Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/76/2018 z 3. 7. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/76/2018 8818010545 03. 07. 2024 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2024:8818010545.19

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, v trestnej veci obžalovaných: 1./ A. B. a 2./ C. D. (teraz E.), na hlavnom pojednávaní dňa 03. júla 2024,vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom G. H., okr. I. G. F., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkone trestu odňatia slobody Prešov, 2./ C. E., (predtým D.), nar. XX. XX. XXXX v E., trvale bytom J. K. L. XX, okr. E., spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou neskôr právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali obaja obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 02. 06. 2018, asi o 22:31 hod., po vzájomnej dohode, neuzamknutou bránou vnikli do areálu Poľnohospodárskeho družstva M., okr. Vranov nad Topľou, nezisteným predmetom vypáčili plechové dvere do objektu skladu spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia, s. r. o., Vranov nad Topľou, odkiaľ odcudzili 4 ks hliníkových diskov zn. Škoda, spolu so zimnými pneumatikami v hodnote 450,00 Eur ku škode spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia, s. r. o., so sídlom Ondavská 923, Vranov nad Topľou a toho istého dňa, po vzájomnej dohode, asi o 23:50 hod , opäť vnikli do toho istého skladu v obci M., odkiaľ odcudzili 6-stupňovú manuálnu prevodovku zn. Škoda v hodnote 500,00 Eur ku škode spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia, s. r. o., so sídlom Ondavská 923, Vranov nad Topľou, pričom poškodením zámku vznikla uvedenej spoločnosti škoda vo výške 10,00 Eur, z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní 1/ a 2/. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť AGRO - TRANS Slovakia, s. r. o., so sídlom na Ul. Ondavská 923, Vranov nad Topľou, IČO: 36 454 800, zast. konateľom N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. G. F., G. O. P. L. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal dňa 12. 10. 2018 obžalobu na A. B., ako aj na obžalovanú C. D. (neskôr E.), pre skutok, ktorý bol prokuratúrou pôvodne právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mali obaja títo obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe ako to bolo uvedené v obžalobnom návrhu. Následne súd, vzhľadom na novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku zákonom č. 214/2019 Z. z. s účinnosťou od 01. 08. 2019, dospel k záveru; vychádzajúc z ustanovenia § 244 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona; že skutok, u oboch obžalovaných pôvodne právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (v znení účinnom do 31. 07. 2019); je potrebné v ďalšom konaní posudzovať už ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Uvedená trestná vec bola preto uznesením senátu zo dňa 07. 08. 2020, postúpená na prejednanie a rozhodnutie samosudcovi. Súd, už pred samosudcom, na hlavnom pojednávaní umožnil obom obžalovaným urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaní A. B., ako aj C. E. (predtým D.), zhodne urobili vyhlásenie o svojej nevine. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B., obžalovanej D. (teraz E.); poškodeného K.; prečítaním svedeckých výpovedí svedkýň E. B. a Q. B. z prípravného konania; ako aj zápisníc o konfrontácii medzi poškodeným K. na strane jednej a svedkyňou Q. B. a svedkyňou E. B. na strane druhej; oboznámením listinných dôkazov, vrátane početných spisov rôznych súdov z územia celej Slovenskej republiky, či prípadne správ o stave konania vedených na rôznych súdoch v rámci územia celej Slovenskej republiky; ako aj obrazového záznamu; či aj iných dôkazov uvedených v texte tohto rozhodnutia, na základe čoho zistil nasledovné. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy v danom období sa nachádzal vo Vranove nad Topľou, spolu s obžalovanou E. (predtým D.), so svojou švagrinou, teda so svedkyňou Q. B., na motorovom vozidle patriacom jeho švagrinej, zn. Škoda Fabia striebornej farby. Obžalovaný ešte doplnil, že v uvedený deň boli v herni na autobusovej stanici, nevedel však pritom bližšie uviesť aj ďalšie miesta, na ktorých sa v uvedený deň ešte zdržiavali; avšak dôrazne poprel, že by v uvedený deň v obci M. vôbec boli, aj keď pripustil, že v uvedený deň mohli byť v meste Strážskom. Obžalovaný ďalej rozviedol, že neskôr odišli domov do G. H. XX, a to k jeho matke, svedkyni E. B.; a aj keď nevedel konkretizovať presný čas svojho príchodu k svojej matke, podľa jeho udania to malo byť vo večerných hodinách, avšak naviac aj zdôraznil, že v tom čase mal vo zvýšenej miere požité alkoholické nápoje. K poškodenému N. K. sa obžalovaný vyjadril, že bol s ním v kamarátskom vzťahu. Obžalovaný ďalej spresnil, že tento poškodený mal dlh; ako voči nemu, tak aj voči obžalovanej E. (predtým D.), s ktorou bol tento poškodený v kamarátskom vzťahu; a to za kolesá, ktoré im poškodený nevrátil doteraz. Obžalovaný B. ešte zdôraznil, že v uvedený deň sa spolu s poškodeným stretli vo Vranove nad Topľou na autobusovej stanici pri herni Flash, kde im obom tento poškodený poskytol sumu 20,00 eur približne okolo 18:00 hod. Na druhý deň mal tomuto obžalovanému zatelefonovať poškodený K. a oznámiť mu, že mu ukradli kolesá, ktoré mu mal predtým tento obžalovaný predať, a že mu mali takisto odcudziť aj prevodovku; pričom tento poškodený sa ich opýtal, či mu tieto veci neukradli oni. Obžalovaný B. to pred týmto poškodeným poprel, namietajúc dôvod, pre ktorý by tomuto poškodenému kradol práve tieto veci, keď mal tomuto poškodenému predtým tieto veci tento obžalovaný predať. Poškodený K. na takýto dotaz tomuto obžalovanému odpovedal, že vtedy bol za starostom obce Sačurov, ktorého nevedel bližšie identifikovať, s tým, že poškodený uvidel na týchto kamerových záznamoch motorové vozidlo zn. Škoda Fabia striebornej fary odchádzať z miesta činu, z jeho firmy a trval na tom, že išlo o motorové vozidlo využívané práve týmito obžalovanými. Poškodený mal pritom aj priamo pred týmito obžalovanými zotrvať na tom, že z miesta činu malo odchádzať motorové vozidlo využívané v tom období práve oboma týmito obžalovanými. Poškodený pritom ešte naviac doplnil, že na týchto kamerových záznamoch uvidel evidenčné číslo tohto motorového vozidla. Obžalovaný však naopak trval na tom, že on na týchto obrazových záznamoch nevidel evidenčné číslo motorového vozidla švagrinej, teda svedkyne Q. B.; ale podľa jeho udania bolo na nich zachytené len motorové vozidlo zn. Škoda Fabia striebornej farby, ktorých vozidiel, podľa názoru tohto obžalovaného, sa v meste Vranov nad Topľou nachádza veľmi veľké množstvo. Podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, poškodený K. od neho nič nežiadal, ihneď vo veci podal trestné oznámenie a dané miesto činu bolo príslušníkmi PZ riadne zdokumentované. K sume 20,00 eur; ktorú mal tomuto obžalovanému dňa 02. 06. 2018 vyplatiť poškodený K.; tento obžalovaný

vysvetlil, že malo ísť o platbu za kolesá z Českej republiky, a aj keď mal tento poškodený zaplatiť obžalovanému za tieto kolesá naraz, poškodený mu tieto kolesá vyplácal po častiach. Tým obžalovaný B. vysvetľoval prípadný možný motív tohto poškodeného, ktorý obvinil z krádeže týchto vecí, práve tohto obžalovaného, ako aj obžalovanú D. (teraz E.). K výpovedi svedkyne Q. B. sa tento obžalovaný vyjadril, že táto svedkyňa mala byť vypočutá operatívnymi príslušníkmi PZ z Vranova nad Topľou, ktorí túto svedkyňu mali vypočuť v obchode vo vlastníctve tejto svedkyne, avšak v meste Humennom. Tento obžalovaný ešte naviac dodal; že na parkovisku, pri obchodnom stredisku Triáda, na pešej zóne, v ktorej časti bol umiestnený tento obchod tejto svedkyne; poškodený K. odfotografoval dané motorové vozidlo, na ktorom jazdila svedkyňa Q. B.. Obžalovaný B. v tejto súvislosti ešte poukázal aj na to, že aj v uznesení o vznesení mu obvinenia bolo zapísané, že uvedené evidenčné číslo vozidla je nečitateľné a že uvedené evidenčné číslo vozidla nebolo viditeľné ani na videozázname. Výsluch svedkyne Q. B., podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, teda vykonali najprv v jej obchode tzv. operatívci; následne na to bola táto svedkyňa predvolaná príslušníkmi PZ na jej osobný výsluch do Vranova nad Topľou, čo bolo niekedy, buď 06. 06. 2018 alebo 07. 06. 2018 a pri tomto jej výsluchu na uvedenom policajnom oddelení mali policajti oznámiť tejto svedkyni, že ak nebude vypovedať pravdu, tak bude vzatá do vyšetrovacej väzby. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru tohto obžalovaného, teda príslušníci PZ zapísali do výsluchu tejto svedkyne v podstate to, čo bolo nakoniec uvedené aj v uznesení o vznesení obvinenia; teda, že táto svedkyňa bola v podstate šofér a že z firmy poškodeného vzali nejaký „kovový predmet,“ teda tie hliníkové disky. Podľa tvrdenia tohto obžalovaného, svedkyňa Q. B., po odchode z budovy polície, podala sťažnosť na týchto vypočúvajúcich príslušníkov PZ na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, ktorú sťažnosť táto svedkyňa zdôvodnila tým, že títo policajti do zápisnice napísali nie ňou uvádzané tvrdenia, ale nimi zistené skutočnosti; s tým, že táto svedkyňa, podľa svojich námietok v tejto sťažnosti, uviedla, že pri tejto svojej výpovedi na policajnom oddelení nevypovedala pravdu, keďže pociťovala strach a k výpovedi bola donútená príslušníkmi PZ. Obžalovaný naviac ešte zdôraznil, že druhou výpoveďou tejto svedkyne v prípravnom konaní sa neskôr nikto nezaoberal s tým, že bola braná do úvahy len prvotná výpoveď tejto svedkyne, pričom táto prvá výpoveď svedkyne Q. B., podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia. Obžalovaný opätovne ďalej rozviedol, že poškodený K. im postupne dával; teda jemu, ako aj obžalovanej, s ktorou v tom čase žili spoločne; za sto kusov hliníkových diskov, ktoré tento obžalovaný predal tomuto poškodenému, sumu päťtisíc eur. Poškodený K. teda, podľa udania tohto obžalovaného, obom obžalovaným postupne splácal za tieto kolesá sumy 20,00 eur, 50,00 eur, či 100,00 eur. Obžalovaný však ešte naviac doplnil, že poškodený K. si od neho prevzal ešte aj dvetisíc kusov voňavky Nivea, za ktoré mu však nezaplatil, pričom sa neustále vyhováral na to, že mu neboli poskytnuté nejaké finančné prostriedky z Poľska a že ho niekto zase oklamal. Podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, si neskôr poškodený K. vymyslel, že mu ukradli prevodovku, ktorú si mal tento poškodený kúpiť za sto eur z internetového portálu Bazoš. Poškodený však nakoniec zistil, že tá prevodovka, ktorá bola ukradnutá a ktorú si kúpil z internetového portálu Bazoš, bola chybná; a teda si ju nakoniec nedal namontovať do svojho motorového vozidla zn. Škoda Superb. Obžalovaný B. teda na záver ešte zdôraznil, že túto prevodovku si teda poškodený nekúpil od neho, avšak potvrdil, že poškodený si od neho kúpil tieto kolesá. Obžalovaný k danej prevodovke ešte naviac dodal, že poškodený ho väčšinou vozil na motorovom vozidle zn. Škoda Superb po Vranove nad Topľou, a vtedy mu aj oznámil, že zháňa inú prevodovku do vozidla z internetovej stránky Bazoš, keďže táto v jeho vozidle vydávala nejaké zvuky. Poškodený však tiež tomuto obžalovanému oznámil, že neskôr zistil, že prevodovku, ktorú si kúpil z internetovej stránky Bazoš, nie je vhodná. Obžalovaný ďalej pripustil tú možnosť, že túto prevodku mohol vidieť v sklade tohto poškodeného, keďže v ňom mal neporiadok a bolo v ňom uskladnených viacero predmetov. Obžalovaný ešte na záver dodal, že poškodený K. mu povedal, že predmetnú prevodovku kúpil za sto eur, pričom pri kúpe z internetovej stránky „Bazoš,“ podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, kupujúci neodovzdá predávajúcemu žiaden príjmový doklad a ani iný doklad o predaji takéhoto tovaru. Obžalovaný B. teda vyslovil aj svoju domnienku, že predmetná prevodovka kúpená z internetovej stránky „Bazoš“ mohla byť síce originálna, ale riadne kúpna cena originálu tejto prevodovky by predstavovala sumu tritisíc eur; s tým, že z internetovej stránky „Bazoš“ bolo možné kúpiť originál tejto prevodovky aj za sumu sto eur, a to vtedy, ak sa táto prevodka vyberie z poškodeného motorového vozidla. Obžalovaný ďalej poukázal ešte aj na ten fakt, že krádežou kolies mala poškodenému, podľa vyjadrenia tohto poškodeného, vzniknúť škoda v sume päťsto eur, ale obžalovaný poukázal na to, že poškodený od neho kúpil kolesá za kúpnu cenu len v sume tristo eur. Skutočnosť, že poškodenému boli ukradnuté práve tie kolesá, ktoré mal tento obžalovaný tomuto poškodenému pred tým predať; pritom uvádzal aj samotný poškodený. Obžalovaný ešte ďalej zdôraznil aj ďalší faktor, že kolesá, ktoré boli ukradnuté poškodenému K., pochádzali z vozidla jeho brata E. B. z H., pričom dané vozidlo zn. Škoda Fabia striebornej farby bolo aj evidované na tohto jeho brata, ktorý

sa v inkriminovanej dobe zdržiaval buď v Belgicku alebo v Holandsku. Mienku tohto obžalovaného; že v inkriminovaný deň zo skladu tohto poškodeného ukradli práve túto prevodku, o ktorej mu pred tým rozprával poškodený; nadobudol tento obžalovaný pritom na základe telefonátu poškodeného, kedy mu tento poškodený konkrétne oznámil, že mu bola ukradnutá prevodovka, ktorú kúpil z Bazoša. Obžalovaný na druhej strane zdôraznil, že poškodený mohol mať v tom sklade aj desať prevodoviek. Na záver tento obžalovaný ešte doplnil, že poškodený mu pritom telefonicky oznámil krádež tejto prevodovky v ranných hodinách s tým, že o krádeži tejto prevodky zas tohto poškodeného informoval strážnik tohto skladu. Poškodený mal pritom, podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, po tejto krádeži navštíviť aj domácnosť tohto obžalovaného, a to zas v poobedňajších hodinách toho istého dňa, keď mu v ranných hodinách telefonicky oznámil túto krádež kolies a prevodky tento poškodený s tým, že obžalovaný sa v tom čase ani nenachádzal v tomto príbytku. V domácnosti sa tak, podľa tvrdenia tohto obžalovaného, mala zdržiavať jeho matka, teda svedkyňa E. B., s tým, že tento obžalovaný nevedel potvrdiť, či sa v tomto obydlí v danom momente nachádzala aj svedkyňa Q. B.. Tento obžalovaný sa mal neskôr ešte dozvedieť aj to, že poškodený v tejto domácnosti hľadal kolesá a prevodovku, čo mu mala konkrétne oznámiť jeho matka, teda svedkyňa E. B.. Svedkyňa Q. B. tomuto obžalovanému nepovedala nič a tiež mu ani neoznámila, že by sama táto svedkyňa niečo povedala poškodenému s tým, že tento obžalovaný nevedel pritom ani jednoznačne uviesť, či sa v čase príchodu tohto poškodeného do tejto domácnosti v nej nachádzala aj svedkyňa Q. B., ktorá sa mohla vtedy nachádzať aj vo svojom obchode v meste Humenné s otváracími hodinami do 17.00 hod. a s príchodom do obce G. H. okolo 17:30 hod. K samotným uskutočneným jazdám motorovým vozidlom, ktoré malo patriť bratovi tohto obžalovaného a ktoré mala šoférovať svedkyňa Q. B., všeobecne; sa tento obžalovaný vyjadril, že v inkriminovaný deň boli všetci traja vo Vranove nad Topľou, ako už aj viackrát pred tým. Vo väčšine prípadov pritom uvedené vozidlo šoférovala svedkyňa Q. B., pričom v ten deň mal tento obžalovaný, podľa svojho vyjadrenia, požité aj alkoholické nápoje. V deň spáchania skutku najprv z vozidla vystúpili všetci traja a všetci traja aj vošli do herne; neskôr s týmto vozidlom všetci traja odišli do Strážskeho, kde z vozidla ani nevystúpili; a nakoniec odišli domov, do obce G. H.. Obžalovaný zotrval na tom; že žiadne kolesá a ani prevodovku z obce Sačurov s obžalovanou neukradli; s tým, že v obci M. ani vtedy neboli a že ani nemali dôvod navštíviť túto obec, keďže táto obec ani nebola na ich trase. Obžalovaný ešte podotkol, že predmetné motorové vozidlo malo klasické strieborné puklice motorových vozidiel zn. Škoda, rok výroby asi 2001 až 2003, technický stav normálny, dobrý a keď sa tieto puklice odstránili z tohto vozidla, samotné kolesá boli čierne, aj keď tento obžalovaný nevedel uviesť typ kolies a ani ich značku. Obžalovaný ešte trval aj na tom, že uvedené motorové vozidlo ani nejazdilo bez týchto puklíc s tým, že tieto puklice boli odstraňované z tohto vozidla len v prípade ich prezutia do zimných pneumatík v pneuservise. Obžalovaný ešte na záver doplnil, že v čase spáchania skutku mal prenajatý byt na Ul. E. XX v H.; avšak zdržiaval sa aj v obci H. M., v prenajatom dome na území Slovenskej republiky, ale pri českých hraniciach; pričom trvalý pobyt mal naďalej nahlásený vo svojom bydlisku v obci G. H.. Z výpovede obžalovanej C. E. (predtým D.) na hlavnom pojednávaní súd zistil, že dňa 02. 06. 2018, vo večerných hodinách, bola spoločne s obžalovaným B. v herniach vo Vranove nad Topľou, ako obvykle. Obžalovaná pritom zdôraznila, že istú dobu s nimi bola aj svedkyňa Q. B., ktorá sa však s nimi po celú dobu nezdržiavala v týchto herniach, ale napríklad vyšla z herní a telefonovala so svojim terajším manželom, s tým, že táto svedkyňa väčšinou nehrala automaty. Táto obžalovaná ďalej konkretizovala, že v uvedený deň v meste Vranov nad Topľou navštívili rôzne herne; a to na autobusovej stanici, ktorej názov herne táto obžalovaná nevedela uviesť, potom boli aj v herni Excel oproti DPD a následne boli aj v herni Synot. Obžalovaná; aj keď si najprv nevedela presne spomenúť; predostrela svoju domnienku, že vtedy do mesta I. G. F. prišli; buď zo Strážskeho, v ktorom meste spolu aj s obžalovaným B. istý čas, a to aj v dobe spáchania stíhaného skutku, bývali v ubytovni; či z mesta Humenného, kde takisto s týmto obžalovaným hrávali automaty, pričom v tomto meste mali prenajatý aj byt na O. E. XX, aj keď táto obžalovaná nevedela presne uviesť, či už v čase spáchania skutku alebo až neskôr. Obžalovaná ďalej rozviedla, že do mesta Vranova nad Topľou odišla s obžalovaným, buď z jedného alebo z druhého mesta, so svedkyňou Q. B. na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ktoré mala vlastniť matka tohto obžalovaného a ktoré vozidlo vtedy šoférovala svedkyňa Q. B., s tým, že táto obžalovaná vozidlo nešoférovala, keďže nebola držiteľkou vodičského preukazu a obžalovaný B. síce šoféroval vozidlá, mal vodičský preukaz, avšak v uvedený deň vozidlo neviedol. Táto obžalovaná takisto opísala, že keď vtedy spolu navštevovali tieto herne, tak pri týchto herniach vystúpili, požili nejaký alkoholický či nealkoholický nápoj, s tým, že väčšinou vystúpili pri tých herniach ona s obžalovaným B., a to z dôvodu, že obaja fajčili a svedkyňa Q. B. nefajčila. Pokiaľ, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, aj svedkyňa Q. B. niekedy išla s oboma obžalovanými do herní, tak s nimi väčšinou automaty nehrala. Obžalovaná D.

(teraz E.) ďalej vypovedala, že neskôr s obžalovaným B. odišli z Vranova nad Topľou do Strážskeho, v ktorom meste išli na ubytovňu, ktorá ubytovňa však bola už uzavretá, a preto ich svedkyňa Q. B. zobrala do G. H. prenocovať k svojej svokre, teda k matke obžalovaného B., pričom táto obžalovaná v tejto súvislosti ešte zdôraznila, že u svedkyne E. B. v danom období skoro vôbec netrávili noci. Obžalovaná D. (teraz E.) však podotkla, že s obžalovaným B. nič nespáchali a trvala tiež na tom, že si nespomína, že by vtedy s týmto obžalovaným bola v obci M., pretože v tejto obci nie je ani herňa. Pokiaľ išlo o poškodeného K.; podľa vyjadrenie tejto obžalovanej, vtedy vo večerných hodinách, aj keď táto obžalovaná nevedela bližšie konkretizovať presný čas; sa s týmto poškodeným obaja títo obžalovaní stretli vo Vranove nad Topľou, v oblasti v smere od Obchodného domu Billa k autobusovej stanici, v blízkosti záhradkárstva. Uvedené stretnutie táto obžalovaná opísala tak, že spoločne so svedkyňou Q. B. zostala sedieť vo vozidle, obžalovaný B. vybehol k poškodenému K., k jeho vozidlu zn. Škoda Superb, ktoré používal stále s ŠPZ: I. R., tmavej, asi tmavohnedej farby. Obžalovaná tiež zdôraznila, že rozhovor medzi obžalovaným B. a týmto poškodeným nepočula. Obžalovaný B. sa pritom, podľa tvrdenia tejto obžalovanej, stretol s týmto poškodeným z toho dôvodu, lebo si od neho chcel požičať peniaze na ubytovňu, alebo mu poškodený mal dať nejaké peniaze z dôvodu, že mu dlhoval. Obžalovaná D. (teraz E.) pritom vysvetlila, že obžalovaný B. poskytoval tomuto poškodenému rôzne autodiely, avšak tento obžalovaný poškodenému odovzdal aj nejaké voňavky do vozidiel, pričom poškodený K. mu za tieto voňavky dlhoval peniaze, ale táto obžalovaná nevedela uviesť presnú sumu tohto dlhu poškodeného voči obžalovanému B.. Táto obžalovaná si však pamätala, že poškodenému K. odovzdal obžalovaný B. raz nejaké kolesá. Obžalovaná D. (teraz E.) pritom spochybňovala motív konania obžalovaného B., teda dôvod, pre ktorý by tento obžalovaný mal kradnúť kolesá poškodenému K., ktoré mal tomuto poškodenému pred tým dokonca tento obžalovaný predať. Vo vzťahu k poškodenému K. sa táto obžalovaná ešte vyjadrila, že s poškodeným bol obžalovaný B. v kamarátskom vzťahu ešte dávno pred tým, ako s týmto obžalovaným nadviazala partnerský pomer ona. Táto obžalovaná trvala tiež na tom, že poškodený K. dlhoval obžalovanému B. len za voňavky. Obžalovaná D. (teraz E.) však mala vedomosť aj o tom, že obžalovaný poškodenému predal nejaké kolesá, alebo skôr mu ich poskytol do zálohy, ale nevedela potvrdiť či vyvrátiť, či poškodený dlhoval nejaké peniaze obžalovanému B. aj za kolesá. Obžalovaná tiež potvrdila, že brat obžalovaného vlastnil motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ako aj vozidlo zn. Škoda Octavia a táto obžalovaná mala takisto poznatok aj o tom, že obžalovaný B. sa so svojím bratom rozprával niečo ohľadne kolies patriacich jeho bratovi, ale nie v tom zmysle, že by obžalovaný tomuto svojmu súrodencovi zobral z vozidla kolesá, pretože tento obžalovaný mal nejakú slovnú výmenu názorov so svojím bratom ohľadne týchto kolies. Obžalovaná tiež bližšie konkretizovala, že s obžalovaným B. nadviazala partnerský vzťah niekedy v období októbra, či novembra 2016 a zhruba po jednom, či po dvoch mesiacoch, začali obaja aj spolu žiť. Obžalovaná mala pritom vedomosť tiež aj o tom, že tento obžalovaný otváral autoservis spolu s pneuservisom, avšak obžalovaný sa jej nezdôveroval ani s ďalšími finančnými záležitosťami, a teda táto obžalovaná nemala vedomosť ani o tom, že by poškodený K. dlhoval ešte nejaké ďalšie peniaze tomuto obžalovanému. K motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia, na ktorom sa mali obaja títo obžalovaní v čase spáchania skutku voziť prevažne po Vranove nad Topľou, obžalovaná spresnila, že išlo o motorové vozidlo patriace matke obžalovaného B., s evidenčným číslom XXX-XX modrosivej farby s tým, že malo sivé puklice. Uvedené motorové vozidlo používala, podľa udania tejto obžalovanej, prevažne matka obžalovaného B., ale ak sa niekde išlo, tak aj švagriná tohto obžalovaného, teda svedkyňa Q. B., ktorá bola aj držiteľkou vodičského preukazu. Obžalovaná ešte doplnila, že táto svedkyňa mala obchod s detským textilom v meste Humenné, na miesto pracoviska sa táto svedkyňa dopravovala motorovým vozidlom, a to najprv do obce G. H., a potom vlakom do Humenného; avšak neskôr už táto svedkyňa jazdila vozidlom priamo do Humenného, a to prevažne na motorovom vozidle zn. Škode Fabia sivej farby a so sivými puklicami, patriacom manželovi tejto svedkyne s evidenčným číslom tohto vozidla I. S.. Obžalovaná pritom potvrdila, že uvedeným vozidlom boli aj obaja obžalovaní odvezení, keď niekam potrebovali odviesť. Obžalovaná ďalej potvrdila, že v deň spáchania žalovaného konania obaja s obžalovaným požívali alkoholické nápoje s tým, že podľa presvedčenia tejto obžalovanej, táto obžalovaná nebola pod natoľko výrazným vplyvom alkoholických nápojov, ale obžalovaný B. už bol, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, pod výraznejším vplyvom alkoholických nápojov, aj keď nebol až na „mol.“ K samotnej krádeži sa táto obžalovaná podrobnejšie vyjadrila; že obžalovanému B. telefonoval poškodený, alebo priamo tento poškodený bol u matky obžalovaného, pričom obžalovaná nevedela presne uviesť, kto ako prvý telefonoval obžalovanému, či poškodený alebo jeho matka, keďže svedkyňa E. B. takisto oznámila obžalovanému, že bol u nej poškodený K.. Obžalovaná D. (teraz E.) však poukázala na to, že ako vtedy, tak ani v čase konania jej výsluchu v konaní pred súdom, s matkou obžalovaného B. nevychádzala dobre. Neskôr sa však táto obžalovaná rozpamätala na to, že poškodený osobne obžalovanému na

autobusovej stanici vo Vranove nad Topľou povedal, že mu vykradli hangár, pričom poškodený až neskôr odišiel k matke obžalovaného a aj svedkyňa E. B. zatelefonovala obžalovanému. Poškodený K. pritom na autobusovej stanici oznámil obžalovanému B., že došlo ku krádeži v podvečerných hodinách nasledujúceho dňa po dni 02. 06. 2018, pričom najprv v ranných hodinách toho dňa mu strážnik tohto hangára oznámil, že všetko je v poriadku a až niekedy poobede ho strážnik informoval o tom, že mu z tohto hangára niečo ukradli. Poškodený najprv pritom nevedel, čo konkrétne mu ukradli, z autobusovej stanice však tento poškodený odišiel do svojho hangára, keďže sa tam už nachádzala polícia, alebo táto bola na ceste. Poškodený K. až následne odišiel za matkou obžalovaného B. a svedkyňa E. B. na to oznámila obžalovanému, že poškodenému zmizli nejaké kolesá a nejaká prevodovka; poškodený však najprv, podľa udania tejto obžalovanej, najprv nevedel uviesť, aké konkrétne predmety mu boli odcudzené. Obžalovaná D. (teraz E.) ešte naviac dodala, že poškodený K. po príchode k matke obžalovaného, na túto svedkyňu slovne útočil a trval na tom, že odcudzené predmety mu ukradol práve obžalovaný B., na čo matka obžalovaného vyzvala tohto poškodeného na vojdenie do dvora, ako aj do vnútra rodinného domu, aby sa tento poškodený presvedčil, že mu tento obžalovaný nič neukradol, čo však poškodený odmietol. Obžalovaná D. (teraz E. ) tiež zotrvala aj na tom, že v M. vtedy ani neboli. K svojej vedomosti o tom, že na kamerových záznamoch bolo zachytené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia sivej farby, sa táto obžalovaná vyjadrila, že o tom mala vedomosť len z uznesenia o vznesení obvinenia; a ďalej tiež trvala na tom, že predmetné vozidlo malo mať čierne kolesá. Obžalovaná ešte naviac doplnila, že na týchto kamerových záznamoch bolo viditeľné len motorové vozidlo zn. Škoda Fabia sivej farby, avšak nebolo viditeľné evidenčné číslo tohto vozidla, pričom takýchto vozidiel malo byť, podľa udania tejto obžalovanej, v meste Vranov nad Topľou veľa. Na záver táto obžalovaná zotrvala na svojom vyjadrení, prednesenom už v rámci svojej súvislej výpovede, že v inkriminovaný deň najprv boli v herniach a neskôr ich dopravila svedkyňa Q. B. do G. H.. Poškodený K. na hlavom pojednávaní vypovedal, že strážnik z Poľnohospodárskeho družstva M., p. A. E., mu zatelefonoval so žiadosťou na dostavenie sa do tohto areálu, keďže boli otvorené dvere a bol zároveň aj poškodený zámok. Poškodený tiež poukázal na to, že po príchode do týchto priestorov a jeho zistení, že dvere boli vylomené, ihneď túto skutočnosť oznámil na polícii s tým, že do príchodu policajnej hliadky ani nevstúpil do vnútra týchto priestorov. Po príchode príslušníkov PZ, táto hliadka PZ, podľa udania tohto poškodeného, odobrala odtlačky prstov, či vykonávala aj iné procesné úkony, a následne bol aj on vyzvaný na vstup do vnútra tohto skladu za účelom potvrdenia, či mu v tomto sklade chýbajú štyri kusy pneumatík na motorové vozidlo zn. Škoda Superb, elektróny, disky a pneumatiky, ako aj manuálna prevodovka 4 x 4 na motorové vozidlo zn. Škoda Superb. Poškodený pritom bližšie konkretizoval aj to, že v sklade mal predtým umiestnené pneumatiky a elektróny, ako aj prevodovku na motorové vozidlo zn. Škodu Superb 4 x 4. Poškodený zároveň vysvetlil, že predmetný sklad patril spoločnosti AGRO TRANS Slovakia s. r. o, ktorej bol jediným konateľom. Príslušníci PZ sa následne, podľa udania tohto poškodeného, dostavili za starostom Obce M., svedkom T. R., za účelom prezretia si kamerových systémov v obci, po prehratí ktorých títo policajti zistili, že večer tam nebol žiadny pohyb a až v nočných hodinách; pričom tento poškodený nevedel bližšie uviesť presný čas, avšak ktorý by mal byť zaznamenaný na týchto kamerových záznamoch s tým, že v uvedenom období dňa daným úsekom cestnej komunikácie neprechádzalo žiadne motorové vozidlo, iba jedno motorové vozidlo zn. Škoda Fabia svetlomodrej či zelenej farby, smerom na Vranov nad Topľou, a to v smere na Poľnohospodárske družstvo M., konkrétne do predmetného areálu. Poškodený teda vypovedal, že policajti zistili, že týmto úsekom prechádzalo motorové vozidlo zn. Škoda Fabia v čase medzi 22:00 hod. až 23:00 hod. tak, že najprv uvedené vozidlo vošlo do areálu družstva a následne, o pätnásť minút neskôr, odišlo naspäť takou cestou, že uvedené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia sa pohybovalo v smere na obec Dlhé Klčovo a na obec H.; vzápätí na to o polhodinu, či o hodinu, išlo uvedené vozidlo naspäť do areálu družstva, zasa sa tam zdržali desať, či pätnásť minút a vozidlo vzápätí na to išlo smerom naspäť na Košice. Poškodený ešte spresnil, že vozidlo sa v danom areáli prvýkrát zdržalo asi desať, či pätnásť minút, teda uvedené vozidlo sa nachádzalo v tomto areáli asi dvakrát. Poškodený pritom trval na tom, že uvedené vozidlo na kamerových záznamoch spoznal, keďže predtým; neskôr poškodený trval na tom, že to bolo v ten istý deň, ako došlo k spáchaniu stíhaného skutku; sa nachádzal pred obchodným domom Billa vo Vranove nad Topľou, v čase asi okolo 17:00 hod., kedy sa za ním v tomto čase zastavili obaja obžalovaní, ako aj svedkyňa Q. B., manželka brata obžalovaného, ktorá aj šoférovala predmetné vozidlo. Podľa tvrdenia tohto poškodeného, obžalovaný B. od neho požadoval pôžičku v sume 20,00 eur na ubytovanie. Obžalovaný B. sa mal takisto tohto poškodeného opýtať, čo ešte ide ďalej robiť, na čo mu mal tento poškodený odpovedať, že je unavený a že ide teda domov. Podľa vyjadrenia tohto poškodeného, sa mali páchatelia do predmetného areálu dostať tak, že bola prerezaná kladka a

vylomené dvere. Poškodený ešte doplnil, že elektróny mu vozil obžalovaný B., keďže tento chodil do Nemecka pre vozidlá a teda mu odtiaľto vždy priniesol nejaké plášte, aj elektróny a náhradné zimné, či aj iné pneumatiky. Poškodený pritom potvrdil, že odcudzené pneumatiky mal kúpiť od obžalovaného B.; aj keď tento poškodený nevedel uviesť presný dátum, kedy ich od tohto obžalovaného kúpil. Poškodený však bližšie uviedol, že tieto kolesá kúpil od obžalovaného B. za sumu tristo eur, pričom k tomu malo dôjsť asi jeden rok pred spáchaním skutku. Poškodený ďalej ešte konkretizoval, že prevodovku kúpil od p. F., ktorý mal poškodené motorové vozidlo zn. Škodu Superb, a teda si od tohto kupujúceho kúpil prevodovku na uvedené motorové vozidlo zn. Škoda Superb, keďže tomuto predávajúcemu odišiel agregát, a to konkrétne za sumu päťsto eur, pričom k tejto kúpe prevodovky od tohto kupujúceho malo dôjsť asi jeden a pol roka pred spáchaním skutku. Poškodený tiež tvrdil, že nezistil, aby mu z predmetného skladu boli odcudzené aj nejaké ďalšie predmety, aj keď tento poškodený spresnil, že v sklade mal uskladnené pneumatiky aj z druhých vozidiel, ďalej nábytok z bytu, propán-butánové fľaše, ako aj zadržané stroje od nájomníka v M., ktorý mu neplatil za nájom jeho priestorov. Poškodený pritom tvrdil, že oboch obžalovaných pred predmetným skutkom poznal asi rok a pol, či dva roky; a konkrétne obžalovaného B. jednak prostredníctvom jeho otca, keďže tento chodil s kamiónom a tohto obžalovaného spoznal aj prostredníctvom p. R., ktorý vlastnil autoservis v G. H.. S obžalovanou D. (E.) sa mal tento poškodený spoznať tak, že táto bola priateľkou obžalovaného B. a chodila teda spolu aj s týmto obžalovaným. Poškodený tiež bližšie konkretizoval, že od obžalovaného mal dve sady pneumatík s tým; že jednu sadu pneumatík mu ukradol obžalovaný, pričom malo ísť o také zánovné pneumatiky; a druhú sadu pneumatík, ktoré mu obžalovaný neukradol, predstavovali ojazdené pneumatiky s tým, že tieto ďalšie sady pneumatík od tohto obžalovaného už nekúpil. K rozpoznaniu osobného motorového vozidla, ktoré v čase spáchania predmetného konania jazdilo smerom do areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci M., sa tento poškodený vyjadril, že síce obžalovaných nekontaktoval, avšak uvedené vozidlo spoznal až na druhý deň a takisto mal vedomosť aj o tom, komu toto vozidlo patrí. Z tohto dôvodu preto tento poškodený odišiel do Nižného Hrušova, v ktorej obci tento obžalovaný B. býval s tým, že v danom príbytku zastihol matku obžalovaného. Následne na to tento poškodený telefonicky kontaktoval aj políciu; keďže matka tohto obžalovaného mu povedala, že v jej rodinnom dome sú nejaké kolesá s pneumatikami, pričom táto svedkyňa ho zároveň aj vyzvala na vstup do vnútra tohto rodinného domu. Príslušníci polície však tohto poškodeného upozornili, aby do vnútra tohto obydlia ani nevstupoval, aby nemal neskôr nejaké problémy; čiže z tohto dôvodu preto tento poškodený z príbytku matky tohto obžalovaného aj odišiel. Poškodený ešte doplnil, že po tom, ako z rodinného domu vyšla svedkyňa E. B. von pred dvor, bola sama, avšak neskôr z rodinného domu vyšla vonku aj svedkyňa Q. B. a tento poškodený jednoznačne zotrval na tom, že išlo o svedkyňu, ktorá predtým šoférovala motorové vozidlo. Poškodený ešte dodal, že vtedy; pri návšteve rodinného domu svedkyne E. B.; sa so svedkyňou Q. B. nerozprával s tým, že s touto svedkyňou sa mal stretnúť až pri jej výsluchu, ako aj jeho výpovedi na polícii; a tiež doplnil, že aj policajti sa ho dotazovali, či pozná svedkyňu Q. B.. Poškodený ešte naviac dodal, že príslušníci PZ ho informovali o tom, že po prezretí kamerových záznamoch zistili, že prevodovku páchatelia odviezli motorovým vozidlom do Košíc. Poškodený pritom poprel, že by mu boli odcudzené veci vrátené. Tento poškodený sa pritom vyjadril aj k viacerým obhajobným argumentom oboch obžalovaných. Konkrétne k obrane obžalovaného B., keď tento obžalovaný namietal dôvod, pre ktorý by tomuto poškodenému kradli kolesá, pneumatiky, či aj prevodovku, keď mu ich mali pred tým, v nedávnej dobe, predať; tento poškodený uviedol, že tieto ukradnuté predmety obžalovaný B. asi potreboval predať ďalej. K ďalšiemu tvrdeniu oboch obžalovaných, ktorí zhodne popreli, že by sa vôbec v deň krádeže zdržiavali v obci Sačurov, keďže mali jazdiť na predmetnom motorovom vozidle medzi mestami Strážske a Vranov nad Topľou a neskôr sa mali v skorých ranných hodinách dopraviť do obce G. H.; pričom poškodený ešte naviac zdôrazňoval, že uvedené vozidlo spoznal podľa antény, ktorú vozidlo malo na streche; poškodený ešte spontánne k tomuto tvrdeniu oboch obžalovaných doplnil, že aj keď obaja obžalovaní trvali na tom, že predmetné vozidlo malo elektróny, tak uvedené vozidlo, aj keď ho odfotografoval počas bieleho dňa, malo iba plechové disky. Poškodený ešte naviac dodal, že na predmetnom vozidle, ktoré odfotografoval; aj keď na uvedenom vozidle nebolo vidno jeho evidenčnú značku a ani nejaké iné bližšie údaje; tak na tomto vozidle bola viditeľná ŠPZ, ako aj plechové disky. Poškodený ešte doplnil, že uvedené vozidlo odfotografoval vtedy, keď bolo zaparkované v Humennom na parkovisku pred obchodom s detským oblečením, ktoré vlastnila, či prevádzkovala svedkyňa Q. B. a trval tiež na tom, že uvedené vozidlo bolo totožné s vozidlom, ktoré sa v čase spáchania skutku nachádzalo v obci M.. Poškodený ešte ďalej poukazoval na neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mu obaja obžalovaní po spáchaní stíhaného skutku nedvíhali jeho prichádzajúce telefonické hovory. Poškodený ešte v kontexte s takýmto tvrdením

obžalovaného B. zdôraznil, že svedkyňa Q. B. mu potvrdila, že v čase spáchania skutku boli v M. na družstve, s tým, že tento areál pozná, že mala vedomosť aj o tom, že vlastníkom tohto areálu je tento poškodený a zároveň, že bola požiadaná oboma obžalovanými, aby s nimi odišla do tohto areálu, s tým, že ona nevedela, o čo sa jedná. Tento poškodený výslovne poprel aj ďalšie tvrdenie oboch obžalovaných, že to práve poškodený mal dlhovať obžalovaným nejaké peniaze, opätovne argumentujúc tým, že pokiaľ by konkrétne obžalovanému B. dlhoval nejaké peniaze, tak by mu predsa ešte nepožičal sumu dvadsať eur na ubytovanie v Bukóze, keďže tento obžalovaný nemal financie na ubytovanie s tým, že rodičia tohto obžalovaného nemali záujem tohto obžalovaného ani prichýliť do svojho rodinného domu. Poškodený tiež poprel aj výslovne vyjadrenie obžalovanej D., teraz E., že tento poškodený dlhoval obžalovanému B. nejaké peniaze za parfumy zn. Nivea do motorového vozidla. Po predložení fotodokumentácie osobného motorového vozidla tomuto poškodenému na č. l. 53 vyšetrovacieho spisu, tento poškodený výslovne potvrdil, že uvedenú fotografiu poskytol v prípravnom konaní príslušným policajným orgánom. Vyhotovenie tejto fotografickej snímky pred obchodom svedkyne Q. B. tento poškodený vysvetľoval tým, že ju vyhotovil práve kvôli tomu, aby bolo na nej zaznamenané, že na vozidle je umiestnená anténa a zároveň, že uvedené vozidlo malo plechové disky; čím sa malo, podľa presvedčenia tohto poškodeného, jednoznačne preukázať, že ním vyfotografované motorové vozidlo pred obchodom svedkyne Q. B. je úplne identické s motorovým vozidlom, ktoré bolo zachytené na kamerových záznamoch v obci M.. Tento poškodený vysvetľoval v konaní pred súdom aj viaceré rozpornosti medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a jeho výsluchom v prípravnom konaní. Prvým takýmto rozporom bol ten, keď tento poškodený v prípravnom konaní uvádzal, že zatelefonoval svedkyni Q. B., keďže obžalovaný B. neprijal jeho telefonický hovor, pričom táto svedkyňa najprv zapierala, že by niekde boli, avšak neskôr potvrdila, že poškodenému ukradli kolesá, ako aj prevodovku, a zároveň ho táto svedkyňa vyzvala na vstup do vnútra tohto rodinného domu, za účelom prekontrolovania, či sa v ňom nachádzajú tieto odcudzené predmety, čo však tento poškodený odmietol z dôvodu obáv zo vzniku nejakých problémov, avšak táto svedkyňa mu mala potvrdiť, že keď sa vráti jej manžel, teda brat obžalovaného B. z Belgicka, tak mu za odcudzené kolesá, zaplatia. Uvedené stretnutie so svedkyňou Q. B. tento poškodený v konaní pred súdom už opísal tak, že si spomenul, že bol so svedkyňou E. B., matkou obžalovaného B. a táto ho vyzvala na vstup do vnútra domu za účelom jeho osobného presvedčenia sa o tom, že ukradnuté kolesá sa nenachádzajú v priestoroch prináležiacich k rodinnému domu, či v rodinnom dome, čo však tento poškodený odmietol. Tento poškodený si však už v konaní pred súdom nespomenul na to, či sa rozprával so svedkyňou Q. B. priamo pred rodinným domom, patriacom rodičom obžalovaného, z dôvodu uplynutia dlhej doby od tejto udalosti; avšak zotrval na svojej výpovedi v prípravnom konaní. Poškodený ešte naviac zdôraznil ten fakt, že uvedený rodinný dom má nainštalované aj kamery. Poškodený tiež naviac dodal to, že sa ani nenazdával, že by vôbec obžalovaní ukradli tieto predmety z jeho areálu a zistil to až na základe týchto kamerových záznamov. K ďalšej svojej rozpornosti; oproti jeho výpovedi v konaní pred súdom, s jeho výpoveďou v prípravnom konaní; keď tento poškodený v jednej časti svojej výpovede v prípravnom konaní uviedol, že na videozáznamoch bolo zachytené motorové vozidlo zn. Škoda Felícia s tmavými kolesami a v druhej časti tej istej výpovede zas už tvrdil, že svedkyňa Q. B. mu potvrdila, že boli v obci Sačurov na motorom vozidle zn. Škode Fabia, teda uviedol rôzne kategórie motorových vozidiel značky Škoda; sa tento poškodený vyjadril tak, že v prípade danej továrenskej značky týchto motorových vozidiel predstavuje skorší ročník motorových vozidiel, čiže staršou kategóriou týchto vozidiel bolo vozidlo zn. Škoda Felícia a novšou výrobou tejto továrenskej značky týchto motorových vozidiel bolo zas vozidlo zn. Škoda Fabia; s tým, že poškodený zotrval aj na tom, že na danej fotografickej snímke bolo nepochybne zachytené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Poškodený ešte upriamil pozornosť na ten fakt, že na ním zachytenej fotografickej snímke boli vyfotografované elektróny s tým, že aj svedkyňa Q. B. mu potvrdila, že na tomto vozidle boli elektróny. Poškodený teda zhrnul, a teda zotrval na tom, že v danom prípade išlo o motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ktoré bolo zachytené aj na fotografii, ktorú poskytol príslušníkom PZ, a ktoré bolo zaznamenané aj na videozázname, ktorý si prezreli spoločne so starostom obce Sačurov. Poškodený teda vysvetlil, že na základe týchto zistení teda jednoznačne usúdil, že tohto skutku sa mali dopustiť obaja títo obžalovaní, keďže okrem tohto vozidla sa v danom úseku cestnej komunikácie nenachádzal žiadny iný automobil v inkriminovanú nedeľu. Poškodený ešte naviac poukázal na to, že hneď ráno, keď prišiel strážnik, tento zistil, že sú vylomené dvere, na to bola teda kontaktovaná polícia, ktorá odišla za starostom obce M. a tento im vydal kamerové záznamy. Poškodený ešte spresnil; pričom celkový počet všetkých kamier v celej obci dosahoval, podľa udania tohto poškodeného, počet tridsaťosem; že tieto kamerové záznamy zaznamenali trasu tohto vozidla s tým, že opätovne zopakoval, že v uvedený deň vo večerných hodinách daným úsekom cestnej

komunikácie neprechádzalo žiadne iné vozidlo. Poškodený si pritom už nepamätal svoje vyjadrenie v prípravnom konaní; kedy vypovedal, že ukradnuté kolesá mu predal obžalovaný B. asi dva týždne pred skutkom za sumu tristo eur; avšak na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že tieto kolesá kúpil od obžalovaného asi rok, či rok a pol pred skutkom; avšak tvrdil, že v dobe konania jeho výpovede v prípravnom konaní si to lepšie pamätal. Poškodený sa pritom na hlavnom pojednávaní vyjadroval aj k tvrdeniu obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní; že odcudzenú prevodovku si mal tento poškodený kúpiť z internetového portálu Bazoš s tým, že táto prevodovka nebola funkčná, a preto si ju nakoniec poškodený do vozidla zn. Škoda Superb ani nenamontoval; pričom ku kolesám tento obžalovaný B. síce potvrdil, že ich síce predal poškodenému K., avšak nie za sumu päťsto eur; v akej sume si poškodený uplatňoval svoj nárok na náhradu škody; ale za sumu tristo eur (omylom v zápisnici zo dňa 17. 03. 2023 zaprotokolovaná suma 33,00 eur). Tento poškodený k tomuto tvrdeniu tohto obžalovaného uviedol, že od obžalovaného B. si kúpil dve sady kolies; a to jednu za sumu tristo eur bez elektrónov a druhú sadu, ktorá už bola s elektrónmi, mu bola aj odcudzená spolu s elektrónmi. Poškodený teda poprel pravdivosť takéhoto tvrdenia obžalovaného B.. Poškodený vyvracal pravdivosť aj tvrdenia obžalovaného B. o nefunkčnosti prevodky tým, že táto bola z pojazdného vozidla s tým, že ju kúpil od p. F., ktorý ju odstránil zo svojho vozidla, z internetového portálu Bazoš a bola pojazdná. Pokiaľ išlo o identifikáciu uvedeného motorového vozidla týmto poškodeným na hlavnom pojednávaní na základe antény umiestnenej na uvedenom motorovom vozidle; keďže poškodený tento podstatný údaj neposkytol už v prípravnom konaní; tento rozpor tento poškodený vysvetľoval tak, že o tejto anténe vypovedal už na polícii a opätovne poukázal aj na to, že na tej fotografii, ktorú predložil vyšetrovateľovi PZ, nie sú elektróny a že uvedené vozidlo malo plechové disky s dodaním, že nikdy nemalo elektróny. Poškodený nevedel vysvetliť dôvod, pre ktorý táto podstatná skutočnosť, ktorú mal uvádzať od samotného začiatku svojich výpovedí v prípravnom konaní, nebola výslovne zaprotokolovaná v jeho výpovedi v prípravnom konaní s tým, že tento poškodený nevedel uviesť ani presné meno konkrétneho príslušníka PZ, ktorý protokoloval jeho výpoveď v tejto fáze trestného konania. Poškodený ešte poukázal aj na to, že pokiaľ išlo o elektróny, tak že mal trvať na tom, aby bolo zaznamenané v jeho zápisnici, že toto vozidlo nikdy nemalo elektróny, ako tvrdili obžalovaní, ale vždy na ňom boli len plechové disky. K námietke obžalovaného B., prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 28. 11. 2022; kedy tento obžalovaný tvrdil, že poškodený mal odmontovať puklice predtým, ako vyhotovil fotografickú snímku tohto vozidla na parkovisku v Humennom; sa poškodený vyjadril, že na uvedenom parkovisku boli vyhotovované kamerové záznamy a že sa tam nachádzala aj Mestská polícia v Humennom, ktorá si mohla uvedené kamerové záznamy kedykoľvek prezrieť. Týmito faktormi teda tento poškodený vylučoval tú možnosť, aby na parkovisku, na ktorom sa nachádzalo množstvo kamier, odstraňoval z vozidla plechové disky. Na záver tento poškodený ešte dodal, že počas dvadsiatich piatich rokov trvania vlastníckeho vzťahu k skladu, mu tento sklad vykradnutý nebol a opätovne trval aj na tom, že nemal žiaden dôvod z vozidla odstraňovať puklice. Poškodený ešte doplnil, že elektródy sú striebornej farby a plechové disky sú zas čiernej farby, s tým, že poškodený ešte poukázal aj na to, že polícii nebolo oznámené, aby došlo k odcudzeniu týchto plechových diskov. K tvrdeniu obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 11. 2022; kedy tento obžalovaný tvrdil, že predmetné motorové vozidlo bez puklíc ani nejazdilo po cestnej komunikácii, s tým, že puklice sa odstraňovali z vozidla len v tom prípade, keď sa v pneuservise prezúvalo vozidlo do zimných pneumatík; tento poškodený trval na tom, že predmetné vozidlo neustále jazdilo bez puklíc, malo len plechové disky, pričom teda nemalo ani elektróny, ani puklice; teda poškodený označil takéto tvrdenie obžalovaného B. za nepravdivé. Na záver tento poškodený k svojmu nároku na náhradu škody uviedol, že mu ním uplatnený nárok na náhradu škody v sume 1.010,00 eur obžalovanými, do doby konania jeho výpovede v konaní pred súdom, uhradený nebol. Svedkyňa Q. B.; švagriná obžalovaného B., ktorá v konaní pred súdom využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať; v prípravnom konaní; pričom súd na prvotnú výpoveď tejto svedkyne zo dňa 06. 06. 2018 nemohol ani prihliadať a uvedená výpoveď svedkyne ako dôkaz bola odmietnutá; bola neskôr v tomto štádiu trestného konanie ešte raz vypočutá dňa 31. 07. 2018. Pri tejto svojej ďalšej výpovedi táto svedkyňa uviedla, že pri svojej prvotnej výpovedi dňa 06. 06. 2018 nevypovedala pravdu, keďže policajti, pred ktorými pôvodne vypovedala, nechceli počuť jej pravdu. Táto svedkyňa teda uviedla, že z uvedeného dôvodu bola vypočutá ešte raz, približne po dvoch hodinách pred vyšetrovateľom PZ s tým, že vtedy ňou uvádzané skutočnosti už boli zaprotokolované do jej výpovede. Táto svedkyňa ešte vysvetlila, že pred svojou výpoveďou zo dňa 06. 06. 2018 pred vyšetrovateľom PZ bola poučená o následkoch krivej výpovede. Táto svedkyňa však jednoznačne trvala na tom, že pri svojej výpovedi dňa 06. 06. 2018 nevypovedala pravdu, keďže bola donútená; avšak nie počas, alebo tesne pred výsluchom; ale policajtmi v kancelárii, kde bola predtým; a to tak, že na ňu zvyšovali hlas. Táto svedkyňa však

poprela, že by jej bolo priamo fyzicky ublížené, ale oznámili jej, aby neklamala, lebo môže mať problém a môže ísť do Prešova, s tým, že neskôr bola vypočutá pred vyšetrovateľom PZ. Udalosti, ktoré boli predmetom vyšetrovania, opísala teda táto svedkyňa pri svojej prvotnej výpovedi vtedy takto z tohto dôvodu, že bola donútená, pričom na príslušných policajtov vzniesla aj písomnú sťažnosť. Opätovne táto svedkyňa zotrvala na tom, že udalosti pri svojom výsluchu zo dňa 06. 06. 2018 opísala ináč, lebo bola donútená a zároveň počas tohto jej výsluchu bol prítomný aj konkrétne ten príslušník PZ, ktorý ju prinútil takto vypovedať. Táto svedkyňa tiež zotrvala na tom, že napriek tomu, že zápisnica o jej výpovedi zo dňa 06. 06. 2018 bola zapísaná na jednu stranu formátu A4 a teda na konkrétnu otázku vyšetrovateľa PZ; či všetky tam uvedené skutočnosti jej boli niekým nadiktované, alebo jej bolo niekým určené, ako ich má opisovať; svedkyňa sa naďalej pridržiavala toho, že príslušníci PZ jej povedali, ako má vypovedať, a to konkrétne tí istí príslušníci PZ, s ktorými bola predtým v inej miestnosti. Svedkyňa teda tvrdila, že si zapamätala všetky skutočnosti, ktoré jej boli vopred oznámené týmito príslušníkmi PZ. Svedkyňa takisto vysvetlila, že pred vyšetrovateľom PZ dňa 06. 06. 2018 neuviedla, že bola pod nátlakom, pretože sa bála a chcela odísť; teda touto svojou obavou vysvetľovala, prečo pri prvotnej svojej výpovedi klamala, aj keď bola poučená o trestno-právnych následkoch krivej výpovede. K samotnému skutku sa táto svedkyňa vyjadrila, že v uvedený deň vo večerných hodinách sama odišla na motorovom vozidle zn. Škoda Fábia do Vranova nad Topľou za obžalovaným B. a obžalovanou D., teraz E.. Na to sa obžalovaný B. stretol s poškodeným neďaleko Billy, pričom dôvod ich stretnutia táto svedkyňa nevedela uviesť a nevedela uviesť ani čas tohto stretnutia, avšak už bola tma. Svedkyňa ešte doplnila, že pri tomto stretnutí sa tento obžalovaný rozprával s poškodeným asi polhodinu; ale nevedela uviesť o čom, keďže vo vozidle bola spoločne s obžalovanou D. (teraz E.). Následne na to poškodený odišiel svojim vozidlom niekam a ona s oboma obžalovanými zostala vo Vranove nad Topľou, pričom v rámci tohto mesta jazdili po okolí, aj keď nevedela uviesť presné miesta, keďže táto svedkyňa nepochádzala z Vranova nad Topľou. Táto svedkyňa si pritom spomenula aj na to, že mali záujem odísť do nejakej ubytovne za účelom prenocovania s tým, že táto svedkyňa zistila, že uvedené ubytovanie je finančne nákladné a z tohto dôvodu preto všetci odišli do Strážskeho, avšak ani tam nenašli žiadne vhodné ubytovanie. Svedkyňa ešte dodala, že vo vozidle požívali obaja obžalovaní alkoholické nápoje. Svedkyňa sa ešte rozpamätala aj na to, že obžalovaný B. od nej pýtal peniaze za účelom hry na výherných automatoch niekde pred nejakou herňou na stanici vo Vranove nad Topľou, do ktorej odišiel obžalovaný B., aj s obžalovanou D. (teraz E.), a zdržali sa tam približne asi hodinu. Následne potom všetci jazdili v rámci mesta Vranov nad Topľou do polnoci, po čom táto svedkyňa zavolala domov svokre, či by nenechala obžalovaných prespať doma, s čím táto jej svokra súhlasila a z tohto dôvodu teda odišli z Vranova nad Topľou do G. H.. Táto svedkyňa ani neustúpila od svojho tvrdenia, že po nastúpení oboch obžalovaných jazdili všetci spolu vozidlom a že za uvedenú jazdu jej obžalovaní nezaplatili. Táto svedkyňa ešte uviedla, že šoférovala vozidlo zn. Škoda Fábia striebornej farby, ktorého evidenčnú značku nevedela uviesť, avšak išlo o vozidlo jej manžela, na ktorom však jazdila iba ona, a to denne, keďže jej manžel bol v zahraničí. Táto svedkyňa poskytla pritom aj istý opis tohto vozidla s tým, že uvedené vozidlo nemalo elektróny a ani puklice a kolesá boli striebornej, či sivej farby, s tým, že táto svedkyňa sa domnievala, že má sivé puklice, ktoré malo toto vozidlo už od čias jeho kúpy a samotné kolesá pod puklicami boli tmavej farby. Táto svedkyňa však poprela, že by v uvedený večer boli vozidlom v obci M.. Nasledujúci deň táto svedkyňa zas opísala tak; pričom najprv táto svedkyňa trvala na tom, že to nebolo ihneď nasledujúci deň, ale v pondelok; keď jej pred návštevou jej domácnosti zatelefonoval poškodený K., ktorý prišiel k príbytku, ktorý užívala spoločne aj so svojou svokrou, teda svedkyňou E. B.. Poškodený od nich oboch pritom vyžadoval, aby mu vrátili gumy, keďže za ne zaplatil štyristo eur s tým, že táto svedkyňa sa domnievala, že táto suma bola spočítaná s ďalšou vecou, ktorá bola ukradnutá tomuto poškodenému. Svedkyňa Q. B. ešte vypovedala, že poškodenému obe tieto svedkyne oznámili, že môže ísť dnu a nech si nájde ukradnuté veci, keďže tento poškodený hľadal ešte nejakú ďalšiu vec. Poškodený to však odmietol a vyhrážal sa im, že v ich domácnosti bude vykonaná domová prehliadka, pri ktorej im budú odobraté aj odtlačky prstov. Svedkyňa však rázne poprela, že by tomuto poškodenému povedala, že ukradnuté kolesá sa nachádzajú v ich domácnosti. Poškodený následne na to odišiel. K samotnému hľadaniu ubytovania obžalovanými v meste Strážskom v čase spáchania skutku, sa táto svedkyňa vyjadrila, že nevie, kde sa uvedené ubytovanie nachádzalo, s tým, že v tomto meste z vozidla ona ani nevystúpila a daný automobil opustili len obaja obžalovaní, ktorí však zistili, že ubytovanie síce nie je drahé, ale nie je dostupné, s tým, že týmto obžalovaným chcela táto svedkyňa poskytnúť nejaké finančné prostriedky na zaplatenie tohto ubytovania. Svedkyňa takisto vysvetlila, že dopredu nezatelefonovala svojej svokre, keďže obaja obžalovaní boli po celý čas opití a ju to skôr nenapadlo. Svedkyňa ešte k návšteve poškodeného doplnila, že tento poškodený si pri tejto svojej návšteve opísal evidenčné číslo jej vozidla a tvrdil jej, že vozidlo je jej, pričom išlo o vozidlo jej manžela. Takisto táto svedkyňa mala

vedomosť aj o tom, že poškodený telefonoval jej manželovi a hovoril aj s obžalovaným B.; a týmto oznámil, že v M. bolo všetko v poriadku asi do 16:00 hod. až do 18.00 hod. večer, pričom až neskôr zistil, že v jeho objekte niekto bol. Táto svedkyňa trvala takisto na tom, že k skutku malo dôjsť v nedeľu, a to podľa toho, čo im povedal poškodený. Svedkyňa na záver svojej výpovede uviedla, že pravdivá je táto jej výpoveď zo dňa 31. 07. 2018, a nie zo dňa 06. 06. 2018, keďže k tejto svojej predchádzajúcej výpovedi bola donútená. Svedkyňa E. B., matka obžalovaného B.; ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné oprávnenie a odmietla vo veci vypovedať; v prípravnom konaní uviedla, že sa domnieva, že v predmetnej veci by malo ísť o tie kolesá. K tomuto názoru táto svedkyňa dospela na základe toho, že poškodený prišiel pred ich dvor a oznámil im, že dá nariadiť odobratie ich vozidla a že takisto prikáže vykonať domovú prehliadku ich domu. Táto svedkyňa nevedela uviesť dôvod, pre ktorý tento poškodený žiadal vykonať domovú prehliadku, avšak tento poškodený hľadal nejaké kolesá. Svedkyňa teda tomuto poškodenému oznámila, že je ochotná mu otvoriť dvere svojho príbytku a umožniť mu, aby si pozrel dom aj garáž. Táto svedkyňa ešte dodala, že doposiaľ nebola trestne stíhaná a naviac ešte zdôraznila, že poškodený bol s jej synom, teda s obžalovaným B. kamarát. Svedkyňa takisto vypovedala, že poškodený obžalovanému predtým telefonoval často, chodili spolu na kávu s tým, že táto svedkyňa nevedela uviesť dôvod, pre ktorý jej syn má problémy so zákonom. Poškodený tejto svedkyni mal povedať, že by malo ísť o predmet v hodnote tristo eur, ako aj sto eur, pričom podľa udania svedkyne, v uznesení o vznesení obvinenia v ňom bola zrazu uvedená suma tisíc eur. Svedkyňa si ešte dodatočne spomenula, že vtedy, keď bol poškodený pred jej domom, tohto vyzvala, aby sa presvedčil, že kolesá nie sú v jej dome a trvala tiež na tom, že v tom momente sa tieto kolesá určite v jej domácnosti nenachádzali. Svedkyňa však zároveň zaprela, že by pred návštevou poškodeného prehľadala celý dom, ale trvala na tom, že uvedené kolesá v jej domácnosti určite neboli. Táto svedkyňa zároveň poprela, že by vtedy počula, aby svedkyňa Q. B. povedala poškodenému, že tieto kolesá sa nachádzajú u nich v domácnosti. Svedkyňa ešte dodala, že keď prišiel poškodený k ich domu, tak pristúpili k tomuto poškodenému obidve naraz. K udalostiam vo večerných hodinách deň pred návštevou poškodeného v ich domácnosti sa táto svedkyňa vyjadrila, že obaja obžalovaní prišili k nej až o 03:00 hod. nadránom s tým, že im obom dovolila u nej prenocovať, keďže obžalovaný B. nemal ubytovanie a manžel tejto svedkyne nemal záujem, aby obžalovaný B. u nich býval a to kvôli tomu, akých má kamarátov. Táto svedkyňa teda uzavrela, že asi o 03:00 hod. prišli obžalovaný A. B., obžalovaná D., teraz E., ako aj svedkyňa Q. B., ktorá ich priviezla na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia striebornej farby, ktorá patrila jej druhému synovi, teda manželovi svedkyne Q. B.. Svedkyňa ešte vysvetlila, že títo jej traja ľudia neodišli z jej domácnosti spolu, keďže obžalovaný B. u nej nebýval, ale z domu odišla len svedkyňa Q. B. na uvedenom motorovom vozidle a to sama. Táto svedkyňa ešte dodala, že na spánok sa neukladá stále v rovnaký čas a teda poprela, že by mala vedomosť o tom, aby obžalovaný B., či aj so svedkyňou Q. B., prišli k nej domov, resp. na dvor ešte skôr, teda predtým, ako sa dostavili o približne 03:00 hod. nad ránom, keď prišli prenocovať, avšak svedkyňa trvala na tom, že skôr v jej dome neboli, pretože ináč by o tom táto svedkyňa vedela. Na záver teda svedkyňa uviedla, že sa domnieva, že jej syn tie kolesá neukradol, keďže bol s poškodeným dobrý kamarát, dokonca ho oslovoval otec, keď s ním telefonoval. Svedkyňa ešte doplnila, že nevedela o tom, že by obžalovaný B. niečo predával poškodenému, ale poškodený pri tejto jednej návšteve im povedal, že jej syn mu predal tie kolesá, ktoré mu boli ukradnuté. Vo veci bola pritom ešte v prípravnom konaní vykonaná konfrontácia medzi poškodeným a svedkyňou Q. B., ako aj so svedkyňou E. B.. Pri konfrontácii poškodeného so svedkyňou Q. B. poškodený trval na tom, že pred oboma svedkyňami prezentoval svoje presvedčenie, že krádeže prevodovky, ako aj pneumatík, sa mala dopustiť svedkyňa Q. B., ako aj obžalovaný A. B. s tým, že svedkyňa Q. B. sa mu mala k tomu aj priznať a umožniť mu presvedčiť sa, či sa tieto kolesá naozaj nachádzajú u nich vo dvore a dokonca mu svedkyňa Q. B. sľúbila, že keď sa vráti domov jej manžel, tak mu za tie kolesá zaplatí. Svedkyňa Q. B. pri tejto konfrontácii však poprela, že by sa k tejto krádeži priznala, aj keď táto svedkyňa pripustila, že poškodenému povolila vstup do dvora rodinného domu, aby sa tento presvedčil, že mu nič neukradli. Pri konfrontácii so svedkyňou E. B. poškodený tiež trval na tom, že táto svedkyňa ho vyzvala na vstup do dvora za účelom presvedčenia sa o tom, či sa tam nachádzajú kolesá s tým, že svedkyňa Q. B. mu oznámila, že sa tam nenachádza prevodka a že keď sa vráti domov p. E. B., tak mu vyplatia sumu tristo eur. Svedkyňa E. B., pri tomto procesnom úkone, zas uviedla, že poškodenému povedala, aby u nich

nehľadal to, čo sa tam nenachádza; ale zas potvrdila, že ho vyzvala na vstup do jej dvora, aby zistil, že sa u nich nenachádzajú tieto kolesá, ale poprela, že by mu prisľúbila vyplatenie peňazí p. E. B.. V rámci prípravného konania bola zabezpečená zápisnica o ohliadke miesta činu, bez zabezpečenia nejakých stôp, s príslušnou fotodokumentáciou; ako aj zápisnica o vydaní veci – videozáznamu verejného priestranstva v obci Sačurov z Družstevnej ulice v smere k poľnohospodárskemu družstvu zo dňa 02. 06. 2018, v čase od 20:00 hod. do 00:00 hod., vrátane vyhodnotenia tohto videozáznamu vypracovaného vyšetrovateľom PZ zo dňa 05. 06. 2018. Zároveň bola zabezpečená aj zápisnica o vydaní veci, od poškodeného K., a to konkrétne fotografickej snímky vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo I.. V rámci prípravného konania bol zabezpečený aj výpis z Obchodného registra na obchodnú spoločnosť AGRO – TRANS Slovakia s. r. o., evidenčná karta predmetného vozidla, ako aj odborné vyjadrenie na odcudzené predmety a poškodený zámok. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bola aj zápisnica Krajského riaditeľstva PZ v Prešove o prešetrení sťažnosti svedkyne Q. B. zo dňa 03. 08. 2018. Zároveň boli zabezpečené aj správy z miest trvalého bydliska oboch obžalovaných, ako aj výpisy z evidencie priestupkov, či aj z odpisu Registra trestov na oboch týchto obžalovaných. V súdnom konaní boli pritom pripojené spisy viacerých súdov, prípadne zabezpečené príslušné rozhodnutia súdov, či správy o stave trestných konaní vedených voči obžalovanému B. na území Slovenskej republiky, vrátane uznesenia tunajšieho súdu č. k. 12T/76/2018- 413, zo dňa 07. 08. 2020, o postúpení predmetnej trestnej veci na prejedanie a rozhodnutie samosudcovi, ako aj návrh obhajoby na zastavenie trestného stíhania. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, nemal súd za preukázané, že skutok; ktorý sa nepochybne stal a ktorý naplňoval všetky znaky posudzovaného trestného činu, uvedený v obžalobnom návrhu; spáchali práve stíhaní obaja obžalovaní; teda obžalovaný B., ako aj obžalovaná E., predtým D.; a to spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode; alebo prípadne len niektorý z nich, a ktorí konkrétne z nich; samostatne. Podstata predmetnej trestnej činnosti, ktorá sa podanou obžalobou kládla za vinu obom obžalovaným spočívala v tom, že dňa 02. 06. 2018, v neskorých nočných hodinách, po vypáčení plechových dverí vedúcich do objektu skladu umiestneného v areáli Poľnohospodárskeho družstva v obci M., odtiaľto odcudzili štyri kusy hliníkových diskov na motorové vozidlá zn. Škoda a neskôr sa mali opätovne vrátiť do toho istého objektu skladu, odkiaľ odcudzili naviac ešte aj šesťstupňovú manuálnu prevodovku na tú istú továrenskú značku motorových vozidiel, teda na zn. Škoda. Týmto konaním teda mala byť spôsobená škoda krádežou v sume 950,00 eur a poškodením zámku zas škoda v sume 10,00 eur, teda celkovo v sume 960,00 eur. Tento skutok pritom obžaloba pôvodne právne kvalifikovala ako zločin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona. V konaní pred súdom bola pritom uvedená trestná vec postúpená na prejednanie samosudcovi, v nadväznosti na prijatie zákona č. 214/2019 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 300/2005 Z. z. Trestného zákon, v znení neskorších predpisov. Zároveň tým istým uznesením súdu č. k. 12T/76/2018– 413, zo dňa 07. 08. 2020, bolo tiež rozhodnuté, že stíhané konanie sa bude ďalej posudzovať už ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), písm. b ) Trestného zákona, vychádzajúc aj z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona. V predmetnom konaní bolo teda nepochybne preukázané, že z priestorov areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva v obci M., v ktorých priestoroch mal uskladnené viaceré predmety poškodený K., ako predstaviteľ spoločnosti AGRO – TRANS Slovakia s. r. o., boli odcudzené štyri kusy hliníkových diskov zn. ŠKODA spolu so zimnými pneumatikami, ako aj šesťstupňová manuálna prevodovka patriaca do motorových vozidiel tej istej továrenskej značky. Poškodený ešte naviac; ako v konaní pred súdom, tak aj v prípravnom konaní; doplnil, že do objektu skladu vnikol páchateľ, či páchatelia tak, že prerezali kladku, ako aj vylomili dvere. Takéto tvrdenie poškodeného je pritom podporované aj ďalšími zabezpečenými dôkazmi, a to predovšetkým v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou. Z tohto dôkazu pritom súd zistil, že v oblasti zámku boli stopy po páčení, pričom výsuvný mechanizmu - jazýček zámku bol vyhnutý smerom dovnútra a kľučka zámku bola voľne pohodená na zemi. Z týchto dôkazov; teda ako svedeckej výpovede poškodeného, tak aj z vyššie opísaného listinného dôkazu; mal súd za dostatočne osvedčené, že konanie uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu páchateľa, či páchateľov, naplnilo kvalifikačný znak „vlámania,“

podľa ustanovenia § 138 písm. e) Trestného zákona, ako závažnejšieho spôsobu konania. Uvedené protiprávne konanie bolo teda nevyhnutne právne posúdiť nielen podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; keďže škoda spôsobená krádežou dosiahla hodnotu 950,00 eur, čo predstavuje „malú škodu“ podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona; ale uvedené protiprávne konanie páchateľa, či páchateľov tohto skutku bolo nevyhnutne právne kvalifikovať aj ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Rozporuplným neboli pritom ani tvrdenia ako oboch obžalovaných, tak aj poškodeného K., pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia odcudzených predmetov týmto poškodeným od obžalovaného B.. Poškodený totiž potvrdil, že mu obžalovaný B. predal jednu sadu pneumatík za sumu tristo eur s tým, že tento poškodený ešte naviac vypovedal, že tento obžalovaný B. mu predal ešte jednu sadu pneumatík, ktorá mu však už ukradnutá nebola. Okrem týchto odcudzených vecí však z miesta činu, teda z daného skladu v predmetnom areáli, bola odcudzená aj jedna šesťstupňová manuálna prevodovka patriaca do motorových vozidiel zn. Škoda. Poškodený však poprel tvrdenia oboch obžalovaných, že by malo ísť o nejakú nefunkčnú prevodovku. Z výpovedí ako tohto poškodeného, tak aj oboch obžalovaných; ktorý boli v rozhodnom období v partnerskom zväzku; mal súd takisto za preukázaný aj ten podstatný fakt; že deň pred samotným zistením poškodeného K., že z jemu patriacich priestorov boli odcudzené predmety, tak, ako boli bližšie konkretizované v skutkovej vete obžalobného návrhu; mali obaja obžalovaní jazdiť osobným motorovým vozidlom, v smere jazdy, buď od mesta Strážske alebo od mesta Humenné; v ktorých mestách sa v inkriminovanej dobe obaja obžalovaní väčšinou zdržiavali; a to konkrétne na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, vlastnícky patriaceho bratovi obžalovaného B., E. B., ktoré však v uvedenej dobe mala pritom šoférovať svedkyňa Q. B., švagriná obžalovaného B.; v smere do mesta Vranov nad Topľou a v jeho rámci. Počas tejto jazdy mali obaja títo obžalovaní navštevovať rôzne zariadenia, ako v meste Strážskom, tak aj predovšetkým v meste Vranov nad Topľou, za účelom hry na výherných automatoch, ako aj požívania rôznych nápojov s tým, že svedkyňa Q. B. sa mala prevažne zdržiavať mimo priestorov týchto prevádzok. Obaja obžalovaní ešte naviac zhodne opísali, že v uvedený deň sa stretli aj s poškodeným K., aj keď samotný dôvod tohto stretnutia opísali obaja títo obžalovaní, ako aj poškodený K., odlišne. Obaja obžalovaní totiž súladne uviedli, že vo večerných hodinách dňa 02. 06. 2018 sa s poškodeným K. stretli v oblasti mesta Vranov na Topľou, v ktorej lokalite sa nachádza obchodný dom Billa, s tým, že obžalovaná D. (teraz E.), ako aj svedkyňa Q. B. ani nevystúpili z motorového vozidla zn. Škoda Fabia a k poškodenému K. pristúpil len obžalovaný B., ktorému mal poškodený K. poskytnúť sumu 20,00 eur ako splátku dlhu za predaj kolies; aj keď zas obžalovaná D. (teraz E.) tvrdila, že poškodený odovzdal obžalovanému B. nejaké peniaze na účely úhrady nedoplatkov za tzv. parfumy do motorových vozidiel. Uskutočnenie takéhoto stretnutia pritom potvrdil aj samotný poškodený, teda, že sa s oboma obžalovanými síce stretol v deň spáchania skutku na už vyššie uvedenom mieste; avšak, že obžalovaný B. od neho žiadal sumu 20,00 eur za účelom zabezpečenia obom obžalovaným ubytovania, a ktorú sumu mu mal poškodený aj odovzdať. Poškodený síce najprv tvrdil, že uvedené stretnutie s oboma obžalovanými sa uskutočnilo deň predchádzajúci dňu spáchania skutku, avšak neskôr sa už opravil a trval na tom, že k nemu malo dôjsť v deň spáchania skutku s tým; že zo zápisnice o ohliadke miesta činu teda vyplýva; ktorá mala byť pritom vykonaná ihneď po zistení poškodeného, že došlo ku krádeži v jeho objekte; že táto bola vykonaná dňa 03. 06. 2018 vo večerných hodinách. Obaja obžalovaní aj zhodne tvrdili, že po zistení poškodeného K., že mu z jeho objektu skladu boli odcudzené hliníkové disky, ako aj prevodka, sa tento poškodený obžalovaného B. aj dotazoval, či mu tieto predmety neukradol práve tento obžalovaný. Obžalovaný B. síce tvrdil, že sa ho najprv poškodený telefonicky dotazoval na to, či mu tieto predmety neukradol práve tento obžalovaný a až následne tento poškodený navštívil domácnosť jeho matky, teda svedkyne E. B., ktorá mu túto skutočnosť aj telefonicky oznámila. Naproti tomu zas obžalovaná D. (teraz E.) tvrdila, že vykonanie krádeže mal poškodený oznámiť obžalovanému B. priamo osobne na autobusovej stanici, na čo sa mal tento poškodený ísť aj osobne presvedčiť, aké konkrétne predmety mu boli vlastne ukradnuté a až potom mal tento poškodený navštíviť domácnosť matky tohto obžalovaného, teda svedkyne E. B., ktorú skutočnosť mala telefonicky oznámiť táto svedkyňa aj obžalovanému B.. Obaja obžalovaní ďalej súladne vypovedali, že po dostavení sa poškodeného do domácnosti svedkyne E. B., tento poškodený mal tejto svedkyni aj prezentovať svoje presvedčenie o tom, že vyššie uvedené predmety mu ukradol práve syn tejto svedkyne, teda obžalovaný B.. Poškodený K. teda v podstate totožne vypovedal, že po zistení, že mu z jeho skladu boli odcudzené nejaké predmety a keď mu obžalovaný B. neprijal jeho telefonické hovory, tak navštívil rodinný dom matky obžalovaného B., teda svedkyne E. B. a tejto predostrel svoje podozrenie, že vyššie uvedené

predmety mu ukradol práve obžalovaný B.. Poškodený pritom aj výslovne odmietol výzvu svedkyne E. B. na vstup na dvor, ako aj do vnútorných priestorov tohto rodinného domu, z dôvodu obáv zo vzniku nejakých problémov. Poškodený pritom zdôraznil, že sa najprv ani nedomnieval, že by mu tieto predmety ukradli práve títo obžalovaní a že k takémuto podozreniu dospel až na základe prezretia si obrazových záznamov z obce M.. Tento poškodený aj potvrdil, že neskôr vyšla z rodinného domu aj svedkyňa Q. B., avšak tvrdil, že vtedy sa s touto svedkyňou ani nerozprával a zotrval na tom, že s touto svedkyňou sa stretol až na príslušnom policajnom orgáne v ten deň, keď bola vypočutá, ako táto svedkyňa, tak aj tento poškodený. V týchto zásadných skutkových okolnostiach teda neboli zistené žiadne podstatné rozporuplnosti; ako vo výpovediach obžalovaných na strane jednej, tak aj vo výpovedi poškodeného na strane druhej; avšak tieto skutkové okolnosti samy osebe ani neumožňovali odhaliť identitu páchateľa, či páchateľov tohto skutku. Súd pritom vyhodnotil ako nedôvodný obranný argument obžalovaného B., ako aj obžalovanej D. (teraz E.), spochybňujúci motív krádeže týchto hliníkových diskov, ako aj prevodovky, oboma týmito obžalovanými, z toho dôvodu, že obžalovaný B. mal pred spáchaním stíhaného skutku tieto kolesá predať poškodenému. Súd takýto obhajobný argument oboch obžalovaných nepovažoval za dôvodný, keďže takýto predchádzajúci prevod týchto hliníkových diskov; pretože obžalovaný B. mal tomuto poškodenému predať len tieto kolesá; obžalovaným B. na poškodeného K., mohol byť aj predstieraný so zámerom zamedziť odhaleniu zámeru tohto obžalovaného odcudziť z tohto skladu nejaké predmety, teda konkrétne aj tieto kolesá, keďže aj samotný obžalovaný B. sa vyjadril, že mal vedomosť o tom, že v tomto sklade mal mať tento poškodený viacero predmetov vhodných na krádež, či dokonca, že tam mal mať uskladnené väčšie množstvo prevodoviek. Takýto obhajobný argument; týkajúci sa predovšetkým obžalovaného B.; spochybňuje navyše ešte aj ten fakt, že obžalovaný B. mal mať na území Českej republiky autopožičovňu áut a takisto podľa tvrdenia obžalovanej D. (teraz E.), obžalovaný B. predával aj autodiely, a to dokonca aj samotnému poškodenému. Obžalovaný B. teda mohol mať vytvorené kontakty na to, aby mohol takto ukradnutý tovar aj po ich krádeži rýchlo speňažiť. Za neopodstatnenú súd pritom považoval aj ďalšiu obhajobnú výhradu obžalovaného B., že poškodený K. si uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty odcudzených kolies až v sume päťsto eur, a to napriek tomu, že tieto kolesá predal obžalovaný B. tomuto poškodenému len za sumu tristo eur. Pri určovaní hodnoty výšky škody súd musí vychádzať buď z odborného vyjadrenia, alebo, v prípade zložitejšej problematiky, zo znaleckého posudku. Takýto dôkaz teda súdu slúži ako kritérium pre určenie kvalifikačného momentu „škody,“ pri právnej kvalifikácii rôznej majetkovej trestnej činnosti. Pokiaľ si teda poškodený aj uplatní nárok na náhradu škody v trestnom konaní vo vyššej sume, ako bola určená znaleckým dokazovaním; tak súd pri určení výšky škody, ako znaku skutkovej podstaty posudzovaného trestného činu, túto ustáli buď na základe odborného vyjadrenia, alebo podľa znaleckého posudku, a pokiaľ by súd následne rozhodoval aj o nároku poškodeného na náhradu škody v rámci tzv. adhézneho konania; tak súd by poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. V danom prípade si však poškodený uplatnil nárok na náhradu škody; pozostávajúci ako z hodnoty odcudzených kolies, tak aj prevodovky, v súhrnnej sume tisíc eur. Poškodený si pritom uplatnil nárok na náhradu škody, pozostávajúci ešte aj z hodnoty poškodeného zámku, v sume desať eur. Poškodený však jednoznačne potvrdil, že sadu pneumatík, ktorá mu bola ukradnutá, kúpil od obžalovaného B. za sumu tristo eur. Nemožno prehliadnuť ten fakt, že poškodený sa začiatku hlavného pojednávania, na ktorom sa vykonávali jednotlivé procesné úkony, nezúčastnil; avšak totožne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že odcudzené kolesá kúpil od obžalovaného B. za sumu tristo eur, aj keď tento poškodený si pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody ocenil odcudzené kolesá na sumu päťsto eur a takou istou hodnotou ohodnotil aj odcudzenú prevodovku. Poškodený si teda uplatnil nárok na náhradu škody; pozostávajúci jednak z hodnoty odcudzených kolies, prevodovky, ako aj z poškodeného zámku; vo výške len tesne prevyšujúcou hodnotu škody ustálenej odborným vyjadrením. Z týchto dôvodov preto súd takúto obhajobnú námietku, v podstate oboch obžalovaných, považoval za absolútne neoprávnenú. Obžalovaní však súladne od počiatku trestného konania popierali, že by sa vôbec v čase spáchania skutku na mieste spáchania skutku; teda v areáli Poľnohospodárskeho družstva v obci M.; nachádzali a výslovne vyhlásili, že sa tohto skutku nedopustili. Rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom na uznanie viny oboch obžalovaných bol pritom dôkaz; ktorý ako takýto dôkaz označila nielen samotná obžaloba, ale predovšetkým výpoveď poškodeného K., ktorý pri svojom výsluchu jednoznačne trval na tom, že obaja obžalovaní sa dopustili stíhaného skutku ako jeho páchatelia; v podobe obrazového záznamu, zachytávajúceho prejazd motorového vozidla po cestnej komunikácii v smere do areálu

Poľnohospodárskeho družstva v obci Sačurov a ktoré vozidlo poškodený K. jednoznačne identifikoval ako motorové vozidlo, ktoré v inkriminovaný deň používali obaja obžalovaní a ktoré v daný deň mala riadiť svedkyňa Q. B.. Tento poškodený pritom bližšie poukázal na ten podstatný faktor, že páchateľov tohto stíhaného konania jednoznačne identifikoval na základe tohto obrazového záznamu, ktorý si pritom prezrel až na ďalší deň po spáchaní skutku, na základe čoho sa rozhodol navštíviť aj domácnosť matky obžalovaného B. v obci G. H.. Z uvedeného obrazového záznamu; ktorý bol zabezpečený ako dôkaz v prípravnom konaní; je pritom nepochybne zrejmé, že tento pochádza z kamerových systémov zachytávajúcich verejné priestranstvo v oblasti od Ul. Družstevná v smere k Poľnohospodárskemu družstvu v obci M. zo dňa 02. 06. 2018, v dobe od 20:00 hod. do 00:00 hod.; ktorý záznam zachytával prejazd motorového vozidla zn. Škoda Fabia; avšak s nezadokumentovaným evidenčným číslom tohto vozidla a ktoré malo mať kolesá s diskami čiernej farby, bez puklíc; po cestnej komunikácie v smere do a z areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci M.. Na uvedenom videozázname je pritom najprv zaznamenaný príchod tohto vozidla z Ul. Družstevná dňa 02. 06. 2018 v čase o 22:31 hod., a následne aj odchod tohto vozidla z areálu poľnohospodárskeho družstva tým istým smerom, ktorým sa uvedené vozidlo pred tým do tohto areálu dostalo, a to v čase o 22:42 hod. Na tomto videozázname bol zaznamenaný aj druhý odchod tohto vozidla, toho istého dňa, v čase o 23:53 hod; avšak z vyhodnotenia tohto záznamu, vypracovaného vyšetrovateľom PZ, je zrejmé, že k danému objektu je možný príjazd vozidiel aj z Ul. Záhradnej, ktorej priestor však už kamerový systém obce nemonitoroval. Nebolo možné pritom preveriť ani tvrdenie poškodeného, ktorý oponoval, že druhá brána do areálu tohto družstva bola zamknutá a zároveň, že druhá cesta vedúca do tohto areálu bola iba poľnou cestou, a to naviac ešte aj bez označenia; teda, že jediný prístup do týchto priestorov bol možný len z Ul. Družstevná. Tento poškodený však pritom, po prezretí si tohto obrazového záznamu, jednoznačne spoznal motorové vozidlo, ktoré práve v danom období používali obaja títo obžalovaní a naviac ešte dodal, že na danom priestranstve sa v danom úseku dňa nepohybovalo žiadne iné vozidlo. Nemožno pritom nezohľadniť ani rozhodujúce tvrdenie tohto poškodeného, ktorý jednoznačne trval na tom, že motorové vozidlo zn. Škoda Fabia; ktoré odfotografoval na parkovisku pred obchodným strediskom, v ktorom mala umiestnený svoj obchod s detským textilom aj svedkyňa Q. B. a ktorú snímku aj poskytol príslušným policajným orgánom v prípravnom konaní; bolo zhodné s motorovým vozidlom totožnej továrenskej značky, ako aj typu zachyteným na obrazovom zázname zabezpečenom z obecného kamerového systému v obci M. v inkriminovanej dobe. Zároveň súd prihliadal aj na ďalšie tvrdenie tohto poškodeného, ktorý trval na tom, že uvedené motorové vozidlo malo mať v čase vyhotovenia fotografickej snímky tohto vozidla týmto poškodeným na vyššie uvedenom parkovisku v meste Humenné, umiestnené na svojich kolesách iba plechové disky, nemalo teda ani puklice a ani elektródy, vyvracajúc tým aj tvrdenie oboch obžalovaných o tom, že k snímaniu týchto puklíc dochádzalo len v prípade prezúvania týchto pneumatík. Čiže práve v tejto kľúčovej okolnosti bol podstatný, teda zásadný rozpor; medzi tvrdeniami oboch obžalovaných na strane jednej a výpoveďou tohto poškodeného na strane druhej; keďže obaja obžalovaní trvali na tom, že tieto puklice boli z vozidla odstraňované len vtedy, keď boli na ňom prezúvané zimné pneumatiky na letné pneumatiky v pneuservise a že bez týchto puklíc uvedené vozidlo ani nejazdilo po cestnej komunikácii. Obžalovaný B. v tejto súvislosti najviac ešte dodal; pri využití svojho práva na podávanie návrhov na doplnenie dokazovania po ukončení jeho výpovedi v konaní pred súdom; že poškodený, pred samotným fotografickým zadokumentovaním tohto vozidla na parkovisku v meste Humenné, z neho sňal disky. Poškodený potvrdiac; že naozaj uvedené motorové vozidlo fotograficky zachytil na parkovisku pred obchodným strediskom v meste Humenné, v ktorom centre mala umiestnený svoj obchod s detským textilom aj svedkyňa Q. B.; avšak poškodený dôrazne poprel vyššie uvedené tvrdenie obžalovaného B., že by pred samotným vyhotovením fotografickej snímky tohto zaparkovaného vozidla, z tohto vozidla odstránil puklice; poukazujúc na to, že uvedené parkovisko je monitorované priemyselnými kamerami a že sa tam dokonca nachádza aj Mestská polícia Humenné, ktorá by si prípadne mohla vyžiadať tieto kamerové záznamy. Týmito okolnosťami tento poškodený výrazne vylučoval; že by za takejto situácie, teda za prítomnosti viacerých kamier, z vozidla odstraňoval tieto plechové disky. Poškodený ešte naviac zvýraznil aj ďalší fakt, že plechové disky sú čiernej farby a elektródy sú zas striebornej farby; ako aj to, že uvedené vozidlo neustále jazdilo bez puklíc, nemalo ani elektródy, s tým, že malo len plechové disky. Poškodený v konaní pred súdom teda nakoniec potvrdil ten fakt; že zhotovená fotografická snímka tohto vozidla a ktorá bola súčasťou vyšetrovacieho spisu, konkrétne na č. l. 53; bola ním osobne vyhotovená. Avšak najpodstatnejším znakom, na základe ktorého tento poškodený identifikoval uvedené vozidlo ako vozidlo využívané oboma týmito obžalovanými, bola anténa umiestnená na streche toho vozidla. Poškodený teda z toho dôvodu, že na uvedenom motorovom vozidle bola nainštalovaná anténa, čiže na základe tohto komponentu; ako ešte aj už vyššie zmienenej časti tohto vozidla, a teda, že uvedené

motorové vozidlo malo plechové disky; jednoznačne zotrval na tom, že uvedené motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, ktorý automobil v uvedenom období používali práve obaja títo obžalovaní, bolo tým vozidlom, ktoré bolo zaznamenané na kamerovom zázname z miesta krádeže v danom období. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť ten podstatný fakt, že prítomnosť antény na uvedenom motorovom vozidle nebola výslovne poznamená v jednotlivých úkonoch prípravného konania, či už vo forme zápisnice o výpovedi tohto poškodeného, alebo prípadne aj v iných zaznamenaných prednesoch tohto poškodeného prezentovaných v rámci tejto fázy trestného konania. Po poukázaní obhajoby na túto podstatnú skutočnosť, že prítomnosť antény na uvedenom motorovom vozidle nebola výslovne poznamená v zápisnici poškodeného o výpovedi v rámci prípravného konania; tento poškodený v konaní pred súdom zotrvával na tom, že tento zásadný komponent vozidla výslovne uvádzal v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní už od samotného počiatku, pričom tento poškodený nevedel výslovne vysvetliť dôvod, pre ktorý nebol tento podstatný faktor teda výslovne zaznačený v jeho zápisnici o výpovedi, a to napriek tomu, že tento poškodený bol v rámci tejto fázy trestného konania vypočutý dokonca viackrát. Poškodený totiž v prípravnom konaní svoje podozrenie o tom, že uvedené predmety mu ukradol práve obžalovaný B., odvodzoval len z toho faktu, že vozidlo, ktoré bolo zachytené na videozázname, bolo totožné s vozidlom, na ktorom sa na miesto stretnutia s ním pred obchodným domom Billa vo Vranove nad Topľou dostavil obžalovaný B., spolu s obžalovanou, ako aj svedkyňou Q. B.; a zároveň malo ísť aj o to isté vozidlo, ktoré tento poškodený fotograficky zadokumentoval na parkovisku na priestranstve, v ktorom mala svoj oboch svedkyňa Q. B.; pričom prítomnosť antény na tomto vozidle v tomto štádiu trestného konania teda vôbec neuvádzal. Nemožno pritom prehliadnuť ani tú skutočnosť, že poškodený pri svojej úplnej prvej výpovedi v prípravnom konaní dňa 03. 06. 2018 tvrdil, že nemá podozrenie na žiadnu konkrétnu osobu, ktorá by sa tejto krádeže dopustila, avšak predostrel svoj názor, že by to mala byť taká osoba, ktorá mala znalosť o predmetoch, ktoré sa nachádzali v tomto sklade, alebo poprípade aj osoba, ktorá sa zaoberala, či už priamo predajom vozidiel, alebo predajom autodielov. Poškodený pritom konkrétne podozrenie voči obom obžalovaným nadobudol až na základe prezretia si uvedeného obrazového záznamu. Tento poškodený ešte v prípravnom konaní naviac dodal, že aj svedkyňa Q. B. sa mu mala, pred príbytkom svedkyne E. B., takisto priznať, že v deň spáchania skutku sa nachádzala s oboma obžalovaným v obci M.; avšak, že ona iba viedla motorové vozidlo a že obaja obžalovaní do tohto vozidla priniesli nejaké kolesá; neskôr tento poškodený vypovedal, že uvedená svedkyňa mu mala povedať, že to boli nielen kolesá, ale aj prevodovka; ktoré predmety táto svedkyňa následne odviezla vozidlom do obce G. H.. Nešlo pritom o jediný podstatný rozpor medzi výpoveďou tohto poškodeného v prípravnom konaní a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Tento poškodený totiž v konaní pred súdom naviac vypovedal, že so svedkyňou Q. B. sa stretol až na príslušnom policajnom orgáne, na ktorom orgáne činnom v trestnom konaní boli obaja vypočutí; avšak v prípravnom konaní uviedol; ako to už bolo aj vyššie uvedené; že sa so svedkyňou Q. B. stretol ešte pred obydlím matky obžalovaného B. ihneď po jeho zistení, že v jeho priestoroch došlo ku krádeži, a táto svedkyňa mu mala pri tomto ich stretnutí takisto potvrdiť, že v obci M. bola s oboma obžalovanými na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, s tým, že tieto kolesá, ako aj prevodovku odviezla a že kolesá by sa mali naďalej nachádzať v domácnosti svedkyne E. B., avšak nevedela uviesť, kde sa nachádzala prevodovka; s tým, že poškodený mal byť dokonca svedkyňou E. B. vyzvaný aj na to, aby sa o tom osobne presvedčil, či sa tieto predmety u nich nachádzajú, čo mal tento poškodený odmietnuť. Táto svedkyňa, ako aj svedkyňa E. B. mali pritom tohto poškodeného aj ubezpečiť, že keď sa vráti na územie Slovenskej republiky zo zahraničia brat obžalovaného B., teda p. E. B., tak mu zaplatia za odcudzené kolesá ním požadovanú sumu. Poškodený v konaní pred súdom síce trval na svojej výpovedi z prípravného konania, avšak na stretnutie so svedkyňou Q. B. si už nepamätal, dôvodiac aj uplynutím dlhej doby od doby uskutočnenia jeho výpovede v prípravnom konaní do doby konania jeho výsluchu v súdnom konaní. Ďalšie rozpory vo výpovedi tohto poškodeného v prípravnom konaní, oproti jeho výpovedi v konaní pred súdom, pritom súd už nepovažoval za natoľko podstatné. Poškodený totiž vo svojej výpovedi v prípravnom konaní; konkrétne v jednej jej časti tvrdil, že malo ísť o motorové vozidlo zn. Škoda Felicia a v druhej časti tej istej výpovede zo dňa 31. 07. 2018 zas tvrdil, že malo ísť o motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Poškodený po poukázaní na túto rozpornosť, trval na tom, že na ním vyhotovenej fotografickej snímke bolo zachytené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, a to aj s elektrónmi, s tým, že aj svedkyňa Q. B. mu mala potvrdiť, že na tomto motorovom vozidle boli umiestnené elektróny. Poškodený však v tejto súvislosti uzavrel, že išlo o motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, že uvedené vozidlo fotograficky zadokumentoval a že išlo o vozidlo identické s vozidlom, ktoré bolo zachytené na uvedenom videozázname. Súd teda zastáva názor, že v tejto časti výpovede tohto poškodeného v prípravnom konaní išlo o zrejmú nesprávnosť, či omyl, keďže už z dokazovania doposiaľ

vykonaného v prípravnom konaní bolo nepochybne preukázané; že malo ísť o typ vozidla zn. Fabia a nie o typ vozidla zn. Felicia, vozidiel továrenskej značky zn. Škoda. Súd pritom neprikladal zásadný význam tvrdeniu poškodeného K., ktorý svoje podozrenie, či presvedčenie o tom, že predmetnú krádež spáchali práve títo dvaja obžalovaní, opieral predovšetkým o ten podstatný fakt, že bezprostredne po krádeži mu neprijímal telefonické hovory obžalovaný B.. Len takéto tvrdenie poškodeného, aj v spojitosti s inými vo veci zabezpečenými dôkazmi, je pritom absolútne nepostačujúce na vyslovenie nejakého záveru o vine oboch obžalovaných. Poškodený pritom ešte naviac doplnil, že žiadne iné vozidlo v uvedený deň vo večerných hodinách na danej trase na uvedenom obrazovom zázname ani nebolo zachytené. Poškodený pritom ešte vysvetlil; a tým do istej miery potvrdil tvrdenie predovšetkým obžalovaného B.; že od obžalovaného B. si kúpil jednak jednu sadu pneumatík, ktorá mu bola odcudzená s tým; že od tohto obžalovaného si kúpil ešte ďalšiu sadu pneumatík, ktorá mu však už ukradnutá nebola a zároveň zdôraznil aj to, že ukradnutú prevodovku si zas kúpil od osoby odlišnej od osoby obžalovaného B.. Zhrnúc vyššie uvedené zistenia súdu, týkajúce sa výpovede poškodeného K., ako jedného z podstatných dôkazov v prejednávanom prípade; teda za asi najpodstatnejší rozpor vo výpovediach tohto poškodeného súd považoval tvrdenie tohto poškodeného v súdnom konaní, že uvedené motorové vozidlo, využívané oboma obžalovanými v inkriminovanej dobe, spoznal na základe antény umiestnenej na streche tohto motorového vozidla. Takéto tvrdenie poškodeného o rozpoznaní motorového vozidla využívaného oboma obžalovanými; a to na základe antény umiestnenej na streche motorového vozidla, ako aj na základe toho, že uvedené vozidlo nemalo elektróny; však tento poškodený neuvádzal ani raz pri svojich početných prednesoch v rámci prípravného konania. Poškodený pritom trval na tom a zdôrazňoval to; že na existenciu antény, ako aj na to, že uvedené vozidlo nemalo elektródy, ale malo len plechové disky; upozorňoval už pri svojich prednesoch v rámci prípravného konania. Poškodený pritom nevedel dostatočne vierohodne vysvetliť dôvod, pre ktorý teda táto podstatná okolnosť o existencii tejto antény na tomto vozidle nebola poznamená v jeho výpovedi z prípravného konania; aj keď súd do istej miery považoval za dôvodné vysvetlenie tohto poškodeného, že prípadne aj z celkového rozrušenia poškodeného, prameniaceho z tejto krádeže, si poškodený pred svojím podpisom zápisnice o svojich výpovediach síce prečítal, ale nezaprotokolovanie takejto ním uvádzanej podstatnej okolnosti si jednoducho nevšimol. Obžaloba pritom ako podstatný dôkaz pri postavení oboch obžalovaných pred súd označila aj pôvodnú výpoveď svedkyne Q. B. v prípravnom konaní zo dňa 06. 06. 2018, ktorá však bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia obom týmto, už v štádiu súdneho konania, obžalovaným. Súd pritom; pokiaľ ide o formálnu stránku tejto výpovede, ako aj jej samotný obsah; na uvedenú svedeckú výpoveď svedkyne Q. B. z prípravného konania pri svojom rozhodovaní o vine, či o nevine týchto obžalovaných ani nemohol prihliadať; keďže táto svedkyňa pri svojej neskoršej výpovedi v tomto štádiu trestného konania namietala predovšetkým to, že táto jej predošlá výpoveď neobsahovala ňou prednesené vyjadrenia a zároveň uvádzala, že k tejto svojej výpovedi bola dokonca aj donucovaná príslušníkmi PZ, a to aj pod hrozbou jej vzatia do väzby. Táto svedkyňa pritom na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať. Súd pritom pri preverovaní, či táto svedecká výpoveď tejto svedkyne zo dňa 06. 06. 2018 môže byť vykonaná na hlavnom pojednávaní ako dôkaz; v prvom rade zistil, že táto výpoveď svedkyne Q. B. zo dňa 06. 06. 2018 bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia obom, už obžalovaným; ktoré uznesenie bolo konkrétne vydané dňa 30. 06. 2018; pričom obom obžalovaným bolo doručené, teda oznámené, až dňa 13. 07. 2018. Vychádzajúc zo znenia tejto zápisnice je pritom zrejmé, že v konkrétnom prípade bola síce svedkyňa Q. B. pred touto svojou výpoveďou poučená o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia, ako aj krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle ustanovenia § 345 a § 346 Trestného zákona; avšak táto rozhodujúca svedkyňa nebola vopred poučená aj o svojom práve odmietnuť vo veci vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku; pričom z tohto stíhaného konania bol, síce až neskôr, obvinený aj obžalovaný A. B., a to švagor tejto svedkyne, čo predstavuje obdobný pomer ako pomer rodinný; ako aj obžalovaná D. (teraz E.); čiže len z dôvodu existencie takéhoto obdobného pomeru mohla táto svedkyňa odoprieť vypovedať a táto mohla odmietnuť vypovedať aj z toho dôvodu, aby neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania či už priamo sebe, alebo osobe v obdobnom pomere ako v rodinnom pomere. Táto svedkyňa už pri svojej neskoršej výpovedi v tomto štádiu trestného konania; konkrétne dňa 31. 07. 2018; ktorej výpoveď sa teda uskutočnila už po vznesení obvinenia obom obžalovaným a pri ktorej výpovedi už bola táto svedkyňa výslovne poučená aj o svojom práve odmietnuť vo veci vypovedať v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku; táto svedkyňa už výslovne namietala, že jej prvotná výpoveď zo dňa 06. 06. 2018 neobsahovala ňou uvádzané vyjadrenia a že k tejto svojej prvej výpovedi bola

donucovaná zo strany prítomných príslušníkov PZ, a to dokonca pod hrozbou jej vzatia do väzby. Nemožno prehliadnuť ešte aj ten podstatný fakt, že táto svedkyňa voči príslušníkom PZ; ktorí mali na ňu vykonávať nátlak pred samotným uskutočnením jej výsluchu zo dňa 06. 06. 2018; teda na ich postup, podala sťažnosť na príslušný nadriadený policajný orgán. V tomto ohľade nie je pritom rozhodné, či takáto sťažnosť svedkyne Q. B. bola oprávneným Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove na podklade spísanej zápisnice zo dňa 03. 08. 2018 vyhodnotená ako dôvodná, sčasti dôvodná, alebo ako neopodstatnená, či už v celom rozsahu alebo len v jeho istej časti. Vychádzajúc zo znenia tejto zápisnice tohto nadriadeného policajného orgánu je však zrejmé, že tento orgán mal pri svojom rozhodovaní na jednej strane vyjadrenia dotknutých policajtov a na strane druhej námietky sťažovateľky s tým, že tento prešetrujúci orgán nedisponoval žiadnym iným dôkazom, či už v podobe obrazového alebo zvukového záznamu, ktorý by takéto tvrdenia sťažovateľky potvrdzoval, alebo naopak vyvracal. Z týchto dôvodov preto Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove vyhodnotilo túto sťažnosť svedkyne Q. B. ako neopodstatnenú. Pri úvahách súdu o tom, či je možné vykonať nejaký dôkaz na hlavnom pojednávaní v podobe prečítania svedeckej výpovede svedka, ktorý vo veci v konaní pred súdom odmietol vo veci vypovedať podľa ustanovenia § 130 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného poriadku; sa súd musí spravovať len príslušnými zákonnými ustanoveniami Trestného poriadku, a to konkrétne; prípadne aj podľa ustanovenia § 263 ods. 3 Trestného poriadku, ale predovšetkým v zmysle ustanovenia § 263 ods. 4 Trestného poriadku. Súd teda nakoniec rozhodol, že pôvodnú svedeckú výpoveď svedkyne Q. B. zo dňa 06. 06. 2018 v konaní pred súdom neprečíta a teda, súd aj vyhlásil uznesenie o odmietnutí dôkazu v podobe oboznámenia tejto výpovede svedkyne, na ktorú výpoveď ako nosný dôkaz poukazoval prokurátor už v obžalobnom návrhu, a na hlavnom pojednávaní; keďže, ako už bolo vyššie uvedené, svedkyňa Q. B. v konaní pred súdom vo veci odmietla vypovedať; navrhol jej prečítanie. Nemožno neprihliadať ešte aj na to, že obhajoba už od počiatku súdneho konania navrhla nevykonať tento dôkaz na hlavnom pojednávaní a súd sa teda musel zaberať aj takýmto návrhom druhej strany v konaní. K zamietnutiu tohto dôkazu teda súd pristúpil jednak z formálnych dôvodov; keďže k jeho vykonaniu došlo ešte pred vznesením obvinenia obom obžalovaným a zároveň táto svedkyňa pri tomto výsluchu nebola riadne poučená podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku; ale súd ho tiež odmietol aj z toho dôvodu, že táto svedkyňa pri svojej neskoršej výpovedi v prípravnom konaní úplne vylúčila pravdivosť svojej prvotnej výpovede, tvrdiac, že k takejto svojej prvotnej výpovedi bola donucovaná príslušníkmi PZ. Pokiaľ teda súd odmietol nejaký dôkaz; čiže v danom prípade v podobe prečítania prvotnej svedeckej výpovede svedkyne Q. B. z prípravného konania zo dňa 06. 06. 2018, tak v takomto prípade súd ani nemohol prihliadať na dôkaz, ktorý nebol riadne vykonaný v konaní pred súdom, vychádzajúc z ustanovenia § 278 ods. 2 Trestného poriadku; a to aj v kontexte so základnými zásadami trestného konania upravenými v ustanovení § 2 Trestného poriadku, a to predovšetkým v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd, aj keď teda prokurátor opieral svoj obžalobný návrh o túto svedeckú výpoveď svedkyne Q. B. z prípravného konania, túto pri svojom rozhodovaní nemohol zohľadniť. Zhrnúc všetky vyššie zabezpečené dôkazy, teda súd na záver uzatvára, že tvrdenie poškodeného, ktorý jednoznačne identifikoval motorové vozidlo zn. Škoda Fabia na základe obrazového záznamu zachytávajúceho príjazd, ako aj odjazd vozidla takej istej továrenskej značky, ako aj typu, po cestnej komunikácii v smere do a z areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci M.; ako vozidlo totožné s vozidlom, ktoré v rozhodnom období využívali práve obaja títo obžalovaní a ktoré v prevažnej miere šoférovala svedkyňa Q. B.; a to predovšetkým; ako to už bolo aj vyššie konštatované; na základe prítomnosti antény na tomto motorovom vozidle, ako aj nasadenia plechových diskov na kolesách tohto vozidla; je na ustálenie viny oboch obžalovaných nepostačujúce. Na vyslovenie rozhodnutia o vine páchateľov z daného druhu trestnej činnosti, sú rozhodujúce predovšetkým svedecké výpovede očitých svedkov, ktorí by prípadne pristihli páchateľov pri dopúšťaní sa takejto trestnej činnosti, alebo ktorí by eventuálne sledovali útek páchateľov z miesta činu. V danom prípade takýto svedkovia, osobne prítomní na mieste spáchania skutku, zistení neboli. Naviac, v mnohých prípadoch takejto trestnej činnosti, dochádza aj k zabezpečeniu rozličných kriminalistických stôp z miesta činu, ktoré možno neskôr podrobiť znaleckému expertíznemu skúmaniu z rozličných odborov, či odvetví; a to či už z odvetvia daktyloskopie, mechanoskopie, trasológie, alebo by boli podrobené DNA analýze, alebo poprípade aj z iných kriminalistických odvetví, či odborov; na základe ktorých výsledkov najčastejšie dochádza k identifikácii páchateľov týchto trestných činov, a to zvlášť v tom prípade, ak vzorky týchto páchateľov sú uložené v rozličných národných, či medzinárodných databázach a je tak možné vykonať ich porovnanie so stopami, ktoré boli zaistené priamo na mieste činu, čím by sa dala najjednoznačnejšie určiť identita páchateľa, či páchateľov takejto trestnej činnosti. V prejednávanom prípade však ani žiadna takáto kriminalistická stopa nebola zaznamenaná, na základe ktorej, či prípadne ktorých by bolo možné

jednoznačne usvedčiť, či už oboch alebo len jedného z týchto obžalovaných, alebo naopak, na poklade ktorých by bolo možné vylúčiť oboch týchto obžalovaných, alebo len jedného z týchto obžalovaných, z účasti na spáchaní tohto skutku. Nemožno pritom prehliadnuť ani tú podstatnú skutočnosť, že sa ani neporadilo nájsť odcudzené predmety, a to prípadne na takom mieste úkrytu, ktoré by bolo možné priradiť či už k obom obžalovaným, alebo len k jednému z nich, keďže obaja títo obžalovaní boli v inkriminovanej dobe v partnerskom vzťahu, avšak nezdieľali spoločnú domácnosť. Takéto ukradnuté predmety mohli byť teda zaistené aj v rodinnom dome svedkyne E. B., matky obžalovaného B., keďže poškodený K. prezentoval svoje podozrenie, že by sa práve v tomto obydlí mohli nachádzať predmety z tejto krádeže a tento poškodený ešte v prípravnom konaní dokonca tvrdil, že svedkyňa Q. B. mu mala aj potvrdiť odcudzenie týchto vecí a naviac mu mala uviesť, že odcudzené pneumatiky by sa mali naďalej nachádzať v tomto príbytku; aj keď poškodený si na takýto rozhovor s touto svedkyňou v konaní pred súdom už nepamätal. Pokiaľ teda príslušníci PZ v ranných štádiách trestného konania; keďže týchto mal, podľa svojho udania, poškodený K. po svojom príchode k príbytku svedkyne E. B. aj telefonicky kontaktovať; nedospeli k tomu názoru, že je dôvodné požadovať vydanie príkazu na domovú prehliadku alebo na prehliadku iných priestorov a pozemkov od oprávnenej osoby; teda, či už od sudcu pre prípravné konanie alebo od prokurátora, alebo vyžadovať prípadne len súhlas od tohto prokurátora; neboli teda oprávnení vykonať ani vstup do obydlia svedkyne E. B. alebo k nemu prináležiacich priestorov, za účelom preverenia takéhoto tvrdenia poškodeného, ktorý obviňoval zo spáchania tejto krádeže práve oboch týchto obžalovaných. Keďže teda nedošlo ani k nájdeniu odcudzených predmetov; ktoré by boli prípadne zaistené priamo od oboch týchto obžalovaných, alebo len od jedného z nich, alebo na takom mieste, ktoré by bolo možné jednoznačne priradiť k týmto obžalovaným; teda ani takýmto spôsobom nebolo možné stotožniť oboch obžalovaných ako páchateľov stíhaného skutku. Na vyslovenie odsudzujúceho rozhodnutia o vine obžalovaného totiž nie je postačujúca, hoci aj nejaká vysoká, miera pravdepodobnosti jeho spáchania obžalovaným; ale musí byť bez akýkoľvek pochybností preukázané, že danej protiprávnej činnosti sa dopustili práve títo dvaja obžalovaní, a to na základe vykonaného dokazovania, po posúdení celého jeho kontextu. V prejednávom prípade totiž neexistuje, hoci len jeden; ničím nespochybniteľný, vierohodný a nenapadnuteľný dôkaz; ktorý by dokazoval, že sa tejto trestnej činnosti dopustili práve títo dvaja obžalovaní. Jediným usvedčujúcim dôkazom v danom prípade bolo len tvrdenie poškodeného K., ktorý jednoznačne spoznal na obrazovom zázname, zachytávajúcom priestor pred daným objektom družstva v obci M., motorové vozidlo vykazujúce istú zhodnosť s vozidlom, ktoré v danom období používali práve obaja títo obžalovaní. Práve v súvislosti s týmto obrazovým záznamom je nutné podotknúť, že tento záznam bol veľmi nekvalitný; a zároveň tento záznam zachytával len cestnú komunikáciu vedúcu do a z areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci M., len z jednej strany, teda zo strany Ul. Družstevná, a nie aj z Ul. Záhradnej; čiže tento záznam nemonitoroval priestory priamo z vnútra skladu, z ktorého mali byť odcudzené hliníkové disky, ako aj manuálna prevodovka. Súd pritom ako dôvodný vyhodnotil aj obhajobný argument oboch týchto obžalovaných od počiatku trestného stíhania, že na uvedenom zázname nie je zachytené ani evidenčné číslo tohto vozidla. Pri posudzovaní dôkaznej sily tohto dôkazu možno pritom prisvedčiť aj ďalšej obrane oboch týchto obžalovaných, že na tomto zázname bolo zaznamenané nielen jedno, ale viaceré motorové vozidlá, keďže poškodený tvrdil, že iné vozidlo sa na tomto zázname nenachádzalo. Naviac, aj keď v obžalobnom návrhu bol určený približný čas tejto krádeže; avšak ani v konaní pred súdom sa tento okamih súdu nepodarilo jednoznačne ustáliť a teda túto skutkovú okolnosť; či sa práve v čase tejto krádeže nachádzalo v tomto objekte alebo v jeho blízkosti skutočne to motorové vozidlo, ktoré vykazovalo znaky podobnosti s vozidlom, ktoré v danom období využívali práve obaja títo obžalovaní; nebolo možné preukázať. Už len na okraj je potrebné poznamenať, že len samotná podobnosť medzi motorovým vozidlom, ktoré v danom období využívali obaja títo obžalovaní, s vozidlom, ktoré bolo zachytené na takomto obrazovom zázname, je určite nedostačujúca na vyslovenie záveru o tom, že by malo ísť o to isté vozidlo; pričom obaja obžalovaní ešte naviac argumentovali tým, že daný typ vozidla sa v predmetnom období a v danej územnej lokalite vyskytoval vo väčšej miere. Nemožno opomenúť ešte aj ďalší podstatný fakt, že sa ani nepodarilo nájsť na mieste činu, alebo v jeho blízkosti nejaké stopy po pneumatikách po motorovom vozidle, ktoré by sa prípadne mohli dať porovnať so vzormi pneumatík motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ktoré v danom období využívala práve svedkyňa Q. B.. Už len s ohľadom na vyššie citované pochybnosti je len tento jediný dôkaz; aj to len sčasti a nepriamy; v podobe obrazového záznamu, v nadväznosti na výpoveď poškodeného K.; na ustálenie viny oboch obžalovaných naozaj nepostačujúci.

Teda v danom prípade sa ani nepodarilo preukázať prítomnosť oboch obžalovaných na mieste spáchania činu; a to pri neexistencii kriminalistických stôp, ako aj pri neprítomnosti svedkov, predovšetkým očitých, tak, ako to už bolo konštatované vyššie. Pokiaľ by teda výpoveď poškodeného K., a to v kontexte so zabezpečeným obrazovým záznamom, nebola ojedinelým dôkazom, ale bola by podporená aj nejakými ďalšími, hoci nepriamymi dôkazmi, tak v takomto prípade by bolo možné prípadne vysloviť záver o vine oboch obžalovaných, pochopiteľne v závislosti od dôkaznej sily týchto ďalších dôkazov. Súhrn nepriamych dôkazov, na preukázanie viny obžalovaných v posudzovanom prípade, by pritom musel tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti prípadu v zmysle usvedčenia obžalovaných z jeho spáchania, ale čo je dôležité, aj nadovšetko vylučovali pochybnosť prijatia iného záveru o nevine obžalovaných. V prejednávanom prípade, boli v rámci súdneho konania využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci, a to nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovaných a súd ani nezistil, že by bolo možné ešte vykonať nejaký ďalší dôkaz a že by bolo potrebné ešte dokazovaním objasniť nejakú podstatnú skutkovú okolnosť, predovšetkým taký dôkaz, či takú skutkovú okolnosť, ktorá by výrazným spôsobom spochybnila obhajobu obžalovaných a umožňovala ich usvedčiť zo spáchania stíhaného skutku v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora. V danom prípade tak nastala dôkazná núdza a teda žalujúca strana neuniesla dôkazné bremeno. Nemožno pritom prehliadnuť ani to, že už v rámci prípravného konania neboli zabezpečené kriminalistické stopy, alebo nejaké predmety zaistené pri domovej prehliadke alebo pri prehliadke iných priestorov a pozemkov, alebo že by boli priamo nájdené odcudzené predmety, tak, ako to už bolo vyššie konštatované. Pokiaľ sa teda takéto dôkazy nepodarilo zabezpečiť už v štádiu prípravného konania, je vysoko pravdepodobné, že sa ich nepodarí získať ani v neskorších štádiách trestného konania, teda predovšetkým v súdnom konaní, aj keď sa to nedá s jednoznačnou istotou vylúčiť. Pokiaľ teda vo veci; predovšetkým v prípravnom konaní, existovalo hoc len v určitej percentuálnej miere podozrenie; že obžalovaní v určenej dennej dobe dňa 02. 06. 2018 z areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci Sačurov ukradli hliníkové disky, spolu so zimnými pneumatikami, ako aj manuálnu prevodovku patriacu do motorového vozidla zn. ŠKODA, spôsobom ustáleným v skutkovej vete obžaloby prokurátora; je potrebné zdôrazniť, že zo zásady prezumpcie neviny súdu vyplýva; a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania; to, že v prípade pretrvávania pochybností aj o tom, že skutok spáchali práve obžalovaní, ktoré rozporuplnosti nebolo možné preukázateľne odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov; je povinnosťou, či už orgánov činných v trestnom konaní a súdu obzvlášť; prikloniť sa k možnosti pre obžalovaných priaznivejšej. Iba konštatované podozrenie samé o sebe nepostačuje a ani nemôže postačovať na vyslovenie nepochybného záveru o vine obžalovaných. Na základe celého súhrnu vykovaného dokazovania; pričom nebolo možné vykonať ani ďalší dôkaz, alebo preveriť inú podstatnú skutkovú okolnosť; čiže za takejto dôkaznej situácie; s tým, že zase bolo nepochybne preukázané, že z areálu Poľnohospodárskeho družstva v obci Sačurov došlo k odcudzeniu štyroch hliníkových diskov so zimnými pneumatikami, ako aj manuálnej prevodovky do motorového vozidla zn. Škoda; pričom tento skutok bol spáchaný vlámaním a bola ním spôsobená malá škoda, čím boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty posudzovaného prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, v znení účinnom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; avšak nebolo bez akýchkoľvek pochybností aj dokázané, že tohto skutku sa dopustili práve obaja títo obžalovaní. Keďže teda nebolo možné preukázať, že stíhaný skutok spáchali práve obaja títo obžalovaní, bolo nevyhnutné oboch obžalovaných; vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“); spod skutku, vymedzeného v obžalobnom návrhu prokurátora; podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku; oslobodiť. Poškodený K., ako predstaviteľ obchodnej spoločnosti AGRO-TRANS Slovakia s. r. o., si už v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, a na tomto svojom nároku zotrval aj v rámci súdneho konania. Uvedený nárok tohto poškodeného pritom pozostával z hodnoty odcudzených štyroch hliníkových diskov spolu so zimnými pneumatikami, ako aj zo šesťstupňovej manuálnej prevodovky do motorového vozidla zn. ŠKODA v celkovej sume 1.000,00 eur, či aj zo škody pozostávajúcej z hodnoty poškodenia zámku v sume 10,00 eur; teda v celkovej výške 1.010,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd oboch týchto obžalovaných spod obžaloby oslobodil, bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku obligatórne tohto poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na civilný súdny proces, alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.