Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3Csp/39/2024 8824201041 28. 06. 2024 JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová ECLI:SK:OSVT:2024:8824201041.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. B. zastúpený advokátom: JUDr. Danielom Tarbajom, so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov proti žalovanej: Československá obchodná banka, IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, vedených Okresným úradom Vranov nad Topľou, evidovaných katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.XXXX, v katastrálnom území D. E. B., a to rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/ X, a pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 488 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. II. Ukladá žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg.č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a určenie neplatnosti úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru reg.č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej účastníkmi budú žalobca a žalovaná v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v samostatnom uznesení v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom voči žalovanému domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, evidovaných na liste vlastníctva č.XXXX v katastrálnom území D. E. B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s veriteľom (žalovaným) ako poskytovateľom úverov, žalobca uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „účelový úver na bývanie" reg. č.XXXXXX (ďalej len ako „úverová zmluva“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru na bývanie v sume 77 000,eur. Na zabezpečenie úveru bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom ako záložným veriteľom Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.XXXXXX/XXX/X (ďalej ako „záložná zmluva"). Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území D. E. B. , obec D. E. B. v rozsahu: pozemok - parcela reg. C-KN, parc. č. XXXX/X, výmera 488 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom, postavený na parcele reg. C-KN, na pozemku parc. číslo XXXX/X, súpisné č. XXX. Žalobca uviedol, že po poskytnutí úveru tento riadne splácal, avšak z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie sa dostal do omeškania. Žalovaný mu listom zo dňa 09.05.2024 oznámil začatie výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby, pričom hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, je neproporcionálne vyššia oproti požičanej sume. Žalobca poukázal na to, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je obydlím pre neho a rodinu jeho
družky. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že úver bol vyhlásený za splatný dňa 25.04.2024. Žalobca však nedisponuje žiadnymi listinami, ktorými žalovaná mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na to, že nie je zrejmé, pre ktorú nesplnenú splátku žalovaná pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a takéto pochybné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemôže spĺňať náležitosti jasnosti a určitosti, preto možno hovoriť o neplatnom právnom úkone. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Finančné prostriedky poskytnuté z predmetného úveru boli použité na vyplatenie existujúcich úverov, ako to vyplýva priamo zo Zmluvy. Úverová zmluva však neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 13 ods. 4, písm. l) v spojení s § 15 zákona o úveroch na bývanie, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež dodávateľ v kontraktačnom procese neskúmal bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, preto nebol oprávnený úver jednorazovo zosplatniť. Žalobca poukázal na právo na obydlie a na ľudsky dôstojnú existenciu. Proces tzv. dobrovoľnej dražby bude mať za následok, že bude obmedzený v užívaní nehnuteľností, jeho obydlia. Pri výkone záložného práva súdnou cestou by súd mohol aplikovať ustanovenie o splátkach dlhu. Dobrovoľnú dražbu však vyvolávajú a organizujú podnikatelia bez posúdenia veci súdom. Ide o inštitút, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Žalobca dal do pozornosti, že v obdobnej veci (konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva) Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 20Co/99/2019, zo dňa 13.09.2021 predložil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, rozhodnuté rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C- 598/21, zo dňa 09.11.2023. Podľa žalobcu vzhľadom na citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 a závery z neho vyplývajúce (aj s poukazom na návrhy generálnej advokátky) je potrebné vykonať súdny prieskum samotného zmluvného ustanovenia o možnosti jednak úver zosplatniť a realizovať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, aj s poukazom na princíp primeranosti a subsidiarity. Žalobca poukázal na prejudiciálne konanie vo veci Macinský c/a Getfin s.r.o. C-482/12 ako aj Nález ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014, Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 13/00, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/130/2016 z 26.01.2017, 6Co/151/2016 z 27.07.2017. 2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č.XXXXXX/XXX/X zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie reg.č.XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z LV č.XXXX, oznámenie žalovanej o výkone záložného práva zo dňa 09.05.2024, stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-598/21 zo dňa 09.11.2023 a výzvu na znaleckú ohliadku zo dňa 27.05.2014 . 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 11. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 12. Podľa LV č.XXXX, kat.úz. D. E. B. je žalobca vlastníkom parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 488 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele XXXX/X, v podiele 1/1. 13. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „účelový úver na bývanie“ reg.č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli medzi sebou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 77 000,- eur s tým, že v tento deň bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č.XXXXXX/XXX/X k parcele č. XXXX/X a k rodinnému domu súpisné číslo XXX. 14. Žalovaná listom zo dňa 09.05.2024 oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva, z dôvodu porušenia podmienok dohodnutých v zmluve, ktoré mali za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti dňom 25.04.2024. 15. Listom z dňa 27.05.2024 spoločnosť U9 vyzvala žalobcu na umožnenie ohodnotenia dražby, na základe zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi spoločnosťou U9 a.s., a žalovanou. 16. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi sporu a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí vždy dodržiavať formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, pretože iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne dochádza k zhoršeniu jeho právnej pozície do takej miery, že je potrebná súdna ochrana. Účelom neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce si okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu niektorej z dotknutých účastníkov. Podstatou neodkladného opatrenia je, aby išlo o kvalifikovaný zásah, ktorý si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. 17. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 18. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
19. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 20. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 MCdo/5/2012) 21. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. E. B. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp.č. XXX, postavenom na parc.č. XXXX/X a pozemku parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 488 m2. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe Kúpnej zmluvy, ktorá je zavkladovaná pod č. F./XXXX . Na LV je zaznamenané oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140 formou dobrovoľnej dražby, č. A./ XXXX. V časti C je zaznamenané záložné právo v prospech žalovanej na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, reg.č.XXXXXX/XXX/X z XX.X.XXXX , ktoré bolo zavkladované pod č. F./XXXX a exekučné záložné právo zriadené exekútorom G. H. I.. 22. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne a včas splnená. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je predaj zálohu na dražbe postupom upraveným v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho udobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného práva prípadné otázky súvisiace s existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný veriteľ, ktorý má na výkone záložného práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza k nezohľadňovaniu tak možností na opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú napríklad ochrana obydlia, či nekalé obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch skôr dôležitým to, že dlžník si riadne neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod na výkon záložného práva, pričom rozhodujúcou je v takýchto prípadoch výška pohľadávky. 23. V zmysle zákonných ustanovení je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva. Z predložených listinných dôkazov je zjavné, že žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z dôvodu neplnenia si povinností žalobcu titulom Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie reg.č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva a zároveň ho znalec listom zo dňa 27.05.2024 vyzval na poskytnutie súčinnosti za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Žalovaná si teda sama určila výšku pohľadávky, pričom žalobca spochybňuje samotné zosplatnenie úveru ako aj náležitosti zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie, čo môže mať vplyv na výšku dlhu, čo v konečnom dôsledku môže znamenať, že si žalovaná vymôže aj plnenia, na ktoré nemá zákonný nárok. Súd je toho názoru, že úkon zosplatnenia úveru a celkovú výšku pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je potrebné podrobiť súdnej kontrole vo veci samej, kedy sa v prebiehajúcom súdnom spore budú posudzovať námietky žalobcu vo vzťahu k platnosti úkonu veriteľa pri zosplatnení úveru, ako aj obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré môžu mať vplyv na samotnú výšku dlhu. Žalobca preukázal, že žalovaná začala vykonávať úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby na nehnuteľný majetok žalobcu pre spornú pohľadávku. Žalobcovi vykonaním dražby reálne hrozí, že o svoju nehnuteľnosť príde skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a podlieha súdnemu preskúmaniu. 24. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby dochádza k reálnej hrozbe na strane žalobcu a neprimeranému zásahu do práva na obydlie, a tým aj
neprimeranému zásahu do jeho rodinného a súkromného života, preto nie je možné bez akejkoľvek súdnej kontroly prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť žalobcu ako záložcu obydlia len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. Hrozba straty vlastníckeho práva k predmetu zálohu začatím výkonu záložného práva zároveň predstavuje pre žalobcu hrozbu bezprostrednej ujmy, ktorá mu v konečnom dôsledku môže vzniknúť. 25. Uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovanej závažná ujma, avšak naproti tomu, ak by súd návrhu nevyhovel, potom by napravenie takto vzniknutého následku a návrat do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, resp. iného úkonu, ktorým by žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo by následne spôsobilo na strane žalobcu len ďalšie trovy a výdavky. Žalovaná je len dočasne, do skončenia konania vo veci samej obmedzená vo výkone záložného práva. Pričom vo veci samej sa súd vysporiada s tým, či zosplatnenie úveru realizované žalovanou je v súlade so zákonom a posúdi náležitosti zmluvy vo svetle možnej bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Žalobca v návrhu uviedol skutočnosti, ktoré nie sú bez právneho významu a môžu mať vplyv na zosplatnenie úveru, avšak tieto bude potrebné posúdiť v rámci konania vo veci samej. Na druhej strane, ak by bola žalovaná ako veriteľ v konaniach vo veci samej predsa len úspešná, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcu zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 26. Uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobca totiž nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej ako proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. 27. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovanú ako podnikateľský subjekt, bankovú inštitúciu so značným finančným zázemím budú zanedbateľné v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). (výrok I) 28. Súd záverom dodáva, že neodkladné opatrenie možno vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ešte nebola podaná žaloba vo veci samej, súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní podal žalobu na súde vo veci samej výrokom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nariadené neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený riadne žalobou. Len rozhodnutím vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, po vykonaní náležitého dokazovania. Neodkladné opatrenie bolo nariadené za účelom bezodkladnej úpravy pomerov, vzhľadom na konanie žalovanej, ktorý už reálne vykonal kroky vedúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. 29. Podľa 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu, je súd povinný identifikovať sporové strany a najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobcovi) musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 CSP), čoho a proti komu sa ňou má domáhať. Úlohou súdu však v prípade uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej nie je na formulovať petit žaloby, nakoľko ide o dispozičné právo žalobcu. Súd má v uznesení uviesť len strany konania (kto voči komu má podať žalobu) a predmet konania vo veci samej. Uvedené platí aj o špecifikovaní zmluvy a podmienok vo výroku napadnutého rozhodnutia, súd má uviesť iba predmet konania a nie formulovať presný vykonateľný petit namiesto žalobcu. (výrok II) 30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. Súd z daného dôvodu priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. (výrok III) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove (§ 357 písm. d/CSP, § 362 ods. 1 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.