Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/42/2024 8824200851 14. 06. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824200851.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okr. F. G. H., proti otcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, okr. I. o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu vo veci starostlivosti a stretávania sa podpísanú na pojednávaní dňa 14.06.2024 v tomto znení: I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne: Počas pracovného týždňa od pondelka do piatka od 16.30 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky po dohode rodičov. Počas víkendov, každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska otca a to tak, že otec matku a dieťa v uvedený čas vyzdvihne v mieste bydliska matky a v uvedený čas dieťa a matku privezie do miesta bydliska matky. III. Ďalej súd rozhoduje, otec sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2024. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom na súd dňa 07.05.2024 domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného vo výške 300 eur mesačne vždy do 1. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V návrhu uviedla, že s odporcom je dva roky vo vzťahu, posledný rok bývali u jej rodičov, kedy im jej rodičia umožnili žiť, neprispievali na domácnosť, ona je externý študent na UCM Trnava. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn A. B.. Po príchode z pôrodnice odporca voči nej začal psychické nátlaky, aby odišli preč k jeho rodičom, hádky začali byť na dennom poriadku, ktoré vyvrcholili dňa 28.04.2024, kedy odporca zbalil všetky svoje osobné veci a opustil ich. Aj keď odporca je zamestnaný na výbavičku pre ich syna neprispel, všetko
zariadili a zaplatili jej rodičia. Maloletý potrebuje denne opateru a finančné zabezpečenie. Odporca sa ani raz nesnažil prispieť na maloletého syna. 2. V písomnom vyjadrení k návrhu otec uviedol, že na navrhovateľku nevyvíjal žiaden nátlak. Počas tehotenstva riadne zabezpečoval potrebné veci pre syna, a od jeho narodenia navrhovateľke riadne prispieval a kupoval potrebné veci pre maloletého. Za svojím synom dochádza k navrhovateľke, ktorá žije s jej matkou. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, odpoveďou na lustráciu v sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, potvrdením zamestnávateľa, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 03.06.2024 a zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že požaduje od otca výživné až od mesiaca jún 2024, pretože dovtedy jej otec dieťaťa poskytol sumu 200 eur, s zakúpil aj nejaké veci. Pozmenila výšku výživného na sumu 200 eur. Býva v domácnosti so svojimi rodičmi, s mal. synom a 14 ročným bratom. Externe študuje v Trnave. Tento školský rok študovala online, taktiež aj skúšky mala online, okrem jednej. Počas školy absolvuje prax, 5 dní na 1 semester. Ukončila 3. ročník. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 345,20 eur, a poberá aj rodinné prídavky na dieťa. Na seba má bežné výdavky. Rodičia sú zamestnaní, a prispieva im na domácnosť, od kedy poberá materskú dávku mesačne sumou 100 eur na inkaso. Za školu platí školné na rok 550 eur. Ostatné výdavky má na telefón, stravu, oblečenie. Užíva lieky na astmu, alergie s doplatkom ma astmu 20 eur a na alergiu 10 - 15 eur, podľa potreby. Dieťa kojí, umelé mlieko mu dala iba raz, keď bola na skúške, pretože ho nemohla dojčiť. Plienky má zabezpečené na jún 2024, na ktoré kúpila jej matka ako otec dieťaťa. Dieťaťu zakupuje hygienické potreby, utierky a podobne. Ošatenie má zabezpečené do veľkosti 74 cm, ktoré taktiež zakupovala jej matka. Taktiež jej matka zakúpila kočík, postieľku, hrázdu, prebaľovací pult, kolísku, hračky. Otec sa so synom stretáva nepravidelne, raz až trikrát do týždňa, kedy dieťaťa kočíkujú. Nevlastní motorové vozidlo. Otec dieťaťu doniesol dňa 27.04. potreby od jeho sestry otca a plus hygienické potreby. 5. Otec na pojednávaní uviedol, že navrhuje výživné v sume 70 eur. Býva v domácnosti so svojimi rodičmi, a starou matkou, troma plnoletými súrodencami, ktorí sú zamestnaní. Rodičia sú nezamestnaní, poberajú príspevky na opatrovanie svojich rodičov. Na chode domácnosti sa podieľa sumou 100 eur na inkaso a v nákupe potravín si všetci členovia striedajú. Ďalší výdavok má na byt, ktorý si zobrali spoločne do podnájmu s navrhovateľkou, ktorý plánuje ukončiť v júli 2024. Na seba má bežné výdavky. Má dve nepojazdné autá, ktoré bude musieť predať a v auguste si zabezpečí nové auto. Spláca pôžičku na auto. Uznal, že potreby pre dieťa a to, kočík, postieľka a pod. boli väčšinou prekúpené veci, ktoré zaplatila stará matka zo strany matky dieťaťa a on tieto veci doviezol. Pre syna má plienky a hygienické potreby. Postupne bude tieto veci nosiť matke dieťaťa. Uplatňoval si daňový bonus. 6. V priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu ako je vo výroku I. a II. tohto rozsudku. 7. Kolízny opatrovník doporučil schváliť rodičovskú dohodu. Výšku výživného navrhol upraviť vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti rodičov. 8. Z rodného listu vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z otca F. B. a matky C. D.. 9. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 03.06.2024 uviedol, že maloletý A. B., pochádza z družného vzťahu matky, C. D. a otca, F. B.. Otec pri osobnom rozhovore uviedol, že matku mal. dieťaťa miluje, chce s ňou žiť aj s maloletým dieťaťom. Aktuálne býva v rodičovskom rodinnom dome, v spoločnom dome aj so svojimi rodičmi. Pre partnerku a dieťa má zabezpečený prenajatý byt. Je zamestnaný ako automechanik vo firme JAVA autoservis s príjmom 1.300 eur mesačne. Maloleté dieťa navštevuje 2x v týždni po komunikácii s matkou a podľa pracovných povinností. Nosí jej plienky, vlhčené obrúsky, oblečenie, kozmetiku. Dňa 2.5.2024 jej poslal 200 eur. Žiada, aby matka vzala návrh späť, aby sa spolu o dieťa starali. Ak bude matka trvať na podanom návrhu, otec bude žiadať o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Matka pri osobnom rozhovore uviedla, že býva v rodičovskom rodinnom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi, mal. dieťaťom a mal. bratom. Je na materskej dovolenke, je študentkou vysokej školy, študuje externe (sídlo fakulty Piešťany). Výdavky má tieto: na domácnosť prispieva 100 eur, výdavky na štúdium, lieky na alergiu, štítnu žľazu, bežné výdavky. Matka trvá na podanom návrhu.
Uviedla, že otec kupuje plienky, nosí oblečenie, netrafí však veľkosť. Uznala zaslanie sumy 200 eur. Maloletý A. je v celodennej starostlivosti matky. Je kojený, rastie a prospieva. Ošetrujúcim lekárom je MUDr. Gajdoš. Výdavky má matka na kozmetiku, oblečenie, hygienické potreby. 10. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni otec je zamestnaný u zamestnávateľa J. F. – JAVA od 01.06.2019. 11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matka nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradená bola 21.06.2023, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. 12. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca za posledných 12 mesiacov, a to máj 2023 až apríl 2024, tento mal priemerný mesačný príjem vo výške 1.384,83 eur,bez daňového bonusu. 13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 14. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 25 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). 20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 zákona o rodine). 23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, a preto bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťaťu starostlivosť poskytuje matka, ktorá býva v domácnosti svojich rodičov, otec sa o dieťa zaujíma. Rodičia dieťaťa uzavreli na pojednávaní rodičovskú dohodu vo veci starostlivosti a stretávania sa s maloletým dieťaťom. Rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje, aj keď podlieha schváleniu súdom (analogická aplikácia § 24). Pri jej posudzovaní musí mať súd v prvom rade na zreteli vodiace kritérium celého konania starostlivosti o maloletých a právnej úpravy postavenia maloletého dieťaťa vôbec – záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ teda rodičia dobrovoľne dospejú k zmiernemu vyriešeniu podstatných otázok týkajúcich sa osobnosti dieťaťa (zverenie do osobnej starostlivosti, styk s druhým rodičom), je predpoklad, že ide o riešenie, ktoré obom vyhovuje. Jedným zo základných kritérií pri posudzovaní súladu dohody rodičov a záujmu maloletého dieťaťa je aj perspektívne posúdenie opodstatnenosti vzniku ďalšieho súdneho konania o tejto veci v pomerne krátkom časovom období, resp. v budúcnosti ako takej. Ďalším nezanedbateľným kritériom je dosah dohody rodičov na fyzickú a psychickú pohodu dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, keďže súd dospel k záveru, že dohoda rodičov je v záujme maloletého dieťaťa, súd túto dohodu schválil tak ako je to uvedené v I. a II. výroku tohto rozhodnutia. 27. Rodičia maloletého dieťaťa sa však nedohodli na výške výživného a preto ho určil súd. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálne zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť jeho komplexný rozvoj.
28. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. 29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 30. Súd zároveň musel upraviť výšku výživného na sumu 200 eur mesačne. Pre účely rozhodnutia o výživnom súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa. Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a u rodiča sa do úvahy berie nie skutočný príjem, ale ten, ktorý by rodič mohol dosahovať. 31. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine. 32. Maloletý A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Dieťa má tak v súčasnosti 2 mesiace. Je potrebné mu venovať celodennú starostlivosť a preto matka je na rodičovskej dovolenke s príjmom dávky vo výške 345,20 eur. Dieťa je vo veku ( do jedného roka), kedy rýchlo rastie, a má vyššie nároky na svoje potreby a to ošatenie, hygiena, plienky, ošatenie, ďalší výdavok bude časom na stravu, hračky, a ďalšie potreby, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálne zdravým, normálnym spôsobom. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť jeho komplexný
rozvoj. Je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. 33. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného, kde zároveň platí, že dieťa má dosahovať životnú úroveň rodiča. v súlade s odporúčacím manuálom Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného, rodičovi, ktorý má dieťa v predškolskom veku (0-5 rokov), sa určuje výživné vo výške 18% z príjmu. 18 % z príjmu otca predstavuje sumu 251,37 eur. keďže však matka dieťaťa uviedla, že požaduje iba výšku výživného 200 eur a vzhľadom aj na to, že dieťa má už zabezpečené isté potreby súd určil výšku výživného na sumu 200 eur. Súd zohľadnil, že matka poberá iba rodičovský príspevok a na strane oboch rodičov sú základné výdavky. Obaja rodičia žijú v domácnosti s ďalšími členmi domácnosti, ktorí taktiež sa musia podieľať na chode domácnosti. Súd nemohol zobrať do úvahy výdavok otca, ktoré nie je nevyhnutný a to pôžička na auto, pretože otec má viacero áut ako aj výdavok na podnájom, keďže v tomto byte nebýva a dokonca uviedol, že uvedený podnájom aj ukončí. Otec si má plniť vyživovaciu povinnosť plnením financií a nie sa kupovaním veci pre maloletého, nakoľko dieťa je v celodennej starostlivosti matky, ktorá vie, čo dieťaťu chýba a to mu dokupuje 34. Ak dôjde k nejakej zmene, ktorákoľvek zo strán môže podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia vo výške výživného. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Matka a otec nie sú oprávnení podať odvolanie voči I. a II. výroku tohto rozsudku, pretože ide o rodičovskú dohodu, ktorú schválil súd. ( § 122 Civilného mimosporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.