Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3Csp/45/2024 8824201263 23. 10. 2024 JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová ECLI:SK:OSVT:2024:8824201263.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Danielom Tarbajom, IČO: 53 450 345, so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamieta.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2024 domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 994,37 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/521/2023 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 994,37 Eur s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz zo dňa 25.07.2023, voči ktorému bol podaný odpor, pričom upomínací súd dňa 29.11.2023 konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy, pričom v danom prípade išlo o priame naplnenie hrozby tým, že súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému bol nútený včas a vecne odôvodnený odpor. Z daného dôvodu požaduje sumu vo výške 994,37 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú by musel uhradiť, ak by sa v konaní nebránil, nakoľko je to jediné objektívne kritérium rozhodujúce pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak len priznaním finančného zadosťučinenia v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odrádzajúcu a relutárnu funkciu, čo priznanie finančného zadosťučinenia v symbolickej výške spĺňať nemôže. Dôvodnosť uvedenej výšky preukazuje to, že sa žalovaná pokúsila bezdôvodne obohatiť na jeho úkor o požadovanú sumu. 2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu platobný rozkaz sp. zn. 1Up/521/2023 zo dňa 25.07.2023, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 08.08.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019 a upovedomenie zo dňa 29.11.2023.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2024 uviedla, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je aj preukázanie, že žalovaná svojim konaním porušila súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v žalobe nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaná svojim konaním porušila. Predpokladom uplatnenia inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné preukázať, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že Okresný súd Banská Bystrica upovedomením konanie vedené pod sp. zn. 1Up/521/2023 zastavil. Nešlo však o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý by si v konaní uplatňoval porušenie práv alebo povinností. Práve žalovaná v postavení žalobcu, si uplatňovala dlžnú sumu i z dôvodu, že si žalobca v pôvodnom konaní neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce sa uhrádzania splátok riadne a včas. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu úspešnej obrany žalovaného, ale v dôsledku procesného konania žalobcu, ktorý nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Žalovaná má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, v ktorom vystupoval ako účastník spotrebiteľ, je nevyhnutné okamžite považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je, že došlo k porušeniu spotrebiteľových práv a povinností a sám spotrebiteľ vyvíja iniciatívu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Neexistuje teda už prvý predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností zo strany žalobcu ako spotrebiteľa na súde. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že zo strany žalovanej skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko nekonkretizoval porušené právo alebo povinnosť, ktorého sa mala žalovaná údajne dopustiť. Upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 1Up/521/2023, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, nedeklarovalo porušenie práv alebo povinností, ale výlučne konanie zastavilo z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Žalobca uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky a spotrebiteľ sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť. Je teda adekvátne, že žalovaná požadovala úhradu jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. Pokiaľ by žalovaná uhradila žalobcovi ešte finančné zadosťučinenie vo výške 994,37 Eur, dostala by sa do pozície, kedy uhradila žalobcovi viac, ako jej bolo vrátené. Takýto stav nemôže byť žiadúci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného. Žalobca neuniesol teda dôkazné bremeno a súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že došlo k porušeniu práva alebo povinnosti ani to, že mu vznikla určitá ujma a že táto vznikla vo výške 994,37 Eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Žalovaná pritom poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/105/2016, Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Csp/150/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/58/2019. Uviedla, že žalobcovi nehrozilo ani len potencionálne riziko ujmy, ale snaží sa vyťažiť len výhody a finančné prostriedky. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2024 uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 1Up/521/2023 bol v celom rozsahu úspešný, keďže nebol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému pohľadávku s príslušenstvom, keďže zo strany dodávateľa došlo k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností a žalovaný po vecne podanom odpore odmietol ďalej postupovať v konaní a konanie bolo zastavené. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 328/2022 zo dňa 21.09.2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/132/2019, sp. zn. 3Co/34/2019 zo dňa 11.06.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 neustanovuje exaktne podmienku, aby bol spotrebiteľ povinný z pozície žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv. Hypotéza právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje, aby táto osoba v konaní vystupovala ako žalobca alebo žalovaný, poukázal že nadpis § 3 predmetného zákona „Práva spotrebiteľa“ je integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo súvisia. Akceptovaním názoru žalovanej by strácal inštitút primeraného finančného zadosťučinenia svoj odrádzajúci účel, pretože dodávatelia by si mohli skúšať uplatňovať svoje nedôvodné pohľadávky s vedomím, že takého ohrozenie práv spotrebiteľov by nemalo žiaden sankčný následok. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/26/2013 zo dňa 23.05.2013. Z dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu je zrejmé, že zákonodarca nestanovil podmienku vzniku, resp. preukázania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovanej. Primeranosť sumy 994,37 Eur je vzhľadom najmä na postoj žalovanej a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Je nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ ako „obyčajný občan“ v zákonných konaniach pociťuje výrazné stresové vypätie, nielen z dôvodu neskúsenosti so súdnou mocou, ale aj zo skutočnosti, že čelí sporu so silnejším protivníkom, naviac ak je v pozícii žalovaného. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností považuje uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Táto výška zodpovedá svojmu účelu a treba ju vnímať ako poskytnutú satisfakciu. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odrádzať žalovanú, ale aj iných dodávateľov, od porušenia práv spotrebiteľov. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016, sp. zn. 23Co/42/2019 zo dňa 29.01.2020. Zdôraznil, že jediným objektívnym kritériom na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Taktiež upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/31/2018 zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 6Co/104/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 7Co/23/2017 zo dňa 24.08.2017, sp. zn. 19Co/30/2018 zo dňa 28.06.2018. Ujma, ktorá konaním žalovanej vznikla, nebola len v akademickej rovine, ale preukázateľne hrozil zásah aj do jeho majetkovej sféry, keďže hrozilo zníženie rodinného rozpočtu a životnej úrovne. Uvedená suma predstavuje 0,00004 z výšky zisku žalovaného za rok 2023, pričom symbolická suma niekoľkých desiatok eur dodávateľa neodradí od porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Žalovaná sa pritom dopustila porušenia práv a povinností voči veľkému množstvu klientov, preto požadovaná suma nepochybne napĺňa funkciu inštitútu a nepredstavuje neprimerané obohatenie na strane spotrebiteľa ani neprimerané ukrátenie na strane dodávateľa. Takisto je primeraná aj vzhľadom na výšku sankcií, ktoré je možné uložiť žalovanej zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo Národnej banky Slovenska. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2024 uviedla, že nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nevzniká automaticky, keď veriteľ poruší práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, ale až následne po úspešnom uplatnení porušenia práv alebo povinností spotrebiteľom na súde. Absentuje preto úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností žalobcom na súde. Žalobca konanie vedené pod sp. zn. 1Up/521/2023 neinicioval, nepodal žalobu, čo nemôže spĺňať kritérium na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Nárok na súde si jednoznačne uplatňovala žalovaná v postavení žalobcu. Navyše konanie bolo uznesením zastavené, predmetné uznesenie nedeklarovalo žiadne porušenie práv ani povinností žalobcu zo strany žalovaného a nie je ani samotným rozhodnutím vo veci samej. Môže nastať situácia, že žalovaná opätovne uplatní svoj nárok na príslušnom súde a bude v konaní úspešná. Priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia bráni aj uplatnenie porušenia práv alebo povinností, keďže k samotnému rozhodnutiu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy doposiaľ nedošlo, rovnako ani k vyhláseniu neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017. Najvyšší súd deklaroval dve podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia, a to aktivita a iniciovanie súdneho konania zo strany žalobcu ako spotrebiteľa a druhou je priznanie určitého nároku. V prípade konania vedeného pod sp. zn. 1Up/521/2023 nedošlo k splneniu ani jednej z vyššie uvedených podmienok. Súd nanajvýš v prospech spotrebiteľa nejudikoval žiaden nárok, rozhodol len o zastavení konania. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16Csp/71/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/185/2019. Ďalej uviedla, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani nezdokladoval v čom pociťoval poškodenie svojich práv na základe konania vedeného pod sp. zn. 1Up/521/2023. Jeho tvrdenia sú všeobecného charakteru. Žalobca sa doposiaľ nevyjadril k vlastnému konaniu, neuviedol žiadne okolnosti, v zmysle ktorých by malo byť finančné zadosťučinenie vo výške 994,37 Eur. Upriamila pozornosť aj na najnovšiu judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorá sa snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, kedy bola náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a rozsah primeraného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí 50,- až 100,- Eur. 6. Vo veci bolo dňa 23.10.2024 nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca, prítomný však jeho právny zástupca, neprítomná žalovaná ani jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovanej.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na vyjadrenia založené v spise. Mal za to, že samotné zastavenie konania je dostačujúce pre úspešné uplatnenie práv a povinností zo strany žalobcu a výšku finančného zadosťučinenia považuje za primeranú vzhľadom na výšku ujmy, ktorá žalobcovi hrozila v prípade nepodania odporu. V záverečnej reči poukázal na dôvodnosť nároku a odkázal na prednesené vyjadrenia. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi finančné prostriedky a tento sa ich zaviazal vrátiť v mesačných splátkach. Žalobca sa dostal do omeškania pričom žalovaná si nárok uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/521/2023, kde príslušný súd vydal platobný rozkaz, na základe ktorého zaviazal žalobcu k zaplateniu istiny vo výške 994,37 Eur, úroku vo výške 19,90 Eur a úrokov z omeškania. Voči platobnému rozkazu podal žalobca odpor, pričom žalovaná nepodala návrh na pokračovanie konaní. Okresný súd Banská Bystrica preto upovedomením zo dňa 29.11.2023 konanie zastavil. 9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 10. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie práv alebo povinností podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 – 54 občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo – gramatického výkladu predmetnej právnej normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má sa výrazom použitej právnej normy prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka, je potrebné konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie finančného zadosťučinenia. 11. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a „facere“ znamená „činiť“. V právnej teórii základ dania za dosť spočíva vo vyrovnaní pomerov, ktoré boli narušené a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nielen reštitučným obnovovacím nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt vychádza z podstaty tohto nároku. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a slovenskou civilnou úpravou v občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages (t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu) nekompenzačného odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy, nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je typický pre angloamerický typ právnej kultúry, český a slovenský právny systém je však iný, je kontinentálnym systémom. Civilná sankcia môže v súlade s povahou súkromného práva smerovať iba k obnoveniu narušenia rovnováhy, nie k potrestaniu zodpovedného subjektu. Primerané zadosťučinenie v peniazoch
preto môže slúžiť iba k zmierneniu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie tiež vo všeobecnej rovine nemá a nemôže suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné obohatenie ani náhradu škody. 12. Judikatúra v prípade nárokov uplatnených na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ustálila v tom, že základ nároku je daný, pokiaľ bol spotrebiteľ v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práv ako spotrebiteľa. To uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, keď konštatoval, že účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z toho dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. 13. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, ktorý uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. 14. V danom prípade došlo zo strany žalovanej k podaniu žaloby na Okresný súd Banská Bystrica, ktorá bola vedená pod sp. zn. 1Up/521/2023, kde okresný súd vydal platobný rozkaz dňa 25.07.2023, voči ktorému podal žalovaný, t.j. teraz v postavení žalobcu, odpor. Žalovaná však nepodala návrh na pokračovanie v konaní a preto bolo konanie zastavené. Podľa názoru súdu nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré spôsobilo zastavenie konania bez vydania rozhodnutia, t.j. konštatácie porušenia spotrebiteľského práva, po podaní odôvodneného odporu, samo o sebe postačuje pre záver súdu o porušení spotrebiteľského práva v neprospech spotrebiteľa. Výsledok pôvodného konania je jednoznačný, keď po vecne odôvodnenom odpore žalobca netrval na podanom návrhu a teda spotrebiteľ bol preukázateľne úspešný, čo samo o sebe zakladá nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zákon o ochrane spotrebiteľa exaktne nestanovuje, aby sa musel spotrebiteľ v procesnom postavení žalobcu na súde domáhať ochrany svojich práv a táto právna norma nerozlišuje, či spotrebiteľ v postavení žalobcu, resp. v procesnom postavení žalovaného úspešne uplatní určitú obranu vo vzťahu k dodávateľovi. To čo je dôležité nie je postavenie strany sporu, ale jej procesný úspech, ktorým nie je len judikované právo, resp. povinnosť, ale aj keď počas konania, po tom ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoju procesnú obranu, dodávateľ už netrval na podanej žalobe, resp. ako tomu bolo v prejednávanej veci, nepodal návrh na pokračovanie v konaní po odôvodnenom odpore spotrebiteľa. 15. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, za porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje, ak k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 16. Pokiaľ by žalobca ako spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu a tento by sa stal právoplatným a vykonateľným, uvedené by negatívne ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Naopak pokiaľ žalovaná uplatnený nárok považovala za dôvodný vo vzťahu k spotrebiteľovi, mala naďalej pokračovať v konaní podaním návrhu na pokračovanie vo veci. Nepodaním takého návrhu jednoznačne zavinila situáciu, kedy bol žalobca ako spotrebiteľ úspešný a ako úspešný účastník z dôvodu, že došlo k porušeniu práva vo vzťahu k žalobcovi v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. 17. Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 1Cdo/173/2022, z ktorého vyplýva, že za úspešné uplatnenie práv alebo povinností podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samej
v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napadol porušenie práva spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný. 18. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že žalovaná po podanom odpore nenavrhla pokračovanie v konaní, je teda nepochybné, že žalobca (v upomínacom konaní v procesnom postavení žalovaného) ako spotrebiteľ svoj odpor odôvodnil neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to konkrétne, že zmluva zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje poplatok za 1. upomienku vo výške 5,- Eur, za 2. a ďalšiu upomienku 12,- Eur a zmluvná pokuta za neuhradenie splátky 17,- Eur, takisto namietal aj samotné náležitosti zmluvy, teda že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovú výšku a konkrétnu menu úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, odplatu, RPMN a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň namietal, že zo strany žalovanej nebola skúmaná bonita žalobcu, teda žalovaná nepostupoval pri uzavretí zmluvy s odbornou starostlivosťou. Tým, že žalovaná sa k podanému odporu napriek výzve súdu nevyjadrila, rovnako nežiadala o pokračovanie v konaní, de facto uznala tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby, a ak sa teda spotrebiteľ úspešne bránil tvrdením, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské právo, tak nielen v prípade, ak bola žaloba zamietnutá, ale aj v prípade zastavenia konania pre túto procesnú obranu možno konštatovať, že spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, a vnikol mu nárok na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia. 19. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Jeho výška je ponechaná na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná. Ako vyplýva z názvu tohto inštitútu, má ísť o primerané zadosťučinenie. Judikatúra slovenských súdov ustálila, že pri stanovení výšky tohto zadosťučinenia treba vychádzať z okolností jednotlivého prípadu a zohľadniť závažnosť porušenia práv, okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, intenzitu a časové trvanie závadného konania a pod.. Súd je pritom názoru, že primerané finančné zadosťučinenie nenahrádza bezdôvodné obohatenie, či nejakú majetkovú ujmu spotrebiteľa, keďže tieto sú samostatnými nárokmi s vlastnými podmienkami na ich vznik. 20. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobca nebol dlhodobo vystavený závadnému konaniu žalovanej, keďže po vecne podanom odpore žalovaná naďalej nepokračovala v konaní a nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Takisto žalobca žiadnym spôsobom neuvádzal, že by došlo k výraznému zásahu do jeho práv, ktoré by mali výrazný vplyv na zvyšovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia odvodzoval len od sumy, ktorú by musel uhradiť, ak by sa úspešne nebránil, pričom neuvádzal konkrétnu ujmu, ktorá mu v konaní vznikla, poukazoval iba na prípadné zisky, resp. pokuty, ktoré by žalovanému hrozili. Samotné sankcionovanie zo strany iných príslušných orgánov nemôže mať vplyv na stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Rovnako ani odvodzovanie výšky od prípadnej sumy, ktorú by musel žalobca zaplatiť, v prípade úspechu žalovanej, nepredstavuje reálnu mieru pre stanovenie základu výšky primeraného finančného zadosťučinenia, od ktorej by sa súd mohol odvíjať. Súd v tomto smere uvádza, že žalobcom požadovaná suma by fakticky predstavovala neprimerané obohacovanie sa žalobcu na úkor žalovanej. Súd preto vzhľadom na to, že zásah do práv žalobcu trval relatívne krátke časové obdobie, tento nebol intenzívny, pričom žalobcovi nevznikla nijaká závažná ujma na jeho právach, považoval za primerané žalobcovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 50,- Eur, ktoré podľa názoru súdu spĺňajú požiadavku primeranosti, ako aj naplňujú funkciu zadosťučinenia pre žalobcu a vo zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol. 21. V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Keďže žalobca bol čo do základu nároku vo veci úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou, M.R.Štefánika 874, 093 32 Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove, a to písomne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).