia ,,B” vyplýva aj z bodu 1. OP – ,,Základné pojmy a ich význam” ). Zároveň bolo v bode 8. OP upravené, že poistenie sa dojednáva pristúpením klienta k Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať úver č. PBS2012 ( rámcová poistná zmluva bola prílohou odvolania žalobcu ). Vznikom poistenia vzniká klientovi povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru. Výška tohto poplatku je uvedená v sadzobníku poplatkov. Tento poplatok musí klient platiť za celé poistné obdobie bez ohľadu na to, kedy došlo k zániku poistenia. Klient nemusí platiť osobitne poistné. Poistné je zahrnuté v poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. Žalovaný v bode 2.8. zmluvy vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy so Sadzobníkom poplatkov, Poistnou zmluvou, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver (boli prílohou odvolania žalobcu) a pristupuje k Poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy. V zmysle Sadzobníka poplatkov účinného v čase uzavretia zmluvy (bol prílohou žaloby) poplatok za poistenie pre súbor poistenia ,,A” v prípade pôžičiek predstavoval 2,45 % z výšky mesačnej splátky úveru. V danom prípade teda poistné popri anuitnej splátke úveru ( 69,09 eur ) predstavovalo sumu 1,69 eur ako je uvedené aj v bode 1.2 zmluvy. Žalobca dokladá do prílohy aj Základné informácie o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver, ktoré žalovaný obdŕžal pri uzatváraní zmluvy a z ktorých vyplývajú jednotlivé informácie v súvislosti so vznikom poistenia (napr. aj postup pri hlásení poistnej udalosti). 12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 uviedol, že z poskytnutého úveru 5.300 eur bola časť vo výške 4.270,05 eur poskytnutá na splatenie úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy č. 49777 zo dňa 20.5.2013 a časť vo výške 870,95 eur bola poskytnutá na účet žalovaného. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z interného systému žalobcu, ktorý bol prílohou odvolania žalobcu zo dňa 24.10.2023, podľa ktorého suma 4,27 eur ( t.j. poplatok za poistenie úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 49777 ) a suma 4.265,78 eur, t.j. spolu suma 4.270,05 eur ( 4,27 eur + 4265,78 eur = 4.270,05 eur ) bola použitá na splatenie refinancovaného úveru a suma 870,95 eur bola načerpaná na účet klienta. Refinancovanie úveru vo výške 4.270,05 eur vyplýva zároveň aj z listiny Potvrdenie správnosti údajov o splácaných úveroch, ktorá bola prílohou vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.4.2024 a z nižšie doloženého prehľadu pohybov na úverovom účte. Žalobca dokladá do prílohy úverovú zmluvu č. 49777
zo dňa 20.5.2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý pôvodný úver, ktorý sa refinancoval. Žalobca dokladá zmluvu vo forme vygenerovanej zo svojho interného systému ( nepodpísanú zmluvnými stranami ), keďže podpísaná zmluva sa v archívoch banky nenachádza z dôvodu, že po uplynutí zákonnej lehoty uloženia bola skartovaná v súlade s právnymi predpismi. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 159 eur bol zinkasovaný zo sumy poskytnutého úveru a na účet žalovaného bola načerpaná zvyšná časť úveru v sume 870,95 eur, čo vyplýva z Výpisu z účtu, ktorý bol prílohou odvolania žalobcu zo dňa 24.10.2023. V zmysle bodu 1.1 zmluvy Banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len„ OP“) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V zmysle bodu 3.5 OP ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy (OP boli prílohou žaloby): Peňažné prostriedky formou Pôžičky poskytne banka klientovi bezodkladne prostredníctvom úverového účtu jednorazovo v plnej výške Pôžičky. Z poskytnutých prostriedkov bude zaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšná časť bude vyplatená na klientom určený účet v zmluve o úvere alebo v žiadosti o poskytnutie Pôžičky najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy o úvere. V zmysle OP žalobca poskytol žalovanému na úverový účet dňa 2.9.2015 finančné prostriedky vo výške 5.300 eur z ktorých časť vo výške 159 eur bola použitá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním v deň poskytnutia úveru žalovanému, ako vyplýva aj z nižšie doloženého prehľadu pohybov na úverovom účte: Použitie časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2. Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Parametre úveru sa nezmenia bez ohľadu na to, či poplatok za poskytnutie úveru bol inkasovaný dohodnutým spôsobom alebo by bol uhradený žalovaným inak. Žalovaný bol s poplatkom za poskytnutie úveru aj so spôsobom jeho úhrady riadne a preukázane oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzavretím zmluvy súhlas. K zúčtovaniu poplatku teda došlo na základe vopred riadne dohodnutého postupu. Priamo úverová zmluva navyše v ods. 2.5 upravuje podmienky, za ktorých tento poplatok bude klientovi vrátený v celom rozsahu, pričom podmienkou je len riadne plnenie jeho povinností, t.j. riadne a včasné splácanie dohodnutých splátok úveru. Žalovanému bol poplatok za poskytnutie úveru vrátený na účet dňa 3.3.2017 v plnej výške 159 eur, čo je zrejmé aj z výpisu z účtu č. 3/2017 ( vo výpise je transakcia označená ako ,,úverová transakcia, Odmena za riadne splácanie“ ). 13.
Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil.
14. Súd opätovne aj v zmysle záverov odvolacieho súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 241471 – pôžička zo dňa 2.9.2015, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 2.9.2015, Obchodnými podmienkami pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.9.2022, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.11.2022, prehľadom splácania na úvere a doplnením dokazovania zistil tento skutkový stav: 15. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 2.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.300 eur, výška anuitnej splátky: 69,09 eur, počet anuitných splátok 108 ( 9 rokov ), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru dňa 25.9.2024, výška RPMN: 9,15 %, priemerná RPMN: 15,44 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť: 7.620,72 eur, odplata: 11,28 % a poplatok za poskytnutie úveru v sume 159 eur. 16. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 1.3.2015 ( ďalej len „ VOP“) Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými podrobne upravuje vzťahy medzi bankou a klientmi. 17. VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP ( čl. 25.5 VOP). 18. Z bodu 2.5.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom, žalovaný musí vrátiť ( splatiť ) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom. Splácanie anuitným spôsobom znamená,
že že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká ( s výnimkou poslednej splátky ) a skladá sa z časti splátky istiny úveru ( amortizácia úveru ) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení. Poslednou splátkou sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. 19. Podľa bodu 2.5.3. Obchodných podmienok, úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere. 20. Anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne uvedenom v zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a to jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. 1. OP). 21. Podľa čl. II. bodu 2.5.3. Obchodných podmienok, splácanie úveru klientom je vykonávané formou anuitných splátok vo výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku úveru s príslušenstvom musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru. 22. Podľa čl. II, bodu 2.10.2 a 3 Obchodných podmienok, v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný peňažný záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich splatením, banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle úverovej zmluvy. 23. Listom zo dňa 26.9.2022 označeným ako opakované upozornenie žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 100,93 prísl. s tým, že ak nedôjde k jej úhrade, uplatní svoje právo na zosplatnenie celej svojej pohľadávky. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.11.2022 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.11.2022 a vyzval ho na bezodkladnú úhradu celého dlhu v sume 1.690,60 eur s prísl.. 24.
Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo sumu 5.862,21 eur.
25. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 27. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 28. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až j), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 31. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 OZ, sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 32. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 OZ ). 33. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 34. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 35. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 36. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 37. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. OZ podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
39. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 40. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia OZ. 43. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 2.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 5.300 eur, výška anuitnej splátky: 69,09 eur, počet anuitných splátok 108 ( 9 rokov ), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru dňa 25.9.2024, výška RPMN: 9,15 %, priemerná RPMN: 15,44 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť: 7.620,72 eur, odplata: 11,28 % a poplatok za poskytnutie úveru v sume 159 eur. 44. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu. Po preskúmaní veci v zmysle právne záväzného práva na pokyn Krajského súdu, súd doplnil dokazovanie predovšetkým o preukázanie skúmania bonity zo strany žalobcu. V otázke poistenia úveru v prípade neprijateľných podmienok sme zistili, že poskytnutý úver, uzavretá úverová zmluva bola uzavretá v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a neobsahovala neprijateľné podmienky. Vo veci bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.9.2023, kedy súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením 17CoCsp/45/2023-164, tento rozsudok zrušil a súd vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd podrobne vykonal dokazovanie v súlade s pokynom Krajského súdu v zrušujúcom uznesení ( ods. 13 odôvodnenie zrušujúceho uznesenia ) a to predovšetkým vo vzťahu k skúmaniu bonity spotrebiteľa ( ods. 9 zrušujúceho uznesenia ), účtovanému poplatku za poskytnutie úveru ( ods. 10 zrušujúceho uznesenia ) a k otázke uzavretou poisťovňou úveru ( ods. 11 zrušujúceho uznesenia ). Zároveň súd zisťoval podrobne aj skutkový stav veci. Tu súd konštatuje, že na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, t. j úverovej zmluvy č. 241471 bola poskytnutá pôžička žalovanému v sume 5.300 eur s fixnou výškou úrokovej sadzby 7,9 % ročne na 108 mesiacov, t. j. 9 rokov, kedy priamo v zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru 159 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,69 eur a výška nevyhnutnej splátky 69,09 eur. Táto úverová zmluva bola uzavretá 2.9.2015. Tento úver slúžil na refinancovanie pôvodného úveru rovnakého finančného žalobcu Prima Banky pod č. 49749777, t. j.- úverovej zmluve uzavretej na 20.5.2013, kde
bola poskytnutá výška úveru 4.900 Eur a úroková fixná dohodnutá úroková sadzba 15,9 % ročne na 108 mesiacov, to je rovnako 9 rokov a poplatku za poistenie 4,37 Eur mesačne. 45. Súd tak konštatuje, že de facto aj de iure bol tento refinancujúci úver poskytnutý žalovanému za výhodnejších podmienok než pôvodný úver z r. 2013, nakoľko vtedy bola dohodnutá úroková sadzba 15,9 % ročne a teraz je dohodnutá úroková sadzba na dohodnutý úver 7,9 %. K zistenému skutkovému stavu konštatuje tú skutočnosť, že keď bol stiahnutý z poskytnutého úveru „stiahnutý poplatok za poskytnutie úveru 159 eur je o poskytnutí, čo však nemožné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku alebo v rozpore s dobrými mravmi, išlo o odmenu žalobcu ako finančnú odmenu za poskytnutie tohto úverového produktu. K skutkovému stavu je ešte potrebné konštatovať, že celá táto výška úveru, teda poplatku za úver 159 eur podľa módu 2.5 úverovej zmluvy bola vrátená klientovi – žalovanému na účet dňa 3.3.2017 a to v plnej výške 159 eur. I tak možno konštatovať, že išlo vlastne o odmenu za riadne splácanie žalovaného. I tak môžeme konštatovať, že žalovaný mal k dispozícii plnú výšku poskytnutého úveru 5.300 eur a o tento poplatok ukrátený nebol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 2CoCsp/96/2020 zo dňa 8.7.2021, 2CoCsp/12/2022 zo dňa 10.5.2022 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 11CoCsp/16/2022 zo dňa 28.6.2022. 46. K otázke oprávnenosti alebo neoprávnenosti poskytnutého poplatku po preskúmaní veci v zmysle návrhu Krajského súdu tak súd zistil skutkové zistenia tak ako sú uvedené vyššie a teda hodnotí, že poplatok bol poskytnutý žalovaným žalobcovi v súlade s dohodnutou úverovou sumou a v konečnom dôsledku ako bolo uvedené, bola žalovanému daná k dispozícii celá úverová suma 5.300 eur, nakoľko tento poplatok mu bol vrátený v r. 2017. V otázke skúmania bonity žalovaný podrobne popísal ako skúmal bonitu žalovaného a to vo svojom vyjadrení z 30.4.2024 na čl. 175 a to dopytom SRBI/NRKI ( report zo Spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií, samotnej žiadosti o úver a reportu zo Sociálnej poisťovne. Týmto zistil, že žalovaný v čase poskytnutia úveru bol zamestnaný u zamestnávateľa a to Železnice SR už od 1.4. 1974, teda mal stálu prácu. Žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal iné úverové zaťaženie, len citovanú úverovú zmluvu v Prima Banke z r. 2013 dohodnutú na 9 rokov pri dohodnutej úrokovej sadzbe ako bolo uvedené cez 15%, to znamená, že poskytnutie refinancujúceho úveru, ktorá je predmetom sporu sa mu znížili splátky cca o 20 eur a bola dohodnutá podstatne nižšia úroková sadzba vo výške de facto len polovica pôvodnej úverovej sadzby. Z týchto dopytov bolo zistené aj to, že pôvodnú úverovú zmluvu v Prima Banke žalovaný splácal riadne a včas, nikdy sa nedostal do omeškania, mal riadnu platobnú disciplínu a preto nie je možné konštatovať, že by pri skúmaní bonity bola zistená nejaká platobná neschopnosť žalovaného splácať úver alebo niečo podobné. K otázke skúmania poistenia schopnosti splácať úver si žalovaný svoj súbor poistenia „A“, čo bolo poistenie pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Vznikom poistenia vznikla klientovi povinnosť platiť poplatok za poistenia schopnosti splácať úver. Z vykonaného dokazovania a to najmä z dokumentu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ vyplýva, že uzavretie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru a teda nebola táto poistná zmluva viazaná k úverovej zmluve. Poistenie bolo poskytnuté žalovanému, žalovaný si požiadal ako dobrovoľné poistenie, zaviazal sa tak popri splátke splácať aj poplatky za poistenie. Keďže išlo o dobrovoľné poistenie, nebolo nevyhnutné všetky údaje, resp. všetky parametre zmluvy podľa § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch prepočítavať spolu so súčtom poistenia, teda RPMN, priemerná RPMN atď. je dohodnutá v úverovej zmluve v súlade so zákonom. Zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, je v súlade so zákonom. Súd si ešte o spotrebiteľskom spore v prípade neprijateľných podmienok zabezpečil z internetovej databázy, t. j. na webovej stránke MF SR „súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014-2015“, kde zistil, že priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch tohto typu, teda išlo o 9-ročný spotrebiteľský úver, čiže priemerná RPMN pri úveroch nad 5-10 r. bola vo výške 10,97 % to znamená, že dohodnutá odplata ako aj fixná úroková sadzba 7,9 % ročne, nie je v rozpore s §53 ods. 6 spojený s §1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vykonávacie k Občianskemu zákonníku, teda táto dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2-násobok výšky priemernej RPMN v danom čase, teda v 9-tom mesiaci 2015, kedy bola uzavretá úverová zmluva. Čiže aj v tomto možno konštatovať súlad so zákonom. Preto súd žalobe v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovel. 47. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
48. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 49. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. 50. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 51. Preto súd žalobcovi priznal istinu 1.581,66 eur, úrok vo výške 141,84 eur, úrok z omeškania v sume 1,82 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.581,66 eur od 29.11.2022 do zaplatenia. 52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 56. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Súd podľa § 396 ods. 3 CSP s odôvodnením z uznesenia odvolacieho súdu rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Možno teda konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný a to aj v konaní odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/45/2023, ktorým bol pôvodne prvoinštančný rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto súd potom, čo nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by výnimočne nemal priznať trovy konania plne úspešnému žalobcovi v konaní mu tieto trovy priznal spolu s konaním odvolacieho konania Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.