Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/12/2022 8822010459 04. 12. 2024 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2024:8822010459.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. decembra 2024 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. B., trvale bytom E. E. XXX, okr. Vranov nad Topľou, SZČO, sa uznáva za vinného, že 1./ bod rozsudku ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu A. B. - A. F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX E. XXX, ktorý zodpovedá za riadne zrážanie odvodov povinných platieb oprávneným subjektom: - za obdobie február až september 2021 zrazil a neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné v nezamestnanosti za zamestnancov v sume 1.600,00 eur, čím porušil ustanovenie § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, - za mesiac február 2021 vo výške 218,08 € splatné dňa 31.03.2021, - za mesiac marec 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 30.04.2021, - za mesiac apríl 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 31.05.2021, - za mesiac máj 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 30.06.2021, - za mesiac jún 2021 vo výške 180,48 € splatné dňa 31.07.2021, - za mesiac júl 2021 vo výške 228,29 € splatné dňa 31.08.2021, - za mesiac august 2021 vo výške 209,85 € splatné dňa 30.09.2021, - za mesiac september 2021 vo výške 222,16 € splatné dňa 31.10.2021, - za obdobie júl až august 2021 zrazil a neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni a. s., Cintorínska 5, Nitra, splatné poistné za svojich zamestnancov vo výške 46,85 eur, čím porušil ustanovenie § 24 písm. a) s poukázaním na § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Zbierky zákonov o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, - za mesiac júl 2021 vo výške 30,51 € splatné dňa 31.08.2021, - za mesiac august 2021 vo výške 6,79 € splatné dňa 30.09.2021, - za mesiac september 2021 vo výške 7,55 € splatné dňa 31.10.2021, - za zdaňovacie obdobie roku 2020 zadržal a neodviedol Daňovému úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, daň zo závislej činnosti v sume 1.238,32 eur, splatnú dňa 30.04.2021, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a takto ako zamestnávateľ, napriek tomu, že v uvedenom období mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu
dane a poistného, v úmysle zabezpečiť si a prisvojiť neoprávnený prospech, zadržal a neodviedol splatnú daň a poistné voči zamestnancom v celkovej výške 2.885,47 eur, teda - v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím spáchal - pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa ustanovenia § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Za to sa odsudzuje: Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, pri aplikácii ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v spojení s § 54 Trestného zákona, na trest povinnej práce v trvaní 300 (tristo) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je trest povinnej práce povinný obžalovaný vykonať do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je trest povinnej práce povinný obžalovaný vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, alebo iného oprávnenia na podnikanie, zákaz pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný alebo kontrolný orgán, alebo člen dozorného alebo kontrolného orgánu právnickej osoby, alebo konať ako splnomocnený zástupca obchodných spoločností, ktorej predmetom činnosti je výkon podnikateľskej činnosti, vo výmere 5 (piatich) rokov a 3 (troch) mesiacov. Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného spod bodu Ad 2/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou pre skutok pôvodne právne kvalifikovaný ako pokračujúci prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že za obdobie február až september 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4.508,19 eur, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b) a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, - za mesiac február 2021 vo výške 633,85 € splatné dňa 31.03.2021, - za mesiac marec 2021 vo výške 533,05 € splatné dňa 30.04.2021, - za mesiac apríl 2021 vo výške 526,02 € splatné dňa 31.05.2021, - za mesiac máj 2021 vo výške 526,02 € splatné dňa 30.06.2021, - za mesiac jún 2021 vo výške 518,99 € splatné dňa 31.07.2021, - za mesiac júl 2021 vo výške 612,05 € splatné dňa 31.08.2021, - za mesiac august 2021 vo výške 562,62 € splatné dňa 30.09.2021,
- za mesiac september 2021 vo výške 595,59 € splatné dňa 31.10.2021, - za obdobie apríla až septembra 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Union zdravotnej poisťovni a. s., Karadžičova 10, Bratislava splatný preddavok na povinnom poistnom vo výške 160,00 eur, a to - za mesiac apríl 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.05.2021, - za mesiac máj 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 30.06.2021, - za mesiac jún 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.07.2021, - za mesiac júl 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.08.2021, - za mesiac august 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 30.09.2021, - za mesiac september 2021 vo výške 32,00 € splatné dňa 31.10.2021, - za obdobie júl až august 2021 ako zamestnávateľ nezaplatil Dôvere zdravotnej poisťovni a. s., Cintorínska 5, Nitra, splatné povinné poistné vo výške 412,90 eur, čím porušil ustanovenie § 24 písm. a) s poukázaním na § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Zbierky zákonov o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov - za mesiac júl 2021 vo výške 81,27 € splatné dňa 31.08.2021, - za mesiac august 2021 vo výške 159,27 € splatné dňa 30.09.2021, - za mesiac september 2021 vo výške 172,36 € splatné dňa 31.10.2021 a takto, napriek tomu, že v uvedenom období mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, v úmysle zabezpečiť si a prisvojiť neoprávnený prospech, nezaplatil splatné poistné v celkovej výške 5.081,09 eur, pretože trestnosť činu z a n i k l a. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na A. B. obžalobu pre vyššie uvedené skutky; pričom skutok; neskôr v prokurátorom upravenom znení obžaloby označenom ako Ad 1; prokurátor pôvodne právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024. V prípade tohto skutku však prokurátor už priamo na hlavnom pojednávaní poopravil jeho právnu kvalifikáciu tak, že skutok právne posúdil ako pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona; a to aj v súlade s novo upravením znením obžaloby, predložením na tunajší súd tesne pred vykonaním uvedeného hlavného pojednávania. V prípade ďalšieho skutku; ktorý bol neskôr prokurátorom opísaný ako skutok Ad 2; zas tento skutok prokurátor pôvodne právne posúdil ako pokračujúci prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Už v rámci prednesu obžaloby na hlavnom pojednávaní však prokurátor v prípade tohto skutku označeného v obžalobe ako skutok Ad 2; bez úprav a bez uvedenia jeho právnej kvalifikácie; keďže nezaplatenie poistného nepresiahlo hodnotu 20.000,00 eur; teda tento skutok mal byť spáchaný len „v malom rozsahu;“ prokurátor navrhol, aby bol obžalovaný spod tohto skutku obžaloby oslobodený, keďže zanikla trestnosť tohto činu. Obžalovanému A. B. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný v prípade skutku pod bodom Ad 1 urobil vyhlásenie o vine. V prípade skutku; neskôr prokurátorom označený pod bodom Ad 2; neurobil obžalovaný žiadne vyhlásenie. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku; položené mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku; kladne, po zistení stanoviska prokurátora a prítomných zástupcov poškodených orgánov; súd vyhlásenie obžalovaného v prípade skutku Ad 1 podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku; keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky; prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania tohto skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v prípade skutku Ad 2 neurobil žiadne vyhlásenie, nebolo potrebné žiadne osobitné rozhodnutie súdu o tom, či súd vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma; pričom; ako
už bolo aj vyššie uvedené; prokurátor v novo predloženom znení obžaloby tesne pred konaním hlavného pojednávania dňa 02.12.2024, navrhol obžalovaného spod tohto skutku obžaloby oslobodiť. Na tomto podklade súd teda rozhodol v prípade skutku Ad 1, že obžalovaný zrazil a neodviedol Sociálnej poisťovni poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, ako aj poistné v nezamestnanosti za zamestnancov za obdobie od februára do septembra roku 2021 vo výške 1.600,30 eur; ako aj, že zrazil a neodviedol Dôvere zdravotnej poisťovni a. s. splatné poistné za obdobie od júla do augusta roku 2021 vo výške 46,85 eur a Daňovému úrad Prešov zas zadržal a neodviedol daň zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2020 vo výške 1.238,32 eur; čiže celkovo zrazené, či zadržané a následne aj neodvedené poistné, ako aj daň zo závislej činnosti, dosiahlo hodnotu 2.885,47 eur. Prokurátor síce pôvodne v podanej obžalobe uvedené žalované konanie pod bodom Ad 1 obžaloby právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže výška škody v čase podania obžaloby na tunajší súd, vychádzajúc z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, dosiahla „väčší rozsah.“ Vzhľadom však na úpravu výšky škody z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona č. 40/2024 Z. z. sa za „malú škodu“ už považovala minimálne suma 700,00 eur a za „väčší rozsah“ sa zas považovala škoda presahujúca hodnotu až 20.000,00 eur; z čoho je teda zrejmé, že v čase konania hlavného pojednávania dňa 02.12.2024 už tak uvedené neodvedenie dane a poistného nedosahovalo hodnotu „väčšej škody,“ ale len rozsah „malej škody.“ Keďže teda obžalovaný zadržal a neodviedol splatnú daň a poistné vyššie uvedeným poškodeným v „malom rozsahu“ a konal tak v špecifickom úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech; po objektívnej stránke teda naplnil všetky zákonné znaky prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor však už pri samotnom prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní a kedy prokurátor predniesol obžalobu už v novo upravenom znení; nad rámec pôvodne podanej obžaloby; navrhol skutok pod bodom Ad 1 právne kvalifikovať aj tak, že sa tohto konania obžalovaný dopustil „závažnejším spôsobom konania,“ teda „na viacerých osobách,“ v zmysle ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona. Nemožno pritom prehliadnuť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine k tomuto skutku obžaloby až po prednese obžaloby a aj na otázku, či porozumel takto upravenej právnej kvalifikácii skutku, odpovedal kladne, tak ako aj na ostatné otázky súdu. Boli teda splnené aj procesné podmienky na to, aby súd žalované konanie obžalovaného pod bodom Ad 1 obžaloby právne kvalifikoval už ako pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Subjektívna stránka konania tohto obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním, teda tým, že zrazí a neodvedie splatnú daň či poistné, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom na riadnom odvádzaní daní, či aj jednotlivých druhov poistného; či už Sociálnej poisťovni, alebo konkrétnej zdravotnej poisťovni, ale aj Daňovému úradu Prešov; a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Objektom daného prečinu je pritom záujem štátu na riadnom odvádzaní daní, ako aj jednotlivých druhov poistného. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste; keďže jednotliví zástupcovia poškodených; či už Daňového úradu Prešov, tak aj poškodenej Sociálnej poisťovne, ako aj Dôvery zdravotnej poisťovne a. s.; si nárok na náhradu škody ani neuplatnili; a to výsluchom obžalovaného k výroku o treste, ako aj oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaný A. B. uviedol na hlavnom pojednávaní k svojím predchádzajúcim súdnym potrestaniam, že v roku 2015 ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu, čím druhému vodičovi zavinil zranenie, keďže nemal bezpečnostný pás a tento druhý vodič si mal pri tejto dopravnej nehode udrieť hlavu. Obžalovaný však zdôraznil, že v prípade tohto jeho odsúdenia už došlo k jeho osvedčeniu. Obžalovaný tiež potvrdil, že bol v minulosti aj priestupkovo postihnutý, a to prevažne za priestupky spočívajúce v prekročením maximálne povolenej rýchlosti. Obžalovaný takisto tvrdil, že v čase konania jeho výsluchu v konaní pred súdom mal síce pozastavenú živnosť s tým, že vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti zemných prác a pomocných stavebných prác; avšak, že si mal nedávno založiť spoločnosť s ručením obmedzeným pod názvom G. s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici, s predmetom podnikania takisto v oblasti zemných prác, ako aj pomocných stavebných prác, pričom mal záujem túto podnikateľskú činnosť aj naďalej vykonávať. Tento obžalovaný však, podľa svojho udania, nemal
vedomosť o tom, že za stíhané konanie mu musí byť uložený aj trest zákazu podnikateľskej činnosti, keďže mal záujem naďalej vykonávať danú podnikateľskú činnosť. K svojmu zamestnaniu a príjmu sa zas tento obžalovaný vyjadril, že predtým pracoval ako vodič na území Českej republiky, pričom v čase jeho výpovede na hlavnom pojednávaní si hľadal prácu. Obžalovaný ďalej dodal, že žije s družkou u jej rodičov s tým, že spolu majú dcéru vo veku piatich rokov, pričom jeho priateľka poberá rodinné prídavky od štátu vo výške šesťdesiat eur. Obžalovaný však podotkol, že ich však v podstate momentálne živia jeho svokrovci a že nezamestnaný je približne tri mesiace. Podľa tvrdenia tohto obžalovaného, tento nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pričom nevlastní ani žiadne motorové vozidlo. Obžalovaný podľa svojho vyjadrenia ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky s tým, že aj rodinný dom, v ktorom býva s priateľkou a s dcérou, v obci E., patrí jeho svokrovcom. Obžalovaný ďalej tvrdil, že síce on, ako ani jeho priateľka netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami, avšak ich dcéra má defekt komorového septa. K možnostiam uloženia tzv. alternatívneho trestu sa tento obžalovaný vyjadril tak, že aj keď síce nemá žiaden príjem, najradšej by zaplatil peňažný trest, keďže by mu mohli požičať jeho rodičia, ako aj jeho svokrovci. Zároveň však tento obžalovaný prejavil súhlas aj s trestom povinnej práce, avšak s trestom domáceho väzenia by tento obžalovaný nesúhlasil. Práve s rozhodovaním súdu o uložení mu trestu povinnej práce tento obžalovaný uviedol, že nie je invalidný a nemá ani žiadne závažné zdravotné problémy. Tento obžalovaný bol pritom súdom poučený o podmienkach výkonu týchto trestov, ako aj o ich premene, aj o výmere týchto tzv. alternatívnych trestov. Obžalovaný však poprel, že by na jeho strane boli nejaké mimoriadne okolnosti. Predstavitelia jednotlivých poškodených; a to konkrétne UNION zdravotnej poisťovne a. s., ako aj Sociálnej poisťovne; ako aj zástupca poškodeného Daňového úradu Prešov či aj Dôvera zdravotná poisťovňa a. s.; si pritom v konaní pred súdom nárok na náhradu škody ani neuplatnili. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy týkajúce sa výroku o treste; a to opakovane výpis zo Živnostenského registra, odpis z Registra trestov, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj správa o povesti obžalovaného od Obce Čaklov, či aj iné lustrácie na tohto obžalovaného. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024). Obžalovaný B. nie je z miesta svojho trvalého bydliska nijak bližšie hodnotený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zas zistil, že obžalovaný bol v minulosti desaťkrát priestupkovo postihnutý, a to vo všetkých prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ len jedenkrát trestne stíhaný s tým, že uvedené trestné konanie bolo uznesením tunajšej prokuratúry sp. zn. Pv 926/15/7713 zo dňa 29.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2016, podmienečne zastavené, pričom malo ísť o trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona. Na uvedené podmienečné zastavenie trestného stíhania sa už pritom vzťahuje fikcia osvedčenia. Obžalovanému teda poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Ako už bolo vyššie uvedené; síce obžalovaný nebol v minulosti výslovne súdne potrestaný, ale bolo voči nemu už vedené nejaké trestné stíhanie, s tým, že k osvedčeniu tohto obžalovaného v tomto inom konaní malo dôjsť dňa 06.06.2017 a žalovaný skutok
zas v predmetnom konaní mal byť spáchaný v roku 2020 a v roku 2021. Súd tak dospel k tomu názoru, že tomuto obžalovanému nebolo možné priznať ešte aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Na strane obžalovaného pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Keďže medzi spáchaním činu a vyhlásením rozhodnutia vo veci samej nadobudol účinnosť už vyššie spomenutý zákon č. 40/2024 Z. z., v nadväznosti na Nález Ústavného súdu č. 215/2024 Z. z.; súd musel najprv zisťovať, ktoré zákonné ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie. Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 bolo možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od troch rokov do ôsmich rokov; pričom podľa ustanovenia § 277 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 už bolo možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od jedného roka do piatich rokov; čiže je tak nepopierateľné, že Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 bol pre obžalovaného výhodnejší. Súd z tohto dôvodu teda dospel aj k tomu názoru, že aj pri posudzovaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je potrebné uplatniť ustanovenie § 38 Trestného zákona účinného od 06.08.2024; a nie ustanovenie § 38 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Z tohto dôvodu bolo teda vo výroku o treste u tohto obžalovaného len skonštatované; citujúc ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona; že u neho bola zistená len jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Zároveň súd vo výroku o treste aj výslovne uviedol, že sa použijú jednotlivé zákonné ustanovenia podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 . Pri rozhodovaní súdu už o konkrétnom druhu a výmere trestu súd zobral do úvahy viaceré podstatné faktory. V prvom rade súd zohľadnil v prospech tohto obžalovaného ten fakt, že tento obžalovaný nielenže nebol v minulosti súdne potrestaný, ale tento nebol v minulosti ani závažnejšie priestupkovo postihnutý. Zároveň sa tento obžalovaný k spáchaniu činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, čo je tiež potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní súdu o konkrétnom treste. Pri úvahách súdu o konkrétnom potrestaní tohto obžalovaného však bolo potrebné zobrať do úvahy ešte aj ten podstatný fakt, že tomuto obžalovanému sa nevyhnutne musel ukladať trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, a to dokonca v hornej polovici trestnej sadzby u tohto druhu trestu, teda nad päť rokov. Takýto druh trestu; vzhľadom na prejavený záujem obžalovaného naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť v danom predmete činnosti; je tak nepochybne prísny; a teda súd pri svojom rozhodovaní o tom, či a aký ďalší druh trestu má byť tomuto obžalovanému uložený, to musel zobrať do úvahy. Súd však zároveň zastával ten názor, že len samotný trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť by nebol pre obžalovaného dostatočný, či už z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Zároveň súd zohľadnil aj to, že tento obžalovaný by mal byť živiteľom svojej rodiny, pozostávajúcej z jedného maloletého dieťaťa a tento obžalovaný prejavil ochotu sa riadne zamestnať, s tým, že tento mal záujem naďalej poskytovať starostlivosť svojej rodine, a to aj po finančnej stránke. Obžalovaný pritom, podľa svojho vyjadrenia, v dobe vykonávania hlavného pojednávania bol nezamestnaný a viac – menej ho mali živiť svokrovci. Zároveň súd musel zohľadniť aj samotný rozsah zadržanej a neodvedenej dane a poistného v sume 2.885,47 eur; čo pritom nepredstavuje až natoľko výraznú škodu, pri zohľadnení výšky škody po novelizácii Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024. V neprospech tohto obžalovaného súd pritom nezistil ani žiadne okolnosti. Na základe vyššie rozvedených úvah teda súd dospel k tomu záveru, že na tohto obžalovaného nie je ešte potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako aj prípadne s uložením probačného dohľadu. Ako najvhodnejší sa pritom súdu javil trest povinnej práce, s ktorým uložením obžalovaný aj prejavil súhlas, pričom podľa svojho udania obžalovaný nemal byť ani invalidný a nemal trpieť ani žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Boli teda splnené všetky podmienky na uloženie tohto druhu trestu. Zároveň však súd vzal do úvahy ako charakter stíhanej trestnej činnosti, tak aj výšku zadržanej a neodvedenej dane a poistného; preto súd dospel k tomu presvedčeniu, že tomuto obžalovanému nie je možné uložiť tento druh trestu na dolnej hranici tejto sadzby. Naopak za adekvátny a primeraný pritom súd považoval tento druh trestu na samej hornej hranici, teda v trvaní tristo hodín. Súd už len na okraj poznamenáva, že tento druh trestu je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do jedného roka od jeho nariadenia, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Súd ešte dodáva, že v tom prípade, ak by obžalovaný riadne nevykonal práce v určenom rozsahu; ale aj vtedy, ak by neviedol
riadny život; tak sa mu za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ako už bolo vyššie uvedené; vychádzajúc z ustanovenia § 61 ods. 6 Trestného zákona, keďže súd uznal obžalovaného za vinného z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona; tomuto obžalovanému musel súd uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť. Pri rozhodovaní súdu o konkrétnej výmere tohto druhu trestu dospel súd k tomu záveru, že je postačujúce tomuto obžalovanému uložiť tento druh trestu len tesne nad požadovanou hranicou, teda konkrétne v trvaní piatich rokov a troch mesiacov. Keďže poškodené poisťovne, ako aj poškodený Daňový úrad Prešov, si nárok na náhradu škody neuplatnili; o tomto nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodovať. Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona už v znení účinnom od 06.08.2024, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,00 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťsto násobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,00 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000,00 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000,00 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla. Pri posudzovaní prejednávaného prípadu, v prípade skutku označenom prokurátorom ako skutok Ad 2, v prvom rade súd poukazuje na ten podstatný fakt, že obžaloba bola podaná na tunajší súd ešte dňa 18.11.2022. Vo veci bol pritom najprv nariadený termín hlavného pojednávania na deň 03.06.2024; keďže predtým určené hlavné pojednávanie na deň 01.03.2024 bolo opatrením z dôvodov na strane súdu zrušené; ktorého sa však obžalovaný nezúčastnil a z ktorého dôvodu bolo uvedené hlavné pojednávanie aj odročené na deň 30.09.2024, ktoré bolo opätovne odročené pre neprítomnosť tohto obžalovaného. Z tohto dôvodu sa teda nakoniec vykonalo dokazovanie až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2024, na ktorom po vykonaní iných procesných úkonov; vrátane prednesu obžaloby, zaujatia stanoviska obhajoby, ako aj vyjadrení poškodených k prípadne uplatneným nárokom na náhradu škody; obžalovaný vo vzťahu k skutku obžaloby, ktorý prokurátor v upravenom znení obžaloby označil ako skutok Ad 1, urobil vyhlásenie o vine a vo vzťahu ďalšiemu skutku obžaloby; ktorý bol zas v upravenom znení obžaloby uvedený ako skutok Ad 2; zas obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie.
Súd pritom; ako už bolo vyššie uvedené; vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k skutku pod bodom Ad 1, neskôr právne kvalifikovaného prokurátorom ako pokračujúci prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024; prijal. Skutok pod bodom Ad 2 v upravenom znení obžaloby už síce prokurátor vôbec právne nekvalifikoval, ale priamo už v obžalobe navrhol obžalovaného spod uvedeného skutku obžaloby oslobodiť; avšak najprv prokurátor uvedené stíhané konanie obžalovaného pôvodne v podanej obžalobe právne posúdil ako pokračujúci prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Najviac je potrebné poznamenať, že aj samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní k tomuto skutku obžaloby ani neurobil žiadne vyhlásenie. V dobe vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2024 však už nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. v nadväznosti na vydanie Nálezu Ústavného súdu č. 215/2024 Z. z. Z dôvodu prijatia uvedeného zákona došlo k zmene a doplnení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, v dôsledku čoho všetky zákonné znaky trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona by naplnilo len také konanie páchateľa, ak by hodnota nezaplatenej splatnej dane, či poistného dosiahla kvalifikačný znak škody „vo väčšom rozsahu.“ Vychádzajúc z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa za „väčší rozsah;“ teda aj v prípade nezaplatenej dane a poistného, vychádzajúc z nového zákonného ustanovenia § 124 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024; považuje taký rozsah, ak výška nezaplatenej dane, či poistného dosahuje hodnotu prevyšujúcu sumu 20.000,00 eur. Keďže prokurátor aj pri samotnom prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2024 tento rozsah nezaplateného poistného ustálil na hodnotu 5.081,09 eur; čiže v rovnakej výške ako túto škodu určil prokurátor už v pôvodne podanej obžalobe na tunajší súd dňa 18.11.2022; je tak nepochybne zrejmé, že takto určená výška škody už nedosahuje rozsah „väčšej škody,“ ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 278 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, v nadväznosti na ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona. Súd teda uzatvára; vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, aj v znení účinnom od 06.08.2024, ako aj zo znenia ustanovenia § 84 Trestného zákona; že stíhané konanie obžalovaného v čase podania obžaloby na tunajší súd síce naplňovalo všetky zákonné znaky posudzovaného prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona; avšak podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona; aj v znení účinnom od 06.08.2024; ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku došlo k prijatiu viacerých zákonov, tak sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa toho zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V zmysle ustanovenia § 84 Trestného zákona však dôjde k zániku trestnosti činu, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin už nie je trestným činom. Keďže vo veci sa na hlavnom pojednávaní vykonalo dokazovanie o skutku pod označením Ad 1; bolo nevyhnutné z dôvodu zániku trestnosti činu pod bodom Ad2, tohto obžalovaného spod tohto skutku obžaloby oslobodiť. Z tohto dôvodu; teda z dôvodu zániku trestnosti činu; súd obžalovaného spod obžaloby v prípade skutku uvedenom pod bodom Ad 2 obžaloby podľa ustanovenia § 285 písm. f) Trestného poriadku; oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.