Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/20/2025 6124427760 19. 06. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:6124427760.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: TEMPUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice so sídlom Rastislavova 110, 040 01 Košice, IČO: 17 147 191, zastúpený: MM law firm s.r.o. so sídlom Jánošíkova 7, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 52 844 765, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., o zaplatenie 2.404,eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Konanie zastavuje v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- eur a úroku z omeškania nad 9,5% ročne zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2404,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2404,- eur s úrokom z omeškania v sadzbe 13,5 % ročne zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.12.2023 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania motorové vozidlo: Mercedes E200 4matic Avangarde MHEV, EČV: C. za dohodnuté nájomné vo výške 72,00 eur s DPH za deň nájmu. Vozidlo bolo prenajaté od 5.12.2023 do 12.12.2024 s tým, že žalovaný neskôr predlžoval dobu nájmu telefonicky a vozidlo vrátil až dňa 5.1.2024. Podľa článku VIII. bod 8 zmluvy, ak nájomca navráti prenajímateľovi motorové vozidlo s plnou nádržou, je povinný nahradiť prenajímateľovi všetky náklady spojené s doplnením nádrže. Žalovaný vrátil vozidlo s prázdnou nádržou, tzn. žalobca dotankoval dňa 5.1.2024 do vozidla palivo v objeme 64,10 litra v celkovej hodnote 100,00 eur (83,33 eur bez DPH). Dňa 31.1.2024 žalobca vystavil žalovanému na úhradu nájomného faktúru č. 342400019 na sumu 2404,00 eur s lehotou splatnosti 31.1.2024, predmetnou faktúrou bol žalovanému fakturovaný: - nájom vozidla za obdobie od 5.12.2023 do 5.1.2024, tzn. 32 dní x 72 eur s DPH jeden deň nájmu vozidla, tzn. spolu 2.304,00 eur s DPH (1.920,00 eur bez DPH) - dotankovanie vozidla vo výške 100,00 eur s DPH (83,33 eur bez DPH). Spolu: 2.404,00 eur s DPH. Dňa 10.10.2024 bola žalovanému zaslaná predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, predmetnú výzvu žalovaný v odbernej lehote neprevzal a žalobcovi sa vrátila v doložkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a úroky z omeškania vo výške 13,50% (4,50% úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti faktúry + 9% ročne ) v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 2. O nároku žalobcu Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že v rámci upomínacieho konania vydal dňa 5.12.2024 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade so žalobou. Žalovanému však platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk, pričom žalobca žiadal pokračovať v konaní na príslušnom súde. 3. Podľa § 116 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. 4. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 5. Keďže skutočný pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 28.4.2025. 6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o nájme dopravného prostriedku z 5.12.2023, Preberacím protokolom z 5.1.2024, Pokladničným dokladom z 5.1.2024, Faktúrou č. 342400019, Predžalobnou výzvou z 10.10.2024 a kópiou obálky s doručenkou, podaním žalobcu z 7.4.2025, čiastočným späťvzatím žaloby z 23.4.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.6.2025 a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Dňa 5.12.2023 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným, ako nájomcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol záväzok prenajímateľa, žalobcu prenechať žalovanému ako nájomcovi motorové vozidlo zn. Mercedes E200 4matic Avantgarde MHEV, EČV: C.. Dohodnuté nájomné bolo vo výške 72,- eur za deň prenájmu s DPH. Nájomné bolo splatné na základe faktúry prenajímateľa. Vozidlo bolo prenajaté na dobu určitú od 5.12.2023 do 12.12.2023. 9. Podľa článku VIII. bod 8 zmluvy, ak nájomca navráti prenajímateľovi motorové vozidlo s plnou nádržou, je povinný nahradiť prenajímateľovi všetky náklady spojené s doplnením nádrže. 10. Podľa Preberacieho protokolu žalovaný odovzdal žalobcovi vozidlo dňa 5.1.2024. Stav PHM bol uvedený 2%, pričom stav km k 5.12.2023 bol 23180 km a stav k 5.1.2024 bol 27467 km. 11. Podľa predloženého pokladničného dokladu z 5.1.2024 žalobca uhradil za tankovanie pohonných hmôt v objeme 64,10 l sumu 100,- eur. 12. Dňa 31.1.2024 žalobca vystavil žalovanému na úhradu nájomného faktúru č. 342400019 znejúcu na sumu 2404,- eur s lehotou splatnosti 31.1.2024. Predmetnou faktúrou bol žalovanému fakturovaný nájom vozidla za obdobie od 5.12.2023 do 5.1.2024, teda za 32 dní po 72,- eur s DPH za jeden deň nájmu vozidla, spolu 2.304,00 eur s DPH a dotankovanie vozidla v sume 100,- eur s DPH. Faktúra znela spolu na sumu 2.404,00 eur s DPH. Splatnosť faktúry bola 31.1.2024. 13. Predžalobnou výzvou na zaplatenie z 10.10.2024 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 2404,eur na základe faktúry č. 342400019, splatnej dňa 31.1.2024, a to najneskôr do 10 dní od prevzatia faktúry. Zároveň ho vyzval na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 229,96 eur. Podľa predloženej obálky s doručenkou, žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom bola vrátená dňa 5.11.2024. 14. Podaním zo 7.4.2025 žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde.
15. Vo vyjadrení z 23.4.2025 žalobca uviedol, že mení žalobu resp. berie žalobu čiastočne späť (s poukazom § 140 a § 144 CSP) a upravil petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2404,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 16. Vo vyjadrení z 11.6.2025 žalobca uviedol, že súhlasí, aby bolo vo veci rozhodnuté v jeho neprítomnosti, a to na základe dôkazov, ktoré žalobca v konaní už predložil, a na ktorých trvá v celom rozsahu. 17. Podľa § 630 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu. 18. Podľa § 633 ods. 1 Obchodného zákonníka ájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 19. Podľa § 634 ods. 1 Obchodného zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. 20. Podľa § 634 ods. 2 Obchodného zákonníka ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval. 21. Podľa § 636 ods. 1 Obchodného zákonníka právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná, alebo zničením dopravného prostriedku. 22. Podľa § 637 Obchodného zákonníka po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. 23. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. 24. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 25. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 26. Ako vyplýva z § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 27. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 29. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 33. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 34. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 36. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. 37. Podľa §145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 38. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ). 39. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 40. Nakoľko podaním z 23.4.2025 žalobca upravil petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2404,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia, súd toto podanie podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalobca žiadal priznať menej, ako pôvodne podanou žalobou.
41. Súd mal za to, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- eur a úrokov z omeškania nad 9,5% ročne ( resp. ohľadne sadzby v rozsahu 4% ročne) zo sumy 2404,- eur od 1.2.2024 do zaplatenia., a to pred prvým pojednávaním, preto v tejto časti konanie zastavil. 42. Podľa ustanovenia § 186 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. 43. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 44. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 45. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 5.12.2023 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, podľa ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi presne špecifikované motorové vozidlo zn. Mercedes, pričom žalovaný mal platiť dohodnuté nájomné vo výške 72,- eur za deň prenájmu. V zmysle žalobcom uvedeného a žalovaným nerozporovaného skutkového stavu bolo prenajaté na dobu určitú od 5.12.2023 do 12.12.2023, s predĺžením do 5.1.2024, čo je zrejmé aj z predloženého preberacieho protokolu z 5.1.2024. V súlade s článkom VIII. bod 8 zmluvy, mal nájomca hradiť aj náhradu nákladov za spotrebované pohonné hmoty (náklady spojené s doplnením nádrže) a vozidlo mal vrátiť žalobcovi s plnou nádržou. 46. Podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme dopravného prostriedku je určenie zmluvných strán, teda prenajímateľa a nájomcu a určenie predmetu zmluvy (nájmu), ktorým bude akýkoľvek dopravný prostriedok. Určenie výšky nájomného nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zmluva však musí byť uzatvorená v písomnej forme pod následkom jej absolútnej neplatnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, porovnaj tiež rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5Obdo/26/2008). Zmluva uzavretá stranami sporu spĺňa vyššie uvedené náležitosti. 47. Žalovanému bola žaloba doručená v súlade s § 116 ods. 1, 2 CSP, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, pričom sa však k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu však nepoprel. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej si povinnosť platenia nájomného nesplnil riadne a včas, z ktorej si nesplnil povinnosť vrátenia dotankovaného vozidla v súlade s článkom VIII. bod 8 zmluvy, súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. 48. Súd zároveň vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Opak v konaní preukázaný nebol. 49. Zmluva o nájme dopravného prostriedku je špecifický typ zmluvy, v ktorej sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie dopravný prostriedok a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu – nájomné. Vzhľadom na to, že v prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku ide o špecifický typ obchodnej zmluvy, ide o osobitnú úpravu vo vzťahu ku všeobecnej úprave nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvu o nájme dopravného prostriedku medzi sebou v zásade uzatvárajú podnikatelia, pričom predmetom zmluvy je dopravný prostriedok a v čase uzatvorenia zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v súvislosti s podnikateľskou činnosťou zmluvných strán. Iné osoby môžu
zmluvu o nájme dopravného prostriedku v zmysle § 630 a nasl. uzatvoriť za splnenia podmienok uvedených v ust. § 262 ods. 1, 2. V takomto prípade sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Cez príkaz § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka bude však relevantná aj úprava nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ak bude účastníkom vzťahu spotrebiteľ, ako je tomu v prejednávanom prípade, a to aj vtedy, ak by sa zmluvné strany podľa § 262 dohodli na pôsobnosti Obchodného zákonníka. Súčasne sa musia na taký právny vzťah aplikovať aj právne relevantné a kogentné ustanovenia § 52 – 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (porovnaj Obchodný zákonník, 1. vydanie, 2022, Beck online, s. 1613 - 1616: M. Blaha, J. Duračinská). 50. Medzi stranami sporu bolo nesporným, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť odovzdať žalovanému motorové vozidlo dočasne do užívania splnil. Žalovaný splnenie povinnosti žalobcom a odovzdanie mu motorového vozidla do dočasného užívania žiadnym spôsobom nerozporoval. Rovnako nebolo sporným, že žalovaný užíval motorové vozidlo od 5.12.2023 do 5.1.2024, teda 32 dní, pričom táto skutočnosť vyplýva z predloženého Preberacieho protokolu. Žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi nájomné spolu za 32 dní nájmu vozidla, čo spolu predstavuje sumu 2304,- eur (32 dní x nájomné vo výške 72 eur za každý deň nájmu v zmysle nájomnej zmluvy). Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že žalobcovi uvedenú odplatu (nájomné) za užívanie motorového vozidla uhradil. Súd preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nájomného spolu v sume 2304,- eur vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný. 51. Žalobca žalovanému faktúrou číslo 342400019 vyfakturoval okrem nájomného aj náklady za tankovanie vozidla vo výške 100,- eur (83,33 eur bez DPH), ktorých vynaloženie zároveň preukázal aj predložením pokladničného dokladu z 5.1.2024. Žalovaný sa v súlade s článkom VIII. bod 8 nájomnej zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi motorové vozidlo s plnou nádržou, v opačnom prípade bol povinný nahradiť žalobcovi všetky náklady spojené s doplnením nádrže. 52. Žalovaný v konaní nerozporoval porušenie uvedenej povinnosti. Netvrdil a nepreukázal splnenie povinnosti vrátiť motorové vozidlo s plnou nádržou pohonných hmôt, ktoré prevzal. Súd preto tento nárok žalobcu na zaplatenie nákladov vynaložených na pohonné hmoty vyhodnotil ako dôvodný. 53. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd mal v konaní za preukázané a nesporné, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o nájme motorového vozidla dňa 5.12.2023. Žalovaný neuhradil žalobcovi dohodnuté nájomné v sume 2304,- eur a ani náklady na dotankovanie vozidla v sume 100,- eur. Svoj záväzok zo zmluvy si nesplnil. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v súdnom konaní je preukázaný a dôvodný, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2404,- eur. 54. Predmetný nárok súd musel v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka podrobiť preskúmaniu z pohľadu možného premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 5.12.2023, pričom nemoholo dôjsť k vzniku žiadneho nároku z tejto zmluvy pred uvedeným dátumom (čo nebolo sporné) a žaloba bola na súde podaná dňa 6.11.2024 (potvrdenie na č.l. 13 spisu), neuplynula žiadna z potenciálnych premlčacích dôb, vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd posúdil nároky žalobcu uplatnené žalobou ako nepremlčané (§ 54a v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na najskorší možný vznik týchto nárokov (uzavretie zmluvy dňa 5.12.2023) a moment podania žaloby dňa 6.11.2024. 55. Žalovaný sa s úhradou peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa požadovaného žalobcom, teda od 1.2.2024, čo je deň nasledujúci po splatnosti vystavenej faktúry č. 342400019, až do zaplatenia dlžnej sumy, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že už dňa 5.1.2024 pri odovzdávaní vozidla, mohli sa uvedené nároky plynúce zo zmluvy dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný sa do omeškania dostal už odo dňa nasledujúceho po ukončení užívania predmetu nájmu. 56. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 1.2.2024, vo výške 4,50 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 9,50 % ročne.
57. V danom prípade ani žalovaný nijakým spôsobom nárok žalobcu nerozporoval, pričom dôvodnosť nároku vyplynula zo žalobcom predložených listinných dôkazov. 58. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 61. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 62. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 63. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) 64. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010). 65. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018 66. Z pôvodne uplatnenej sumy 2444,- eur ( istina 2404,- eur, paušálna náhrada nákladov v sume 40,- eur, ako príslušenstvo uplatnené v kapitalizovanej forme) s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 2404,- eur spolu s príslušenstvom, v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- eur súd konanie zastavil, pričom toto čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral v tejto časti žalobu späť bez udania dôvodu. 67. Žalobcov úspech tak predstavoval 98,36% a neúspech 1.64%, čo je zároveň úspechom žalovaného. Úspešnejšiemu žalobcovi, po odrátaní jeho neúspechu od úspechu, vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97% (98,36% - 1,64% = 96,72%), ktorý nárok mu súd aj priznal. 68. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania nad sadzbu 9,5% ročne z istiny) viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V
súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008. 69. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.