Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/29/2024 z 20. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/29/2024 8824200796 20. 12. 2024 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2024:8824200796.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovaný: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, prvý odsek, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, druhý odsek, v časti, v znení: „ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, tretí odsek, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, piaty odsek, v časti, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, posledný odsek, v časti – posledná veta, v znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s: (a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.4.2024 domáhal rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku a náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 som dňa 16.10.2012 uzavrel Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 3600545101 (ďalej len „Zmluva“). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa 01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala údaje žalobcu. Žalobcova „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3. ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, prvý odsek, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ Uvedená

zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým žalobca zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, druhý odsek, v časti, v znení: „ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ Zmluvnú pokutu a sankčný úrok si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči žalobcovi akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si nemohol ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, tretí odsek, v časti, v znení:„ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, piaty odsek, v časti, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ Predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, posledný odsek, v časti – posledná veta, v znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s: (a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných

podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. V súvislosti s označenými neprijateľnými zmluvnými podmienkami žalobca poukázal aj na rozhodnutia súdov a vo vzťahu k posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, a k procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná, poukázal aj na odbornú literatúru. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že s tvrdením žalobcu o akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť. Napadnuté zmluvné ust. predstavuje štandardné a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené v zmluve. Žalovaný nijak žalobcovi nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaný zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobcu zmluvu v danom znení podpísať (žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaný nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta – za pomoci použitia argumentu ad absurdum by sme inak mohli dospieť k tomu, že žalovaný by mal byť zodpovedný za to, či si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom banky či iným svedkom prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu? – samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Poukázal na tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorým je v judikatúre Súdneho dvora EÚ len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby) [Napríklad, obozretný spotrebiteľ neuverí tomu, že veľkosť (rozmer) reklamovaného (propagovaného) označenia na balení tovaru je totožná s jeho skutočnou veľkosťou. Rovnako priemerný spotrebiteľ nebude prisudzovať tovarom označovaným ako „dermatologicky testované“ liečebné účinky, ktoré tovar ani nemôže mať.]. Ak aj priemerný spotrebiteľ nie je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný aspoň priemerne (averagely informed). Ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti. Je však potrebné si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavierať (prípadne sa pred podpisom iniciatívne: i) klásť otázky a ii) žiadať „dovysvetliť“ skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo SR. Možnosť uplatňovať si voči dlžníkovi zmluvnú pokutu je upravená priamo v ust. § 544 OZ. Rovnako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky je zakotvená priamo v ust. § 121 ods. 3 OZ a v ust. § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Napadnuté zmluvné dojednanie nehovorí nič o výške týchto nákladov, výlučne o možnosti si ich uplatniť. Napadnutá zmluvná podmienka je neutrálna a nezakladá žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/109/2023, rovnako na rozhodnutia sp. zn. 5Csp/4/2022 Okresného súdu Prešov a sp. zn. 9Csp/8/2022 Okresného súdu Okresný súd Bardejov a poukázala na odlišnosti prejednávanej veci s uvedenými konaniami, v ktorých došlo k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pri ktorého výkone zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr. podľa Exekučného poriadku). Právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom zákonníku explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa svojej povahy ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou

podmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky povinnosti z hlavného záväzkového vzťahu – zabezpečovací inštitút preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. ,,Zakázané“ spôsoby zabezpečenia vo vzťahu k Úverovej zmluve boli v čase uzavretia zmluvy výslovne špecifikované v ustanovení § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti). V tejto konkrétnej situácii žalovaný k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ani nepristúpil. Okrem toho, po ostatnej novele zákona o ochrane spotrebiteľa (z. č. 250/2007 Z. z.; novela vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.) už žalovaný ani neplánuje k realizácii tejto dohody pristúpiť. Dohodu o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy totiž ,,zakázala“ (resp. prísne obmedzila) predmetná ostatná novela zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaný bez ďalšieho rešpektuje a v súlade so zákonom odstraňuje tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. Ak tento inštitút zákonodarca ,,zakázal“ od 01.05.2014 (nie však absolútne, v podstate jeho použitie ,,len“ sprísnil), znamená to, že do tohto dátumu zakázaný nebol (a určite nemohol byť a ani nemôže byť označený za neprijateľnú podmienku len ,,z titulu svojej prítomnosti“ v spotrebiteľskom vzťahu, navyše, ak je priamo zakotvený a zreteľne viditeľný v zmluve). Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách. Nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaný tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Pre preukázanie vyššie uvedených tvrdení poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C 368/2012 (obdobne bolo pritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co 38/2012 vedenom pred Krajským súdom Banská Bystrica). Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 42 ods. 1 zákona o bankách, z ktorého je zrejmé, že banka má povinnosť, minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa jej osvedčila praxou. Dohodnutý účel spracúvania osobných údajov vyplýva priamo z § 93a ods. 3 zákona o bankách, ktoré stanovuje prípady, pri ktorých je banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta. Spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je preto podľa názoru žalovaného plne legitímne. Poukázala na nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, zo záverov ktorého vyplýva, že súd nemôže vysloviť neprijateľnosť a tým neplatnosť zmluvnej podmienky, ktorá je vyjadrením zákonnej povinnosti dodávateľa. Poukázala tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v zo dňa 21.03.2013, RWE Vertrieb, C-92/11 (bod 26), tiež rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 34/13 Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s. zo dňa 10.09.2014. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Ak tak urobí, rozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a zvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa? Samozrejme nie. Rovnako je potrebné odmietnuť prípadné žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero samostatných žalôb a ak by o nich súd rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009. Na podporu tvrdenia, že určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepredstavuje samostatný predmet

konania poukázala na Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 04.10.2022. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 4. Žalobca vo vyjadrení z 21.8.2024 uviedol, že praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov EÚ. Poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, tiež na čl. 38 Charty základných práv EÚ. Je potrebné skúmať konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenia boli dojednané individuálne. Žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázala, že so mnou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 108/2024 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom, t.j. existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/18/2020, z 25.05.2020. Vo vzťahu priamo k žalovanému žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020. Žalobca poukázal na množstvo ďalších rozhodnutí súdov, kde bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k iným dodávateľom. Zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé omeškanie, aj v prípade 1 centu. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovaným jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/47/2020-113 z 22.06.2021 a ďalšie rozhodnutia súdov. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podsunutá žalobcovi na podpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou. Dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalobcovi podsunul na podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Pri uzatváraní Dohody bolo potrebné rešpektovať pravidlá kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem spotrebiteľského práva. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, jej neprijateľnosť nespočíva v tom, že by išlo o inštitút, ktorý právna úprava nepozná. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov po doručení návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na

ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). O zmluvnej podmienke týkajúcej sa spracovania osobných údajov, v jej rôznych variantoch, už bolo všeobecnými súdmi SR rozhodované, pričom žalobca na niektoré z nich poukázal. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky a priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11Co/33/2017 zo dňa 12.09.2017. Žalobu o určenie obdobnej zmluvnej podmienky a priamo vo vzťahu k žalovanému síce zamietol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 20Co/349/2014 zo dňa 11.11.2016, pričom uznesením Krajský súd v Prešove sp. zn. 24Co/43/2017 zo dňa 27.3.2018, tento rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je zrejmé, že takýmto postupom môže ľahko dôjsť k zneužitiu chránených informácii a citlivých údajov, pričom vopred daný a individuálne nevyjednaný súhlas spotrebiteľa, ktorý o takýchto následkoch preukázateľne nebol poučený, nie je možné považovať za prijateľný. Zároveň žalovaný nestanovuje rozsah osobných údajov, s ktorými nakladá a ich poskytuje neurčitému okruhu neidentifikovaných subjektov. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, navyše bez možnosti ho odmietnuť, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorých sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Predmetná zmluvná podmienka obsiahnutá je koncipovaná svojím rozsahom širšie ako len rámec obchodného tajomstva podľa zákona o bankách, avšak v zásade na nakladanie s osobnými údajmi (bez určenia rozsahu) na účel odlišný ako len bankové tajomstvo. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že som žalobou uplatnila viaceré samostatné veci (nároky). Bolo by zaujímavé vedieť, ako by žalovaný, pri tejto svojej umelej konštrukcii transformovania viacerých vecí (nárokov) na jednu vec (nárok) postupoval, ak by súd určil za neprijateľnú len jednu zmluvnú podmienku a žalobu o určenie zvyšných zmluvných podmienok by zamietol. Žalovaný vychádza z názoru, že pri určení odmeny za úkony právnej služby, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že konanie o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok, je jedným konaním, s jedným nárokom. Je nelogické a nespravodlivé, aby veriteľ pri viacnásobnom porušení spotrebiteľského práva, znášal za každé porušenie spotrebiteľského práva tým menšiu náhradu trov za každé porušenie spotrebiteľského práva, v čím väčšom počte sa porušení práva dopustí. Tomu zodpovedá aj prevažujúca súdna prax. Poukázal na rozhodnutia, v ktorých súdy rozhodovali o náhrade trov konania v rámci konania o merite veci, za každú vec už samostatným výrokom, napr. na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/97/2022, z 27.9.2022; sp. zn. 9Csp/17/2021, z 15.4.2021; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 24Csp/2/2023, z 29.9.2023; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 21Csp/23/2022, zo 7.10.2022; rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19Csp/93/2021, z 25.1.2023. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Prešov o výške trov konania pri spojení viacerých určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, v zmysle § 13 ods. 3 AT, napr. uznesenia sp. zn. 7Csp/18/2022, z 9.11.2023; sp. zn. 11Csp/152/2022, z 26.5.2023; sp. zn. 18Csp/154/2022, z 25.9.2023; sp. zn. 19Csp/148/2020, z 18.7.2023; sp. zn. 20Csp/93/2023, z 20.12.2023; sp. zn. 29Csp/36/2021, z 28.7.2023. Rovnako rozhodnutia ďalších okresných súdov. Osobitne poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn.16CoCsp/13/2022, z 27.3.2023. Názory žalovaného na náhradu trov konania za veci o určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok, sú aj v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Poukázal k tomu na bod 5. rozsudku Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C-224/19 a C-259/19 a na body 1. a 2. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-385/20, tiež na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/43/2023, zo dňa 25. 04. 2024. 5. Žalovaný vo vyjadrení z 19.11.2024 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 20.06.2024. Ďalej upozornil, že v konaní môže byť podľa ich zistení prekážka „res iudicata“, nakoľko vo veci už bola v minulosti podaná žaloba o zaplatenie 11Csp/171/2017 s rovnakým predmetom konania (žalobca VÚB, a.s., následne Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154), v ktorom bola žaloba zamietnutá. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Preto v prípade, ak by Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 360054510 už bola predmetom súdnej kontroly okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/57/2019 z 25.06.2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/24/2021 z 08.04.2021. Ako prílohu vyjadrenia zaslala platobnú históriu, z ktorej je zrejmé, že žalobca neuhradil ani istinu v zmysle Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č.

360054510 zo dňa 16.10.2012. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom súdu navrhuje, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 6. Žalobca vo vyjadrení z 20.11.2024 uviedol, že pokiaľ by žaloba, ktorá bola zamietnutá bola skutočne podaná, predmetom vedeného súdneho sporu v konaní 11Csp 171/2017 bolo teda uplatňovanie nároku na plnenie t. j. zaplatenie samotného úroku ako aj príslušenstva. Predmetom tohto súdneho konania je však iná právna skutočnosť t. j. vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok z konkrétnej úverovej zmluvy, čo je diametrálne odlišné a v rámci posudzovania relevantné ako iný predmet konania. V dôsledku toho nie sú teda splnené zákonné podmienky pre prijatie záveru, že sa jedná o res iudicata. Žalobca záverom poznamenáva, že predmetné vyjadrenie žalovaného je účelové, neodôvodnené, zbytočne zaťažujúce druhého účastníka konania, ako aj samotný procesný súd, o to viac, že je vyhotovené kvalifikovanou osobou, jeho právnym zástupcom. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohou žaloby, a to Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 3600545101, ďalej vyjadrením žalovaného z 4.6.2024, vyjadrením žalovaného z 20.6.2024, vyjadrením žalobcu z 21.8.2024, vyjadrením žalovaného z 19.11.2024 s prílohami, a to uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 26.7.20218 a prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 7114041, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 a z neho rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 18.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2018, písomným podaním žalobcu zo dňa 20.11.2024, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, IČO:35 923 130 a žalobca ako klient uzatvorili dňa 16.10.2012 zmluvu o pôžičke č.3600545101, pričom výška pôžičky predstavovala sumu 1500,- eur, ktorú mal žalobca uhradiť v 60 splátkach a celková čiastka pôžičky predstavovala sumu 2806,80 eur, výška mesačnej splátky s poistením sumu 48,14 eur a ročná úroková sadzba 32 %. RPMN bola uvedená vo výške 32%. 9. Zmluvné podmienky od bodu V. až po IX boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom. Zo žalovaným predloženého Prehľadu splátok a úhrad k zmluve (v podaní z 19.11.2024) je zrejmé, že žalobca uhradil celkovo k zmluve do 11.3.2014 sumu 770,24 eur. 10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11Csp/171/2017 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 18.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2018, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 729,76 eur spolu s úrokom z omeškania zastavil a žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Z pripojeného spisu ďalej vyplynulo, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou domáhal od žalovaného (žalobcu v prejednávanom prípade) zaplatenia sumy 1.426,10 eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s. a žalovaný (žalobca v tejto veci) ako klient uzavreli dňa 16.10.2012 zmluvu č. 3600545101 ( tiež č. 7114041) o poskytnutí pôžičky vo výške 1.500,00 eur, pričom klient sa zaviazal tento úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 46,78 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32,00 %. RPMN bola 32,00 % a Priemerná hodnota RPMN bola 45,60 %. Zo spisu ďalej vyplynulo, že žalobca uhradil k predmetnej zmluve žalobca uhradil k zmluve do podania žaloby sumu 770,24 eur, dňa 19.02.2018 sumu 129,76 eur a dňa 08.09.2017 sumu 600,00 eur. Z rozsudku je zrejmé, že súd poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úhrady žalovaného (tu žalobcu) boli v sume 770,24 eur a po podaní žaloby uhradil ešte sumu 729,76 eur, čo, súd žalobu čo do zvyšku zamietol a konanie v časti o zaplatenie sumy 729,76 eur zastavil. 11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na jednotlivých vyjadreniach. 12. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že v súlade s doterajšími vyjadreniami považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku môže byť považovaná iba taká, ktorá predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napadnuté zmluvné podmienky toto kritérium nespĺňajú a niektoré z nich sú aj priamo právnym poriadkom aprobované, napríklad podmienky v

súvislosti so zrážkami zo mzdy alebo v súvislosti so zmluvnou pokutou. Napadnuté zmluvné podmienky nezhoršujú postavenie spotrebiteľa a žalovaný namieta aj spôsob uplatnenia trov konania, ktoré si uplatnil právny zástupca žalobcu, pričom má za to, že predmet konania je v danom prípade iba jeden a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Žalovanému je známe, že existujú rozhodnutia, ktoré akceptujú takto uplatnený nárok na náhradu trov konania, ale sú aj súdy, ktoré to neakceptujú, preto nie je jednoznačne daná súdna prax. Žalovaný žiada, aby súd nahliadal na vec ako na jeden predmet konania, a to na čiastočnú neplatnosť zmluvy a neakceptoval uplatnenie trov podľa žaloby. 13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods. c) a d) CSP. 16. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 17. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 18. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 24. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO:35 923 130 a žalobca ako klient uzatvorili dňa 16.10.2012 zmluvu o pôžičke č.3600545101 (uvádza sa tiež č.7114041), pričom výška pôžičky predstavovala sumu 1500,eur, ktorú mal žalobca uhradiť v 60 splátkach a celková čiastka pôžičky predstavovala sumu 2806,80 eur, výška mesačnej splátky s poistením sumu 48,14 eur a ročná úroková sadzba 32 %. RPMN bola

uvedená vo výške 32%. Zároveň z formulára zmluvy vyplynulo, že zmluvné podmienky od bodu V. až po IX zmluvy boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom. 33. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., zanikol a jeho právnym nástupcom sa stal žalovaný. Uvedené je zrejmé z výpisu z obchodného registra žalovaného, tým je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, čo nakoniec ani nebolo žalovaným rozporované. 34. Na uvedenom nemení nič ani prípadné postúpenie pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného záväzkového vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, ..( Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/7/2009 zo dňa 14. októbra 2010). Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným (jeho právnym predchodcom –univerzálna sukcesia) ako dodávateľom, na čom nič nemení ani postúpenie pohľadávky, ktorého dôsledok nepredpokladá zánik hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval celú zmluvu o úvere vrátane neprijateľných zmluvných podmienok, a preto musí znášať aj následok žalobného efektu, a teda je pasívne vecne legitimovaným (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024). 35. Žalobca sa žalobou domáhal určenia konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní žaloby a po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním uvádzané podmienky sú neprijateľné. Všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, boli zakomponované do zmluvy na vopred pripravenom tlačive, pričom ich obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd následne pristúpil k podrobnému preskúmaniu žalobcom označených zmluvných podmienok, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 36. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 37. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 38. V zmysle § 137 písm. c) a písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 39. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žaloby upravené v ust. § 137 písm. c), písm. d) CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného

nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 40. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019,sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Spotrebiteľ má teda právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl.3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z.. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. 41. V súvislosti s prípadnými námietkami ohľadne uplynutia doby od uzavretia zmluvy v roku 2012 do podania žaloby, prípadne ohľadne momentu od jeho splatenia, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ 42. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. 43. Pred samotným skúmaním nekalosti zmluvnej podmienky, musí súd skúmať, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 44. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. 45. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). 46. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy, čo nepochybne vyplýva zo samotného zmluvného formulára. Ide o vopred preformulované tlačivo, do ktorého boli dopĺňané údaje týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa, jeho osobné údaje a základné údaje o výške úveru, počte splátok, úrokovej sadzbe a ďalšie. Časť formulára týkajúca sa v tomto konaní skúmaných podmienok, bola vopred naformulovaná. 47. Následne súd pristúpil ku skúmaniu, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 48. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzugyi Lízing 49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). 50. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia skúmanej zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súdu tak nič nebráni, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť

participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne sú z hľadiska informovanosti a vyjednávace pozície slabšou stranou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/19/2021). 51. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa..“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562). 52. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi: a) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská komisia“):898 Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene podmienok, ak súčasne iná? zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní; b) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad

možno uviesť dohodu o tom, že aj po zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy, a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565). 53. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. 54. Vo vzťahu k veľkosti písma zmluvného formulára, najmä v časti V. až IX. zmluvy, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré je rovnako nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia.: Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 z 31.8.2017: „Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.“ V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013: Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“ 55. Vzhľadom na uvedené, žalobcom označené zmluvné podmienky sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom takmer nečitateľné, veľkosť písma sa pohybuje na úrovni medzi 1 mm až najviac 1,5 mm (veľké písmená, číslovky). Pritom podľa § 1b nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Toto kritérium spĺňajú nanajvýš nadpisy jednotlivých článkov zmluvy (čl. V. až IX. zmluvy) 56. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov: 57. Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, prvý odsek, ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca, a to v znení „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ súd uvádza, že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako

neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka tak bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak v čase uzatváranie skúmanej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021 z 13.12.2021, obdobne napríklad rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.5Csp/4/2022 zo dňa 17.02.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 8Csp/109/2023 z 20. 02. 2024). 58. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, druhý odsek, ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca a to v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 59. Táto zmluvná podmienka spolu s inými podmienkami boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovaného, pričom žalobca ich ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Uvedená zmluvná podmienka žalovanému umožňovala uplatňovať proti spotrebiteľovi v zásade akékoľvek peňažné plnenia. Vzhľadom na uvedené, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Súd poukazuje, že aj táto zmluvná podmienka bola opakovane súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú. V predmetnej zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o ďalšie náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. 60. V zmysle tohto zmluvného ustanovenia je zmluvná pokuta len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.18CoCsp/47/2020 z 22. 06. 2021). Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. 61. Zmluvná pokuta a sankčný úrok, resp. ich ďalšie náležitosti, boli v skutočnosti zakomponované aj do všeobecných obchodných podmienok (čo je zrejmé z pripojeného spisu sp.zn. 11Csp/171/2017)

na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn 5Csp/4/2022 zo dňa 17.02.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov 18Csp/85/2023 zo dňa 29.1.2024,vyššie cit. Nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). 62. Pokiaľ ide o tretiu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, tretí odsek, ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca, a to v znení : „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Súd dospel k záveru, že aj táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Ako uviedol žalobca predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Súd poukazuje, že táto zmluvná podmienka bola opakovaní v desiatkach prípadov vyhlásená súdmi za neprijateľnú. 63. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa§ 551 Občianskeho zákonníka, avšak nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne. 64. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“ 65. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky F. A. vo veci C-598/21 cit. „64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi zmluvnými stranami. ..... Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody§ 565 Občianskeho

zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice93/13.“ 66. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné, že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú výšku zrážky zo mzdy. 67. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasť v časti VIII. Klient, tretí odsek, boli uzavreté na formulárovom tlačive predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobca mal možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. 68. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V čase uzavretia zmluvy o úvere síce právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia, neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v časti VIII. s množstvom ďalších zmluvných podmienok (vrátane posudzovaných v tejto veci), je zakomponovaná do ostatného, s dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 69. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. 70. Spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti.

Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 71. Nakoľko dohodou o zrážkach zo mzdy mohol žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej moci vymôcť plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.3600545101, na ktoré by inak nemal nárok, súd musel vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neprijateľnosti označenej zmluvnej podmienky. Uvedené je potrebné posudzovať aj v kontexte rozhodnutia tunajšieho súdu o žalobe na plnenie zo zmluvy č.3600545101 zo dňa 16.10.2012 v konaní sp.zn. 11Csp/171/2017, v ktorom bola žaloba dodávateľa zamietnutá práve z dôvodu, že súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. 72. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. 73. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, piaty odsek, ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca, a to v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ súd túto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. 74. Klient v predformulovanej zmluve súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov od po uhradení všetkých záväzkov. Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Súd teda zdôrazňuje, že nejde len o dobu, na ktorú je udelený súhlas so spracovaním osobných údajov, ale dôvodom neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky je aj široký okruh subjektov, ktorým ich žalovaný na základe tohto zmluvného ustanovenia, mohol poskytnúť.

75. V zmluve chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov vo vzťahu k osobným údajom klienta. Dlžník –žalobca nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom táto zmluvná podmienka už bola právoplatne judikovaná ako neprijateľná (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017 z 12.9.2017). 76. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky bola všeobecnými súdmi opakovane vyslovená (okrem už vyššie cit. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017, pozri tiež rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp/70/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. Prešov sp. zn.1CoCSp/23/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/101/2022-128 z 2.decembra 2022v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/9/2023 – 184 z 25. októbra 2023, rozsudok Okresného súdu Svidník, č. k. 5Csp/74/2020-203 z 20. mája 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/2/2023 – 284 z 9. januára 2024, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp/4/2022 a iné). 77. Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ po doručení návrhu zmluvy udeliť veriteľovi široko koncipovaný súhlas, na základe ktorého môže nakladať s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Takýto súhlas dosiahnutý formulárovo predloženou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp/24/2023 z 25. 04. 2024). 78. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov vo viacerých rozhodnutiach ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. 79. Pokiaľ ide o piatu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, posledný odsek, ktorej neprijateľnosti sa domáhal žalobca, a to v znení:“ „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s: (a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ aj túto súd považoval za neprijateľnú. 80. Pokiaľ ide o túto zmluvnú podmienku aj táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka bola tiež opakovane súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. Pre túto neprijateľnú podmienku platí to, čo pre prvú neprijateľnú podmienku. 81. Zo strany všeobecných súdov boli obdobné podmienky vyhlásené za neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s vymenovanými listinami a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, cenníkom a ďalšími listinami na spotrebiteľa. Rovnako aj v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy, zaviazal sa ich dodržiavať a zároveň potvrdil ich prevzatie. Aj tu existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si tieto listiny a zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov, ktoré sa zaviazal dodržiavať a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktoré za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021 z 13.12.2021). 82. Súd opätovne zdôrazňuje, že dôvod neprijateľnosti všetkých zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma, ktoré nedosahujú minimálnu výšku určenú zákonom a sú ťažko čitateľné voľným okom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd

žalobe vyhovel a vyhlásil žalobcom uvádzané zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 83. Čo sa týka námietky prekážky veci rozsúdenej zo strany žalovaného v súvislosti s už právoplatne skončeným konaní vedeným na tunajšom súde pod sp.zn. 11Csp/171/2017, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.5Cdo 120/2009 z 13. októbra 2009, v ktorom dovolací súd vyslovil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej teda skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak. Súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 42/2008, z 29. apríla 2008, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. V konaní sp.zn. 11Csp/171/2017 sa právny nástupca žalovaného ako žalobca domáhal proti žalobcovi zaplatenia sumy 1426,10 eur s prísl., teda jednalo sa o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a) CSP). V tomto konaní je skutkovým tvrdením žalobcu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom ide o určovaciu žalobu. Rovnako uvedené platí aj vtedy ak žalobca uplatní svoj nárok žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, keďže sa pri neprijateľných zmluvných podmienkach nejedná o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona (rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019). 84. Nie je možné akceptovať zovšeobecňujúci záver, že ak sa raz koná pred súdom medzi rovnakými účastníkmi úverovej zmluvy ohľadom úverovej zmluvy, potom akékoľvek ďalšie iné konanie automaticky predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Obdobný záver vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 15Co/13/2018, kde v bode 25 odôvodnenia uvádza: „ Odvolaciu námietku, týkajúcu sa prekážky konania res iudicata považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože predmetom tohto konania je určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti revolvingového úveru, ktoré neboli judikované v konaní sp.zn. 14C/172/2016, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 538,68 eur s príslušenstvom. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009,sp.zn. 5Cdo/120/2009).“ (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 z 06. 06. 2024). Súd v súvislosti s námietkou existencie prekážky veci rozsúdenej poukazuje obdobne aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/128/2018 z 26. 03. 2019: „Kým v konaní sp. zn. 18Ro/421/2014 sa žalovaný domáhal vydania platobného rozkazu o uloženie povinnosti zaplatenia sumy 2070,94 eura s príslušenstvom, v prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podmienka totožnosti predmetu konania teda nebola splnená.“ 85. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov sporovými stranami predloženými, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) aj v spotrebiteľskej veci. 86. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 87. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 89. V prejednávanej veci bolo uplatnených päť samostatných nárokov, a to nárok na určenie piatich neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne posúdenia každého nároku na určenie neprijateľnej podmienky z toho istého záväzkového vzťahu ako samostatného súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoCsp/13/2022 z 27. 03. 2023. Zákonodarca k ust. § 255 CSP poukazuje na to, že pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu, a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. Žalobca žiadal rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Keďže žalobca bol v celom rozsahu vo všetkých uplatnených nárokoch úspešný, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov tak, ako si to žalobca v žalobe uplatnil, teda spôsobom, ktorý je možné považovať za akceptovateľný. 90. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/43/2023 z 25. 04. 2024, ktorým súd v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pri uplatnení trov konania obdobne, ako v prejednávanej veci potvrdil rozsudok vo výrokoch Ia., IIa., IIIa. a Iva, týkajúcich sa trov konania, cit.: „Pokiaľ žalovaný namietal štiepenie priznaných trov právneho zastúpenia po každom výroku neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so svojím nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný, možno mu priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú (pomernú) náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou uplatňujú viaceré práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky a každý procesný nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na neho sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto spore ide práve o tento prípad. Tu prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, pretože v prejednávanom spore išlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia). Žalobca žiadal určiť neprijateľnosť viacero zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom každú neprijateľnú zmluvnú podmienku podložil samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné.“ 91. Rovnako v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalovaného ďalšie rozhodnutia, ktorými bol akceptovaný spôsob uplatnenia si trov žalobcom samostatne vo vzťahu ku každému nároku, napr.: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoCsp/24/2021 z 16. 12. 2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/17/2023 z 17. 10. 2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024). 92. Žalobca bol v súdnom konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu ohľadne každého uplatneného nároku, nakoľko súd jeho žalobe a všetkým uplatneným nárokom vyhovel, preto žalobcovi súd priznal proti žalovanému ohľadne každého nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 93. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.