Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/35/2023 z 30. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/35/2023 6123219908 30. 10. 2024 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2024:6123219908.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., XXX XX D. E. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX F., obaja zastúpení: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o zaplatenie 14.854,06 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Žalobu

zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa dňa 29.12.2022 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 14 854,06 EUR vyčíslenú k 13.01.2023 spolu s príslušenstvom: Istina vo výške 11 843,29 EUR, poplatky vo výške 71,50 EUR, úroky za úver do vyhlásenia splatnosti vo výške 324,78 EUR, 4,24 % p. a. úrok z omeškania od vyhlásenia splatnosti (30.09.2020) do 13.01.2023 vo výške 1178,90 EUR, 5,00 % p. a. úrok z omeškania od vyhlásenia splatnosti (30.09.2020) do 13.01.2023 vo výške 1435,59 EUR, 4,24 % úrokom za úver zo sumy 11 843,29 EUR (istina) od 14.01.2023 do zaplatenia, najviac do 15.06.2048, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 12 239,57 EUR od 14.01.2023 do zaplatenia a nahradenia trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2925260 3 05 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2925260 3 05 zo dňa 21.05.2018 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2925260 0 06 vo výške 13 000,00 EUR. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za spracovanie úveru si žalobca neúčtoval, žalobca poskytol žalovaným úver v akcii „úver bez poplatku za spracovanie“. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 76,07 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 23,63 EUR, 4,24 % p. a. úrok za medziúver vo výške 45,94 EUR a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 6,50 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí: úroky za medziúver, poplatok za rizikové životné poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za rizikové životné poistenie preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade s čl. II., čl. V. a VI. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 6,50 EUR. Žalovaný I.

prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Žalovaní boli v omeškaní so splácaním v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca listom zo dňa 13.07.2020 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 29.09.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 443,31 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 13 000,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 12 556,69 EUR (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (29.09.2020), predstavuje sumu vo výške 12 952,97 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 12 556,69 EUR, z nezaplatených 4,24 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 13 000,00 EUR do 29.09.2020spolu vo výške 324,78 EUR a z nezaplatených poplatkov za rizikové životné poistenie v celkovej výške 71,50 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 45,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 29.09.2020 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.09.2020. (12 997,97 EUR - 45,00 EUR = 12 952,97 EUR, t.j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.13. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 4,24 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 30.09.2020). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uskutočnili nasledovné vklady v celkovej výške 713,40 EUR: 19.10.2020 Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, 17.12.2020 Vklad 36,40 EUR, 21.01.2021 Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, 24.03.2021 Vklad 36,40 EUR, 28.04.2021 Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, 01.07.2021 Vklad 36,40 EUR, 16.08.2021 Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, 03.11.2021 Vklad 36,40 EUR, 24.11.2021 Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, Vklad 36,40 EUR, 22.04.2022 Vklad 36,40 EUR, 15.06.2022 Vklad 36,40 EUR, 21.07.2022 Vklad 36,40 EUR, 08.09.2022 Vklad 36,40 EUR, 13.01.2023 Vklad 21,80 EUR. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca si dovoľuje poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C- 94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: „...neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019 spis. zn. 27Csp/239/2017 - kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, uviedli, že zotrvávajú na ich argumentoch uvedených v odpore, ktoré upresnili. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu a jej nedostatok, túto odvíjajú od skutočnosti, že žalobca zakladá svoj nárok na titule, ktorým je zosplatnenie pohľadávky, pričom zosplatnenie pohľadávky tak, ako to realizoval samotný žalobca, je podľa ich názoru v rozpore s rozhodovacou praxou súdov a v tomto v tom smere, že jednotlivé jednostranné právne úkony tak, ako boli realizované žalobcom, nie sú právne účinné, to znamená, doručovanie upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, bolo minimálne u žalovaného 1/ doručované inej osobe, alebo teda prevzala to iná osoba, ako teda je adresát tejto listiny - žalovaný 1/. V tomto smere navrhujem, aby súd vypočul žalovaného na vedomosť alebo nevedomosť o týchto skutočnostiach, ale tak ako sme uviedli, prevzal tieto a nielen túto listinu, ale aj inú listinu, niekto iný, než žalovaný 1/. Pokiaľ ide, teda tento nedostatok má za následok nemožnosť domáhať sa z tohto titulu, týchto plnení v žalobe, to znamená, takúto žalobu je potrebné už len z tohto dôvodu minimálne voči žalovanému 1/ zamietnuť. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, poukazujeme jednak na dodatočné vyjadrenie v upomínacom konaní, ktoré žalobca zaslal upomínaciemu súdu v ktorom sa vyjadruje k tomu, akým spôsobom pohľadávku vyčísľuje, ako ju špecifikuje a akým spôsobom funguje jeho produkt, pretože takýto úver - zmluva o spotrebiteľskom úvere je založený na skutočnosti, že žalobca chce neskôr poskytnúť stavebný úver a tento stavebný úver chce poskytnúť po tom, čo donúti alebo na základe zmluvy dohodne so spotrebiteľom a teda v tomto prípade žalobca poskytoval síce sumu 13.000 eur za úrokovú sadzbu 4,24%, pri mesačnej výške 45,94 eur mesačnej splátky s tým, že tieto splátky bude platiť 231 mesiacov a poplatok za prijatie do rizikového životného poistenia - 6,50 eur, zároveň bude si sporiť na sporenie, pričom, keď táto suma bude nasporená, ktorú definuje počtom splátok priamo veriteľ, tak táto suma sa preklenie, to používa, tento pojem používa priamo žalobca, pričom ide o započítanie, sa započíta na istinu úveru tohto 13.000 eurového, pretože v rozpore s Občianskym zákonníkom, žalobca žiadnym spôsobom nezapočítava výšku splátky na istinu úveru. Počas celých 231 mesiacov, ani jedno euro, ani jeden cent nesmeruje na zaplatenie istiny úveru, čo je v priamom rozpore s Občianskym zákonníkom a podľa nášho názoru aj v rozpore s dobrými mravmi, keď spotrebiteľ v domnení, že si nejakým spôsobom sporí, najprv platí výšku splátky, pričom celá ide na úroky, nič na istinu a potom tu nasporenú sumu, ktorú si myslí, že má nejakým spôsobom nasporenú, započíta veriteľ na istinu poskytnutého úveru a o toľko sa teda tá istina zníži. Nijakým spôsobom sa nezaplatí celá, pretože toto nadefinoval vopred veriteľ, že sa zaplatí, len určitá časť a potom vyžaduje od spotrebiteľa ďalej platenie jednak úrokov, ale už aj istiny na účely toho, aby zaplatil zvyšok istiny úveru. Čiže v reálnych vyjadreniach - zmluva - 13.000 eur istina, je v konečnom dôsledku celková výška úveru alebo celkové náklady, ktoré musí zaplatiť na istinu 13.000 eur - 27.224,54 eur. To je viac ako 100% navýšenie a toto navýšenie my považujeme za rozpor s dobrými mravmi a celý tento ako keby finančný produkt, ktorý poskytuje žalobca, nie je súladný s dobrými mravmi, pretože tak, ako je nastavený, nijakým spôsobom jednak je nesúladný s Občianskym zákonníkom ale nijakým spôsobom nesmeruje v prospech toho spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ extrémne dlhý čas platí na tento úver, pričom ho viac ako 100% preplatí, čo považujeme za úžerné a to bez ohľadu na dĺžku splácania. Práve aj súd určite zo svojej činnosti vie, že tieto spory sú veľmi početné a to práve z toho dôvodu, že tak, ako nastavuje aspoň teda je to môj názor, tak ako nastavuje podmienky žalobca, napr. tu na 231 mesiacov, je tak dlhý čas, že extrémne alebo je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že počas tejto doby nastane problém u spotrebiteľa so splácaním a to najmä v situácií, kedy zaplatí napr. aj tých 231 mesiacov ale potom naspäť musí platiť ďalej zvyšku istiny úveru aj spolu s úrokom, čiže sa mu navyšuje celkové jeho zaťaženie. Toto nie je ani nijakým spôsobom zohľadnené v samotnej zmluve pri výpočte RPMN, napriek tomu, tieto skutočnosti sú vyžadované na základe zmluvy. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tu na poukazujeme jednak na poplatky, pričom poistenie je súčasťou tohto úveru a z toho čo dedukujem zo zmluvy, nie je zohľadnené v RPMN, ale v samotnej časti 8 - poplatky a náklady sa nachádza viacero poplatkov, ktoré môžu byť vyhlásené za neprijateľné, napr. poplatok za upomienky v bode 810 vo výške 15 eur, za každú upomienku, obdobne, bod 8-9 to len príkladne, v podstate takým spôsobom si nepriamo navyšuje svoj zisk, alebo teda svoje príslušenstvo žalobca. Z týchto dôvodov považujú takúto zmluvu za rozpornú s dobrými mravmi. 4. Rozsudkom zo dňa 02.08.2023, č.k. 11Csp/35/2023-113 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. 5. Po podaní odvolania zo strany žalobcu KS Prešov uznesením zo dňa 22.08.2024 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. V predmetnom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný nepreukázal splnenie zákonných podmienok, a to doručenie upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru do vlastných rúk všetkým žalovaným, čím nebola splnená podmienka na platné mimoriadne zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Žalobca nesúhlasil s uvedenými závermi súdu prvej inštancie, poukazujúc na splnenie zákonom predpísaných náležitostí a preukázanie doručovania upozornenia obom žalovaným. Odvolací súd sa preto zaoberal zistení, či postup a závery súdu prvej inštancie boli správne. Platne predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver možno len v prípade dodržania zákonom stanovených náležitostí, ktoré sú špecifikované v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka. Jednou z takýchto podmienok je upozornenie spotrebiteľa na možnosť úver predčasne zosplatniť, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením. Aj keď Občiansky zákonník bližšie už neuvádza, je logické, že doručenie alebo aspoň doručovanie uvedeného oznámenia dlžníkovi je potrebné preukázať. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca na preukázanie splnenia uvedenej povinnosti predložil súdu listinu označenú ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti‘ zo dňa 13.07.2020, ktorej adresátmi boli žalovaní a kópiu doručenkových lístkov. Z doručenkového lístku, kde je ako adresát označený žalovaný 1/ vyplynulo, že tento prevzala sestra žalovaného 1/ dňa 16.07.2020.Z doručenkového lístku, kde je ako adresát označená žalovaná 1/ vyplynulo, že túto prevzala žalovaná 2/. V priebehu konania nebolo zo strany žalovaných hodnoverne preukázané a ani dostatočne spochybnené, že by zásielku žalovaná 2/ neprevzala, preto ju súd považoval za doručenú. Sporným však bolo preukázanie doručenia žalovanému 1/, keďže v priebehu konania tvrdil, že sestra sa na uvedenej adrese nezdržiavala a o obsahu uvedenej zásielky ani nemal vedomosť. Tu odvolací súd poukazuje na to, že žalobca preukazoval pravdivosť svojich tvrdení, a teda splnenie svojej zákonnej povinnosti predložením kópie doručenky, z ktorej vyplývalo, že písomnosť mala za žalovaného 1/ prevziať jeho sestra. V priebehu konania žalovaný 1/ však len spochybnil žalobcom predložené dôkazy vo svojej výpovedi, a to bez toho, aby predložil iný relevantný dôkaz alebo navrhol výsluch svojej sestry. Napokon ani sám súd prvej inštancie v priebehu konania nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré by preukazovalo pravdivosť tvrdení žalobcu alebo žalovaného, napr. nezisťoval, či sestra žalovaného 1/ disponovala splnomocnením na preberanie zásielok, ďalej či uvedenú zásielku skutočne prevzala na doručovacej adrese, teda adrese trvalého pobytu žalovaného 1/ alebo na pošte, prípadne súd prvej inštancie sa neobrátil ani na samotnú poštu, aby uviedla potrebné informácie vo vzťahu k doručovaniu. Odvolací súd poukazuje na to, že spornosť doručovania upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanému 1/ bola podstatnou okolnosťou pre posúdenie predmetnej veci, ktorú bol súd prvej inštancie povinný zistiť bez dôvodných pochybností. Ako bolo už vyššie uvedené, v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, preto súd prvej inštancie nebol viazaný len tými dôkazmi, ktoré strany navrhli, ale mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, pokiaľ to bolo účelné pre posúdenie veci samej. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že doručenka je v zmysle § 111 ods. 1 C.s.p. verejnou listinou, čo znamená, že údaje uvedené na nej sa považujú za pravdivé, a to až dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. V predmetnom prípade žalovaný 1/ síce spochybnil údaje uvedené na doručenke predloženej žalobcom, avšak tieto nepreukázal a ani súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na ich potvrdenie alebo vyvrátenie. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie a postupom podľa § 391 C.s.p.na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok, ďalej zistiť, či na strane žalovaného 1/ došlo k účinnému prevzatiu upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, teda či sestra žalovaného 1/ prevzala uvedenú písomnosť a či na prevzatie psíomnosti bola splnomocnená, resp. sa v danom čase zdržiavala na adrese trvalého pobytu žalovaného 1/ a vysporiadať sa s námietkami sporových strán vznesenými v priebehu celého konania - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme,

svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).V rámci nového prejednania veci žalovaní namietali naďalej neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti z dôvodu, že jeho obsah je v rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie konkrétnej splátky s ktorou sa dostal dlžník do omeškania. Ďalej namietali, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu vyúčtovania poplatku za spracovanie úveru a že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť preveriť schopnosť dlžníka splácať úver, jeho bonitu, čo tiež má za následok bezúročnosť úveru. 8. Právny zástupca žalovaných pri novom prejednaní veci uviedol, že zo správy Slovenskej pošty vyplýva, že keďže nemá evidenciu, nevyplýva, kto iný mohol písomnosť za A. B. prevziať. Pokiaľ absentuje splnomocnenie, čo v danom prípade absentuje, tak bola zásielka vydaná neoprávnenej osobe a žalovaný v 1. rade nebol skutočným adresátom, hoci mal byť. Vo vzťahu k predmetnej veci, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to s poukazom na viacero pochybení žalobcu, jedným z nich je, ako bolo naznačené aj odvolacím súdom, nesprávne doručovanie jednostranných právnych úkonov, ale za závažnejší problém považujeme neplatnosť týchto jednostranných právnych úkonov, ktoré neobsahujú splátku, pre ktorú vlastne má dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše ako podotkol aj včera Okresný súd Prešov pri obdobnej veci, ktorej žalobu žalobcu zamietol a je dôvodným za pochybenie považovať aj to, že žalobca poskytuje v podstate krátky čas na to, aby sa žalovaný vysporiadal s jeho jednostranným právnym úkonom, teda vyhlasuje mimoriadnu splatnosť a túto zasiela s tým, že nie je splnený zákonný predpoklad dostatočnej lehoty na plnenie. Samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti, či už žalovaného v 1. alebo v 2. rade, je teda možné považovať za absolútne neplatný právny úkon z toho dôvodu, keďže takýto tvrdený nárok založených na týchto jednostranných právnych úkonoch sa ho dožaduje v tomto konaní žalobca, je možné ho vyhodnotiť za nedôvodný a teda, keďže nie je splatná ani žiadna istina ku dňu rozhodovania súdu, tak navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 9. Na základe vyššie uvedeného, preto súd vec opätovne v zmysle pokynu KS Prešov prejednal. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, amortizačná tabuľka na čl. 16-18, predžalobnou výzvou zo dňa 8.12.2022 na čl. 19 s doručenkou, predžalobnou výzvou zo dňa adresovanou žalovanej v 2. rade na čl. 20 s doručenkou, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti adresovaná žalovanému v 1. rade zo dňa 13.7.2020 na čl. 21 s doručenkou, na ktorej je uvedené poznámka - prevzala sestra, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru adresované žalovanej v 2. rade zo dňa 13.7.2020 na čl. 22, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.9.2020 na čl. 23, doručenkou na čl. 24, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.9.2020 na čl. 25, neprevzatou zásielkou na čl. 26, výpisom z účtu medziúveru na čl. 27-29, predžalobnou výzvou z 8.12.2022 na čl. 30-31, s doručenkami, výpisom z účtu stavebného sporenia na čl. 32-34, doplnením žaloby zo strany žalobcu na čl. 41 s prílohami na čl. 42-44, v súvislosti s poistením, odporom proti vydanému platobnému rozkazu na čl. 66-67, návrhom žalobcu na pokračovanie v konaní, postúpením spisu tunajšiemu súdu, písomnými vyjadreniami strán sporu a výsluchom žalovaných, doplneným dokazovaním a to správou Slovenskej pošty zo dňa 02.10.2024 a vyjadreniami strán sporu. 11. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: 12. Medzi žalobcom, Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v l. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2.rade ako spoludlžníkmi došlo dňa 17.05.2018 k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere EČÚ XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. 2925260 0 06 vo výške 13000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. 2925260 3 05 vo výške cca 7764,77 eur. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu. 13. Podľa ust. čl. II. ZÁKLADNÉ ÚVEROVÉ PODMIENKY - Druh úveru - medziúver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú (ďalej aj úver), číslo účtu medziúveru: 2925260 0 06, výška medziúveru/ celková výška úveru: 13 000,00 EUR, mena, v ktorej sa medziúveru poskytuje: EURO, úroková sadzba medziúveru: 4,24 % p. a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 45,94 EUR, frekvencia splátok: mesačne, termín (splatnosť) splátok úrokov z medziúveru: 15. deň mesiaca, počet splátok

úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy (ďalej aj CS): 231, výška mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 6,50 EUR, Termín (splatnosť) mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 15. deň mesiaca, počet mesačných poplatkov za prijatie do rizikového životného poistenia do pridelenia CS: 231, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo 2925260 3 05. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 23,63 EUR, pričom splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. 14. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS je 231. Druh úveru: stavebný úver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú (ďalej aj úveru), Číslo účtu stavebného úveru: 2925260 3 05, Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy: 7.764,77 eur, Mena, v ktorej sa stavebný úver poskytuje: EURO, Úroková sadzba stavebného úveru: 2,90% p.a., Výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru (ďalej aj splátka stavebného úveru): 69,57 eur, Termín (splatnosť) splátok istiny a úrokov stavebného úveru: 15. deň mesiaca, Počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru: 130, Výška mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 6,50 EUR, Frekvencia splátok: mesačne, Termín (splatnosť) mesačného poplatku za prijatie do rizikového životného poistenia: 15. deň mesiaca, Počet mesačných poplatkov za prijatie do rizikového životného poistenia: 130, Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, úroková sadzba úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy z celého zostatku dlhu: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (Občiansky zákonník. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien), aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, Doba trvania zmluvy (v rokoch): 30,08, Termín konečnej splatnosti medziúveru/ stavebného úveru: 15.06.2048 (za predpokladu, že si bude dlžník plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných podmienkach stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby) Ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere (ďalej aj RPMN): 4,80 %, Ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere: 4,97 %, RPMN je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladov, že zmluva zostane platná dohodnutý čas a že veríte'' a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách určených v zmluve a ďalších predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto zmluve. Amortizačná tabuľka, ktoré obsahuje súhrnný prehľad o výške, o počte a o termínoch splátok, o poradí a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je prílohou k tejto zmluve. Dlžník má právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy. 15. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.07.2020 na čl. 21 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátka na mesiac júl 2020 spolu vo výške 398,55 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že žalovaný si uvedené upozornenie osobne neprevzal. Na doručenke sa nachádza nečitateľný podpis s dodatkom sestra. 16. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.07.2020 na čl. 22 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovanú na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátka na mesiac júl 2020 spolu vo výške 398,55 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že uvedené upozornenie si žalovaná v 2. rade osobne prevzala. Nachádza sa tam jej meno. Zásielka bola zaslaná na adresu trvalého pobytu F. 1844/9. 17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.09.2020 adresované A. B. na čl. 23 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 29.09.2020. Z doručenky na čl. 24 vyplýva, že zásielku si žalovaný v 1.rade prevzal. Je tam uvedené meno B..

18. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.09.2020 adresovaným A. B. na čl. 25 bolo žalovanej oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 29.09.2020 . Z doručenky vyplýva, že žalovaná v 2.rade si list neprevzala v odbernej lehote. List jej bol zasielaný na adresu F. XXXX/X. 19. Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že zmluvu od ktorej si žalobca odvádza svoj uzavrel zmluvu na poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 13.000 eur a peniaze obdŕžal. Koľko vrátil nevedel. Žalovaný na dotaz súdu, po nahliadnutí do spisu, aby uviedol, či si prevzal upozornenie na zosplatnenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ako aj vyhlásenie samotnej predčasnej splatnosti úveru, písomnosti, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 21 a čl. 23, pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade uviedol, že na čl. 21 na doručenke, nie je jeho podpis. Na čl. 23 na doručenke na dotaz súdu uviedol, žalovaný v 1. rade uvádza, aj na doručenke na čl. 24 nie je jeho podpis. Žalovaný uvádza, či obdŕžal alebo neobdŕžal tieto listiny uviedol, že nie. Na otázku súdu, či s nimi niekto býva v spoločnej domácnosti, kto mohol tieto listiny prevziať uviedol, že v spoločnej domácnosti býva on , manželka a jej otec. Na otázku súdu, či býva s nimi v spoločnej domácnosti sestra uviedol, že nie. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, či podpis na doručenke na čl. 21 a na čl. 24 je manželkin uviedol, že nie. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, vzhľadom na to, že bol mu poskytnutý ešte ďalší úver, čo vyplýva z iného konania, čo všetko od neho pred podpísaním zmluvy žiadali, čo poskytoval uviedol, že najskôr mu ponúkli prvý úver, žalovaný v 1. rade uviedol, že ide o úver vo výške 20.000 eur, poskytol zmluvu na základe ktorej som bol zamestnaný, poskytli mu peniaze, urobili mu splátku. Nevie, aký čas prešiel, mesiac-dva a potom mu ponúkli druhý, to bolo všetko. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, či pýtali do neho nejaké doklady v súvislosti so skúmaním jeho bonity , teda doklady, ktoré sa týkali jeho príjmov a výdavkov uviedol, že nie, nič. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aby sa vyjadril takto, ohľadom manželky, či boli spolu pri podpise zmluvy žalovaný v 1. rade uviedol, že áno. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, čo všetko sa od manželky vyžadovalo žalovaný v 1. rade uviedol, že nič. Na otázku súdu, či od manželky pýtali nejaké doklady týkajúce sa jej príjmov a výdavkov? Uviedol, že nie, len pri prvom úvere, že koľko poberá dôchodok. Manželka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 220-230 eur. 20. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aby sa vyjadril, aké boli jeho pomery v roku 2018, aké mal výdavky, úvery žalovaný v 1. rade uviedol, že mali úver vo VÚB banke s manželkou, čo im sťahujú z dôchodku, teraz je tam debet, ktorý nemá z čoho splácať, sťahujú ho z dôchodku. Ďalej mama zobrala úver na seba, no splácajú ho tam spolu, jeho meno tam nie je. Má nejaké ďalšie dlhy, nakoľko nemali a požičali si. 21. Žalovaný v 1. rade na otázku súdu, z akého dôvodu brali ďalšie úvery, keď uvádzal, že im to finančná situácia neumožňovala uviedol, že pracoval, mal z čoho, tento úver splácal. Keď skončil pracovať, keď ho vyhodili z práce, chcel dať nejaký odklad, ale nechceli mu dať odklad, obrátil sa preto na inú pobočku Coskontrol, ponúkli mu splátku 100 eur, tak prešiel k nim. Prišla corona, práca nebola, splácal im po 30 eur, pokiaľ mal. Potom nemal z čoho, tak sa obrátil na právneho zástupcu. 22. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aká bola jeho situácia rodinná v roku 2018, koľko mal vyživovacích povinností, koľko ich bolo uviedol, že s manželkou deti nemajú, boli u mamy, žila tam mama, brat s manželkou a dvoma deťmi. Momentálne sú u manželkinho otca , žijú tam, nakoľko nemajú kde, nejaký čas žijú u jeho mamy a nejaký u manželkinho otca. Výdavky sú také, že o jedlo sa celý mesiac staráme oni. Momentálne manželka chorá, tak im to vôbec nevychádza. 23. Z výpovede žalovanej v 2.rade aby sa vyjadrila k uzavretiu zmluvy o úvere, podpisu, obdŕžaní finančných prostriedkov uviedla, že zmluvu uzavrela, finančné prostriedky obdŕžala. 24. Žalovaná v 2. rade ďalej na otázku súdu po nahliadnutí do spisu, či obdŕžala upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti na čl. 23 uviedla, že nevie. Na otázku súdu, kde na konci júla 2020 bývala na akej adrese žalovaná uviedla, že bývala v G.. Na otázku súdu, či niekto býval na adrese F. XXXX s priezviskom B. uviedla, že nie. Mama zomrela, sestru nemá. S takýmto priezviskom tam nikto nebýva. Žalovaná v 2. rade ďalej na otázku súdu, či obdŕžala vyhlásenie o predčasnej splatnosti, ide o list zo dňa 29.9.2020 tiež bol adresovaný na adresu F., na otázku súdu, či ide o jej podpis ohľadom prevzatia listiny na čl. 26, doručenka na čl. 27 uviedla, že nevie. Na otázku súdu, či sa pamätá, či takúto listinu obdŕžala uviedla, že nepamätá sa, nevie to.

25. Žalovaná v 2. rade ďalej na otázku súdu, aby sa vyjadrila, aké listiny predkladala pri uzatváraní zmluvy, čo od nej veriteľ požadoval uviedla, že manželov príjem a môj príjem - čiastočného dôchodku. Čo sa týka výdavkov, na otázku súdu, či predkladala a požadovali od nej nejaké doklady preukazujúce výdavky žalovaná v 2. rade uviedla, že nie. 26. Na otázku súdu žalovaná v 2. rade, odkedy býva na adrese C., G. D. E. uviedla, že od roku 2015 asi do roku 2022. Teraz sú v F.. Na otázku súdu, či nedošlo k zmene trvalého pobytu, žalovaní uviedli, že trvalé pobyty si nemenili, žalovaná v 2. má svoj a aj žalovaný v 1.rade. Žalovaná v 2. rade na otázku svojho práv. zástupcu, v akom zdravotnom stave bola v roku 2022 uviedla, že bola v nemocnici od októbra 2022 bola, len po nemocniciach, bola ležiaca. Na dotaz práv. zástupcu potvrdzuje, že jej zdravotný stav, ktorý jej znemožnil účasť na pojednávaní, začal už v roku 2022. 27. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že zotrváva na všetkých doterajších argumentoch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade, ale ani teda žalovaný v 1. rade nikdy nevidel a neprevzal žiadnu z písomností, ktoré sú jednostrannými právnymi úkonmi žalobcu. Rovnako tak pri výsluchu potvrdila túto skutočnosť aj žalovaná v 2. rade. Za daného stavu, za predpokladu, že síce žalobca doručoval takéto jednostranné právne úkony, avšak neboli dané do sféry dispozície žalovaného. Je zodpovedný výlučne žalobca, ktorý v prípade, že takéto skutočnosti vyjdú najavo, je povinný takúto vec opätovne zasielať. Zároveň v prípade, že je zodpovedný poštový podnik, nemôže byť teda zodpovedný spotrebiteľ za to, či takéto jednostranné právne úkony mu boli alebo neboli doručované. V danej problematike poukazuje na nález Ústavného súdu sp.zn. 2US/65/2010 z 27.10.2010, podľa ktorého poštový doručovateľ zodpovedá za to, aby preukázal, že doručil alebo že vykonal určitý úkon tak, ako to prezentuje. Zároveň obdobne aj nález Ústavného súdu sp.zn. 2US/148/2018 zo dňa 14.6.2018, kde ústavný súd uzavrel, že nesprávny postup poštového podniku, je taký, pri kedy pri realizácií doručenia zásielky do vlastných rúk, nedoručí takúto listinu skutočnému adresátovi a to nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia, resp. teda doručenia konkrétnej zásielky. Sú teda toho názoru, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie takejto žaloby a už z toho dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň poukazujú na neskúmanie bonity v otázke výdavkov zo strany žalobcu a taktiež poukazujeme na nekalé obchodné praktiky, resp. na zmluvu ako takú, pričom v tomto poukázal na skorší prednes z predchádzajúceho pojednávania, navrhuje žalobu zamietnuť. 28. Z vyjadrenia Slovenskej pošty zo dňa 02.10.2024 vyplýva, že šetrením v informačnom systéme Slovenskej pošty bolo zistené, že pre adresáta A. B., C. XXX/XX, D. n.T. splnomocnenie vyhotovené na tlačive Slovenskej pošty nebolo vystavené. O splnomocneniach overených oprávnenými orgánmi Slovenskej pošty nevedie im evidenciu. Podľa ust. § 32 ods. 2 písm. j) zák. č. 324/2011 Z.z. o poštových službách platí, že poštový podnik je povinný uchovávať doklady, aby sprehľadnil systematickú evidenciu údajov o poskytnutej poštovej službe alebo o poštovom platobnom styku tri roky odo dňa ich poskytnutia a o poštovej zásielke tri roky odo dňa ich vybratia, ak bola uložená, dva roky odo dňa uplynutia úložnej doby, to platí aj na doklady a údaje obsahujúci osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osôb. Z uvedeného dôvodu Slovenská pošta poskytuje info služby podľa bodu 7.1. Poštových podmienok – Všeobecná časť (vnútroštátny styk), len do troch rokov odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Z uvedeného dôvodu informácie o priebehu doručovania a o tom, kto prevzal poštové zásielky z 13.07.2020 a z 29.09.2020 adresované A. B., nevie poskytnúť. 29. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 30. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“). 31. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,

b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. 32. Podľa ust. § 7 ods. 3,4 zákona č. 310/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. 33. Podľa ust. § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 34. Podľa ust. § 2 písm. a, b zákona č. 129/2010 Z.z. účinnosť v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 35. Podľa ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 36. Podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. (2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 37. Podľa ust. l1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa. (2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 38. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 39. Podľa § 52 ods. 1 a 2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 40. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 42. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 44. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 45. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

46. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 13000 eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 7764,77eur. Dlžníci, žalovaní čerpali, čo vyplýva z predložených listín. Z obsahu zmluvy vyplýva že išlo o spotrebiteľský úver žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu bol niekoľkokrát potvrdený odvolacími súdmi v obdobných právnych veciach, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. 48. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva, celkový stav dlžnej sumy. 49. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 16-17, vypracovanej samotným žalobcom vyplýva, že od roku 2018 až do roku 2048 istina v splátke nebola splatná. Celá mesačná splátka predstavovala v období rokov 2018 až 2048 len úroky. 50. Súd v prvom rade vzhľadom na opätovne námietky žalovaných a pokyn KS Prešov sa opätovne zaoberal tým, či došlo k platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu a doručovaním listín. 51. Pri novom prejednaní veci právny zástupca žalovaných v závere uviedol vo vzťahu k predmetnej veci, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to s poukazom na viacero pochybení žalobcu, jedným z nich je, ako bolo naznačené aj odvolacím súdom, nesprávne doručovanie jednostranných právnych úkonov, ale za závažnejší problém považujeme neplatnosť týchto jednostranných právnych úkonov, ktoré neobsahujú splátku, pre ktorú vlastne má dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše ako podotkol aj včera Okresný súd Prešov pri obdobnej veci, ktorej žalobu žalobcu zamietol a je dôvodným za pochybenie považovať aj to, že žalobca poskytuje v podstate krátky čas na to, aby sa žalovaný vysporiadal s jeho jednostranným právnym úkonom, teda vyhlasuje mimoriadnu splatnosť a túto zasiela s tým, že nie je splnený zákonný predpoklad dostatočnej lehoty na plnenie. Samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti, či už žalovaného v 1. alebo v 2. rade, je teda možné považovať za absolútne neplatný právny úkon z toho dôvodu, keďže takýto tvrdený nárok založených na týchto jednostranných právnych úkonoch sa ho dožaduje v tomto konaní žalobca, je možné ho vyhodnotiť za nedôvodný a teda, keďže nie je splatná ani žiadna istina ku dňu rozhodovania súdu, tak navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 52. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi veriteľom, žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 53. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

54. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“ Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 55. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 56. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 57. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 58. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 59. Žalovaní sa pôvodne bránili tým, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo doručené všetkým žalovaným a že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné. Neskôr uvádzali iný dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd sa v prvom rade zaoberal a skúmal platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právne účinky predpokladané zákonom. 60. S poukazom na stanovisko, právny názor KS Prešov uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí mal súd za to, že žalobca nepreukázal súdu doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk všetkým žalovaným a to pokiaľ ide o A. B.. Pošta vo svojom liste zo dňa 02.10.2024 potvrdila, že neeviduje splnomocnenie pre adresáta A. B., teda osoba, ktorá za neho prevzala list zo dňa 13.07.2020 ako je to uvedené na doručenke, nebola na to oprávnená. 61. Vzhľadom na potrebu ďalšieho skúmania obsah týchto jednostranných právnych úkonov a vznesené námietky žalovaných súd zistil, že tieto jednostranné úkony sú naďalej v rozpore so zákonom aj z iného dôvodu a to z dôvodu, že neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky s ktorou s dlžník dostal do omeškania v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.. 62. Vo výzvach žalobcu z 13.07.2020 sa uvádza len to, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiac júl 2020. Zo slovného výkladu nemožno v žiadanom prípade povedať, že táto splátka s ktorou sa dlžník dostal do omeškania, je definovaná jednoznačne a konkrétne. Slovo „vrátane“ znamená, že tam boli aj iné splátky, ktoré nie je zrejme. 63. Súd sa preto zaoberal a skúmal ďalej jednak na námietku žalovaného ako aj ex offo vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či

došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právny účinky predpokladané zákonom a to pokiaľ ide o obsahovú stránku týchto jednostranných právnych úkonov. 64. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 65. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 66. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 67. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 68. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 69. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné úkony realizované právnym predchodcom žalobcu nie sú v súlade so zákonom z dôvodov, tak ako je to vyššie uvedené. 70. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Uvedené je potrebné pre pripočítaní lehoty na vyhlásenie predčasnej splatnosti, či bola dodržaná tak ako to stanovuje ust. § 53 ods. 9 OZ. 71. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ..

72. Zo strany žalobcu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V zosplatnení úveru liste zo dňa 29.09.2020 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 13.07.2020, ktorým upozornil žalovaných dlžníka na omeškanie nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania. 73. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiaca október nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať. 74. V neposlednom rade súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 11Csp/36/2023-201 a z 31.07.2024, č.k. 11Csp/111/2022-235.

31.07.2024 , č.k.

75. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva celkový stav dlžnej sumy. 76. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 17-18, vypracovanej samotným žalobcom jednoznačne vyplýva, že od roku 2018 až do roku 2048 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky. V čase rozhodnutia súdu, istina tak tiež nebola splatná. Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná. 77. Na základe vyššie uvedeného, mal súd aj pri opätovnom prejednaní veci za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné no z iného dôvodu ako pri prvom rozhodovaní. 78. Tento dôvod neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami NS SR a KS Prešov ako aj rozhodnutím OS Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/17/2023 z 10.06.2024 na ktoré poukázal právny zástupca žalovaných a tiež v súlade s rozhodnutím OS Vranov n/T sp.zn. 5Csp/17/2023. 79. Súd ohľadom vyššie citovaných rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou kedy okresný súd zamietol žaloby tohto istého žalobcu z tých istých dôvodov a zdôrazňuje, že v týchto konaniach vystupoval ten istý žalobca, PSS, a.s. ktorý sa proti rozhodnutiam súdu neodvolal. 80. Žalovaní vo svojom vyjadrení namietali, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebne použiť všetky právne normy tykajúce sa spotrebiteľského práva. Podľa ich názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Samotné úkony veriteľa smerujúce k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru jednorazovo nemožno považovať za platné, lebo sú nejasné a neurčité (§39 OZ). Z obsahu žaloby ani nie je možné zistiť, koľko na predmetný úver už uhradili celkovo, koľko z toho započítal veriteľ na istinu, úver, poplatky. Namietali aj neskúmanie bonity žalovaných dlžníkov v súlad so zákonom. 81. V danom prípade však istina úveru nebola ako je to vyššie uvedené, ku dňu rozhodnutia súdu splatná, čo vyplýva z obsahu amortizačnej tabuľky, rozpisu splátok, kde je uvedené že sa splácajú najprv úroky ( čl. 17-19 ) a to až do roku 2048. 82. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaných, súd sa zaoberal, či zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. 83. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

84. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. 85. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 86. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 87. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). 88. Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23. 09. 2020). 89. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa žalovaných preukázaný v konaní nebol. Súd poukazuje, že s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 90. Žalobca v danom prípade sa k otázke skúmaniu bonity vo veci nevyjadril, ani pri opätovnom prejednaní veci. 91. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch všetkých žalovaných, teda kde bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

92. Žalobca súdu nepreukázal, ako skúmal skutočné príjmy a výdavky všetkých žalovaných. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil. 93. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca teda preukázateľne neskúmal u všetkých žalovaných. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ani úverové zaťaženie žalovanej v 2.rade nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úvere neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. 94. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. 95. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 96. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020). 97. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov žalobcom, nevedno tiež ako bola zohľadnená skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní v 1. a v 2.rade manželia. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 98. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

99. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura OkrAgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 100. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity (došlo k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.). Preto nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a to nárok na úroky v zmysle ust. § 11 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z.. 101. Ako už súd vyššie uviedol, z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti a to, že ku dňu rozhodnutia súdu nebola istina splatná, žalobu zamietol. 102. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci. 103. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 104. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 105. Súd žalobu zamietol, úspešní tak boli žalovaní. Súd preto rozhodol, že ako úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.