Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10C/37/2023 8823201168 04. 06. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:8823201168.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne: A. B. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, okr. Vranov nad Topľou, zast.: JUDr. Jozef Chuda, advokát AK, Cyrila a Metoda 3, Michalovce, proti žalovaným: 1./ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, C., E. J., 2./ D. K. F. G., nar. X.X.XXXX, 3/ L. M. F. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní v 2./ a 3./ rade zastúpení žalovanou v 1./rade ako ich zákonnou zástupkyňou (matkou) A. F. G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. a to parcely registra „C“ č.XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2 a stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.XXXX sa z r u š u j e. II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. a to parcely registra „C“ č.XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2 a stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.XXXX. III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 1./rade sumu 3.320,- eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2./rade k rukám jeho matky ako zákonnej zástupkyne, teda žalovanej v 1./rade sumu 3.320,- eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 3./rade k rukám jej matky ako jej zákonnej zástupkyne, teda žalovanej v 1./rade sumu 3.320,- eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla súdu, aby zrušil jej podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. a to parcely registra “C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2, a stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX, všetky uvedené nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyni a za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných 1./ až 3./ zaviazal žalobkyňu vyplatiť vyrovnací podiel v sume 3.320,- eur každému. Zároveň nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, u ktorých zrušenie podielového spoluvlastníctva navrhuje, a to s majoritným podielom 9/10 z celku. Žalovaní v 1./ až 3./ sú rovnako podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, pričom každý z nich je spoluvlastníkom 1/30 z celku. Žalobkyňa poukazuje na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu užíva spolu so svojou matkou, bratom a starou matkou. Žalovaní v 1./ až 3./ rade sú rodinní príbuzní žalobkyne, pričom žalovaná v 1./ rade bola manželkou nebohého brata matky žalobkyne, žalovaný v 2./ rade je bratranec žalobkyne a žalovaná 3./rade je sesternica žalobkyne. Žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní po smrti manžela žalovanej v 1./ rade, otca žalovaných v 2./ a 3./ rade. Žalovaní v 1./ až 3./ rade žijú vo Veľkej Británii, žalobkyňa nie je so žalovanými takmer v riadnom kontakte, žalovaní predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívali a ani nie je predpoklad, aby v budúcnosti mali záujem prísť na územie Slovenskej republiky a užívať tieto nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a touto žalobou sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Reálna deľba nehnuteľností v danom prípade nie je možná z toho dôvodu, že rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov by vznikli veľmi malé pozemky s nízkou výmerou na to, aby mohli byť účelne využiteľné a k týmto pozemkom by nebol možný ani prístup. Navyše na pozemku je postavená stavba, rodinný dom. V danom prípade žalobkyňa navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu žalobkyni do jej výlučného vlastníctva. 3. Znaleckým posudkom č. 42/2021 vypracovaným súdnou znalkyňou I. J. B. zo dňa 06.07.2021 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. a to parcela registra “C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2, stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX, ktoré sú predmetom tohto sporu, ohodnotené spolu na sumu 99.600,- eur. 4. Žalobkyňa právny nárok zdôvodňuje § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 5. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná v 1./rade, a to zároveň aj ako zákonná zástupkyňa (matka) žalovaných v 2./ a 3./ rade. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súdneho pojednávania sa zúčastniť vzhľadom na vzdialenosť nemôže, nakoľko žije vo Veľkej Británii. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že ju oslovila žalobkyňa za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. V písomnom vyjadrení uviedla, že považuje za správnu vec ponechať bývanie svojej svokre a matke jej netere - žalobkyni. Jej neter - žalobkyňa si nechala urobiť ocenenie domu na Slovensku a súhlasí s tým, že sa vzdá podielov na dome, kvôli spravodlivému vyrovnaniu. Súhlasí s tým, aby slovenská rodina jej detí mohla užívať rodinný dom bez obmedzenia vyplývajúceho z vlastnených spoluvlastníckych podielov ňou a jej deti, keďže ona a jej deti záujem užívať tieto nehnuteľnosti nemajú, nakoľko žijú vo Veľkej Británii. 6. Nakoľko žalovaná v 1./rade deklarovala svoju neznalosť slovenského jazyka ako štátneho jazyka, v ktorom sa vedie súdne konanie, súd dal zhotoviť preklady žaloby, listinných dôkazov navrhnutých žalobkyňou, ako aj súdnych listín do anglického jazyka a doručil ich žalovanej v 1./rade. Na doručenie listín žalovaná v 1./rade nereagovala, súd sa tak pridržal jej prvotného vyjadrenia k žalobe, ktoré popísal vyššie. 7. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy a to: LV č. XXX, pre katastrálne územie N., emailová korešpondencia Notárskeho úradu JUDr. Zora Chudová, notárky a žalovanej v 1./rade, vyjadrenie pošty k sledovaniu doporučeného listu o doručení žaloby žalovanej v 1./rade spolu s prílohami, potvrdenie pošty o sledovaní zásielky a vstupe súdnej zásielky do Veľkej Británie s poznámkou asistentky senátu, že na čl.136 je mailom potvrdené, že dostala predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 22.02.2024, vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu z 23.11.2023, potvrdenie pošty o doručení úradných prekladov súvisiacich listín do anglického jazyka žalovanej v 1./rade vo Veľkej Británii - čl.58, vyjadrenie žalovanej v 1./rade v slovenskom jazyku zo 14.02.2024, t.j. potom, čo jej bola doručená žaloba, listiny súdu preklade do anglického jazyka, potvrdenie Slovenskej pošty o doručení predvolania na pojednávanie na dňa 04.06.2024 žalovanej v 1./rade 04.04.2024.
8. Po preverení súdom, že žalobkyňou predložený súkromný znalecký posudok I. J. B., číslo 42/2021 spĺňa náležitosti znaleckého dôkazu podľa § 209 Civilného sporového poriadku, súd vykonal znalecké dokazovanie oboznámením tohto písomného znaleckého posudku. 9. Ako svedkyňu súd vypočul B. A. (matku žalobkyne), ktorej výsluch navrhla žalobkyňa. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej dcérou a vzťah majú dobrý. K predmetu sporu uviedla, že ide o rodičovský dom, postavili ho moji rodičia. Po smrti otca D. G. staršieho, každý zdedil 10 %ný podiel na tejto nehnuteľnosti. Boli sme štyria súrodenci a to aj s nebohým, rovnako D. G. ml., teda volal sa môj brat rovnako ako aj môj otec. Ako som uviedla, každý z nás štyroch zdedil po 1/10-tine z tej nehnuteľnosti s tým, že polovica prešla na mamu. S tým, že automaticky jej zostala polovica ešte z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), nakoľko po otcovej smrti v prvom rade bolo teda vyporiadavané BSM a potom dedičstvo. Moja mama mala 60 % danej nehnuteľnosti, volala sa M. G. a my ako deti sme každý mali po tých 10 %. Ja som sa tých svojich 10 %, teda 1/10-tinového podielu vzdala v prospech mojej dcéry žalobkyne A. B. A.. Moja dcéra následne odkúpila ďalšiu desatinu, teda ďalší 1/10-tinový podiel od mojej sestry A. O.. Ďalšiu desatinu, teda 1/10-tinový podiel odkúpila od mojej ďalšej sestry A. J.. Nakoniec zostala iba A. a jej deti. Moja mama ešte žije, ona v tom dome býva a ona za života darovacou zmluvou darovala svoje podiely mojej dcére, teda žalobkyni A. B. A.. Darovala jej 1, plus 1/10-tinu, teda dokopy je to X/XX-XXX. Tú polovicu mala z titulu BSM po nebohom manželovi, a tú 1/10-tinu podielu mala z titulu dedičstva po ňom. Toto všetko darovala mojej dcére žalobkyni. Takto dcéra nadobudla spolu 9/10-nový podiel na týchto nehnuteľnostiach. Ešte, keď môj nebohý brat žil D. G. mladší, sme sa o tom rozprávali, žeby teda nadobudla moja dcéra aj jeho podiel. On vtedy prejavil záujem jej to darovať, teda nechcel za to žiadne peniaze, nechcel jej to predávať, ale chcel jej to dať bez odplaty, aby sa postarala ešte o našu mamu, teda svoju babku. Nedotiahlo sa to však dokonca, nakoľko D. G. mladší následne tragicky zahynul. V dome, ktorý je predmetom sporu býva svedkyňa spolu s jej mamou. Mama je po operácii ruky, dobre nepočuje a treba sa tam starať o záhradu. Býva tam aj jej dcéra - žalobkyňa, ale tá študuje v Nitre, býva v J. a chodí aj za prácou do Veľkej Británie, preto sa v nehnuteľnosti zdržiava zriedkavejšie, ale keď môžu, stále tam chodí, chodí sa tam hlavne učiť. Dom potrebuje súrne rekonštrukciu, preto chcú vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, aby mohli riadne rekonštrukciu zrealizovať. Znalkyňou ohodnotenú cenu nehnuteľností v sume 99.600,- eur považuje za adekvátnu a trhovú. 10. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci: 11. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. a to parcely registra “C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2, a stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, stavený na parcele č. XXXX, s výškou spoluvlastníckeho podielu pod B11 9/10 z celku. Podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie N., obec E. O. P., Q. E. O. P. sú aj žalovaní a to tak, že výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade je pod B8 1/30 z celku, výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade je pod B9 1/30 z celku a výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 3. rade je pod B10 1/30 z celku. Dom postavili starí rodičia žalobkyne. Z titulu dedenia ako aj jednotlivých prevodov sa žalobkyňa stala majoritnou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, a to vo výške 9/10 z celku. Z titulu dedenia po predčasne zosnulom D. G. mladšom sa žalovaní 1. až 3. stali minoritnými podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/30 z celku. K dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami nedošlo, preto je namieste vyporiadať podielové spoluvlastníctvo súdom. 12. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy: 13. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 14. Podľa § 124 OZ, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 15. Podľa § 136 ods. 1 OZ, Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
16. Podľa § 137 ods. 1 OZ, Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. Podľa § 141 ods. 1 OZ, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 18. Podľa § 142 ods. 1 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 19. Podľa § 142 ods. 2 OZ, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 20. Po aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí: 21. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve akejkoľvek spolu vlastnenej veci proti svojej vôli. Prioritou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov. V tomto konaní k dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo, preto bolo namieste vyporiadanie súdom. Prioritou vyporiadania súdom je reálne rozdelenie veci, ak je možné. V tomto konaní bolo preukázané, že reálne rozdelenie veci (predovšetkým nehnuteľnosti - rodinného domu) určeného na bývanie reálne deliteľná nie je. Preto pripadal do úvahy v poradí druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov pri uložení povinnosti vyplatiť primeranú náhradu každému zo spoluvlastníkov za ustupujúci podiel. Pri tomto druhu vyporiadania je súd povinný prihliadnuť na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Nakoľko žalobkyňa je majoritnou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností (9/10 z celku) a aj vzhľadom na účelné využitie veci, nakoľko v nehnuteľnosti žijú žalobkyňa, jej matka a jej stará matka a spoločná vec si vyžaduje nutne rekonštrukciu, sa najrozumnejším, najspravodlivejším a zákonným riešením javilo byť vyhovenie žalobe a prikázanie všetkých navrhovaných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. 22. Za ustupujúce podiely podielových spoluvlastníkov, ktorým na základe uvedeného ich podielové spoluvlastníctvo na veci zaniká, im patrí primeraná náhrada. Najobjektívnejším spôsobom určenia a vyčíslenia primeranej náhrady je jeho objektivizácia znalcom v danom odbore a ním vypracovaným znaleckým posudkom. 23. Žalobkyňa do konania predložila znalecký posudok znalkyne I. J. B. číslo 42/2021 - znalkyne pre odbor Stavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 99.600,- eur. Nakoľko tento znalecký posudok podal certifikovaný subjekt - t.j. znalkyňa v príslušnom odbore, žalobkyňa, ani žalovaná tento znalecký odhad nepopierala, súd nemal dôvod pochybovať o objektivite záveru tohto znaleckého posudku ohľadom ceny nehnuteľností. Na základe neho tak bola vypočítaná primeraná náhrada pre každého zo žalovaných, t.j. žalovaní 1. až 3. v závislosti od výšky spolu vlastneného podielu každým žalovaným, t.j. každý žalovaní 1/30 z celku. V súlade so závermi znaleckého posudku tak súd určil primeranú náhradu za ustupujúci podiel každému zo žalovaných na sumu 3.320,- eur. 24. Ako vyplývalo z predložených listinných dôkazov, a to predsúdnej komunikácii žalovanej v 1./rade s konajúcou notárkou, takéto riešenie je v súlade s jej vôľou a tento nárok vo vzťahu k žalobkyni uznala ako v predsúdnej komunikácii s notárku, tak de facto i pred súdom s tým, že ako podmienku si určila, že nechce mať s týmto vyporiadaním ďalšie osobitné výdavky a poplatky. Týmto súdnym rozhodnutím tak je de facto naplnená jej vôľa, nakoľko počas pojednávania sa žalobkyňa aj vzdala práva na náhradu trov konania, teda žiadne ďalšie výdavky žalovaným 1. až 3 nevzniknú. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Ako súd uviedol vyššie žalobkyňa sa v priebehu súdneho konania vzdala svojho nároku na náhradu trov súdneho konania v prípade jej úspechu v spore, i keď je možné úspech konštatovať. Zároveň tu však ide o fixáciu a úpravu právneho vzťahu pôvodných podielových spoluvlastníkov do budúcna, preto súd návrhu žalobkyne vyhovel a žiadnej zo sporových strán trovy súdneho konania nepriznal. Napokon, žalovaným žiadne trovy v tomto súdnom konaní ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nakoľko sa právny zástupca navrhovateľky po vyhlásení rozsudku vzdal práva na odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, toto právo mu zaniklo.