Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/113/2023 8823202264 10. 09. 2024 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2024:8823202264.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36715352 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, okr. D. E. A., zast. LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 50990365, o zaplatenie sumy 2.374,61 eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.288,69 eur s príslušenstvom
zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.374,61 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 5.10.2018 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 6278048, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku 5.100,00 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných splátkach v sume 83,17 eur po dobu 96 mesiacov a to až do celkovej sumy pôžičky 7.984,32 eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil celkovo 4.114,08 eur. Vzhľadom k tomu že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 7.3.2021 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani dodatočne dlžné splátky neuhradil. Preto žalobca dňa 6.5.2021 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.5.2021 – oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 2.374,61 eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti a do pozornosti súdu dáva, že si neuplatňuje ako sankciu zmluvnú pokutu vo výške 443,22 eur, uvedenú v prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný celkovo uhradiť žalobcovi sumu 4.114,08 eur na istine. Žalobca si teda v konaní uplatňuje 6.488,69 eur, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu, poníženú o úhrady vykonané žalovanou v sume 4.114,08 eur, teda 2.374,61 eur. 2. Žalovaný k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe uviedol, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ V uvedenom
prípade má za to, že premlčacia doba začala plynúť už od dňa nasledujúceho po splatnosti splátky s ktorou bol žalovaný v omeškaní ako prvou. Odhliadnuc od uvedeného poukazujeme na skutočnosť, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti nebolo žalovanému doručené. Žalobca tak nemôže od žalovaného žiadať splnenie celého záväzku zo zmluvy, nakoľko úver platne nezosplatnil. Rovnako dal žalovaný do pozornosti súdu judikatúru NS SR, v zmysle ktorej najnovšie Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024 (ďalej len „Uznesenie“), v ktorom Najvyšší súd SR o.i. uviedol aj nasledovné: „Podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. ...“ Zo znenia tohto Uznesenia tak jednoznačne vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby je pevne stanovený a nemôže byť oddialený vôľou veriteľa ani modifikovaný iným zákonným ustanovením ( nakoľko už ust. § 103 OZ je lex specialis k § 101 OZ ). Treba mať zreteli, že ust. § 103 druhá veta OZ sa snaží práve zamedziť oddiaľovaniu začiatku premlčania. V opačnom prípade by veriteľ mohol čakať na uplatnenie práva podľa § 565 OZ až do splatnosti poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s cieľom prezentovaným v druhej vete ust. § 103 OZ. Odhliadnuc od uvedeného dáva žalovaný do pozornosti aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberá otázkou doručenia výziev: „Nad rámec dáva dovolací súd ešte do pozornosti potrebu zaoberať sa otázkou, či žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom mu doručovaných výziev postupcu zo 16. januára 2017 a 13. februára 2017 (bez ohľadu na to, či tak skutočne urobil), keď z obsahu súdneho spisu sa javí, že predmetné písomnosti boli žalovanému doručované na adresu uvedenú v Zmluve o úvere č. 8429955084 a žalovaný si ich v odbernej lehote neprevzal.“ Žalobca v rámci konania doručil súdu aj listinné dôkazy – podacie hárky, ktoré majú preukázať doručenie niektorých výziev. Z vyššie uvedeného rozhodnutie NS SR však vyplýva, že tieto nie sú spôsobilé preukázať účinné doručenie listín, ku ktorým sa vzťahujú. Tieto podacie hárky nie sú spôsobilé preukázať, či sa žalovaný mal možnosť oboznámiť so zasielanými listinami. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Na margo aplikácie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaný dáva do pozornosti najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024, ktorý právne uzavrel nasledovné: „Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V prejednávanom prípade v zosplatnení absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR je zosplatnenie úveru neplatné. Neplatné je tak aj následné postúpenie úveru na žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca svoju argumentáciu ohľadom doručovania zosplatnenia založil na fikcii doručenia. Takýmto spôsobom však žalobca nie je schopný uniesť dôkazné bremeno, a to z dôvodu rozporu tejto argumentácie so závermi súčasnej judikatúry. Takéto dojednanie fikcie doručenia bolo vyvrátené rozhodnutím NS SR sp.zn. 2Cdo/182/2022 z 29.5.2023, v ktorom dovolací súd uviedol nasledovné: „K spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka.“ Vzhľadom k vyššie uvedenému sa na predmetný úver hľadí ako na nezosplatnený. Z toho následne vyplýva, že premlčacia doba v zmysle § 103 OZ druhá veta začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z dôkazu, predloženého žalobcom a označeného ako ,,Prehľad splátok a úhrad“, číslo zmluvy: 6278048 vyplýva, že žalovaný sa po prvýkrát dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.11.2020. Žalovaný následne neuhradil ani ďalšie splátky. Premlčacia doba tak v zmysle § 103 druhá veta OZ ( Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky ) začala plynúť dňa 20.11.2020 a uplynula dňa 20.11.2023. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 23.11.2023, je nárok žalobcu v celosti premlčaný. Na pojednávaní dňa 30.5.2024 a 10.9.2024 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na doposiaľ podaných písomných vyjadreniach. Má za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a s poukazom na vyššie citované najnovšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný k predmetnej veci uviedol že pracuje ako zvárač v Nemecku, zarába tam zhruba 3000 eur v hrubom. Pracuje tam jak živnostník, teda z toho si musí platiť ešte odvody a všetky ostatné veci. V Nemecku teraz pracuje asi 4-5 mesiacov. Je ženatý, má rodinu, jedno dieťa má 10 rokov a druhé dieťa má 9 mesiacov teraz. Manželka je na materskej, poberá materskú, a to 460 eur mesačne. Okrem pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania, má pôžičku v F. B., kde platí 168 eur mesačne. So svojou rodinou bývam u svojich rodičov, spolu tam platí za energie súvisiace s bývaním zhruba 130 eur mesačne. V čase kedy bral pôžičku, mal jedno dieťa a pracoval v Trnave vo firme Instil a zarábal tam vtedy okolo 700 eur mesačne. Žalovaný bol zo strany žalobcu kontaktovaný telefonicky, aby dlžnú sumu splácal. Išlo o kontaktovanie telefonicky aj prostredníctvom SMS. 3. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Vo svojich písomných stanoviská ch k vyjadreniam žalovaného uviedol, že má za to, že v prejednávanom spore došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Žalobca má za to, že žalobcov nárok na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčaný a to ani v časti. Na základe uvedených skutočností žalobca naďalej trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje konajúcemu súdu, aby vyhovel podanej žalobe v uvádzanými zo strany právneho zástupcu žalovaného a na podporu svoje argumentácie uviedli rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024, podľa ktorého sa dovolací súd nestotožňuje s názorom, že špecifikácia splátky pre ktorú dochádza k zosplatneniu , by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou. Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Rovnako tak napr. Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.1.2024, sp. zn. 26CoCsp/1/2023 „súd prvej inštancie zosplatnenie spotrebiteľského úveru právneho predchodcu žalobcu považoval za neurčitý, pretože nebola riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. S uvedeným názorom sa odvolací súd v danom prípade nestotožňuje, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Právny predchodca žalobcu v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu dňa 23.1.2020 úver zosplatnil a to do splatnosti najbližšej splátky, splatnej dňa 10.2.2020. Hoci ani posledná výzva pred zosplatnením ale ani vyhláseniu úveru za predčasne splatný neuvádzali konkrétnu splátku, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu zosplatnenia úveru, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne a včas. S poukazom na vyššie uvedené
rozhodnutia, má žalobca za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je možné naďalej považovať za platné. 4. Podaním zo dňa 9.9.20204 zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.288,69 eur späť. 5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 7. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh späť v priebehu konania, súd konanie v časti späťvzatia zastavil. Súd na pojednávaní dotazoval žalovaného ohľadom jeho súhlasu so zastavením konania a tento s čiastočným zastavením konania prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasil z dôvodu trov konania. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere - Quatropôžička, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, predžalobnou upomienkou s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 5.10.2018 na základe žiadosti žalobcu zmluvu o pôžičke č. 1820019843, pričom výška pôžičky (finančného plnenia) bola 5.100,00 eur, celková suma pôžičky predstavovala sumu 7.984,32 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 96-tich mesačných splátkach pri výške 83,17 eur, ročnej úrokovej sadzbe 11,90 % a RPMN 11,90 %. Splatnosť prvej mesačnej splátky je 20.11.2018. 11.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sa mali stať Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky.
12. Listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 7.3.2021 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade nedoplatku časti splátok v sume 332,68 eur, v opačnom prípade pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2021 oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie celého zvyšku úveru a to v celkovej sume 4.494,89 eur. 13. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach uhradil do podania žaloby sumu 4.114,08 eur. 14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 OZ ). 15. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až j), r) a y) a § 10 ods. 1. 20. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 OZ, sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 OZ ). 22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 26. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. OZ podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 29. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 30. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 32. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia OZ. 33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný ako klient uzavreli dňa 5.10.2018 na základe žiadosti žalobcu zmluvu o pôžičke č. 1820019843, pričom výška pôžičky (finančného plnenia) bola 5.100,00 eur, celková suma pôžičky predstavovala sumu 7.984,32 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 96-tich mesačných splátkach pri výške 83,17 eur, ročnej úrokovej sadzbe 11,90 % a RPMN 11,90 %. Splatnosť prvej mesačnej splátky je 20.11.2018. 34. V uzatvorenej zmluve o pôžičke nie je síce priamo uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti je uvedená len nepriamo číselnou formuláciou označením mesiaca a roka. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013 ). 35. Žalobca žalobu postavil na okamžitom zosplatnení dlhu z úverovej zmluvy ku dňu 22.5.2021. Súd toto okamžité zosplatnenie považuje za absolútne neplatný právny úkon z dvoch dôvodov. Jednak absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatneniu, čo nekorešponduje, resp. je v rozpore s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024. Po druhé, za neplatný tento právny úkon súd považuje, ale predovšetkým preto, že žalobca nepreukázal, že by toto okamžité zosplatnenie bolo doručené, resp. aspoň doručované žalovanému. Žalovaný v konaní poprel, že by mu tento právny úkon bol doručený, resp. žeby ho prevzal a žalobca opak v tomto súdnom konaní, kde dôkazné bremeno ležalo na žalobcovi nepreukázal. Vyjadril sa tak, že toto okamžité zosplatnenie dlhu malo byť zaslané žalovanému obyčajnou poštou a preto absentuje akýkoľvek dôkaz o doručení. Súd konštatuje, že žalobca takýto dôkaz nepreukázal, žalovaný poprel poučenie, preto súd považuje tento právny úkon za nedoručený žalovanému a preto za neplatný. Zároveň súd konštatuje, že nepreukázanie doručenia, resp. spoliehanie sa na nijakú dohodnutú fikciu doručenia je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/182/2022 z 29.5.2023. Keďže existuje už rozsiahla judikatúra aj predovšetkým nadriadeného súdu o tom, že kauzou vrátenia úverovaných peňazí nie je okamžité zosplatnenie dlhu, aj napriek tomu, že žalobca týmto môže v žalobe argumentovať, ale úverovou kauzou je vrátenie požičaných peňazí. Súd tak pri konštatovaní absolútnej neplatnosti okamžitého splatenia dlhu, vychádzajúc z tejto premisy konštatuje ten fakt, že teda pôvodná úverová zmluva zostáva v platnosti. Išlo o úverovú zmluvu na 96 mesiacov, teda na 8 rokov a uzavretá bola dňa 5.10.2018, čiže v čase rozhodovania súdu, resp. vyhlásenia tohto rozsudku dnes dňa 10.9.2024 ešte plná 8-ročná úverová doba neuplynula, ale do jej uplynutia zostávajú cca ešte 2 roky. Súd nevzhliadol neprijateľné podmienky v úverovej zmluve a dohodnuté podmienky, či už dohodnutá úroková sadzba, RPMN atď. sa javia byť zákonné. Tak súd konštatuje, že žalovaný bol povinný platiť podľa pôvodne platnej úverovej zmluvy jednotlivé splátky. Žalovaný tak de facto robil, pretože už aj po okamžitom zosplatnení dlhu žalobcom v predloženom prehľade splátok a úhrad je v tomto prehľade splátok a úhrad konštatované, že po dni 22.5.2021 došlo k vypovedaniu zmluvy, teda k okamžitému zosplatneniu, ale po tomto dátume je tu ešte množstvo úhrad zo strany žalovaného, a to počnúc dňom 1.10.2021 zaplatil 83 eur, následne dňa 1.11.2021 ďalších 83 eur a tak dá sa povedať, že pravidelne splácal, neskôr došlo k navýšeniu úhrad, dňa 22.4.2022 zaplatil 90 eur, potom platil ďalšie úhrady. Žalobca podal žalobu dňa 23.11.2023, pričom ešte dňa 21.11.2023 mu žalovaný uhradil ďalšiu 100-eurovú splátku. 36. Vo vyššie uvedenom kontexte súd hodnotí zastavenie konania, resp. čiastočné späťvzatie žaloby. Keď dôjde k čiastočnému späťvzatiu počas súdneho konania, súd dotazuje žalovaného, či súhlasí s čiastočným späťvzatím, pričom žalovaný má právo z vážnych dôvodov s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasiť. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne deklaroval, že nesúhlasí s týmto čiastočným späťvzatím, predovšetkým z dôvodu uplatnených a eventuálne priznaných trov súdneho konania. Súd tieto dôvody ale nepovažuje za vážne v kontexte § 146 ods. 1 CSP, aby z týchto deklarovaných dôvodov súd konanie nezastavil, pretože pri rozhodovaní o trovách súdneho konania súd reflektuje § 256 ods. 1 CSP, a totižto procesné zavinenie zastavenia konania. Ide totiž o to, že keby súd konanie nezastavil, tak, tak či tak predmet sporu zanikol, pretože v danej časti bol úver splatený po začatí súdneho konania. Súd tu však konštatuje procesné zavinenie zastavenia konania v celej späťvzatej časti žalobcom z nasledujúcich dôvodov: 1/ súd dáva za pravdu, že aj napriek tomu, že si žalobca uplatnil súdnou cestou nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy nečestne neférovým a nátlakovým spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, de facto tlačil na žalovaného, aby úver ďalej splácal aj popri prebiehajúcom súdnom spore. Išlo o formu „otravných“ opakujúcich sa telefonátov a zasielaných SMS správ, ktorými žalobca vymáhal tento nárok u žalovaného aj napriek tomu, že inicioval súdny spor a nemal pohľadávku prejudikovanú súdom, 2/ súd procesné zavinenie zastavenia konania pripisuje žalobcovi aj z dôvodu, že považuje za nečestné a neférové to, že síce po okamžitom zosplatnení, ktoré súd považuje za absolútne neplatný právny úkon, ale žalobca ho za neplatný nepovažoval, nakoľko na ňom postavil žalobu. Po tomto okamžitom zosplatnení mu žalovaný dá sa povedať pravidelne platil splátky, ba dokonca jednu 100 eurovú splátku zaplatil ešte 2 dni pred podaním žaloby. Dňa 23.11.2023 bola podaná žaloba, teda túto splátku zaplatil ešte 21.11.2023 ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, ktoré predložil žalobca sám do konania v prílohe svojho čiastočného späťvzatia žaloby. Toto súd považuje za neférové, 3/ za neférové konanie žalobcu, kvôli ktorému mu súd pripisuje procesné zavinenie zastavenia konania v späťvzatej časti, súd považuje aj tú skutočnosť, že žalovaný mu aj po
podaní žaloby pravidelne splácal, ale žalobca nebral čiastočne žalobu pravidelne späť po jednotlivých čiastkových úhradách, ale de facto počkal až do úplného splatenia úveru zo strany žalovaného, a až na výzvu súdu, po tom čo žalovaný vypovedal na pojednávaní, že splácal, sa vyjadril žalobca koľko žalovaný splatil a že v danej časti berie žalobu späť. Súd rovnako toto konanie žalobcu považuje za neférové, nečestné, a preto mu pripisuje procesné zavinenie zastavenia konania aj v tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP. 37. V zamietnutej časti, ktorá zostala po späťvzatej časti, teda v časti, kde žalobca navrhoval súdu, aby pokračoval v konaní a priznal mu sumu 85,92 eur, súd konštatuje, že na túto časť nárok nemá, nakoľko táto časť nároku ešte splatná nie je. Súd tu vychádza z konštatovania, že úverová zmluva zostala v platnosti tak ako konštatoval pri premise neplatnosti okamžitého splatenia dlhu. Teda pred uplynutím splatnosti jednotlivých všetkých splátok sa dá povedať, že žalovaný de facto celý dlh žalobcovi uhradil, a nakoľko pri premise platnosti úverovej zmluvy by došlo ku skončeniu úverového obdobia v roku 2026, tak teraz v čase rozhodovania súdu ešte väčšina splátok splatných nie je, a teda nie sú splatné ani splátky v časti, v ktorej žalobca žiadal súd, aby konanie pokračovalo a nárok mu priznal, čiže v časti o zaplatenie 85,92 eur s príslušenstvom. 38. Žalobca rovnako nepreukázal že by riadne doručil žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň platí § 132 ods. 2 podľa ktorého „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Osobitne je potrebné poukázať na najaktuálnejší rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/45/2021, z 2.2.2022 podľa ktorého: „ Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany žalobcu bola dodržaná. Dôkaz o tom, aby výzva bola žalovanému doručená, žalobca nepredložil, a preto v konaní túto skutočnosť žalobca nepreukázal.. Osobitne poukazuje súd na najaktuálnejší rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10CoCsp/12/2022, z 28.2.2022 podľa ktorého: „V konkrétnostiach prejednávanej veci – odvíjajúcich sa od skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorými je konajúci súd viazaný – tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania, že došlo k platnému zosplatneniu „celého dlhu“. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. (a ani oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti) žalovanému do vlastných rúk; teda nepreukázal, že došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky. Práve doručenie takejto výzvy je totiž podmienkou, aby bolo možné „zákonným spôsobom vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo všeobecnosti. Nadväzne okresný súd uzavrel, že žalobcovi právo na zaplatenie „celého dlhu“ nevzniklo. Vzhľadom na tieto skutočnosti „žalobu v celom rozsahu bez ďalšieho zamietol so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu“. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že doručenie, či už výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. alebo samotného zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením podacích hárkov, prípadne iných dokladov potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je totiž (až) preukázanie, že dotknutá písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020.“ Aj z uvedeného dôvodu súd žalobu ako celok zamietol. 39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 40. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 41. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník ( prijímateľ úveru ) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje ( úverové obdobie ); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov ( porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153 ).
42. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby ( do splatnosti úveru ) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop ( limit ). 43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t. j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. 44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 46. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 47. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Z dôvodu, že v celej späťvzatej časti pripisuje súd procesné zavinenie zastavenia konania žalobcovi podľa § 256 ods. 1 CSP, súd priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 % plne úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.