Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3Csp/25/2025 6125261633 28. 10. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:6125261633.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO:37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar: 26.12.1987, C. XXX, XXX XX C., zast.: D. E., F. XXX/XX, XXX XX G., IČO: 52 824 837, o zaplatenie 12 128,04 Eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19. 03. 2025 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 12.128,04 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 07.08.2019 pod číslom úverového účtu 6216671521 a reg. číslom 255691711070819 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 13878.04 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie. Za podpisy strán zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa považujú podpis, dokumentované vyjadrenie súhlasu bezpečnostným prvkom, ktorý bol žalovanému pridelený pre využívanie služieb Nonstop Banking alebo dokumentované vyjadrenie súhlasu niektorej zo strán zmluvy prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme výstupom zo Spoločného registra bankových informácii a preverením príjmu žalovaného. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo žalobca preukazuje predloženým výpisom z úverového účtu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Podmienky požadovanej
predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 15. 07. 2022 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 22. 03. 2022. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 20.07.2022 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 28.07.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 19.08.2024 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 12.08.2024. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 350 €, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 12128.04 €, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 10. 04. 2025 platobný rozkaz, č.k. 6Up/364/2025 proti ktorému podal žalovaný dňa 29. 04. 2025 v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný uviedol, že Ide o spotrebitelˇsku´ pra´vnu vec, preto je potrebne´ pouzˇitˇ vsˇetky pra´vne normy ty´kaju´ce sa spotrebitelˇske´ho pra´va. Žalobca nepreuka´zal, zˇe mu riadne dorucˇil vy´zvu na zaplatenie dlzˇnej sumy tej ktorej omesˇkanej spla´tky. Pokiaľ ide o právny úkon pôvodného veriteľa, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, poukazuje na skutočnosť, že tento úkon nie je platný pre jeho obsahovú neurčitosť. Vzhľadom k uvedenému je postúpenie pohľadávky neplatné ako celok, lebo na žalobcu nebola postúpená pohľadávka tak, ako to tvrdí žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedene´ho vyply´va nepravdivostˇ tvrdení zˇalobcu, na ktory´ch zaklada ´ preukazovanie svojho na´roku, nesplnenie predpokladov pre platnostˇ zosplatnenia pohlˇada´vky, cˇo ma´ za na´sledok nedostatok aktívnej vecnej legitima´cie zˇalobcu a nesplnenie predpokladov podlˇa ustanovení Obcˇianskeho za´konníka. Podlˇa § 132 ods. 1 Civilne´ho sporove´ho poriadku „V zˇalobe sa okrem vsˇeobecny´ch na´lezˇitostí podania uvedie oznacˇenie stra´n, pravdive´ a u´plne´ opísanie rozhoduju´cich skutocˇností, oznacˇenie do^kazov na ich preuka´zanie a zˇalobny´ na´vrh.“ Za´rovenˇ platí § 132 ods. 2 podlˇa ktore´ho „Opísanie rozhoduju´cich skutocˇností nemozˇno nahraditˇ odkazom na oznacˇene´ do^kazy.“ V zˇalobe absentuje ake´kolˇvek tvrdenie zˇalobcu o tom, z cˇoho presne pozosta ´va jeho uplatnˇovany´ na´rok, zo splatnosti aky´ch spla´tok odvodzuje svoju pohlˇada´vku. Žaloba zˇalobcu je teda vnu´torne rozporna´ a ako taka´ s poukazom na povinnu´ su´ladnostˇ tvrdení zˇalobcu s obsahom a (ne)u´plnostˇou navrhovany´ch do^kazov nemo^zˇe obsta´tˇ a uzˇ z ty´chto do^vodov, ale najma¨ z do^vodu nedostatku aktívnej vecnej legitima´cie je potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ. Žalobca nedisponuje platne zosplatneným úverom, ktorý žiada v žalobnom návrhu a ku ktorému produkuje svoje tvrdenia. Podľa jeho názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Zo spisu vyplýva, že žalobca kvalifikovaným spôsobom neupozornil na možnosť zosplatniť dlh jednorazovo, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie majúce rozhodujúci dopad na tento žalobcov návrh. Inak povedané, žalobca síce vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru, ale na túto skutočnosť ho nijako predtým neupozornil tak, aby mu svoj hmotnoprávny úkon aj reálne doručil, nesplnil teda všetky zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne poukazuje na reálne neskúmanie schopnosti splácať úver, pričom poskytovateľ úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Zmluva taktiezˇ obsahuje zmluvne´ podmienky(poplatky), ktore´ svojím obsahom vytva´raju´ hrubu´ nerovnova´hu medzi stranami zmluvy v jeho neprospech, cˇo by su´d mal ex offo zohlˇadnitˇ a vyhla´sitˇ za neprijatelˇne´. Ide najmä o poplatky za spracovanie úveru. Samotná zmluva obsahuje viacero dojednaní o poplatkoch, ktoré sú v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ. Poukazuje aj na rozsudok Su´dneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018 podlˇa ktore´ho: „Smernica 93/13 sa ma´ vykladatˇ v tom zmysle, zˇe bra´ni vnu´trosˇta´tnej pra´vnej u´prave, ako je pra´vna u´prava dotknuta´ vo veci samej, ktora´, napriek tomu, zˇe v štádiu
vydania platobne´ho rozkazu proti spotrebitelˇovi stanovuje presku´manie nekalej povahy podmienok uvedeny´ch v zmluve uzatvorenej medzi podnikatelˇom a spotrebitelˇom, na jednej strane prizna´va pra´vomoc vydatˇ tento platobny´ rozkaz su´dnemu u´radníkovi, ktory´ nema´ postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pa¨tna´stˇdnˇovu´ lehotu na podanie odporu a vyzˇaduje, aby bol tento odpor vecne odo^vodneny´, za predpokladu, zˇe take´to ex offo presku´manie nie je stanovene´ v sˇta´diu vy ´konu uvedene´ho platobne´ho rozkazu, cˇo musí preveritˇ vnu´trosˇta´tny su´d. Z uvedene´ho vyply´va jasny´ rozpor vydane´ho platobne´ho rozkazu s pra´vom EU´. Podlˇa Su´dneho dvora EU´ vysˇsˇí su ´dny u´radník nemôže vydať platobný rozkaz, keďže nebola nijako zohlˇadnena´ neprijatelˇnostˇ zmluvny ´ch podmienok a neza´konnostˇ plnení, ktore´ si zˇalobca z neprijatelˇny´ch zmluvny´ch podmienok uplatnˇuje v tomto konaní. Spravodlivostˇ v tomto type su´dneho konania je za´visla´ na odbornom posu´dení veci su´dom a odmietnutí uplatnˇovany´ch na´rokov, ktore´ maju´ podklad v neprijatelˇnom zmluvnom dojednaní. Keďže sa v tomto konaní nezohlˇadnˇuje neprijatelˇnostˇ poplatkov, lebo sa nesku ´ma po^vod cˇiastkovy´ch plnení, ktore´ tvoria vy´sˇku celkovej uplatnˇovanej sumy, nie je mozˇne´ taky ´to platobny´ rozkaz povazˇovatˇ za vydany´ v su´lade so smernicou 93/13 o nekaly´ch podmienkach v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch. Neuzna´va preto penˇazˇny´ na´rok uvedeny´ v platobnom rozkaze v celom rozsahu. 4. K odporu sa podaním vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že odpor žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodný, bez opory v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovaného sa javia ako účelové s cieľom vyhnúť a plneniu svojho záväzku. Žalovaný neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti a svoje tvrdenie nijako nepreukázal. 5. Súd vo veci pojednával dňa 28. 10. 2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil sa súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalovaného. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to žiadosťou o VÚB pôžičku č. 255691711070819, Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ z 07.08.2019, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., zoznamom dokladov k VÚB pôžičke, prehľadom splátok, treťou upomienkou z 02. 06. 2022, Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru z 15.07.2022, Oznámením o postúpení pohľadávky z 28. 08. 2024, výzvou na zaplatenie pohľadávky z 13. 02. 2025, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19. 08. 2024, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Overovanie bonity klienta, výpisom z úverového registra, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 07. 08. 2019 zmluvu o úvere č. 255691711070819. Predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 07.08.2019, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 22.08.2019, výška mesačnej splátky 203,17 Eur, výška úrokovej sadzby 6,9 %. Právny predchodca žalobcu k 15. 07. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 12. 08. 2024. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 350 Eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 12.128.04 Eur, spolu s príslušenstvom. Zároveň si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov 8. Výzvou – treťou upomienkou zo dňa 02. 06. 2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 666,62 Eur a vyzval ho na úhradu. Doručenie výzvy žalobca nepreukázal. 9. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 15. 07. 2022 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie zosplatneného úveru vo výške 14.545,45 Eur. Výzvu žalovaný prevzal dňa 20. 07. 2022.
10. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 08. 2024 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že spoločnosť VÚB, a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu. 11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 19. 08. 2024 postúpila banka pohľadávku žalobcovi. 12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 19. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 20. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
21. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07. 08. 2019 uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. 255691711070819. Predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15.000 Eur. Lehota splatnosti bola 96 mesiacov, úver bol čerpaný jednorazovo dňa 07. 08. 2019, počet splátok 96, dátum prvej anuitnej splátky 22. 08. 2019, výška mesačnej splátky 203,17 Eur, výška úrokovej sadzby 6,9 %. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 15.000 Eur. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom zo dňa 15. 07. 2022, súd prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 a § 565 OZ, pričom ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). V prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo dňa 02.06.2022 žalobca oznámil žalovanému, že celková dlžná suma z úverovej zmluvy je 666,62 Eur a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Súčasne upovedomil žalovaného, že ak dlžnú sumu nezaplatí, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru s príslušenstvom. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 02. 06. 2022. V dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 15. 07. 2022 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru s tým, že dlžnú čiastku vo výške 14.545 Eur má zaplatiť najneskôr do 7 dní. 24. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ, ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 565 OZ, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej
splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 02. 06. 2022, ani z výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 15. 07. 2022 nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaní dostali do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené skutočnosti nevyplývajú, preto súd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže tieto úkony neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Rovnako súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, podľa ktorého „(...) pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024, v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“. 25. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 26. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovaným, keďže nepreukázal, že zisťoval ich výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti H. E. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol,
že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019. 27. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného, okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 28. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. 29. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“ vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. 30. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2024 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej zmluvy. 31. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 32. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 22.08.2027, čo znamená, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2024 ešte nenastala konečná splatnosť úveru a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením, a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. 33. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009, pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). 34. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu zamietnuť. 35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 36. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.