Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/64/2025 6125363365 19. 12. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:6125363365.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 544,39 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 514,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 514,98 Eur od 07.09.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,58 % o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 544,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne za obdobie od 07. 09. 2022 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že žalobca, spoločnosť Ahoj, a.s., poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 2112009197 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 600.00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20. 05. 2022. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 30. 08. 2022. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 07. 09. 2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto
konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. 3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297, písm. b) CSP, nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. 4. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. 12. 2025 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 300 CSP). 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výzvou na zaplatenie pohľadávky, upomienkou výzva na zaplatenie, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, kópiami doručeniek, údajmi o žiadosti, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 6. Veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 15. 12. 20201 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 600 eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa 164,64 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 21,24 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,19 %, RPMN 18,19 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 01. 2022. Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné ustanovenia a dojednania ako aj prehľad splátok. 7. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby z titulu splátok pôžičky zaplatil 85,02 eur. 8. Z listu zo dňa 14. 07. 2025 označeného ako „Výzva na zaplatenie pohľadávky“ vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 769,04 eur do 24. 07. 2025 9. Z listu zo dňa 25. 07. 2025 označeného ako „ 3. upomienka- výzva na zaplatenie“ vyplýva, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok, ktoré predstavujú 63,72 eur. Zároveň ho upozornil, že v prípade neuhradenia ani splátky úveru, ktorá je splatná dňa 20. 05. 2022 v sume 21,24 eur najneskôr v lehote do 25. 08. 2022, bude spoločnosť ako veriteľ oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. 10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 16. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 18. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver 19. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15. 12. 2021 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 2112009197, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 600 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 36 splátkach vo výške 21,24 eur mesačne, pričom na svoj dlh žalovaný uhradil sumu 85,02 Eur. Žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených splátok pôžičky, dňa 20. 05. 2022 úver zosplatnil. 22. Predmetná zmluva o pôžičke je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. 23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu však žalobca v konaní napriek predchádzajúcej výzve súdu, ako skúmal bonitu žalovaného, nepreukázal
postup s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splatiť predmetný úver. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 10. 11. 2025, ako skúmal bonitu klienta, odpovedal, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že preverovali históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klienských informácii. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že poberá dôchodok a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem vo výške 358,90 eur, 358,90 eur a 358,90 eur. Taktiež žalobca uviedol, že z uvedeného výpisu z registra klientských informácii je jasné, že žalovaný v čase žiadosti o úver nemal iné existujúce úvery. Výpočtom, v ktorom sme od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 358,90 eur odpočítali sumu životného minima platného od 1.7.2021 do 30.6.2022 vo výške 218,06 eur, dosiahli výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 140,84 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 21,24 eur má za to, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preverili stav, príjmy a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 600,00 eur zaviazal splácať formou 36 pravidelných mesačných anutiných splátok á 21,24 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 764,64 eur. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 85,02 eur. Uvedené vyplýva z prílohy k žalobe s názvom prehľad splátok a úhrad k zmluve číslo 2112009197. Z úhrad v celkovej sume 85,02 eur zaplatenej žalovaným bolo na istinu úveru započítaných 55,61 eur, zvyšná časť v sume 29,41 eur bola započítaná na úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu 544,39 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov. Úroky sú vypočítané ako celkové náklady úveru 164,64 eur mínus zaplatené úroky 29,41 eur. Na základe uvedeného výpočtu dosiahli sumu úrokov uplatnených v žalobe vo výške 135,23 eur. Z prehľadu splátok a úhrad, vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnil riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 25. 07. 2022 žalobca upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovaného upozornili, že pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust.§ 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 25.08.2022 úver predčasne zosplatnil pre splátku splatnú dňa 20. 05. 2022. 24. V danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, žeby postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal, že zisťoval jeho výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti E. F. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019. 25. Pri overovaní bonity žalovaného žalobca nemal k dispozícii údaje o výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného).
Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. 26. Súd je toho názoru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, pretože žalovanému poskytol úver bez údajov o výdavkoch. Postup žalobcu preto v konkrétnych okolnostiach je možné hodnotiť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, s dôsledkami, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 27. Keďže poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba sumu 514,98 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 600 eur a výškou splátok vykonaných žalovaným do dňa podania žaloby vo výške 85,02 eur. Z priznanej istiny súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 514,98 eur od 07. 09. 2022 do zaplatenia. Žalobcovi by prislúchal úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok pôžičky, resp. po zosplatnení pôžičky, súd však nejdúc ultra petit priznal úrok z omeškania v zmysle žalobného návrhu až od 07. 09. 2022. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca uplatňoval úrok vo výške 6,25 %, avšak súd mu priznal len zákonný úrok, ktorý ku dňu 07. 09. 2022 predstavoval 5,5%. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie 29,41 (čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 544,39 eur a priznanou sumou 514,98 eur) s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú, keďže poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. 28. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 31. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 544,39 eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 514,98 eur, t.j. v rozsahu 94,29 % a neúspech v rozsahu 5,71 %. V zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 88,58 % (94,29 %-5,71%). O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.