Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/15/2024 z 26. 8. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/15/2024 6123376127 26. 08. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:6123376127.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2. D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3. F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., všetci zastúpení Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 5022,56 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalobu žalobcu zamieta. Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 5Csp/15/2024

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 3.8.2023 domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovanú A. B. a žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5293,67 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 5,29% ročne zo sumy 5022,56 od 14.7.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5115,51 eur od 14.7.2021 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX XXX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX XXX zo dňa 3.6.2016 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. XXXXXXX XXX vo výške 5.700,- eur. V zmysle čl. VIII. Bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,65 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 9,67 eur , 5,29 % p. a. úrok za medziúver vo výške 25,13 eur a poplatok za poistenie vo výške 2,85 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia preúčtoval na konto medziúveru časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Žalovaným nebol vyplatený medziúver v plnej výške 5.700,00 eur, ale len vo výške 5.230,00 eur. Základom pre výpočet výšky splátky úroku za medziúver bola suma skutočne poskytnutého medziúveru vo výške 5.230,00 eur. V súlade

so zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pre prípad smrti pravidelnými mesačnými platbami vo výške 5,85 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 09.04.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 13.07.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 01.06.2023 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 207,44 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 5.230,00 eur (vyplatené úverové prostriedky, čo predstavuje po započítaní sumu 5.022,56 eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (13.07.2021), predstavuje sumu vo výške 5.293,67 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 5.022,56 eur, nezaplatených 5,29 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 5.230,00 eur do 13.07.2021 vo výške 178,16 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 71,25 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 21,70 eur. Žalobca si neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 410,00 eur. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020. 2. Na základe výzvy súdu v rámci upomínacieho konania zo dňa 24.8.2023, žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti nasledovne: v časti istiny vo výške 5022,56 eur, v časti úroku vo výške 178,16 eur, poplatkov vo výške 92,95 eur, v časti úroku 5,29 % ročne zo sumy 5022,56 eur od 14.7.2023 do zaplatenia, najviac však vo výške 5361,77 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5115,51 eur od 14.7.2023 do zaplatenia a v časti trov konania. 3. Predmetom ďalšieho konania tak ostal vyššie uvedený nárok žalobcu. Následne v uvedenom rozsahu Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.12.203 platobný rozkaz, ktorým zaviazal pôvodne žalovanú A. B. ako žalovanú v 1. rade) a žalovaných v 1. až 3. rade (ako žalovaných v 2. až 4. rade) zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade s podaním žalobcu zo dňa 28.8.2023. Predmetný platobný rozkaz nadobudol vo vzťahu k pôvodne žalovanej A. B. (ako pôvodne žalovanej v 1. rade) dňa 24.1.2024 právoplatnosť (doložka právoplatnosti na čl. 96). 4. Žalovaní v 1. až 3. rade podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti platobnému rozkazu dňa 17.1.2024 odpor, v ktorom uviedli, že žalobca nepreukázal, že im riadne doručil predmetné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy tej ktorej omeškanej splátky. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu, na ktorých zakladá preukazovanie svojho nároku, nesplnenie predpokladov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, z čoho presne pozostáva jeho uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Žalobcom uplatnený nárok je neoprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo spisu vyplýva, že žalobca neupozornil na možnosť zosplatniť dlh jednorázovo platne, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie majúce rozhodujúci dopad na tento žalobcov návrh. Žalobca síce vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru, ale na túto skutočnosť nijako predtým neupozornil, nesplnil teda všetky zákonom ustanovené predpoklady. Jednotlivé jednostranné právne úkony z dôvodu ich neurčitosti nemožno považovať za platné. Vzniesli námietku premlčania celého uplatneného nároku. Zmluva taktiež neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré svojim obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v ich neprospech, čo by súd mal ex offo zohľadniť a vyhlásiť za neprijateľné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok budú definovať na základe Neuznali peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celkom rozsahu. 5. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že výslovne popiera tvrdenia žalovaných, že im neboli riadne doručené Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému zosplateniu pohľadávky. Predčasné zosplatnenie pohľadávky je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, pri ktorom sa režim doručovania spravuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda tzv. teóriou dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností zachytávajúcej právny úkon. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Zásielky boli

žalovaným zaslané doporučenou zásielkou, boli prevzaté dňa 05.05.2021, o čom žalobca doložil doručenky. Posledná výzva na úhradu bola doručovaná v súlade so zákonom a žalovaní mali objektívnu a reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zaslanej výzvy. Zákon vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok), ale neustanovuje spôsob, akým to má veriteľ vykonať. Nevyžaduje, aby uvedené upozornenie bolo dlžníkom vykonané písomne a doručené do vlastných rúk. V zmysle uvedeného je jednoznačné, že zásielky - Posledná výzva na úhradu zo dňa 09.04.2021 boli žalovaným riadne doručené. Žalobca výslovne popiera, že by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Rovnako ako pri upozornení dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ani pri oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zákon žiadne ďalšie náležitosti, ako uvedenie pre ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlásila mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje. V rozhodnutí Krajského súdu Prešov zo dňa 28.06.2018, sp.zn. 6Co/26/2017, na ktoré žalovaná poukazuje a v ktorom sa súd vyslovil, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie, by mal obsahovať identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie úveru, nie je vyslovené, že právny úkon zosplatnenia takúto informáciu obsahovať musí, ale je uvedené, že by mal, t.j. ide o konštatovanie súdu, že by to bolo vhodné, ale nie je to povinné. V uvedenom prípade súd posudzoval náležitosti oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti nad rámec tých, ktoré sú zákonom predpísané pre platnosť takéhoto úkonu. Žalobca poukázal na opačný názor Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5CoCsp/14/2021 zo dňa 09.06.2021 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 7CoCsp/4/2021. Z uvedených citovaných rozhodnutí odvolacích súdov vyplýva, že absencia jednoznačnej špecifikácie presných splátok s ktorými sú žalovaní v omeškaní, nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť imperfektnosť právneho úkonu - Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z uvedeného je jednoznačné, že právne úkony žalobcu - Posledná výzva na úhradu zo dňa 09.04.2021 ako aj Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.07.2021 sú dostatočne určité a zrozumiteľné právne úkony a sú tak jednoznačne platnými právnymi úkonmi. Žalobca poprel tvrdenia žalovaných, že v žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, z čoho presne pozostáva jeho uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Rovnako žalobca popiera tvrdenia, že žaloba je teda vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a (ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstať a už z týchto dôvodov, ale najmä z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je potrebne žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca na základe predložených špecifikácii, ktoré podložil ako dôkazy pre priznanie nároku, odôvodnil svoj nárok, pričom z predložených špecifikácii vyplýva z čoho pozostáva jeho uplatňovaný nárok (ktorý je presne špecifikovaný aj bode III. žaloby), ako aj zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku (viď Výpis z účtu medziúveru). Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovaných, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by vytvárali hrbú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech žalovaných, pričom neuviedli ani jednu konkrétnu údajnú neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/1201/2009 uviedol, že aj „ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.“ 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.6.2016 s amortizačnou tabuľkou k zmluve, Predpokladmi, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, Žiadosťou o prijatie do poistenia zo dňa 23.5.2016, Poslednými výzvami na úhradu z 9.4.2021 spolu s doručenkami, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.7.2021 spolu s doručenkami, Predžalobnými výzvami na zaplatenie dlhu zo dňa 1.6.2023 spolu s doručenkami, výpisom z účtu z medziúveru č. XXXXXXX XXX, výpisom z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX XXX, podaním žalobcu zo dňa 28.8.2023, odporom žalovaných zo dňa 17.1.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 29.2.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 5.8.2024 spolu s prílohami, a to doručenkami, výpočtami RPMN vo fáze medziúveru ako aj vo fáze stavebného úveru, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku žalovanej v 2. rade, výplatnými páskami žalovaného v 1. rade, potvrdením o príjme zamestnancov žalovaného v 1. rade, výplatnými páskami A. B. a potvrdením o príjme zamestnanca A. B., potvrdením o príjme zamestnanca žalovaného v 3., výplatnými

páskami žalovaného v 3. rade, dopytmi do registra Sociálnej poisťovne žalovaných, dopytmi do SRBI žalovaných, žiadosťou o spotrebiteľský úver z 19.5.2016, vyjadením žalobcu zo dňa 19.8.2024, súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 a zistil tento skutkový stav veci: 7. Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom a žalovanými v 1. až 3. rade ako spoludlžníkom zo dňa 3.6.2016, žalobca poskytol dlžníkom medziúver vo výške 5700,- eur. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá na 5,29% ročne. 8. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy je 3402,92 eur. Úroková sadzba stavebného úveru je 2,90% ročne. Výška mesačnej splátky medziúveru do pridelenia cieľovej sumy predstavuje 37,65 eur, pričom pozostáva z vkladov na účet sporenia v sume 9,67 eur, úrokov z medziúveru vo výške 25,13 eur a poplatku za poistenie v sume 2,85 eur. Po pridelení cieľovej sumy má splátka stavebného úveru vrátane úrokov predstavovať sumu 34,80 eur, poplatok za poistenie sumu 2,85 eur. Počet splátok vkladov ako aj splátok úrokov do pridelenia cieľovej sumy je 251, pričom splatnosť splátok je 15. deň mesiaca. Počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru je 112, pričom splatnosť splátok je 15. deň mesiaca. Doba trvania zmluvy je 30,25 roka, pričom termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru je uvedený 15.8.2046. RPMN pri stavebnom úvere je 4,87% a RPMN pri medziúvere je 6,24 %. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 13,51%. Celková čiastka medziúveru je 13.619,58 eur. 9. Podľa článku III. zmluvy účelom úveru je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. 10. Podľa čl. VIII. zmluvy, bod 8.1., dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom: poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej sumy, min. 100,- eur, max. 999,- eur, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. 11. V prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti ( čl. X. bod 10.1 zmluvy). 12. V prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti ( čl. X. bod 10.1 zmluvy).. 13. Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré dlžník obdŕžal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí. 14. Žalobca listom zo dňa 9.4.2021 – poslednou výzvou a úhradu oznámil A. B. a žalovaným v 1. až 3. rade, že ak v lehote najneskôr do 30.4.2021 neuhradia neuhradené vklady a splátky medziúveru, žalobca je oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Posledné výzvy boli podľa predložených doručeniek všetkým žalovaným a A. B. doručené dňa 5.5.2021. 15. Žalobca listom zo dňa 13.7.2021 oznámil A. B. a žalovaným v 1. až 3. rade, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 13.7.2021 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal žalovaných vrátiť sumu 5703,67 eur. Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru boli podľa predložených doručeniek všetkým žalovaným a A. B. doručené dňa 16.7.2021.

16. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo 1.6.2023 žalobca vyzval žalovaných na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy 6740,58 eur. Uvedené výzvy boli podľa predložených doručeniek všetkým žalovaným a A. B. doručené dňa 7.6.2023. 17. Vo vyjadrení zo dňa 5.8.2024 žalobca uviedol, že žalovaným nebol vyplatený medziúver v plnej výške 5.700,00 eur, ale len vo výške 5.230,00 eur. Základom pre výpočet výšky splátky úroku za medziúver bola suma skutočne poskytnutého medziúveru vo výške 5.230,00 eur.V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za spracovanie úveru sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradili celkovo sumu 1.338,55 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola v prospech konta medziúveru pripísaná žiadna úhrada. Na konto stavebného sporenia boli prijaté vklady v celkovej výške 448,10 eur, štátna prémia vo výške 11,08 eur, úroky z vkladov a zľavy za vedenie účtu boli vo výške 27,00 eur, t.j. celkovo boli na konte stavebného sporenia aktíva vo výške 486,18 eur.Z aktív na konte stavebného sporenia sa uhradila daň vo výške 0,17 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 20,00 eur, poplatky za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške 93,57 eur, poplatky za upomínanie na konte stavebného sporenia výške 165,00 eur, j. celkovo boli na konte stavebného sporenia pasíva vo výške 278,74 eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 207,44 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 5.230,00 eur (vyplatené úverové prostriedky, čo predstavuje po započítaní sumu 5.022,56 eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (13.07.2021), predstavuje sumu vo výške 5.293,67 eur. V súlade s čl. V. a VI. zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pre prípad smrti pravidelnými mesačnými platbami vo výške 2,85 eur, pričom dlžník prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. V zmysle s čl. VIII. Bod 8.9. zmluvy o v úvere Žalobca účtoval poplatok za predĺženie lehôt vo výške 17,00 eur a na základe čl. IV. Bod 4.4.4. Žalobca zaúčtoval paušálnu náhradu nákladov za nedočerpaný úver vo výške 1% z nevyčerpaného zostatku úveru t.j. 470 eur x 0,01 = 4,70 eur. Žalobca pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť žalovaných plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe predloženia podkladov ku skúmaniu príjmu žalovaných, ktoré žalobcovi predložil: Preverenie bonity dlžníka a žalovaných: 1. priemerný čistý mesačný príjem žalovaných a dlžníka = 1.378,50 eur 1.1. priemerný čistý mesačný príjem dlžníka = 377,00 eur 1.2. priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 2/ = 440,00 eur 1.3. priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 3/ = 358,50 eur 1.4. príjem žalovaného 4/ = 203,00 eur. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného = - 1000,- eur. Ukazovateľ schopnosti žalovaných a dlžníka splácať úver (bonita): ( 1000,00 eur + 37,65 eur + 272,23 eur) : 1.378,50 eur = 0,9502 tzn. žalovaných a dlžník boli v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa schopnosti žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere preveril príjem žalovaného 2/, ktorý bol dostatočný na úhradu splátok poskytnutého úveru. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaného 2/ potvrdenie o príjme. Žalovaný potvrdenie o príjme predložil od zamestnávateľa, ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti za posledných ukončených 12 mesiacov vo výške 3.943,57 eur, pričom boli doložené aj výplatné pásky za mesiace 01 a 03/2016. Rovnako žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere preveril príjem žalovaného 3/ ako spoludlžníka a to tak, že pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaného 3/ potvrdenie o príjme. Žalovaní predložili potvrdenia o príjme a výplatné pásky. Žalobca na základe predložených podkladov v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 19.05.2016 zhodnotil príjmy a výdavky žalovaných, rovnako aj posúdil schopnosť žalovaných splácať predmetný úver v zmysle vtedy platnej legislatívy. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti bol žalovaný v 2. rade ženatý a mal jedno nezaopatrené dieťa, rovnako tak bol žalovaný v 3. rade ženatý so žalovanou vo 4. rade a mali jedno nezaopatrené dieťa, uvedené zohľadnil žalobca v časti 3. Bonita žiadosti o úver. Žalobca zohľadnil rovnako pri skúmaní bonity aj náklady potrebné na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena (v žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu, na ďalšiu plnoletú osobu a náklady na nezaopatrené deti). Žalobca si zároveň riadne preveril platobnú schopnosť žalovaných – lustráciou príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle vtedy platných právnych predpisov. V čase schválenia žiadosti o úver nemali žiadatelia evidované v Spoločnom registri bankových informácií žiadne upomienky. Údaje o príjme z Potvrdení o príjme z predložených výplatných pások boli preverené žalobcom aj vykonaním dopytu do Sociálnej poisťovne, ktorá údaje o príjme a ako aj trvanie pracovného pomeru potvrdila. Žalobca uviedol, že v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí

overiť aj inými prostriedkami. Žalobca ďalej v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020. Sadzba RPMN za fázu medziúveru bola vypočítaná na základe výšky úveru 5.700,00 eur. Z hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí, alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška RPMN. Na záver sa žalobca vyjadrila aj k identifikácií splátky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.02.2024 a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 30.01.2024 sp.zn: 1Cdo/123/2022, podľa ktorého sa súd sa nestotožnil s názorom, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. 18. Žalovaní na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prioritne práve na základe potvrdeného argumentu, ktorým je skutočnosť, že nebola poskytnutá istina v celej výške, ale bola znížená o sumu poplatku za poskytnutie úveru alebo za spracovanie úveru, čo skresľuje všetky ďalšie povinné náležitostí, najmä hodnoty RPMN a teda v zmysle aj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu je takýto nedostatok alebo takéto neposkytnutie deklarovanej istiny samostatným dôvodom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Po poskytnutí istiny žalobcom do zaplatenia žalobcom predpokladaných splátok sa neplatí žiadna istina, táto je splatná až po plnení poslednej splátky medziúveru, pričom sporenie, ktoré si v domnení, že si spotrebiteľ sporí nejakú sumu na stavebné účely si tento žalobca započítava na istinu poskytnutého úveru a až od daného momentu je istina splatná a tento úveru sa v podstate premenúva na stavebný úver, v danom prípade, teda v čase rozhodovania súdu nie sú splnené podmienky na priznanie akejkoľvek sumy. Samotné zosplatnenie úveru je možné považovať za neplatné z dôvodu neuvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú má nastať oznámenie alebo majú nastať účinky zosplatnenia celého úveru, v danom prípade nie je možné zistiť a spotrebiteľ si nemôže ani vyvodiť, z ktorej konkrétnej splátky odvodzuje žalobca svoje právo na žiadanie všetkých splátok, aj teda budúcich splatných splátok jednorazovo. 19. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.8.2024, uviedol, že trvá na podanej žalobe a svojich vyjadreniach v celom rozsahu a súhlasí s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti na základe doterajších písomných podaní a predložených listinných dôkazov. 20. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“). 21. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákon o stavebnom sporení, v bankovom povolení sa môže stavebnej sporiteľni okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto bankových činností: poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na financovanie vybavenia domácnosti. 22. Podľa § 7 odsek 3, ods. 4 zákona o stavebnom sporení Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. 23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 24. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 25. Podľa § 7 od. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f)veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) 29. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

30. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 32. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 34. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 37. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 38. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 40. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 41. Predmetom konania bol nárok žalobcu tak, ako ho tento upravil po výzve súdu zo dňa 24.8.2023 v rámci upomínacieho konania ( podanie z 28.8.2023). Žalobca sa žalobou v spojení s uvedeným návrhom domáhal priznania istiny vo výške 5 022,56 eur, úrokov za úver do splatnosti vo výške 178,16 eur, poplatkov vo výške 92,95 eur, úroku 5,29 % p.a. úrok za úver zo sumy 5.022,56 eur od 14.07.2023 do zaplatenia, najviac vo výške 5 361,77 eur, 5,00 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 5.115,51 eur od 14.07.2023 do zaplatenia a trov súdneho konania

42. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 43. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 45. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 46. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 47. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. 48. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. 49. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako veriteľ a A. B. ako dlžník spoločne s ďalšími spoludlžníkmi žalovanými v 1. až 3. rade uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 3.6.2016, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 5700,- eur, pričom v skutočnosti žalovaným poskytol len sumu 5230,- eur. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá na 5,29% ročne. 50. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. 51. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 363 mesiacov. Prvá splátka bola splatná dňa 15.7.2016 (bod V. bod 5.5 zmluvy). Žaloba bola podaná na súde dňa 3.8.2023. Vzhľadom na bezúročnosť úveru, premlčaných tak mohlo byť najviac 49 splátok istiny po 14,13

eur (istina 5130,- eur: 363 splátok=14,13 eur), splatných od 15.7.2016 do 15.7.2020, čo predstavuje sumu 692,48 eur. Úhrady žalovaných celkovo predstavovali sumu 1545,99 eur (suma 1338,55 eur + 207,44 eur), teda došlo z ich strany aj k úhrade prípadne premlčanej istiny splátok. V prípade, že by súd vychádzal z výšky splátok medziúveru v zmluve v sume 25,13 eur, premlčaných 49 splátok medziúveru predstavuje 1231,37 eur (49 x 25,13 eur). Žalobca si tak v konaní neuplatnil žiadnu premlčanú splátku medziúveru. 52. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 53. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. 54. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ. 55. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020).“ 56. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná, pričom uvedené je zrejmé aj z viacerých ustanovení zmluvy (mimo samotného označenia zmluvy tiež čl. II, , bod 8.3 zmluvy, bod 11.1 zmluvy, bod 11.5 zmluvy). Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v tejto súvislosti porovnaj tiež Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn 8Cdo/125/2018 z 18. 06. 2020 ). 57. Súd sa preto zaoberal tou skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. 58. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanýc náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 59. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

60. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23. 09. 2020). 61. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 62. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. 63. Žalobca v danom prípade tvrdí, že preveroval úverové zaťaženie pôvodne žalovanej A. B. a žalovaných v 1. až 3. rade v spoločnom registri bankových informácií (SRBI), čo preukázal predloženými Dátami dopytu. Taktiež uviedol a preukázal, že skúmal príjem žalovaných jednak dopytom do registra Sociálnej poisťovne ako aj predložením Potvrdením príjme zamestnancov ohľadne pôvodne žalovanej A. B. a žalovaných v 1. a 3. rade a Potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 žalovanej v 2. rade. Žalobca tak udáva, že takto zistený priemerný čistý mesačný príjem žalovaných predstavoval spolu sumu 1.378,50 eur. 64. Tu je však potrebné uviesť, že pôvodne žalovaná A. B. a žalovaný v 1. rade boli zamestnaní iba na dobu určitú do konca roka 2016, žalovaná v 2. rade poberala v čase uzavretia zmluvy iba rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a ž jediným zamestnaným na dobu neurčitú bol žalovaný v 3.rade, ktoré priemerný čistý mesačný príjem predstavoval iba 358,51 eur (!). Čistý mesačný príjem zamestnaných žalovaných sa pohyboval približne na úrovni minimálnej mzdy v roku 2016 (hrubá minimálna mzda od 1.1.2016 bola vo výške 405,- eur, čistá mzda zamestnanca po zdanení a zrazení poistného sa pohybovala približne na úrovni 355 eur). Za uvedených okolností nemožno považovať za skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, keď žalobca bez akéhokoľvek skúmania skutočných výdavkov na strane žalovaných, týmto poskytol úver vo výške 5700,- eur (výška úveru deklarovaná v zmluve), pričom nežiadal predložiť ani len výpisy z bežných účtov žalovaných, pre overenie skutočných výdavkov na živobytie žalovaných. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaných, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu žalovaných, pri uzatváraní zmluvy. 65. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových žalovaných, teda kde títo bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa

potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021). 66. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky žalovaných, a to predložením prislúchajúcich listín. Vychádzal zrejme iba z tvrdení žalovaných. Zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery žalovaných a s tým súvisiace výdavky, hoci už z tvrdení žalovaných bolo zrejmé, že žalovaní v 2. a 3. rade majú vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu a žalovaný v 1. rade vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu v čase uzatvárania úverovej zmluvy. V skutočnosti však žalovaní v 2. a 3. rade mali vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom (narodeným v roku 2005 a v roku 2013), čo by žalobcovi nemohlo ujsť z pozornosti pri riadnom skúmaní výdavkov na strane žalovaných. Napriek týmto (nedostatočným) údajom žalobca poskytol (bol ochotný v zmysle zmluvy poskytnúť) žalovaným úver vo výške 5.700,- eur. 67. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovaných žalobca preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaných pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. 68. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovaných v žalobcom uvedenom rozsahu (potvrdenie o príjme), v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. 69. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaných, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 70. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o ich výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020) 71. Porovnanie príjmov a skutočných zistených výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov žalobcom. 72. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 73. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 74. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 75. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 76. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci. 77. Súd sa ale ďalej zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. 78. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). 79. V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 5.700 eur. Žalobca dokonca tvrdí, že takáto suma ani nebola žalovaným poskytnutá, ktorou skutočnosťou sa bude súd zaoberať nižšie. Avšak aj v prípade, že by bola poskytnutá žalovaným celá suma poskytnutého úveru, okamžite s poskytnutím prvej časti medziúveru (dňa 7.6.2016) bol žalovaným zaúčtovaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100 eur (podľa čl. VIII bod 8.1. zmluvy a tiež výpisu z účtu medziúveru na čl. 37). 80. Ak na účet žalovaných bola pripísaná suma úveru, vzápätí z nej žalobca zinkasoval, ihneď vzal späť sumu poplatku 100,- eur, teda reálne žalovaní disponovali (potenciálne mohli vyčerpať) nie istinou úveru 5.700,- eur, ale iba sumou 5.600,- eur krátenou o zinkasovaný poplatok. Uvedené je zrejmé aj z výpisu z účtu medziúveru, pričom však žalovaným bol medziúver poskytnutý výplatou dňa 7.6.2016 v sume 5130,- eur. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu. Za tejto situácie je preukázané, že žalovaní mohli disponovať reálne sumou úveru iba vo výške 5.600,- eur a ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 5.700,- eur bola uvedená nesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/51/2021 z 20. 04. 2022, porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021).

81. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 82. Súd sa z dôvodu predošlej odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za spracovanie úveru, poskytnutie úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej aplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 83. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 9Cdo 287/2021 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť poplatok za poskytnutie úveru z istiny, je okolnosťou vyvolávajúcou nielen sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 84. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 100,- eur pri poskytnutom úvere 5.700,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur, súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná

(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 85. V prípade úveru vo výške 5.700,- eur suma 100,- eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. 86. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. 87. Pôvodne žalovanej dlžníčke a žalovaným v 1. až 3. rade ako spoludlžníkom bol teda poskytnutý úver v skutočnosti (bola im poskytnutá možnosť disponovať) nie vo výške 5.700,- eur, ale vo výške 5.600,eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022). 88. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. 89. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 100,- eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným možnosť čerpať úver iba vo výške 5.600,- eur a nie vo výške 5.700,- eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust.§ 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. 90. Pokiaľ by žalobca poukázal na ust. § 499 Obchodného zákonníka, toto je aplikovateľné v prípade uzavretia zmlúv podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tieto zmluvy nie sú posudzované ako spotrebiteľské zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do úvahy vziať už ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom

na to, že ide o spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie medziúveru, na základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka) koná v rámci svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové činnosti priamo v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na druhej strane, v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej priamo zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv, vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti - dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza, na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za to, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho obchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové bremeno za samotné spracovanie úveru a následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet ani nie je platobným účtom regulujúcim platobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve v čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovaným finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR 9Cdo/287/2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024). 91. Naviac v súvislosti s absenciou náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g) je potrebné poukázať na skutočnosť, že hoci v zmluve sa uvádza sumu poskytnutého úveru 5700,eur, žalovaným bola reálne poskytnutá iba sumu 5130,- eur. 92. Žalobca udáva, že žalovaní nevyčerpali zvyšnú časť poskytnutého medziúveru. Tu je však potrebné uviesť, že od výšky poskytnutého úveru sa odvodzujú aj ďalšie skutočnosti a tiež náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak bol žalovaným poskytnutý úver iba vo výške 5130,- eur, akú sumu mali žalovaní nakoniec uhradiť? Aká teda bola celková čiastka, ktorú boli žalovaní povinní uhradiť a aké boli predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch?

93. Podľa žalobcom predloženého výpočtu RPMN medziúveru (č.l. 149 spisu), žalobca vychádzal z výšky poskytnutého úveru 5700,- eur, nie zo sumy skutočne poskytnutého úveru 5130,- eur. 94. Poskytnutím úveru v nižšej sume, ako je deklarované v zmluve tak podľa názoru súdu došlo aj k tomu, že údaje o celkovej výške úveru, celkovej čiastke úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov a samotných predpokladov použitých na jej výpočet uvádzané v zmluve nie sú relevantné, nakoľko nezodpovedajú skutočnosti. Uvedené potom spôsobuje absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g) a tiež § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úverov, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. 95. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, ktorá je podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 96. Platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Žalobca v spotrebiteľskej zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v SR stanovená MF SR, platná ku dňu podpisu zmluvy, je 13,51%. 97. Tento údaj nebol žalobcom uvedený správne. Žalobca uvádza, že sa jedná o vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov pre všetky typy spotrebiteľských úverov. Žalobca síce správne vychádzal z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015, avšak správny údaj o priemernej RPMN pre danú úverovú zmluvu je 4,99%, teda jedná sa o údaj pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane (zabezpečenie v čl. VI. zmluvy). 98. Nie je zrejmé, prečo namiesto obligatórneho údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca sám rozhodol používať vážený priemer všetkých typov spotrebiteľských úverov. 99. Platnou priemernou hodnotou RPMN príslušného spotrebiteľského úveru v posudzovanej zmluve je hodnota 4,99%, čo je priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľský úver porovnateľný s úverom zo zmluvy podľa súhrnných informácií zverejnených na webovom sídle MF SR, pričom je potrebné vychádzať zo štvrtého kalendárneho štvrťroka 2015. Hodnota priemernej RPMN uvedená v zmluve je tak uvedená nesprávne, pričom takmer trojnásobne prevyšovala platnú priemernú hodnotu RPMN, ktorá mala byť v zmluve správne uvedená v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže hodnota RPMN v zmluve pre fázu medziúveru predstavovala výšku 6,24% a pre fázu stavebného úveru výšku 4,87%, mohla hodnota neplatnej a nesprávne uvedenej priemernej RPMN v zmluve vo výške 13,51% vzbudiť u žalovaných presvedčenie o výhodnosti poskytovaného úveru oproti úverom poskytovaným inými bankami. V skutočnosti však banky poskytovali spotrebiteľské úvery (minimálne pri fáze medziúveru) pri nižšej hodnote priemernej RPMN (4,99%), než tej, ktorá bola uvedená v predmetnej zmluve. Za uvedených okolností vyhodnotil súd úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahovala uvedenie priemernej RPMN platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch (v súvislosti s obdobným posúdením vo veci žalobcu porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoCsp/10/2023 z 14. 03. 2024). 100. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

101. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. 102. Ďalej je potrebné uviesť, že medziúver doposiaľ nie je možné považovať za predčasne splatný, tak ako to tvrdí žalobca, a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade je to to dôsledok neskúmania bonity žalovaných s odbornou starostlivosťou, nakoľko takýto dôsledok je časťou aplikačnej praxe odvolacích súdov spájaný aj s nedodržaním skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou (vyššie cit. ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Keďže aj v prejednávanej veci žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., uvedené malo za následok, že úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov, ale zároveň veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 103. Za týchto okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a výdavky žalovaných, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01. 2024). 104. Žalobcovi tak mohol súd priznať iba istinu doposiaľ splatných splátok. 105. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v prípade doručenia výzvy pred zosplatnením ako aj samotného zosplatnenia do dispozičnej sféry žalovaných, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti medziúveru nie je možné považovať za platné. 106. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 107. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 108. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade, výzva zo dňa 9.4.2021 na zaplatenie podľa §53 ods. 9 O.Z. bola doručovaná dňa 5.5.2021. Vo výzve je len konštatované, že bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, pretože žalovaní neuhradili dlžné splátky, vrátane splátky za mesiac apríl 2021, spolu vo výške 160,41 eur, ktorú žiada žalobca uhradiť. Z obsahu tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné, pre ktorú splátku mieni žalobca postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z obsahu tejto výzvy nie je jednoznačné, prečo v čase, kedy ešte v mesiaci apríl 2021 bola splátka podľa dohody v zmluve zročná 15.04., už ju za dlžnú považuje žalobca vo výzve zo dňa 9.4.2021 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že listina bola vyhotovená dňa 13.7.2021, ku dňu 13.7.2021 nastáva podľa rozhodnutia žalobcu mimoriadna splatnosť celého úveru a žiadajú vrátiť celú dlžnú sumu vo výške 5.703,67 eur. Z obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaní, týmto úkonom porozumeli a skutkový dej mali nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne úkony žalobca svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať ex offo (porovnaj v obdobnej veci žalobcu, v súvislosti s neplatnosťou zosplatnenia rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022).

109. V danom prípade tak oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (čl. 27, č.l. 29, č.l. 31) neobsahuje uvedenie omeškanej splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade so zákonom je nutné, aby bolo zrejmé s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01. 2024, rovnako rozsudok Krajského súdu Prešov 17Co/171/2018zo dňa 04.04.2019). 110. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021, ktorý uviedol, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca jednorazovo predčasne zosplatnil celý dlh, vyplývajúci z úveru, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ 111. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia sa vo vyššie uvedených intenciách zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý poukázal na to, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024). Pokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu z januára 2024, v ktorom je vyjadrený opačný názor, je potrebné uviesť, že aplikačná prax vyšších súdov sa odkláňa od uvedeného rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoCsp/9/2024 z 31. 07. 2024, alebo rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13CoCsp/33/2023 z 27. 06. 2024 a sp.zn. 11CoCsp/7/2024 z 27. 06. 2024, v ktorých sa priamo súdy zaoberajú oboma uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a prijímajú právne závery v prospech výkladu uvedenom vo vyššie cit. uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024). Naviac súd vychádzal z vyššie citovaného výkladového pravidla a uprednostnil ten výklad v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá sleduje záujem spotrebiteľa. 112. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok do dňa vyhlásenia rozsudku. 113. Za tejto situácie sa v prípade aplikačnej praxe sudov vyskytujú viaceré názory: 114. Podľa jedného názoru, keďže dlh žalovaných je bezúročný a bez poplatkov, v zmluve bolo dohodnuté, že dlh bude uhradený za 363 mesiacov, teda od 15.07.2016, kedy mala byť zročná prvá splátka úveru do 15.8.2046, kedy mal byť uhradený celý dlh, v takom prípade po konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru výška splátky mesačne má predstavovať 14,132 eur (istina 5130,eur : 363 splátok = 14,132 eur). V súvislosti s uvedeným výpočtom súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022. Ku dňu vyhlásenia rozsudku by tak istina dlžných splátok od 15.7.2016 do 15.8.2024 v počte 98 predstavovala 1384,94 eur, pričom po odrátaní úhrad zo strany žalovaných v sume 1545,99 eur by tak žalovaní uhradili viac ako boli povinní, súd by rovnako musel žalobu žalobcu zamietnuť. 115. Podľa ďalšieho názoru je potrebné vychádzať z amortizácie úveru určenej vo formulárovej zmluve práve žalobcom. Podľa predložených listinných dokladov (amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver na č.l. 16 a 17 spisu) žalovaní v 1. až 3. rade neboli v období medziúveru povinní splácať istinu, splácali len úroky a poplatky, pričom istinu mali začať splácať až od mája 2037, a preto ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaní neboli v omeškaní so splácaním akejkoľvek časti istiny. V dôsledku uvedeného žalobcovi zatiaľ nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny. 116. Žalobca mohol od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Táto bola skutočne v amortizačnej tabuľke uvedená výške 0,- eur. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022.

117. Amortizačná tabuľka bola priamo prílohou zmluvy (č.l. 14 spisu). 118. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, súd pri nejednoznačnom výklade problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, uprednostnil ten výklad a postupoval v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá sleduje záujem spotrebiteľa. 119. Súd je tak toho názoru, že žalobca môže od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá je v amortizačnej tabuľke uvedená výške 0,- eur. 120. V dôsledku uvedeného žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú, resp. predčasne podanú zamietol. 121. K tomuto názoru s súd priklonil najmä preto, že bolo práve v možnostiach žalobcu, ktorý ako dodávateľ koncipoval formulárovú zmluvu, aby nastavil amortizáciu splátok medziúveru tak, aby bola pribežne uhrádzaná aspoň časť istiny. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je výsostne v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv úroky a poplatky (21 rokov!) a až následne dochádza k čiastočným úhradám istiny. Bolo právne na žalobcovi, ktorý formulárovú zmluvu ako dodávateľ pripravoval, aby táto spĺňala všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom a tiež mal v súlade so zákonom postupovať aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu k spotrebiteľovi a súd by mal v rozpore so žalobcom pripraveným obsahom zmluvy, tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa. 122. Pokiaľ by žalobca namietal, že predmetný právny vzťah je špecifický, kedy na jednej strane v medziobdobí ( do splnenia nároku na stavebný úver) dlžník spláca splátky medziúveru, ale na druhej strane navyšuje peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia, ktoré ku dňu pridelenia cieľovej sumy ponížia nesplatenú časť medziúveru, súd konštatuje, že aj napriek uvedenému žiaden predpis (vrátane osobitného predpisu zák. č. 310/1992 Zb.) žalobcovi neukladá, aby splátkami medziúveru nebola uhrádzaná aspoň čiastočne istina úveru. Uvedené si vymienil sám žalobca v ním pripravenom formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 123. Ak si akýkoľvek účastník zmluvného vzťahu, a teda nielen spotrebiteľ, dohodne splácanie dlhu (plnenie v splátkach), takáto dohoda mu zaručuje právo na plnenie v splátkach. Uvedené právo nie je absolútne a môže byť prelomené vyhlásením predčasnej splatnosti. Ak by teda súd v rozpore s obsahom zmluvy a v predstihu rozhodol o zaplatení časti nároku, ktorý podľa zmluvy ešte nie je splatný, takéto rozhodnutie by popieralo samotný úver, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach. Rovnako by boli závery napadnutého rozsudku postavené proti podstate inštitútu predčasnej splatnosti (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Takéto rozhodnutie by bolo vnútorne rozporuplné, pretože na jednej strane by vychádzalo zo stavu, že predčasná splatnosť úveru do úvahy neprichádza, no na druhej strane by predčasnú splatnosť fakticky nariaďovalo. 124. Takáto právna konštrukcia, ktorou by súd konal proti samej podstate práva na plnenie v splátkach, môže mať negatívne následky obzvlášť v prípade dlhotrvajúcich úverov a pri väčšom objeme úverových prostriedkov, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Konštrukcia narúša podstatu a zmysel predčasnej splatnosti, ktorej sa v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie venuje pozornosť: V prvom rade, pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a 78 svojich návrhov, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto

podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru ( porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz, ECLI:EU:C:2013:164). 125. Rozhodnutie, ktorým by súd priznal dosiaľ nesplatnú časť nároku žalobcovi, by nereflektovalo na podstatu a zmysel amortizačnej tabuľky relevantnej pri spotrebiteľských úveroch. Amortizačná tabuľka špecifikuje zložky splátok úveru podľa časti dopadajúcej na istinu, úroky a poplatky (napr. rozsudok SD EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti , ECLI:EU:C:2016:842). Veriteľ nemá zákonný podklad na jednostranné vypĺňanie ,,priestoru“ dopadajúceho v splátke na úroky istinou z inej splátky. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom ekvivalencie, podľa ktorého nie je prípustné v dotknutej veci postupovať menej výhodne ako v iných úverových vzťahoch, pri ktorých rovnako nie je možné naplniť predčasnú splatnosť. V preskúmavanej veci by takýmto rozhodnutím v časovom predstihu aj bez aktivácie defaultu súd neumožnil vykonať žalovaným ich právo na ešte len v budúcnosti splatnú splátku. 126. Takéto rozhodnutie by bolo proti podstate splátok úverového vzťahu ako zákonného inštitútu. Z uvedeného dôvodu sa súd priklonil k záverom uvedeným Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022 a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. 127. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je za riadneho chodu vecí (riadneho splácania úveru) v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv len úroky a poplatky v celom rozsahu (!) a až následne dochádza k čiastočnej úhrade istiny. Pokiaľ je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu k spotrebiteľovi opäť žalobca (!) a súd by mal v rozpore so žalobcom pripraveným obsahom zmluvy (Príloha zmluvy), tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa. 128. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 129. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 130. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 131. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba vo vzťahu k žalovaným zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak boli v danej veci úspešní žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom títo náhradu trov konania požadovali, preto im súd náhradu trov konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: 5Csp/15/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.