Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/30/2024 8824200636 31. 05. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824200636.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. proti otcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. H. XX, XXX XX G. A. H., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: r o z h o d o l: I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,-eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom 01.01.2024. III. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2024 do 31.05.2024 vo výške 500,- eur sa p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, ktoré je povinné uhradiť k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom jún 2024. IV. Stretávanie sa otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloleté dieťa), sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 05.04.2024, domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 100,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci od 07.01.2021. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťa nežijú od decembra 2020, kedy ju tehotnú vyhodil z domu v G. A. H.. Sobášení nie sú. V súčasnosti žije v domácnosti so svojou matkou a jej druhom, ktorí sú jej nápomocní so starostlivosťou o maloleté dieťa. Otec sa doteraz o maloleté dieťa nezaujímal, nestaral. Písomne jej sľuboval, že jej so starostlivosťou o dieťa pomôže. Maloletá má už 3 roky a otec dieťaťa sa o ňu nezaujíma. S dieťaťom nemá vzťah, nepozná ho. 2. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky a platením výživného mesačne v sume 100,- eur od januára 2024, s tým, že dlžné výživné bude splácať v mesačných splátkach po 50,eur spolu s bežným výživným. V takomto znení rodičia podpísali rodičovskú dohodu s tým, že stretávanie otca s dieťaťom sa neupravuje.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že maloleté dieťa od narodenia je v starostlivosti matky. Navrhol zaviazať otca platením výživného podľa jeho majetkových a príjmových možností a schopností na základe vykonaného dokazovania. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom matky, otca, písomnou správou kolízneho opatrovníka, správami o príjme rodičov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 5. Podľa rodného listu maloletá A. B., nar 07.01.2021 sa narodila z matky C. B., narodená XX.XX.XXXX a otca E. F., narodený XX. XXXXXXXX XXXX. 6. Matka na pojednávaní uviedla, že otec dieťa nevidel od jeho narodenia. Po narodení dieťaťa požadovala od otca výživné, ktorý jej ho odmietol hradiť, a preto nepodala návrh na určenie výživného skôr. Matka na otázku súdu, prečo aj napriek tomu návrh nepodala skôr, neodpovedala. Otcovi umožní sa stretávať s dieťaťom len za jej prítomnosti, pretože dieťa otca nepozná po dohode a preto nežiadala, aby súd upravil stretávanie sa otca s dieťaťom. Dieťa pre svoj zdravotný stav nenavštevuje predškolské zariadenie, žiadne lieky neužíva, špeciálnu stravu nepotrebuje. Pre zdravotný stav maloletého dieťaťa sa nemôže zamestnať. Na domácnosť matky, kde býva, neprispieva žiadnu sumu. Matka užíva lieky na alergiu s doplatkom. 7. Otec na pojednávaní uviedol, že chcel dieťaťu od jeho narodenia prispievať na jeho výživu, avšak zo strany matky dieťaťa mu bolo oznámené, že od neho výživné nechce, preto na výživu doposiaľ neprispel žiadnou sumou, avšak pri narodení dieťaťa zakúpil dieťaťu veci, ktoré boli vyhodené matkou. Matka to poprela. V súčasnosti žije v domácnosti so svojím bratom, ktorý má 4 maloleté, školopovinné deti. Pracuje na štvrtinovú zmluvu s príjmom od 300 do 400 eur mesačne. Bratovi na domácnosť prispieva sumu 100,- eur na elektrinu a vodu, niekedy aj na stravu podľa svojich financií. Uviedol, že teraz už nepracuje. Počas zamestnania stával lešenie. S touto prácou nebol spokojný pre nízky príjem. Na seba má bežné výdavky. 8. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. V písomnej správe zo dňa 27.05.2004 uviedol, že rodičia mal. A. nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá A. pochádza z družného vzťahu. Rodičia nežijú spolu od roku 2020, keď bola matka v 6. mesiaci tehotenstva. Matka s maloletým dieťaťom býva v rodinnom dome partnera svojej matky. Dom má 2 spálne a kuchyňu s obývačkou. Matka poberá prídavok na dieťa 60,- eur a rodičovský príspevok 345,20 eur z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu mal. dieťaťa. Výdavky matky sú bežné, na lieky na alergiu pre matku. Maloletá A. je v celodennej starostlivosti matky. Nenavštevuje predškolské zariadenie. Je sledovaná na gastroenterologickej ambulancii E. I. v J.. Užíva lieky, doplnky stravy. Detským ošetrujúcim lekárom je MUDr. Andrejkovičová. Posledný kontakt mali rodičia mal. dieťaťa cez sociálne siete. Otec matke zvykne písať, nadávať, blokovať ju. Vyživovaciu povinnosť si neplní od narodenia dieťaťa. Maloleté dieťa videl naposledy pred dvoma týždňami, keď opäť matke povedal, že s ňou chce žiť. Údajne to urobil z dôvodu, že je podaný návrh na určenie výživného. Predtým videl dieťa, keď bolo ešte v perinke. Otec sa na výzvu ku kolíznemu opatrovníkovi nedostavil. 9. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa vo veku 6 rokov a otec je zamestnaný u zamestnávateľa Bambuch, s.r.o. Jastrabie nad Topľou od 20. januára 2024 s vymeriavacími základmi v mesiaci január vo výške 227,18 eur a v mesiaci február vo výške 400,- eur. V minulosti mal otec dieťaťa evidované tieto zamestnania: od 20.07.2023 do 26.11.2023 u zamestnávateľa G. J. J. A. H., od 15.05.2023 do 30.06.2023 u zamestnávateľa GENERAL SCAFFOLDING, s.r.o. a od 01.07.2022 do 30.06.2023 ako samostatne zárobkovo činná osoba. 10. Podľa evidencie obyvateľov matka ako aj otec dieťaťa majú jedno spoločné maloletú A. B.. 11. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.04.2024 matka nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur a dňa 05.04.2024 požiadala o rodičovský príspevok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
12. Zamestnávateľ otca bol opakovane žiadaný o zaslanie potvrdenia o príjme otca maloletého dieťaťa, na túto výzvu nereagoval. 13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZoR ,) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 14. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 25 ods. 2 a 4 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 16. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. V zmysle § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. ( od 1.7.2023 táto suma je vo výške 36,80 eur, a k jej zmene dochádza vždy ku 1.7. každého roka.
20. V zmysle § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 23. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 28. Na základe vykonaného dokazovania súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, pretože bolo preukázané, že doteraz starostlivosť maloletému dieťaťu poskytovala iba matka. Otec od narodenia dieťaťa dieťa nevidel, nepozná ho. Podľa správy kolízneho opatrovníka dieťaťa je v celodennej starostlivosti matky. Pre zdravotný stav dieťaťa matka požiadala o predĺženú rodičovskú dovolenku. Keďže doteraz matka poskytovala starostlivosť dieťaťu, neboli zistené žiadne nedostatky starostlivosti a má zabezpečené podmienky na starostlivosť v domácnosti svojej matky, súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Podľa zákona, aj keď dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov, obaja rodičia naďalej dieťa sú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok. 29. Zároveň súd upravil výšku výživného ako to požadovala matka dieťaťa v sume 100,- eur mesačne. Súd vzhľadom na vek dieťaťa a príjem otca považoval takto určené výživné v súlade so záujmom dieťaťa, pričom toto výživné zároveň vychádza z príjmových možností otca. Aj keď zamestnávateľ otca ani otec nepredložili súdu potvrdenie o príjme, súd príjem otca mal za preukázaný v zmysle vymeriavacích základov, ktoré eviduje sociálna poisťovňa, ktoré sú nízke. Otec uviedol, že nepracuje, avšak toto tvrdenie sa nezhoduje s dôkazmi, ktoré vykonal súd, a to lustrácia v sociálnej poisťovne, podľa ktorej otec je evidovaný ako zamestnanec. Otec nepredložil dôkaz o tom, že by nemal byť zamestnaný, teda, že ukončil pracovný pomer. Zároveň bolo zistené, že rodičia majú iba jedno dieťa. Na seba ako aj na dieťa majú bežné výdavky. Žijú v domácnosti s ďalšími členmi rodiny, kde výdavky na domácnosť uhrádzajú aj ďalší členovia domácnosti. Matka požadovala určiť výživné od 07.01.2021 t. j. od času odkedy sa dieťa narodilo. Zákon dovoľuje, aby bolo priznané výživné aj spätne, a to 3 roky spätne, avšak podľa zákona sa zisťujú dôvody, prečo nebol podaný návrh skôr, ak sa požaduje výživné spätne. Matka uviedla, že návrh nepodala skôr, pretože otec jej uviedol, že na výživné jej platiť nebude. Táto okolnosť však jej nebránila v tom, aby návrh na určenie výživného podala, tak ako to urobila dňa 05.04.2024. Súdu neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by jej v podaní návrhu na určenie výživného bránili. Otec napriek tomu súhlasil, aby bolo určené výživné spätne od januára 2024, preto súd spätne určil výživné od 01.01.2024. Zároveň, ako
sa na tom dohodli rodičia, súd povolil dlžné výživné otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným. 30. Zároveň rodičia uviedli, že nežiadajú v rozsudku upraviť stretávanie sa otca s dieťaťom, preto že toto si ponechajú na svojej dohode, a preto súd stretávanie sa otca s dieťaťom v rozsudku neupravil. 31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. O trovách konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v konaní ani nebolo preukázané, žeby niektorému z účastníkov konania trovy konania vznikli Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.