Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/19/2020 8820201185 25. 06. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:8820201185.22
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkýň: 1. A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., 2. A. E., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., obe zastúpené: JUDr. Marošom Džukom, advokátom, Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50 412 311, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, XXX XX I. J. K., zastúpený: JUDr. Michalom Kizákom, advokátom so sídlom: Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650 880, 2. L. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX M. N., adresa na doručovanie: M. X. XXXX XX/XX G., XXX XX I. J. K. 3. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že pozemok registra C-KN parc. č. XXXX o výmere 69m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a stavba - chata, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Michalovce, pre obec I., kat. úz. I., nie sú zaťažené záložným právom v prospech F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A., XXX XX I. J. K., zapísaný pod I. XXX/XXXX zo dňa 20.05.1996, č. zmeny 205/96. II. Žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade m a j ú voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. III. Žalobkyni v 1.rade, žalobkyni v 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 2. a v 3.rade náhradu trov konania nepriznáva . odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa pôvodne podaným návrhom domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že záložná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je neplatná. 2. Neskôr po pripustení zmeny petitu žaloby počas konania uznesením zo dňa 08.04.2022, č.k. 11C/19/2020-127 žalobkyne žiadali súd, aby určil, že pozemok registra C-KN parc. č. XXXX o výmere 69m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a stavba - chata, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Michalovce, pre obec I., kat. úz. I., nie je zaťažený záložným právom v prospech F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A., XXX XX I. J. K., zapísaný pod I. XXX/XXXX zo dňa 20.05.1996, č. zmeny 205/96, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 3. Svoju zmenenú žalobu odôvodnili v podaní zo dňa 04.04.2022 tým, že žalobkyňa v 1. rade spolu so žalobkyňou v 2. rade sa na základe žalobného návrhu označeného ako „Žaloba o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva“ zo dňa 22.05.2020 domáhali na Okresnom súde Vranov nad Topľou určenia,
že na základe tam uvedených dôvodov Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.06.1996 uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a L. B. O. a B. A. ako záložcami na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.06.1996 na sumu 55.000 Sk je neplatná a zároveň navrhujú uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy konania. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade disponujúc ustanovením § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku právom na procesný úkon na zmenu žaloby týmto menia podanú žalobu. Žalobkyne v rámci návrhu na zmenu žaloby navrhli konajúcemu súdu pripustiť, aby v zmysle § 79 CSP do konania vo vyššie uvedenej právnej veci pristúpili na strane žalovaného ďalšie osoby a to z toho dôvodu, že sa jedná o ďalších dedičov po nebohom L. O. B., ktorých sa rozhodnutie konajúceho súdu vo veci samej môže týkať. Ide o L. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, M. N. a B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade zmenili, čo do obsahu žaloby svoj žalobný návrh, pričom sa na základe tejto zmeny žaloby už nedomáhajú neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ale domáhajú sa určenia, že nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. I., okres P., a to pozemok registra C-KN XXXX a stavba - chata so súpisným č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom. Zmenu žalobného dôvodu odôvodnili tým, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.06.1996 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a L. O. B. a žalobkyňou ako záložcami k zriadeniu záložného práva podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, a to na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.1996 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcami. V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam predstavovala zabezpečená pohľadávka sumu 55.000 Sk, splatná do 25.07.1996 od podpísania zmluvy. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor vydal dňa 13.01.2020 rozhodnutie č. X 2020/2019/ST o oprave údajov katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území I. tak, že sa zapisuje: - Časť C: Ťarchy: Záložné právo v prospech F. G., A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídl. H. XX/X, XXX XX I. J. K. na parc. registra „C“ č. XXXX a stavbu chata s.č. XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX, I./XX, zo dňa 25.06.1996, č.z. 205/95, proti ktorému podala odvolanie A. E., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX ako účastníčka správneho konania. O podanom odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté a Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/19/2020. Záložné právo bolo teda zmluvne zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996 a k jeho vzniku došlo vkladom do katastra nehnuteľností č. I./XX zo dňa 25.06.1996. V zmysle bodu 45 na str. 16 a 17. rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 7C/26/2018 zo dňa 16.08.2019 bol nárok záložného veriteľa F. G. na záložnou zmluvou zo dňa 24.06.1996 zabezpečenú sumu vo výške 55.000 Sk posúdený ako premlčaný. Premlčanie zabezpečenej pohľadávky potvrdil v odvolacom konaní aj Krajský súd v Prešove na str. 6 bod 20. rozsudku sp. zn. 12Co/132/2019 zo dňa 28.05.2020 k pôžičke, ktorá bola predmetom záložného práva s odôvodnením: „Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 55.000,- Sk pozornosti odvolateľa zrejme ušlo, že súdom prvej inštancie bolo ustálené, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovanej vierohodne k spochybneniu vzniku reálneho kontraktu, keď dôvodom zamietnutia žaloby bola vzhľadom na lehotu splatnosti tejto pôžičky - 24.07.1996 a dátum podania žaloby na súde 21.03.2006, kvalifikovane vznesená a dôvodná námietka premlčania zo strany žalovanej, ak tomuto záveru predchádzalo správne a náležite zdôvodnené odmietnutie priznania účinkov uznania dlhu listinám, o ktoré svoj nárok následne opieral žalobca a nič na tom nemôže zmeniť ani v odvolaní žalobcom predložené (neprávoplatné) rozhodnutie správneho orgánu o zápise záložného práva na zabezpečenie tejto pôžičky na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996 s tvrdením, že ono osvedčuje, že pôžička trvá, lebo nárok žalobcu na plnenie z toho reálneho kontraktu vzhľadom na kvalifikovane dôvodnú námietku premlčania, nemožno žalobcovi v tomto spore priznať.“ Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia súdov možno jednoznačne konštatovať, že došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996 a takisto máme za to, že došlo k premlčaniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to z dôvodu, že záložné právo záložným veriteľom zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996 nebolo nikdy riadne vykonané. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v zákonnej premlčacej dobe neuplatnil svoju pohľadávku na súde a nedošlo ani k realizácii výkonu záložného práva v premlčacej lehote a toto je z uvedeného dôvodu toho času viac nevykonateľné. Naliehavosť právneho záujmu žalobcov na takomto určení je daný tým, že jedine na základe deklatórneho rozhodnutia súdu o takomto určení je možná zmena v katastri nehnuteľností. V tomto prípade je možné v odvolacom konaní vedenom pred Okresným úradom Košice, odbor opravných prostriedkov, č.k. Xo 4/2020 rozhodnúť o zrušení žalobcom v 2. rade napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor č. X 2020/2019/ST zo dňa 13.01.2020,
ktorým príslušný prvostupňový správny orgán z vlastného podnetu rozhodol o oprave údajov katastra nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území I. tak, že v časti C-Ťarchy uvedeného na liste vlastníctva má byť k predmetným nehnuteľnostiam vyznačené záložné právo v prospech F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A., XXX XX I. J. K.. Navrhovaným výrokom tak dôjde k odstráneniu spornosti práva a nejedná sa o zbytočne vyvolané konanie, po ktorom by nasledovali ďalšie žaloby na odstránenie spornosti práv medzi stranami sporu, čo rovnako tak svedčí o danosti naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Poukázal na ust. § 100 ods. 1,2, § 101 Občianskeho zákonníka. 4. Zároveň súd v zmysle návrhu žalobcov uznesením zo dňa 28.04.2022, č.k. 11C/19/2020-141 rozhodol o pripustení vstupu nových žalovaných a to žalovaného L. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, M. N. ako žalovaného v 2. rade, a B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX ako žalovaného v 3. rade. 5. Žalovaný v 1.rade s pôvodnou žalobou nesúhlasil, nesúhlasil ani so žalobou po pripustení zmeny petitu žaloby. K zmenenej žalobe v podaní zo dňa 21.04.2022 uviedol, že nesúhlasí so zmenou žaloby a ani s uznesením o pripustení zmeny žaloby a trvá na svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe, v ktorom navrhol žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný so zmenou žaloby a s uznesením o pripustení zmeny žaloby nesúhlasí predovšetkým z týchto dôvodov, oneskorená dodatočná argumentácia žalobkýň. Žalovaný má za to, že žalobkyne vniesli svoju novú argumentáciu o premlčaní ergo o neexistencii záložného práva do tohto súdneho konania v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko od počiatku súdneho konania sa domáhali neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a to z úplne iného dôvodu. Argument o tom, že záložné právo je premlčané a tým neplatné po prvýkrát žalobkyne prezentujú až po 2 rokoch od začatia súdneho konania, čo je podľa názoru žalovaného neprípustné. Žalobkyne de facto celkom odstúpili od svojej pôvodnej argumentácie a domáhajú sa nie neplatnosti ale už neexistencie záložného práva a to z úplne iných (nových) dôvodov. Dôsledkom toho je vlastne aj to, že pôvodná a nová argumentácia žalobkýň si vlastne priamo protirečia, pretože pôvodne sa žalobkyne domáhali neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a po novom sa domáhajú premlčania záložného práva - a k premlčaniu záložného práva by pritom nemohlo dôjsť, ak by záložné právo nebolo zriadené platne. Zmena žaloby ako taká zo strany žalobkýň je tak celkovo zmätočná a vôbec nemalo dôjsť k jej pripusteniu. Svedčí to o tom, že pôvodná žaloba žalobkýň bola jednoznačne nedôvodná a malo dôjsť k jej zamietnutiu a tento fakt nemožno v danom prípade konvalidovať tým, že žalobkyne po 2 rokoch súdneho konania celkom zmenia svoju argumentáciu aj žalobný návrh, čím vlastne uznajú neopodstatnenosť pôvodnej žaloby. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má žalovaný za to, že nový žalobný návrh žalobkýň je formulovaný nesprávne a nekorešponduje s novou argumentáciou žalobkýň. Žalobkyne po novom argumentujú tým, že záložné právo je premlčané (teda už nie, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná) a od tejto argumentácie odvíjajú neexistenciu záložného práva. Žalovaný má za to, že samotné premlčanie záložného práva nemá za následok neexistenciu záložného práva, ale nanajvýš jeho nevykonateľnosť, tzn. v tomto ponímaní mal byť prípadne formulovaný aj nový žalobný návrh žalobkýň. Záložné právo vo forme naturálnej obligácie. Rovnako tak má žalovaný za to, že premlčanie záložného práva ako také nemá za následok neexistenciu záložného práva ani neplatnosť zmluvy o jeho zriadení. Záložné právo aj po svojom prípadnom premlčaní naďalej existuje vo forme naturálnej obligácie a nikdy v tomto smere nemožno vylúčiť, že záložca v budúcnosti zmení svoj názor a bude súhlasiť s výkonom záložného práva. Spájanie neexistencie záložného práva s jeho premlčaním tak de facto nielenže neprípustne rozširuje účinky premlčania, ale vopred zbavuje záložcu jeho práva rozmyslieť sa a predsa len neskôr dobrovoľne súhlasiť s výkonom premlčaného (tzn. nie zaniknutého) záložného práva. Opačný výklad podľa žalovaného popiera občianskoprávne zásady, na ktorých je vybudovaný inštitút premlčania, pri ktorom sa vždy počíta s tým, že premlčané právo nezaniká, ale naďalej sa zachováva v podobe naturálnej obligácie. Žalovaný je presvedčený o tom, že o dôvodnosti jeho protiargumentácie napokon svedčí aj to, že premlčanie ako hypotetický dôvod pre konštatovanie o neexistencii záložného práva nie je vymedzený ani v ustanovení § 151md ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 40/1964 Zb., ktoré taxatívnym spôsobom vypočítava jednotlivé dôvody zániku. 6. Noví žalovaní v 2. a v 3.rade so žalobou súhlasili. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to rozhodnutím OÚ Košice o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 20.04.20200, zmluvou o zradení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.06.1996, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 25.06.1996, správami o pobyte strán sporu, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 28.10.2020, výpisom z LV č.
XXXX, rozhodnutím OU katastrálny odbor zo dňa 13.01.2020, vyjadrením žalobcov zo dňa 11.12.2020, zo dňa 06.05.2021, rozhodnutím OÚ Košice zo dňa 08.06.2020, rozhodnutím OÚ Michalovce zo dňa 22.09.2020, dovolaním vo veci 7C/26/2018, spisom tunajšieho súdu 7C/26/2018, návrhom žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 04.04.2022, písomným vyjadrením F. G., písomným vyjadrením žalovaného v 1. rade k zmene žaloby zo dňa 21.04.2022, výpisom z LV č. XXXX, k.ú. I. J. Q. XXX, vyjadrenie žalobcov zo dňa 09.06.2022, návrhom žalovaného na prerušenie konania, zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 15.01.1999 na čl. 169, zmluvou o pôžičke zo dňa 15.01.1999, vyjadrením vo veci 7C/26/2018, rozhodnutiami vo veci sp.zn. 7C/26/2018, vyjadrením L. B. na čl. 200, 201, vyjadrením B. B. na čl. 202, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 10.05.2023, vyjadrením žalobcov zo dňa 22.05.2023, rozhodnutím NS SR č. 6Cdo/7/2021 vo veci 7C/26/2018, návrhom žalobcov na prerušenie konania zo dňa 14.07.2023, písomným vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 01.08.2023, dovolaním vo veci 7C/26/2018, novým rozhodnutím vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 7C/26/2018, zo dňa 12.01.2024, vrátane rozhodnutia odvolacieho súdu, č.k. 12Co/33/2024, výpisom z LV č. XXXX, kú. I. na čl. 325, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 7C/26/2018 a 7C/3/2023, správou o stave dedičského konania 5D 111/2007. 8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav vecí: 9. Z rozhodnutia OÚ Košice o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 20.04.20200 vyplýva, že OÚ Košice prerušil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte pokiaľ sa týka LV č. XXXX, k.ú. I. pokiaľ ide o zápis, vyznačenie záložného práva v prospech F. G., žalovaného v 1.rade. 10. Zo zmluvy o zradení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.06.1996 vyplýva, že predchodca žalobkýň O. B. toho času nebohý a A. B. uzavreli so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX k.ú. I. a to parcela č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 69 m2, s. č. XX. Osobitne budova uvedená v zmluve nebola len súpisné číslo. Zo zmluvy jej záhlavia vyplýva, že záložné právo súži na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.06.1996 na sumu 55.000 Sk splatnú dňa 24.07.1996. 11. Písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 24.07.1996, na ktorú odkazuje záložná zmluva nikto v konaní nepredložil. 12. Z výdavkového pokladničného dokladu č.V-108 zo dňa 25.06.1996 vyplýva, že žalovaným mala byť L. O. B. a jeho manželke vyplatená sumu 55.000 Sk ako pôžička so splatnosťou do 24.07.1996. 13. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že žalovaný so žalobou žalobkýň nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2.rade, resp. k predčasnosti žaloby. Žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2.rade a tomu zodpovedajúcu predčasnosť žaloby žalobkýň. Z údajov katastra nehnuteľností a ani z príloh pripojených žalobkyňami k ich žalobe nevyplýva, aby bola žalobkyňa v 2.rade právnou nástupkyňou p. O. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D. XX, vo vzťahu k vlastníctvu tých nehnuteľností, ktoré tvorili záloh podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996. Inými slovami povedané, pokiaľ je žalobkyňa v 2.rade v čase podania žaloby na súd iba „do úvahy prichádzajúcou dedičkou" a o jej právnom postavení v podobe právnej nástupkyne p. O. B. (vo vzťahu k vlastníctvu tých nehnuteľností, ktoré tvorili záloh podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996) nesvedčí právoplatné súdne rozhodnutie o dedičstve, potom žalobkyňa v 2.rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému. Nie je vylúčené, že sa žalobkyňa v 2.rade v budúcnosti naozaj stane právnou nástupkyňou p. O. B. v zmysle predchádzajúceho odseku, avšak dokiaľ sa tak nestane, je žaloba podaná predčasne. V tomto smere do úvahy neprichádza ani žiadne „zhojenie", resp. odstránenie predmetného nedostatku žaloby, pretože ustanovenie § 63 zákona č. 160/2015 Z. z. rieši právne nástupníctvo subjektov konania v súvislosti so stratou ich procesnej subjektivity až počas prebiehajúceho súdneho konania, nie pred jeho začatím. Nedostatok procesnej subjektivity p. O. B., resp. v danom prípade nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 2.rade je neodstrániteľný a súd v danom prípade nemá inú možnosť, ako žalobu žalobkýň zamietnuť bez toho, aby sa ďalej zaoberal vecou samou. K nesprávnemu tvrdeniu žalobkýň o tom, že pohľadávka zabezpečovaná zmluvou o zriadení záložného práva v čase jej uzavretia ešte neexistovala, resp. neexistovala vôbec, čo má spôsobovať neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaný nesúhlasí s vyššie uvedeným tvrdením žalobkýň a poukazuje na to, že zmluva o pôžičke je neformálnym reálnym právnym úkonom, pre vznik ktorého sa
vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky. danom konkrétnom prípade žalovaný dňa 25.06.1996 odovzdal pôžičku vo výške 55.000 Sk p. O. B., z čoho možno vyvodiť právny záver o tom, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, resp. vznikla dňa 25.06.1996. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie práva žalovaného na vrátenie pôžičky v zmysle predchádzajúceho odseku, tak k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva došlo dňa 24.06.1996, teda 1 deň pred uzavretím, resp. vznikom zmluvy o pôžičke. Dôvodom pre takýto postup pritom bolo v praxi to, aby k odovzdaniu pôžičky došlo až potom, ako bude záložné právo v prospech žalovaného zapísané do katastra nehnuteľností (k tomu došlo dňa 25.06.1996). Vyššie uvedený scenár, teda uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva dňa 24.06.1996 a následné uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 25.06.1996 a z toho plynúci vznik zabezpečovanej pohľadávky ku dňu 25.06.1996 je v plnej miere v súlade so zákonom. Zákonodarca v tejto súvislosti dokonca opísanú situáciu aj výslovne upravuje, nakoľko v ustanovení § 151c ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. sa doslovne pojednáva o tom, že záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Inými slovami povedané, zabezpečenie takej pohľadávky, ktorá vznikla až po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva, v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ba dokonca ide o situáciu výslovne upravenú v zákone. Za účelom podpory svojej argumentácie v tomto bode vyjadrenia si žalovaný dovoľuje poukázať aj na nasledovné právne závery odbornej právnickej literatúry a rozhodovacej praxe súdov „V okamihu zriadenia záložného práva nemusí zabezpečená pohľadávka vôbec existovať. Podľa § 151c ods. 2 OZ môže byť záložné právo zriadené nielen na zabezpečenie pohľadávky, ktorá už vznikla, ale tiež na zabezpečenie budúcej pohľadávky, alebo dokonca pohľadávky, ktorej vznik je závislý od splnenia podmienky." „Platne môže byť zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke aj vtedy, ak k pôžičke má dôjsť podľa vôle strán až v budúcnosti, napríklad až po uzavretí záložnej zmluvy." (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 21 Cdo 2217/2003 zo dňa 14.05.2004). K nesprávnemu tvrdeniu žalobkýň o tom, že v zmluve o zriadení záložného práva je ako záloh uvedený iba pozemok bez chaty, čo má spôsobovať neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. V prvom rade žalovaný uvádza, že záloh podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa jednoznačne tvorí tak pozemok, ako aj chata. Uvedené je zrejmé jednak z výslovného použitia množného čísla pri vymedzovaní zálohu v I. článku zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996: „...výlučným vlastníkom nehnuteľností...", „...a tieto dáva do zálohu..." a jednak z toho, že je pri takomto vymedzovaní zálohu výslovne uvedené súpisné číslo predmetnej chaty (t. č. išlo o súpisné číslo XX; toto súpisné číslo bolo dňa 24.04.2017 zmenené na číslo XXXX). Za ďalšie žalovaný argumentuje, že ak by aj zálohom mal byť iba pozemok bez chaty (ako to tvrdia žalobkyne vo svojej žalobe), potom ani takáto absencia chaty pri vymedzovaní zálohu v žiadnom prípade nezapríčiňuje neplatnosť celej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa tak, ako to vo svojej žalobe uvádzajú žalobkyne. O dôvodnosti argumentácie žalovaného prezentovanej v 2. a v 3. bode tohto vyjadrenia napokon svedčí aj to, že Okresný úrad Michalovce, Katastrálny odbor rozhodnutím č. X-202/2019/ST zo dňa 13.01.2020 rozhodol o zápise záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného tak vo vzťahu k pozemku, ako aj vo vzťahu k chate (voči tomuto rozhodnutiu však bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne v 2.rade a konanie je v súčasnosti prerušené). Žalobkyne ďalej vo svojej žalobe o. i. spomínajú tiež to, že ohľadom zmluvy o pôžičke zo dňa prebieha na tunajšom súde konanie pod č. k. 7 C 26/2018, ktoré nie je právoplatne skončené. Vo vzťahu k tomu žalovaný uvádza, že vyššie označené súdne konanie je právoplatne skončené a v súčasnosti prebieha dovolacie konanie na základe dovolania žalovaného (v konaní pod č. k. 7 C 26/2018 v právnom postavení žalobcu). Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 25.06.1996, táto bola v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 7 C 26/2018 posúdená ako platný právny úkon s tým, že žalovanému (v konaní pod č. k. 7 C 26/2018 v právnom postavení žalobcu) nebolo priznané právo na vrátenie tejto pôžičky výlučne pre vznesenú námietku premlčania (ohľadom dôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súčasnosti prebieha dovolacie konanie). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že tomto liste vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti parcela č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 69 m2 a chata súpisné číslo XXXX. Ako vlastníci sú uvedený L. O. B. a jeho manželka A. B., žalobkyňa v 1.rade. 15. Zo zisťovania stavu dedičského konania na tunajšom súde sp. zn. 5D/111/2007 vyplýva, že L. O. B. zomrel dňa X.X.XXXX dedičské konania doposiaľ nie je skončené, bola nariadená likvidácia dedičstva. Ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobkyne, manželka , dcéra a žalovaný v 2 a v 3. rade ako synovia nebohého.
16. Z vyjadrenia žalobcov zo dňa 09.06.2022 okrem iného k právnej argumentácii žalovaného vyplýva, že: Do pozornosti dáva súdu právny záver prezentovaný Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010, ktorý konštatoval, že: „"Ak preukáže záložca, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (ešte len) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo. Pokiaľ sa záložca dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 vety tretej občianskeho zákonníka - premlčané právo nemožno priznať." Obdobne konštatoval zánik záložného práva po vznesení námietky premlčania Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v rozsudku sp. zn. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020, kde uviedol, že: „Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. “. Totožne z obdobného dôvodu určil, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného určovacou žalobou Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 12Co/119/2018 zo dňa 28.03.2019, kde sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky, a ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Keďže záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky včas a záložný dlžník sa dovolával premlčania záložného práva, malo takéto dovolávanie sa premlčania za následok, že záložný veriteľ sa nemôže už úspešne domáhať ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu. Ak teda namietal záložný dlžník, v tomto prípade žalobca dôvodne premlčanie záložného práva, nie je možné sa úspešne dovolávať tzv. naturálnej obligácie spočívajúcej v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný inštitút premlčania, ktorý slúži k tomu, aby veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo pristupovali k výkonu svojho práva včas, pretože po uplynutí času stanoveného pre výkon alebo uplatnenie nároku je zo zákona poskytnuté dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky síce právo nezaniká, avšak stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Záložný dlžník sa tak podľa názoru súdu môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, nielen obranou proti záložnému veriteľovi na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je a to určením, že vec nie je zaťažená záložným právom. Ak došlo k premlčaniu záložného práva môže sa teda záložný dlžník dovolávať premlčania pri každej zákonom poskytnutej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky podaním žaloby o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom. Opačný názor by vo svojich dôsledkoch popieral význam premlčania záložného práva a priznával by súdnu ochranu prejavujúcu sa v zamietnutí žaloby, ktorá by smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci z ustanovenia § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka premlčané právo nemožno priznať. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.". S poukazom na vyššie citované rozhodnutia súdov považujeme argumentáciu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade za neopodstatnenú a nesprávnu. Samotný žalovaný v 1. rade doložil dňa 20.04.2022 tunajšiemu súdu svoje písomné podanie zo dňa 19.04.2022, označené ako „Neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva - vyjadrenie", z ktorého obsahu vyplýva, že toto vyjadrenie nesmeruje voči právnej, či skutkovej argumentácii v zmysle súdom pripustenej zmeny žaloby žalobcov, ale k pôvodnej žalobe zo dňa 22.05.2020. Preto považujeme žalovaným v 1. rade uvedené tvrdenia za bezpredmetné a navrhované rozhodnutia za s vecou nesúvisiace. 17. Z rozhodnutia vo veci sp.zn. 7C/26/2018 , vedenej pod novou spisovou značkou 7C/3/2023 zo dňa 12.01.2024 vo veci žalobcu: G. F., R. - O., M. XXXX, XXX XX I. J. K., IČO: XXXXXXXX proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 1.825,66 eur s prísl., vyplýva, že súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
18. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia sp. zn. 7C/3/2023 vyplýva, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejedávanou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu pôžičky. Žalovaná však nepreukázala, že pôžičku vrátila. Bránila sa premlčaním nároku v 3 ročnej premlčacej lehote. Žaloba nepovažoval námietku za dôvodnú, pretože podľa neho pre nárok je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu na základe uznania nároku v liste späťvzatie žaloby zo dňa 21.04.2008. Žalovaná poprela, že by späťvzatie žaloby podpísala a že by chcela žalobu pred Okresným súdom Michalovce zobrať späť. Samotný Občiansky zákonník rozlišuje medzi uznaním práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon, ktorý má byť adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo veriteľovi, že svoj záväzok uznáva. Pre uznanie je potrebné, aby bola zachovaná písomná forma, aby bola uvedená výška dlhu a dôvod dlhu a jeho uznanie. Tieto náležitosti sú potrebné pre písomné uznanie práva dlžníkom, aby malo právne následky v podobe pretrhnutia premlčacej dobe podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od uznania podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznanie podľa § 558 ešte vyžaduje, aby dlžník vyjadril prísľub, že dlh zaplatí. Uznanie premlčaného práva podľa práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo, ale úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. (www. epi.sk/komentovanéustanovenie/komentár k § 110 a 558, autor JUDr. Imrich Fekete, CSc.- online verzia Občianskeho zákonníka Veľký komentár). So spísaným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia, a namiesto doteraz uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba odo dňa, keď dlžník práva uzná, resp. od uplynutia lehoty na plnenie, ak je v uznávacom prejave uvedená. V danej veci dlžník v späťvzatí nevyjadril prísľub, že dlh zaplatí a prichádza do úvahy uznanie podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj uznanie podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho platnosť vyžaduje platné uznanie, pre ktoré je potrebné, aby vyjadrovalo slobodnú a vážnu vôľu dlžníka. Musí ísť o jednostranný úkon adresovaný veriteľovi, v písomnej forme a musí sa týkať uznania, čo do jeho dôvodu, tak aj výšky. Úkon, od ktorého žalobca odvodzoval plynutie 10 ročnej premlčacej doby, označil späťvzatie žaloby. Súd však musel skúmať, či takéto uznanie má náležitosti uznania, ktoré by následne spôsobovalo dôsledok plynutie novej 10 ročnej premlčacej doby. Súd má zato, že takýto prejav, späťvzatie žaloby, nie je prejavom uznania ani podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale nie je ani uznaním podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bez tohto vyhlásenia, že dlžník dlh zaplatí, spôsobovalo plynutie novej 10 ročnej premlčacej lehoty, pretože pre platné uznanie práva je potrebné, aby toto vyhlásenie bolo adresované veriteľovi. Z obsahu úkonu späťvzatie vyplýva, že toto malo byť adresované Okresnému súdu Michalovce a nie veriteľovi. Taktiež žalovaná poprela, žeby takýto právny úkon urobila, teda nie je prejavom jej vôle. Toto svoje vyhlásenie urobila výsluchom pred dožiadaným súdom. Súd uznal jej tvrdeniu, že takýto prejav nie je prejavom jej vôle. Súd to vyvodzuje aj zo skutočností, že údajne takéto späťvzatie mal učiniť aj ešte spolu s ňou pôvodný žalobca, jej manžel, ktorý je nebohý O. B., a na súd malo byť doručené aj až po jeho smrti, a že takéto späťvzatia neboli doručované naraz, ale boli doručované osobitne. Údajné späťvzatie žalovanej má byť zo dňa
21.04.2008 a na súd bolo doručené dňa 22.05.2009 a O. B. údajne späťvzatie urobil dňa 25.09.2005, na súd malo byť doručené dňa 21.04.2008 a pritom zomrel dňa 03.03.2007. Takýto postup len potvrdzuje, že späťvzatie neurobila žalovaná, ani pôvodný žalovaný O. B.. Keďže nedošlo k platnému uznaniu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto na uvedenú právnu vec je potrebné aplikovať 3 ročnú premlčaciu dobu, a keďže žaloba bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, kedy uplynula lehota na plnenie, súd má zato, že nárok bol podaný po uplynutí premlčacej doby, a teda je žaloba nedôvodná, a súd preto mal zato, že vznesená námietka premlčania bola vznesená dôvodne a žalobu zamietol. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.03.2006, a pôžička mala byť vrátená do 24.7.1996. Z týchto dôvodov preto súd zamietol aj ďalšie návrhy na vykonanie ďalšie dokazovania, nakoľko mal zato, že doposiaľ vykonané dokazovanie je dostačujúce. Späťvzatie žaloby súd posúdil ako neplatný právny úkon, a preto nebol dôvod na skúmanie podpisu na tejto listine. 19. Z rozsudku KS Prešov sp. zn. 12Co/33/2024 vo veci 7C/3/2023 vyplýva, že KS Prešov rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 12.01.2024 potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 55.000 Sk pozornosti odvolateľa zrejme ušlo, že súdom prvej inštancie bolo ustálené, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovanej vierohodne k spochybneniu vzniku reálneho kontraktu, keď dôvodom zamietnutia žaloby bola, vzhľadom na lehotu splatnosti tejto pôžičky - 24.07.1996 a dátum podania žaloby na súde - 21.03.2006, kvalifikovane vznesená a dôvodná námietka premlčania zo strany žalovanej, ak tomuto záveru predchádzalo správne a náležité zdôvodnené odmietnutie priznania účinkov uznania dlhu listinám, o ktoré svoj nárok následne opieral žalobca a nič na tom nemôže zmeniť ani v odvolaní žalobcom predložené (neprávoplatné) rozhodnutie správneho orgánu o zápise záložného práva na zabezpečenie tejto pôžičky na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996 s tvrdením, že ono osvedčuje, že pôžička trvá, lebo nárok žalobcu na plnenie z toho reálneho kontraktu vzhľadom na kvalifikovane vznesenú a dôvodnú námietku premlčania, nemožno žalobcovi v tomto spore priznať. Z uvedeného bolo by potom nadbytočné pristupovať k odstráneniu žalobcom tvrdených rozpor vo výpovedi svedkov ohľadne prevzatia peňazí z tejto pôžičky. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 550.000 Sk. K tvrdeniu žalobcu o tom, že dlh z tejto pôžičky bol žalovanou uznaný v listine označenej ako „Späťvzatie návrhu zo dňa 21.04.2008“, pričom žalovaná spochybnila svoj podpis na uvedenom uznaní, kde v nadväznosti na to žalobca v tomto smere navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu s tým, že ak súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal, sťažil žalobcovu dôkaznú situáciu, ku tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie uvedenej listine správne a náležitým zdôvodnením odmietol priznať účinky uznania dlhu pri pôžičke sumy 55.000 Sk, ceteris paribus to platí i pre túto pôžičku, a tak nevykonanie tohto dôkazu neovplyvnilo v konečnom dôsledku procesný neúspech žalobcu. Inak povedané, ak zmienená listina nemá zákonné atribúty uznania dlhu, je potom zbytočným skúmať pravosť podpisu na nej. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že svoje rozhodnutie založil na dôkazoch vykonaných v inom konaní (pred Okresným súdom Michalovce, sp. zn. 10C/575/2000 v spojení s odvolacím konaním na Krajskom súde Košice, sp. zn. 4Co/293/2013) je potrebné uviesť, že z obsahu zápisníc z pojednávaní (23.05.2019, 16.08.2019) pred súdom prvej inštancie plynie, že ku takto vykonaným dôkazom mal žalobca možnosť vyjadriť sa, svoje právo aj využil, no spôsob vykonania týchto dôkazov nenamietal. Navyše z obsahu týchto zápisníc vyplýva, že žalobca na opätovných výsluchoch svedkov, ktoré boli vykonané v zhora označenom konaní, výslovne netrval. Obsah týchto zápisníc neosvedčuje ani tvrdenie
žalobcu o nevykonaní ním predložených listinných dôkazov v návrhu na vydanie platobného rozkazu a dôkazu o tom, že žalovaná s peniazmi disponovala. Pri ich vykonaní súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 204 CSP (4. strana zápisnice zo dňa 23.05.2019). V procese vykonania dokazovania pred súdom prvej inštancie tak neboli zo strany odvolacieho súdu indikované žiadne pochybenia, ktoré by zakladali záver o tom, že by dokazovanie pred súdom prvej inštancie nebolo vykonané v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (§ 185 a násl. CSP). Preto odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, včítané súvisiaceho, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Z vyjadrenia žalovaného 2/ L. B. B. vyplýva, že so žalobou resp. s jej zmeneným znením súhlasí v celom rozsahu. Žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaniach, na týchto sa zúčastňovať nebude a náhradu trov konania si neuplatňuje. 21. Z vyjadrenia žalovaného 3/ B. B. vyplýva, že so žalobou resp. s jej zmeneným znením súhlasí v celom rozsahu. Žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaniach, na týchto sa zúčastňovať nebude a náhradu trov konania si neuplatňuje. 22. Z rozhodnutia NS SR č. 6Cdo/7/2021 vo veci 7C/26/2018 zo dňa 27.04.2023 vyplýva, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2020 sp. zn. 12Co/132/2019 v časti o zaplatenie 1.825,66 eur s prísl. a trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.08.2019 č. k. 7C/26/2018-146 v časti o zaplatenie 1.825,66 eur s prísl. a trov konania zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. Nové konanie sa viedlo pod spisovou značkou 7C/3/2023, kde bolo opätovne právoplatne rozhodnuté tak ako je to vyššie uvedené. 23. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 24. Podľa ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 25. Podľa ust. § 151b ods. 1, 2, 3, 4 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. 26. Podľa ust. § 151d ods.1, 3 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. 27. Podľa ust. § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 28. Podľa ust. § 151e ods. 4 OZ záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
29. Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 30. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 31. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 32. Žalobcovia sa zmenenou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom z dôvodu, že záložné právo je premlčané. Žalovaný v 1. rade mal možnosť uplatňovať svoje záložné právo po termíne splatnosti zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.1996, ktorá bola splatná do 25.07.1996. Toto právo žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, tak podľa nášho názoru je evidentne premlčané. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, aby si v tejto premlčacej dobe uplatnil svoje záložné právo a preto došlo k premlčaniu tohto práva, čo sme v tomto konaní aj kvalifikovane namietali. Zároveň došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k otázke zániku záložného práva v dôsledku vznesenej námietky premlčania, žiadali, aby súd určil, že pozemok reg. CKN parcela č. XXXX o výmere 69 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba chata súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX, evidovaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Michalovce, pre obec I., katastrálne územie I., nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade. 33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je žaloba po pripustení zmeny petitu je dôvodná v celom rozsahu. 34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že premlčaniu podlieha aj záložné právo. 35. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa v 1.rade a jej manžel nebohý O. B., právny predchodca žalobcov a žalovaných v 2. a v 3.rade uzavreli so žalovaným v 1.rade zmluvu o pôžičke na sumu 55.000 Sk, dňa 25.06.1996 nakoľko podľa výdavkového pokladničného dokladu im bola suma 55.000 Sk odovzdaná dňa 25.06.1996. Dňa 24.06.1996 ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.1996 bola uzavretá záložná zmluva za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke zo dňa 24.06.1996 na záloh parcelu č. XXXX o výmere 69 m2, evidovaná na LV č. XXXX , k.ú. I.. V záložnej zmluve nie je uvedené že predmetom bola aj chata, bolo tam uvedené len jej súpisné číslo a to neúplné. Na liste vlastníctva ťarcha nie je uvedená. Je teda nepochybne, že záložné zmluva zo dňa 24.06.1996 bola uzavretá ešte pred vznikom pohľadávky dňa 25.06.1996. 36. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor vydal dňa 13.01.2020 rozhodnutie č. X 2020/2019/ST o oprave údajov katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území I. tak, že sa zapisuje: - Časť C: Ťarchy: Záložné právo v prospech F. G., A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom sídl. H. XX/X, XXX XX I. J. K. na parc. registra „C“ č. XXXX a stavbu chata s. č. XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX, I./XX, zo dňa 25.06.1996, č. z. 205/95, proti ktorému podala odvolanie A. E., A. B., nar. XX.XX.XXXX ako účastníčka správneho konania. O podanom odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté a Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/19/2020.
37. Záložné právo bolo teda zmluvne zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996, v súčasnosti však táto ťarcha nie je zapísaná na liste vlastníctva. Rozhodnutie o zápise bolo vydané, no je neprávoplatne. 38. V zmysle pôvodného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 7C/26/2018 zo dňa 16.08.2019 ako aj v zmysle nového rozhodnutia v tej istej veci potom, čo boli rozhodnutia KS Prešov ako aj OS Vranov n/T zrušené zo dňa 12.01.2024 č.k. 7C/3/2023-37 bol nárok záložného veriteľa F. G. na záložnou zmluvou zo dňa 24.06.1996 zabezpečenú sumu vo výške 55.000 Sk posúdený ako premlčaný. Tento právny záver o premlčaní bol opätovne potvrdený aj odvolacím KS v Prešove v rozsudku zo dňa 18.03.2025 č.k. 12Co/33/2024-10. Rozsudok 7C/3/2023-37 tak nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2025 ako to vyplýva z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. 39. KS Prešov v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 55.000 Sk pozornosti odvolateľa zrejme ušlo, že súdom prvej inštancie bolo ustálené, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovanej vierohodne k spochybneniu vzniku reálneho kontraktu, keď dôvodom zamietnutia žaloby bola, vzhľadom na lehotu splatnosti tejto pôžičky - 24.07.1996 a dátum podania žaloby na súde - 21.03.2006, kvalifikovane vznesená a dôvodná námietka premlčania zo strany žalovanej, ak tomuto záveru predchádzalo správne a náležité zdôvodnené odmietnutie priznania účinkov uznania dlhu listinám, o ktoré svoj nárok následne opieral žalobca a nič na tom nemôže zmeniť ani v odvolaní žalobcom predložené (neprávoplatné) rozhodnutie správneho orgánu o zápise záložného práva na zabezpečenie tejto pôžičky na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996 s tvrdením, že ono osvedčuje, že pôžička trvá, lebo nárok žalobcu na plnenie z toho reálneho kontraktu vzhľadom na kvalifikovane vznesenú a dôvodnú námietku premlčania, nemožno žalobcovi v tomto spore priznať. Z uvedeného bolo by potom nadbytočné pristupovať k odstráneniu žalobcom tvrdených rozpor vo výpovedi svedkov ohľadne prevzatia peňazí z tejto pôžičky. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 550.000 Sk. K tvrdeniu žalobcu o tom, že dlh z tejto pôžičky bol žalovanou uznaný v listine označenej ako „Späťvzatie návrhu zo dňa 21.04.2008“, pričom žalovaná spochybnila svoj podpis na uvedenom uznaní, kde v nadväznosti na to žalobca v tomto smere navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu s tým, že ak súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal, sťažil žalobcovu dôkaznú situáciu, ku tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie uvedenej listine správne a náležitým zdôvodnením odmietol priznať účinky uznania dlhu pri pôžičke sumy 55.000 Sk, ceteris paribus to platí i pre túto pôžičku, a tak nevykonanie tohto dôkazu neovplyvnilo v konečnom dôsledku procesný neúspech žalobcu. Inak povedané, ak zmienená listina nemá zákonné atribúty uznania dlhu, je potom zbytočným skúmať pravosť podpisu na nej. 40. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia súdov, tieto právoplatne rozhodli o premlčaní pohľadávky zabezpečenej záložným právom zmluvou zo dňa 24.06.1996, ktorá je predmetom tohto konania. Týmto právnym záverom súdov v konaní 7C/3/2023 je súd v tomto konaní viazaný a aj sa s ním stotožňuje. a je potrebné z neho vychádzať. Preto možno teda jednoznačne konštatovať, že došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996. Z uvedeného preto nepochybne a v zmysle citovaných zákonných ustanovení občianskeho zákonníka, vyplýva, že ak došlo k premlčaniu pohľadávky došlo k premlčaniu aj záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam ktoré zabezpečovalo túto pohľadávku a to z dôvodu, že záložné právo záložným veriteľom zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.06.1996 nebolo nikdy riadne vykonané v premlčacej lehote. 41. Premlčanie záložného práva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalšími predpismi občianskeho práva. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz, čo v tomto bolo dňom 26.07.1996. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka. Ak sa záložca dôvodne dovolá premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a záložné právo nemôže byť viac spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2010, sp. zn. 21 Cdo/2185/2009). 42. Žalovaný v zákonnej premlčacej dobe neuplatnil svoju pohľadávku (v súdnom konaní bolo rozhodnuté o jej premlčaní) a nedošlo ani k realizácii výkonu záložného práva v premlčacej lehote.
Preto je z uvedeného dôvodu toto záložné právo pre uplynutie času (premlčanie) viac nevykonateľné záložným veriteľom. 43. Naliehavosť právneho záujmu žalobcov na takomto určení je daný tým, že na základe deklatórneho rozhodnutia súdu o takomto určení je možná zmena v katastri nehnuteľností, ktorý svojím rozhodnutím opravil chybu v katastrálnom operáte, aj keď zatiaľ neprávoplatne (konanie bolo prerušené). Žalovaný v 1.rade chce záložné právo zapísať do katastra nehnuteľnosti, no v súčasnosti to nie je možné vzhľadom na jeho premlčanie, toto záložné právo je nevykonateľné. 44. Rozhodnutím súdu tak dôjde k odstráneniu spornosti práva (záložného) a nejedná sa o zbytočne vyvolané konanie a podľa súdu je daný naliehavý právny záujem. Inač by nasledovali ďalšie žaloby na odstránenie spornosti práv medzi stranami sporu, čo rovnako tak svedčí o danosti naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Súd sa danosťou naliehavého právneho záujmu, tak ako ju popisujú žalobcovi stotožňuje. 45. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade o neprípustnosti takejto žaloby súd poukazuje, že táto námietka je nedôvodná. Obdobne bolo rozhodnuté a súdnou praxou potvrdená prípustnosť takejto žaloby rozhodnutím KS Banská bystrica sp. zn. 13co/136/2019 zo dňa 24.06.2020, rozhodnutím NS SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 cit: „žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom , je procesne prípustným prostriedkom, ktorým sa záložný dlžník môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia založenej nehnuteľnosti a dosiahnuť výmaz zápisu záložného práva v katastri nehnuteľnosti:“ ako aj rozhodnutím NS SR R 70/2023. 46. Rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR k otázke zániku záložného práva bol tiež potvrdený právny zánik záložného práva v dôsledku jeho premlčania rozhodnutím NS ČR zo dňa 21.12.2010 sp. zn. 21Cdo/2183/2009, rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo/168/2020 zo dňa 23.02.2022 a rozhodnutím NS SR zo dňa 26.10.2022 sp.zn. 4Cdo/169/2021. Senát 4Cdo dovolacieho súdu vo veci 4Cdo/169/2021 síce takisto konštatuje v rámci základných východiskových riešení v ods. 29 citovaného rozhodnutia, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. Avšak v ďalšom odôvodňuje logický následok vznesenia námietky premlčania, ktorý spočíva v tom, že premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiaden ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva. Obdobný záver bol vyslovený aj v rozsudku NS ČR č. 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010. 47. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. 48. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1.rade o nedostatku aktívnej legitimácie súd poukazuje, že žalobkyňa v 1.rade je účastníčkou záložnej zmluvy. Žalobkyňa v 2.rade tak ako aj žalovaný v 2. rade a v 3.rade sú právnymi nástupcami neboho druhého účastníka záložnej zmluvy O. B., ktorý zomrel, pričom doposiaľ dedičské konania po tomto zomrel nebolo skončené a všetky tieto osoby podľa správy súdneho komisára povereného prejednaním dedičstva prichádzajú do úvahy ako dedičia. Ide o manželku a deti. 49. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného v 1.rade, súd tento dôkaz nevykonal nakoľko sa žalovaný v 1.rade nedostavil ani na jedno z vytýčených termínov pojednávania a jeho výsluch na rozhodnutí vzhľadom na dôvody vyhovenia žaloby a to premlčanie záložného práva ktoré bolo konštatované v súvisiacich konaniach, ktoré boli právoplatne skončené by na veci nič nemohol zmeniť. 50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobca bol úspešný v celom rozsahu. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v 1.rade vo vzťahu ku ktorému si uplatnil nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 54. Keďže vo vzťahu k žalovanému v 2.rade a žalovanému v 3.rade si žalobcovia trovy konania neuplatnili, súd vo vzťahu k ním rozhodol tak, že žalobkyni v 1.rade, žalobkyni v 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 2. a v 3.rade náhradu trov konania nepriznáva . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.