Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/28/2025 6124317619 11. 11. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:6124317619.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, o zaplatenie 30 972,77 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu
zamieta.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31. 05 .2024 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 30.972,77 Eur, s úrokom vo výške 5,29 % ročne zo sumy 29.765,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 29.915,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4702426 9 01 bola so žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4702426 9 01 zo dňa 03. 06. 2022 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému medziúver vo výške 30 000,00 Eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa žalovanému neúčtoval, žalobca poskytol žalovanému úver v akcii „úver bez poplatku za spracovanie“. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 230,32 Eur, ktoré bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 83,07 Eur; 5,29 % p. a. úrok za medziúver vo výške 132,25 Eur a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 15,00 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za poistenie, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. V súlade s čl. II., V. a VI. sa žalovaný zaviazal platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15,00 Eur a žalovaný prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17. 07. 2023 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaného zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 20. 09. 2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 15. 03. 2024 vyzval žalovaného na plnenie, no žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval
nasporenú sumu vo výške 234,23 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,00 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 29 765,77 Eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (20.09.2023), predstavuje sumu vo výške 30.972,77 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 29 765,77 Eur; z nezaplatených 5,29 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 30 000,00 Eur do 20. 09. 2023 spolu vo výške 1.057,00 Eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 150,00 Eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 64,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 20. 09. 2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 09. 2023. Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.9 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,29 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň istinu a poplatky, vyčíslené ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 9,50 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 21.09.2023). 3. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 06. 2024 žalobca uviedol, že k posudzovaniu schopnosti Žalovaného splácať poskytnutý úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4702426 9 01 zo dňa 03. 06. 2022 (ďalej aj len „Zmluva o úvere“) Žalobca uvádza, že pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť Žalovaného plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe Potvrdenia o príjme pre zamestnancov zo dňa 10. 05. 2022. Žalovaný zároveň predložil Žalobcovi výplatnú pásku za mesiac apríl 2022, marec 2022 a február 2022. Žalobca zároveň preveril výšku záväzkov Žalovaného a to vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI, čím bolo zistené, že Žalovaný má vyhovujúcu platobnú disciplínu. Na základe uvedených podkladov mal Žalobca za preukázané, že čistý príjem Žalovaného predstavuje sumu vo výške 1.188,00 Eur. Žalobca v rámci skúmania príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb Žalovaného v celkovej výške 218,06 Eur, a vo výške 99,56 Eur ako náklady na jedno nezaopatrené dieťa, čo predstavuje sumu životného minima ustanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2021 Z. z. od 01. 07. 2021, t. j. ku dňu podania Žiadosti o úver, resp. podpisu Zmluvy o úvere sumu. Na základe predložených listinných dôkazov mal Žalobca za preukázané, že Žalovaný je slobodný a má jedno nezaopatrené dieťa. Žalobca mal ďalej z predložených listinných dôkazov za preukázané, že pracovný pomer Žalovaného u zamestnávateľa: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je uzatvorený na dobu určitú od 01. 10. 2019 do 30. 09. 2036. Žalobca ďalej zohľadnil požadovanú rezervu NBS v celkovej výške 348,16 Eur, splátku kontokorentných úverov a kreditných kariet vo výške 39,00 Eur a budúcu splátku v C. A. A., D. vo výške 242,20 Eur. Na základe uvedeného mal Žalobca za preukázané, že suma výdavkov Žalovaného predstavuje sumu v celkovej výške 946,98 Eur. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že po započítaní všetkých výdavkov Žalovaného, zostatok čistého príjmu predstavoval kladný zostatok vo výške 241,02 Eur. Na základe uvedeného Žalobca vypočítal ukazovateľ schopnosti Žalovaného splácať úver (bonita) nasledovne: (218,06 Eur + 99,56 Eur + 348,16 Eur + 39,00 Eur + 242,20 Eur) : 1 188,00 Eur= 0,7971 tzn. Žalovaný bol v čase posudzovania Žiadosti o úver bonitný (hodnota ukazovateľa schopnosti Žalovaného splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalobca pre úplnosť uvádza, že z vykonaného dopytu v SRBI je zrejmé, že Žalovaný má nasledujúce úvery: 1. Spotrebiteľský úver s dátumom začiatku 10. 01. 2020 a dátumom predpokladaného ukončenia 15. 05. 2028, ktorého zostávajúca istina s príslušenstvom predstavuje sumu vo výške 3.828,00 Eur s počtom oneskorených dlžných splátok: 0, 2. Spotrebiteľský úver s dátumom začiatku 07. 08. 2020 a dátumom predpokladaného ukončenia 15. 01. 2029, ktorého zostávajúca istina s príslušenstvom predstavuje sumu vo výške 17.538,00 Eur s počtom oneskorených dlžných splátok: 0, 3. Spotrebiteľský úver s dátumom začiatku 17. 04. 2020 a dátumom predpokladaného ukončenia 13. 10. 2028, ktorého zostávajúca istina s príslušenstvom predstavuje sumu vo výške 3 994,00 Eur s počtom oneskorených dlžných splátok: 0, 4. Spotrebiteľský úver s dátumom začiatku 18. 06. 2020 a dátumom predpokladaného ukončenia 13. 12. 2028, ktorého zostávajúca istina s príslušenstvom predstavuje sumu vo výške 3.767,00 Eur s počtom oneskorených dlžných splátok: 0. Na základe predloženej Žiadosti o úver je zrejmé, že účelom použitia úverových prostriedkov sú stavebné úpravy, modernizácia obnovy bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavace práce na nich. Druh nehnuteľnosti: rodinný dom. Ďalej je zrejmé, že peňažné prostriedky žiadal Žalovaný poukázať na účet vedený v E. F., D. za účelom vyplatenia zostatku úveru poskytnutého na základe: 1. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120702453 zo dňa 10. 01. 2020, 2. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120732328 zo dňa 17. 04. 2020, 3. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120742611 zo dňa 18. 06. 2020, 4. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3120756468
zo dňa 07. 08. 2020. Žalovaný v tejto súvislosti predložil Žalobcovi: 1. Výpočet zostatku splácaného úveru č. 3120702453 zo dňa 25. 05. 2022, 2. Výpočet zostatku splácaného úveru č. 3120732 328 zo dňa 25. 05. 2022, 3. Výpočet zostatku splácaného úveru č. 3120742611 zo dňa 25. 05. 2022, 4. Výpočet zostatku splácaného úveru č. 3120756468 zo dňa 25.05.2022, ako aj Čestné prehlásenie zo dňa 25. 05. 2022 z ktorého vyplýva, že prostriedky z poskytnutých úverov v iných inštitúciách minimálne vo výške 21 900,00 Eur boli využité na účely v zmysle ustanovenia § 11 ods. a) až l) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Vzhľadom na uvedené Žalobca mesačné splátky predstavujúce výšku splátok týchto úverov nezahrnul do výpočtu výdavkov Žalovaného. Predloženým Potvrdením o splatení bezúčelového úveru zo dňa 14. 07. 2022 bola verifikovaná skutočnosť, že poskytnutými prostriedkami v zmysle Zmluvy o úvere bol v celom rozsahu splatený spotrebiteľský úver č. 3120702453. Predloženým Potvrdením o splatení bezúčelového úveru zo dňa 01. 07. 2022 bola verifikovaná skutočnosť, že poskytnutými prostriedkami v zmysle Zmluvy o úvere bol v celom rozsahu splatený spotrebiteľský úver č. 3120732328. Predloženým Potvrdením o splatení bezúčelového úveru zo dňa 01. 07. 2022 bola verifikovaná skutočnosť, že poskytnutými prostriedkami v zmysle Zmluvy o úvere bol v celom rozsahu splatený spotrebiteľský úver č. 320742611. Predloženým Potvrdením o splatení bezúčelového úveru zo dňa 01. 07. 2022 bola verifikovaná skutočnosť, že poskytnutými prostriedkami v zmysle Zmluvy o úvere bol v celom rozsahu splatený spotrebiteľský úver č. 3120756468. Žalobca záverom dodáva, že na základe vykonaných dopytov a skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj skutočnosti, že sa žalovanému znížilo mesačné splátkové zaťaženie z celkovej výšky splátky 371,41 Eur (53,30 Eur + 51,57 Eur + 219,18 Eur + 47,36 Eur = 371,41 Eur) na splátku 230,32 Eur, v dostatočnom rozsahu preskúmal socioekonomickú situáciu žalovaného a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru Žalovanému. 4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 07. 2024 žalobca uviedol, že žalobca opravuje návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny, úrokov a v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje príslušenstvo a navrhuje Okresnému súdu, aby žalovaného zaviazal na úhradu: istiny vo výške 29 765,77 Eur, poplatkov vo výške 150,00 Eur, úroku do 20. 09. 2023 vo výške 1.057,00 Eur, úroku za úver 5,29 % ročne zo sumy 29.765,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia, najviac do 15. 05. 2042, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 29.915,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia, trov konania. 5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 02. 12. 2024 platobný rozkaz sp.zn. 40Up/1143/2024, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 29 765,77,- Eur, istina (poplatky) 150,- Eur, úrok 1.057 Eur, úrok vo výške 5,29 % ročne zo sumy 29.765,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia, najviac do 15. 05. 2042, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 29.915,77 Eur od 21. 09. 2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 89 Eur a to žalobcovi. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 6. Nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil tunajšiemu súdu vec na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému v zmysle § 10 a § 14 CSP. 7. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. 8. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 11. 11. 2025, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a žalovaného. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti. Na pojednávanie sa taktiež nedostavil žalovaný, pričom predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 180 CSP na prejednanie veci v neprítomnosti strán sporu, súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. 9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluvy o spotrebiteľskom úvere, amortizačnej tabuľky pre medziúver a spotrebiteľský úver, pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti, všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 17. 07. 2023 s fotokópiou doručenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 25.09.2023 s fotokópiou doručenky, predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu z 15. 03. 2024 s fotokópiou doručenky, výpisom z účtu stavebného sporenia,
výpisu z účtu medziúveru, žiadosti o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením, dáta dopytu zo SRBI, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 10. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4702426 9 01 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 03.06.2022 vyplýva, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom 4702426 3 03 vo výške 30 000,- Eur, pričom pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 4702426 9 01 vo výške cca 17 790,87 Eur (Článok I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V zmysle Článku II zmluvy o úvere veriteľ poskytol medziúver vo výške 30 000,- Eur, pri úrokovej sadzbe 5,29 % ročne, výške mesačnej splátky úrokov z medziúveru vo výške 132,25 Eur, pri splatnosti splátok úveru medziúveru 15. deň mesiaca, pri počte splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy je 148, výška mesačnej splátky za prijatie do poistenia 15,- Eur. Z Článku XI. Záverečné ustanovenia bod 11.1. vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, najmä zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, Obchodným zákonníkom číslo 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom číslo 40/1964 Zb. a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. 11. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ) vyplýva, že vo fáze medziúveru mali dlžníci platiť iba splátky poplatkov a úrokov a to splátky úrokov medziúveru vo výške 1 587,- Eur ročne, poplatky za RŽP 180,-Eur mesačne. Zároveň v roku 2034 mala byť na istinu medziúveru zúčtovaná suma vo výške 30.000,- Eur. Z uvedenej amortizačnej tabuľky ďalej vyplýva, že vo fáze stavebného úveru od 01. 10. 2023 do 01. 04. 2042 mali dlžníci uhrádzať splátky stavebného úveru vo výške 230,32 Eur a dňa 01. 05. 2042 vo výške 189,93 Eur, v ktorých bola zahrnutá istina úveru a úroky z úveru. Ďalej dlžníci mali vo fáze stavebného úveru platiť poplatky za poistenie vo výške 15 Eur mesačne. 12. Z listiny Pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti (RŽP) typ A zo dňa 25. 04. 2022 vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k zmluve o stavebnom sporení č. 4702426 9 01 vyslovil súhlas s prijatím do poistenia a to za podmienok uvedených v zmluve. 13. Z listu zo dňa 17. 07. 2023 označeného ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému že dňa 25. 07. 2023 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam neeviduje úhradu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac júl 2023 spolu vo výške 1 141,86 Eur. Ďalej oznámil, že ak nedôjde k úhrade v stanovenej lehote do 25. 07. 2023, bude mu zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa doručenky žalovaný predmetný list neprevzal v odbernej lehote. 14. Z listu zo dňa 25.09.2023 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom k tomu, že porušil dohodnuté povinnosti, nakoľko je v omeškaní s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca oznámil, že ku dňu 20.09.2023 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok. Na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 20.09.2023 predstavuje 31 036,77 Eur. Podľa doručenky žalovaný predmetný list neprevzal v odbernej lehote. 15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) 22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 03.06.2022 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4702426 9 01, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi medziúver vo výške 30 000,- Eur, ktorý sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 17 790,87 Eur. Zároveň v zmluve o úvere boli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru. 26. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Samotná zmluva o úvere v Článku XI. Obsahovala dojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 27. Súd v prvom rade skúmal, či veriteľ podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní
úverovej schopnosti žalovaného bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver vyplnený dlžníkom zisťoval osobné údaje, bydlisko, rodinný stav, vzdelanie, a ďalej výpismi z bankového registra zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníka a výplatnými páskami jeho príjem. Nebolo však preukázané, aby veriteľ okrem výdavkov na splátky úverov zisťoval a overoval jeho ďalšie pravidelné výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zisťovať jeho príjem, a aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. 29. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaný v žiadosti o úver neuviedol žiadne výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. 30. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval žalovaného výdavky. 31. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čo v zmysle § 11 ods. 1 prvá veta citovaného zákona má za následok, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k uvedenému žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jeho8+ pravidelným mesačným príjmom a výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. 32. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až aa). Zároveň predmetný zákon v § 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. 33. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4702426 9 01 bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady, ktoré predložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu z ktorej vôbec nevyplýva, že tvorila súčasť zmluvy. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04. 2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C 677/23. Povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka o rôznych predpokladoch použitých na výpočet RPMN v štádiu pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Soho Group, C 686/19, EU:C:2020:582, bod 48). Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam
má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 70). Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C 42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. 34. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo dojednané, že vo fáze medziúveru, t.j. v období od poskytnutia medziúveru v roku 2022 do 30.09.2034 je dlžník povinný platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, dlžníkovi nevznikla povinnosť platiť vo vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkovi žiaden dlh na úrokoch a istine medziúveru. A keďže súd zároveň dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia stavebného úveru, ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkom ani žiaden dlh na úroku a istine stavebného úveru, ktorí mal dlžník platiť od 01.10.2034 do 01.05.2042, keďže splatnosť dojednaných splátok istiny a úrokov nastane až v budúcnosti. 35. Ďalej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia poistného v sume 150,- Eur t.j. 10 mesačných úhrad po 15,- Eur. Súd žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na súdom konštatovanú bezúročnosť úveru a skutočnosť, že do septembra 2034 žalovaný nie je povinný platiť žiadnu sumu, či už z titulu splátky istiny úveru alebo z titulu úrokov z úvere, súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby za tejto situácie žalovaný od roku 2022 do septembra 2034 platil mesačné poistné, ktoré zabezpečuje dojednaný spotrebiteľský úver, keďže splatnosť úveru nastane až v októbri 2034 a bude trať do mája 2042. Až od októbra 2034 vznikne žalovanému povinnosť splácať žalobcovi poskytnutý úver a súd nepovažuje za prijateľné, aby pred vznikom uvedenej povinnosti uhrádzal žalobcovi mesačné poistené. 36. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. 37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 38. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 39. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 41. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. V konaní bol úspešný žalovaný, nakoľko mu ale žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že mu náhradu
trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.