Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/78/2024 6124301518 04. 04. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:6124301518.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpená: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 15.203,03 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu
zamieta.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15. 05. 2024 sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 15.203,03 Eur, s úrokom vo výške 6,59 % ročne zo sumy 13.328,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.400,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2893771 3 02 bola so žalovanou a G. B. ako spoludlžníkom (ďalej len „spoludlžník“) uzatvorená Zmluva o úvere č. 2893771 3 02 zo dňa 13. 12. 2012 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej a spoludlžníkovi medziúver č. 2893771 0 03 vo výške 15.000,00 Eur. Žalovaná a spoludlžník sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 109,06 Eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 20,68 Eur, 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 82,38 Eur a poplatok za poistenie vo výške 6,00 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade so zmluvou o úvere sa žalovaná a spoludlžník zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 6,00 EUR pričom žalovaná prehlásila a svojim podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako poistená osoba. Spoludlžník zomrel dňa XX. XX.
XXXX, dedičstvo po poručiteľovi nadobudla žalovaná. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02. 05. 2022 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 03. 06. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 05. 04. 2024 vyzval žalovanú na plnenie, no žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.671,40 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 15.000,00 Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 13.328,60 Eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (03.06.2022), predstavuje sumu vo výške 15.203,03 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 13.328,60 Eur, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 15.000,00 Eur do 03. 06. 2022 vo výške 1.802,43 Eur, z nezaplatených poplatkov za poistenie spolu vo výške 72,00 Eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 438,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 03 .06. 2022 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.06.2022. (15.641,03 Eur – 438,00 Eur = 15.203,03 Eur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 6,59 % p.a. úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 5,00 % p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 04. 06. 2022). 3. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 05. 2024 žalobca uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nastalo pre splátku splatnú za mesiac február 2022, t.j. splatnú k 15. 02. 2022 a s ktorou bola žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní dlhšie ako tri mesiace. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 03. 06. 2022. Žalobca by si k splneniu povinnosti stanovených zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dovolil uviesť nasledovné: V roku 2012 ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (následne znenia 7/2018 a 10/2019), b) Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a 9/2019). Ani Odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení. PSS, a.s., v čase schválenia tohto úveru uplatňovala princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť žalovanej splácať úver preverila porovnaním výšky splátky refinancovaných úverov s výškou splátky nového úveru so zohľadnením pravidelnej vkladovosti žalovanej na kontá stavebného sporenia v PSS, a.s. za obdobie posledných 12 mesiacov a zároveň žalovaná preukázala vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní refinancovaného úveru, žalovanej vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaná bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené, že žalovaná posledných 12 mesiacov mala vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalobca má za to, že na základe vykonaných týchto dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalovanej znížilo mesačné splátkové zaťaženie zo splátky 107,00 Eur na splátku 103,02 Eur, primerane preskúmal socioekonomickú situáciu žalovanej a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru žalovanej. Zároveň so žiadosti o úver vyplýva, že žalovaná bola v čase podania žiadosti o úver v manželskom zväzku a nemala nezaopatrené deti. Žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti: istiny 13.400,60 Eur, úroky 1 802,43 Eur, úroky 6,59 % ročne zo sumy 13 328,60 Eur od 04.06.2022 do zaplatenia, najviac do 15.12.2042, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 400,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia. 4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19. 07. 2024 platobný rozkaz sp.zn. 30Up/1036/2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 13 400,- Eur, úrok 1.802,43 Eur, úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 13.328,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, najviac do 15. 12. 2042, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 13.400,60 Eur od 04. 06. 2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške
402,00 Eur a to žalobcovi. Žalovaná v zákonnej lehote podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor. Následne na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou, ktorému bola vec postúpená dňa 08. 10. 2024. 5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebne´ použiť všetky právne normy týkajúce sa spotrebiteľského práva. V zˇalobe absentuje ake ´kolˇvek tvrdenie zˇalobcu o tom, z cˇoho presne pozosta´va jeho uplatnˇovany´ na´rok, zo splatnosti aky´ch spla´tok odvodzuje svoju pohlˇada´vku. Žaloba zˇalobcu je teda vnu´torne rozporna´ a ako taka ´ s poukazom na povinnu´ su´ladnostˇ tvrdení zˇalobcu s obsahom a (ne)u´plnostˇou navrhovany´ch do^kazov nemo^zˇe obsta´tˇ a uzˇ z ty´chto do^vodov, ale najma¨ z do^vodu nedostatku preukázaní základných tvrdení pre podanie žaloby, preto je potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ. Žalobca teda nedisponuje ním tvrdeným nárokom v tvrdenom rozsahu a to ani čiastočne. Podľa jeho názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Z obsahu jednostranných právnych úkonov nemožno zistiť s akou konkrétnou splátkou má byť v omeškaní, aká časť omeškaného plnenia má predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo. Nie je preto možné žiadne overenie si tvrdení žalobcu. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Poukazuje na inkasovanie poplatku za poskytnutie úveru pričom veriteľ tento poplatok odpočítal od sumy istiny a poskytol inú istinu ako je deklarovaná v zmluve, čím došlo k skresleniu údajov ostatných náležitostí zmluvy, napr. hodnota RPMN. Zmluva taktiezˇ obsahuje zmluvne´ podmienky, ktore´ svojim obsahom vytva´raju´ hrubu ´ nerovnova´hu medzi stranami zmluvy v jeho neprospech, cˇo by su´d mal ex offo zohlˇadnitˇ a vyhla ´sitˇ za neprijatelˇne´. Tieto rozvedie v ďalšom priebehu súdneho konania. Poukazuje aj na neskúmanie bonity a preto navrhuje, aby žalobca v prípade pokračovania v konaní preukázal akým spôsobom skúmal bonitu s poukazom na konkrétne parametre zmluvného vzťahu. Neuzna´va preto penˇazˇny´ na´rok uvedeny´ v platobnom rozkaze v celom rozsahu. 6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výslovne popiera, že by v podanom návrhu absentoval opis rozhodujúcich skutočností v súlade s § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca má jednoznačne za to, že v samotnej žalobe je dostatočne opísaný nárok žalobcu a taktiež dôvod tohto nároku. Žalobca na základe predložených špecifikácii, ktoré podložil ako dôkazy pre priznanie nároku, odôvodnil svoj nárok, pričom z predložených špecifikácii vyplýva z čoho pozostáva jeho uplatňovaný nárok, ako aj zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Žalobca nie je povinný rozsiahle špecifikácie nárokov uvádzať priamo do textu žaloby, keď z uvedených skutočností jasne vyplýva čoho sa žalobca domáha a čo svojim návrhom sleduje. Tvrdenia žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitima´cie žalobca popiera a považuje tieto prostriedky procesnej obrany žalovanej za neúčinné. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z hmotnoprávneho úkonu, ktorým je platne uzatvorená Zmluva o úvere č. 2893771 3 02 zo dňa 13. 12. 2012, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným medziúver č. 2893771 0 03 úver vo výške 15.000,00 Eur a ktorá tvorila prílohu žaloby. Žalobca výslovne popiera, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnou náležitosťou je upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie, pre ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru nepožaduje. Zákon nepredpisuje formu a náležitosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti – veriteľ musí buď vyzvať dlžníka, pričom by sa v uvedenom prípade mala dodržať písomná forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný právny úkon by mal byť tiež urobený písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi možno uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky (ak splatnosť nebola určená súdnym rozhodnutím) podaním žaloby na súde. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neupokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 OZ). Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo vzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu (§ 40 ods. 2 OZ). Žalobca si na podporu svojich tvrdení o tom, že upozornenie ako aj oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sú právne úkony dostatočne určité, dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2022 sp zn. 7CoCsp/4/2021. Ďalej žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.
06. 2021 sp.zn. 5CoCsp/14/2021. Rovnaké závery, že právny úkon nemožno považovať za dostatočne neurčitý, keďže upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neobsahuje splátku, pre ktorú sa mimoriadna splatnosť vyhlasuje vyvodil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Banská Bystrica zo dňa 26. 07. 2023 sp.zn. 17CoCsp/43/2022. Žalobca si dovoľuje poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2024 sp.zn: 1Cdo/123/2022. Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovaných, že by inkasovanie poplatku za spracovanie úveru malo za následok nesprávny výpočet RPMN. Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke. V súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere sa poplatok za spracovanie medziúveru vrátene zmluvnej dokumentácie zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok žalobcu ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere súhlasila, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru. Skutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, nemá dosah na výpočet RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska, z ktorého vyplýva, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi: 1) na ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie úveruje nultou splátkou, 2) výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký. Pri výpočte RPMN je irelevantné, či sa použije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke sa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane rovnice ako výška úveru sa použije suma úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. Národná banka v tomto vyjadrení ďalej uviedla, že pokiaľ sa poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. 04. 2016 vo veci C-377/2014, ktorý sa bodoch 81 – 91 zaoberá pojmami „celková výška úveru a výška čerpania úveru“ a to aj na účely výpočtu RPMN, tak optikou vyššie uvedených bodov tohto rozhodnutia by bol správny postup výpočtu RPMN č. 2. Poplatok na ľavej strane rovnice by sa nezarátal do celkovej výšky úveru a bol by od sumy úveru odpočítaný. Spôsob výpočtu RPMN podľa prvého spôsobu je matematicky ekvivalentnou úpravou výpočtu spôsobom č. 2, nemá vplyv na hodnotu RPMN. Vo vzťahu k výpočtu RPMN boli pre Súdny dvor EÚ relevantné také skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výpočet RPMN. Preto sa spôsob výpočtu RPMN č. 1 neodkláňa od rozsudku spôsobom, ktorý by mal vplyv na výpočet RPMN. Matematický prepočet RPMN počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký ako dátum účtovania poplatku. To znamená že, ak žalobca počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne obrat zníži o poplatok, je to presne to isté ako keby počítal s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok (vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí, alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška RPMN. Výška RPMN však nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa, práve naopak dlžníci súhlasili v zmluve s vyššiu výškou RPMN ako reálne bola. V rozhodnutí Súdneho dvoru Európskej únie C-42/15 Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že iba porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný výzvam v zmysle smernice, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom veriteľa na úroky a poplatky. Musí sa pritom jednať o neuvedenie takej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere, ktorá môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsahu svojho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že len v prípade, ak by uvedená výška RPMN alebo uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník veriteľovi zaplatiť, spochybnila možnosť posúdiť rozsahu záväzku spotrebiteľa, len v tomto prípade by bolo možné, aby uvedené mohlo vyvolať prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Avšak v tomto prípade, žalovaný vedel o najvyššie možnej výške RPMN a teda nemohol spochybniť u žalovaného posúdenie rozsahu svojho záväzku. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je taktiež v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. viazaná na určenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa. K tvrdeniam žalovanej, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, by si žalobca dovolil uviesť, že žalovaná neuviedla ani jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v neprospech žalovanej, a už vôbec nie takú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu, aby bolo v zmysle ustanovení OZ podmienky
možné klasifikovať ako neprijateľné. V podanom odpore žalovaná stroho konštatuje, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré rozvinie neskôr. Ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, tak ich žalovaná vzhľadom na dostatok časového priestoru na podanie odporu už mohla uviesť. Zo strany žalovanej tak ide o konanie výlučne účelové, ktoré je v rozpore s § 153 ods. 1 CSP. 7. Žalovaná, ktorej prostredníctvom právneho zástupcu bolo vyjadrenie žalobcu s výzvou na vyjadrenie doručené dňa 03. 01. 2025, sa k podaniu písomne nevyjadrila. 8. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 04. 04. 2025, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovanej. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovanej. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 180 CSP na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí na základe nasledovných skutočností. V zmysle pomerne rozsiahlej a ustálenej rozhodovacej praxe aj tunajšieho súdu, zmluvy žalobcu nie sú v súlade s právnou úpravou, resp. ich platnosť je sporná, napriek tomu teda, že súdy sa k platnosti nejakým spôsobom nevyjadrujú. Považuje takúto zmluvu za absolútne neplatný úkon, na základe skutočností, že jednak ide o vysoko sofistikovanú doslova až úžernú činnosť dodávateľa, ktorý na veľmi rozsiahlu dobu poskytuje zdanlivo výhodný úver. Ten úver sa nazýva na základe pojmu, ktorý vymyslel žalobca medziúver. Pritom ide o štandardný úver, ktorý je poskytovaný popri tom ako si má ten spotrebiteľ sporiť. Zdanlivé sporenie teda má mať za následok to, že nejaká nasporená suma po čas ktorý určí dodávateľ na konci tohto určeného času je cieľovou sumou, tzv. cieľovou sumou a táto suma aspoň pri uzatváraní úveru sa javí ako nejaké sporenie. V skutočnosti ide o ďalšie plnenie na tento medziúver, keďže ako vychádza zo znenia článku I. Zmluvy o úvere, pokiaľ ide o samotné splácanie medziúveru, tak 244 mesiacov, čo je viac ako 20 rokov sa platí len príslušenstvo konkrétne úroky z medziúveru, samozrejme aj poplatky, ktoré sú uvedené aj v amortizačnej tabuľke, ktorú doložil žalobca. Na základe uvedeného, teda viac ako 20 rokov sa platí len príslušenstvo a popri tom aj suma sporenia. Táto suma sporenia ako prvá suma po zaplatení poslednej splátky a začatí splatnosti istiny, teda po viac 20 rokoch, čo mimochodom ku dnešnému dňu ani zďaleka nie je, vtedy táto cieľová suma je započítaná ako prvá suma na istinu úveru, to znamená, že istina úveru nie je splatná až do zaplatenia poslednej splátky cieľovej sumy a je započítaná táto cieľová suma, toto zdanlivé sporenie, čiže spotrebiteľ na konci tohto sporenia v podstate žiadne nasporené peniaze nemá, ale tieto peniaze automaticky podľa zmluvy žalobca započíta na istinu. Následne nastane stav, že táto nasporená suma ani zďaleka nepokrýva sumu istiny a premenuje sa tento medziúver na stavebný úver, kde už nastáva aj splatnosť istiny popri ďalších splátkach príslušenstva, čiže na konci nastáva stav, že spotrebiteľ platil 40 rokov úroky z tohto úveru, ale len 10 rokov platil aj istinu, posledných 10 rokov, čo je v priamom rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že ako má byť splácaný peňažný záväzok práve kvôli tomu aby tento peňažný záväzok bol efektívne splácaný má sa prioritne uhrádzať na istinu a popri tom na príslušenstvo, ktoré má byť spravodlivo tým pádom rozdelené. Čiže dve tretiny trvania zmluvného vzťahu žalovaná platila len príslušenstvo. Ďalšiu tretinu má platiť aj príslušenstvo aj istinu, pričom sa to javí ako vysoko výhodné, pretože splátky sú pomerne nízke, oproti požičanej sume, ale je to daň, za to je ten veľmi dlhý čas, ktorý celý nastaví žalobca, dodávateľ a v zásade si takto zaviaže na extrémne dlhý čas spotrebiteľa na to, aby mu platil. Ako vychádza aj so žiadosti o úver, ktorá je doložená žalobcom, účelom použitia úverových prostriedkov je splatenie medziúveru v PSS a.s. To znamená bol platený aj medziúver, ktorý bol skôr poskytnutý na nejaké splatenie - H. I. + rekonštrukcia rodinného domu. To znamená pokiaľ ide o plnenie týkajúce sa istiny tohto úveru žalobca tvrdí, že jednak refinancoval skorší úver, jednak splatil iný úver v H. I., ktorý pravdepodobne bol spotrebiteľský úver a mal rekonštruovať aj rodinný dom. Toto celé malo byť refinancované alebo financované sumou 15.000 Eur. V nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu o ktorú sa opierajú aj rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach, že pokiaľ je zrazené zo sumy deklarovanej istiny titulom poplatku za poskytnutie úveru, nie je teda poskytnutý úver v sume deklarovanej v zmluve. Na základe uvedeného považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov a to aj z dôvodu reálneho neskúmania bonity. V tomto čase teda pred podpisom zmluvy už takáto povinnosť existovala pre dodávateľa a v kontexte so skoršími úvermi, ktoré mali byť zaplatené je možné definovať, že toto skúmanie nebolo aj čo sa týka výdavkovej časti reálne, ale len formálneho charakteru. Pokiaľ ide o bod 5 žiadosti v ktorom je uvedené, že sa splácajú iné skoršie úvery a má sa táto istina použiť na rekonštrukciu rodinného domu, tak pre splnenie takejto možnosti už súdy vyžadujú aj ďalšie dokumenty,
to znamená pokiaľ chcel veriteľ inkasovať na skorší úver, musel predčasne zosplatniť takýto úver a takéto listiny, aj čo sa týka teda splatenia iného úveru, konkrétne v danom prípade H. I., J. H. I. vydať ako ďalší doklad, na základe ktorého je jasné zadefinované koľko je suma na zaplatenie toho ktorého úveru a jeho teda zvyšku. V tomto prípade teda minimálne teda pokiaľ ide o H. B. B. ale aj H. I. museli byť takéto dokumenty súčasťou samotnej žiadosti o poskytnutie úveru a pokiaľ ide o H. B. B. tak táto samozrejme zmluvu, ktorá predchádza tomuto úveru taktiež mohla obdobne zadefinovať tak, že jej následkom môže byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo pri takomto nastavení zmluvy, ako je jasné aj z iných vecí, ktoré patria žalobcovi tak tieto zmluvy sú dlhodobo rovnaké s malými odchýlkami s rovnakým nastavením splácania medziúveru, pričom je možné predpokladať, tak zmluva, ktorá bola refinancovaná mohla taktiež byť rovnako bezúročná a bez poplatkov a taktiež mohla mať za následok to, že v čase jej refinancovania nebola splatná ešte istina, čiže v tomto rozsahu v podstate nemal nárok žalobca na poskytnutie tejto istiny, čiže možno si to započítal neoprávnene. Pokiaľ ide ešte o dôkaz, ktorým mal zosplatniť celý úver žalobca, v danom prípade je taktiež rozhodovacia prax už ujednotená v tom zmysle, že pokiaľ žalobca v takomto dokumente neuvedie konkrétny údaj na ktorú splátku zosplatňuje úver, tak takýto úkon je absolútne neplatný, pretože spotrebiteľ, v tomto prípade žalovaná si nevie jasne vyvodiť pre ktorú splátku urobil tento hmotno-právny úkon dodávateľ a vlastne nevie overiť či ju zaplatila, prípadne keď ju zaplatila či uviedla tam údaje, ktoré mali byť, alebo nejakým spôsobom reklamovať takýto skutkový stav a to má vplyv aj na začatie plynutia premlčania a pod. 10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluvy o spotrebiteľskom úvere, amortizačnej tabuľky pre medziúver a spotrebiteľský úver, pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti, všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 02. 05. 2022 s fotokópiou doručenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 03. 06. 2022 s fotokópiou doručenky, predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu z 05. 04. 2024 s fotokópiou doručenky, výpisom z účtu stavebného sporenia, výpisu z účtu medziúveru, žiadosti o spotrebiteľský úver bez záložného práva, dáta dopytu zo SRBI, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 11. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2893771 3 02 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a jej zosnulým manželom ako dlžníkmi zo dňa 13. 12. 2012 vyplýva, že na preklenutie obdobie, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom 2893771 0 03 vo výške 15.000,- Eur, pričom pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 9.530,87 Eur (Článok II. zmluvy o úvere). V zmysle Článku I zmluvy o úvere veriteľ poskytol medziúver vo výške 15.000,- Eur, pri úrokovej sadzbe 6,59 % ročne, výške mesačnej splátky úrokov z medziúveru vo výške 88,38 Eur, pri splatnosti splátok úveru medziúveru 15. deň mesiaca, pri počte splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy je 244, výška mesačnej splátky za prijatie do poistenia 109,06 Eur. Z Článku XI. Záverečné ustanovenia bod 11.1. vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, najmä zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, Obchodným zákonníkom číslo 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom číslo 40/1964 Zb. a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. 12. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ) vyplýva, že vo fáze medziúveru mali dlžníci platiť iba splátky poplatkov a úrokov a to poplatok za vedenie medziúveru vo výške 29 Eur ročne, splátky poplatkov medziúveru za rok 2012 180 Eur a za roky 2013 – 2032 vo výške 72 Eur ročne, splátky úrokov medziúveru vo výške 988,56 Eur ročne. Zároveň v roku 2033 mala byť na istinu medziúveru zúčtovaná suma vo výške 15.000,- Eur. Z uvedenej amortizačnej tabuľky ďalej vyplýva, že vo fáze stavebného úveru od 30. 04. 2033 do 01. 11. 2042 mali dlžníci uhrádzať splátky stavebného úveru vo výške 109,06 Eur a dňa 01. 12. 2042 vo výške 50,36 Eur, v ktorých bola zahrnutá istina úveru a úroky z úveru. Ďalej dlžníci mali vo fáze stavebného úveru platiť poplatky za poistenie vo výške 6 Eur mesačne. 13. Z listiny Súhlas s prijatím do poistenia zo dňa 03. 12. 2012 vyplýva, že žalovaná vo vzťahu k zmluve o stavebnom sporení č. 2893771302 vyslovila súhlas s prijatím do poistenia a to za podmienok uvedených v zmluve.
14. Z listu zo dňa 02. 05. 2022 označeného ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej že dňa 16. 05. 2022 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam neeviduje úhradu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac máj 2022 spolu vo výške 615,25 Eur. Ďalej oznámil, že ak nedôjde k úhrade v stanovenej lehote do 16. 05. 2022, bude jej zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa doručeniek bol predmetný list doručený žalovanej dňa 05. 05. 2022. 15. Z listu zo dňa 03. 06. 2022 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyplýva, že žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že porušila dohodnuté povinnosti, nakoľko je v omeškaní s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca oznámil, že ku dňu 03. 06.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok. Na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 03. 06. 2022 predstavuje 15.641,03 Eur. Podľa doručeniek bol predmetný list doručený žalovanej dňa 08. 06. 2022. 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a jej vtedajším manželom ako dlžníkmi bola dňa 13.12.2012 uzavretá Zmluva o úvere č. 2893771 3 02, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 15 000,- Eur, ktorý sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 9 530,87 Eur. Zároveň v zmluve o úvere boli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru. 27. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Samotná zmluva o úvere v Článku XI. Obsahovala dojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 28. Súd v prvom rade skúmal, či veriteľ podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovanej bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca reagoval na procesnú obranu žalovanej ohľadne skúmania bonity, avšak nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver vyplnený dlžníkmi zisťoval osobné údaje, bydlisko, rodinný stav, počet nezaopatrených detí, vzdelanie, a ďalej výpismi z bankového registra zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníkov. Nebolo však preukázané, aby veriteľ zisťoval a overoval príjem dlžníkov, aby okrem výdavkov na splátky úverov zisťoval a overoval ich ďalšie pravidelné výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zisťovať jeho príjem, a aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. 30. Z dokazovania vyplynulo, že veriteľ vôbec nezisťoval príjem dlžníkov. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaná v žiadosti o úver neuviedla žiadne výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. 31. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval žalovanej výdavky. 32. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, čo v zmysle § 11 ods. 1 prvá veta citovaného zákona má za následok, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k uvedenému žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k ich pravidelným mesačným príjmom a výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. 33. Úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalších dôvodov. Z predloženého výpisu z účtu zosplatneného medziúveru bolo ďalej preukázané, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou medziúveru vo výške 14.820 Eur. V článku II. zmluvy o úvere s názvom Predmet je ako celková výška medziúveru (náležitosť predpísaná v § 9, ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) uvedená suma 15.000 Eur. Žalobca pritom aj v žalobe uviedol, že poskytol žalovanému medziúver vo výške 15.000 Eur. Z výpisu z účtu žalovaného, bolo preukázané, že žalobca z poskytnutého medziúveru 15.000 Eur zúčtoval pri prvom čerpaní prostriedkov úveru poplatok za spracovanie úveru v sume 180 Eur, v dôsledku čoho sa celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru znížila o výšku tohto poplatku, t.j. o 180 Eur (15.000 Eur – 180 Eur = 14.820 Eur).
34. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 35. S poukazom na legálnu definíciu pojmu celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu započítanie poplatku za spracovanie úveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť. 36. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovanému bola reálne vyplatená suma úveru vo výške 14.820 Eur, teda nie zmluvne uvedená suma 15.000 Eur. Reálne vyplatená suma 14.820 Eur mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za spracovanie úveru je plnením dlžníka veriteľovi a nie plnením veriteľa dlžníkovi (ako pri poskytnutí úveru) a z tohto dôvodu ho nemožno subsumovať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. V tomto prípade mal byť poplatok za spracovanie úveru zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Iné poňatie zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky možno hodnotiť ako obchádzanie zákona, čo obdobne hodnotil aj v podobnom prípade Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 20Co/126/2016 zo dňa 28. 03. 2017. 37. Súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve v sume 15.000 Eur je nesprávny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. g) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je taktiež dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 39. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až aa). Zároveň predmetný zákon v § 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. 40. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2893771 3 02 bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady, ktoré predložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu z ktorej vôbec nevyplýva, že tvorila súčasť zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04. 2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C 677/23. Povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ
mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C 686/19, EU:C:2020:582, bod 48). Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 70). Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. 41. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že vo fáze medziúveru, t.j. v období od poskytnutia medziúveru v roku 2012 do 30. 04. 2033 sú dlžníci povinní platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, dlžníkom nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom žiaden dlh na úrokoch a istine medziúveru. A keďže súd zároveň dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia stavebného úveru, ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru, ktorí mali dlžníci platiť od 01. 05. 2033 do 01. 12. 2042, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov nastane až v budúcnosti. 42. Ďalej sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia poistného v sume 72,- Eur t.j. 12 mesačných úhrad po 6,- Eur. Súd žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na súdom konštatovanú bezúročnosť úveru a skutočnosť, že do apríla 2033 žalovaná nie je povinná platiť žiadnu sumu, či už z titulu splátky istiny úveru alebo z titulu úrokov z úvere, súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby za tejto situácie žalovaná od roku 2012 do apríla 2033 platila mesačné poistné, ktoré zabezpečuje dojednaný spotrebiteľský úver, keďže splatnosť úveru nastane až v máji 2033 a bude trať do decembra 2042. Až od mája 2033 vznikne žalovanej povinnosť splácať žalobcovi poskytnutý úver a súd nepovažuje za prijateľné, aby pred vznikom uvedenej povinnosti uhrádzali žalobcovi mesačné poistené. 43. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto súd priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.