Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/96/2024 6124364870 17. 06. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:6124364870.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO:53 255 739, proti žalovaným: 1.) A. B., nar: 9.11.1976, C. D. XXX, XXX XX C. D., 2.) E. A., nar: 26.4.1960, C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 5 024 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania riznáva.
nep
odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14. 08. 2024 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť istinu 5.024,- Eur, úrok 3.583,90 Eur, úrok z omeškania 29,51 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 16. 09. 2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 03. 2024 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 02. 06. 2022 Zmluvu č. 5191472483, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaní napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ich postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom boli súčasne upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 15.09.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva
podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 19. 05 .2023. Žalobca však v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru nie je povinný (správne) právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Ak by aj veriteľ „určil“ za nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatnil inú splátku, než tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu (ktorý jediný je na toto posúdenie oprávnený) zosplatnenie vyvolala, nespôsobovalo by to neplatnosť uvedeného právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie podanej žalobe. Žalobca v tomto smere poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010, podľa ktorého: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“ Ak by teda súd aj hypoteticky pri riešení právnej otázky, pre nesplnenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, dospel k iným právnym záverom ako žalobca, potom súd nie je viazaný právnym názorom žalobcu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 91,43 Eur. Úhrady žalovaných boli započítané nasledovne: na istinu suma 0 Eur, na zmluvný úrok suma 91,43 Eur, na úrok z omeškania suma 0 Eur, na poplatky suma 0 Eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 6.438,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.000,00 Eur, z riadneho úroku vo výške 1.254,10 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 29,51 Eur a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 131,34 Eur a z poplatkov vo výške 24,00 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonali nasledujúce úhrady: 0 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 8.637,41 Eur, pričom žalobca si uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre: - istina vo výške 5.000 Eur, - riadny úrok vo výške 3.583,90 Eur predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 3675,33 Eur (X) – 91,43 (Y) Eur = 3583,90 Eur (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle Zmluvy o úvere odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť. Celkovú výšku poplatkov vypočítame ako súčin počtu mesačných splátok a výšky takto dohodnutého poplatku. - poplatky vo výške 24,00 Eur, - zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 29,51 Eur. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. 11. 2022. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 16.09.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 26. 08. 2024 platobný rozkaz, č.k. 17Up/1453/2024. Žalovaným sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 4. Nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil tunajšiemu súdu vec na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému v zmysle § 10 a § 14 CSP. 5. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili. 6. Žalobca vo vyjadrení na základe výzvy súdu zo dňa 19. 02. 2025 uviedol, že Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. II ods. 4 Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 14. 08. 2023 vyzval žalovaného v súlade s ust. 53 ods.9 OZ na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje poštový podací hárok, ktorý možno s výzvou spárovať pomocou kódu– LC03-41584 a LC03-41583. V zmysle priloženého potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 17. 08. 2023 doručená do dispozičnej sféry adresáta. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 01. 09. 2023. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vymedzil sféru svojej dispozície v zmluve o úvere ako č.d. 210, 093 03 Kamenná Poruba resp. č.d. 239, 093 03 Kamenná Poruba. Na túto adresu postupca zásielky aj doručoval. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15. 12. 2020. Za deň kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta je potrebné považovať deň17. 08. 2023, nakoľko v tento deň sa zásielka dostala na adresu vymedzenú v Zmluve o úvere. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej Platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 16. 09. 2023 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V tejto súvislosti poukazuje na najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27. 02. 2024. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v ust. § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný: DSTI=(výdavky (V))/(prijem (P)-náklady na zabezpečenie základných životných potrieb(N)), V = výška existujúcich záväzkov a výška splátky poskytnutého úveru, P = čistý príjem spotrebiteľa, N = životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. V konkrétnom prípade postupoval veliteľ nasledovne: Žalobca v prílohe predkladá výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa: V tejto súvislosti dáva súdu osobitne do pozornosti, že pri výdavkoch znižujúci príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) ZoSU sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Žalobca na tomto mieste poukazuje aj na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorá potvrdzuje vyššie uvedený názor žalobcu„ Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa.“ Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal existujúce úverové záväzky. Výška splátky novo poskytovaného úveru bola stanovená na 90 Eur Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 90 Eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa Spotrebiteľ 1. deklaroval príjem vo výške 340 Eur z dôchodku. Spotrebiteľ 2. deklaroval príjem vo výške 550 Eur zo zamestnania. Príjmy boli overené nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 02. 06. 2022. Veriteľ overil deklarované príjmy s pozitívnym výsledkom. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 890 Eur. Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 370 Eur (218,06 + 152,12 Eur), nakoľko spotrebitelia neuviedli vyživované osoby. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú
obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda 208 € ((890 Eur - 370 Eur) * 40%). V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14. 03. 2024 vo veci NBS-000-096-061, podľa ktorej: „výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. (...) Národná banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010 Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom, že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť). Na účely posudzovania, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver postačuje, či náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa budú za podmienok opatrenia NBS zohľadňovať zákonom stanovené vo výške sumy životného minima zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom“ Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 578 Eur. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(90 Eur)/(890 Eur -578 Eur), DSTI = 0,29. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU. 7. Súd vo veci pojednával dňa 17. 06. 2025. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil sa súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaní sa taktiež na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo doručené, a to žalovanému v 1. rade 15. 05. 2025 a žalovanému v 2. rade 19. 05. 2025. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal bez prítomnosti strán sporu. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 06. 2022, výpisom z úverového účtu, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou zo dňa 14. 08. 2023, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01. 01. 2015, Sadzobníkom, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli dňa 02. 06. 2022 zmluvu o úvere č. 5191472483. Predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 18. 07. 2022, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 19. 07. 2022 a termín konečnej splatnosti 19. 06. 2030, výška mesačnej splátky 90,38 Eur, výška úrokovej sadzby 14,79 %. Právny predchodca žalobcu k 15. 09. 2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 6 438,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 000 Eur, z riadneho úroku vo výške 1 254,10 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania 29,51 Eur, z úroku z omeškania vo výške 131,34 Eur a z poplatkov vo výške 24,00 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 8.637,41 Eur pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.000 Eur. Zvyšná časť dlžnej sumy vo výške 3.637,41 Eur predstavuje úrok z istiny. 10. Výzvou zo dňa 14. 08. 2023 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.107,51 Eur a vyzval ich na úhradu. Výzvu žalovaní neprevzali v odbernej lehote. 11. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 16. 09. 2023 právny predchodca žalobcu uviedol, že dlh žalovaných sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlhu vo výške 5.929,78 Eur. Žalovaní výzvu prevzali 20. 09. 2023. 12. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 03. 2023 postúpila banka pohľadávku žalobcovi.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 19. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 20. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 21. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver 22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 02. 06. 2022 uzavretá zmluva o úvere č. 5191472483. Predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 18. 07. 2022, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 19. 07. 2022 a termín konečnej splatnosti 19. 06. 2030, výška mesačnej splátky 90,38 Eur, výška úrokovej sadzby 14,79 %. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 Eur. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom zo dňa 16. 09. 2023, súd prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 a § 565 OZ, pričom ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). V prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo dňa 14. 08. 2023 žalobca oznámil žalovaným, že celková dlžná suma z úverovej zmluvy je 1.107,51 Eur a zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Súčasne upovedomil žalovaných, že ak dlžnú sumu nezaplatia do 15 dní od doručenia výzvy, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne kroky, ktoré môžu viesť aj k vzniku ďalších nákladov zvyšujúcich dlh žalovaného. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 15. 08. 2023. V dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 16. 09. 2023 vyzval žalovaných k splateniu celého úveru s tým, že dlžnú čiastku vo výške 5.929,78 Eur majú zaplatiť najneskôr do 15 dní. 25. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ, ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 565 OZ, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 14. 08. 2023, ani z výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 16. 09. 2023 nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaní dostali do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,
pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. Ak žalobca v rámci žaloby argumentoval, že „úver bol zosplatnený na základe omeškania so splátkou, ktorá bola v omeškaní viac ako tri mesiace, a to pre splátku z 19. 05. 2023, ktorá bola predmetom výzvy a následného zosplatnenia úveru, súd nevidí dôvod, prečo by táto splátka nemohla byť označená aj vo výzve na zaplatenie a v oznámení o zosplatnení dlhu tak, aby bola táto skutočnosť zrejmá aj žalovanému. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené skutočnosti nevyplývajú, preto súd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže tieto úkony neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Rovnako súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, podľa ktorého „(...) pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024, v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“. 26. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 27. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovaným, keďže nepreukázal, že zisťoval ich výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti F. G. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol,
že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019. 28. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného, okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 29. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. 30. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“ vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. 31. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej zmluvy. 32. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 33. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 19. 06. 2030, čo znamená, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 03. 2024 ešte nenastala konečná splatnosť úveru a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením, a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. 34. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009, pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). 35. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu zamietnuť. 36. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v prípade zamietnutia žaloby sa bude jednať o prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd sa s týmto nestotožňuje. 37. Podľa čl. 2, ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 38. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 39. Podľa § 153, ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 40. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 41. Súd vyzval žalobcu, aby preukázal ako jeho právny predchodca zisťoval bonitu žalovaného a ako ju vyhodnotil, na čo žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 10. 03. 2025. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 06.06.2025 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd následne pojednával bez prítomnosti strán sporu. Súd rozhodol na základe dovtedy predložených dôkazov. Strany sú v konaní povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ak žalobca mal k dispozícii aj iné dôkazy, ktoré chcel súdu predložiť, mal ich predložiť všetky včas. Súd nevidel dôvod odročovať pojednávanie, nakoľko žalobca cestou právneho zástupcu ospravedlnil jeho neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odročenie pojednávania by bolo podľa názoru súdu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom, a nie povinnosťou strán sporu a stranám nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonali inak ako svojou účasťou na pojednávaní. Konať so súdom bezprostredne a ústne nie je ich povinnosťou, no na druhej strane nie je ich právom, aby s nimi súd alebo strana konali sprostredkovane a písomne, ak im je nariadením pojednávania daná možnosť konať bezprostredne a ústne na pojednávaní. Čo sa týka konkrétneho rozhodnutia v danej veci, súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a v žiadnom prípade sa nejedná o prekvapivé rozhodnutie. 42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 43. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 46. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. V konaní boli úspešní žalovaní, nakoľko im ale
žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že im náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017. 47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.