Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8Cb/40/2020 8820202680 06. 06. 2024 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2024:8820202680.14
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: StavBerEU-SK Bau und Montage s.r.o., Zámutov 191, IČO: 50 701 134, zastúpeného: Mgr. Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, Prešov, proti žalovanému: A. A., X. XXXX XXXX/X, B. C. D., E.: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova 18, Humenné, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., t a k t o rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.750,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- eur s 9% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a na trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva č. XX/ XXXX na dobu určitú od 01.06.2020 do 31.12.2020, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať v tejto dobe dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov, na mieste a za podmienok uvedených v predmetnej zmluve (na území Nemecka). Žalovaný svojim svojvoľným konaním porušil bod 8.1. zmluvy tým, že dohodnuté práce vykonával na mieste a za podmienok uvedených v predmetnej zmluve len v období od 1.6.2020 do 15.6.2020, kde následne žalovaný bez podania výpovede, resp. bez akéhokoľvek informovania a dohody so žalobcom z miesta odišiel a už sa nevrátil, čím počnúc dňom 16.06.2020 (až doteraz) svojvoľne ukončil poskytovanie prác pred dohodnutým časom, preto mu vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000 €. Ak poskytovateľ poruší svoju zmluvnú povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu (poskytnutie prác) pred uplynutím výpovednej lehoty (31 dní) v nadväznosti na bod 3.1. tejto Zmluvy 01.06.2020 alebo poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre objednávateľa v zmysle bodu 3.1. Zmluvy (v termínoch tam uvedených), je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur. 2. Žalovaný v priebehu súdneho konania vzniesol kompenzačnú námietku, pretože za 14 dní, ktoré odpracoval mu nebolo zaplatené. Kompenzačnú námietku uplatnil vo výške 1.900,- eur. Táto suma pozostáva z počtu odpracovaných dní 14, denne sa pracovalo 10 hodín, krát 15,- eur, čiže to je 2.100,eur. Žalobca mu vyplatil zálohu vo výške 200,- eur, teda kompenzačná námietka je v celkovej výške 1.900,- eur. Žalovaný v priebehu konania upresnil kompenzačnú námietku, a to vo výške 1.750,- eur, čo zodpovedá odpracovaným hodinám v počte 130.
3. Tunajší súd rozsudkom č.k. 8Cb/40/2020 – 69 zo dňa 18.01.2022 výrokom I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu týkajúcu sa úrokov z omeškania zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 4. Voči I. a II. výroku uvedeného rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietal, že súd v rámci hodnotenia dôkazov neprihliadol na kompenzačnú námietku. Poukázal na faktúru F. XXXX/X G. C. H. X.XXX,- eur, ktorú zaslal žalobcovi dňa 05.11.2021, čo preukazuje doložený podací lístok. Adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. 5. Na základe odvolania podaného žalovaným voči vyššie uvedenému rozsudku v spore rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Cob/9/2023 – 106 zo dňa 20.04.2023 tak, že potvrdil výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.250,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, výrokom II. vo zvyšnej časti výroku I. a vo výroku III. o trovách konania zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie prijal správny právny záver o skutočnosti, že nenastali v posudzovanom prípade podmienky na odstúpenie od zmluvy a správne sa aj vysporiadal s primeranosťou zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami Súd prvej inštancie nedostatočne a zmätočne posúdil kompenzačnú námietku žalovaného opomenutím vyhodnotenia predložených listinných dôkazov, to faktúrou č. XXXX/X predloženou žalovaným a doručenkou k predmetnej faktúre. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania a konštatovania nespornosti skutkových tvrdení medzi stranami sporu, neumožňuje súdu prvej inštancie prijať následne záver, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť výšky svojej pohľadávky. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa kompenzačnou námietkou žalovaného a vyhodnotiť žalovaným predložené listinné dôkazy, a to faktúru nachádzajúcu sa č.l. 57 súdneho spisu, ako aj podací lístok nachádzajúci sa na č.l. 66 a 67 súdneho spisu a opätovne tak posúdiť dôvodnosť a výšku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a rovnako vyhodnotiť aj splatnosť predmetnej pohľadávky žalovaného. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka I. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluva uzatvorená medzi stranami sporu č. XX/XXXX, písomné vyjadrenia strán sporu, emailové podanie žalovaného zo dňa 15.6.2020, faktúra vystavená žalovaným pre žalobcu F. XXXX/X G. K. XX.X.XXXX, ďalej oboznámením rozsudku Krajského súd v Prešove č.k. 8Cb/40/2020 – 69 zo dňa 18.01.2022, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.08.2023, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.12.2023 a k vyjadreniu doloženými listinnými dokladmi, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.05.2024 a k tomu doloženými pracovnými výkazmi žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav veci: 8. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako poskytovateľ uzatvorili v písomnej forme zmluvu F. XX/ XXXX v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy boli dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov - L. J., M. N. XX, A., C.. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 1.6.2020 do 31.12.2020. V zmysle článku 4.1 zmluvy cena za odpracovanú hodinu bola dohodnutá na 15,- eur bez DPH / hod. Cenu bolo možné zmeniť len po vzájomnej dohode oboch strán, ak sa výrazne zmenia náklady. Podľa článku 5. zmluvy vykonané práce mali byť fakturované 2 x mesačne každých 14 dní. Podkladom pre fakturáciu mal byť potvrdený doklad príslušným zástupcom objednávateľa a objednávateľ sa zaviazal uhradiť faktúru poskytovateľovi do 21 dní od jej doručenia. Podľa článku 8.1 zmluvy výpovedná lehota je 31 dní (pri podaní písomnej výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou) a začína plynúť prvý deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Ak poskytovateľ poruší svoju zmluvnú povinnosť a to nedodrží výpovednú lehotu, resp. ukončí prácu pred uplynutím výpovednej lehoty v nadväznosti na bod 3.1 tejto zmluvy 1.6.2020 alebo poskytovateľ preruší alebo ukončí poskytovanie prác pre objednávateľa v zmysle bodu 3.1 zmluvy, je poskytovateľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- eur.
9. Žalovaný v priebehu konania vzniesol kompenzačnú námietku z dôvodu, že žalobca mu neuhradil cenu vykonaných prác, ktoré pre neho vykonal. 10. Faktúrou č. XXXX/X G. K. XX.X.XXXX žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 1.750,- eur, a to za 130 hodín práce po 15,- eur, teda celkovo 1.950,- eur. Od tejto sumy bola odpočítaná poskytnutá záloha 200,- eur, t.j. celkovo faktúrou uplatnená suma činila 1.750,- eur. 11. Podľa predloženého podacieho lístka žalovaný odoslal dňa 05.11.2021 konateľovi žalobcu zásielku. Tá sa však žalovanému vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote dňa 29.11.2021. 12. V pracovnom výkaze zo dňa 06.06.2020 predloženom žalovaným je uvedený za obdobie 02.06 – 6.6. počet odpracovaných hodín 48 a v pracovnom výkaze zo dňa 13.06.2020 je uvedený vykonaný rozsah prác od 08.06 – 13.06 v počte 57 hodín. Uvedené pracovné výkazy sú podpísané len žalovaným. 13. Žalovaný v písomnom podaní uviedol, že dňa 15.06.2020 riadne odpracoval 10 hodín, ale pracovným výkazom k tomuto dňu nedisponuje. Skutočnosť, že odpracoval pre žalobcu čas od 01.06.2020 do 15.06.2020 medzi stranami nie je sporná, nakoľko to potvrdil aj konateľ žalobcu vo svojej výpovedi dňa 04.11.2021. S prihliadnutím na vedený pracovný výkaz je zrejmé, že keď každý deň v pracovné dni odpracoval 10 hodín, tak aj dňa 15.06.2020 musel odpracovať 10 hodín. Zároveň 15.06.2020 bol posledným dňom, ktorý odpracoval, čo vyplýva aj z oznámenia o odchode zo stavby zo dňa 15.06.2020, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi. V dôsledku uvedených skutočností žalovaný upravil výšku kompenzačnej námietky, ktorú v tomto konaní vzniesol vo výške 1.750,-eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že odpracoval pre žalobcu 115 hodín, teda pri hodinovej sadzbe 15,- eur/hod., to predstavuje sumu 1.725,- eur, po odpočítaní zálohy vo výške 200,- eur kompenzačná námietka je vo výške 1.525,- eur. 14. Žalobca k vznesenej kompenzačnej námietke v písomnom podaní poukázal na bod 5.1 zmluvy, v zmysle ktorého podkladom pre fakturáciu bude potvrdený doklad príslušným zástupcom objednávateľa. Evidenciu nevedie žalobca, ale mal si ju viesť samotný žalovaný a túto evidenciu len svojim podpisom potvrdzoval príslušný zástupca žalobcu, ktorým je tzv. parťák (vedúci pracovník). Evidenciu svojim podpisom potvrdzuje, ak je v nej uvedený správny počet odpracovaných hodín. Žalovaný nikdy nepredložil žalobcovi evidenciu svojej dochádzky (potvrdenú podpisom príslušného zástupcu žalobcu), ktorá je v zmysle bodu 5.1. zmluvy podkladom pre fakturáciu, na základe čoho by žalobca vôbec mohol posúdiť správnosť (oprávnenosť) vystavenej faktúry a túto vôbec uhradiť. Žalovaný vo vzťahu ku kompenzačnej námietke neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal vznik akejkoľvek pohľadávky z výkonu práce, jej výšku a ani to, že by nastala jej splatnosť, ani existenciu zmluvného podkladu pre faktúru v podobe potvrdeného dokladu vystaveného príslušným zástupcom objednávateľa. 15. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal opätovne na to, že na pracovných výkazoch chýba podpis zástupcu objednávateľa, ktorý kontroloval počet odpracovaných hodín a svojím podpisom potvrdzoval, že počet hodín zodpovedá realite. Žalobca dospel k záveru, že ide o dodatočne vyrobené výkazy samotným žalovaným, nakoľko je na nich len podpis žalovaného. 16. Konateľ žalobcu na pojednávaní vypovedal, že nedisponuje evidenciou o počte odpracovaných hodín žalovaného. Objednávateľovi zákazky fakturuje už len kompletný počet hodín, ktoré boli vykonané na zákazke všetkými poskytovateľmi, ktorí tie práce vykonávali. 17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 19. V zmysle § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
20. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu ako podnikateľskými subjektmi bola uzatvorená nepomenovaná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným, ktorý ukončil poskytovanie prác pre objednávateľa dňa 15.6.2020, hoci v bode 3.1. zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva bola uzatvorená na dobu od 1.6.2020 do 31.12.2020. 22. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty mal za preukázaný a dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. S uvedeným, ako aj s primeranosťou zmluvnej pokuty sa súd podrobne vysporiadal v bodoch 27. až 43. odôvodnenia svojho rozsudku zo dňa 20.04.2023. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že súd prvej inštancie prijal správny záver o skutočnosti, že nenastali podmienky na odstúpenie od zmluvy a správne sa vysporiadal aj s primeranosťou zmluvnej pokuty. 23. Súd prvej inštancie sa v zmysle pokynov odvolacieho súdu opätovne zaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného. 24. Žalovaný si uplatnil kompenzačnú námietku , podľa poslednej úpravy, vo výške 1.525 € za 115 odpracovaných hodín pre žalobcu ako objednávateľa. Žalovaný vystavil dňa XX.X.XXXX faktúru, ktorou vyúčtoval žalobcovi sumu 1.750,- eur, a to za 130 hodín práce po 15,- eur, teda celkovo 1.950,eur, pričom od tejto sumy bola odpočítaná poskytnutá záloha 200,- eur. V priebehu súdneho konania žalovaný túto faktúru doručoval konateľovi žalobcu, na preukázanie čoho doložil poštový podací lístok. Zásielka sa žalovanému vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle bodu 5.1 zmluvy žalobca ako objednávateľ sa zaviazal uhradiť žalovanému ako poskytovateľovi faktúru do 21 dní od jej doručenia. 25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný vykonával stavebné práce pre žalobcu na stavbe v Nemecku v období od 01.06.2020 do 15.06.2020. Spornou otázkou bol rozsah hodín, ktoré mal žalovaný pre žalobcu vykonať. V zmysle bodu 5.1 zmluvy podkladom pre fakturáciu vykonaných prác pre žalobcu mal byť potvrdený doklad príslušným zástupcom objednávateľa. Tieto výkazy o počte odpracovaných hodín si mal viesť žalovaný a následne ich predložiť na podpis poverenému zástupcovi žalobcu z dôvodu kontroly počtu vykázaných hodín. Žalovaný predložil súdu pracovné výkazy za obdobie 02.06 – 06.06 a za obdobie 08.06. – 13.06., tie však sú podpísané len žalovaným, ale nie sú potvrdené zástupcom určeným žalobcom. Možno teda konštatovať, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a rozsah odpracovaných hodín pre žalobcu nepredložil na potvrdenie poverenému zamestnancovi, preto nemožno tieto pracovné výkazy považovať za doklady, ktoré sú podkladom pre fakturáciu vykonaných prác v zmysle predmetnej zmluvy. 26. Žalovaný bol povinný predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť výšky vznesenej kompenzačnej námietky, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať na preukázanie svojho nároku, napríklad výsluch svedkov, ktorí v rozhodnom čase tiež vykonávali práce pre žalobcu. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). 27. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorú žiadal žalovaný započítať voči nároku uplatnenému žalobcom, zaťažovalo v konaní žalovaného. Žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonanie dokazovania na preukázanie rozhodujúcich skutočností (napr.
výsluchom svedkov), t.j. aký rozsah prác vykonal pre žalobcu, nakoľko tento bol medzi stranami sporný. Žalovaný súdu predložil len pracovný výkaz, ktorý však nemal náležitosť vyžadovanú zmluvou, a to podpis osoby poverenej žalobcom, súd preto tento listinný doklad nemohol považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval uplatnenú výšku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi titulom neuhradenia ceny za vykonanú prácu. Žalovaný fakturoval žalobcovi 130 hodín práce, predložil pracovné výkazy, v ktorých je uvedený 105 hodín práce a v písomnom podaní zo dňa 07.05.2024 uviedol, že odpracoval 115 hodín s odôvodnením, že aj dňa 15.06.2020 odpracoval 10 hodín, avšak za tento deň pracovným výkazom nedisponuje. Z uvedeného je zrejmé, že aj v predložených listinných dôkazoch je rozpor v počte hodín, ktoré mal žalovaný pre žalobcu vykonať. Napriek tomu, že nie je sporné, že žalovaný vykonal práce pre žalobcu, súd nemohol zohľadniť kompenzačnú námietku žalovaného, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nesporne počet odpracovaných hodín, a teda výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi. Nepochybne dôkazné bremeno v prípade vznesenej kompenzačnej námietky bolo na strane žalovaného, ktorý ho neuniesol čo do uplatnenej výšky svojej pohľadávky voči žalobcovi. 28. Žalovaný po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, predložil súdu listinný doklad – zadnú stranu pracovného výkazu, kde je predtlačený názov spoločnosti, ktorá bola hlavným objednávateľom predmetných prác, a teda má za to, že to vyvracia tvrdenia žalobcu o tom, že predložený pracovný výkaz si žalovaný vyrobil. S poukazom na ust. § 154 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, súd na tento listinný dôkaz nemohol prihliadnuť. Súd však poznamenáva, že aj keby bola táto listina súdu doručená pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, nebola by spôsobilá už z vyššie uvedených dôvodov (absencia podpisu poverenej osoby) zmeniť rozhodnutie súdu. 29. Keďže súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný a preukázaný a na kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným nemohol prihliadnuť z dôvodu nepreukázania výšky svojej pohľadávky, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.750 €, t.j. rozdielu medzi žalobou uplatnenou zmluvnou pokutou a zmluvnou pokutou už právoplatne priznanou rozsudkom zo dňa 18.01.2022 v predmetnom konaní v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.04.2023. 30. S poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splnenie peňažnej pohľadávky a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. 31. Medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty, preto je v tomto prípade potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.). Splatnosť zmluvnej pokuty sa tak odvíja od doručenia výzvy žalobcovi tak, aby bolo zrejmé, že táto výzva na plnenie ním má byť realizovaná v určitej výške a na základe uvedeného titulu ( uzn. NS SR 1Mobdo/6/2011). Žalobca nedoložil súdu inú výzvu adresovanú žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto za takúto výzvu možno považovať samotnú žalobu, z ktorej bolo zrejmé, aký nárok si žalobca uplatnil a z akých dôvodov. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 5.11.2020. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný splniť dlh nasledujúci deň (6.11.2020) a od 7.11.2020 sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania. O tohto dňa súd žalobcovi priznal úrok z omeškania. 32. Keďže výška úrokov z omeškania v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku nebola zmluvnými stranami dohodnutá, je žalovaný podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 1.750,- eur. Táto sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu pokiaľ išlo o požadovanú istinu 3.000,- eur a neúspešný bol len v nepatrnom rozsahu týkajúcom sa priznania úroku z omeškania od 7.11.2020 a nie od 5.11.2020, kedy bola žaloba žalovanému doručená, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.