Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/104/2023 8823202073 18. 06. 2024 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2024:8823202073.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s, Radlická 333/150, IČ: 000 01 350, Praha 6, Česká republika, zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, usadený euroadvokát, Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 50239406, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX o zaplatenie 517.737,16 Kč s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71.092,51 Kč s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 467,53 Kč od 16.06.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.08.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.09.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.10.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.11.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.12.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.01.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.02.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.03.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.05.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.885,41 Kč od 16.06.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 517 737,16 Kč s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 61.044,22 Kč od 17.05.2021 do 24. 10. 2023, so zmluvným úrokom vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 514 166,16 Kč od 25. 10. 2023 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 39.575,91 Kč od 16. 11. 2022 do 24. 10. 2023 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % p. a. zo sumy 514 166,16 Kč od 25. 10. 2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. 2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17. 05. 2021 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere reg. č. 013447576R (ďalej len „Zmluva“). Na základe čl. I.2. Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to až do výšky 565 000,00 Kč. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len "Obchodné podmienky"). Žalovaný sa v čl. I.3. Zmluvy a čl. 5.
Obchodných podmienok zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky spolu so zmluvnými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach a tiež podľa čl. I.3. Zmluvy uhrádzať poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k úhrade splatných dlžných splátok vrátane príslušenstva a poplatkov. Pretože ani potom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, prehlásil žalobca podľa čl. 8.2. Obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom ku dňu 15. 11. 2022 za splatné. Žalobca žiada úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania. Dlžná suma k 24. 10. 2023 predstavuje 618 357,29 Kč, a to v nasledujúcom členení: - istina 514 166,16 Kč, - poplatky 3 571,00 Kč, - zmluvný úrok 61.044,22 Kč, - úrok z omeškania 39.575,91 Kč. Keďže ani cez opakované výzvy žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, odovzdal žalobca vec právnemu zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 04. 10. 2023. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola k dátumu tohto podania uhradená. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19. 12. 2023 uviedol, že žalobca na základe výzvy príslušného súdu uvádza, že pri posudzovaní bonity a úveruschopnosti žalovaného (teda počas procesu schvaľovania úveru) posudzoval najmä: I. príjem: - 23.909,00 Kč - zistený na základe deklarácie a doloženia príjmov vrátane kontroly histórie bežného účtu žalovaného, II. výdavky: - 13.731,30 Kč - výdavky, ktoré vstupovali do výpočtu platobnej kapacity - vypočítané na základe informácií zo Žiadosti (deklarované výdavky, spôsob bývania, počet členov domácnosti vrátane vyživovaných členov, miesto bydliska a pod.), zahŕňajú životné minimum, náklady na bývanie, náklady na splátky, mandatórne výdavky (súdne nariadené, alimenty a pod.) a deklarované platby na poistenie. Všeobecný výpočet výdavkov: Vypočítané na základe informácií zo žiadosti (deklarované výdavky, spôsob bývania, počet členov domácnosti vrátane vyživovaných členov, miesto bydliska apod., výdavky na splátky) a porovnané s internými/externými informáciami. Vyberie sa vyššia hodnota. Výpočet: • Životné náklady o Deklarované vs. Modelové (modelové podľa informácií zo žiadosti v kombinácii s hodnotami životného minima a nákladov na bývanie podľa MPSV – pravidelná aktualizácia hodnôt každý rok) = vyberie sa vyššia hodnota, • Náklady na splátky o tu sa porovnáva: deklarácia klientom vs. (interné zdroje(ČSOB Profile) + externé zdroje (CB správa)) = vyberie sa vyššia hodnota, III. platobná kapacita: – 10.177,70 Kč – platobná kapacita vypočítaná systémom, - platobná kapacita pre splátku 9.465,00 Kč je teda dostatočná, - zamestnanie na dobu neurčitú. Žiadosť bola postúpená na manuálne posudzovanie schvaľovateľom banky. Manuálne posúdenie z dôvodu štátnej príslušnosti klienta, riziko prijateľné. Klient s príjmami na účte. Ďalšia prevedená kontrola bez negatívnych informácií - CRIF (žiadosti v časti Online) Tabuľka FRAUD, databáza, OP SVK, CBCB, Insolvenčný register, Olin bez žiadosti. Zamestnávateľ - Obchodný register. Vyjadrenie schvaľovateľa: Schvaľujem. Zadlženosť žalovaného bola zisťovaná jednak z transakcií žalovaného a jednak z PLABu, tj z plateného kvartálneho súhrnného reportu z CBCB (Czech Banking Credit Bureau, as = bankový register klientskych informácií), ktorý slúži na monitorovanie platobnej morálky klientov a sledovanie všetkých kontraktov, ktoré klienti v minulosti uzavreli alebo žiadali o ich uzavretie – bez negatívnych informácii. Rizikovosť klienta - na základe aplikačného skóre bola ďalej stanovená rizikovosť žalovaného (pravdepodobnosť defaultu - (Very Low/Low/High/D. E.) a to na stupeň: High, teda prvý najnižší možný stupeň rizikovosti a pravdepodobnosti prípadného defaultu žalovaného. DSTI (afterbooking) 39%. Žalovaný pred schválením a poskytnutím úveru prešiel taktiež kontrolou Interných Blacklistov, Fraudlistov a Delikvencií. Ďalej bol zo strany žalobcu prelustrovaný v databáze neplatných dokladov vedenej Ministerstvom vnútra SR a preverený, ako v Insolvenčnom registri, tak aj v Centrálnej evidencii exekúcií (CEE), ktorá je vedená a spravovaná Exekútorskou komorou ČR. Následne bolo overené, že bežný účet žalovaného nevykazuje neštandardné transakcie, ktoré indikujú zvýšené riziko možnosti nedostať svojim záväzkom (napr. z dôvodu nedostatočných vlastných finančných zdrojov, možnosti rýchleho predĺženia a pod.). K tomuto žalobcu ďalej dodáva, že ako člen Bankového registra klientskych informácií (BRKI), člen Nebankového registra klientskych informácií (NRKI) a člen záujmového združenia právnických osôb SOLUS, kedy všetky vyššie uvedené registre slúžia práve na overovanie bonity žiadateľov o úver, má prístup do databázou vedených týmito úverovými registrami a využíva ich, a teda skontroloval bonitu a úveruschopnosť žalovaného aj prostredníctvom týchto registrov. Na tomto mieste je vhodné doplniť, že spomínané registre obsahujú ako aktívne úvery dlžníkov, tak aj ich žiadosti o úvery (schválené aj neschválené). Na základe takto vykonanej lustrácie, keď žalovaný
nemal v predmetných registroch žiadny negatívny záznam, žalobca následne vyhodnotil, že všetky vyššie uvedené KO kritériá boli splnené. Na základe overených rozhodujúcich informácií o žalovanom, najmä o pravidelnom príjme na bežnom účte žalovaného, behaviorálnych a sociodemografických dát zo skupiny ČSOB, a.s. a informácií získaných z interných aj externých registrov, kde u žalovaného nebol vedený žiadny negatívny záznam, bola úveruschopnosť žalovaného podľa použitého matematickoštatistického modelu vyhodnotená kladne, tj žalobca sa domnieval, že žalovaný bude schopný splácať. Vo svetle vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že dostatočne as náležitou odbornou starostlivosťou patričným spôsobom preveril v súlade s ustanovením § 86 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, bonitu žalovaného splácať úver, a preto sa domnieva, že ním uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalovanému je úplne právom. 5. Súd vo veci pojednával dňa 05. 04. 2024 a 18. 06. 2024. Žalobca ani právny zástupca sa na pojednávania nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Dostavil sa žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 05.04.2024 uviedol, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 108 Eur mesačne. Nikde sa nevie zamestnať, nakoľko je po infarkte na čiastočnom invalidnom dôchodku. Kým žil v Čechách tak zvládal splácať tento úver, avšak keď sa mu stala tá udalosť, že dostal infarkt tak následne už splácať nevedel, nakoľko bol dlho na PN a taktiež následne si nevedel nájsť prácu. Taktiež žalovaný uvádza, že sa chce obrátiť na centrum právnej pomoci so žiadosťou o vyhlásenie bankrotu a za týmto účelom žiada odročiť pojednávanie. Na pojednávaní dňa 18. 06. 2024 uviedol, že bol sa informovať v Centre právnej pomoci ohľadom vyhlásenia bankrotu, kde mu bolo oznámené, že nespĺňa podmienky a tieto bude spĺňať až vtedy, ak bude aspoň rok na neho vedená exekúcia. Taktiež uviedol, že keby mal peniaze tak spláca, avšak tieto nemá. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to najmä předsmluvními infomacemi ke spotřebitelskému úvěru, smlouvou o úvěru 013447576R, obchodními podmínkami pro ČSOB spotřebitelské úvěry, výpismi z účtu žalovaného, žádosťou o poskytnutí úvěru, oznámením o zesplatnení úvěru, poslední výzvou k zaplacení dluhu, opakovanou výzvou k zaplacení dlhu (2. výzva), výzvou k zaplacení dluhu (1. výzva), vyjadrením žalobcu a žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 7. Dňa 12. 03. 2021 žalovaný podal na formulárovom tlačive žalujúcej banke žiadosť o poskytnutie úveru č. žiadosti 013294930R, kde v časti osobných údajov uviedol adresu svojho trvalého bydliska Žalobín 174. Na základe tejto žiadosti požiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 500 000 Kč bez účelu s dátumom čerpania od 16. 03. 2021, dátumom prvej splátky 18. 04. 2021, počet splátok 96. 17. 05. 2021 zmluvné strany na základe tejto žiadosti uzavreli zmluvu o úvere č. 013447576R, ktorou poskytla banka žalovanému úver vo výške 500 000 Kč s čerpaním k 18. 05. 2021. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery v platnom znení, s ktorými sa žalovaný oboznámil a podpisom zmluvy s nimi vyslovil svoj súhlas (OP). Podľa zmluvy RPMN na spotrebiteľský úver činí 13,86% ročne a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 918 594,39 Kč. Podľa bodu II. klient sa zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 96tich mesačných anuitných splátkach vždy k 15.dňu v mesiaci vo výške 9 465,-Kč. Prvá splátka bude splatná 15. 07. 2021 a posledná splátka bude splatná 15. 06. 2029 vo výške 9.385,56 Kč. Podľa čl. VIII. bod 2., v prípade omeškania klienta s platením úveru je banka oprávnená klientovi adresovať najprv upomienky a potom výzvy a klient je povinný uhradiť ČSOB za ich zasielanie poplatky. ČSOB je oprávnená zosplatniť úver, neumožniť čerpanie úveru, znížiť úver, blokovať účty klienta, zmeniť poradie splácania, použiť zostatky účtov a došlé úhrady na splatenie splatných záväzkov klienta, pokiaľ nastane skutočnosť, ktorá môže ohroziť splatenie úveru. Medzi tieto skutočnosti patrí hlavne omeškanie so splácaním peňažných čiastok voči ČSOB alebo iným osobám. Pokiaľ klient nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky zo zmluvy je mu ČSOB oprávnená účtovať z čiastok po splatnosti úroky z omeškania v zákonnej výške podľa nariadenia vlády a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne. Úroky z omeškania a zmluvná pokuta sú účtované denne a splatné okamžite. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 565 000,-Kč, ktorý mal splácať v 96 mesačných splátkach po 9.465,-Kč. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 140 782,47 Kč čo vyplýva z výpisu predloženého žalobcom. 8. Opakovanou výzvou z opakovanej výzvy k zaplateniu dlhu (druhej výzvy) súd zistil, že banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy úveru, ktorá predstavuje do 01.03.2020 sumu 9 997,19 KČ. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného v banke za obdobie od 15. 02. 2018 do 28. 02. 2018 súd zistil, že žalovaný vyčerpal poskytnutú sumu úveru celkom vo výške 600 000 CZK.
9. Z poslednej výzvy k zaplateniu dlhu z 25. 08. 2022 súd zistil, že banka žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej čiastky, ktorú eviduje k 24. 08. 2022 vo výške 25 193,49 Kč, inak bude musieť úver zosplatniť. Predmetnú výzvu žalovaný neprevzal v odbernej lehote. 10. Listom zo dňa 17. 11. 2022 Oznámenie o zosplatnení úveru banka žalovanému oznámila, že ho už niekoľkokrát márne písomne upomínala a vyzývala, aby bezodkladne zaplatil dlžnú čiastku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere a keďže tak neurobil, využíva svoje právo a v súlade so zmluvnými podmienkami prehlasuje k 15. 11. 2022 všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné. Ku dňu 16. 11. 2022, ktoré predstavujú 540 659,18 Kč a žiada ho o úhradu tejto sumy do 24. 11. 2022. Oznámenie žalovaný neprevzal v odbernej lehote. 11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: 12. Predmetom konania je nárok žalobcu – banky so sídlom v Českej republiky na zaplatenie spotrebiteľského úveru, poskytnutého spotrebiteľovi - občanovi s bydliskom v Slovenskej republike, o ktorom právnom nároku má tunajší súd právomoc konať podľa Článku 17 a Článku 18 odseku 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis)., podľa ktorých druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 13. Rozhodujúcou právnou otázkou následne bolo určenie, ktorý právny poriadok sa vzťahuje na tento spor, teda aké je rozhodné právo, na základe ktorého sa má predmetný právny nárok posúdiť., teda či právo české, ako na to poukazuje odkazom na zákon č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru alebo právo slovenské - zákon č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. 14. Otázku právneho poriadku rieši Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I). Na základe tohto nariadenia sa účastníkom spotrebiteľskej zmluvy umožňuje vybrať si právny poriadok, ktorým sa budú upravovať akékoľvek otázky týkajúce sa zmluvy, takýto výber však podlieha kogentným normám zameraným na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. 15. Právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa sa uplatní za splnenia predpokladov podľa článku 6 ods. 1 a aj v prípade voľby rozhodného práva iného ako práva krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, uplatní sa právo jeho krajiny, ak sú pravidlá zmluvného práva podľa právneho poriadku krajiny v ktorej má spotrebiteľ bydlisko, pre spotrebiteľa výhodnejšie ako pravidlá zmluvného práva podľa rozhodného práva, ktoré si vybrali strany zmluvy, a ak sú tieto pravidlá zmluvného práva zamerané osobitne na ochranu spotrebiteľov a nemožno sa od nich odchýliť dohodou. Ak nedošlo k dohode rozhodného práva, je potrebné aplikovať právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, ak dodávateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť do tejto krajiny alebo niekoľkých krajín vrátane tejto krajiny. V texte v úvode tejto zmluvy sa odkazuje na právnu úpravu podľa „občanského zákonníka a zákona o spotřebitelském úvěru“ ale následne sa tieto právne normy ani v texte zmluvy ani v OP neuvádzajú konkrétne ani z obsahu zmluvy prípadne OP nevyplýva dohoda o rozhodnom práve pre tento spotrebiteľský právny vzťah ako práve platnom v Českej republike. Aj keby došlo k dohode o rozhodnom práve ako práva českého, splnenie odbornej starostlivosti a následky jej nesplnenia v prípade spotrebiteľských úverov, upravuje zákon č. 257/2016 Sb. v týchto právnych ustanoveniach: 16. Podľa § 86 Posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (1) Poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených informací získaných od spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele nebo i z jiných zdrojů. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy,
pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet. (2) Poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje zejména schopnost spotřebitele splácet sjednané pravidelné splátky spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů spotřebitele a způsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy. 17. Podľa § 87 Důsledky porušení povinnosti posoudit úvěruschopnost spotřebitele (1) Poskytne-li poskytovatel spotřebiteli spotřebitelský úvěr v rozporu s § 86 odst. 1 větou druhou, je smlouva neplatná. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. Spotřebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotřebitelského úvěru v době přiměřené jeho možnostem. (2) Je-li spor o to, jaká je doba odpovídající možnostem spotřebitele podle odstavce 1, určí tuto dobu na návrh některé ze smluvních stran soud podle možností spotřebitele a v zájmu spravedlivého uspořádání práv a povinností smluvních stran s přihlédnutím k příjmu spotřebitele a jeho celkovým sociálním a majetkovým poměrům. (3) Změní-li se možnosti spotřebitele, může soud na návrh některé ze smluvních stran sjednanou dobu nebo dobu určenou rozhodnutím změnit. 18. Podľa § 88 Získávání informací z databází (1) Osoby oprávněné poskytovat spotřebitelský úvěr se mohou vzájemně informovat o údajích o dluzích, které vypovídají o úvěruschopnosti spotřebitele, prostřednictvím databáze spravované právnickou osobou, která a) zpracovává údaje o spotřebitelích za účelem posuzování jejich úvěruschopnosti, b) poskytuje přístup k těmto údajům osobám oprávněným poskytovat spotřebitelský úvěr, c) umožňuje osobám oprávněným poskytovat spotřebitelský úvěr se sídlem nebo skutečným sídlem v jiném členském státě Evropské unie přístup k těmto údajům za stejných podmínek jako osobám se sídlem nebo skutečným sídlem v České republice, d) nepodmiňuje přístup osob oprávněných poskytovat spotřebitelský úvěr k těmto údajům oprávněním takové osoby k činnosti banky, zahraniční banky nebo spořitelního a úvěrního družstva, e) zachovává ohledně získaných údajů mlčenlivost a chrání je před zneužitím a f) uveřejní podmínky přístupu osob oprávněných poskytovat spotřebitelský úvěr k těmto údajům způsobem umožňujícím dálkový přístup. (2) Poskytovatel je povinen k údajům získaným o spotřebiteli z databáze podle odstavce 1 přistupovat tak, jako by šlo o údaje, které získal od spotřebitele sám. Poskytovatel může údaje o spotřebiteli získané prostřednictvím databáze podle odstavce 1 využít výhradně pro vyhodnocení předpokladů řádného splácení jeho dluhů, zejména ke splnění povinností podle § 85 a 86. (3) Poskytovatel informuje spotřebitele v souladu se zákonem upravujícím ochranu osobních údajů o svém záměru vyhledávat o spotřebiteli údaje v databázi podle odstavce 1. 19. Splnenie odbornej starostlivosti a následky jej nesplnenia upravuje v slovenskom práve zákon č. 129/2010 Z.z. v týchto právnych ustanoveniach: 20. Podľa § 7, Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) (16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
(17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (18) Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. (19) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (20) Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 22. Z tohto je zrejmé, že výhodnejšia právna úprava je podľa slovenského práva, pretože podľa noriem českého práva je splnenie odbornej starostlivosti upravené menej detailne s poukazom na konkrétne povinnosti a v prípade nesplnenia odbornej starostlivosti podľa slovenského práva nie je možné úver predčasne zosplatniť, teda možno žalovať len o zaplatenie splatných splátok a v prípade hrubého porušenia odbornej starostlivosti možno žalovať len o zaplatenie splatných splátok istiny, pričom podľa noriem českého práva v prípade porušenia odbornej starostlivosti je zmluva neplatná a spotrebiteľ je povinný vrátiť celú čiastku istiny, hoci v primeranej lehote. 23. Súd konštatuje, že v danom prípade z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca zistil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 20 v kontraktačnej fáze pri uzatváraní predmetného úveru, a neboli zisťované žiadne iné výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb a iné peňažné záväzky bez zohľadnenia skutočnosti, že spotrebiteľ má trvalý pobyt a bydlisko v Slovenskej republiky, teda mohol veriteľ predpokladať, že môže mať úver aj v slovenskej banke resp. iné záväzky voči slovenským veriteľom. 24. Súd považuje šetrenie odbornej spôsobilosti vykonané bankou v súvislosti s poskytnutým úverom za také, ktoré nezodpovedá ustanoveniam § 7 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom sa za hrubé porušenie považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, kde v § 19 a 20 je uvedené, že na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať je potrebné zohľadniť aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb. 25. Z materiálu, ktorým preukazoval žalobca splnenie odbornej starostlivosti nie je zrejmé, či boli zisťované aj prípadné finančné záväzky žalovaného v Slovenskej republike, keďže v žiadosti na takúto informáciu nebol dotazovaný, rovnako ani na výdavky bežnej spotreby, nie je zrejmé ako dospel žalobca k vyčísleniu jeho výdavkov práve na sumu 13 731,30 Kč. Súd teda vyhodnocuje, že v danom prípade pre hrubé porušenie odbornej starostlivosti je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
26. Vzhľadom na to, že ešte nenastala doba splatnosti tohto úveru a nemožno pre porušenie odbornej starostlivosti úver predčasne zosplatniť, a úver je bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok iba na zaplatenie splatných čiastok istiny podľa žalobcom predloženého splátkového kalendára. 27. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru právnemu predchodcovi žalovaného, keďže nepreukázal, že zisťoval jeho výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda právneho predchodcu žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti F. G. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. 28. Pri overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii údaje o výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov právneho predchodcu žalovaného, okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 29. Keďže žalovaný obdržal istinu úveru vo výške 565 000 Kč a zaplatil celkom sumu 140 782,47 Kč, bolo potrebné zistiť zo splátkového kalendára, koľkým splátkam istiny táto suma zodpovedá a konštatuje, že boli uhradené splátky splatné do májovej splátky za rok 2023 a časť splátky splatnej za mesiac jún 2023 vo výške 5 417,88 Kč, preto dôvodný nárok je z tejto splátky vo výške 467,53 Kč a následne sú teda dôvodne uplatnené všetky ostatné splátky istiny až do splátky splatnej za mesiac jún 2024. Deň splatnosti týchto splátok bol určený na 15. deň v mesiaci, nasledujúci deň sa teda žalovaný dostal do omeškania. Žalobca má zároveň spolu s úhradou tej-ktorej splatnej splátky aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5% podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na výšku úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. 30. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu zamietol. 31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a neúspechu.
34. Keďže žalobca uplatnil nárok vo výške 517 737,16 Kč, ale priznaný nárok je vo výške celkom 71 092,51 Kč, je zrejmé, že podľa pomeru úspechu a neúspechu, úspech vo veci mal žalovaný, ale tomuto trovy konania nevznikli, preto mu ich nepriznal. 35. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému ako úspešnejšiemu v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.