Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/36/2023 z 31. 7. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/36/2023 6123219907 31. 07. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:6123219907.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., XXX XX D. E. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX F., obaja zastúpení: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o zaplatenie 18.171,16 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Súd žalobu

zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobca sa dňa 23.01.2023 podanou žalobou pôvodne na OS Banská Bystrica po úprave petitu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške istiny 18 171,16 Eur, úrok v sume 621,16 Eur, úrok vo výške 2 142 Eur, úrok vo výške 5,09 % ročne zo sumy 17 979,56 Eur od 14.1.2023 do zaplatenia, najviac do sumy 13295,14 Eur, úrok z omeškania vo výške 2 197,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18 171,16 Eur od 14.1.2023 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2925260 1 02 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2925260 1 02 zo dňa 09.02.2018 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2925260 6 04 vo výške 20 000,00 EUR. zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 135,50 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 40,66 EUR, 5,09 % p. a. úrok za medziúver vo výške 84,84 EUR a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 10,00 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí: úroky za medziúver, poplatok za rizikové životné poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za rizikové životné poistenie preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. súlade s čl. II., čl. V. a VI. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 10,00 EUR. Žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a

včas splácať. Žalovaní boli v omeškaní so splácaním v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca listom zo dňa 13.07.2020 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 29.09.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 08.12.2022 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1 068,63 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 20 000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 18 931,37 EUR (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (29.09.2020), predstavuje sumu vo výške 19 744,13 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 18 931,37 EUR, z nezaplatených 5,09 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 20 000,00 EUR do spolu vo výške 621,16 EUR, z nezaplatených poplatkov v celkovej výške 191,60 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 45,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 29.09.2020 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.09.2020. (19 789,13 EUR - 45,00 EUR = 19 744,13 EUR, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.13. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,09 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 30.09.2020). 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili uviedli, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné a to z dôvodu, že nebolo doručené všetkým dlžníkom. Namietali, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri novom prejednaní veci, žalovaní opakovane žiadali žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je naďalej neplatné, no z iného právneho dôvodu, a to z dôvodu, že v jednostranných právnych úkonoch nebola uvedená splátka, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. Žalovaní namietali, že úver je bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že nebola riadnym spôsobom skúmaná bonita dlžníkov a že zmluva obsahuje poplatok za spracovanie úveru, ktorý bol stiahnutý zo sumy úveru a následne spôsobil, že nebola uvedená správna výška RPMN, čo spôsobuje podľa zákona o spotrebiteľských úverov, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí o spotrebiteľskom úvere. 4. Rozsudkom zo dňa 02.08.2023, č.k. 11Csp/36/2023-130 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. 5. Po podaní odvolania zo strany žalobcu KS Prešov uznesením zo dňa 16.04.2024 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného 1/, podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovanému 1/, nakoľko túto listinu prevzala iná osoba. K tomu je potrebné uviesť, že žalobca túto listinu žalovanému 1/ doručoval ako „obyčajnú zásielku“ nie ako „zásielku do vlastných rúk adresáta“ a ako doklad o doručení tejto listiny predložil fotokópiu doručenky, ktorá bola adresovaná žalovanému 1/ na adresu jeho bydliska C. XXX/XX, XXX XX D. E. G.. Z doručenky zároveň vyplýva, že zásielku prevzala dňa 16.7.2020 sestra žalovaného 1/. Na základe tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovanému 1/, čím zároveň podľa súdu prvej inštancie nebola splnená podmienka pre platné zosplatnenie úveru. S týmto názorom súdu prvej inštancie však nemožno súhlasiť. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 OZ, ktoré upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov a ich účinnosti. V zmysle § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade ide o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch (ako je aj úkon upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, ale je potrebné preukázať, že písomnosť sa dostane do dispozičnej sféry adresáta. Až takýmto okamihom totiž začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Vyžaduje sa teda objektívna možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s adresovaným úkonom. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá

skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Ako je uvedené vyššie, dispozičná sféra je vymedzená v zmluve. V zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanými je adresa žalovaného 1/ uvedená miestom trvalého pobytu: Cintorínska 797/45, 093 03 Vranov nad Topľou. Žalobca zaslal upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru na adresu trvalého pobytu žalovaného 1/, kde zásielku prevzala dňa 16.7.2020 sestra žalovaného 1/. O tom, že na tejto adrese sa žalovaný 1/ aj skutočne zdržiaval svedčí aj tá skutočnosť, že dňa 8.10.2020 na tejto adrese osobne prevzal zásielku od žalobcu (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Dňom 16.7.2020 sa zásielka (Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) dostala do sféry žalovaného 1/, pričom nie je dôležité, či sa žalovaný 1/ s obsahom zásielky zoznámil, alebo nie. Žalobca teda v konaní preukázal, a teda uniesol dôkazné bremeno, že Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.7.2020 bolo žalovanému 1/ doručené, a teda že sa uvedená listina dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/. Veriteľovi zákon neustanovuje povinnosť doručovať predmetnú písomnosť osobne do rúk dlžníkovi „doručovaním do vlastných rúk“. Pri predčasnom zosplatnení pohľadávky sa režim doručovania spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda vyššie uvedenou „teóriou dôjdenia“. Z útrob súdneho spisu je bezpochyby zrejmé, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil listinný dôkaz a to Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa spolu s doručenkami. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že žalobca doručoval Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie len v súlade so zákonnou úpravou, ale aj v súlade s Poštovými podmienkami Slovenskej pošty, a.s. platnými pre tretiu osobu ktorá zabezpečovala poštové služby smerujúce k adresátovi zásielky, čím možno považovať proces doručovania u žalovaného v prvom rade za riadne dodržaný a bez vád. Vzhľadom na vyššie uvedené sú závery súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok na zosplatnenie úveru zatiaľ predčasné. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. V novom rozhodnutí okresný súd opätovne posúdi účinky zosplatnenia, pričom je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods. 2 CSP), a preto opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok vo vzťahu k záverom o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Okresný súd sa následne bude zaoberať nielen otázkou platného zosplatnenia, ale aj otázkou skúmania bonity žalobcom, pretože v odôvodnení rozsudku len skonštatoval dôvodnosť námietky ohľadom neskúmania bonity žalovaných s tým, že žalobca sa k tejto námietke nevyjadril a ani nekonkretizoval spôsob skúmania bonity žalovaných, za týmto účelom však žiadne dokazovanie nevykonával. Následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležíte odôvodní tak, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

8. V rámci nového prejednania veci žalovaní namietali naďalej neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti z dôvodu, že jeho obsah je v rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie konkrétnej splátky s ktorou sa dostal dlžník do omeškania. Ďalej namietali, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu vyúčtovania poplatku za spracovanie úveru a že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť preveriť schopnosť dlžníka splácať úver, jeho bonitu, čo tiež má za následok bezúročnosť úveru. 9. Právny zástupca žalovaných pri novom prejednaní veci uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov a to ani po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Keďže tento žiada alebo uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, toto čiastočne bolo doplnené listinnými dôkazmi, teda náhľadom alebo výpisom z registra bankových informácií podľa ktorých, pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, podľa ich názoru neboli splnené všetky podmienky alebo teda všetky povinnosti zo strany žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej, keďže táto mala mať v podstate jednak množstvo odmietnutých žiadostí a jednak 7 aktívnych úverov, teda už v čase poskytnutia úveru bola v podstate značne v úverovom zaťažení a teda takéto vyhodnotenie alebo nezohľadnenie týchto skutočností a následne poskytnutie takéhoto úveru, logicky mohlo mať za následok veľmi rýchlu platobnú neschopnosť zo strany žalovaných. Podľa ich názoru teda došlo k pochybeniu na strane žalobcu pokiaľ ide o skúmanie a vyhodnocovanie rozsahu záväzkov a platobnej schopnosti alebo teda neschopnosti na strane žalovaných a tento následok je v podstate hrubým porušením, keďže aj rozhodovacia prax hovorí, že nemá to byť len formálne skúmanie ale skutočne materiálne zohľadňovanie konkrétnych okolností a konkrétnych aj teda výdavkov na strane toho, kto si o úver žiada. Navyše poukázal na vývoj rozhodovacej praxe vo vzťahu k posudzovaniu jednostranného právneho úkonu alebo teda úkonov žalobcu, keďže odvolací súd uviedol, že je potrebné sa zaoberať platnosťou týchto úkonov. Poukázal na rozsudok pardon uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 9Cdo/287/2021, ktoré je zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R/49/2022, podľa ktorého v prípade, že inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru, tento skresľuje alebo teda má za následok to, že istina úveru nie je poskytnutá vo výške deklarovanej v zmluve a teda aj všetky atribúty a najmä RPMN nie je riadne a v kontexte s riadne skutočne poskytnutou istinou súladná a teda skresľuje uvažovanie spotrebiteľa, pokiaľ ide o vyhodnocovanie rozsahu záväzku. To znamená, takýto úver má byť vyhodnocovaný ako bezúročný a bez poplatkov vo vzťahu k samotnej zmluve je možné konštatovať, že je koncipovaná tak, že nie je v súčasnosti splatná istina ani sčasti, teda neumožňuje priznať žalobcovi žiadnu sumu, pokiaľ ide o prípadnú splatnosť istiny. Pokiaľ ide o samotnú platnosť postúpenia, pardon vyhlásenia predčasnej splatnosti, poukazujeme na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pričom senát 5Cdo v uznesení 2/2024 poukázal na to, že je potrebné v takomto jednostrannom právnom úkone, akým je oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zadefinovať presne pre ktorú splátku má byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. V danom prípade táto informácia absentuje v takomto jednostrannom právnom úkone a je potrebné ho z tohto dôvodu považovať a posúdiť ako neplatný právny úkon, teda zosplatnenie úveru je v čase teda podania žaloby neplatné a to má za následok to, v kontexte s tým, že nie je splatná istina ani sčasti, že nie je možné priznať žalobcovi žiadnu sumu a je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 10. Na základe vyššie uvedeného, preto súd vec opätovne v zmysle pokynu KS Prešov prejednal. 11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o úvere č. 2916606001 na čl. 6-11, všeobecnými podmienky na čl. 11-15,tarifou sporenia na čl. 16, sadzobníkom poplatkov, amortizačnou tabuľkou, predpokladmi pre výpočet RPMN, súhlasom s prijatím do poistenia na čl. 21, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 na čl. 22 adresované A. B., doručenkou, upozornenie na vyhlásením mimoriadnej splatnosti adresované F. B. zo dňa 24.10.2019 na čl. 23, vrátane doručenky na druhej strane, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti adresované E. B. zo dňa 24.10.2019 na čl. 24 vrátane doručenky na druhej strane, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresované A. B. na čl. 25, neprevzatou zásielkou na čl. 26, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresovaným F. B. vrátane doručenky na druhej strane oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.1.2020 adresované E. B. na čl. 28, vrátane doručenky na čl. 28, predžalobnou výzva na zaplatenie zo dňa 4.8.2022 na čl. 30, vrátane doručenky, predžalobnou výzvou adresovanou F. B. na čl. 30 vrátane doručenky, predžalobnou výzvou adresovanou E. B. na čl. 31, vrátane doručenky, výpisom z účtu stavebného sporenia, doplnenie žaloby na čl. 45, prílohou- výpisom na čl. 46-49, odporom žalovaných, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných a výsluchom žalovaných, doplneným dokazovaním a to doplnením písomných a ústnych vyjadrení žalobcu a žalovaných.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: 13. Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkmi došlo dňa 09.02.2018 k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere EČÚ XXXXXXX X XX, na základe ktorej sa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. 2925260 6 04 vo výške 20.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. 2925260 1 02 vo výške cca 11878,10 eur. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu. 14. Podľa ust. čl. II. ZÁKLADNÉ ÚVEROVÉ PODMIENKY - Druh úveru - medziúver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú (ďalej aj úver), číslo účtu medziúveru: 2925260 6 04, výška medziúveru/ celková výška úveru: 20 000,00 EUR, mena, v ktorej sa medziúveru poskytuje: EURO, úroková sadzba medziúveru: 5,09 % p. a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 84,84 EUR, frekvencia splátok: mesačne, termín (splatnosť) splátok úrokov z medziúveru: 15. deň mesiaca, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy (ďalej aj CS): 193, výška mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 10,00 EUR, Termín (splatnosť) mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 15. deň mesiaca, počet mesačných poplatkov za prijatie do rizikového životného poistenia do pridelenia CS: 193, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo 2925260 1 02. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 40,66 EUR, pričom splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS je 194. Druh úveru: stavebný úver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú (ďalej aj úveru), Číslo účtu stavebného úveru: 2925260 1 02, Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy: 11.878,10 eur, Mena, v ktorej sa stavebný úver poskytuje: EURO, Úroková sadzba stavebného úveru: 2,90% p.a., Výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru (ďalej aj splátka stavebného úveru): 125,50 eur, Termín (splatnosť) splátok istiny a úrokov stavebného úveru: 15. deň mesiaca, Počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru: 108, Výška mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 10,00 EUR, Termín (splatnosť) mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 15. deň mesiaca, Počet mesačných poplatkov za prijatie do rizikového životného poistenia: 108, Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, úroková sadzba úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy z celého zostatku dlhu: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, Doba trvania zmluvy (v rokoch): 25,08, Termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru: 15.03.2043 (za predpokladu, že si bude dlžník plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných podmienkach stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby) Ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere (ďalej aj RPMN): 4,83 %, Ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere: 5,99 %. RPMN je vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladov, že zmluva zostane platná dohodnutý Čas a že veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách určených v zmluve a ďalších predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto zmluve. Amortizačná tabuľka, ktorá obsahuje súhrnný prehľad o výške, o počte a o termínoch splátok, o poradí a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je prílohou k tejto zmluve. Dlžník má právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu tejto zmluvy: 10,19%. Celková výška medziúveru v mene euro: 20 000,00 EUR, Celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť: 41 198,31 EUR. Celková čiastka je vypočítaná na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy. Výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov je pre medziúver 6,89% a pre stavebný úver 3,00 %. 15. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.07.2020 na čl. 22 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátka na mesiac júl 2020 spolu vo výške 641,14 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že žalovaný si uvedené upozornenie osobne neprevzal. Na doručenke sa nachádza nečitateľný podpis s dodatkom sestra. 16. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.07.2020 na čl. 23 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovanú na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru , vrátane splátka na mesiac júl 2020 spolu vo výške 641,14 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že uvedené upozornenie si žalovaná v 2.rade osobne prevzala. Nachádza sa tam jej meno. Zásielka bola zaslaná na adresu trvalého pobytu F. XXXX/ X. 17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.09.2020 adresované A. B. na čl. 24 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 29.09.2020 . Z doručenky na čl. 25 vyplýva, že zásielku si žalovaný v 1.rade prevzal. Je tam uvedené meno B.. 18. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.09.2020 adresovaným A. B. na čl. 26 bolo žalovanej oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 29.09.2020. Z doručenky vyplýva, že žalovaná v 2.rade si list neprevzala v odbernej lehote. List jej bol zasielaný na adresu F. XXXX/X. 19. Z výpovede žalovaného vyplýva, že zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania uzavrel a finančné prostriedky boli poskytnuté. Koľko uhradil nevedel. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu a po nahliadnutí do spisu, či si prevzal upozornenie na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, listina sa nachádza v spise na čl. 22 a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, listina, ktorá sa nachádza v spise na čl. 25 uviedol, že nie, podpis nie je jeho, je tu poznámka sestra. Pokiaľ ide o listinu na čl. 25, žalovaný v 1. rade na dotaz súdu uviedol, že nevie, či ide o jeho podpis. Na otázku súdu, či tieto listiny mu boli doručované uviedol, že nevie uviesť, či upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti mu boli doručené. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, či vie uviesť, koho je to podpis a či sestra s ním žije v spoločnej domácnosti uviedol, že nevie, či sa takto sestra podpisuje. Na otázku súdu, či s ním žije sestra v spoločnej domácnosti uviedol, že nie. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej otcom. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, s kým žil v spoločnej domácnosti v roku 2020 uviedol, že raz boli u jeho mamy a raz u otca manželky. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, či si pamätá kde žil v 7. mesiaci v roku 2020? Uviedol, že nevie. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, keďže v súčasnosti býva na adrese C. XXX, aby uviedol, s kým tam žije v spoločnej domácnosti, či s mamou alebo na uvedenej adrese býva otec jeho manželky uviedol, že na uvedenej adrese žije s mamou. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedol okolnosti za akých došlo k poskytnutiu tohto úveru prečo a ako to prebiehalo, čo robil uviedol, že bol zamestnaný, preto si vzali s manželkou úver. Splácali ho, pokiaľ pracoval. Keď prišiel o prácu, niečo mali, tak sme naďalej splácali. Potom prešiel do inej banky Coskontrol, nakoľko v stavebnej mi nechceli dať odklad, kým si nájde prácu. Coskontrol mu poskytol splátku 100 eur, potom prišla corona, prácu stratil, mal takú dočasnú, splácal koľko mal - 30-50 eur. Nevychádzalo mu to ani takto, tak sa obrátil na právneho zástupcu. 20. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedol, ako prebiehalo uzavretie samotného úveru uviedol, že išli sa spýtať, či by im dali tento úver, potrebovali od nich zmluvu a koľko zarobí. Priniesli to a uzatvorili s nimi zmluvu. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, aké listiny predkladal uviedol, že pracovnú zmluvu a mesačný zárobok, aj manželka dávala, koľko poberá dôchodok. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, aký dôchodok jeho manželka v tom čase poberala uviedol, že okolo 220 eur, išlo o čiastočný invalidný dôchodok. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, v súvislosti s doručovaním zásielok, či niekoho splnomocnil na preberanie zásielok uviedol, že nie, nikoho nesplnomocnil. 21. Z výpovede žalovanej v 2.rade, aby sa vyjadrila k okolnostiam uzatvorenia zmluvy, či zmluvu podpísala, či bol poskytnutý úver a k doručovaniu listín - upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti

a vyhlásenie predčasnej splatnosti vyplýva, že upozornenie na zosplatnenie je to listina z 13.7.2020. Žalovaná po nahliadnutí do spisu na čl. 22 a doručenky na druhej strane uviedla, že nepamätá sa, či listiny obdŕžala. Na otázku, či ide o jej podpis, uviedla, že podpis sa podobá jej podpisu, avšak nemôžem to povedať naisto, nakoľko menili pobyt. Na otázku súdu, či dňa 20.7.2020 bývala na adrese F. XXXX/X, ako je to uvedené na doručenke uviedla, že nie. Na otázku súdu, kde mala v tom čase bývať uviedla, že v H.. Na otázku súdu, kto býva na adrese F. XXXX/X, ktorá je uvedená na doručenke na čl. 22 uviedla, že jej otec. Na otázku súdu, či tam býva nejaká jej mama, sestra uviedla, že mama nežije, bývajú tam sestra a švagriná opravuje sa len dve švagriné. Žalovaná v 2. rade na otázku súdu, po nahliadnutí do spisu, ide o oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.9.2020, kde je adresované na F. XXXX/X, či si túto listinu prevzala , podľa neprevzatej zásielky, bola teda vrátená neprevzatá v odbernej lehote uviedla, že nevie, či listinu obdŕžala. Na otázku súdu, kde bývala na konci septembra, začiatkom októbra 2020 uviedla, že taktiež bývali v H.. Žalovaná v 2. rade ďalej na otázku súdu, aby sa vyjadrila, aké ďalšie listiny mala predložiť pri uzatváraní zmluvy uviedla, že manželov príjem a jej dôchodok. Na otázku súdu, či nejaké ďalšie doklady od nich pýtali, prípadne doklady o výdavkoch uviedla, že nie. 22. Počas pri novom prejednaní veci žalobca doložil dáta dopytu , čl. 171-172 , čl. 177-179, žiadosť o úvere na čl. 173-175, potvrdenie o príjme A. B. s výplatnými páskami za dva mesiace, potvrdenie o príjme, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok A. B., 23. Z dát dopytu vyplýva, že žalovaná v 2.rade mala sedem aktívnych úverov, a niekoľko odmietnutých žiadostí. 24. Zo žiadosti o úver z 15.01.2018 vyplýva , príjem žalovaného v 1.rade bol uvedený 698,26 eur. 25. Z potvrdenia o príjme na čl. 180 vyplýva, že hrubý príjme za 12 mesiacov bol 2504,26 eur, čistý 2003,10 eur, mesačne je to 166,925 eur. 26. Z výplatnej pásky za mesiac 9/2017 vyplýva, že čistý príjem žalovaného v 1.rade bol 419,02 eur, za mesiac 10/2017 čistý príjem žalovaného v 1.rade bol 459,45 eur. 27. Z potvrdenia zamestnávateľa na čl. 181 vyplýva, že priemerný čistý príjem za 8/2017 do 11/2017 bol 493,56 eur. 28. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 09.01.2018 vyplýva, že žalovaná v 2.rade poberala invalidný dôchodok vo výške 204,70 eur. 29. Žalobca v podanom odvolaní proti prvému rozhodnutiu súdu sa vyjadroval k vyhláseniu predčasne splatnosti a uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo v súlade so zákonom, poukázal na rozhodnutia súdu . 30. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 31. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“). 32. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení

poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. 33. Podľa ust. § 7 ods. 3,4 zákona č. 310/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. 34. Podľa ust. § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 35. Podľa ust. § 2 písm. a, b zákona č. 129/2010 Z.z. účinnosť v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 36. Podľa ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 37. Podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. (2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 38. Podľa ust. l1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)

f)veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa. (2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 39. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 40. Podľa § 52 ods. 1 a 2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 41. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 42. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 43. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 45. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 46. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 47. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

48. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 20000 eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 11878,10 eur. Dlžníci, žalovaní čerpali, čo vyplýva z predložených listín. Z obsahu zmluvy vyplýva že išlo o spotrebiteľský úver žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu bol niekoľkokrát potvrdený odvolacími súdmi v obdobných právnych veciach, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. 49. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva, celkový stav dlžnej sumy. 50. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 17-19, vypracovanej samotným žalobcom vyplýva, že od roku 2018 až do roku 2033 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky. 51. Súd v prvom rade vzhľadom na opätovne námietky žalovaných a pokyn KS Prešov sa opätovne zaoberal tým, či došlo k platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu. 52. Pri novom prejednaní veci právny zástupca žalovaných uviedol v súlade s odôvodnením KS iný dôvod neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru a to z dôvodu že jednostranný úkon neobsahuje konkrétnu splátku s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie NS SR z 25.01.2024 sp.zn. 5Cdo/2/22023 a Namietal aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu, že so sumy úveru pri jeho poskytnutí bol účtovaný poplatok za spracovanie úveru. Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie NS SR 9Cdo/287/2021 zverejnené z zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R49/2022. Odkázal aj na rozhodnutie OS Vranov nad Topľou v totožnej právnej veci 5Csp/17/2023 z 10.06.2024. 53. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi veriteľom, žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 54. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 55. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva

nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“ Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 56. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 57. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 58. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 59. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 60. Žalovaní sa pôvodne bránili tým, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo doručené všetkým žalovaným a že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné. Neskôr uvádzali iný dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd sa v prvom rade zaoberal a skúmal platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právne účinky predpokladané zákonom. 61. S poukazom na stanovisko, právny názor KS Prešov uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí mal súd za to, že žalobca preukázal súdu doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk všetkým žalovaným s tým, že u všetkých, ktorí si ich osobne neprevzali sa listiny dostali do dispozičnej sféry. Z tohto dôvodu, preto vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo neplatné. 62. Vzhľadom na potrebu ďalšieho skúmania obsah týchto jednostranných právnych úkonov a vznesené námietky žalovaných súd zistil, že tieto jednostranné úkony sú naďalej v rozpore so zákonom no z iného dôvodu a to z dôvodu, že neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky s ktorou s dlžník dostal do omeškania v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.. 63. Vo výzvach žalobcu z 13.07.2020 sa uvádza len to, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiac júl 2020. Zo slovného výkladu nemožno v žiadanom prípade povedať, že táto splátka s ktorou sa dlžník dostal do omeškania, je definovaná jednoznačne a konkrétne. Slovo „vrátane“ znamená, že tam boli aj iné splátky, ktoré nie je zrejme. 64. Súd sa preto zaoberal a skúmal ďalej jednak na námietku žalovaného ako aj ex offo vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právny účinky predpokladané zákonom a to pokiaľ ide o obsahovú stránku týchto jednostranných právnych úkonov. 65. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

66. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 67. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 68. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 69. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 70. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné úkony realizované právnym predchodcom žalobcu nie sú v súlade so zákonom z dôvodov, tak ako je to vyššie uvedené. 71. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Uvedené je potrebné pre pripočítaní lehoty na vyhlásenie predčasnej splatnosti, či bola dodržaná tak ako to stanovuje ust. § 53 ods. 9 OZ. 72. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.. 73. Zo strany žalobcu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V zosplatnení úveru liste zo dňa 29.09.2020 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 13.07.2020, ktorým upozornil žalovaných dlžníka na omeškanie nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania. 74. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiaca október nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania.

Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať. 75. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva, celkový stav dlžnej sumy. 76. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 17-18, vypracovanej samotným žalobcom jednoznačne vyplýva, že od roku 2018 až do roku 2033 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky. V čase rozhodnutia súdu, istina tak tiež nebola splatná. Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná. 77. Na základe vyššie uvedeného, mal súd aj pri opätovnom prejednaní veci za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné no z iného dôvodu ako pri prvom rozhodovaní. 78. Tento dôvod neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami NS SR a KS Prešov ako aj rozhodnutím OS Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/17/2023 z 10.06.2024 na ktoré poukázal právny zástupca žalovaných a tiež v súlade s rozhodnutím OS Vranov n/T sp.zn. 5Csp/17/2023. 79. Súd ohľadom vyššie citovaných rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou kedy okresný súd zamietol žaloby tohto istého žalobcu z tých istých dôvodov zdôrazňuje, že v týchto konaniach vystupoval ten istý žalobca, PSS, a.s. ktorý sa proti rozhodnutiam súdu neodvolal. 80. Obrana a vyjadrenia žalobcu ako ich prezentoval sú bez významu, súdne rozhodnutia na ktoré poukázal boli novšími vyššie citovanými súdnymi rozhodnutiami prekonané a súd s nimi a právnymi závermi v nich uvedené plne stotožňuje. 81. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe namietali, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebne použiť všetky právne normy tykajúce sa spotrebiteľského práva. Podľa ich názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Samotné úkony veriteľa smerujúce k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru jednorazovo nemožno považovať za platné, lebo sú nejasné a neurčité (§39 OZ). Z obsahu žaloby ani nie je možné zistiť, koľko na predmetný úver už uhradili celkovo, koľko z toho započítal veriteľ na istinu, úver, poplatky. Namietali aj neskúmanie bonity žalovaných dlžníkov v súlad so zákonom. 82. V podanom odpore žalovaní uviedli, nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Zmluva taktiež obsahuje zmluvné podmienky, ktorá svojim obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v náš neprospech, čo by sud mal ex offo zohľadniť. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018 podľa ktorého: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Z uvedeného vyplýva jasný rozpor vydaného platobného rozkazu s právom EU. Podľa Súdneho dvora EU vyšší súdny úradník nemôže vydať platobný rozkaz, keďže nebola nijako zohľadnená neprijateľnosť zmluvných podmienok a nezákonnosť plnení, ktoré si žalobca z neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje v tomto konaní. Spravodlivosť v tomto type súdneho konania je závislá na odbornom posúdení veci súdom a odmietnutí uplatňovaných nárokov, ktoré majú podklad v neprijateľnom zmluvnom dojednaní. Keďže sa v tomto konaní nezohľadňuje neprijateľnosť poplatkov, lebo sa neskúma pôvod čiastkových plnení, ktoré tvoria výšku celkovej uplatňovanej sumy, nie je možné takýto platobný rozkaz považovať za vydaný v súlade so smernicou 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neuznáva preto peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.

83. Žalovaní ďalej pri opätovnom prejednaní veci namietali, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z viacerých dôvodov a to, že obsahuje poplatok za spracovanie úveru a že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť overiť schopnosť dlžníka splácať úver. 84. Z čl. VIII bod 8.1 zmluvy vyplýva, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi nasledovné poplatky a náklady súvisiace s úverom: poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je vo výške 1,2 % z cieľovej sumy, min. 100,00 EUR, max. 999,00 EUR, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. 85. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru zo zmluvy čl. VIII bodu 8.1 vyplýva, že bol medzi pôvodným veriteľom a žalovanými dohodnutý takýto poplatok a z výpisu z účtu, že bol stiahnutý na úkor žalovaných zo sumy úveru. 86. Ak na účet žalovaných bola pripísaná suma medziúveru, vzápätí z nej žalobca zinkasoval, a vzal späť sumu poplatku 240 eur, ( respektíve o sumu poplatku ponížil úvere ) teda reálne žalovaní disponovali nie istinou úveru 20.000 eur ale 19760,- eur, teda sumou krátenou o zinkasovaný poplatok. Uvedené je zrejmé aj z výpisu z účtu medziúveru a z obsahu zmluvy. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu. 87. Za tejto situácie je preukázané, že žalovaní disponovali reálne sumou úveru iba vo výške 19760 eur ( 20000- 240 eur ) Ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 20000,- eur, bola uvedená nesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/51/2021 z 20. 04. 2022, porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021). 88. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ 89. Súd sa z dôvodu predošlej odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za spracovanie úveru, poskytnutie úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej aplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 90. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť poplatok za poskytnutie úveru z istiny, je okolnosťou vyvolávajúcou nielen sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 91. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 240 eur pri poskytnutom úvere 20.000,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 420 eur, súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 92. V prípade úveru vo výške 20.000,- eur suma 240 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. 93. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 20.000 eur, ale vo výške 19760 eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022). 94. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. 95. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 240 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 19760 eur a nie vo výške 20000,- eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust.§ 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. 96. Uvedenie nesprávne výšky úveru ma následne vplyv aj na správnosť prepočtu RPMN ktorá tak nemôže byť v žiadnom prípade správna. Uvedenie nesprávnych vstupných údajov pre výpočet RPMN má následne vplyv na správnosť uvedenej RPMN. Nesprávnosť RPMN spôsobuje v zmysle ust. § 9 a ust. § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 97. Pokiaľ by žalobca poukázal na ust. § 499 Obchodného zákonníka, toto je aplikovateľné v prípade uzavretia zmlúv podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tieto zmluvy nie sú posudzované ako spotrebiteľské zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do úvahy vziať už ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie medziúveru, na základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka) koná v rámci svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové činnosti priamo v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na druhej strane, v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej priamo zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv, vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti - dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza, na základe platných vnútroštátnych predpisov,

či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za to, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho obchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové bremeno za samotné spracovanie úveru a následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet ani nie je platobným účtom regulujúcim platobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve v čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR 9Cdo/287/2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024). 98. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). 99. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi hypoteticky vrátiť, len sumu skutočne poskytnutého úveru. 100. V danom prípade však istina úveru nebola ako je to vyššie uvedené, ku dňu rozhodnutia súdu splatná, čo vyplýva z obsahu amortizačnej tabuľky, rozpisu splátok, kde je uvedené že sa splácajú najprv úroky ( čl. 17-19 ) a to až do roku 2033. 101. Pokiaľ ide o námietku na nedostatočné skúmanie bonity žalovaných a že hrubé porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, súd sa touto námietkou zaoberal. 102. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 103. Súd sa preto zaoberal tou skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. 104. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

105. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 106. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23. 09. 2020). 107. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení a predloženými listinami ako je to vyššie uvedené .... sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 108. Žalobca v danom prípade vo vyjadrení z 20.05.2024 , (čl. 167-182 ) uviedol, že žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaných potvrdenie o príjme. Žalovaný 1/ predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa EURO - BUILDING, a.s., ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti od 14.08.2017 do 31.12.2017 vo výške 2 003,10 EUR,. Žalovaný 1/ predložil aj výplatné pásky za obdobie, ktoré predchádzalo schváleniu úveru. Žalovaná 2/ predložila potvrdenie o zo sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti boli žalovaní manželmi a nemali nezaopatrené dieťa. Žalobca zohľadnil pri skúmaní bonity aj náklady potrebné na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena (v žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu). Bonita žalovaných bola skúmaná nasledovne: čistý príjem žalovaných = + 698,26 EUR, priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 1/ = 493,56 EUR (Príjem zo závislej činnosti na dobu neurčitú (IČO: 35683066)), priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 2/ = 204,70 EUR (Potvrdenie o poberaní starobného dôchodku), celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaných = - 393,74 EUR, životné minimum na plnoletú osobu = 200,00 EUR, životné minimum o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu = 140,00 EUR, životné minimum na dieťa = 0 EUR, 15 % rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu žalovaných a životným minimom spotrebiteľa = (698,26 EUR - 340,00 EUR)*15% = 53,74 EUR, (pozn. pričom v zmysle Zákona 601/2003 o životnom minime a Opatrenia MPSVaR o úprave súm životného minima boli sumy životného minima na obdobie od 1. júla 2018 vo výške: 199,48 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu , 139,16 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu , 91,06 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) (zn. PSS, a.s., pristupovala k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb prísnejšie ako bolo vyžadované odporúčaním NBS) výška splátky spotrebiteľského úveru = -157,38 EUR, peňažné záväzky znižujúce príjem žalovaných = - 20,00 EUR. Zdroj: dopyt do spoločného registra bankových a nebankových informácií SRBI / NRKI a potvrdenie o príjme. Ukazovateľ schopnosti žalovaných splácať úver (bonita): ( 393,74 EUR + 157,38 EUR + 20,00 EUR) : 686,83 EUR = 0,8179 tzn. žalovaní boli

v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa schopnosti žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverený dopytom: do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) overenie či za posledných 12 mesiacov mali žalovaní vyhovujúcu platobnú disciplínu - dopytom bolo zistené, že žalovaní mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Po vyhodnotení príjmov a výdavkov a odrátaní splátky žiadaného úveru boli žalovaní v čase poskytnutia úveru vyhodnotení ako dostatočne bonitní. Dôkazom je žiadosť o úver Výpis registra SRBI Potvrdenie o príjme Výplatné pásky Výpisy z osobného účtu. 109. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť. 110. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“ 111. Z dôkazov predložených žalobcom ohľadom skúmania bonity vyplýva, že tento mal k dispozícii žiadosť žalovaných o úver, dáta dopytu , čl. 171-172, čl. 177-179, žiadosť o úver na čl. 173-175, potvrdenie o príjme A. B. s výplatnými páskami za dva mesiace, potvrdením o príjme, potvrdením o výplate dôchodkových dávok A. B., Žiadne doklady preukazujúce reálne mesačné výdavky súdu nepredložil. Z dát dopytu vyplýva, že žalovaná v 2. rade mala sedem aktívnych úverov, a niekoľko odmietnutých žiadostí. Teda už v čase poskytnutia úveru bola v podstate značne v úverovom zaťažení. Aj napriek uvedenému jej žalobca úver poskytol. 112. S prihliadnutím na jeho rodinný stav, výšku príjmu len žalovaných, úverové zaťaženie žalovanej v 2.rade životné potreby, výšku nevyhnutných výdavkov na živobytie bolo skúmanie schopnosti splácať úver riadne a včas nedostatočné. 113. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaných najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu všetkých žalovaných pri uzatváraní zmluvy. Uvádzaný príjem, len jedného žalovaného je nedostatočný. 114. Z lustrácie, dát dopytu muselo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaná v 2.rade je v značnom úverovom zaťažení , mala 7 úverov Aj napriek tomu, že ide o bezdetných manželov ich prijem nepokryje všetky mesačné výdavky na živobytie, na bývanie a stravu a splátky úverov. Žalobca ako veriteľ nemal preukázané žiadne mesačne výdavky žalovaných dlžníkov. 115. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch všetkých žalovaných, teda kde bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

116. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky všetkých žalovaných a to predložením prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil. 117. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne neskúmal u všetkých žalovaných. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ani úverové zaťaženie žalovanej v 2.rade nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úvere neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. 118. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. 119. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 120. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020). 121. Porovnanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov žalobcom, nevedno tiež ako bola zohľadnená skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní v 1. a v 2.rade manželia. 122. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 123. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

124. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura Okr^gowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 125. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 126. Ako už súd vyššie uviedol, z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti a to, že ku dňu rozhodnutia súdu nebola istina splatná, žalobu zamietol. 127. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci. 128. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 129. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 130. Súd žalobu zamietol, úspešní tak boli žalovaní. Súd preto rozhodol, že ako úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.