Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/26/2018 8818010123 27. 01. 2025 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2025:8818010123.19
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. A. B., pre prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, na hlavnom pojednávaní dňa 27. januára 2025, vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, z a s t a v u j e trestné stíhanie obžalovaného A. A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. B. D., trvale bytom C. B. D., E. F. G. XXX/X, pre skutok pôvodne obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 v štádiu pokusu k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, ktorý skutok mal obžalovaný spáchať tak, dňa 22. 11. 2013 podal na Okresný súd Vranov nad Topľou Návrh na vykonanie exekúcie a na základe toho súd dňa 04. 12. 2013 vydal Poverenie a dňa 05. 12. 2013 exekútor JUDr. Jaroslav Špička z Exekútorského úradu Vranov nad Topľou, pod číslom EX 177/13, začal exekúciu proti povinnému: F. H. I., nar. XX. XX. XXXX, na vymoženie istiny vo výške 9.000,00 Eur s príslušenstvom, na základe uzatvorenej písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 01. 2013, notársky overenej, s exekučným titulom, pričom tento návrh podal aj napriek tomu, že povinný F. H. I. mu dňa 09. 04. 2013 v Košiciach, v kaviarni Auparku, uvedenú sumu 9.000,00 EUR v hotovosti vrátil, ktoré prevzatie peňazí mu vlastnoručne potvrdil priamo vpísaním do Zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 01. 2013 a v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod č. k. 7Er/82/2013, ohľadom oprávnenosti tejto exekúcie, v postavení oprávneného tvrdil, že išlo o vrátenie pôžičky v sume 9.000,00 EUR, uzatvorenej s F. H. I. bez zmluvy a podpisu dňa 24. 01. 2013 a následne v podanej žalobe a v prebiehajúcom ďalšom súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod č. k. 13C/217/2014, tvrdil, že dňa 09. 04. 2013 došlo len k vráteniu pôžičky zo dňa 22. 01. 2013 a pôžička zo dňa 24. 01. 2013 doposiaľ vrátená nebola, na základe týchto jeho protichodných tvrdení bola súdom žaloba zamietnutá a exekúcia zrušená vyhovením námietok povinného, čím takto požadovaním ďalšieho plnenia vymyslenej pôžičky sa pokúsil vylákať od F. H. I. peniaze v sume 9.000,00 EUR, lebo trestné stíhanie je p r e m l č a n é. Podľa § 281 ods. 3 Trestné poriadku, súd poškodeného F. H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. G. XX, okr. Vranov nad Topľou, s jeho nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na A. A. B. obžalobu pre vyššie uvedený skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024. Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, ktoré sa aj riadne vykonalo a na ktorom bolo vykonané aj dokazovanie v podobe výpovede obžalovaného, ako aj výpovede poškodeného, či aj vo forme výpovedí viacerých svedkov. Na hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 02. 12. 2024 obhajca neprítomného obžalovaného; ktorý však udelil výslovný súhlas na konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti; predložil súdu návrh na zastavenie trestného stíhania pre jeho premlčanie. Obhajca tento svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 28. 11. 2024 bolo prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR k zjednoteniu rozdielnych výkladov ohľadne premlčania trestného stíhania, v kontexte s prijatou novelou Trestného zákona, zákonom č. 40/2024 Z. z. účinného od 06. 08. 2024. Vzhľadom však na nezverejnenie odôvodnenia tohto stanoviska; a aj za účelom riadneho oboznámenia sa s obsahom tohto stanoviska súdom; však súd najprv rozhodol, že takémuto návrhu obhajoby nevyhovuje. Súd pritom na tomto hlavnom pojednávaní dňa 02. 12. 2024 pristúpil aj k výsluchu svedkyne B., ktorá sa na uvedené hlavné pojednávanie aj dostavila a ktorá vo veci aj riadne vypovedala. Súd práve uvedené hlavné pojednávanie odročil na deň 27. 01. 2025, aj za účelom riadneho naštudovania tohto zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR. V čase uskutočnenia hlavného pojednávania, konaného dňa 27. 01. 2025, sa už súd mal možnosť podrobnejšie oboznámiť so znením tohto zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo prijaté z dôvodu zjednotenia rozhodovacej praxe súdov na území Slovenskej republiky, ohľadom premlčania trestného stíhania, v kontexte s novelou Trestného zákona prijatou zákonom č. 40/2024 Z. z, keďže jednotlivé súdy nerozhodovali jednotne v otázke premlčania trestného stíhania práve z dôvodu zmeny Trestného zákona prijatím zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06. 08. 2024. Podľa ustanovenia § 290 ods. 1 Trestného poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúca zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2, alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 ods. 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší. Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. V prvom rade súd má za to, že z dôvodu zmeny kritérií hodnôt škody upravených v ustanovení § 125 ods. 1 Trestného zákona bolo potrebné skutok, ktorý bol pôvodne obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; v ďalšom konaní právne posudzovať už len ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného. zákona účinného od 06. 08. 2024. Spôsobená škoda týmto skutkom mala totiž predstavovať sumu 9.000,00 eur, ktorá suma už mala zodpovedať kritériu „malej škody“ podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Súd, pochopiteľne, ponechal bez zmeny tú skutkovú okolnosť, že obžalovaný mal stíhané konanie spáchať vo forme pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, tak, ako bol skutok už pôvodne právne kvalifikovaný prokurátorom v podanej obžalobe. O tejto zmene právnej kvalifikácie boli prítomné strany upozornené už na hlavom pojednávaní konanom dňa 02. 12. 2024. Takáto zmena právnej kvalifikácie sa nepopierateľne dotkla aj určenia premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Keďže trestná sadzba trestu odňatia slobody pri prečine podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 je do dvoch rokov; čiže nepresiahla hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní troch
rokov; tak v takomto prípade sa použije premlčacia lehota upravená v ustanovení § 87 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, ktoré zákonné ustanovenie určuje premlčaciu lehotu v trvaní troch rokov. Vzájomným porovnaním ako premlčacích lehôt, tak aj osobitnej úpravy premlčania v Trestnom zákone, pritom súd zistil, že táto úprava premlčania v ustanovení § 87 Trestného zákona je pre páchateľa priaznivejšia podľa úpravy Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z.; ako aj Nálezu Ústavného súdu SR č. 215/2024; teda v znení Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Súd z tohto dôvodu teda pristúpil k posudzovaniu premlčania v tomto trestnom konaní podľa úpravy premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení 87 Trestného zákona pre páchateľa priaznivejšej v tom znení, ako to bolo uvedené v ustanovení § 87 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024. Súd teda musel najprv preskúmať, či v danom prípade nedošlo k premlčaniu trestného stíhania tak, ako je to uzákonené v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a to uplynutím príslušnej premlčacej lehoty. Ak by tieto podmienky splnené boli, tak v takom prípade by totiž súd ďalej v trestnom konaní pokračovať nemohol a trestné stíhanie by musel zastaviť. V predmetnej trestnej veci bol totiž obžalovaný žalovaný za skutok; ako už bolo vyššie zmienené; ktorý bol obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024; ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť voči poškodenému I. tým, že sa od neho pokúsil vylákať sumu vo výške 9.000,00 eur. V čase podania obžaloby na tunajší súd pritom takto určená výška škody ešte zodpovedala rozsahu „väčšej škody“ v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024; avšak z dôvodu zmeny kritérií určenia výšky škody podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024, takto skutkovo vymedzená výška škody už zodpovedala len kritériám „malej škody“ podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Z tohto dôvodu boli preto prítomné strany už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 12. 2024, podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku, upovedomené o tom, že v ďalšom štádiu súdneho konania bude uvedené žalované konanie obžalovaného právne posudzované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. Z dôvodu takto zmenenej právnej kvalifikácie žalovaného konania obžalovaného bolo teda možné obžalovanému, v prípade uznania jeho viny, uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej lehote, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch; teda pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou tri roky. Keďže teda v prejedávanom prípade horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody; v rámci ktorej bolo možné uložiť tomuto obžalovanému trest odňatia slobody; neprevyšovala hodnotu troch rokov; aj na tento prejednávaný prípad sa teda vzťahovala premlčacia lehota v trvaní troch rokov. Trestný zákon síce výslovne nestanovuje okamih, od ktorého začína plynúť premlčacia lehota, ale súdna prax, ako aj právna veda vychádza z toho, že táto premlčacia lehota začína plynúť od spáchania trestného činu; čiže od okamihu dokonania trestného činu alebo v prípade pokračujúcich, hromadných a trvajúcich trestných činov zas od doby, keď bola trestná činnosť dokončená. Pri posudzovaní samotného plynutia premlčacej lehoty je zas potrebné vychádzať z ustanovenia § 136 Trestného zákona, podľa ktorého zákonného ustanovenia, kde Trestný zákon spája s uplynutím určitej lehoty, počítanej na dni, nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť. Z tohto dôvodu teda v prejednávanej trestnej veci mala táto premlčacia lehota začať plynúť nasledujúceho dňa po tom, ako nastala udalosť významná pre jej začiatok. V prejedávanej trestnej veci je pritom zrejmé, že skutok mal byť spáchaný dňa 22. 1. 2013, keď na základe návrhu obžalovaného na vykonanie exekúcie bolo príslušným súdom dňa 04. 12. 2013 vydané poverenie na vykonanie exekúcie a následne dňa 05. 12. 2013 bolo povereným súdnym exekútorom
aj začaté exekučné konanie. Takýto návrh mal obžalovaný podať voči poškodenému z toho dôvodu, že poškodeným mu nemala byť vrátaná ním poskytnutá finančná hotovosť v sume 9.000,00 eur na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s poškodeným dňa 24. 01. 2013, s tým, že poškodený mal reálne tomuto obžalovanému vrátiť ním poskytnutú pôžičku ešte dňa 09. 04. 2013; z ktorého dôvodu bola neskôr v príslušnom civilnom konaní občiansko-právna žaloba obžalovaného zamietnutá a exekučné konanie vedené na základe návrhu tohto obžalovaného bolo zas zastavené. Obžalovanému sa teda podanou obžalobou kládlo za vinu, že sa vyššie popísaným žalovaným konaním pokúsil od tohto poškodeného vylákať ďalšiu sumu 9.000,00 eur. Z tohto skutkového popisu uvedeného v obžalobnom návrhu je tak nepochybne zrejmé, že skutok mal začiatok páchania určený na deň 22. 11. 2013 a k jeho dokonaniu malo dôjsť dňa 04. 12. 2013, vydaním súdneho poverenia a následne až dňa 05. 12. 2013, keď sa na základe tohto návrhu aj reálne začala vykonávať exekúcia príslušným súdnym exekútorom. Zo spisového materiálu pritom vyplýva, že síce pôvodne bolo obžalovanému vznesené obvinenie na podklade uznesenia príslušného policajného orgánu dňa 19. 03. 2014, avšak podanej sťažnosti obvineného voči tomuto uzneseniu príslušného policajného orgánu bolo dozorujúcim prokurátorom uznesením zo dňa 16. 04. 2013 vyhovené s tým, že zároveň tento prokurátor prikázal vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol. Následne na to bolo vydané ďalšie uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, vo Vranove nad Topľou ČVS: ORP-7/2-VYS–VT–2014, zo dňa 06. 03. 2017, ktorým bolo opätovne vznesené obvinenie obžalovanému pre ten istý skutok. Uvedené uznesenie bolo pritom obžalovanému doručené až dňa 05. 06. 2017 a zvolenému obhajcovi dokonca až dňa 11. 08. 2017. Z uvedených zistení teda vyplýva, že prejednávaný skutok mal začiatok jeho páchania určený na deň 22. 11. 2013 a k jeho dokonaniu malo dôjsť dňa 04. 12. 2013, resp. až dňa 05. 12. 2013; a teda deň nasledujúci po dokonaní tohto trestného činu bol tým dňom, keď začala plynúť trojročná premlčacia lehota, v rámci ktorej by malo dôjsť k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Keďže v danom prípade k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému pre stíhaný skutok došlo až dňa 06. 03. 2017; pričom obžalovanému bolo uvedené uznesenie oznámené až dňa 05. 06. 2017 a zvolenému obhajcovi obžalovaného dokonca až dňa 11. 08. 2017; je evidentné, že k vzneseniu obvinenia obžalovanému došlo až po uplynutí uzákonenej trojročnej premlčacej lehoty; čiže k tomuto rozhodujúcemu procesnému úkonu došlo až v čase, keď bolo predmetné trestné stíhanie už premlčané. Súd pritom pri skúmaní splnenia všetkých procesných podmienok na premlčanie trestného stíhania sa musel zaoberať aj tou možnosťou, či v prejednávanom prípade nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty tak, ako to predpokladá ustanovenie § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Na tento účel si preto súd zabezpečil aj najnovší odpis z registra trestov, ako aj najnovšie lustrácie v iných evidenciách na tohto obžalovaného. Práve z odpisu registra trestov pritom súd zistil, že tento obžalovaný nebol v minulosti dokonca ani raz súdne potrestaný. Z najnovších iných lustrácii; teda mimo odpisu z registra trestov; mal súd naviac ešte za preverené, že voči tomuto obžalovanému sa neviedlo ani žiadne iné trestné stíhanie, okrem prejednávanej trestnej veci. Z vyššie uvedených zistení teda vyplýva, že obžalovaný sa počas plynutia takto určenej trojročnej premlčacej lehoty; plynúcej od dňa 06. 12. 2013 do dňa 06. 12. 2016; nedopustil ani žiadneho nového trestného činu, za ktorý by Trestný zákon ustanovoval trest rovnaký alebo prísnejší ako v posudzovanom prípade. Z týchto dôvodov teda u obžalovaného ani nemohlo nastať prerušenie plynutia premlčacej lehoty tak, ako to predpokladá ustanovenie § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených zistení bolo teda potrebné uvedené trestné stíhanie zastaviť. Súd už len na okraj poznamenáva, že ak sú splnené všetky procesné podmienky na zastavenie trestného stíhania vyžadované ustanovením § 9 Trestného poriadku, tak je povinnosťou konajúceho súdu trestné stíhanie zastaviť, nejde teda prípadne o úvahu súdu, či trestné stíhanie zastaví alebo nie. Pokiaľ by pritom boli splnené všetky procesné podmienky vyžadované v ustanovení § 9 ods. 1 Trestného poriadku pri všeobecnom páchateľovi na zastavenie trestného stíhania a konajúci súd by takéto trestné
stíhanie nezastavil; tak by v takom prípade išlo o dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku. Keďže v prejednávanej trestnej veci bola vykonaná už prevažná väčšina dokazovania na hlavnom pojednávaní; vychádzajúc už z vyššie citovaných zákonných ustanovení; bolo potrebné trestné stíhanie zastaviť na hlavnom pojednávaní, tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodený F. I. si pritom už na prvom hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 05. 2022; s tým, že svoj nárok na náhradu škody poškodený riadne a včas žiadal už v rámci prípravného konania; uplatnil nakoniec nárok na náhradu škody v celkovej výške 7.028,12 eur, ktorá suma mala pozostávať jednak z poplatkov za právnu pomoc vo výške 3.028,12 eur, tak aj z nemajetkovej ujmy v sume 4.000,00 eur. Keďže súd; ako už bolo vyššie rozvedené, trestné stíhanie vedené voči tomuto obžalovanému podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, zastavil; bolo nevyhnutné tohto poškodeného, v zmysle ustanovenia § 281 ods. 3 Trestného poriadku, s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Z týchto dôvodov preto súd rozhodol tak, ako to bolo uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti uzneseniu môže podať prokurátor a poškodený sťažnosť v lehote 3 (troch) pracovných dní prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou na Krajský súd v Prešove, ktorá má odkladný účinok. Zároveň súd poučuje obžalovaného, že v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania trestného stíhania (§ 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), sa pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá (§ 9 ods. 4 Trestného poriadku s odkazom na § 185 ods. 2 Trestného poriadku).