Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/110/2023 6123393219 24. 06. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:6123393219.4
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., toho času bytom E. XXXX, XXX XX F. G., F. H., o zaplatenie 1.762,45 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Vyslovuje, že nemá právomoc vo veci konať. Konanie zastavuje. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1762,45 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2730,- eur, ktorý sa zaviazala hradiť formou dojednaných mesačných splátok. 2. Podľa zmluvy žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, pričom právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jedná sa preto o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 3. V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nakoľko už niekoľko rokov žije v Českej republike. 4. Podľa správy Obce Sečovská Polianka z 19.2.2024 žalovaná má síce trvalý pobyt v obci, avšak zdržiava sa v Českej republike, pričom presná adresa obci nie je známa. 5. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou z 29.4.2024 otec žalovanej uviedol, že žalovaná dlhodobo žije v Českej republike na adrese E. XXXXX, XXX XX F. G.. 6. Podľa dožiadania sp.zn. 304Cd/353/2024 z 11.4.2024 Obvodního soudu pro Prahu 7, v centrálnej evidencii osôb bolo zistené, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na adrese E. XXXX, XXX XX F. G.. 7. Podľa dožiadania sp.zn. 35 Cd/1/2024 Okresního soudu v České Lípe – osvedčenia o doručení alebo nedoručení písomnosti, žaloba s prílohami a predvolanie na pojednávanie boli doručené osobne adresátovi-žalovanej na adrese E. XXXX, XXX XX F. G..
8. Podľa doručenky, ktorou bola priamo žalovanej zasielaná žaloba s prílohami a ďalšie listiny spoločne s predvolaním na pojednávanie, túto zásielku si žalovaná prevzala dňa 3.4.2024 na adrese E. XXXX, XXX XX F. G., F. H.. 9. Žalovaná na pojednávaní dňa 24.6.2024 uviedla, že žije dlhodobo v Českej republike, nevie o čo sa v danom prípade jedná, prišla na pojednávanie na základe predvolania iba preto, aby v zmysle poučenia súdu, ktoré jej bolo doručené namietla, aby tunajší súd o veci konal, keďže ona už dlhodobo žije v Českej republike. Uviedla, že tak 22 -23 rokov žije už v Českej republike od svojich 19 rokov, na Slovensko sa vrátila možno pred 10 rokmi, zhruba dva najviac tri roky žila v Slovenskej republike, avšak potom odišla naspäť do Českej republiky. Momentálne žije a pracuje v Českej republike, má tam okruh známych osôb, blízkych osôb. Na Slovensko sa vracia veľmi sporadicky, naposledy teda to bolo iba jedenkrát za posledné dva roky, bola navštíviť otca, inak na Slovensko vôbec nechodí. V Českej republike spolu so žalovanou žijú aj jej synovia. Pracuje v spoločnosti Škoda Auto Mladá Boleslav. Na otázku súdu, ktoré miesto by označila za svoj domov, či Slovenskú republiku alebo Českú republiku, žalovaná jednoznačne uviedla, že považuje už za svoj domov Českú republiku. Žalovaná na otázku sudcu, za akým účelom sa dostavila na Slovensko, uviedla, že prišla z dôvodu, že bola predvolaná zo strany súdu a chcela práve namietať tieto skutočnosti v zmysle poučenia súdu. 10. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 11. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 12. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 13. Podľa článku 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. 14. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 15. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní. 16. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 17. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (v ďalšom len „zákon č. 283/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. 18. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údaj o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto zákonom.
19. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zák. č. 283/1998 Z.z. údaje o fyzických osobách vedené v registri fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. 20. Podľa § 161 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 21. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 22. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 23. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov a judikatúry citovanej nižšie, bydliskom je v zásade miesto, kde sa osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama označí za svoje bydlisko. V tomto zmysle trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva, nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko. Pojem bydlisko je potrebné chápať ako bydlisko faktické, t. j. miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvalo. 24. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde žije s úmyslom tam naďalej zotrvať, čo vyplynulo jednak zo správ obce, polície ako aj udania samotnej žalovanej) je potrebné posudzovať podľa nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o úvere, ktorá je typickým vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaná nebola v zmluve o spotrebiteľskom úvere identifikovaná ako podnikateľ. 25. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaná svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, sama označila konkrétnu adresu v Českej republike, kde žije a pracuje už niekoľko rokov. Tu sa zdržiavajú aj jej synovia, má tu okruh svojich známych. Na Slovensko chodí sporadicky navštíviť otca, naposledy to však bolo iba raz za dva roky. V mieste evidovaného trvalého pobytu v Obci C. D. sa nezdržiava (má tu hlásený trvalý pobyt), avšak podľa udania obce, žije v zahraničí. Otec žalovanej potvrdil, že sa žalovaná dlhodobo zdržiava v Českej republike a uviedol aj konkrétnu adresu jej pobytu. 26. Žalovanej boli v priebehu konania doručované súdne zásielky na adresu trvalého pobytu ako aj na uvedenú adresu v zahraničí, pričom si všetky zásielky preberala iba na uvedenej adrese v Českej republike. Na túto adresu bola žalovanej doručená žaloba s prílohami a ďalšie listiny a poučenia a zároveň poučenie o možnosti namietať právomoc. Z uvedeného je zrejmé, že väčšinu roka sa žalovaná zdržiava v Českej republiek, kde má vytvorené väzby, pričom tam sama označuje svoje bydlisko a tam si aj preberala bez výnimky všetky súdne zásielky. 27. Zároveň bolo zistené na základe dožiadania súdu v Českej republike, že žalovaná má v evidencii obyvateľov evidovaný trvalý pobyt na konkrétnej adrese v Českej republike. 28. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. 29. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia
posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 30. Žalovaná je spotrebiteľom a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci podanej žaloby majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaná ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania mala bydlisko v Českej republike. 31. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 239/2010-6 zo dňa 22. 06. 2010 konštatoval, že pri určovaní všeobecného súdu občana nemôže byť smerodajným len údaj o jeho trvalom pobyte, ktorý je zaznamenaný v príslušných evidenciách, ale má sa vychádzať z bydliska takejto osoby. Pritom bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale zdržiavať. 32. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaná konania zúčastnila. Právomoc tunajšieho súdu tak mohla byť založená postupom podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, ak sa žalovaná vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesla námietku nedostatku právomoci súdu. Súd preto doručil žalobu spolu so všetkými prílohami žalovanej na adresu bydliska v Českej republike, spolu s predvolaním na pojednávanie a poučením o možnosti namietať právomoc. Žaloba so všetkými prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 3.4.2024. Žalovaná sa dostavila na pojednávanie dňa 24.6.2024, teda sa síce zúčastnila konania, avšak iba uviedla, že chce namietať právomoc súdu v zmysle poučenia, ktoré jej zaslal. 33. Právomoc tunajšieho súdu podľa článku 26 ods. 1 nariadenia založiť nemožno, nakoľko žalovaná sa zúčastnila konania, len aby namietla absenciu právomoci. 34. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil. 35. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987) 36. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovanej. 37. Nakoľko spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil. 38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 39. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde, ktorý nemá právomoc o veci rozhodnúť. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaná si však náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila. Vzhľadom na túto
skutočnosť súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.