Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Ps/11/2024 8824201135 13. 12. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824201135.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci posudzovanej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, okr. E. F. B., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený procesným opatrovníkom: obec Kamenná Poruba, so sídlom Kamenná Poruba č. 207, Vranov nad Topľou, na návrh navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, okr. E. F. B., štátny občan Slovenskej republiky, za účasti: Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, t a k t o rozhodol: I. Súd o b m e d z u j e A. B., nar. XX.XX.XXXX, na právne úkony v rozsahu samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, súdmi, úradmi a inštitúciami, vrátane poberania zásielok a podávania návrhov, disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou, bankovým účtom, dôchodkom, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, rozhodovania o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej osoby a umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, rozhodovania o poskytovaní sociálnych služieb svojej osobe a umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúce sociálne služby. II. Súd u s t a n o v u j e G. B., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka pre A. B., nar. XX.XX.XXXX. III. Opatrovníčka je o p r á v n e n á a p o v i n n á zastupovať A. B., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených týmto rozhodnutím. Ak nejde o bežnú vec, podlieha konanie opatrovníčky schváleniu súdom. IV. Opatrovníčka je p o v i n n á vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. V. Opatrovníčka je p o v i n n á dvakrát v roku podávať správu o svojej činnosti súdu, a to vždy do 30.06. a 31.12. toho ktorého kalendárneho roka a po skončení zastupovania predložiť súdu záverečný účet o správe majetku. VI. Náhrada trov konania sa štátu n e p r i z n á v a. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A. B., nar. XX.XX.XXXX, svojho syna, ktorý odôvodnila tým, že jej syn trpí vrodenou diagnózou, ktorá nie je len prechodná a v dôsledku ktorej nie je schopný robiť právne úkony. Jej syn nie je schopný zabezpečovať si sám svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život, nechápe významu právnych úkonov, nie je
schopný zabezpečiť si starostlivosť o seba, svoje zdravie a výživu, nemôže sa zastupovať a spravovať svoj majetok. Všetky veci dennej potreby mu zabezpečuje navrhovateľka. 2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, oboznámením sa so správou neurológa G. D. H. zo dňa 12.06.2024, správou sociálnej poisťovni zo dňa 16.07.2024, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 15.07.2024, správami z obce Kamenná Poruba zo dňa 26.07.2024 a dňa 12.12.2024, znaleckým dokazovaním, výsluchom znalca a zistil tento skutkový stav: 3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že posudzovaná osoba je jej syn. Celý deň preleží na posteli, vie sa zosunúť z postele, pohybuje sa iba na zadku, celý deň sa hrá s hračkami, je plienkovaný. Absolvoval povinnú školskú dochádzku. Výučba prebiehala iba 5 hodiny do týždňa, zvyšok času bolo opatrovanie. Jej syn nerozpráva, nevie ani vyjadriť, čo potrebuje. Jeho potreby usudzuje podľa toho, ako sa správa. Žiadala, aby ona bola ustanovená za opatrovníka pre posudzovanú osobu. 4. Posudzovanú osobu súd nemohol vypočuť, pretože s posudzovanou osobou sa súdu nepodarilo nadviazať kontakt. Na otázky súdu nereagovala. 5. Procesný opatrovník posudzovanej osoby na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podaným návrhom. Po podaní návrhu na súd navštívili posudzovanú osobu. Usudzujú, že táto si nevie zabezpečiť svoje potreby. Všetky potreby mu zabezpečuje jeho mama. 6. V priebehu konania do konania vstúpila Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou v zmysle § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhla vypočuť navrhovateľku, zadovážiť lekárske správy a pribrať do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. 7. Podľa správy MUDr. Petra Hreža, neurológ, zo dňa 12.06.2024 posudzovaná osoba je od detstva sledovaná pre genetickú poruchu M. down. Nerozpráva, amauroticky nepokojný, nechodí, hovorenému slovu čiastočne rozumie. Plienkovaný, sedí na vozíku, nekľudný, kývavé pohyby, udiera do vozíka, nespolupracuje, neartikulované zvuky s diagnózou mentálna retardácia. 8. Zo správy sociálnej poisťovni zo dňa 16.07.2024 vyplýva, že od 13.08.2014 je G. B. evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako občan poberajúci peňažný príspevok za opatrovanie. 9. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov nad Topľou v správe zo dňa 15.07.2024 uviedlo, že navrhovateľka G. B. za obdobie posledných 5 rokov nebola trestne ani priestupkovo stíhaná. 10. Obec Kamenná Poruba v správe zo dňa 26.07.2024 a 12.12.2024 uviedla, že navrhovateľka G. B. je vdova, býva v rodinnom dome so svojimi 3 synmi. A. B. je od narodenia zdravotne ťažko postihnutý. G. B. sa o syna, A. B., stará nepretržite a je vhodnou osobou zastávať funkciu opatrovníka pre osobu obmedzenú spôsobilosti na právne úkony. 11. Za účelom posúdenia podaného návrhu, keďže na posúdenie podaného návrhu sú potrebné odborné vedomosti, súd podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku ustanovil znalkyňu G. I. J., D., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku č. 38/2024 vyplýva, že posudzovaný trpí kontinuálnym mentálnym postihom - ťažkou duševnou zaostalosťou ťažký stupeň na báze downovej choroby. Táto porucha je trvalého charakteru, teda nie je prechodná a akoukoľvek liečbou je kauzálne neovplyvniteľná. Ovplyvniteľná je len na symptomatickej úrovni, napr. spánok, agresivita, nepokoj, a teda podstata tohto stacionárneho mentálneho postihu bez podstatnej perspektívny zlepšenia ho robí odkázaným na pomoc inej osoby pri zaobstarávaní si základných životných potrieb. Tento stav spôsobuje, že posudzovaný je nesamostatný, nesebestačný, nedokáže sa postarať sám o seba, svoju hygienu, svoje potreby v zmysle prípravy jedla a samoobslužnosti, nedokáže samostatne cestovať, hospodáriť, orientovať sa v mieste, v motivačnej zložke, bulických schopnostiach, či schopnosti plánovať úplne zlyháva, čo odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle samostatne hospodáriť a nakladať s financiami v akejkoľvek hodnote, nakladať s dôchodkom či inými dávkami, spisovať akékoľvek právne úkony, ktorými by spravoval, prevádzal či nadobúdal majetok, či úkony pre prípad smrti, ktorými by nadobúdal práva či bral na seba záväzky ako dlžník či iný účastník záväzkových vzťahov vyplývajúcich najmä zo zmlúv o pôžičke, úvere, vystupovať pred orgánmi verejnej
a štátnej správy, preberať zásielky a v súvislosti so svojím zdravotným stavom - ťažkou duševnou zaostalosťou - ťažký stupeň na báze M. Down, ktorá nie je prechodná, u menovaného je dôvodné aj obmedzenie rozhodovať o svojej liečbe, hospitalizácii či umiestnení v sociálnych zariadeniach. U posudzovanej osoby je významne narušenie v abstrakčnej zložke myslenia aj v tvorbe logických operácií, narušenie exekutívnych funkcií, vizuálno-priestorovej koordinácii, chýba súdnosť aj kritičnosť, osoba je simplexná, infantilná, retardovaná, nechápe a zdržiava spoločenské normy. 12. Na pojednávaní znalkyňa predniesla záver znaleckého posudku a zotrvala na jeho záveroch. Doplnila, že u posudzovanej osoby je významne narušenie v abstrakčnej zložke myslenia aj v tvorbe logických operácií, narušenie exekutívnych funkcií, vizuálno-priestorovej koordinácii, chýba súdnosť aj kritičnosť, osoba je simplexná, infantilná, retardovaná, nechápe a zdržiava spoločenské normy. 13. Účastníci nemali žiadne výhrady voči podanému znaleckému posudku. 14. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 15. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 16. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 17. Podľa § 240 ods. 3 CMP, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 18. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. 19. Podľa § 241 ods. 2 CMP, poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. 20. Podľa § 242 CMP, osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí. 21. Podľa § 243 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 22. Podľa § 243 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 23. Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. 24. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 25. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
26. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 27. Podľa § 250 ods. 1 CMP, súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín. 28. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 29. Podľa § 274 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 30. Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 31. Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. 32. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. 33. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. 34. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. 35. Podľa § 93 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy súd uloží opatrovníkovi, ktorý bol ustanovený osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, povinnosť predkladať súdu najmenej dvakrát do roka správy o opatrovancovi a správy o nakladaní s jeho majetkom v lehotách, ktoré určí. 36. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Zásahy do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity človeka, teda aj do práv garantovaných Listinou základných práv a slobôd a rovnako práv garantovaných Ústavou SR. Zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je nutné chápať ako prostriedok ultima ratio, ku ktorému zásahu je možné pristúpiť len zo zákonom ustanovených dôvodov, a to pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodného charakteru alebo nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov. Ak fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, na ktorý nie je spôsobilá, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Je nutné uviesť, že pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je nevyhnutné rešpektovať ústavnoprávny rozmer, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti za súčasného primárneho zohľadnenia záujmov osoby o ktorej spôsobilosti sa koná. 37. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). 38. V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou, a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. 39. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. 40. Vykonaným dokazovaním a to zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že posudzovaná osoba, osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí kontinuálnym mentálnym postihom - ťažkou duševnou zaostalosťou - ťažký stupeň na báze downovej choroby. Táto porucha sú trvalého charakteru, teda nie je prechodná a akoukoľvek liečbou je kauzálne neovplyvniteľná. Ovplyvniteľná je len na symptomatickej úrovni. Bez podstatnej perspektívny zlepšenia ho robí odkázaným na pomoc inej osoby pri zaobstarávaní si základných životných potrieb. Tento stav spôsobuje, že posudzovaný je nesamostatný, nesebestačný, nedokáže sa postarať sám o seba, svoju hygienu, svoje potreby v zmysle prípravy jedla a samoobslužnosti, nedokáže samostatne cestovať, hospodáriť, orientovať sa v mieste, v motivačnej zložke, bulických schopnostiach, či schopnosti plánovať úplne zlyháva. 41. Nakoľko ide o závažné ochorenie trvalého charakteru, u ktorého nie je predpoklad zvrátiť toto ochorenie, duševnú poruchu, uvedený stav odôvodňuje u posudzovanej osoby obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, súdmi, úradmi a inštitúciami, vrátane poberania zásielok a podávania návrhov, disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou, bankovým účtom, dôchodkom, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, rozhodovania o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej osoby a umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, rozhodovania o poskytovaní sociálnych služieb svojej osobe a umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúce sociálne služby. Ak by nedošlo k jeho obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, mohol byť ovplyvniteľný inými osobami, ľahko zneužiteľný, sám by teda zrejme nedokázal takéto jeho ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť. Mohlo by dôjsť aj k ohrozeniu jeho zdravia. Tento záver vyplýva nielen zo znaleckého posudku a výsluchu znalca, ale aj z výpovede navrhovateľky a zo vzhliadnutia posudzovanej osoby, ktorú súd vykonal na pojednávaní. Posudzovaná osoba nerozpráva, nereaguje na výzvy a teda nie je schopná posúdiť zmysel právnych úkonov, tieto právne úkony vykonať, samostatne konať a rozhodovať o svojej liečbe.
42. Na základe takto vykonaného dokazovania súd preto dospel súd k záveru, že tento zdravotný stav, duševná porucha, odôvodňuje obmedzenie menovaného v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku. 43. Z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd ustanovil menovanému za opatrovníka navrhovateľku – jeho matku G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, a u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky na výkon opatrovníka. Súčasne súd vymedzil rozsah, v ktorom bude opatrovník menovaného zastupovať, ako aj uložil mu povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie. 44. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát. 45. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. 46. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 48. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony matka posudzovanej osoby. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca, v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu, vyplynulo, že zdravotný stav posudzovanej osoby odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný a preto navrhovateľka nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov. 49. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.