Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/8/2022 z 6. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/8/2022 8822010435 06. 05. 2024 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2024:8822010435.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2024 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaní: 1./ A. B. nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., t. č. ÚVTOS Košice-Šaca, 2./ ml. I. J., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., X./ K. L., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom M. N., H. XXX, okr. C. D. B., X./ O. L., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., 5./ ml. P. L., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., 6./ ml. Q. R., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., X./ S. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., X./ N. J., nar. XX. XX.XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., X./ T. J., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., XX./ U. J., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. B., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, okr. C. D. B., sa uznávajú za vinných, že 1./ obžalovaní A. B., ml. I. J., K. L. a O. L. spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 09. 01. 2022, v čase okolo 22:30 hod., prišli k predajni potravín „Zoja" na Ul. G. XXX v E., okr. C. D. B., kde všetci štyria preskočili plot a v úmysle vlámať sa do tejto predajne potravín, prešli k zadnej časti objektu, kde pristúpili k oknu, ktoré bolo zamrežované a A. B. sa so sekerou, ktorú si priniesli so sebou, snažil mrežu vypáčiť, no nepodarilo sa mu to, a tak postupne všetci štyria z miesta utiekli, pričom na mieste nechali aj igelitovú tašku, ktorú mali pripravenú na veci, ktoré mali v pláne odcudziť z predajne, avšak po pár minútach sa k potravinám vrátili, no tentokrát plot preskočil už iba A. B. a ml. I. J. a tou istou sekerou, ktorú si priniesli so sebou a ktorou sa pokúsili vypáčiť mrežu na okne v zadnej časti objektu, spoločne búchali po kľučke predných dverí vyššie uvedených potravín, avšak sa im podarilo iba zlomiť

kľučku dverí a teda do predajne sa nedostali a keďže ich vyrušili susedia, z miesta všetci ušli, čím takto svojím konaním spôsobili majiteľovi predmetných potravín S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/X, C., okr. C. D. B., škodu poškodením kľučky dverí vo výške 25,00 eur, 2./ obžalovaní A. B. a ml. P. L. dňa 26. 12. 2021, v čase okolo 01:30 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli k zadnej strane budovy COOP Jednota v obci E., O. C. D. B., kde tam obaja spolu vytrhli mrežu, potom A. B. zobral sekeru, ktorú si doniesol z domu a začal ňou rúbať dvere, kde pri rúbaní sa striedal s ml. P. L., pričom tlačili do dverí, kde sa im podarilo vyrúbať výplň dverí, a potom obaja spoločne vošli do predajne, kde z regálu odcudzili fľaše rozličného množstva a druhu alkoholu a následne odišli domov, čím takto pre spoločnosť COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo, Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, spôsobili škodu odcudzením vo výške 73,21 eur a škodu poškodením vo výške 126,76 eur, pričom obžalovaný A. B. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 02. 08. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 30,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00068018 a tiež obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 09. 2020 a obžalovaný mladistvý P. L. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/75/2020-1317, zo dňa 22. 06. 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 06. 2021, 3./ obžalovaný ml. Q. R. spoločne s obžalovaným A. B. dňa 17. 12. 2021, v čase okolo 23:00 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli k zadnej časti budovy COOP Jednota v obci E., O. C. D. B., kde A. B. zobral sekeru, ktorú si doniesol z domu a začal ňou rúbať do plastových dverí v oblasti zámku, pričom so sekerou sa mu ich nepodarilo otvoriť, preto do nich začal kopať a to tak, že si sadol na zem a chodidlom kopal do dverí a vtedy sa dvere otvorili, pričom obaja vošli do predajne, kde začalo pípať poplašné zariadenie, avšak aj napriek tomu obžalovaní ml. Q. R. a A. B. z regálu odcudzili fľaše rozličného množstva a druhu alkoholu, taktiež krabičky cigariet rozličného množstva a druhu a finančnú hotovosť vo výške 186,97 eur a následne ušli domov, čím takto pre spoločnosť COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo, Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, spôsobili škodu odcudzením tovaru v predajnej cene vo výške 659,41 eur, škodu odcudzením hotovosti vo výške 186,97 eur a škodu poškodením vo výške 1.738,00 eur, teda škodu v celkovej výške 2.584,38 eur, pričom obžalovaný A. B. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 02. 08. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 30,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00068018 a obžalovaný Q. R. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 11. 05. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 15,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00066654 a tiež obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2020, 4./ obžalovaní A. B., S. B., N. J., T. J. a U. J. spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23. 11. 2021, v čase okolo 23:00 hod., v obci E., okr. C. D. B., došli k prednej časti neobývaného rodinného domu, nachádzajúceho sa na Ul. G. H. X v obci E., okr. C. D. B., kde za použitia sily rukami vytlačili vstupnú kovovú bránku rodinného domu a dostali sa na dvor rodinného domu, cez ktorý všetci prešli a spoločne sa presunuli k zadnej časti rodinného domu, pri ktorom sa nachádzala pivnica, kde obžalovaný A. B. za použitia šraubováka odstránil zabezpečovaciu mrežu a následne železnou tyčou vypáčil drevené dvere do pivnice, kým ostatní dávali pozor, a potom všetci spoločne vošli do pivnice, odkiaľ postupne odcudzili celkovo 10 ks tanierov, 4 ks pohárov, 8 ks fliaš zaváranín, 1 ks predlžovacieho kábla, 1 ks pumpy na bicykel, 2 ks fliaš tvrdého domáceho alkoholu a 2 ks fliaš vína neznámej značky, následne všetci spoločne vyšli von, privreli dvere a utiekli cez prednú bránku a veci použili pre vlastnú potrebu, čím týmto konaním pre spolumajiteľa rodinného domu T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. T. XX/ X, C., okr. B., spôsobili krádežou škodu vo výške 89,39 eur a poškodením škodu vo výške 25,00 eur, pričom obžalovaný A. B. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 02. 08. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 30,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00068018 a tiež bol obžalovaný

A. B. za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2020, 5./ obžalovaný A. B. a obžalovaný ml. Q. R., nar. XX. XX. XXXX, spoločne, po vzájomnej dohode dňa 28. 11. 2021, v čase okolo 22:00 hod., v obci E. okr. C. D. B., došli k prednej časti neobývaného rodinného domu popisného čísla X, nachádzajúceho sa na Ul. G. v obci E., okr. C. D. B., kde preskočili vstupnú kovovú bránku rodinného domu, po prejdení dvora sa dostali k zadnej časti rodinného domu k skleníku, ktorý bol súčasťou rodinného domu a po prejdení skleníka sa dostali k oknu rodinného domu, odkiaľ obžalovaný A. B. za použitia pracovného gola kľúča odstránil z jednokrídlového plastového okna zabezpečovaciu kovovú mrežu a následne nohou rozbil sklenenú výplň okna, cez ktoré sa obaja spoločne dostali do vnútornej časti rodinného domu, odkiaľ odcudzili sadu kuchynského príboru v počte 36 ks a 5 ks fliaš alkoholu 0,7 1 vodky a následne cez otvorené okno vyšli obžalovaní z rodinného domu von a odišli preč, pričom cestou domov im vypadli jednotlivé časti kuchynského príboru na zem a alkohol použili pre vlastnú potrebu, čím týmto konaním pre spolumajiteľa rodinného domu T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. T. XX/X, C., okr. B., spôsobili krádežou škodu vo výške 56,03 eur, škodu poškodením dvierok na obývacej stene vo výške 51,00 eur a poškodením plastového okna vo výške 256,74 eur, pričom obžalovaný A. B. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 02. 08. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 30,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00068018 a obžalovaný Q. R. bol Obvodným oddelením PZ Vranov nad Topľou dňa 11. 05. 2021 v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 o priestupkoch blokovou pokutou vo výške 15,00 eur, číslo pokutového bloku A 22 00066654 a tiež obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou spis. zn. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2020, teda obžalovaní A. B., ml. I. J., K. L. a O. L. v bode 1/ rozsudku spoločným konaním bezprostredne smerovali k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním, obžalovaní A. B. a ml. P. L. v bode 2/ rozsudku spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním, pričom obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a obaja obžalovaní boli za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení, obžalovaní A. B. a ml. Q. R. v bode 3/ rozsudku spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a čin spáchali vlámaním a zároveň zničili a poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu a skutku sa dopustili spoločným konaním, pričom obaja obžalovaní boli za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutí a obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, obžalovaní A. B., S. B., N. J., T. J. a U. J. v bode 4/ rozsudku spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali vlámaním a dopustili sa ho spoločným konaním, pričom obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a tiež bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, obžalovaní A. B. a ml. Q. R. v bode 5/ rozsudku spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním a skutku sa dopustili spoločným konaním, pričom obaja obžalovaní boli za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutí a obžalovaný A. B. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchali obžalovaný A. B. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaní ml. I. J., K. L. a O. L. v bode 1/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný ml. P. L. v bode 2/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaný ml. Q. R. v bodoch 3/ a 5/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), g) Trestného zákona s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaní S. B., N. J., T. J. a U. J. v bode 4/ rozsudku - prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Za to im súd ukladá: 1./ Obžalovaný A. B. Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v § 36 písm. l ) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 21. 03. 2022, č. k. 2T/67/2021-216, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 28. 03. 2022 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 04. 2022, pričom obžalovanému bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/42/2021, zo dňa 22. 10. 2021, právoplatným dňa 16. 11. 2021, ktorým mu bol podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 1 roka a 3 mesiacov, v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný.

ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. 2./ Obžalovaný ml. I. J. Podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 98 písm. a) Trestného zákona, podmienečne upúšťa od potrestania. Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu podmienečného upustenia od potrestania v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi, obžalovanými A. B., K. L. a O. L., a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť podľa svojich síl v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od potrestania škodu, ktorú spôsobil. 3./ Obžalovaný K. L. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolnosti uvedených v § 36 písm. l) Trestného zákona a pri neexistencii priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody p o dm i e n e č n e o d k l a d á. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona ukladá p r o b a č n ý d o h ľ a d nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje p r o b a č n ý d o h ľ a d pri ustanovení skúšobnej doby 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi, obžalovanými A. B., ml I. J. a O. L. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. 4./ Obžalovaná O. L. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolnosti uvedených v § 36 písm. l ), písm. k) Trestného zákona a pri neexistencii priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 02. 2023, č. k. 13T/11/2023-97, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 20. 02. 2023 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 08. 2023, pričom obžalovanej bol podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnástich) mesiacov,

ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. 5./ Obžalovaný ml. P. L. Podľa § 212 od. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 117 ods.1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona povinnosť, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, podľa svojich schopností, nahradil škodu spôsobenú trestným činom. 6./ Obžalovaný ml. Q. R. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolnosti uvedených v § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deviatich) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody p o dm i e n e č n e o d k l ad á. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona ukladá p r o b a č n ý d o h ľ a d nad jeho správaním. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľom, obžalovaným A. B. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23. 05. 2022, č. k. 1T/81/2021-275, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 23. 05. 2022 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 06. 2022, pričom obžalovanému bol podľa § 212 ods. 1, § 41 ods. 1, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. 7./ Obžalovaný S. B. Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v § 36 písm. l) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 13. 09. 2023, č. k. 2T/27/2023-260, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 19. 10. 2023, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2023, pričom obžalovanému bol podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stráženia, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. 8./ Obžalovaná N. J. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce v trvaní 100 (sto) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je povinná obžalovaná vykonať do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi, obžalovanými A. B., S. B., T. J. a U. J. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť podľa svojich síl a schopností škodu, ktorú trestným činom spôsobila. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. 9./ Obžalovaná T. J. Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce v trvaní 150 (stopäťdesiat) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je povinná obžalovaná vykonať do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi, S. B., T. J. a U. J. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť podľa svojich síl a schopností škodu, ktorú trestným činom spôsobila. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. 10./ Obžalovaná U. J. Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v § 36 písm. l) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon uloženého trestu odňatia slobody p o dm i e n e č n e o d k l ad á. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona ukladá p r o b a č n ý d o h ľ a d nad jej správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje p r o b a č n ý d o h ľ a d pri ustanovení skúšobnej doby 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi, obžalovaným A. B., N. J. a T. J. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 13. 09. 2023, č. k. 2T/27/2023-260, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 21. 09. 2023, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 09. 2023, pričom obžalovanej bol podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), § 37 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných A. B. a ml. P. L. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti COOP Jednota, spotrebné družstvo, Námestie Slobody 79, 093 01, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, v sume 199,97 eur (stodeväťdesiatdeväť eur a deväťdesiatsedem eurocentov), v prípade skutku 2/ rozsudku. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných ml. Q. R. a A. B. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti COOP Jednota, spotrebné družstvo, Námestie Slobody 79, 093 01, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, v sume 950,16 eur (deväťstopäťdesiat eur a šestnásť eurocentov), v prípade skutku 3/ rozsudku. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných ml. Q. R. a A. B. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova ul. č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. W. V. M., nar,. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom C. H. XX, okr. N., v sume 1.634,11 eur (tisíc šesťsto tridsaťštyri eur a jedenásť eurocentov), v prípade skutku 3/ rozsudku. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných A. B., S. B., N. J., T. J. a U. J. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému T. V., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom T. H. XXX/X, C., O., B., sumu 114,39 eur (stoštrnásť eur a tridsaťdeväť eurocentov), v prípade skutku 4/ rozsudku. . Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných A. B. a ml. Q. R. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému T. V., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom T. H. XXX/X, C., okr, B., sumu 267,03 eur (dvestošesťdesiatsedem eur a tri eurocenty), v prípade skutku 5/ rozsudku. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného T. V. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným A. B., ml. I. J., K. L., O. L., ml. P. L., ml. Q. R., S. B., N. J., T. J. a U. J. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Všetci títo desiati obžalovaní; vo vzťahu k skutkom tohto rozsudku, pre ktoré na nich bola podaná obžaloba, urobili vyhlásenie o vine; okrem obžalovaného A. B., ktorý urobil prehlásenie o nevine, ale len v prípade skutku

2/ tohto rozsudku, čiže k zostávajúcim skutkom tohto rozsudku aj tento obžalovaný urobil vyhlásenie o vine; teda títo všetci obžalovaní urobili vyhlásenie o vine. Obžalovaný A. B. teda konkrétne urobil vyhlásenie o vine k skutom 1/, 3/ 4/ a 5/ tohto rozsudku. Tento obžalovaný však v prípade skutku 2/ tohto rozsudku, ktorý mal spáchať v spolupáchateľstve s obžalovaným ml. P. L., urobil vyhlásenie o nevine. Obžalovaný ml. I. J. urobil vyhlásenie o vine v prípade skutku 1/ tohto rozsudku. Obžalovaný K. L. takisto urobil vo vzťahu k skutku 1/ tohto rozsudku vyhlásenie o vine. Obžalovaná O. L. takisto k tomu istému skutku, teda k skutku 1/ tohto rozsudku, urobila vyhlásenie o vine. Obžalovaný ml. P. L. vykonal pred súdom vyhlásenie o vine k skutku 2/ tohto rozsudku. Obžalovaný ml. Q. R. k skutkom 3/ a 5/ tohto rozsudku predniesol pred súdom takisto vyhlásenie o vine. Obžalovaný S. B. k skutku 4/ tohto rozsudku urobil vyhlásenie o vine. Obžalovaná N. J. k tomu istému skutku 4/ tohto rozsudku, predniesla tiež vyhlásenie o vine. Obžalovaná T. J., totožne ako zostávajúci páchatelia, v prípade toho istého skutku 4/ tohto rozsudku, urobila vyhlásenie o vine. Takisto obžalovaná U. J., totožne ako všetci zostávajúci páchatelia, v prípade toho istého skutku 4/ tohto rozsudku, predostrela vyhlásenie o vine. Vzhľadom na to, že všetci obžalovaní; okrem obžalovaného A. B. vo vzťahu k skutku 2/ tohto rozsudku; teda k skutom 1/, 3/, 4/ a 5/ a vo vzťahu k skutku 2/ tohto rozsudku aj obžalovaný ml. P. L., urobili vyhlásenie o vine, odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené im v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a prítomnej zástupkyne poškodenej spoločnosti COOP Jednota ako aj zákonných zástupcov ml. obžalovaných, súd vyhlásenie obžalovaných; a to konkrétne obžalovaného A. B. v prípade skutkov 1/, 3/, 4/ a 5/; obžalovaných ml. I. J., K. L. a O. L. k skutkom 1/ tohto rozsudku; ml. P. L. k skutku 2/ tohto rozsudku; obžalovaného ml. Q. R. k skutkom 3/ a 5/ tohto rozsudku; obžalovaných S. B., N. J., T. J. a U. J. k skutku 4/ tohto rozsudku; prijal. Zároveň súd rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania všetkých skutkov; okrem skutku 2/ tohto rozsudku, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o nevine; sa nevykoná s tým; že sa najprv vykoná dokazovanie výsluchom A. B. k skutku 2/ tohto rozsudku, ako aj v podobe výsluchu ml. obžalovaného P. L. o účasti iného páchateľa na spáchaní žalovanej trestnej činnosti v prípade skutku 2/ tohto rozsudku; s tým, že následne budú títo zostávajúci obžalovaní vypočutí aj k výroku o treste, ako aj k výroku o náhrade škode; neskôr bude vypočutá prítomná zástupkyňa poškodenej COOP Jednoty k spôsobeniu škody v prípade skutkov 2/ a 3/ tohto rozsudku a vzápätí bolo vykonané aj zostávajúce dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody týkajúce sa všetkých skutkov obžaloby, teda skutkov 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ tohto rozsudku. U skutku 1/ tohto rozsudku, na tomto podklade súd rozhodol, že dňa 09. 01. 2022 obžalovaní A. B., ml. I. J., K. L. a O. L. sa pokúšali, najprv všetci štyria spoločne, násilím vniknúť do objektu potravín „Zoja“ v obci E., tým, že preskočili oplotenie a presunuli sa k zadnej časti tohto objektu, pričom obžalovaný A. B., s týmito obžalovanými prinesenou sekerou, sa snažil vypáčiť mrežu, no kvôli neúspechu všetci títo štyria obžalovaní utiekli; a po uplynutí krátkej doby na to, avšak už len obžalovaní A. B. a ml. I. J., sa na miesto činu opätovne vrátili a s tou istou sekerou spoločne, už iba títo dvaja obžalovaní, búchali po kľučke predných dverí týchto potravín, avšak napriek ich snahe sa im znovu, už iba im dvom, do objektu predajne potravín nepodarilo dostať, čím však spôsobili škodu poškodením kľučky dverí v sume 25,00 eur. Keďže všetci títo štyria obžalovaní svojím protiprávnym konaním bezprostredne smerovali k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej chceli zmocniť a čin spáchali vlámaním; po objektívnej stránke všetci títo štyria páchatelia naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a to v štádiu pokusu podľa ustanovenia § 14 Trestného zákona a zároveň vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona. V prípade skutku 2/ tohto rozsudku, zas súd dospel k tomu záveru, že obžalovaný ml. P. L. tým, že dňa 26. 12. 2021; spoločne, po prechádzajúcej dohode s iným páchateľom; pristúpili k zadnej budove predajne COOP Jednota v obci E., kde spolu obaja títo páchatelia vytrhli mrežu a následne mala najprv iná osoba rúbať sekerou do dverí a striedajúc sa aj s obžalovaným ml. P. L., ako aj tlačiac do dverí; sa im obom následne podarilo vyrúbať výplň dverí, na čo obaja títo páchatelia vošli na predajnú plochu, kde z regálov spoločne odcudzili fľaše rozličného množstva a rozličného druhu alkoholických nápojov; čím týmto konaním obaja títo páchatelia spôsobili tomuto spotrebnému družstvu škodu odcudzením tovaru v sume 73,21 eur a poškodením zariadenia v sume 126,76 eur. Teda tým, že tento mladistvý obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, pričom čin spáchal vlámaním, po objektívnej stránke naplnil

všetky pojmové znaky prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu. Zároveň mladistvý obžalovaný P. L. bol v období posledných dvadsiatich štyroch mesiacov právoplatne odsúdený Trestným rozkazom tunajšieho súdu; teda Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 1T/75/2020-1317, zo dňa 22. 06. 2021, za taký istý trestný čin; a preto bolo potrebné toto protiprávne konanie tohto mladistvého obžalovaného právne kvalifikovať nielen podľa základnej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ale aj podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, teda ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V prípade skutku 3/ tohto rozsudku, zas obžalovaní ml. Q. R. a A. B., opätovne po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pristúpili k objektu potravín COOP Jednota v Obci E., na ktorej budove sa najprv obžalovaný A. B. so sekerou, ktorú si priniesol, snažil rúbať do plastových dverí v oblasti zámku, avšak tieto dvere sa mu nepodarilo otvoriť, a preto tento obžalovaný do nich začal kopať, kedy sa už otvorili, na čo obaja títo obžalovaní vstúpili do predajne a napriek zapnutiu poplašného zariadenia obaja títo obžalovaní z tejto prevádzky odcudzili fľaše rozličného množstva a druhu alkoholických nápojov, škatuľky cigariet, ako aj finančnú hotovosť v sume 186,97 eur; čím týmto konaním obaja títo obžalovaní spôsobili škodu odcudzením v sume 659,41 eur, odcudzením finančnej hotovosti v sume 186,97 eur a poškodením vo výške 1.738, eur, teda celkovo škodu v sume 2.584,38 eur. Obaja tí istí obžalovaní sa mali spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, dopustiť aj skutku opísaného v bode 5/ tohto rozsudku; kedy mali obaja najprv pristúpiť k prednej časti neobývaného rodinného domu v obci E., preskočiac vstupnú kovovú bránku rodinného domu, dostaviac sa až po prejdení dvora k zadnej časti tohto domu, k skleníku, na čo po prejdení ktorého zas pristúpili k oknu, odkiaľ obžalovaný A. B. za použitia pracovného gola kľúča odstránil z plastových dverí zabezpečovaciu kovovú mrežu a následne nohou rozbil sklenenú výplň okna, cez ktoré sa potom obaja obžalovaní dostali do vnútra rodinného domu, odkiaľ odcudzili sadu kuchynského príboru v počte tridsiatich šiestich kusov, ako aj päť kusov fliaš 0,7 vodky; a následne obaja títo obžalovaní vyšli tým istým oknom von z rodinného domu, pričom po ceste im vypadli niektoré časti kuchynského príboru a odcudzený alkohol použili na vlastnú potrebu, teda z miesta činu odišli preč; čím týmto konaním poškodenému T. V. spôsobili škodu krádežou v sume 56,03 eur, poškodením dvierok na obývacej stene škodu v sume 51, eur a poškodením plastového okna škodu vo výške 256,74 eur. Rozhodujúca pri právnej kvalifikácii tohto protiprávneho konania oboch týchto obžalovaných bola pritom tá skutková okolnosť, že obžalovaný A. B. bol ako priestupkovo postihnutý za obdobný čin v období posledných dvanástich mesiacov, tak aj v období posledných dvadsiatich štyroch mesiacov bol aj odsúdený za taký istý trestný čin; s tým, že obžalovaný ml. Q. R., zas bol v posledných dvanástich mesiacov priestupkovo postihnutý za obdobný čin; a to či už príslušným správnym orgánom alebo Okresným súdom Vranov nad Topľou, tak, ako to bolo vymedzené v skutkovej vete tohto rozsudku. Keďže obaja títo obžalovaní sa teda v prípade oboch stíhaných skutkov; teda ako skutku 3/, tak aj skutku 5/ tohto rozsudku; zmocnili cudzej veci tým, že si ju prisvojili a tým spôsobili malú škodu na cudzom majetku, pričom čin spáchali aj vlámaním a zároveň boli obaja títo obžalovaní aj priestupkovo postihnutí v období posledných dvanástich mesiacov; a zároveň aj zničili a poškodili cudziu vec, čím takisto spôsobili aj malú škodu; súd v zhode s obžalobným návrhom konanie obžalovaného A. B. právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ako aj podľa ods. 2 písm. b) Trestného zákona, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie, a zároveň aj ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona; a konanie obžalovaného ml. Q. R. súd zas právne kvalifikoval v podstate tiež totožne ako konanie obžalovaného A. B., teda ako prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), písm. b), písm. g) Trestného zákona; teda nie aj podľa ods. 2 písm. b ) Trestného zákona; a tiež aj ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa ustanovenia § 245 ods.1 Trestného zákona. Obaja títo obžalovaní sa pritom oboch tých skutkov dopustili vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona. Konanie obžalovaných A. B., S. B., N. J., T. J. a U. J., u skutku 4/ tohto rozsudku, zas spočívalo v tom, že všetci títo piati obžalovaní najprv došli k prednej časti neobývaného rodinného domu v obci E., kde všetci títo obžalovaní za použitia sily vytlačili vstupnú kovovú bránku vedúcu do vnútra rodinného domu, čím sa dostali až na dvor, a po jeho prejdení sa presunuli až k zadnej časti dvora, kde sa nachádzala pivnica, kde takisto opätovne už len obžalovaný A. B., za použitia šraubováka, najprv odstránil zabezpečovaciu mrežu a následne železnou tyčou tento obžalovaný vypáčil drevené dvere vedúce do pivnice, odkiaľ už

všetci obžalovaní odcudzili taniere, poháre, fľaše zaváranín, predlžovací kábel, pumpu na bicykel, dve fľaše tvrdého domáceho alkoholu, ako aj dve fľaše vína neznámej značky. Keďže všetci títo obžalovaní si prisvojili cudziu vec tým; že sa jej zmocnili, pričom čin spáchali vlámaním, pričom sa ho dopustili aj spoločným konaním; po objektívnej stránke všetci piati naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona. Keďže súd prijal vyhlásenie o vine všetkých obžalovaných k tomuto skutku obžaloby, súd preniesol aj právny opis tohto skutku uvedený v obžalobnom návrhu do rozsudku, pričom v obžalobe bolo iba zjavne omylom uvedené, že títo páchatelia mali týmto svojím konaním spôsobiť aj malú škodu; čo sa však týkalo len obžalovaného A. B., po spočítaní ním spôsobenej škody aj inými skutkami; nie aj zostávajúcich obžalovaných; čo však už nebolo výslovne uvedené v právnej kvalifikácii konania týchto obžalovaných. Keďže obžalovaný A. B. bol, aj v čase spáchania tohto skutku; už za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov priestupkovo postihnutý, ako aj za taký istý trestný čin v období posledných dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený; jeho konanie; aj po zohľadnení ďalších skutkov uvedených pod bodmi 1/, 2/, 3/ a 5/ tohto rozsudku; bolo nevyhnutné právne posúdiť ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ako aj podľa ustanovenia ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o vine v prípade skutku 2/ tohto rozsudku u obžalovaného A. B.; a to výsluchom obžalovaného A. B. k skutku 2/ tohto rozsudku, obžalovaného ml. P. L. k účasti inej osoby na spáchaní tohto skutku, a následne oboch týchto obžalovaných aj k výroku o treste, ako aj k výroku o škode; ďalej výsluchom zástupkyne poškodenej COOP Jednoty - T. V. U. k výroku o škode v prípade skutkov 2/ a 3/ tohto rozsudku; následne aj výsluchom zostávajúcich obžalovaných, teda ml. I. J., K. L., O. L., ml. Q. R., S. B., N. J., T. J. a U. J. k výroku o treste a k výroku o škode; prečítaním výpovedí zákonných zástupcov mladistvých obžalovaných - Q. R., I. L. a G. R. z prípravného konania z dôvodu využitia ich zákonného oprávnenia odmietnuť vo veci vypovedať na hlavnom pojednávaní; prečítaním výpovedí zostávajúcich poškodených T. V., S. T. a W. M. za KOOPERATIVU poisťovňu a. s.; oboznámením aj znaleckého posudku znalca MUDr. Porvažníka z odvetvia psychiatrie na ml. obžalovaného I. J., ako aj početných znaleckých posudkov, či aj jedného odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, či Bratislava z viacerých odvetví; prečítaním výpovede svedkyne V. M. k skutku 2/ tohto rozsudku; či aj oboznámením viacerých listinných dôkazov, ako aj početných pripojených spisov tunajšieho súdu, ktoré boli pripojené k tomuto konaniu; na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. B. k skutku 2/ tohto rozsudku, vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 26. 12. 2021; kedy sa mal práve tento obžalovaný podľa obžaloby dopustiť žalovaného skutku pod bodom 2/ tohto rozsudku; bol celý deň doma so svojou družkou a s deťmi s tým, že v čase o 01:00 hod. ráno sa do jeho príbytku dostavili príslušníci PZ, ktorými bol aj zadržaný. Zároveň bol týmito príslušníkmi PZ pri svojom zadržaní dotazovaný aj na to, či nevykonal vlámanie do predajne COOP Jednota. Obžalovaný pritom v tejto súvislosti zdôraznil; že k ostatným skutkom, a to k všetkým štyrom v prejednávanej trestnej veci, ktoré spáchal sa priznáva; ale, že prejednávaného skutku sa nedopustil. Obžalovaný A. B. pritom nevedel vysvetliť motív priznania sa obžalovaného ml. P. L. k spáchaniu tohto stíhaného skutku a zotrval na tom, že on bol celý čas doma. Prípadný motív krivého obvinenia jeho osoby obžalovaným ml. P. L. odôvodňoval tento obžalovaný tým, že mladistvý obžalovaný P. L. mal jednu frajerku a tento mladistvý obžalovaný sa mal domnievať; že aj on, teda obžalovaný A. B. mal mať nejaký vzťah s touto jeho priateľkou; avšak tento obžalovaný nejaký pomer s priateľkou obžalovaného ml. P. L. popieral, tvrdiac, že má svoju družku. Tento mladistvý obžalovaný mal byť podľa vyjadrenia obžalovaného A. B. voči nemu zaujatý aj z toho dôvodu, že tento mladistvý obžalovaný má mať stále niečo proti nemu. Obžalovaný A. B. sa pritom ďalej vyjadril, že z počutia má vedomosť aj o tom, že predmetný skutok spáchal mladistvý obžalovaný P. L., ešte s inou osobou, aj keď tohto spolupáchateľa obžalovaného ml. P. L. tento obžalovaný nevedel stotožniť. Túto informáciu mal mať tento obžalovaný od svojej družky, ako aj od svojich kamarátov, bratrancov, ktorí mali v inkriminovaný večer vidieť tohto mladistvého obžalovaného ešte s nejakou inou osobou z osady, ktorú však títo jeho príbuzní nevedeli identifikovať. Tento obžalovaný sa pritom nevedel vyjadriť ani k spôsobu vlámania sa do predajne COOP Jednota. K výroku o treste a k výroku o náhrade škody tento obžalovaný vypovedal, že nevie uviesť počet svojich predchádzajúcich odsúdení, ale že súdne trestný bol asi trikrát, či štyrikrát za krádeže. Tento obžalovaný ešte dodal, že v roku 2019 bol vo výkone väzby a že akurát v dobe rozhodovania súdu v predmetnej

trestnej veci vykonával trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a troch mesiacov na podklade rozsudku vydaného tunajším súdom s tým, že po uplynutí troch mesiacov od vykonania prvého hlavného pojednávania dňa 16. 02. 2024 mu vznikne právo podať návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak podľa vyjadrenia tohto obžalovaného sa voči nemu iné trestné konanie nevedie. Obžalovaný síce ďalej potvrdil, že bol priestupkovo postihnutý, ale nevedel uviesť, za aké konkrétne priestupky. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že spôsobenú škodu vo vzťahu ku všetkým skutkom, ku ktorým urobil vyhlásenie o vine, neuhradil ani čiastočne s tým, že poškodenú kľučku v prípade skutku 1/ tohto rozsudku prejavil ochotu poškodenému zaplatiť. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril, že aktuálne je zaradený do práce vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca. V dobe, keď sa nenachádzal vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, tak mala družka tohto obžalovaného posielať mu peniaze, keďže táto jeho družka je poberateľkou materského príspevku vo výške 400,00 eur. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že je otcom troch maloletých detí vo veku šiestich, piatich a troch rokov. Obžalovaný ešte ďalej dodal, že pokiaľ nebol vo výkone trestu, tak chodil na brigády do Čiech, kde zarobil za dva, či tri týždne sumu 500,00 eur, či 600,00 eur. Na záver tento obžalovaný ešte uviedol, že žije so svojou matkou a s družkou v rodinnom dome patriacom jeho nebohému otcovi, ktorý zomrel minulý rok. Z výpovede obžalovaného ml. P. L., k skutku 2/ tohto rozsudku, na hlavnom pojednávaní súd zistil, že dňa 26. 12. 2021, pri spáchaní tohto skutku bol spolu on, ako aj obžalovaný A. B. s tým, že aj príslušníkom PZ sa tento mladistvý obžalovaný, podľa svojich slov, priznal s tým, že daný skutok mal spáchať spoločne s obžalovaným A. B.. K samotnému spáchaniu tohto skutku sa tento mladistvý obžalovaný vyjadril, že do týchto potravín vnikli spolu s druhým obžalovaným zozadu, a to pomocou sekery, pri používaní ktorej sa obaja títo obžalovaní striedali. Mladistvý obžalovaný ďalej vypovedal, že z tejto predajne potravín zobrali asi osem, či šesť fliaš tvrdého alkoholu, tento mladistvý obžalovaný však nevedel uviesť druh týchto alkoholických nápojov, ktorí mali obaja títo obžalovaní doma aj spolu vypiť. K svojmu vzťahu k obžalovanému 1/ A. B. sa mladistvý obžalovaný P. L. vyjadril tak, že matka obžalovaného A. B. a jeho starý otec boli súrodenci. Tento mladistvý obžalovaný však ďalej tvrdil, že jeho vzťah k obžalovanému A. B. nie je nepriateľský. Tvrdenie obžalovaného 1/ A. B.; že tento ml. obžalovaný je voči nemu zaujatý, a to z toho dôvodu, že mladistvý obžalovaný P. L. sa domnieva, že obžalovaný A. B. mal nejaký pomer s priateľkou tohto mladistvého obžalovaného; obžalovaný ml. P. L. jednoznačne vylúčil. Tento mladistvý obžalovaný pritom vysvetlil, že žije so svojou partnerkou už dva roky od roku 2022 a že ani nemal vedomosť o tom, že by táto jeho družka mala niekedy nejaký vzťah s obžalovaným A. B., ktorý je jeho bratrancom. Tento mladistvý obžalovaný aj jednoznačne trval na tom, že pri spáchaní tohto skutku s ním bol obžalovaný A. B.. K ďalšiemu tvrdeniu obžalovaného 1/ A. B.; že družka, ako aj bratranci tohto obžalovaného mu mali oznámiť, že mladistvý obžalovaný P. L. išiel vtedy do tých potravín s nejakou inou osobou z osady, aj keď mu nevedeli povedať s kým konkrétne; sa tento mladistvý obžalovaný vyjadril, že pokiaľ niekto tvrdil, že túto krádež spáchal on ešte s nejakým bezdomovcom v Kežmarku, tak by malo ísť o bezdomovca, ktorý bol trinásť rokov vo výkone trestu, avšak do roku 2021 v danej lokalite ani vôbec nebýval a do tejto oblasti prišiel až v roku 2022, s tým; že tento mladistvý obžalovaný nevedel uviesť ani meno toho bezdomovca, avšak mal prezývku „P..“ Mladistvý obžalovaný P. L. sa ďalej vyjadril, že spáchanie predmetného skutku 2/ tohto rozsudku bolo nápadom obžalovaného 1/ A. B., keďže tento obžalovaný prišiel k nemu domov a navrhol mu spáchanie tohto skutku, čo mal tento mladistvý obžalovaný uviesť aj v prípravnom konaní. Sekera; ktorou mali obaja títo obžalovaní rozbiť vzadu dvere na danom objekte potravín; pritom podľa udania tohto mladistvého obžalovaného patrila obžalovanému 1/ A. B.. K svojim predchádzajúcim odsúdeniam sa tento mladistvý obžalovaný vyjadril, že bol trestne stíhaný niekedy v roku 2018, či v roku 2019 za krádež v spolupáchateľstve v predajni potravín ZOJA s tým, že vtedy nekradol s obžalovaným 1/ A. B., za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní sedemdesiat hodín, ktorý vykonal v celom rozsahu. Spôsobenú škodu pritom tento mladistvý obžalovaný nenahradil. K svojim osobným a majetkovým pomerom tento mladistvý obžalovaný uviedol, že žije s matkou, s bratom, ako aj s otcom, s tým, že aj keď má manželku, je bezdetný. Tento mladistvý obžalovaný ešte doplnil, že by sa mal zúčastniť aktivačných prác s tým, že nemá žiaden príjem a že rodičia taktiež pracujú v rámci aktivačných prác. Mladistvý obžalovaný prejavil súhlas s uložením trestu domáceho väzenia, s tým, že síce v ním obývanom obydlí majú elektrickú prípojku, avšak, že v ich príbytku nie je pokrytie signálom mobilných sietí. Tento mladistvý obžalovaný prejavil taktiež súhlas s uložením trestu povinnej práce, s tým, že nie je invalidný, nemá žiadne závažné zdravotné problémy; pričom bol súdom poučený aj o podmienkach premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Zástupkyňa poškodenej COOP Jednota, spotrebné družstvo, JUDr. Mgr. Zdenka Harakaľová, pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, najprv k skutku 2/ tohto rozsudku, uviedla, že dňa 26. 12. 2021 na predajni potravín Sačurov tomuto družstvu bola vlámaním spôsobená škoda na tovare v celkovej výške v predajnej cene 73,21 eur. Pri tejto krádeži bol pritom poškodený tovar a to konkrétne alkoholické nápoje. Zároveň bola týmto skutkom tejto poškodenej spoločnosti spôsobená aj škoda na majetku, keďže boli poškodené dvere, ktoré opravilo ich družstvo vo vlastnej réžii, s tým, že túto škodu uvedené družstvo vyčíslilo na sumu 126,76 eur. Celková škoda, ktorá bola spôsobená tomuto družstvu, teda bola vo výške 199,97 eur, ktorá pritom do doby výsluchu tejto predstaviteľky v konaní pred súdom nebola tomuto družstva ani uhradená. Táto zástupkyňa ešte v konaní pred súdom dodala, že spôsobenú škodu si v poisťovni ani neuplatnili, pretože v poistnej zmluve bola ustanovená vysoká spoluúčasť a samotná škoda bola pritom nízka. Na záver svojej výpovede svedkyňa T. V. U. pred súdom navrhla zaviazať oboch obžalovaných, teda obžalovaného A. B., ako aj obžalovaného ml. P. L. na náhradu škody spoločne a nerozdielne. K skutku 3/ obžaloby, sa zas v konaní pred súdom táto predstaviteľka poškodeného družstva vyjadrila, že dňa 17. 12. 2021 im vlámaním do predajne potravín bola spôsobená škoda na tovare v predajnej cene 659,41 eur, pričom im bola aj odcudzená hotovosť vo výške 186,97 eur a zároveň im bola spôsobená aj škoda na majetku, a to konkrétne poškodením dverí vo výške 1.738,00 eur. Spolu celková škoda v prípade tohto skutku tak podľa vyjadrenia tejto predstaviteľky poškodeného spotrebného družstva dosiahla hodnotu vo výške 2.584,38 eur. Poisťovňa pritom uhradila ich družstvu sumu 1.634,22 eur a zostatok, ktorý im nebol uhradený ku dňu výpovede tejto zástupkyne na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2024, predstavoval sumu 950,16 eur. Keďže doposiaľ nebola škoda tomuto spotrebnému družstvu páchateľmi uhradená, navrhla táto svedkyňa zaviazať obžalovaných, ktorí mali skutok spáchať, na náhradu škody spoločne a nerozdielne. Svedkyňa ešte naviac vysvetlila, že Kooperativa poisťovňa im neuhradila odcudzenú hotovosť. Podľa výpovede mladistvého obžalovaného I. J., v konaní pred súdom, tento doposiaľ nebol trestne stíhaný, avšak bol už dvakrát vyšetrovaný policajnými orgánmi, aj keď súdne trestaný tento mladistvý obžalovaný ešte nebol. Mladistvý obžalovaný ešte ďalej zdôraznil, že v čase svojho výsluchu v konaní pred súdom dovŕšil vek šestnástich rokov. Mladistvý obžalovaný pritom zobral na vedomie poučenie súdu, že by prípadne postačovalo aj prejednanie skutku pred súdom na účely rozhodnutia súdu o upustení od jeho potrestania, resp. o podmienečnom upustení od jeho potrestania, s poukazom na to, že tento mladistvý obžalovaný sa prvýkrát zúčastňuje súdneho pojednávania. Mladistvý obžalovaný ďalej tvrdil, že v minulosti nebol ani priestupkovo postihnutý. Povinnú školskú dochádzku tento mladistvý obžalovaný podľa svojich slov ukončiť minulý školský rok. V čase rozhodovania súdu v prejednávanom prípade tento mladistvý obžalovaný nebol zamestnaný, keďže navštevoval prvý ročník Stredného odborného učilišťa v odbore zvárač. Aj keď tento mladistvý obžalovaný podľa svojho vyjadrenia nenahradil spôsobenú škodu, prejavil ochotu nahradiť škodu za kľučku poškodenému S. T.. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento mladistvý obžalovaný vyjadril, že žije s oboma rodičmi, ako aj so svojimi ôsmimi súrodencami, s tým, že si neprivyrába brigádnicky. Tento mladistvý obžalovaný takisto prejavil vôľu podrobiť sa trestu domáceho väzenia, keďže v obydlí majú elektrickú prípojku a takisto sa v jeho príbytku nachádza aj pokrytie signálom mobilných sietí. K svojmu školskému vyučovaniu sa tento mladistvý obžalovaný vyjadril, že vyučovanie mu začína o 08:00 hod. ráno a končí mu o 14:00 hod. s tým, že cesta do školy a zo školy domov mu trvá asi približne hodinu a aj samotnú odbornú prípravu absolvuje na tej istej škole. Tento mladistvý obžalovaný teda zhrnul, že do školy odchádza asi okolo 07:00 hod. a že zo školského vyučovania sa vracia naspäť domov najneskôr okolo 15:00 hod. až 16:00 hod. Tento mladistvý obžalovaný však výslovne nesúhlasil s nosením tzv. náramku. Mladistvý obžalovaný I. J. však prejavil súhlas s uložením trestu povinnej práce, s tým, že nie je invalidný a netrpí ani žiadnymi zdravotnými problémami, pričom súd aj tohto mladistvého obžalovaného poučil o predpokladoch premeny tohto druhu trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa výpovede obžalovaného K. L. v konaní pred súdom, tento bol iba jedenkrát trestne stíhaný za rozbitie izby, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní sto hodín a ktorý trest v celom rozsahu aj vykonal. Obžalovaný sa síce ďalej vyjadril, že aj v čase rozhodovania v prejednávanom prípade by mal byť trestne stíhaný, ale nevedel sa vyjadriť, že za aký trestný čin. Obžalovaný tiež potvrdil, že v minulosti bol aj priestupkovo postihnutý. Škodu v prípade spáchaného skutku 1/ tohto rozsudku pritom nenahradil. K svojim osobným a majetkovým pomerom tento obžalovaný uviedol, že žije s matkou, s bratom, ako aj so sestrou; s tým, že je aj otcom dvoch detí vo veku jedného roka a jedného mesiaca, o ktoré maloleté deti sa stará, podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, jeho družka. Obžalovaný je pritom nezamestnaný, avšak nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ktoré poberá len jeho družka, a to v podobe materskej dávky

v sume 400,00 eur. Totožne, ako zostávajúci obžalovaní, aj tento obžalovaný prejavil súhlas s uložením trestu domáceho väzenia a vyjadril sa tiež, že v obydlí majú elektrickú prípojku, ako aj pokrytie signálom mobilných sietí. Obžalovaný súhlasil aj s uložením trestu povinnej práce, keďže nie je invalidný a netrpí ani žiadnymi zdravotnými problémami s tým, že starostlivosť o maloleté deti by dokázala zabezpečiť jeho družka. Obžalovaný bol takisto poučený aj o možnosti premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaná O. L. zas na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti bola súdne potrestaná za zanedbanie starostlivosti o svoje maloleté dieťa; ktoré bolo umiestnené do detského domova a ktoré si neskôr zobral do svojej starostlivosti jeho otec, ako aj za krádež mikín, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace, so skúšobnou dobou v trvaní pätnástich mesiacov a ktorá skúšobná doba by jej mala naďalej plynúť. Táto obžalovaná takisto potvrdila, že bola aj viackrát priestupkovo postihnutá, avšak s tým, že dvakrát prevzala na seba zodpovednosť za to, že drevo ukradol jej syn. K náhrade spôsobenej škody v prípade spáchaného skutku 1/ tohto rozsudku sa zas táto obžalovaná vyjadrila, že s poškodeným S. T. sa dohodla, že po uskutočnení prvého hlavného pojednávania, v pondelok dňa 19. 02. 2024, zaplatí tomuto poškodenému za kľučku celú sumu vo výške 25,00 eur, keďže tento poškodený si už dal kľučku vyrobiť skôr. Neskôr táto obžalovaná súdu predlžila aj potvrdenie o úhrade tejto škody tomuto poškodenému. K svojim osobným a majetkovým pomerom táto obžalovaná uviedla, že je matkou dvoch maloletých dcér vo veku trinásť rokov a deviatich rokov. Keďže matka tejto obžalovanej sa podľa vyjadrenia tejto obžalovanej mala nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody v Levoči a jej otec nemal prejavovať záujem ako o jej osobu, tak ani o jej dcéru; čiže podľa názoru tejto obžalovanej by sa o jej maloleté deti nevedela postarať žiadna iná osoba okrem nej, pričom s oboma svojimi dcérami táto obžalovaná pravidelne navštevuje odborných lekárov, keďže tieto trpia ochoreniami závažnejšieho charakteru. Táto obžalovaná mala byť pritom, podľa svojho vyjadrenia, poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 120,00 eur, ako aj dávok v hmotnej núdzi vo výške 74,00 eur, pričom jej staršia dcéra mala poberať ešte náhradné výživné vo výške 86,00 eur s tým, že žiadne ďalšie štátne sociálne dávky táto obžalovaná už nemala poberať. Táto obžalovaná takisto prejavila ochotu podrobiť sa trestu domáceho väzenia, keďže v obydlí má elektrickú prípojku, ako aj pokrytie signálom mobilných sietí. Táto obžalovaná súhlasila aj s uložením trestu povinnej práce, keďže nie je invalidná a netrpí ani žiadnymi zdravotnými problémami. Totožne, ako ostatní obžalovaní, aj táto obžalovaná bola upovedomená o podmienkach premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výpovede obžalovaného ml. Q. R. na hlavnom pojednávaní zas súd zistil, že síce tento nevedel uviesť, koľkokrát bol trestne stíhaný, bol už však vo výkone trestu odňatia slobody v Sabinove v trvaní šiestich mesiacov, konkrétne od 03. 05. 2023 do 30. 10. 2023 s tým, že vykonal celý trest. Takisto mal byť tento obžalovaný asi mesiac pred vykonaním jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 16. 02. 2024 odsúdený Trestným rozkazom tunajšieho súdu iného zákonného samosudcu za krádež v COOP Jednote v E., avšak tento mladistvý obžalovaný zdôraznil, že voči uvedenému trestnému rozkazu ihneď podal odpor. Obžalovaný ešte naviac dodal, že síce bol v minulosti priestupkovo postihnutý, nevedel však uviesť počet týchto postihnutí, ale bol priestupkovo postihnutý za krádež dreva, za čo mu boli uložené blokové pokuty, ktoré však nezaplatil. Mladistvý obžalovaný pritom podľa svojho udania spôsobenú škodu v prípade ním spáchaného skutku nenahradil. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento mladistvý obžalovaný takisto vyjadril, že má dve maloleté deti a to Q. R. vo veku skoro troch rokov a Q. R., ktorá dňa 22. 01. 2024 dovŕšila jeden rok s tým, že tento mladistvý obžalovaný mal žiť spolu so svojou družkou C. J.. Mladistvý obžalovaný ďalej ešte tvrdil, že jeho družka by sa o ich spoločné maloleté deti nedokázala postarať, keďže tento mladistvý obžalovaný chodí po drevo a takisto si brigádnicky privyrába, z čoho má príjem asi 30,00 eur až 40,00 eur denne. Mladistvý obžalovaný pritom ešte zdôraznil, že od svojho návratu z výkonu trestu odňatia slobody nespáchal žiadne protiprávne konanie. Mladistvý obžalovaný pritom tiež tvrdil, že jeho príjem pozostáva z toho, že jeho družka poberá materský príspevok vo výške 460,00 eur, s tým, že on sám žiadne štátne sociálne dávky nepoberá, pričom žije so svojimi rodičmi, ako aj so svojimi súrodencami. S uložením trestu domáceho väzenia tento mladistvý obžalovaný prejavil súhlas s tým, že v obydlí má elektrickú prípojku a nachádza sa tam aj pokrytie signálom mobilných sietí. Mladistvý obžalovaný takisto prejavil súhlas s uložením trestu povinnej práce s tým, že nie je invalidný a netrpí ani žiadnymi zdravotnými problémami. Mladistvý obžalovaný si bol pritom vedomý aj premeny trestu povinnej práce, či aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Vychádzajúc z výpovede obžalovaného S. B. na hlavnom pojednávaní, tento v čase konania jeho výsluchu v prejednávanej trestnej veci mal byť podľa svojho vyjadrenia už štvrtýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, s tým, že v minulosti bol odsúdený za krádež, ako aj za neposkytovanie potrebnej opatery svojmu maloletému dieťaťu. V čase konania jeho výpovede v konaní pred súdom vykonával trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s tým, že po uplynutí doby šiestich mesiacoch by mohol požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný síce nevedel uviesť počet svojich súdnych potrestaní, ale dohromady mohol byť podľa svojho udania trestne stíhaný deväťkrát s tým, že aktuálne, v čase vykonávania jeho výpovede v tomto trestnom konaní, by nemal byť trestne stíhaný. Tento obžalovaný takisto potvrdil, že bol v minulosti aj priestupkovo postihnutý, avšak opätovne nevedel uviesť počet týchto priestupkových postihnutí. Škodu spôsobenú v prípade ním spáchaného skutku pritom tento obžalovaný nenahradil s tým, že tento obžalovaný si pamätal len to, že keď odchádzal z miesta činu, tak rozbil taniere. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril, že žije iba s družkou a s deťmi vo veku štrnásť rokov, trinásť rokov, dvanásť rokov, siedmich rokov a piatich rokov. Podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, jeho družka pracovala na aktivačných prácach, keďže jeho vyradili a jeho družku zas zaradili s tým, že jeho družka mala mať príjem 320,00 eur a samotný tento obžalovaný zas mal príjem vo výške 185,00 eur s tým, že žiaden iný príjem tento obžalovaný už nepoberal. Obžalovaná N. J. zas na hlavnom pojednávaní uviedla, že doposiaľ nebola trestne stíhaná, avšak priestupkovo postihnutá bola už za dva priestupky. Škodu v prípade spáchaného skutku doposiaľ táto obžalovaná, podľa svojho vyjadrenia, nenahradila. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa zas táto obžalovaná vyjadrila, že je matkou jednej dcéry vo veku štyroch rokov s tým, že jej druh zomrel a že teda žije s otcom, ktorý sa nedávno znovu oženil. Príjem tejto obžalovanej mal pozostávať z náhradného výživného vo výške 86,00 eur, ako aj z rodinných prídavkov vo výške 60,00 eur, pričom otec tejto obžalovanej nemal byť zamestnaný a mal poberať len dávky v hmotnej núdzi vo výške 420,00 eur. Iné cenné hnuteľné a nehnuteľné veci táto obžalovaná nevlastnila. Táto obžalovaná takisto prejavila súhlas s uložením trestu domáceho väzenia s tým, že v obydlí má elektrickú prípojku, ako aj pokrytie signálom mobilných sietí. Takisto táto obžalovaná prejavila vôľu podrobiť sa uloženiu trestu povinnej práce, keďže nie je invalidná a ani nemá nijaké zdravotné problémy s tým, že počas výkonu tohto druhu trestu by sa o jej maloletú dcéru dokázal postarať jej otec. Aj táto obžalovaná bola poučená o podmienkach premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výpovede obžalovanej T. J. v konaní pred súdom vyplýva, že táto bola v minulosti iba jedenkrát súdne trestaná za trestný čin krádeže v obchode v roku 2017, za ktorý čin bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody, pričom táto obžalovaná sa domnievala, že skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia jej už uplynula. Táto obžalovaná takisto potvrdila, že bola priestupkovo postihnutá za jeden priestupok, nevedela však uviesť, za aký konkrétne. Škodu spôsobenú v prípade spáchaného skutku pritom táto obžalovaná nenahradila. K svojím osobným a majetkovým pomerom sa zas táto obžalovaná vyjadrila, že je matkou troch maloletých detí vo veku piatich rokov, štyroch rokov a dvoch rokov s tým, že táto obžalovaná žije so svojou svokrou a jej druh, obžalovaný 1/ A. B., sa nachádzal v čase jej výsluchu v konaní pred súdom vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že žiadna iná osoba s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Príjem tejto obžalovanej mala pritom predstavovať materská dávka vo výške 520,00 eur a jej svokra za výkon aktivačných prác mala mať príjem 170,00 eur. Táto obžalovaná takisto prejavila vôľu vykonať trest domáceho väzenia, keďže mala mať v obydlí elektrickú prípojku a nachádzalo sa tam aj pokrytie signálom mobilných sietí. Obžalovaná súhlasila aj s uložením trestu povinnej práce, keďže nie je invalidná a ani nemala mať žiadne zdravotné problémy, pričom počas výkonu tohto druhu trestu by sa o jej maloleté deti dokázala postarať jej svokra. Obžalovaná si zároveň uvedomovala možnosť premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa výpovede obžalovanej U. J. na hlavnom pojednávaní, táto síce nevedela uviesť, koľkokrát bola v minulosti súdne trestaná a za aké trestné činy, avšak tvrdila, že v dobe vykonávania jej výsluchu v konaní pred súdom dňa 16. 02. 2024 vykonávala podmienečný trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za krádež v roku 2023, s tým, že nemala vedomosť o tom, že by ešte pred týmto odsúdením bola niekedy predtým trestne stíhaná. Táto obžalovaná pritom poprela, že by bola v minulosti priestupkovo postihnutá. Takisto, ako ostatní obžalovaní, ani táto obžalovaná nenahradila spôsobenú škodu v prípade spáchaného skutku. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa táto obžalovaná vyjadrila, že je matkou piatich detí vo veku pätnásť, štrnásť, trinásť rokov, ako aj

siedmich a štyroch rokov. Táto obžalovaná mala bývať v spoločnej domácnosti so svojím druhom, obžalovaným 7/ S. B., ako aj so svojimi deťmi. Táto obžalovaná mala byť pritom poberateľkou príspevku v hmotnej núdzi vo výške 85,00 eur, ako aj rodinných prídavkov vo výške 300,00 eur s tým, že jej druh zas poberal dávky v sume 150,00 eur. Táto obžalovaná súhlasila s uložením trestu domáceho väzenia, keďže vo svojom obydlí má elektrickú prípojku, ako aj pokrytie signálom mobilných sietí. Takisto obžalovaná prejavila vôľu podrobiť sa uloženiu trestu povinnej práce, keďže nie je invalidná a ani nemá žiadne závažné zdravotné problémy s tým, že táto obžalovaná si uvedomovala možnosť premeny trestu povinnej práce, ako aj trestu domáceho väzenia, na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň však táto obžalovaná uviedla, že trpí epilepsiou, podľa jej názoru závažného charakteru. Zákonná zástupkyňa mladistvého obžalovaného Q. R., Q. R., na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné oprávnenie a odmietla vo veci vypovedať. Z jej prečítanej svedeckej výpovede v prípravnom konaní súd zistil, že o spáchaní skutkov jej synom sa dozvedela až neskôr. Najprv však mal tento mladistvý obžalovaný hrať karty s obžalovaným A. B.. Podľa vyjadrenia tejto svedkyne, jej syn sa jej neskôr priznal, že bol kradnúť v Jednote nejaké veci, čo však táto svedkyňa zistila aj tak, že v jej domácnosti sa nachádzal cukor. K správaniu svojho syna, teda obžalovaného ml. Q. R., sa táto svedkyňa vyjadrila, že to nie je zlý chlapec, že ju počúva a takisto jej pomôže pri domácich prácach. Jej syn pritom najprv navštevoval Strednú školu v E., pričom po absolvovaní prvého ročníka štúdia ho zo školy prepustili, a vtedy spolu s ňou začal chodiť vykonávať aktivačné práce. Je syn hrával aj futbal za dorast v obci E.. Svedkyňa I. L., matka zas mladistvého obžalovaného P. L., využijúc takisto svoje zákonné právo odmietnuť vo veci vypovedať na hlavnom pojednávaní, v prečítanej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v čase spáchania daného skutku jej synom, bola vo výkone trestu odňatia slobody za záškoláctvo mladších detí. Táto svedkyňa tvrdila, že jej syn nikdy predtým nekradol a že začal kradnúť až vtedy, keď sa vrátila z výkonu trestu odňatia slobody dňa 23. 12. 2021. Neskôr jej syn odišiel za prácou na územie Českej republiky a domov sa mal vrátiť dňa 26. 06. 2022. K správaniu sa svojho syna táto svedkyňa uviedla, že tento je dobrý, že je slušný a že riadne navštevuje školu. Svedkyňa však ďalej tvrdila, že tento mladistvý obžalovaný už bol vo výkone väzby za krádež, avšak tento trest si už mal odpracovať. Z výpovede ďalšej zákonnej zástupkyne mladistvého obžalovaného I. J., svedkyne G. R.; ktorej výpoveď z prípravného konania bola takisto v konaní pred súdom oboznámená z dôvodu využitia jej zákonného práva na hlavnom pojednávaní vo veci odmietnuť vypovedať; súd zistil, že na druhý deň ráno sa dozvedala, že jej syn bol spolu s obžalovanými O. L., A. B. a K. L., kradnúť večer v potravinách, ale že tam nič nepoškodili. K správaniu sa svojho syna táto svedkyňa uviedla, že jej syn je dobrý, že jej pomáha v domácnosti a že riadne navštevuje školu, s tým, že ani raz neprepadol. Jej syn doposiaľ, podľa tvrdenia tejto svedkyne ,nikdy nekradol a tomu táto svedkyňa následne vysvetlila, že nemôže kradnúť, na čo jej mal syn prisľúbiť, že už kradnúť nebude. Z výpovede poškodeného T. V. v prípade skutku 4/ a skutku 5/ tohto rozsudku z prípravného konania zas súd zistil, že v jeho rodičovskom rodinnom dome došlo ku krádežiam dňa 23. 11. 2021, ako aj dňa 28. 11. 2021. Tento poškodený pritom doplnil, že v čase spáchania týchto skutkov sa zdržiaval v zahraničí. Poškodený však zistil, že z vnútra domu boli odcudzené rôzne veci, ako aj alkohol, pričom bol aj zničený nábytok. Poškodený nevedel pritom presne konkretizovať, čo mu bolo odcudzené a ani v akej hodnote. Išlo však o rôzne káble, náradie a také veci, ktoré boli uskladnené v pivnici. Celková škoda vyčíslená poisťovňou Allianz bola podľa tvrdenia tohto poškodeného v sume 950,00 eur, avšak táto škoda mu nebola vyplatená, keďže poistná zmluva bola uzatvorená na meno jeho otca a tento už bol v čase spáchania oboch skutkov nebohý. Škoda rozbitím okna bola týmto poškodením vyčíslená na sumu 256,74 eur, o čom doložil aj faktúru. Z tohto dôvodu si teda tento poškodený uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z krádeže vo výške 950,00 eur a za poškodené okno v sume 256,74 eur. Pokiaľ ide skutok 5/ tohto rozsudku, tak sa poškodený V. vyjadril, že po oznámení jeho sesternicou G. V. sa vrátil z Holandska domov a po prezretí rodinného domu zistil, že bola ukradnutá sada kuchynského príboru striebornej farby v počte tridsaťšesť kusov a päť kusov fliaš alkoholu 0,7 l vodky. K škode spôsobenej poškodením sa tento poškodený vyjadril, že mal vytrhnutú kovovú mrežu a rozbité a zložené celé plastové okno, ďalej poškodené dvierka na obývacej stene, ktoré bolo vytrhnuté. V čase jeho výsluchu v prípravnom konaní dňa 21. 12. 2021, uvedené okno nebolo ešte opravené a tento poškodený

dodatočne doložil faktúru. Mreža pritom nebola poškodená, bola znova namontovaná a okno mal v čase svojho výsluchu zadebnené. Na záver tento poškodený uviedol, že škoda krádežou mu bola spôsobená približne vo výške 150,00 eur a škoda poškodením okna a dvierok na obývacej stene vo výške približne 300,00 eur, pričom v takejto súhrnnej výške si tento poškodený uplatnil aj nárok na náhradu škody. Podľa výpovede poškodeného S. T.; pokiaľ ide o skutok 1/ tohto rozsudku, z prípravného konania a ktorá bola takisto na hlavnom pojednávaní prečítaná; tento uviedol, že pri vlámaní sa mu do predajne s označením „ZOJA“ v obci E., mu bola poškodená iba kľučka dverí a to vo výške 25,00 eur. Tento poškodený si pritom nárok na náhradu škody ani neuplatnil. Z výpovede predstaviteľa Kooperativa poisťovne, a. s., Ing. Kreheľa, z prípravného konania, ktorá bola takisto na hlavnom pojednávaní oboznámená, zas súd zistil, že v prípade skutku 3/ tohto rozsudku zo dňa 17. 12. 2021, táto poisťovňa uhradila poškodenej COOP Jednote dňa 31. 05. 2022 poistné plnenie vo výške 1.634,22 eur. Samotná škoda bola vyčíslená na sumu 1.738,00 eur bez DPH, čo bola škoda na budove a zásoby boli zas vyčíslené na sumu 571,22 eur. Hotovosť odcudzená z pokladne však tejto poškodenej spoločnosti nebola preplatená, nakoľko pokladňa nebola riadne uzamknutá, ako sa to vyžaduje v zmluvných podmienkach. Uplatnený nárok na poistné plnenie zo strany poškodenej spoločnosti bol pritom krátený aj o spoluúčasť vo výške 675,00 eur. Z tohto dôvodu si táto poškodená poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.634,22 eur. Vo veci bol v prípravnom konaní zabezpečený aj znalecký posudok znalca MUDr. Porvažníka, ktorý vo vzťahu k mladistvému obžalovanému I. J. uviedol, že tento je síce duševne zaostalý, s tým, že jeho intelekt sa nachádza v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, avšak táto zaostalosť nemala zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, aj s ohľadom na charakter skutku. Znalec pritom pripustil len nepodstatné zníženie jeho ovládacích schopností v čase spáchania skutku. Tento mladistvý obžalovaný je pritom schopný chápať a aj chápe zmysel trestného konania. U tohto mladistvého obžalovaného pritom tento znalec nezistil žiadnu závislosť od alkoholu, či od iných psychotropných látok a jeho pobyt na slobode nepovažoval za nebezpečný. Zároveň ako súčasť vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené aj početné znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, ako aj odborné stanovisko tohto expertízneho ústavu. V rámci prípravného konania boli zabezpečené aj početné listinné dôkazy, v podobe rodných listov všetkých troch mladistvých obžalovaných, priestupkových spisov týkajúcich sa prvého skutku, ako aj piateho skutku tohto rozsudku, takisto aj záznamy o vydaní veci v podobe kamerových záznamov zo spáchania skutku 2/ tohto rozsudku. Zabezpečené boli aj zápisnice o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou vo vzťahu k všetkým skutkom rozsudku. Poškodená COOP Jednota v prípade skutku 2/ a v prípade skutku 3/ tohto rozsudku predložila aj vyčíslenie škody s ďalšími listinnými dôkazmi. Poškodená Kooperativa poisťovňa a. s. takisto predložila aj oznámenie o poistnom plnení, či aj dokument označený ako uplatnenie nároku na náhradu škody. Už v prípravnom konaní boli zabezpečené príslušné súdne rozhodnutiam; a to Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 1T/75/2020-1317, zo dňa 22. 06. 2021, ako aj Trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020. Na ustálenie výšky spôsobenej škody boli zabezpečené aj vyčíslenia škody poškodenou COOP Jednotou, spotrebné družstvo, pokiaľ ide o skutok 2/, ako aj 3/ tohto rozsudku, ako aj odborné vyjadrenia vo vzťahu k skutku 4/ tohto rozsudku, ako aj k skutku 5/ tohto rozsudku. V prípravnom konaní boli zabezpečené aj správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou na obžalovaného ml. I. J., ml. Q. R. a na ml. P. L., ako aj správa Základnej školy E. na mladistvého obžalovaného I. R.. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca podal správu aj na obžalovaného A. B.. Na všetkých obžalovaných bola zabezpečená aj správa z obce E. o ich povesti, ako aj výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov opätovne na všetkých obžalovaných.

V konaní pred súdom boli oboznámené aj početné pripojené spisy tunajšieho súdu; a to konkrétne sp. zn. 2T/27/2023, sp. zn. 13T/42/2021, sp. zn. 1T/81/2021, sp. zn. 1T/4/2020 sp. zn. 2T/67/2021, sp. zn. 0T/6/2023, sp. zn. 13T/11/2023, ako aj sp. zn. 12T/46/2023. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku 2/ tohto rozsudku, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V prípade tohto skutku tohto rozsudku, jeho spáchanie; ako obžalovaným A. B., tak aj obžalovaným ml. P. L.; ktorý sa k jeho spáchaniu aj priznal; preukazuje práve výpoveď obžalovaného ml. P. L. a ktorý za druhého spolupáchateľa jednoznačne označil spoluobžalovaného A. B.. Za podporné dôkazy preukazujúce spáchanie tohto skutku oboma týmito obžalovanými, pritom súd ešte považoval; jednak svedeckú výpoveď svedkyne V. M., vedúcej príslušnej predajne potravín spotrebného družstva COOP Jednota; či aj ďalšie listinné dôkazy v podobe zápisnice o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou, ktorá zas dokumentovala spôsob vniknutia oboch týchto páchateľov do tohto objektu. Pokiaľ ide o výšku a jej jednotlivé zložky, spôsobenú škodu; či už krádežou, tak aj poškodením; táto bola preukázaná nielen výpoveďou predstaviteľky tejto poškodenej spoločnosti COOP Jednoty, ale aj týmto spotrebným družstvom predloženými dokladmi. Obžalovaného A. B.; ktorý tvrdil, že v uvedený deň 26. 12. 2021 sa celý čas zdržiaval vo svojej domácnosti spolu so svojou družkou, ako aj s maloletými deťmi; zo spáchania tohto jediného skutku obžaloby, iba vo vzťahu ku ktorému tento obžalovaný urobil vyhlásenie o nevine a ku ktorému sa nepriznával už od štádia prípravného konania; jednoznačne usvedčuje výpoveď spoluobžalovaného ml. P. L.. Tento mladistvý obžalovaný, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne opísal spôsob ich vniknutia do predajne potravín dňa 26. 12. 2021; a to tak, že obaja, teda on, ako aj spoluobžalovaný A. B. so sekerou; ktorú mal vopred priniesť na miesto činu práve obžalovaný A. B., a ktorí obaja obžalovaní sa v používaní tejto sekery mali aj striedať; mali vyrúbať dieru do vchodových dverí tejto predajne. Tento mladistvý obžalovaný pritom aj presne konkretizoval tovar, ktorý mali z tejto prevádzky potravín aj ukradnúť. Nie je pritom súdu zrejmé, že pokiaľ by tento mladistvý obžalovaný nebol prítomný pri spáchaní tohto skutku, na základe čoho by tak nadobudol takú jasnú vedomosť, ako o presnom spôsobe spáchania tohto skutku; keďže tento mladistvý obžalovaný sa nemal dopustiť žiadneho iného stíhaného konania v prejednávanom prípade; tak aj o jednoznačnej špecifikácii tovaru, ktorý mali odtiaľto spoločne s obžalovaným A. B. ukradnúť. Tento mladistvý obžalovaný P. L. totiž presne opísal, ako obžalovaný A. B.; od ktorého vzišiel nápad vykradnúť túto predajňu potravín v uvedený deň a ktorý so sebou aj priniesol sekeru; mali spoločne, vzájomne sa striedajúc, vyrúbať dieru do vchodových dverí predajne potravín. Tento mladistvý obžalovaný ďalej aj pomerne detailne vypovedal, že spoločne s druhým obžalovaným mali z tejto predajne ukradnúť osem alebo šesť fliaš destilátov a že žiadny iný tovar neukradli; pričom naopak, v prípade skutku 1/ tohto rozsudku sa páchateľom ani nepodarilo vniknúť do priestorov predajne potravín „Zoja“ a aj v prípade skutku 3/ tohto rozsudku, kedy sa zas páchatelia mali vlámať do tej istej predajne potravín COOP Jednota v obci E. ako v prípade prejednávaného skutku; mali už páchatelia ukradnúť nielen fľaše destilátov, ale aj krabičky cigariet, či aj finančnú hotovosť. Nie je pritom súdu zrejmé; že pokiaľ by páchatelia buď do tejto predajne potravín ani nevnikli, alebo by odtiaľto odcudzili aj iný tovar; z akého dôvodu by to tento mladistvý obžalovaný neuvádzal vo svojej výpovedi. Nemožno tiež prehliadnuť, že ani zostávajúci obžalovaní v prejednávanom prípade neoznačili tohto mladistvého obžalovaného za páchateľa iného skutku v prejednávanom prípade a je zároveň nesporné, že v prípade tohto skutku sa mali páchatelia vlámať do predajne potravín COOP Jednota v obci E., do ktorej tej istej predajne sa v uvedenom období, a to konkrétne dňa 17. 12. 2021, mali vlámať obžalovaný A. B. a ml. Q. R.. Takisto tiež nemožno opomenúť, že aj týmto mladistvým obžalovaným uvádzaný ukradnutý tovar je v úplnej zhode, ako s výsledkami ohliadky miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou, tak aj predovšetkým s výpoveďou predstaviteľky poškodenej COOP Jednoty, T. V. U., či aj naviac s prečítanou svedeckou výpoveďou vedúcej tejto predajne, čiže svedeckou výpoveďou svedkyne V. M. z prípravného konania.

Za podporný dôkaz na usvedčenie obžalovaného A. B. zo spáchania tohto stíhaného skutku pritom súd považoval aj tú skutočnosť, že to bol práve tento obžalovaný, ktorý sekerou; ním prinesenou na miesto činu, a ktorý sa touto sekerou aj v iných prípadoch pokúšal vniknúť do priestorov predajne potravín, či už s označením „Zoja“ v prípade skutku 1/ tohto rozsudku, alebo do tej istej predajne potravín X. T. C. O. E., zas v prípade skutku 3/ tohto rozsudku; mal požiť aj v prípade tohto stíhaného konania. Obžalovaný A. B. zas v prípade skutku 4/ tohto rozsudku, na vniknutie do rodinného domu poškodeného T. V. použil šraubovák a v prípade skutku 5/ tohto rozsudku, opätovne vykonaného vlámaním do toho istého obydlia poškodeného Mitra, zas použil pracovný gola kľúč. Nemožno teda prehliadnuť, že k spáchaniu týchto zostávajúcich skutkov sa obžalovaný A. B. aj priznal, teda vrátane aj nástrojov použitých na vniknutie do týchto objektov. Z vyššie uvedených zistení teda vyplýva, že tento obžalovaný sa pred spáchaním stíhaných skutkov vopred pripravil a so sebou si vzal aj nejaký predmet, ktorým by mohol vniknúť; či už do predajne potravín, v prípade skutkov 1/ a 3/ tohto rozsudku, alebo do príbytku, v prípade skutkov 4/ a 5/ tohto rozsudku, patriaceho poškodenému T. V.. Aj ďalšie zistené okolnosti; čiže nielen v podobe samotnej prípravy tohto obžalovaného na spáchanie žalovaných skutkov, vychádzajúc z výpovedí ostatných obžalovaných; ale aj celková aktivita tohto obžalovaného pri spáchaní jednotlivých skutkov, ktorá bola zo všetkých páchateľov najvýraznejšia, pričom tento obžalovaný bol zároveň pri prevažnej väčšine skutkov, či už sám alebo prípadne spoločne aj s nejakým ďalším páchateľom, hlavným iniciátorom spáchania žalovaných konaní; musel súd zohľadniť aj ako prípadný podporný dôkaz u tohto obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku. Už len na okraj súd poznamenáva, že aj zo zabezpečenej správy Obce E. jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa tento obžalovaný zdržiaval na slobode, tak sa potuloval obcou a vyhľadával príležitosti k páchaniu trestnej činnosti. Súd pritom ani nezistil žiaden motív, pre ktorý by mal záujem mladistvý obžalovaný P. L. označiť za svojho spolupáchateľa tohto skutku práve obžalovaného A. B.. Za vysoko nevierohodné pritom súd považoval obhajobné tvrdenie obžalovaného A. B., že obžalovaný ml. P. L. ho označil za spolupáchateľa tohto skutku len z toho dôvodu, že obžalovaný A. B. mal mať nejaký pomer s partnerkou tohto mladistvého obžalovaného. Mladistvý obžalovaný P. L. na takéto tvrdenie obžalovaného A. B. reagoval tak, že so svojou družkou je od roku 2022, teda v čase konania jeho výsluchu v konaní pred súdom už dva roky a tento nemal vedomosť ani o tom, že by táto jeho družka mala, hoci v minulosti, nejaký vzťah s obžalovaným A. B.. Takýto obhajobný argument obžalovaného A. B. teda súd vyhodnotil ako nedôvodný a prezentovaný len so zámerom, aspoň nejakým spôsobom sa zbaviť svojej trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Možno síce do istej miery považovať za istú rozpornosť vo výpovedi tohto mladistvého obžalovaného tú skutočnosť, že tento mladistvý obžalovaný usvedčoval zo spáchania tohto stíhaného skutku v prípravnom konaní nielen obžalovaného A. B., ale aj ďalšieho obžalovaného v tomto trestnom konaní, teda konkrétne ml. Q. R.; ale vzhľadom na to, že mladistvý obžalovaný Q. R. ani nebol uvedený v tejto skutkovej vete obžalobného návrhu, súd ani nemohol vykonať dokazovania na účely preukázania účasti tohto ďalšieho mladistvého obžalovaného ako ďalšieho páchateľa tohto stíhaného skutku. Spontánne, v súvislosti s ďalším obhajobným tvrdením obžalovaného A. B., zas obžalovaný ml. P. L. popieral, že by predmetný skutok spáchal spoločne s nejakým bezdomovcom z mesta Kežmarok s prezývkou „P.,“ tvrdiac, že tento bezdomovec bol predtým dlhodobo, celkovo až trinásť rokov vo výkone trestu odňatia slobody, a že v čase spáchania skutku, konkrétne až do roku 2021, sa vôbec v mieste spáchania tohto skutku ani nezdržiaval. Súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by tento mladistvý obžalovaný P. L. označil túto osobu ako možného páchateľa tohto skutku, aj keď nemožno vylúčiť zas tú možnosť, že s týmto jedincom, ako možným páchateľom tohto skutku, bolo počítané v počiatočných fázach vyšetrovania, ktoré zistenia, alebo skôr indície sa nemuseli premietnuť do výsledkov prípravného konania obsiahnutých vo vyšetrovacom spise. Na druhej stane síce súd do istej miery považoval za dôvodné tvrdenie tohto obžalovaného, ktorý popieral svoju vinu zo spáchania tohto jediného skutku tým, že pokiaľ by sa priznal k spáchaniu všetkých štyroch zostávajúcich skutkov prejednávaných v tomto konaní, tak by sa priznal aj k tomu, že sa dopustil tohto jediného skutku uvedeného pod bodom 2/ tohto rozsudku. Súd v súvislosti s týmto obhajobným argumentom tohto obžalovaného uvádza, že ani samotné priznanie sa páchateľa k spáchaniu daného

skutku nezbavuje orgány činné v trestnom konaní a ani súd povinnosti vykonať dokazovanie na jednoznačné ustálenie viny tohto páchateľa zo spáchania stíhaného skutku, zvlášť v tom prípade, ak vzniknú akékoľvek pochybnosti o účasti tohto páchateľa na spáchaní stíhaného skutku. Nemožno pritom neprihliadať ešte aj na to, že podľa ustálenej súdnej praxe na uznanie viny obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku je postačujúci, hoci len jeden usvedčujúci dôkaz, a to aj v podobe výpovede ďalšieho spolupáchateľa; v konkrétnom prípade spoluobžalovaného ml. P. L.; ak o takomto jedinom usvedčujúcom dôkaze práve v podobe výpovede spoluobžalovaného, či aj v podobe výpovede poškodeného alebo aj iného svedka; nie sú žiadne závažné pochybnosti. Súd pritom konkrétne ani vo výpovediach obžalovaného ml. P. L., či už v prípravnom konaní, tak aj v súdnom konaní, nezistil také rozporuplnosti, ktoré by akýmkoľvek závažným spôsobom znižovali vierohodnosť výpovede tohto mladistvého obžalovaného, a to aj pokiaľ ide o tú jej podstatnú časť, v ktorej zo spáchania tohto skutku usvedčoval práve spoluobžalovaného A. B.. Súd pritom ani nezistil motív, pre ktorý by mal záujem tento mladistvý obžalovaný označiť ako ďalšieho páchateľa aj ďalšieho spolupáchateľa prejednávom prípade, a to konkrétne spoluobžalovaného A. B.. Ako už bolo vyššie konštatované, obžalovaným A. B. prezentovaný dôvod motívu krivého obvinenia jeho osoby obžalovaným ml. P. L.; údajne prameniaci z toho, že tento spoluobžalovaný mal mať nejaký pomer s družkou obžalovaného ml. P. L.; súd považoval za vysoko nepravdepodobný. Súd sa pritom domnieva, že aj prípadná výpoveď obžalovanej T. J., či aj bratrancov obžalovaného A. B.; výslovne ním nekonkretizovaných; na ktoré ako prípadné dôkazy poukázal tento obžalovaný A. B. len v rámci svojho vyjadrenia k výpovedi mladistvého obžalovaného P. L., a nie v rámci nejakého návrhu na doplnenie dokazovania; by mohla byť prípadne ovplyvnená tým faktom, že obžalovaná T. J. je v družnom pomere s obžalovaným A. B. a bratranci tohto obžalovaného sú takisto v istom príbuzenskom pomere s týmto obžalovaným. Nemožno teda vylúčiť, že aj prípadná výpoveď tejto obžalovanej, pokiaľ by aj úplne nezbavovala obžalovaného A. B. jeho trestno-právnej zodpovednosti za spáchaný skutok, tak je dôvodné sa domnievať, že by jej výpoveď bola prípadne motivovaná snahou aspoň zmierniť zavinenie tohto obžalovaného na spáchaní žalovaného konania. Takú istú mienku môže pritom súd vzhliadnuť aj na prípadnú svedeckú výpoveď bratrancov tohto obžalovaného. Už len na okraj súd poznamenáva, ako už bolo aj vyššie konštatované, že takýto svoj návrh na vypočutie; či už obžalovanej T. J., ako aj bratrancov obžalovaného A. B.; tento obžalovaný predostrel len v rámci využitia svojho oprávnenia vyjadriť sa k výpovedi spoluobžalovaného ml. P. L., teda nie ako samostatný návrh na doplnenie dokazovania, o ktorom by mal súd rozhodnúť. Na druhej strane nebolo možné prehliadnuť ani výsledky kriminalistického expertízneho skúmania, keďže na mieste činu boli zaistené tri trasologické stopy; ktoré by však boli vhodné na individuálnu identifikáciu len v tom prípade, ak by bol predložený nejaký porovnávací materiál, čo sa v danom prípade nestalo. Rovnako tak zaistená biologická stopa, ktorá pozostávala zo zmiešaného biologického materiálu troch odlišných osôb, na fľaši alkoholických nápojov, bola nedostatočná na identifikáciu jeho pôvodcu. Nebolo teda ani možné na základe výsledkov kriminalistického expertízneho dokazovania identifikovať páchateľa, či páchateľov tohto skutku. Zhrnúc vyššie vedené úvahy súdu, teda súd nemal žiadne závažné pochybnosti o identite oboch týchto obžalovaných ako páchateľov skutku uvedeného pod bodom 2/ tohto rozsudku. Keďže obaja obžalovaní za použitia sekery, ktorú na miesto činu priniesol obžalovaný A. B., navzájom sa striedajúc, obaja títo obžalovaní vyrúbali vnútornú výplň dverí a po vniknutí do interiéru predajne potravín, odtiaľ odcudzili fľaše rozličného množstva a druhu alkoholických nápojov, čím spôsobili škodu odcudzením tovaru vo výške 73,21 eur a poškodením drevenej výplne dverí zas spôsobili škodu poškodením v sume 126,76 eur; po objektívnej stránke obaja títo obžalovaní, teda konkrétne aj obžalovaný A. B., naplnili všetky pojmové znaky základnej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b ) Trestného zákona. Obžalovaný A. B. bol pritom v období posledných dvanástich mesiacoch priestupkovo postihnutý aj za obdobný skutok, teda bolo potrebné jeho protiprávne konanie právne posúdiť aj podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona. Keďže obžalovaný A. B. bol zároveň aj v období posledných dvadsiatich štyroch mesiacov pred spáchaním tohto skutku, čiže pred dňom 26. 12. 2021, právoplatne odsúdený za taký istý trestný čin; a to Trestným rozkazom tunajšieho súdu, teda Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13T/80/2019-260, zo dňa 26. 08. 2020; bolo preto potrebné tento skutok u tohto obžalovaného právne kvalifikovať aj podľa prísnejšej právnej kvalifikácie; a to aj v spojení

s ďalšími štyrmi skutkami prejednávanými v danom trestnom konaní; teda ako prečin krádeže podľa ustanovenia 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V spojení s ostatnými skutkami; pokiaľ ide nielen o výšku škody krádežou, ale aj poškodením zariadenia; je tiež nepochybné, že tento obžalovaný tým, že poškodil aj vnútornú výplň dverí na tejto predajni, poškodil cudziu vec, tak, ako to predpokladá ustanovenie§ 245 ods. 1 Trestného zákona. V prípade mladistvého obžalovaného P. L., tento bol takisto v období posledných dvadsiatich štyroch mesiacov pred spáchaním tohto jediného skutku; z ktorého bol uznaný za vinného v prejednávanom prípade; právoplatne odsúdený Rozsudkom toho istého súdu, teda Okresným súdom Vranov nad Topľou, č. k. 1T/75/2020-1317, zo dňa 22. 06. 2021, právoplatným dňa 22. 06. 2021, na základe čoho bolo potrebné, ako už bolo aj vyššie uvedené, protiprávne konanie aj tohto mladistvého obžalovaného takisto právne posúdiť podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu, teda ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Všetci obžalovaní sa všetkých skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, dopustili ako trestne zodpovedné subjekty. Subjektívna stránka konania všetkých obžalovaných bola jednoznačne daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže títo obžalovaní chceli ohroziť, či porušiť vlastníctvo cudzej veci, pokiaľ ide o jej faktickú dispozíciu, ale aj pokiaľ ide o jej neporušiteľnosť a použiteľnosť. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u všetkých obžalovaných, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). 1/ Obžalovaný A. B. Obžalovaný A. B. je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený skôr pozitívne, s tým, že aj keď sa v čase podania tejto správy Obcou E. mal nachádzať vo výkone trestu, v mieste svojho trvalého bydliska sa mal správať slušne. Tento obžalovaný bol pritom Ústavom na výkon trestu a Ústavom na výkon väzby Košice – Šaca, z ktorého výkonu bol naposledy podmienečne prepustený dňa 19. 10. 2017, hodnotený pozitívne. Tento obžalovaný následne mal pritom plynulo vykonávať ďalší trest odňatia slobody, a to od 18. 01. 2022 do 18. 04. 2023 a následne mal vykonávať ďalší trest odňatia slobody v období od 18. 04. 2023 do 18. 02. 2026. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov sa tento obžalovaný mal dopustiť doposiaľ celkovo deviatich priestupkov; a to priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, na úseku cestnej premávky, za znečistenie verejného priestranstva, za porušenie zákazu vychádzania ako aj priestupkov proti majetku. Podľa odpisu z registra trestov, ako aj z pripojených súdnych spisov tunajšieho súdu, bol tento obžalovaný doposiaľ celkovo sedemkrát súdne trestaný. Naposledy bol pritom tento obžalovaný súdne potrestaný Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/42/2021, zo dňa 22. 10. 2021, za prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a troch mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest mal pritom vykonať dňa 25. 04. 2023. Totožne za ten istý trestný čin, teda za prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona, bol tento obžalovaný uznaný za vinného Trestným rozkazom toho istého súdu, teda Okresným súdom Vranov nad Topľou, sp. zn. 2T/67/2021, zo dňa 21. 03. 2022, ktorým rozhodnutím mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, práve vzhľadom na už vyššie zmienené rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 13T/42/2021, zo dňa 22. 10. 2021. U tohto obžalovaného bola pritom zistená priťažujúca okolnosť v podobe jeho odsúdenia, aj v prejednávanom prípade, za viaceré trestné činy, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona. Zároveň bolo potrebné vyhodnotiť v neprospech

tohto obžalovaného aj jeho predchádzajúce súdne potrestanie, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona. Aj keď tento obžalovaný spáchal niektoré skutky, aj v spolupáchateľstve s mladistvými obžalovanými; a to konkrétne s obžalovaným ml. P. L. v prípade skutku 2/ tohto rozsudku a s obžalovaným ml. Q. R. v prípade skutkov 3/ a 5/ tohto rozsudku; súd nemal vykonaním dokazovaním za preukázané, že by tento obžalovaný osoby týchto mladistvých páchateľov na spáchanie stíhaných skutkov zviedol, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. j) Trestného zákona, alebo, že by tento obžalovaný výslovne týchto mladistvých obžalovaných na spáchanie stíhaných skutkov zneužil (§ 37 písm. i/ Trestného zákona). V prospech tohto obžalovaného zas bolo potrebné vyhodnotiť to, že sa k spáchaniu stíhaných skutkov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval. Aj keď sa tento obžalovaný nepriznal síce k všetkým skutkom, z ktorých bol uznaný za vinného, v rámci záverečných prednesov už úprimne oľutoval spáchanie všetkých skutkov. Súd sa pritom domnieva, že nepriznanie mu tejto poľahčujúcej okolnosti by bolo vo výrazný neprospech tohto obžalovaného a teda súd zohľadnil tento faktor ako poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane však súd nemohol tomuto obžalovanému priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v podobe náhrady spôsobenej škody, keďže pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej tento obžalovaný síce súdu predložil doklad o úhrade sumy 20,00 eur poškodenému S. T. v prípade skutku 1/ tohto rozsudku; pričom výška tejto škody vplývala už zo samotného opisu skutkovej vety v obžalobnom návrhu, teda je zrejmé, že tomuto poškodenému bola spôsobená škoda v celkovej sume 25,00 eur, aj keď tento poškodený si tento svoj nárok na náhradu škody v rámci tzv. adhézneho konania ani neuplatnil. Je pritom však potrebné podotknúť, že na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona sa pritom vyžaduje úplná náhrada spôsobenej škody, a to bez ohľadu na samotnú výšku spôsobenej škody, teda, hoci len nejaká čiastočná úhrada spôsobenej škody sa môže odraziť iba vo výroku o náhrade škody, alebo poprípade aj pri úvahách súdu o druhu a o výmere trestu ukladanému konkrétnemu páchateľovi. Iné poľahčujúce okolnosti podľa ustanovenia § 36 Trestného zákona u tohto obžalovaného pritom súd nevzhliadol. U obžalovaného tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Keďže súd tomuto obžalovanému ukladal súhrnný trest, musel teda súd postupovať podľa ustanovenia. § 42 ods. 1 Trestného zákona a ukladať mu trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže v danom prípade išlo iba o prečiny; čiže mu ukladať trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. Z tohto dôvodu tak bolo preto potrebné základnú trestnú sadzbu najprísnejšie trestaného trestného činu, teda v danom prípade prečinu porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od jedného roka do piatich rokov; podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona a ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona; upraviť a tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od dvoch rokov a štyroch mesiacov do piatich rokov. Keďže v prejednávanom prípade sa tento obžalovaný dopustil všetkých skutkov pod bodmi 1/ až 5/ tohto rozsudku, skôr, ako mu bol doručený Trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/67/2021-216, zo dňa 21. 03. 2022, ktorý mu bol doručený dňa 28. 03. 2022; boli u tohto obžalovaného teda splnené všetky podmienky na uloženie mu; vo vzťahu k tomuto jeho predchádzajúcemu súdnemu odsúdeniu; súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Za primeraný a adekvátny pritom súd považoval tomuto obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov. K takto určenej výmere súhrnného trestu odňatia slobody pritom súd dospel na základe toho, že tento obžalovaný sa v prejednávanom prípade dopustil všetkých piatich stíhaných skutkov, a to oproti ostatným obžalovaným; teda okrem obžalovaného ml. Q. R., ktorý sa dopustil, práve s týmto obžalovaným A. B., dvoch skutkov; ktorí boli súdení vždy len za jeden skutok z prejednávaných piatich skutkov v predmetnej trestnej veci. Zároveň súd musel zohľadniť ako celkovú aktivitu, tak aj iniciatívu tohto obžalovaného pri páchaní jednotlivých skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku. Tento obžalovaný totiž na miesto spáchania skutkov aj priniesol, či už sekeru so zámerom použiť ju na vniknutie do vyhliadnutých objektov (skutok 1/ a 2/ tohto rozsudku), alebo sa neskôr na miesto spáchania skutku, po predchádzajúcom neúspešnom pokuse vniknúť do objektu

predajne potravín, opätovne vrátil, už len s jedným zo spolupáchateľov, so zámerom dosiahnuť vniknutie do toho istého objektu (skutok 1/ tohto rozsudku); alebo to bol práve tento obžalovaný, ktorý, či už za použitia šraubováka, ako aj železnej tyče, alebo za pomoci pracovného gola kľúča, sa snažil vniknúť do rodinného domu, či do jeho príslušenstva (skutok 4/ a 5/ tohto rozsudku). Nemožno prehliadnuť teda ani to; už aj vyššie zmienenú skutočnosť; že tento obžalovaný; čo bolo nesporné už zo samotného opisu skutkového deja pri jednotlivých skutkov ešte v obžalobnom návrhu, a neskôr aj v samotnom rozsudku; že to bol práve tento obžalovaný, ktorý bol aktívnejší a iniciatívnejší pri spáchaní všetkých týchto skutkov. Zároveň súd upriamuje pozornosť aj na ten fakt, že tento obžalovaný viacero skutkov spáchal v spolupáchateľstve s mladistvými obžalovanými; a aj keď nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by tieto osoby mladistvých páchateľov na spáchanie stíhaných skutkov tento obžalovaný zviedol, alebo ich zneužil; predsa to do istej miery zvyšuje závažnosť tohto protiprávneho konania tohto obžalovaného. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval súd aj to, že tento obžalovaný bol; odhliadnuc od odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnný trest; už šesťkrát súdne trestaný, a to v podstate nepretržite od roku 2014 až do súčasnosti; a to s prihliadnutím aj na ním dosiahnutý vek plnej trestnoprávnej zodpovednosti. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že tento obžalovaný bol; na rozdiel od zostávajúcich obžalovaných, okrem obžalovaného S. B.; najpočetnejšie krát súdne trestaný. Súd sa taktiež domnieva; že za adekvátny a primeraný by bolo potrebné považovať trest odňatia slobody výrazne nad spodnou hranicou upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody; avšak na druhej strane už samotná dolná hranica takto upravenej trestnej sadby je pomerne prísna a dostatočná na nápravu aj tohto obžalovaného. Tento obžalovaný; ako to už bolo aj vyššie zmienené; na rozdiel od ostatných obžalovaných; okrem obžalovaného S. B., ktorý bol celkovo už deväťkrát súdne trestaný; bol nielenže šesťkrát súdne sankcionovaný; ale bolo to v podstate za totožnú, či veľmi obdobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade; osobu tohto obžalovaného teda bolo potrebné označiť za tzv. špeciálneho recidivistu. Súd teda nakoniec dospel k názoru; že aj keď tomuto obžalovanému bol ukladaný trest za všetkých päť stíhaných skutkov, ktorých všetkých skutkov sa dopustil ako jediný obžalovaný v prejednávanom prípade; súd sa domnieva, že aj trest blížiaci sa k dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody je pre tohto obžalovaného postačujúci. Tento trest; ukladaný ako trest súhrnný; pritom nemohol byť ani miernejší, ako trest uložený tomuto obžalovanému skorším rozhodnutím; teda Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/67/2021, zo dňa 21. 03. 2022, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Keďže súd tento trest ukladal ako trest súhrnný, pochopiteľne, zrušil aj výrok o treste v Trestnom rozkaze tunajšieho súdu č. k. 2T/67/2021-216, zo dňa 21. 03. 2022. Pretože tento obžalovaný nebol v období desiatich rokov; pred spáchaním všetkých skutkov v danom trestnom konaní; vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin; bolo ho potrebné na výkon tohto trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). 2/ Obžalovaný ml. I. J. V prípade mladistvého obžalovaného I. J. sa podľa správy z miesta jeho trvalého bydliska, v mieste tunajšieho okresného mesta, teda mesta C. D. B., často potuluje a žobre. Pri rozhodovaní ako o vine, tak aj o treste, či aj o prípadnom ochrannom opatrení tohto mladistvého obžalovaného, však bolo potrebné zohľadniť aj výsledky vykonaného znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie na tohto mladistvého obžalovaného, podľa ktorých boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované v celom rozsahu a jeho ovládacie schopnosti boli pod vplyvom jeho duševnej zaostalosti ovplyvnené len nepodstatnou mierou. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov pritom súd zistil, že tento mladistvý obžalovaný nebol v minulosti dokonca ani priestupkovo postihnutý. Podľa odpisu z registra trestov tento mladistvý obžalovaný nebol doposiaľ ani súdne potrestaný.

Pri zisťovaní poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností, podľa ustanovenia súdne trestný, ale ani priestupkovo postihnutý nebol, čo súd posúdil ako vedenie riadneho spôsobu života (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Zároveň v prospech tohto mladistvého obžalovaného súd zohľadnil aj to, že sa k spáchaniu stíhaného skutku pod bodom 1/ tohto rozsudku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, tak, ako to predpokladaná ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd pritom u tohto mladistvého obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona. Z tohto dôvodu tak u mladistvého obžalovaného I. J. nastala prevaha poľahčujúcich okolností, pri neexistencii priťažujúcich okolností, v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Zároveň nemožno opomenúť ešte aj ten fakt, že v prípade mladistvých páchateľov sa pri ukladaní trestov odňatia slobody, trestné sadzby trestov odňatia slobody, v zmysle ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona, znižujú na polovicu. Z tohto dôvodu sa preto základná trestná sadzba trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona v trvaní do dvoch rokov, musela najprv upraviť v zmysle ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona a následne aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Obžalovanému tak teda bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody do ôsmich mesiacov. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu, prípadne pri rozhodovaní súdu o tom, či je potrebné vôbec tohto mladistvého obžalovaného postihnúť nejakým druhom trestu, však súd vyhodnotil v prospech tohto mladistvého obžalovaného viacero podstatných faktorov. Predovšetkým, v prvom rade, v prospech tohto mladistvého obžalovaného súd vyhodnotil to, že tento mladistvý obžalovaný, na rozdiel od ostatných páchateľov, sa dopustil len jedného skutku, pod bodom 1/ tohto rozsudku. Tento obžalovaný, ako už bolo vyššie naznačené, sa pritom v minulosti do žiadneho rozporu so zákonom ani nedostal, keďže nebol, ako ani súdne potrestaný, tak ani priestupkovo postihnutý. Zároveň súd musel prihliadať v prvom rade na to, že v prípade mladistvých páchateľov, pokiaľ nejde o recidívu, alebo o iné, závažné okolnosti prípadu, majú byť najprv využité iné opatrenia a až v prípade využitia týchto iných inštitútov, či odklonov, pokiaľ by tieto neviedli k náprave tohto mladistvého obžalovaného, môže súd pristúpiť k ukladaniu nejakých druhov trestov podľa ustanovenia § 109 Trestného zákona. Opierajúc sa o vyššie uvedené zistenia, teda súd dospel k záveru, že tento mladistvý obžalovaný sa k spáchaniu tohto jediného trestného činu priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval a prejavil aj účinnú snahu po náprave; pričom vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na doterajší život tohto mladistvého obžalovaného, boli u tohto mladistvého obžalovaného tak naplnené všetky podmienky na upustenie od potrestania podľa ustanovenia § 98 Trestného zákona. Keďže však súd zároveň dospel k presvedčeniu; s ohľadom na tú skutočnosť, že tento mladistvý obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil spoločne s inými spolupáchateľmi a s poukazom predovšetkým na tú podstatnú skutočnosť, že tento mladistvý obžalovaný sa spoločne s obžalovaným A. B., po predchádzajúcom neúspešnom pokuse vniknúť do predajne potravín „Zoja,“ a to spoločne aj s ostatnými obžalovanými, opätovne do tejto predajne potravín, už len oni dvaja vrátili, so zámerom odtiaľto ukradnúť nejaký tovar; že je potrebné predsa len sledovať správanie sa tohto mladistvého obžalovaného počas určitého obdobia; a teda z tohto dôvodu preto súd, vychádzajúc z ustanovenia § 101 Trestného zákona, podmienečne upustil od potrestania tohto páchateľa. Zároveň súd za primeranú a adekvátnu považoval skúšobnú dobu tohto podmienečného upustenia od potrestania v trvaní šiestich mesiacov. Na posilnenie výchovného účelu tohto podmienečného upustenia od potrestania, súd tomuto mladistvému obžalovanému uložil aj zákaz stretávania sa so spolupáchateľmi, teda s obžalovanými A. B., s K. L. a s O. L.. Zároveň súd tomuto mladistvému obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Aj keď škoda spôsobená skutkom 1/ tohto rozsudku bola v plnom rozsahu, aj keď v pomerne nízkej čiastke, uhradená obžalovanou O. L.; a to napriek tomu, že poškodený S. T. si nárok na náhradu škody ani v rámci tzv. adhézneho konania neuplatnil; súd sa domnieva, že by to bolo výrazne v prospech ostatných obžalovaných, pokiaľ by neboli aj oni zaviazaní povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu, hoci v rámci regresných nárokov a takisto aj v rámci primeraných povinností a obmedzení. Súd už len na okraj poznamenáva, že v prípade, pokiaľ by sa tento mladistvý obžalovaný počas skúšobnej doby tohto podmienečného upustenia od potrestania dopustil nejakej protiprávnej činnosti,

alebo by porušil vyššie vymedzené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s týmito svojimi spolupáchateľmi, ako aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, tak by súd musel rozhodnúť, že sa v trestnom stíhaní bude pokračovať a to prípadne aj počas plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného upustenia od potrestania. 3/ Obžalovaný K. L. U obžalovaného K. L., zas súd zistil, že tento je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený skôr negatívne, keďže má vyhľadávať príležitosti ku krádežiam. Z ústrednej evidencie priestupkov pritom súd zistil, že tento bol v minulosti štrnásťkrát priestupkovo postihnutý a to predovšetkým za priestupky spočívajúce v znečistení verejného priestranstva, ako aj za priestupky proti verejnému poriadku, či aj za protiprávne konania spočívajúce vo fyzickom napadnutí inej osoby, za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj za priestupok spočívajúci v porušení nariadení pri ohrození verejného zdravia. Podľa odpisu z registra trestov bol tento obžalovaný v minulosti už dvakrát súdne trestaný. Prvým súdnym rozhodnutím bolo pritom tomuto obžalovanému upustené od potrestania. Naposledy bol pritom tento obžalovaný odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/44/2019, zo dňa 18. 11. 2019, za prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, pričom tento trest tento obžalovaný už vykonal a k samotnému vzniku osvedčenia došlo dňa 06. 08. 2020, čiže na uvedené odsúdenie sa teda vzťahuje fikcia neodsúdenia, a preto na uvedené odsúdenie už nemožno pri rozhodovaní o druhu a o výmere trestu prihliadať. Na strane tohto obžalovaného pritom súd zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť, v podobe priznania sa a úprimného oľutovania spáchania jedného stíhaného skutku, a to pod bodom 1/ tohto rozsudku (§ 36 písm. l / Trestného zákona). Keďže obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, nebolo možné ako poľahčujúcu okolnosť priznať tomuto obžalovanému vedenie riadneho spôsobu života podľa ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona. Na strane tohto obžalovaného pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona. Obžalovaný K. L. bol síce v minulosti už dvakrát súdne sankcionovaný, avšak obe tieto jeho predchádzajúce odsúdenia sú už zahladené, a teda na ne nemožno ani prihliadať v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona. U tohto obžalovaného tak nastala prevaha poľahčujúcich okolností, pri absencii priťažujúcich okolností, podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Z tohto dôvodu tak bolo nevyhnutné základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona do dvoch rokov upraviť a tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere do jedného roka a štyroch mesiacov. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu súd vzhliadol predovšetkým na tú okolnosť, že tento obžalovaný bol síce uznaný za vinného len z jedného skutku pod bodom 1/ tohto rozsudku; avšak na druhej strane nemožno opomenúť to, že síce s istým časovým odstupom bol tento obžalovaný už súdne potrestaný, aj keď na rozdiel od ostatných obžalovaných, celkovo len dvakrát. Súd pritom dospel zároveň k záveru, že aj keď sú obe predchádzajúce odsúdenia tohto obžalovaného už zahladené, nezahladzuje sa tým samotný fakt, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil, a to dokonca obdobnej trestnej činnosti ako v prejednávanom prípade. Nemožno totiž opomenúť, že tento obžalovaný bol v minulosti už štrnásťkrát priestupkovo postihnutý, aj keď prevažne za inú ako majetkovú protiprávnu činnosť. Nemožno prehliadnuť ešte aj to, že tento obžalovaný vyhľadáva, podľa správy Obce E., príležitosti ku krádežiam. Zohľadniac všetky vyššie uvedené faktory, tak súd dospel k presvedčeniu, že na nápravu tohto obžalovaného by prípadne nepostačoval nejaký tzv. alternatívny trest, namiesto trestu odňatia slobody, ako u niektorých iných obžalovaných v predmetnej trestnej veci. Súd je totiž toho názoru, že v danom prípade; keďže nejde ani o prvotrestaného páchateľa a ani prípadne o mladistvého páchateľa, alebo, že by prípadne v prejednávanom prípade išlo o nejaké, nie celkom bežné okolnosti prípadu; na nápravu

tohto obžalovaného je potrebné už na neho pôsobiť trestom odňatia slobody, keďže teda nie sú ani naplnené podmienky na uloženie nejakého tzv. alternatívneho trestu. Za primeraný a adekvátny pritom súd považoval trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov. Keďže súd z vyššie deklarovaných dôvodov nepovažoval za dôvodné tomuto obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, súd výkon tohto trestu odňatia slobody preto podmienečne odložil, a to aj s uložením probačného dohľadu. Súd totiž dospel k presvedčeniu, že je nevyhnutné tomuto obžalovanému uložiť aj primerané obmedzenie, a to vo forme zákazu stretávania sa so spolupáchateľmi tohto trestného činu. Nemožno totiž opomenúť aj ten fakt, že daný charakter trestnej činnosti je v prevažnej miere páchaný vo forme spolupáchateľstva a teda uloženie takéhoto obmedzenia sa javí byť ako najvhodnejšie opatrenie v rámci uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Keďže takéto obmedzenie je možné uložiť len ako súčasť probačného dohľadu, súd zároveň tomuto obžalovanému uložil aj probačný dohľad. Z tých istých dôvodov ako u obžalovaného ml. I. J., súd naviac tomuto obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, a to v rámci regresných nárokov voči obžalovanej O. L.. Súd zároveň za dôvodnú pritom považoval skúšobnú dobu tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom u tohto obžalovaného v trvaní 18 mesiacov, počas plynutia ktorej je tento obžalovaný povinný preukázať, že spáchanie tohto jediného skutku bolo iba prípadne ojedinelým vybočením z inak jeho riadneho spôsobu života, inak sa mu takto podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň je obžalovaný povinný počas plynutia tejto skúšobnej doby dodržiavať uložené obmedzenie, ako aj splniť uloženú povinnosť. 4/ Obžalovaná O. L. V prípade ďalšieho obžalovaného, konkrétne obžalovanej O. L., zas súd zistil, že z miesta svojho trvalého bydliska je táto obžalovaná hodnotená všeobecne. Vychádzajúc z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, bola táto obžalovaná celkovo už trinásťkrát priestupkovo postihnutá a to prevažne za priestupky spočívajúce v znečistení verejného priestranstva, vo vzbudení verejného pohoršenia, v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa, v porušení opatrení platných pri ohrození verejného zdravia, či v porušení zákazu vychádzania, v porušení ustanovení o chodcoch, pričom v jednom prípade išlo aj o priestupok proti majetku. Táto obžalovaná bola pritom, odhliadnuc od nižšie uvedeného súdneho potrestania, v minulosti len jedenkrát súdne trestaná a to Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/36/2014, zo dňa 29. 09. 2024, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest povinnej práce v trvaní sto hodín, ktorý trest už vykonala. Z uvedeného dôvodu sa na uvedené súdne potrestanie tejto obžalovanej už neprihliada. Neskôr bola táto obžalovaná opätovne odsúdená Trestným rozkazom tunajšieho súdu, teda Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 13. 02. 2023, č. k. 13T/11/2023-97, za skutok, ktorý táto obžalovaná mala spáchať dňa 23. 08. 2022 a ktorý spočíval v odcudzení oblečenia z predajne s oblečením. Tento skutok bol pritom súdom právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za ktorý skutok bola táto obžalovaná odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, výkon ktorého trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov. Uvedené rozhodnutie bolo obžalovanej doručené dňa 20. 02. 2023 a nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 08. 2023. Keďže prejednávaný skutok pod bodom 1/ tohto rozsudku; táto obžalovaná spáchala s ďalšími obžalovanými dňa 09. 01. 2022, dopustila sa ho teda skôr, ako bolo vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie za iný jej trestný čin, teda, ako jej bol doručený Trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 13T/11/2023-97, zo dňa 13. 02. 2023, ktorý jej bol doručený dňa 20. 02. 2023; boli teda naplnené všetky predpoklady na uloženie jej súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona, vo vzťahu k tomuto jej predchádzajúcemu odsúdeniu. U tejto obžalovanej súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť to, že táto sa k spáchaniu tohto jediného skutku uvedeného pod bodom 1/ tohto rozsudku priznala a jeho spáchanie aj úprimne oľutovala, čo súd

vyhodnotil, totožne ako u ostatných obžalovaných, ako poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Na rozdiel od iných obžalovaných v prípade tohto skutku, však súd ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť u tejto obžalovanej zhodnotil ešte aj to, že táto obžalovaná škodu spôsobenú skutkom 1/ tohto rozsudku uhradila v celom rozsahu poškodenému S. T., a to aj napriek tomu, že tento poškodený si svoj nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní ani neuplatnil, čo táto obžalovaná doložila aj príslušným potvrdením vystaveným týmto poškodeným. Keďže odsúdenie tejto obžalovanej trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/11/2023, zo dňa 13. 02. 2023, bolo nevyhnutné zohľadniť pri ukladaní súhrnného trestu; a na prvé odsúdenie tejto obžalovanej Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/36/2014, zo dňa 29. 09. 2014, ktoré už bolo zahladené, súd ani nemohol prihliadať; súd tak nezistil, že by táto obžalovaná bola pred dopustením sa tohto jediného skutku už v minulosti súdne potrestaná, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona. Keďže táto obžalovaná bola v predmetnej trestnej veci; ako aj predchádzajúcim súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 13T/11/2023, vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné v predmetnej trestnej veci ukladať súhrnný trest; odsúdená za totožný trestný čin, a to za prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 Trestného zákona; súd nemohol ako na ďalšiu priťažujúcu okolnosť prípadne prihliadať na to, že by táto obžalovaná spáchala viac trestných činov, tak, ako to vymedzuje ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona. Z tohto dôvodu tak u tejto obžalovanej nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody upravenú v ustanovení § 212 ods. 1 Trestného zákona, bolo preto potrebné upraviť podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a následne aplikovať ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona. Tejto obžalovanej tak teda bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí do jedného roka a štyroch mesiacov. Pochopiteľne, keďže súd ukladal súhrnný trest, tento trest v predmetnej trestnej veci nemohol byť miernejší ako trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, ktorý bol tejto obžalovanej uložený Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 13T/11/2023-97, zo dňa 13. 02. 2023. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a o výmere trestu, súd v prospech tejto obžalovanej vyhodnotil to, že táto bola v minulosti v podstate len dvakrát súdne trestaná, s tým, že trest uložený tejto obžalovanej jej prvým súdnym rozhodnutím, Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/36/2014, zo dňa 29. 09. 2014, v podobe trestu povinnej práce, už táto obžalovaná vykonala a teda uvedené odsúdenie je už zahladené. Ďalším, druhým a v podstate posledným odsúdením tejto obžalovanej, bolo jej súdne potrestanie Trestným rozkazom toho istého súdu sp. zn. 13T/11/2023, zo dňa 13. 02. 2023, právoplatným dňa 22. 08. 2023, ktorým bola táto obžalovaná odsúdená za totožný trestný čin ako v predmetnej trestnej veci, teda presne za prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní pätnástich mesiacov. Táto skúšobná doba tejto obžalovanej mala začať plynúť dňa 23. 08. 2023 a teda mala by jej plynúť až do dňa 23. 11. 2024. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia v predmetnej trestnej veci táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia tejto obžalovanej ešte plynula, čiže na uvedené odsúdenie bolo potrebné pri rozhodovaní o treste prihliadať. Keďže však skutok v prejednávanej trestnej veci, uvedený vo výroku tohto rozsudku pod bodom 1/, mala táto obžalovaná spáchať spoločne s ďalšími obžalovanými, uvedenými pod bodom 1/ tohto rozsudku, dňa 09. 01.2 022; teda skôr, ako jej bol doručený Trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 13T/11/2023-97, zo dňa 13. 02. 2023; ktorý bol tejto obžalovanej doručený dňa 20. 02. 2023 a ktorý tak nadobudol právoplatnosť dňa 22. 08. 2023, ako už bolo vyššie konštatované; boli splnené všetky predpoklady na uloženie súhrnného trestu tejto obžalovanej vo vzťahu k tomuto jej predchádzajúcemu odsúdeniu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona. Vyššie uvedené zistenie súdu teda bolo preto nevyhnutné premietnuť do úvah súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu. Na osoh tejto obžalovanej pritom súd vyhodnotil ešte aj to, že táto obžalovaná bola v minulosti v podstate len jedenkrát súdne trestaná s tým, že dokonca na uvedené odsúdenie ani nebolo možné prihliadať; teda podľa názoru súdu v jej prípade nejde o natoľko narušeného páchateľa. Na druhej strane, v neprospech tejto obžalovanej súd vyhodnotil to, že táto bola v minulosti opakovane viackrát priestupkovo postihnutá, pričom súd si nemal ani možnosť overiť vierohodnosť obhajobného tvrdenia tejto obžalovanej, že v

dvoch prípadoch táto obžalovaná prevzala na seba priestupkovo - právnu zodpovednosť za svojho syna. Aj v prípade potvrdenia pravdivosti takéhoto tvrdenia tejto obžalovanej, by to však podľa názoru súdu zásadným spôsobom neznížilo početnosť priestupkov, za ktoré bola táto obžalovaná priestupkovo sankcionovaná. Zároveň nemožno prehliadnuť ešte aj to, že táto obžalovaná bola v predmetnej trestnej veci odsúdená len za jeden skutok a ktorý skutok mal spočívať vo vniknutí do predajne potravín, pričom aktivita tejto obžalovanej pri spáchaní tohto skutku, spáchaného vo forme spolupáchateľstva, bola vo výrazne nižšej miere ako u ostatných spoluobžalovaných a to predovšetkým v porovnaní s obžalovaným A. B., či aj s obžalovaným mladistvým I. J., ktorí sa mali do tejto predajne opätovne, druhýkrát, vrátiť so zámerom vniknúť do tejto predajne s cieľom odcudziť nejaký tovar. V prospech tejto obžalovanej súd musel vyhodnotiť ešte aj to; odhliadnuc od toho, že to súd posúdil aj ako poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona; že táto obžalovaná nahradila spôsobenú škodu poškodenému, na rozdiel od ostatných obžalovaných v prípade skutku 1/ tohto rozsudku. V danom prípade musel súd zohľadniť naviac ešte aj to, že táto obžalovaná je matkou dvoch maloletých dcér, ktoré by dokonca mali trpieť nejakými zdravotnými obtiažami závažnejšieho charakteru a o ktoré by sa nedokázala postarať žiadna iná, prípadne aj blízka osoba tejto obžalovanej. Aj keď síce teda táto obžalovaná prejavila súhlas s uložením či už trestu domáceho väzenia, alebo aj trestu povinnej práce; súd sa domnieva, že na jej nápravu bude vhodnejší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Vzhľadom na to, že súd v tejto trestnej veci ukladal súhrnný trest, a teda tento trest nesmel byť nižší ako predchádzajúci trest, pričom skorším rozhodnutím bol tejto obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov; súd za zodpovedajúci kritériám ako generálnej, tak aj individuálnej prevencie; považoval tento trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov. Tento trest pritom súd uložil ako trest súhrnný. Súd zároveň nepovažoval za dôvodné výkon tohto trestu spojiť s obmedzením jej osobnej slobody, a preto výkon tohto trestu tejto obžalovanej podmienečne odložil. Súd takisto určil obžalovanej aj skúšobnú dobu tohto podmienečného odsúdenia, pričom za adekvátnu a primeranú súd považoval skúšobnú dobu tohto podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, teda niečo nad dolnou hranicou skúšobnej doby upravenej v ustanovení § 50 ods. 1 Trestného zákona. Aj takto určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola pritom uložená vo vyššej výmere, ako bola skúšobná doba podmienečného odsúdenia v súdnom rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal v tejto trestnej veci súhrnný trest. Počas plynutia tejto skúšobnej doby je obžalovaná povinná spôsobom svojho života preukázať, že spáchanie stíhaného skutku predstavovalo len ojedinelé vybočenie z jej inak riadneho spôsobu života; aj keď táto obžalovaná už bola v minulosti súdne trestaná; v opačnom prípade sa jej takto podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody; a to prípadne aj počas plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného odsúdenia. Tejto obžalovanej pritom súd neuložil žiadne obmedzenie a ani žiadnu povinnosť, pretože jedinú povinnosť, ktorú jej bolo možné uložiť podľa ustanovenia § 50 ods. 2 Trestného zákona, a to povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, táto obžalovaná už splnila, a teda nebolo dôvodné jej znova ukladať takúto povinnosť. Zároveň súd zrušil výrok o treste v Trestnom rozkaze tunajšieho súdu sp. zn. 13T/11/2023-97, zo dňa 13. 02. 2023, ako aj všetky nadväzujúce súdne rozhodnutia.

5/ Obžalovaný ml. P. L. V prípade ďalšieho obžalovaného, mladistvého obžalovaného P. L., tento je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený záporne, keďže sa má túlať po obci a vyhľadávať príležitosti ku krádežiam a aj jeho sociálne pomery boli označené ako nepriaznivé. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, sa tento mladistvý obžalovaný počas plnenia si povinnej školskej dochádzky dopúšťal záškoláctva, za čo bola jeho matka odsúdená na niekoľkomesačný nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa oznámenia tohto štátneho orgánu sa však tento mladistvý obžalovaný doposiaľ do žiadneho rozporu so zákonom nedostal, aj keď mal byť prvýkrát vyšetrovaný policajným orgánmi v roku 2019.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, bol tento mladistvý obžalovaný priestupkovo postihnutý iba jedenkrát, za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti chodca. Z odpisu z registra trestov, ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/75/2020, pritom súd zistil, že tento mladistvý obžalovaný bol naposledy odsúdený Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/75/2020, zo dňa 22. 06. 2021, za prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ako aj za prečin poškodzovania cudzej veci podľa ustanovenia § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 70 hodín. Tento trest pritom obžalovaný vykonal dňa 24. 11. 2021, a teda z tohto dôvodu sa na uvedené odsúdenia vzťahuje fikcia neodsúdenia. U tohto mladistvého obžalovaného súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť to, že sa k spáchaniu tohto jediného skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, čo súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd sa však pritom nedomnieva, aj keď tento mladistvý obžalovaný usvedčoval zo spáchania tohto jediného skutku svojho spolupáchateľa, teda spoluobžalovaného A. B., že by len samotnú usvedčujúcu výpoveď tohto mladistvého obžalovaného bolo možné vyhodnotiť ako okolnosť, že tento mladistvý obžalovaný výraznou mierou napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm. n) Trestného zákona, a teda súd nemohol zohľadniť túto skutočnosť ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. U tohto mladistvého obžalovaného nebola pritom zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona. Tento mladistvý obžalovaný bol síce v minulosti jedenkrát súdne trestaný, avšak uvedené odsúdenie už bolo zahladené, aj keď len jeden mesiac pred spáchaním stíhaného skutku pod bodom 2/ tohto rozsudku, a teda na uvedené súdne potrestanie už nebolo možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona. Žiadnu inú priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona u tohto mladistvého obžalovaného však zas súd už nezistil. U tohto mladistvého obžalovaného teda súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností, pri neexistencii priťažujúcich okolností, podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Základnú trestnú sadzbu pri prečine krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 Trestného zákona, v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov, bolo teda potrebné upraviť najprv podľa ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona, teda ju znížiť na polovicu, teda na trest odňatia slobody od troch mesiacov do jedného roka a šiestich mesiacov, a neskôr aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda nakoniec tomuto mladistvému obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od troch mesiacov do jedného roka a jedného mesiaca. Po rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu, súd musel prihliadať na viaceré podstatné faktory. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že tento mladistvý obžalovaný pred týmto jediným skutkom pod bodom 2/ tohto rozsudku, spáchaným ešte stále vo veku mladistvého, bol len jedenkrát súdne trestaný, aj keď uvedenú súdnu sankciu nebolo možné zohľadniť, pričom sa však táto súdna sankcia premietla do prísnejšej právnej kvalifikácie stíhaného skutku. Z týchto dôvodov sa preto súd domnieva, že keďže na tohto mladistvého obžalovaného už bolo pôsobené iným, tzv. alternatívnym trestom, že na jeho nápravu je potrebné mu uložiť už trest odňatia slobody. Aj keď na druhej strane, tento mladistvý obžalovaný svojou výpoveďou usvedčoval zo spáchania tohto jediného skutku svojho spolupáchateľa, teda spoluobžalovaného A. B., súd sa nedomnieva, že len táto skutočnosť by mala výrazným spôsobom ovplyvňovať konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody ukladaného tomuto mladistvému obžalovanému. Tento mladistvý obžalovaný je navyše aj miestom svojho trvalého bydliska hodnotený negatívne tak, že vyhľadáva príležitosti ku krádežiam. Tento mladistvý obžalovaný, aj keď len jedenkrát, bol aj priestupkovo postihnutý. Teda je zrejmé, že na ochranu spoločnosti a na zabránenie tomuto obžalovanému v páchaní mu protiprávnej činnosti, je mu už nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody. V danom prípade je preto súd toho názoru, že na nápravu tohto obžalovaného by v žiadnom prípade nepostačoval iný druh trestu ako trest odňatia slobody. Zhrnúc vyššie uvedené úvahy, tak súd dospel k presvedčeniu, že tomuto mladistvému obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby, teda v trvaní šiestich mesiacov. Súd, pochopiteľne, nepovažoval za potrebné tomuto mladistvému obžalovanému

ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd teda takto uložený trest odňatia slobody tomuto obžalovanému podmienečne odložil. Súd za primeranú a adekvátnu pritom považoval skúšobnú dobu tohto podmienečného odsúdenia, iba niečo mierne nad dolnou hranicou uzákonenej sadzby pri skúšobnej dobe, vychádzajúc z ustanovenia § 119 ods. 1 Trestného zákona, a to konkrétne v trvaní 18 mesiacov. Súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ sa tento mladistvý obžalovaný počas plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustí nejakej protiprávnej činnosti, tak sa mu takto odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd pritom ako súčasť tohto podmienečného odkladu výkonu tohto trestu tomuto mladistvému obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v prípade skutku 2/ tohto rozsudku. 6/ Obžalovaný ml. Q. R. U obžalovaného mladistvého Q. R. bolo pritom súdom zistené, že tento je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený negatívne s tým, že sa potuluje po obci a vyhľadáva príležitosti ku krádežiam. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou bol tento mladistvý obžalovaný hodnotený tak, že v roku 2020 ukončil povinnú školskú dochádzku. Tento mladistvý obžalovaný sa pritom v roku 2013 a v roku 2014 dopustil majetkovej trestnej činnosti, a to konkrétne prečinu poškodzovania cudzej veci. V roku 2019 sa zas tento mladistvý obžalovaný dopustil priestupku proti majetku s tým, že tento mladistvý obžalovaný má mať, podľa vyjadrenia tohto štátneho orgánu, sklony ku krádežiam. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento mladistvý obžalovaný už desaťkrát priestupkovo postihnutý; a to za porušenie povinnosti chodca, za majetkové priestupky, za neuposlúchnutie výziev štátnych orgánov, za drobné ublíženie na zdraví svojej družke, za porušenie zákazu vychádzania, ako aj za vedenie bicykla pod vplyvom alkoholických nápojov. Podľa odpisu z registra trestov, ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu, súd mal za preukázané, že tento ml. obžalovaný bol v minulosti už trikrát trestne stíhaný. Na prvé jeho odsúdenie Rozsudkom sp. zn. 1T/75/2020, zo dňa 22. 06. 2021, pričom išlo o upustenie od potrestania, sa už pritom ani neprihliada. Ďalším odsúdením tohto ml. obžalovaného bolo jeho súdne potrestanie trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 1T/81/2021-275, zo dňa 23. 05. 2022, ktorým bol konkrétne tento mladistvý obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), písm. g) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Tento trestný rozkaz bol tomuto mladistvému obžalovanému doručený dňa 23. 05. 2022 a u tohto mladistvého obžalovaného nadobudol právoplatnosť dňa 17. 06. 2022, pričom tomuto mladistvému obžalovanému začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia dňa 18. 06. 2022 a mala by mu uplynúť do dňa 18. 06. 2023. Z uvedeného je teda zrejmé, že skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia v dobe vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v prejednávanom trestnom konaní tomuto mladistvému obžalovanému už uplynula. Ďalším súdnym potrestaním tohto mladistvého obžalovaného bolo jeho odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 0T/6/2023-181, zo dňa 17. 02. 2023, ktorý bol tomuto mladistvému obžalovanému doručený dňa 17. 02. 2023 a ktorý nadobudol v ten istý deň aj právoplatnosť, aj u tohto mladistvého obžalovaného. Z vyššie uvedenej genézy trestnej činnosti tohto mladistvého obžalovaného teda nepochybne vyplýva, že vo vzťahu k Trestnému rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 23. 05. 2022, sp. zn. 1T/81/2021, bolo potrebné ukladať súhrnný trest. Keďže tento mladistvý obžalovaný sa dopustil skutku pod bodom 3/ tohto rozsudku dňa 17. 12. 2021 a skutku pod bodom 5/ tohto rozsudku zas dňa 28. 11. 2021; teda oba tieto skutky tento mladistvý obžalovaný spáchal skôr, ako mu bol doručený vyššie zmienený trestný rozkaz tunajšieho súdu, bolo teda nevyhnutné tomuto mladistvému obžalovanému uložiť súhrnný trest. U tohto mladistvého obžalovaného súd zhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť to, že tento sa k spáchaniu oboch týchto skutkov v tomto konaní priznal a ich spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Inú poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 Trestného zákona u tohto mladistvého

obžalovanému pritom súd ani nezistil. Ako priťažujúcu okolnosť súd pritom vyhodnotil to, že tento mladistvý obžalovaný bol, s ohľadom na ukladanie súhrnného trestu, odsúdený za viac trestných činov, čo súd vyhodnotil podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Keďže odsúdenie tunajšieho súdu sp. zn. 1T/81/2021 súd zohľadnil pri ukladaní súhrnného trestu a skutok; pre ktorý bol tento mladistvý obžalovaný odsúdený Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/6/2023, zo dňa 17. 02. 2023, spáchal dňa 14. 02. 2023, čiže sa ho dopustil až po spáchaní skutkov v prejednávanej trestnej veci; súd nemohol ako priťažujúcu okolnosť zohľadniť to, že tento mladistvý obžalovaný bol pred spáchaním stíhaných skutkov pod bodom 3/ a 5/ tohto rozsudku už odsúdený, tak, ako je to určené v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona. U tohto obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu, keďže sa tomuto obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ako najprísnejšie trestný čin súd posúdil prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa tohto zákonného ustanovenia v trvaní do dvoch rokov bolo teda potrebné upraviť, keďže išlo o mladistvého obžalovaného, teda ju znížiť podľa ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona, čiže zmierniť trestné sadzby trestu odňatia slobody na polovicu, a teda tomuto mladistvému obžalovanému ukladať trest odňatia slobody do jedného roka. Pri rozhodovaní súdu o uložení konkrétneho druhu a výmery trestu tomuto mladistvému obžalovanému súd zohľadnil to, že tento mladsitvý obžalovaný, napriek tej skutočnosti, že ide naďalej o mladistvého páchateľa, bol už v podstate trikrát súdne trestný, aj keď na prvé jeho odsúdenie sa už neprihliada. Súd zároveň musel zohľadniť, že tomuto mladistvému obžalovanému ukladal aj súhrnný trest, čiže ukladaný trest nesmel byť miernejší ako trest uložený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnný trest. Závažnosť protiprávneho konania u tohto mladistvého obžalovaného bola pritom zvýšená aj tým, že opätovne, vzhľadom na dosiahnutý vek tohto mladistvého obžalovaného, tento bol už desaťkrát priestupkovo postihnutý, síce prevažne za inú protiprávnu činnosť, ako v prejednávanom prípade, avšak v jednom prípade aj za priestupok obdobného charakteru, ako je posudzovaná trestná činnosť. Súd pochopiteľne zohľadnil aj to, že na rozdiel od prevažnej väčšiny obžalovaných v prejednávanej trestnej veci; okrem obžalovaného A. B., ktorí boli odsúdení len za jeden stíhaný skutok; bol tento mladistvý obžalovaný práve s týmto spoluobžalovaným, odsudzovaný za dva skutky. V prospech tohto mladistvého obžalovaného; neberúc do úvahy poľahčujúcu okolnosť v podobe jeho priznania sa a úprimného oľutovania; súd nevyhodnotil žiadnu inú ďalšiu okolnosť, ktorú by bolo možné pripísať v prospech tohto ml. obžalovaného. Sumarizujúc vyššie uvedené úvahy, teda súd dospel k záveru, že na nápravu tohto mladistvého obžalovaného je potrebné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby a za dostatočný preto súd považoval trest odňatia slobody v trvaní deviatich mesiacov. Tento trest súd pritom ukladal ako súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu tohto mladistvého obžalovaného Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/81/2021, zo dňa 23. 05. 2022, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Zároveň sa súd domnieva, že hoci ešte nie je potrebné na tohto mladistvého obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody; teda, že výkon tohto trestu odňatia slobody je možné mu podmienečne odložiť; práve s ohľadom na takúto mienku súdu, považoval súd za potrebné, aby sa tomuto mladistvému obžalovanému uložiť aj probačný dohľad. Za primeranú a adekvátnu skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom súd pritom považoval trestnú sadzbu skúšobnej doby v polovici trestnej sadzby, teda v trvaní 18 mesiacov. Ako nevyhnutnú súčasť tohto probačného dohľadu súd pritom uložil tomuto mladistvému obžalovanému aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania so spoluobžalovaným A. B., ako aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a to v prípade oboch skutkov, z ktorých bol tento mladistvý obžalovaný uznaný za vinného. Pokiaľ by sa teda tento mladistvý obžalovaný dopustil nejakej protiprávnej činnosti počas plynutia tejto skúšobnej doby s probačným dohľadom, alebo by nesplnil uložené povinnosti, či obmedzenia, tak sa mu

takto podmienečne odložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže súd ukladal súhrnný trest, zároveň súd týmto rozhodnutím zrušil aj výrok o treste v Trestnom rozkaze tunajšieho súdu č. k. 1T/81/2021-275, zo dňa 23. 05. 2022, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky.

7/ Obžalovaný S. B. Z miesta svojho trvalého bydliska je tento obžalovaný hodnotený výrazne negatívne s tým, že Obec E. vo svojej správe o povesti ešte dodala, že tento obžalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a takisto, že spoločne so svojou družkou, teda obžalovanou 10/ U. J., sa túlajú po obci a vyhľadávajú príležitosti ku krádežiam. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný doposiaľ už jedenásťkrát priestupkovo postihnutý; a to za majetkové priestupky, za znečistenie verejného priestranstva, za porušenie povinností chodca či za iné porušenie predpisov o cestnej premávke, za porušenie opatrení na ochranu verejného zdravia, za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, ako aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Tento obžalovaný zas bol podľa odpisu z registra trestov, ako aj podľa pripojených spisov tunajšieho súdu, celkovo už deväťkrát súdne trestaný; a to prevažne za majetkové trestné činy, ale jedenkrát aj za prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona, ako raz aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa ustanovenia § 211 Trestného zákona. Tento obžalovaný už pritom predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody, ako aj jeden trest povinnej práce vo výmere tristo hodín, na podklade Trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/4/2020, zo dňa 25. 05. 2020, už vykonal. Rozhodujúce boli pritom posledné súdne potrestania tohto obžalovaného a to Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023-260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorý bol konkrétne tomuto obžalovanému doručený dňa 19. 10. 2023 a ktorý u tohto obžalovaného nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2023. Týmto rozhodnutím bol pritom tento obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný dňa 13. 02. 2023, ktorý bol právne kvalifikovaný u tohto obžalovaného ako pomoc k prečinu porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Za tento trestný čin bol konkrétne tento obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov, na výkon ktorého bol tento obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný pritom výkon tohto trestu nastúpil dňa 12. 01. 2024 a tento v dobe konania, uskutočňovania tohto súdneho konania, naďalej aj vykonával. Keďže skutok pod bodom 4/ tohto rozsudku; tento obžalovaný spoločne s ďalšími spolupáchateľmi, určenými aj v skutkovej vete tohto skutku; spáchal dňa 23. 11. 2021; k jeho spáchaniu teda došlo skôr, ako mu bol doručený Trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023–260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorý mu bol konkrétne oznámený dňa 19. 10. 2023; boli u tohto obžalovaného splnené všetky predpoklady na uloženie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovanému pritom poľahčovalo, že sa k spáchaniu tohto jediného stíhaného konania priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Keďže tento obžalovaný bol v minulosti; a to dokonca v nedávnej; už súdne trestaný, súd nemohol posúdiť ako prípadnú ďalšiu poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho spôsobu života podľa ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona. Tento obžalovaný sa pritom dopustil viacerých trestných činov, čo súd pričítal tomuto obžalovanému ako ďalšiu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. h ) Trestného zákona. Pretože tento obžalovaný bol v minulosti už súdne trestaný; ako to už bolo aj vyššie prezentované; kde tieto jeho predchádzajúce odsúdenia ešte neboli zahladené; išlo u neho takisto o priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona.

U tohto obžalovaného, tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Keďže súhrnný trest sa má ukladať podľa najprísnejšie trestaného trestného činu, čo v danom prípade predstavovalo prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona, bolo potrebné tomuto obžalovanému základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pri tomto trestnom čine v trvaní od jedného roka do piatich rokov zvýšiť o jednu tretinu, čiže tomuto obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od dvoch rokov a štyroch mesiacov do piatich rokov. Súd musel pri určovaní konkrétneho trestu tomuto obžalovanému zohľadniť pritom viaceré faktory. V prvom rade nemožno prehliadnuť, že tento obžalovaný bol zo všetkých súdne trestaných páchateľov v prejednávanom prípade, aj oproti obžalovanému A. B., najpočetnejšie krát súdne trestaný a to celkovo až deväťkrát. Súd však musel vzhliadnuť aj na tú podstatnú okolnosť, že ukladaný trest má byť primeraný a proporcionálny a to aj vo vzťahu k trestom, ktoré boli vymerané v prejednávanom prípade aj zostávajúcim páchateľom. Už len na okraj je nevyhnutné podotknúť, že tento obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný teda deväťkrát; avšak obžalovaný 1/ A. B. bol predsa len menej krát súdne trestný, a to konkrétne sedemkrát. Na druhej strane zas tento obžalovaný S. B.; oproti obžalovanému 1/ A. B., ktorý sa dopustil všetkých piatich skutkov v prejednávanom prípade; tento obžalovaný spáchal v uvedenom trestnom konaní len jeden skutok, uvedený pod bodom 4/ tohto rozsudku. Nemožno prehliadnuť tiež aj oveľa väčšiu aktivitu pri spáchaní skutkov u obžalovaného 1/ A. B., ako aj to, že práve tento obžalovaný si pred spáchaním týchto skutkov; či už vo forme vlámania do predajní potravín alebo do rodinného domu poškodeného T. V.; pripravil aj predmet, ktorým vykonal aj vniknutie do týchto objektov. Zároveň došlo aj k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto obžalovaného až na dva roky a štyri mesiace; pričom u tohto obžalovaného neboli zistené ani žiadne mimoriadne okolnosti, či už na strane páchateľa alebo prejednávaného prípadu, ktoré by prípadne mohol súd zohľadniť pri určovaní výmeru trestu; čiže súd musel vychádzať z takto určenej, pomerne dosť prísnej, trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Nemožno opomenúť ešte aj ten fakt, že okrem jeho posledných dvoch odsúdení, bol tento obžalovaný odsúdený len za majetkovú trestnú činnosť, čiže v jeho prípade ide o tzv. špeciálneho recidivistu a na tomto fakte nič nemení ani tá skutočnosť, že prvých päť odsúdení tohto obžalovaného už bolo zahladených, keďže zahladením odsúdenia sa nezahladzuje aj samotný fakt, že páchateľ sa danej trestnej činnosti dopustil. Zároveň nemožno nepripomenúť ešte aj tú okolnosť, že tento obžalovaný, vzhľadom aj na ním dosiahnutý vek, sa v podstate od dosiahnutia svojej plnej trestno-právnej zodpovednosti, dopúšťal kontinuálne protiprávnej činnosti, pričom medzi obdobiami jeho jednotlivých súdnych sankcionovaní neboli väčšie a výraznejšie časové odstupy. Na druhej strane; ako už bolo aj vyššie konštatované, vzhľadom na to, že tento obžalovaný, na rozdiel od obžalovaného 1/ A. B., bol aj viackrát súdne trestaný; tento fakt by sa aj vzhľadom na jeho odsúdenie za jeden skutok v prejednávanom prípade; podľa názoru súdu, nemal výraznejšie odraziť už aj tak v podstatne upravenej vyššej výmere trestu odňatia slobody, čiže už aj tak dosť zvýšenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, ktorá je pomerne prísna. Zhrnúc všetky vyššie uvedené úvahy, súd tak dospel k záveru, že z hľadiska ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie, je adekvátny trest odňatia slobody tesne nad spodnou hranicou upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, teda konkrétne v trvaní dvoch rokov a štyroch mesiacov. Súd sa domnieva, že takto upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody nie úplne odráža závažnosť spáchaného len jedného skutku týmto obžalovaným, aj keď, ako to už bolo aj vyššie spomenuté, súd ani nemal možnosť takto upravenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody nijakým spôsobom výrazne znižovať. Nemožno opomenúť ešte aj ten fakt, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest, vzhľadom na jeho odsúdenie Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/27/2023, zo dňa 13. 09. 2023, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a teda tento súhrnný trest nesmel byť miernejší, ako tento trest odňatia slobody. Na základe vyššie uvedeného teda súd uložil tomuto obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody len tesne nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, teda v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov. Keďže tento obžalovaný; odhliadnuc od trestu uloženého mu Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/27/2023 a to dňa 13. 09. 2023, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnný trest; bol v období posledných desiatich rokov vo výkone trestu za úmyselný trestný čin; súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona).

Zároveň súd, ako súčasť tohto súhrnného trestu, zrušil aj výrok o treste v trestnom rozkaze tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023-260, zo dňa 13 .09. 2023, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. 8/ Obžalovaná N. J. U obžalovanej N. J. zas súd zistil, že táto nie je z miesta svojho trvalého bydliska bližšie hodnotená, avšak táto mala žiť spolu so svojím druhom a s maloletým synom v nepriaznivých sociálnych pomeroch. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bola táto obžalovaná šesťkrát priestupkovo postihnutá; a to za fyzické napadnutie inej osoby, za porušenie povinnosti chodca, ako aj za nenosenie rúška, či aj za porušenie zákazu vychádzania. Podľa odpisu z registra trestov táto obžalovaná nebola v minulosti ešte súdne trestaná. U tejto obžalovanej teda súd zistil jednak jednu poľahčujúcu okolnosť, v podobe vedenia riadneho spôsobu života podľa ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona. Takisto, keďže sa táto obžalovaná k spáchaniu tohto jediného skutku priznala a jeho spáchanie aj úprimne oľutovala, to súd vyhodnotil ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. U tejto obžalovanej pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona. U tejto obžalovanej, tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, pri neexistencii priťažujúcich okolností, podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Keďže základná trestná sadzba trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona v trvaní do dvoch rokov, bolo nesporne potrebné upraviť podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, čiže tejto obžalovanej tak bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody do jedného roka a štyroch mesiacov. Pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu tejto obžalovanej, súd zohľadnil ten podstatný fakt, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná, aj keď táto obžalovaná už bola priestupkovo sankcionovaná. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a o výmere trestu, súd však musel prihliadať nielen na to, že táto obžalovaná nebola nielenže doposiaľ súdne trestaná, ale že táto je aj predovšetkým osamelou matkou jedného maloletého dieťaťa vo veku štyroch rokov. V neprospech tejto obžalovanej zas súd vyhodnotil to, že táto bola predsa len viackrát priestupkovo postihnutá a to aj za fyzické napadnutie inej osoby. Táto obžalovaná nebola pritom, podľa svojho vyjadrenia, ani invalidná a tiež nemala trpieť ani žiadnymi závažnými zdravotnými obtiažami. Táto obžalovaná pritom aj prejavila súhlas, ako s uložením trestu domáceho väzenia, tak aj s uložením trestu povinnej práce. Súd pritom dospel k názoru, že najvhodnejším druhom trestu u tejto obžalovanej bude pritom trest povinnej práce a takto uložený druh trestu tejto obžalovanej bude zodpovedať základným zásadám ukladania trestov, keďže táto obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Súd sa domnieva, že tejto obžalovanej nie je ešte nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody. Počas výkonu tohto druhu trestu, teda trestu povinnej práce, tak, ako to uviedla obžalovaná pri svojej prvotnej výpovedi na hlavnom pojednávaní, by náležitú opateru o jej jedno maloleté dieťa dokázal zabezpečiť aj jej otec, s ktorým rodičom mala táto obžalovaná žiť v spoločnej domácnosti. Za adekvátnu a primeranú výmeru tohto druhu trestu pritom súd považoval výmeru tohto druhu trestu v trvaní 100 hodín. Na posilnenie výchovného účelu tohto druhu trestu, pritom súd uložil tejto obžalovanej ešte aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa spolupáchateľmi v prípade skutku 4/ tohto rozsudku, teda s obžalovanými A. B., S. B., T. J. a U. J., ako aj povinnosť počas výkonu toho druhu trestu nahradiť spôsobenú škodu poškodenému T. V.. Aj v prípade tejto obžalovanej je potrebné doplniť, že pokiaľ by obžalovaná riadne nevykonávala uložený druh trestu, a aj vtedy, pokiaľ by nedodržiavala uložené, vyššie zmienené obmedzenie a povinnosť, tak sa jej tento druh trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody a to tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce sa jej nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody.

9/ Obžalovaná T. J. Obžalovaná T. J. nie je z miesta svojho trvalého bydliska bližšie hodnotená, pričom v správe Obce E. je len konkretizované, že táto obžalovaná je družkou obžalovaného 1/ A. B.. Táto obžalovaná sa mala pritom dopustiť v minulosti štyroch priestupkových konaní a to v podobe narušenia verejného poriadku, v porušení opatrení pri ohrození verejného zdravia, v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa, ako aj jedného majetkového priestupku. Súd z odpisu registra trestov pritom zistil, že táto obžalovaná bola v minulosti len jedenkrát súdne trestaná, a to Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/9/2018, zo dňa 20. 06. 2018, za trestný čin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, za ktorý čin bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov, výkon ktorého trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov. Táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia tejto obžalovanej plynula až do dňa 21. 12. 2019 s tým, že k osvedčeniu tejto obžalovanej došlo dňa 23. 06. 2022 a teda sa na uvedené odsúdenie už nemôže ani prihliadať. Tejto obžalovanej teda poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku 4/ tohto rozsudku, priznala a jeho spáchanie aj úprimne oľutovala, čo súd pripočítal tejto obžalovanej ako poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Keďže pred spáchaním stíhaného skutku bola táto obžalovaná súdne trestaná v nedávnej minulosti, aj keď uvedené odsúdenie už bolo zahladené, nebolo možné tejto obžalovanej priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona, spočívajúcu vo vedení riadneho spôsobu života, a to z toho hľadiska, že v čase spáchania stíhaného skutku pod bodom 4/ tohto rozsudku už tejto obžalovanej skúšobná doba podmienečného odsúdenia predchádzajúceho súdneho postihu síce uplynula, avšak k osvedčeniu tejto obžalovanej došlo až po spáchaní stíhaného skutku pod bodom 4/ tohto rozsudku zo dňa 23. 11. 2021, teda dňa 23. 06. 2022. Zároveň, keďže ako už bolo vyššie uvedené, došlo už k zahladeniu tohto predchádzajúceho odsúdenia obžalovanej v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 13T/9/2018, súd nemohol zohľadniť ako prípadnú priťažujúcu okolnosť uvedené odsúdenie podľa ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona. Žiadnu inú ďalšiu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona súd u tejto obžalovanej pritom ani nezistil. U tejto obžalovanej tak takisto nastala prevaha poľahčujúcich okolností, pri absencii priťažujúcich okolností, podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona, v trvaní do dvoch rokov, tak bolo preto potrebné upraviť a tejto obžalovanej ukladať trest odňatia slobody do jedného roka a štyroch mesiacov. Pri ukladaní konkrétneho trestu tejto obžalovanej súd pritom zohľadnil predovšetkým to, že táto bola doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaná, aj keď uvedené odsúdenie už bolo zahladené, avšak na druhej strane išlo o súdne potrestanie za totožný trestný čin ako v prejednávanom prípade. Táto obžalovaná bola pritom aj priestupkovo postihnutá. V prvom rade bolo pritom potrebné zohľadniť u tejto obžalovanej ten fakt, že táto obžalovaná je matkou troch maloletých detí v pomerne útlom veku s tým, že jej druh, teda obžalovaný 1/ A. B., bol aj v čase výpovede tejto obžalovanej na hlavnom pojednávaní vo výkone trestu odňatia slobody, čiže táto obžalovaná v prevažnej miere zabezpečovala starostlivosť o tieto tri maloleté deti. Táto obžalovaná pritom prejavila súhlas, ako s uložením trestu povinnej práce, tak aj uložením trestu domáceho väzenia. Obžalovaná sa pritom aj vyjadrila, že nie je invalidná a takisto, že netrpí žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Tak súd dospel k záveru, že ako z hľadiska individuálnej prevencie, tak aj z hľadiska generálnej prevencie, by mal byť tejto obžalovanej uložený iný druh trestu, ako trest odňatia slobody a opätovne, ako najideálnejší sa javil trest povinnej práce. Aj samotná obžalovaná pritom potvrdila, že počas prípadného výkonu tohto druhu trestu by potrebnú opateru jej trom maloletým deťom mohla poskytnúť jej svokra. Z tohto dôvodu teda súd uložil aj tejto obžalovanej rovnaký druh trestu ako predchádzajúcej obžalovanej, teda obžalovanej N. J., keďže tento druh trestu považoval súd aj u tejto obžalovanej za dostatočný. V porovnaní s obžalovanou N. J. však

súd už tejto obžalovanej uložil trest povinnej práce v strede trestnej sadzby uzákonenej v ustanovení § 54 Trestného zákona, teda v trvaní 150 hodín. Aj tejto obžalovanej; takisto ako predchádzajúcej obžalovanej; súd pochopiteľne uložil rovnaké obmedzenie, teda obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so všetkými spolupáchateľmi stíhaného skutku 4/ rozsudku; teda samozrejme okrem jej druha, teda obžalovaného 1/ A. B.; ako aj povinnosť nahradiť počas výkonu trestu povinnej práce aj spôsobenú škodu, podľa svojich síl a schopností. Opätovne je potrebné poznamenať, že v prípade, ak by aj táto obžalovaná riadne nevykonala uložený trest povinnej práce a takisto aj za tej situácie, pokiaľ by riadne neplnila uloženú povinnosť a obmedzenie; tak sa jej takto uložený trest povinnej práce premení na nepodmienečný trest odňatia slobody a to tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce sa jej uloží jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody. 10/ obžalovaná Helena ŠMATÁROVÁ Táto obžalovaná je Obcou E. hodnotená negatívne, keďže sa má spoločne so svojím druhom, obžalovaným 7/ S. B., potulovať po tejto obci a vyhľadávať príležitosti k páchaniu trestnej činnosti. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov pritom súd zistil, že táto obžalovaná bola v minulosti už osemkrát priestupkovo postihnutá; a to za porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím, za porušenie povinnosti chodca ako účastníka cestnej premávky, za znečistenie verejného priestranstva, za priestupok na úseku verejného poriadku, za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa a za porušenie verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov, ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu, bola táto obžalovaná už celkovo trikrát súdne trestaná. Prvým odsúdením tejto obžalovanej bolo jej súdne potrestanie Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/95/2016, zo dňa 30. 06. 2016, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, konkrétne do 23. 07. 2018. Uvedené odsúdenie je už pritom zahladené. Podstatnými sú však ďalšie dve súdne potrestania tejto obžalovanej. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 1T/4/2020-307, zo dňa 25. 05. 2020, doručenej tejto obžalovanej dňa 12. 06. 2020, právoplatným dňa 23. 06. 2020, bola táto obžalovaná odsúdená, opätovne ako v predchádzajúcom prípade, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, avšak už aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa ustanovenia § 211 ods.1 písm. b) Trestného zákona. Zhodne, týmto súdnym rozhodnutím bol, ako tejto obžalovanej, tak aj obžalovanému 7/ S. B., uložený rovnaký druh trestu a to úhrnný trest povinnej práce v trvaní 300 hodín. Na rozdiel od obžalovaného 7/ S. B. však táto obžalovaná uložený trest povinnej práce týmto súdnym rozhodnutím, do doby vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v prejednávanom prípade, nevykonala a teda sa na uvedené odsúdenie ešte musí prihliadať. Ďalším odsúdením tejto obžalovanej bolo jej súdne potrestanie Trestným rozkazom, opätovne toho istého súdu, čiže Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 2T/27/2023- 260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorý bol menovite tejto obžalovanej doručený dňa 21. 09. 2023 a ktorý v jej prípade nadobudol právoplatnosť dňa 30. 09. 2023. Táto obžalovaná bola pritom spoločne s ďalšími spolupáchateľmi, vrátane obžalovaného 7/ S. B. v tomto prípade, súdne sankcionovaná za skutok zo dňa 13. 02. 2023, ktorý bol súdom právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a to vo forme spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona, za čo bol konkrétne tejto obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia tejto obžalovane plynula od 01. 10. 2023 do 01. 04. 2026.

Je pritom nesporné, že skutok pod bodom 4/ toho rozsudku zo dňa 23. 11. 2021, táto obžalovaná spáchala skôr, ako jej bol doručený Trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 2T/27/2023–260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorý bol konkrétne tejto obžalovanej doručený dňa 21. 09. 2023. Z toho dôvodu tak boli naplnené všetky náležitosti na uloženie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k tomuto odsúdeniu tejto obžalovanej. U tejto obžalovanej súd pritom vzhliadol len jednu poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania sa a úprimného oľutovania stíhaného skutku, pod bodom 4/ tohto rozsudku, tak ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Keďže obžalovaná bola v minulosti už súdne trestaná, súd nemohol posúdiť ako prípadnú ďalšiu poľahčujúcu okolnosť u tejto obžalovanej jej vedenie riadneho spôsobu života podľa ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona. Ako už bolo vyššie konštatované, obžalovaná už bola v minulosti súdne potrestaná a to vyššie spomenutým rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 1T/4/2020, zo dňa 25. 05. 2020, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona. Keďže súd zároveň ukladal súhrnný trest za dva trestné činy, súd to zhodnotil ako spáchanie viacerých trestných činov podľa ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona. U tejto obžalovanej tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Keďže tejto obžalovanej bolo potrebné ukladať súhrnný trest podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona, bolo potrebné základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody najprísnejšie trestaného trestného činu; teda prečinu porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona, v trvaní od jedného roka do piatich rokov; upraviť a tejto obžalovanej ukladať súhrnný rest odňatia slobody vo výmere od dvoch rokov a štyroch mesiacov do piatich rokov. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu sa súd spravoval viacerými úvahami. Na jednej strane súd zohľadnil to, že táto obžalovaná; na rozdiel od iných obžalovaných, matiek starajúcich sa o maloleté deti; bola v minulosti už súdne trestaná, a to dokonca trikrát, a naviac ešte aj trest povinnej práce v trvaní 300 hodín, uložený tejto obžalovanej Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/4/2020, zo dňa 25. 05. 2020, ktorý už pritom obžalovaný 7/ S. B. vykonal, táto obžalovaná ešte neodpracovala. Nemožno pritom prehliadnuť ešte aj tú okolnosť, že tento trest bol obžalovanej ukladaný ako súhrnný trest a teda tento trest nesmel byť miernejší, teda musel byť prísnejší, ako trest, ktorý bol tejto obžalovanej uložený predchádzajúcim rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023 -260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorým bol tejto obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zároveň súd dospel k názoru, že samotná upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona a na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona, v prejednávanom prípade, je pomerne prísna, a to aj s ohľadom na charakter stíhanej činnosti, čiže závažnosť samotnej trestnej činnosti, ako aj celkovú aktivitu tejto obžalovanej pri spáchaní daného skutku. Nemožno tiež opätovne opomenúť to, keďže tejto obžalovanej bolo potrebné ukladať súhrnný trest, že tento trest nesmel byť miernejší, ale musel byť prísnejší, ako trest uložený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnný trest, teda vo vzťahu k rozhodnutiu tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023-260, zo dňa 13. 09. 2023, ktorým bol tejto obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Obžalovaná síce prejavila vôľu podrobiť sa výkonu; ako trestu domáceho väzenia, tak aj trestu povinnej práce; ale zas nemožno nezohľadniť ten fakt, že táto obžalovaná výslovne tvrdila, že trpí epilepsiou závažnejšieho charakteru a zároveň pri svojom vyjadrení k listinným dôkazom, ako aj v rámci záverečného prednesu vypovedala, že v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej je práceneschopná s tým, že podľa jej vyjadrenia by táto jej práceneschopnosť mala trvať aj naďalej. Súd sa teda domnieva; že, či už ňou zmienená choroba, ale aj trvajúca, pravdepodobne dlhodobejšieho charakteru, práceneschopnosť; by prípadne mohla obžalovanej zabrániť vo výkone tohto druhu trestu. Zároveň táto obžalovaná poskytuje navyše aj opateru až piatim deťom vo vekovom rozpätí od pätnástich rokov do štyroch rokov, teda už nie úplne v útlom veku, pričom jej druh, v prejednávanom prípade, obžalovaný v 7/ rade - obžalovaný S. B., mal byť aj v čase výpovede tejto obžalovanej vo výkone trestu odňatia slobody. Je teda nepochybné, že táto obžalovaná vo výraznej miere zabezpečuje starostlivosť svojím maloletým deťom a teda aj v prípade výkonu tzv. alternatívneho druhu trestu, teda predovšetkým v podobe trestu povinnej práce, by mohla byť do značnej miery sťažená opatera tejto obžalovanej o jej maloleté deti.

Zhrnúc vyššie rozvedené úvahy súdu, tak súd dospel k názoru, že na nápravu tejto obžalovanej je postačujúci trest odňatia slobody nespojený s obmedzením jej osobnej slobody a to tesne nad dolnou hranicou takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, teda konkrétne v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov. Súd je zároveň toho názoru, že dostatočný; ako z hľadiska generálnej, tak aj individuálnej prevencie; je trest odňatia slobody nespojený s obmedzením jej osobnej slobody. Z tohto dôvodu preto súd takto uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia jej probačného dohľadu. Za primeranú a adekvátnu pritom súd považoval skúšobnú dobu tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, tesne nad stredom trestnej sadzby, teda v trvaní troch rokov. Takto určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom je pritom vyššia, ako skúšobná doba podmienečného odsúdenia uložená predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnný trest. Obžalovaná je povinná počas plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spôsobom svojho života preukázať, že sa napravila a že spáchanie tohto jediného stíhaného skutku v prejednávanom prípade bolo iba ojedinelým vybočením z jej inak riadneho spôsobu života; inak sa jej takto podmienečne odložený výkon trestu, a to prípadne aj počas plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného odsúdenia, premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Totožne, ako ostatným obžalovaným; ktorým bol ukladaný, či už podmienečný trest odňatia slobody, alebo trest povinnej práce; aj tejto obžalovanej súd ako súčasť tohto probačného dohľadu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi; pochopiteľne okrem obžalovaného 7/ S. B., ako jej druha; ako aj povinnosť nahradiť podľa svojich síl a schopností spôsobenú škodu. Súd už len na upresnenie dopĺňa, že ako porušenie tohto obmedzenia, tak aj nesplnenie tejto jedinej povinnosti, by takisto odôvodňovalo premenu tohto podmienečného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Opätovne, ako súčasť súhrnného trestu, súd zrušil výrok o treste v Trestnom rozkaze tunajšieho súdu č. k. 2T/27/2023-260, zo dňa 13. 09. 2023, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V prípade skutku 1/ tohto rozsudku, poškodený S. T., ako majiteľ potravín „Zoja“ v obci E., uviedol, že mu vznikla škoda iba poškodením kľučky dverí v sume 25,00 eur, avšak nárok na náhradu škody si voči páchateľom ani neuplatnil. Z tohto dôvodu teda súd tomuto poškodenému tento nárok na náhradu škody ani nepriznal. U skutku 2/ tohto rozsudku, bola poškodenému spotrebnému družstvu COOP Jednota spôsobená škoda odcudzením fliaš rôzneho druhu a množstva alkoholických nápojov, čím mala byť tejto poškodenej spoločnosti spôsobená škoda v sume 73,21 eur a poškodením dverí jej zas mala vzniknúť škoda v sume 126,76 eur. Zástupkyňa tohto spotrebného družstva, T. V. U., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade tohto skutku si ani spotrebné družstvo neuplatnilo poistné plnenie, keďže bola vysoká spoluúčasť a nízka škoda. Z tohto dôvodu si preto táto zástupkyňa poškodeného spotrebného družstva v konaní pred súdom uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej sume 199,97 eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať obžalovaného A. B. a obžalovaného ml. P. L. spoločne a nerozdielne. Podľa vyčíslenia predloženého samotnou poškodenou COOP Jednotou ešte v prípravnom konaní, bolo pritom podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že škoda na tovare bola v sume 73,21 eur a hodnota svojpomocne opravených dverí zas bola v sume 126,76 eur; teda celková škoda bola v takej istej sume, ako to uviedla predstaviteľka tejto poškodenej spoločnosti priamo na hlavom pojednávaní, čiže vo výške 199,97 eur. Súd, keďže takto ustálenú výšku škody považoval za jednoznačne preukázanú, v takejto čiastke priznal túto škodu poškodenému spotrebnému družstvu a na náhradu tejto škody zaviazal obžalovaných A. B., ako aj ml. P. L., a to spoločne a nerozdielne. Tá istá predstaviteľka spotrebného družstva COOP Jednota, opätovne v konaní pred súdom, v prípade skutku 3/ tohto rozsudku, si zas uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z odcudzených fliaš

alkoholických nápojov rozličného druhu a množstva, ako aj z krabičiek cigariet, v celkovej sume 659,41 eur, odcudzením finančnej hotovosti v sume 186,97 eur, ako aj poškodením dverí v sume 1.738,00 eur, teda v súhrnnej sume 2.584,38 eur. Uvedené spotrebné družstvo si už v tomto prípade uplatnilo poistné plnenie u poisťovne Kooperativy, ktorá tomuto spotrebnému družstvu z titulu poistného plnenia uhradila sumu 1.634,22 eur. Aj podľa vyčíslenia predloženého touto poškodenou spoločnosťou, mala hodnota škody na odcudzenom tovare zodpovedať sume 659,41 eur, hodnota odcudzenej hotovosti zas predstavovala sumu 186,97 eur a škoda spôsobená poškodením dverí bola zas v sume 1.738,00 eur; čiže celková škoda teda prestavovala sumu 2.584,38 eur. Takto uplatnený nárok tohto spotrebného družstva na náhradu škody pritom považoval súd opätovne za dostatočne osvedčený. Keďže táto škoda bola spotrebnému družstvu čiastočne uhradená z titulu poistného plnenia, z tohto dôvodu si teda zástupkyňa tohto spotrebného družstva uplatnila nárok na náhradu škody pozostávajúci z rozdielu medzi škodou reálne spôsobenou tomuto poškodenému spotrebnému družstvu vo výške 2.584,38 eur a hodnotou poistného plnenia v sume 1.634,22 eur uhradenou poškodenému spotrebnému družstvu poisťovňou Kooperativa. Celkovú škodu, na ktorú teda navrhla táto zástupkyňa poškodenej spoločnosti zaviazať obžalovaných A. B. a ml. Q. R. spoločne a nerozdielne, tak predstavovala sumu 950,16 eur. Súd pritom presne v takejto sume na náhradu tejto škody zaviazal oboch týchto obžalovaných, a to spoločne a nerozdielne. Poškodená poisťovňa, Kooperativa poisťovňa; ktorá z titulu poistného plnenia uhradila, v prípade toho istého skutku, poškodenej COOP Jednote, sumu 1.634,22 eur; pričom táto poisťovňa neuhradila poškodenému spotrebnému družstvu vôbec odcudzenú finančnú hotovosť a poistné plnenie krátila aj o spoluúčasť v sume 675,00 eur; si tak prostredníctvom svojho zástupcu W. M. v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody voči tým istým obžalovaným, v sume zodpovedajúcej vyplatenému poistnému plneniu, teda vo výške 1.634,22 eur. O úhrade tohto poistného plnenia v takejto sume pritom zástupca tejto poškodenej poisťovne predložil už v prípravnom konaní príslušný doklad. Súd preto na náhradu škody z titulu vyplateného poistného plnenia tejto poškodenej poisťovni v takejto sume zaviazal tých istých obžalovaných, spoločne a nerozdielne. Všetkým vyššie vymenovaným poškodeným; teda poškodenej COOP Jednote, ako aj poškodenej Kooperative poisťovni; bol teda priznaný nárok na náhradu škody v plnej výške. Poškodený T. V., v prípade skutku 4/ tohto rozsudku, si zas uplatnil nárok na náhradu škody, pozostávajúci z hodnoty odcudzených desiatich kusov tanierov, štyroch kusov pohárov, ôsmich kusov zaváraním, dvoch kusov fliaš vína neznámej značky, ako aj jedného predlžovacieho kábla, či aj jednej pumpy na bicykel, ktorá škoda mala byť podľa vyjadrenia tohto poškodeného vyčíslená poisťovňou Allianz na sumu 950,00 eur, aj keď tento poškodený bližšie nekonkretizoval konkrétne predmety, ktoré mu mali byť v uvedený deň ukradnuté. Nemožno pritom opomenúť; že tento poškodený sa na mieste činu, teda na adrese na F. G. H. X C. O. E.; v čase spáchania ako tohto skutku, tak aj v čase spáchania skutku pod bobom 5/ tohto rozsudku; vôbec nezdržiaval; a teda nevedel vôbec presne uviesť, ktoré predmety mu teda boli odcudzené pri jednej krádeži a ktoré zas pri druhej krádeži. Keďže hodnota všetkých vyššie vymenovaných predmetov v prípade skutku 4/ tohto rozsudku mala podľa odborného vyjadrenia predstavovať spolu sumu 89,39 eur a hodnota poškodených vchodových dverí do pivnice mala zas zodpovedať sume 25,00 eur; tomuto poškodenému za tento skutok rozsudku bolo možné priznať nárok na náhradu škody v sume 114,39 eur. Na náhradu tejto škody pritom súd zaviazal všetkých obžalovaných v prípade tohto skutku; teda obžalovaného A. B., S. B., N. J., T. J., ako aj U. J., a to spoločne a nerozdielne. Tomu istému poškodenému, teda T. V., v prípade skutku 5/ tohto rozsudku zo dňa 28. 11. 2021, boli odcudzené sada kuchynského príboru v počte 36 kusov, ako aj päť fliaš alkoholu - 0,7 l vodky, v hodnote spolu vo výške približne 150,00 eur. Zároveň pri tejto krádeži bola tomuto poškodenému vytrhnutá kovová mreža; zlomené, rozbité celé plastové okno, ako aj poškodené dvierka na obývacej stene.

Z tohto titulu si teda tento poškodený uplatnil aj nárok na náhradu škody poškodením okna, ako aj dvierok na obývacej stene, celkovo v sume približne 300,00 eur. Súhrnne si teda tento poškodený, v prípade tohto skutku, uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 450, 00 eur. Podľa odborného vyjadrenia hodnota odcudzených fliaš alkoholických nápojov dosiahla sumu 31,03 eur a hodnota sady kuchynského príboru zas sumu 25,00 eur, teda celková suma odcudzených predmetov dosiahla sumu 56,03 eur. Hodnota poškodeného plastového okna, ako aj poškodených, vytrhnutých dvierok na obývacej stene; mala podľa odborného vyjadrenia zodpovedať spolu sume 211,00 eur. Poškodenému V. bol teda uznaný nárok na náhradu škody, pokiaľ ide o tento skutok rozsudku, v celkovej výške 267,03 eur, na náhradu ktorej súd zaviazal obžalovaného A. B., ako aj obžalovaného ml. Q. R., spoločne a nerozdielne. Tohto poškodeného, teda poškodeného T. V., so zvyškom jeho nároku na náhradu škody; ako v prípade skutku 4/, tak aj v prípade skutku 5/ tohto rozsudku; odkázal súd na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.