Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/87/2022 8822010481 20. 01. 2025 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2025:8822010481.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej A. A. stíhanej pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2025 takto rozhodol: Obžalovaná A. A., nar. XX.X.XXXX vo B. C. D., trvale bytom E., F. G. XXX/XX, okr. B. C. D., uznáva sa za
v i n n ú, ž e
v období od 02.09.2021 do 30.06.2022 a v období od 02.09.2022 do 29.09.2022 v obci E., okr. B. C. D., ako zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa B. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, nezabezpečila riadnu dochádzku svojej dcéry B. H. do Základnej školy Bystré, okr. Vranov nad Topľou, tým, že umožnila svojej maloletej dcére vycestovať do zahraničia a nedohliadla na to, aby si tam jej maloletá dcéra B. H. plnila školskú dochádzku, čím spôsobila, že jej maloletá dcéra B. H. vymeškala 779 neospravedlnených vyučovacích hodín teda z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnila jej viesť záhaľčivý život a spáchala čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas tým spáchala prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za to jej ukladá podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 300 ( tristo ) hodín. odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaná mala dopustiť úmyselne, ktorú formu zavinenia uviedol aj v skutkovej vete a teda že „úmyselne nezabezpečila riadnu dochádzku“. Obžalovaná urobila vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkom A. H., A. G. G. a B. H., oboznámením s trestným oznámením Základnej školy Bystré vrátane príloh – záznamy o pohovoroch s rodičom, podmienkami a kritériami hodnotenia žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného plánu, splnomocnením obžalovanej, listom Leeds East Academy, rodným listom maloletej, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/32/2009, správami Základnej školy Bystré, charakteristikou žiačky, prehľadom neospravedlnených hodín, oznámeniami o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, obce E., výpisom z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v registri Generálnej prokuratúry a v databáze súdov ako aj spismi tunajšieho súdu sp. zn. 1T/68/2021 a 2T/17/2021 a zistil tento skutkový stav. Obžalovaná uviedla, že je vydatá, má ešte desaťročného syna ( v čase výsluchu ), že býva v E.. Pracovala cez obec, cez jeden projekt, upratovala v komunitnom centre a jej príjem bol 460 eur, aktivačný príspevok a ešte poberá rodinné prídavky na syna I. a to 60 eur. Ku skutku uviedla, že B. H. je jej dcéra, jej otcom je A. H., s ktorým v období september 2021 až jún 2022 už nežila. B. chodila do školy na Lúčnu vo Vranove, potom sa presťahovali, to bolo v júli alebo auguste 2021 a B. od septembra 2021 mala chodiť do školy v Bystrom, mala ísť do G. ročníka. Ona nastúpila do školy, no asi po týždni sa zistilo, že B. je tehotná. Hneď išla do školy, zo školy k lekárovi, kde sa zistilo, že už je pred pôrodom. Riešili to aj policajti, lebo bola maloletá, mala XX rokov, keď dňa XX.X.XXXX porodila. Keďže B. bola ešte školopovinná, ona bola v škole a povedala tam, že B. odchádza do Anglicka. Jej ,,svokrovci“, rodičia H. J., jej prisľúbili, že oni tam B. nahlásia do školy, že ona tam bude normálne chodiť do školy a že keď ju nahlásia, tak jej hneď pošlú aj papier, že je nahlásená v škole. Dcéra odišla do Anglicka niekedy v novembri 2021. Keď jej dcéra alebo tí jej svokrovci z Anglicka poslali nejaký papier, tak ona to nosila do školy v Bystrom. Tie papiere boli v anglickom jazyku, na im nerozumela, lebo ja nevie po anglicky. Oni jej povedali, že v tých papieroch je, že už B. prijali do školy, že má nastúpiť. Keď prišla s tým papierom do školy, zavolali tam jedného učiteľa, čo vedel anglicky, a on povedal, že je to nejaká forma, že je to nejaká prihláška, že sa to má vyplniť. Ona nevedela, čo to je, keď jej to poslali, vytlačila to a odniesla do školy, lebo z Anglicka to poslali emailom. V škole to nechceli prijať, lebo že to nie je taký papier, ako by mal byť, lebo tam nebola ani pečiatka školy, ani podpis. Dcéra jej posielala viacej papierov, stále ich nosila tam do školy, oni stále povedali, že to nie je dobrý papier. Potom poslali posledný, to už bolo, keď mala končiť posledný rok, poslali jej viac tých papierov. Našla jednu prekladateľku a dala to preložiť. Tam boli také bludy napísané, že dcéra sa môže nahlásiť na takú alebo takú školu. Aj toto dala do školy aj s prekladom. Potom riaditeľka povedala, že už nemusí nosiť nič. Volala dcére, že čo sú to za papiere, že ona z toho bude mať problémy a dcéra jej potom povedala, že ona nechodí do školy, že ju klamali. Ona sa kvôli tomu dostala do riadnych problémov. Mala aj staršie deti ako B., A., nar. XXXX riadne chodil do školy. Čo sa týka I., najmladšieho syna, ten jeden čas nechodil do školy a to keď bola corona. Nechcel chodiť, lebo bol tam taký rôzny režim, on bol vtedy prvák, to bolo v školskom roku 2020/2021. Keď sa za uvedené obdobie dcéry B. pýtala, či chodí do školy, tak B. jej stále tvrdila, že chodí do školy. Keby vedela, že nechodí do školy, tak hneď by tam išla pre ňu a by ju dovliekla domov, aby chodila do školy. Na otázku, či mala vedomosť v čase, keď B. bola v tom Anglicku, že je možný postih za také konanie, keď dieťa nechodí do školy, uviedla, že áno, ona to už vedela ohľadom toho syna I.. Ale B. jej stále tvrdila, že chodí do školy, tak jej verila. Dcéra odvtedy na Slovensku vôbec nebola. Otec B. sa o ňu nezaujímal, on sa o ňu nikdy nezaujímal. Vedel, že má podmienečný odklad výkonu trestu, vtedy, keď B. odišla, mala ešte podmienku. Kvôli tej škole stále Vanese volala, aj sa s ňou hádala, aj so svokrovcami, či chodí do školy, aby jej dali papier. Oni jej tvrdili, že áno. Stále to riešila, lebo sa bála, že môže ísť do väzenia. Potom jej oni tvrdili, že ju preložili niekde bližšie, lebo že chodila ďaleko do školy, že znova musia čakať mesiac a tak jej dajú ďalší papier do školy. Súhlasila, aby B. vycestovala do zahraničia, dala plnú moc H., on bol už plnoletý, súhlasila, lebo mali malé dieťa, chceli žiť ako rodina a žijú doteraz spolu, stará sa o B. a aj o dcéru sa stará, aj jej pomáhajú.
Z výpovede A. H. vyplýva, že s obžalovanou, bývalou manželkou, žili spolu asi tri roky. Keď sa rozviedli, B. mohla mať vtedy asi D. roky. Maloleté deti, ktoré spolu mali, teda dcéra B. a syn A., boli zverené matke. On sa nijako nepodieľal ani nezaujímal o výchovu. Každý z nich mal potom ďalšie vzťahy, tak sa nejako nekontaktovali. S deťmi zo začiatku nie, keď už boli väčšie, tak áno. Nevie, kde B. chodila do školy, ani do kedy. Teraz vie, že je v Anglicku, ale či tam chodí do školy, tiež nevie. On sa o takéto veci, kde chodí do školy, či vôbec chodí do školy, nezaujímal. Nevie, ani kedy B. odišla do Anglicka, ona tam odišla asi za priateľom. Dozvedel sa, že B. bola tehotná, keď už bola na pôrodnici. Vie, že má vnučku. S B. sa nekontaktuje ani cez sociálne siete. Svedok A. G. G. vypovedal, že pracuje na Základnej škole v Bystrom, vtedy, keď prišla B. H., v školskom roku 2020/2021, bol triednym učiteľom G.. B. videl dva dni, to bol prvý deň, pýtal sa, či môže cvičiť, lebo kolegyne mali podozrenie, a na druhý deň sa potvrdilo, že B. je tehotná. V nasledujúcich dňoch potom priniesla tehotenskú knižku. Potom to riešili ďalej individuálnym učebným plánom (IUP). Keďže pani riaditeľka chcela vyjsť v ústrety žiačke, tá sa nemohla dostavovať každý deň do školy, tak jej určila IUP z každého predmetu a to, aby žiačka mohla absolvovať to učivo, aby sa niečo naučila. To bolo prvýkrát, čo mali takúto žiačku. Nebol si istý, či mala prísť každý štvrtok alebo každý druhý štvrtok, mala prísť do školy, prevziať si veci, na preskúšanie učivo. Boli jej dané plány pre každý predmet, tie sa vyhotovujú pre každý predmet samostatne, ktoré žiačka podpísala. Prebiehalo to asi tak, že žiačka sa dostavila raz, keď vtedy tie plány podpísala a potom ju už nevidel. Vedel akurát, že bola tehotná a že odišla do Anglicka. Ďalší postup bol taký, že od riaditeľky dostal príkaz, že každý ten štvrtok, kedy neprišla, jej vykazoval tie hodiny ako neospravedlnené. Stále pýtali aj volali, nepamätá si, či pani obžalovaná bola v tom čase aj v škole, no výsledok bol taký, že obžalovaná im povedala, že dcéra je v Anglicku. Pani riaditeľka na to povedala, že potrebujú papier, doklad o tom, že tam navštevuje školu. Na to im prišiel papier, ktorý len znamenal niečo v tom zmysle, že majú pre ňu miesto na škole, ale nie, že je prijatá. Dnes si pozeral tie spisy a videl som, že papier prišiel dňa 28.06., na konci školského roka, že bola prijatá od apríla do školy v Anglicku. Dovtedy mali len ten papier, že škola im ponúka miesto a že až potom bude zapísaná do školy. Obžalovaná im stále uvádzala, že má ten prvý papier, že to je o prijatí do školy a že žiaden iný papier nemá. Že dcéru aj posiela, že potrebuje ten papier, ale dcéra jej žiaden iný papier neposlala. B. k ním prišla z inej školy, bola u nich iba dva dni. Žiadny iný takýto prípad nevedel uviesť, aby odišli deti. Nemali ani tehotnú žiačku. Svedkyňa B. H. uviedla, že nastúpila do školy v Bystrom v septembri 2021, v tom čase bývala s mamou v E., nastúpila asi do G. ročníka. Učiteľka zistila, že tehotná, ona to vedela, že je a dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX. Riaditeľka si predvolala mamu, dohodli sa, ako bude postupovať jej škola. Už s terajším manželom, ktorý bol otec dieťaťa, s H. J., sa dohodli, že budú bývať v Anglicku, učila a ešte mesiac doma a potom 30.10.2021 odišla do zahraničia – do Anglicka. Tam si nevybavovala školu, lebo ešte nemala svoj status, to je doklad, že môže žiť v Anglicku. Ten status je o tom, že osoba môže žiť v Anglicku, lebo v tom čase už Anglicko nebolo v Európskej únii. Po dvoch mesiacoch si chcela vybaviť školu. Anglické úrady jej status neschválili, lebo tam veľa ľudí neodvádzalo dane, tak chceli, aby nepraví Angličania odišli. Ten status jej neschválili, aj tak sa tam mohla zdržiavať ako osoba bez statusu, ako keby na návšteve. Potom požiadala o nový status, no dodnes status nezískala. Má tam svojho právnika, ktorý ju tam drží, má doklad, že je pod právnikom, že on jej vybavuje status. Chcela si vybaviť školu, ale nezvali ju, nemali pre ňu miesto, bola to škola Leeds Academy. Do tej školy odoslala svoj pas, oni ju tam zaregistrovali, ale povedali, že až keď bude miesto, tak ju zoberú do školy, ale ani tak ju nevzali. Potom jej volala mama, že v škole potrebujú papier, že chodí do školy. Ona išla do školy a popýtala si papier, to bol ten papier, že je tam zaregistrovaná, že chce ísť do školy, že ju zoberú, keď bude miesto. Tento papier poslala mame, ale iba emailom. Mama to ukazovala v škole, oni povedali, že je to fake. Skúsila si vybaviť inú školu, tiež nemali miesto, ale zaregistrovali ju. Tiež jej dali ten papier, odoslala ho mame emailom. Mama išla to ukázať do školy, ale aj tak povedali, že to nie je originál. Mame vždycky poslala to, čo jej dali na tých školách v Anglicku. Neprijali ju ani na tú druhú školu, prestala tam odosielať svoj pas, skúsila si vybaviť inú školu s jej švagrinou. Švagrinú prijali, ale ju nie, lebo nevedela anglicky. Už ani papier nemala, už nemala dať mame aký papier. Toto celé trvalo asi rok, kým vybavovala tú školu. Napokon v Anglicku vôbec nechodila do školy. V Anglicku je tiež povinná školská dochádzka, ale keď škola nemá miesto, deti musia čakať až na ďalší školský rok. Potom sa už nepokúšala umiestniť do školy, lebo ju anglické úrady začali overovať, lebo nemala priznaný status. V G. XXXX mala XX rokov. Povedala mame, že čakám za tou školou, ale mama nevedela, že tú školu nemá. To preto, že všetci chodili do roboty, jej manžel sa liečil, ona nemala s kým nechať malú. Manžel mal zdravotné
problémy, chodil na ultrazvuky kvôli mozgu, manžel ani teraz nemôže pracovať, zvykne mať aj depresie. Ako malý mal haváriu, kde mu zomrela sestra, aj z toho má nočné mory. Svokra chodila pracovať do hotela, svokor robil na stavbe, švagriná chodila do školy na vysokú školu, manžel furt spal, lebo mal tie depresie a svoje zdravotné problémy. Všetci takto žili v spoločnej domácnosti. Malú nemohla nechať s manželom, lebo on keď spí, zrazu vstane, robí nejaké veci, alebo niekoho udrie, vracajú sa mu tie stavy z tej havárie. Mame povedala, že čaká za tou školu, ale ju tam neprijali. Mame to nechcela povedať, aby sa nehnevala. Mame poslala ohľadom školy dva papiere, potom jej hovorila, že čaká za tou školou, ale nechodila do školy. Mama komunikovala ohľadom školy aj jej svokrou. Keď sa jej mama pýtala o tú školu, lebo že na Slovensku má kvôli tomu problémy, tak svokra jej povedala, že furt čakajú za tou školou, ale že sa im nám ešte neozvali. V Anglicku ju nikto z úradov nekontaktoval, že nechodí do školy. Keď chcete ísť do zahraničia, tak môžete ísť na pol roka ako na návštevu, preto ma neoverovali. Oni to úrady nepreverovali, ani keď tam bola viac ako polroka. Mama sa vždy pýtala ohľadom školy, vedela od nej, že sa to tu v Bystrom rieši, ale ona nemohla vycestovať naspäť na Slovensko. Ak by vycestovala, nemohla by sa vrátiť, pričom dcéra status má, ona je pod manželom, teda by sa nemohla do Anglicka k malej vrátiť. Ani s dcérou nemohla vycestovať z Anglicka, lebo nemá jej priezvisko, iba keby prišiel s nami aj manžel, teda jej otec. Napokon uviedla, že je jej ľúto, že mame spôsobila také problémy. Vie rozprávať, čítať po slovensky. Po anglicky nevie čítať, ale rozumie, chce sa v Anglicku zamestnať, ešte nevie, čo by chcela robiť. Základná škola Bystré dňa 9.2.2022 podala na Obvodné oddelenie PZ Hanušovce nad Topľou trestné oznámenie ohľadom nedochádzky maloletej B. v školskom roku 2021/2022. Prílohou bol aj prehľad o dochádzke maloletej do školy, z ktorého je zrejmé, že za obdobie od 2.9.2021 do 9.2.2022 táto vymeškala 128 neospravedlnených vyučovacích hodín. V charakteristike žiačky škola uviedla, že na základe gravidity žiačky riaditeľka školy rozhodnutím zo dňa 9.9.2021 tejto vymedzila podmienky individuálneho učebného plánu, že žiačka porodila v septembri 2021. Žiačka sa nezúčastnila na žiadnych konzultáciách, neabsolvovala žiadnu vyučovaciu hodinu, o čom bola dňa 24.11.2021 informovaná matka – obžalovaná, ktorá uviedla, že žiačka odišla do Anglicka za priateľom. Ďalej uviedli, že matka bola poučená, že v prípade pobytu maloletej žiačky v zahraničí je povinná podať žiadosť o štúdium v zahraničí spolu s potvrdením o návšteve. Matke bolo dňa 27.1.2022 oznámené zanedbávanie povinnej školskej dochádzky jej dcéry, že to bolo hlásené na Obec E. a že to bude oznámené aj na OO PZ. Dňa 1.2.2022 matka podala žiadosť o štúdium jej dcéry v zahraničí, sľúbila, že doloží potvrdenie, no neurobila tak. Ku dňu podania správy sa podľa školy prístup matky k záškoláctvu jej dcéry nezlepšil, stále pretrváva, rovnako aj existujúce riziko ohrozenia zdravia a vývinu žiačky v jej domácom prostredí. Podľa záznamu výchovnej poradkyne s rodičom žiaka zo dňa 24.11.2021 obžalovaná uviedla, že dcéra odišla do Anglicka za svojim priateľom asi pred dvoma týždňami, matka bola poučená, že jej dcéra ma individuálny vzdelávací plán, ktorý neplní v celom rozsahu a že je potrebné v prípade pobytu v zahraničí podať žiadosť o štúdium v zahraničí spolu s potvrdením o návšteve školy v Anglicku. Dňa 27.1.2022 Základná škola Bystré obžalovanej oznámila, že jej dcéra B. H. má v školskom roku 2021/2022, do 26.1.2022 vymeškaných 73 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom v prípade, že ich bude viac ako 100, bude to hlásené OO PZ v Hanušovciach nad Topľou. Pohovor s obžalovanou ako rodičom bol vykonaný aj dňa 1.2.2022, kedy matke bolo školou oznámené, že ak nebudú doložené všetky doklady o štúdiu dcéry v zahraničí, bude sa neprítomnosť žiačky na vyučovacom procese považovať za neospravedlnené hodiny. Škola predložila do konania podmienky a kritéria hodnotenia žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného plánu vo vzťahu k jednotlivým predmetom, ktoré upravovali účasť na vyučovaní, spôsob hodnotenia, počet známok za polrok, počet povinných písomných prác, počet konzultácií a počet a formu výstupov samostatnej práce, ktoré boli vypracované tým ktorým učiteľom a boli maloletou prevzaté. Zo splnomocnenia zákonného zástupcu dieťaťa na cestu do zahraničia v sprievode cudzej osoby je zrejmé, že obžalovaná ako matka dieťaťa B. H. udelila súhlas, aby maloletá cestovala do Veľkej Británie od 27.10.2021 do 7.9.2024 s H. J., nar. XX.X.XXXX. Podpis obžalovanej na splnomocnení bol overený na Notárskom úrade K. L. M..
V rodnom liste B. H. je uvedené, že sa narodila dňa X.X.XXXX a otcom je A. H., nar. X.X.XXXX a matkou A. H., N. B., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo vyššie uvedených rodičov B. H. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/32/2009 zo dňa 28.9.2009. Maloleté deti manželov A. H., nar. XX.X.XXXX a B. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky – obžalovanej, otec detí bol zaviazaný platením výživného a styk otca s deťmi bol upravený ako neobmedzený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2009 a vykonateľný sa stal dňa 16.10.2009. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou oznámila, že obžalovaná nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti ani dôchodkovej dávky a nie je evidovaná v registri poistencov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou v správe zo dňa 12.4.2022 oznámil, že obžalovaná bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.11.2021, že poberala dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa, ktorý bol na mal. B. vyplácaný osobitnému príjemcovi – obci E. a to z dôvodu záškoláctva. Priložili potvrdenie o evidovaní obžalovanej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o výplate dávky v hmotnej núdzi s prehľadom za jednotlivé mesiace. Podľa potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa je zrejmé, že tento bol vyplácaný na detí – A. H., B. H. a I. A., nar. XX.XX.XXXX. Základná škola Bystré dňa 21.6.2022 v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania uviedla, že v uznesení bolo konštatované, že matka maloletej B. – obžalovaná doručila na kmeňovú ZŠ Bystré doklad, že dcéra sa zaevidovala a nastúpila na Leeds East Academy, matka ku dňu 21.6.2022 nedoručila žiaden doklad z danej školy v Anglicku, že ju maloletá navštevuje. Dňa 1.2.2022 doručil iba pozvanie do školy, kde sa môžu dohodnúť o zápise do školy, tak ako je v preklade listu. Škole nebolo doručené žiadne rozhodnutie o nastúpení B. do školy v Anglicku, tak ako sa to uvádza v uznesení. Na základe toho, že žiaden doklad o nastúpení B. H. do školy v Anglicku základná škola neeviduje, neúčasť žiačky na vyučovacom procese bude naďalej evidovaná ako neospravedlnené hodiny. Z priloženej prílohy a jej prekladu vyplýva, že toto vydala Leeds East Academy dňa 29.11.2021, adresovala ho zákonnému zástupcovi B. na adresu v Anglicku a uviedli, že s radosťou mu oznamujú, že jeho žiadosti o zápis B. H. do 10 triedy môžu vyhovieť, že zriadenec školy s ním, ako rodičom, dohodne stretnutie o zápise do školy a že táto výzva je vytvorená na základe informácií z jeho žiadosti. V ďalšom uvádzajú, že sa tešia na stretnutie v najbližších týždňoch a v prípade otázok má kontaktovať školu na uvedenom čísle. V správe zo dňa 25.10.2022 Základná škola Bystré uviedla, že B. H. mala v školskom roku 2021/202 vymeškaných 672 a v školskom roku 2022/2023 do 29.9.2022 107 neospravedlnených vyučovacích hodín. V prílohe predložili prehľad neospravedlnených hodín za mesiace september ( 107 ) a október ( 96 ) roku 2022. V charakteristike žiačky uviedli už skôr uvedené. Zo záznamov z pohovoru so zákonným zástupcom zo dňa 12.9.2022 vyplýva, ktoré osoby za školu sa ho zúčastnili. Z obsahu záznamov vyplýva, že obžalovaná osobne priniesla oficiálny preklad výzvy o kontaktovaní nastúpenia B. do školy v Anglicku, z ktorého jasne vyplýva, že ide len o výzvu o nastúpení a že tento dokument nie je potvrdením o nastúpení a návšteve žiačky školy v Anglicku. Obžalovaná bola opätovne poučená, že potrebuje dokladovať potvrdenie o návšteve o školy v Anglicku, v opačnom prípade budú hodiny B. vykazované ako neospravedlnené. Oznámenie o zanedbávaní školskej dochádzky zo dňa 27.9.2022 adresované obžalovanej bolo tejto podľa priloženej doručenky doručené dňa 29.9.2022. V oznámení bola obžalované opakovane upozornené, že ku dňu vyhotovenia oznámenia nedoložila dokument o potvrdení o nastúpení a návšteve žiačky – B. H. v škole v Anglicku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedol, že rodinu vedú v evidencii problémových od roku 2003. Poukázali za skutočnosti z vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 9C/32/2009. V ďalšom uviedli, že obžalovaná žije v spoločnej domácnosti s manželom K. A., že manželmi sú od XX.X.XXXX a z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa, I. A., nar. XX.XX.XXXX. Rodina býva v rodinnom dome spolu so širšou rodinou, k dispozícii majú dve izby s kuchyňou
a príslušenstvom, domácnosť je napojená na vodu a elektrinu, kúrenie je na tuhé palivo. K maloletej B. uviedli, že v čase podania správy bola žiačkou X. ročníka Základnej školy v Bystrom, vzdelávaná podľa individuálneho učebného plánu. Tiež uviedli, že dňa XX.X.XXXX porodila dcéru O., otcom ktorej je H. J., nar. XX.X.XXXX, s ktorým aj s dcérou odcestovala do Anglicka, kde H. J. spolu s rodičmi už dlhšiu dobu žije a pracuje. Obžalovaná má v odpise z registra trestov dva záznamy a to pod sp. zn. 2T/17/2021 Okresného súdu Vranov nad Topľou, v ktorom konaní bola trestným rozkazom zo dňa 29.6.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2021, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. f) Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu pri stanovení skúšobnej doby 12 mesiacov. Následne trestným rozkazom opäť Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.10.2021 bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého súd odložil pri stanovení skúšobnej doby 24 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2021. Uznesením zo dňa 12.1.2022 súd už odsúdenej A. A. postupom podľa § 50 ods. 3 Trestného zákona započítal do skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 1T/68/2021 už vykonanú skúšobnú dobu v trestnej veci sp. zn. 2T/17/2021 a to do 28.7.2021 do 20.11.2021 s tým, že sa predpokladá, že skúšobná doba vo veci sp. zn. 1T/68/2021 uplynie 28.7.2023. Vo veci sp. zn. 1T/68/2021 bola obžalovaná uznaná za vinnú na tom skutkovom základe, že spolu s K. A. ako zákonní rodičia mal. I. A., nar. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný rozvoj a vývoj svojich detí, v priebehu školského roka 2020/2021, teda od 1.9.2020 do 30.6.2021 sa riadne nestarali o jeho výchovu a nezabezpečili jeho riadnu dochádzku do školy, čo viedlo k tomu, že maloletý vymeškal 208 neospravedlnených vyučovacích hodín. Ostatne uvedené o skorších odsúdeniach obžalovanej je zrejmé aj z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 2T/17/2021 a 1T/68/2021. V evidencii priestupkov má obžalovaná len jeden záznam a to na úseku cestnej premávky, za nesplnenie povinnosti osoby sediacej na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom, za čo jej bola uložená v blokovom konaní pokuta 10 eur. Obec E. k osobe obžalovanej uviedla, že je prihlásená k trvalému pobytu na predmetnej adrese, že v obci nevlastní žiaden majetok a že v období od 1.12.2021 bola obec osobitným príjemcom na výplatu prídavku na dieťa z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky dieťaťa B. H.. Obžalovaná komisiou verejného poriadku prejednaná nebola a ani jej nebolo uložené žiadne opatrenie. Pripojili k správe predmetné rozhodnutie o určení obce za osobitného príjemcu na výplatu prídavku na dieťa. Z lustrácie v evidencii obyvateľov je zrejmé, že je matkou A. H., nar. XXXX, P. H., nar. XXXX, B. H. a I. A.. K výroku o vine súd uvádza. V zmysle uvedeného ustanovenia § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže sa dopustí, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý život alebo nemravný život a to závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas ( § 138 písm. b) Trestného zákona ). Nebezpečenstvo spustnutia znamená, že u osoby mladšej ako osemnásť rokov sa vytvára nebezpečenstvo, že nenadobudne návyky smerujúce živiť sa svojou poctivou prácou, dá sa na prostitúciu alebo jeho konanie smeruje k jej vykonávaniu, začína u neho návyk k drogám alebo k alkoholu, odmieta sa vzdelávať v základnej škole, pretože jej navštevovanie by mu bránilo bezcielne sa potulovať, páchať trestnú činnosť, predčasne sexuálne žiť a pod. Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom ( priamy úmysel ), alebo vedel,
že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ( nepriamy úmysel ). Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách a to na vedomostnej a vôľovej, pričom podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Z nedbanlivosti je trestný čin spáchaný, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí ( § 16 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ) alebo ak páchateľ nevedel, že môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol ( § 16 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ). Zo znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti ( uvedená alternatívna forma zavinenia ) sa musí vzťahovať nie k jednotlivým formám konania uvedeným pod písm. a) až e) tohto ustanovenia Trestného zákona, ale prakticky k následku vyplývajúcemu z týchto konaní. Ak by malo ísť o úmyselný trestný čin, musela by obžalovaná chcieť ( úmysel priamy ), aby sa jej dieťa dostalo do nebezpečenstva spustnutia - § 15 písm. a) Trestného zákona alebo by vedela ( úmysel nepriamy ), že do takéhoto nebezpečenstva svojim konaním svoje maloleté dieťa vydáva a pre prípad, že takéto nebezpečenstvo spôsobí, bola s tým uzrozumená ( § 15 písm. b) Trestného zákona ). Konkrétna forma zavinenia sa neurčuje len tým, že sa uvedie priamo v skutkovej vete ( obžaloby alebo rozsudku či trestného rozkazu ), preto ju súd ani do skutkovej vety neuviedol, ale táto musí vyplývať z miesta, času a spôsobu spáchania skutku, prípadne z iných skutočností. Na základe týchto údajov uvedených v skutkovej vete potom orgán činný v trestnom konaní alebo súd zisťujú rozumovú – vedomostnú a ovládaciu zložku konania páchateľa a až na základe tohto rozhodnú o príslušnej forme zavinenia - § 15, § 16 Trestného zákona. Takáto zistená forma zavinenia sa potom spravidla uvádza v tzv. právnej vete obžaloby, rozsudku či trestného rozkazu vzťahujúcej sa k použitej právnej kvalifikácii. Záver o úmyselnom spáchaní trestného činu pritom nemôže vychádzať ani z predchádzajúcej súdnej trestnosti páchateľa za rovnaký trestný čin, na čo súd poukazuje vzhľadom na zrejmé z vyššie uvedeného, keďže obžalovaná už bola za takéto konanie vo vzťahu k svojmu maloletému synovi I. A. trestne postihnutá, odsúdená a to v konaní pod sp. zn. 1T/68/2021. Berúc do úvahy potom všetky skutočnosti, tak ako vyplynuli z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede obžalovanej, ale aj svedka A. G. G., triedneho učiteľa maloletej B. ale aj z listinných dôkazov, no najmä z výpovede B. H., ktorá už dovŕšila plnoletosť, mal potom súd za to, že nie je preukázané úmyselné zavinenie zo strany obžalovanej a to ani vo forme priameho či nepriameho úmyslu. V kontexte už vyššie uvedené, pri priamom úmysle by musela obžalovaná chcieť, aby sa jej dieťa dostalo do nebezpečenstva spustnutia a pri nepriamom by musela vedieť, že do takéhoto nebezpečenstva svojim konaním svoje maloleté dieťa vydáva a pre prípad, že takéto nebezpečenstvo spôsobí, byť s tým uzrozumená. Súd mal ale za preukázané, že obžalovaná sa konania kladeného jej obžalobou za vinu dopustila, ale z nedbanlivosti, v nedbanlivostnej forme, vo forme vedomej nedbanlivosti, teda, že vedela, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, keď súd mal za preukázané, že obžalovaná mala vedomosť o povinnosti detí plniť povinnú školskú dochádzku, má aj ďalšie maloleté dieťa a bola za obdobné konanie aj odsúdená ako to už súd uviedol vyššie a bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí a to preto bez primeraných dôvodov, lebo napriek tomu, že vtedy maloletá dcéra B. ale aj rodinní príslušníci jej
partnera, s ktorými žili, aj žijú v spoločnej domácnosti jej tvrdili, že B. v Anglicku chodí do školy, no z pohovorov ale aj listín vykonaných a vyhotovených predmetnou základnou školou muselo byť obžalovanej zrejmé, že škola listiny predložené obžalovanou, poskytnuté tejto jej dcérou B., ako doklad o návšteve školy neakceptovala. Súd však bral do úvahy, že obžalovaná anglicky jazyk, v ktorom boli listiny vyhotovené, neovláda ani slovom ani písmom, preto bola presvedčená, že je v nich uvedené to, čo jej tvrdila dcéra a príbuzní jej partnera a teda, že B. školu navštevuje. Preložiť si ich dala a aj škole predložila až 12.9.2022, teda na začiatku nového školského roka, z ktorého prekladu už potom aj obžalovanej muselo byť zrejmé, že predmetná listina nie je doklad o návšteve školy, ale len výzva k nastúpeniu do školy, ako to napokon uviedla aj vo svojej výpovedi. Obžalovanej bolo kladené za vinu a bola uznaná vinnou z toho, že nezabezpečila riadnu dochádzku maloletej B. do základnej školy a tým ju vydala ako osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia. Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 – Ciele výchovy a vzdelávania ustanovuje pod písmenami a) až l) uvádza, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať vzdelanie podľa tohto zákona, získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológii, komunikácie v štátnom a cudzom jazyku, získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti, ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk, naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť, pripraviť sa na zodpovedný život a ďalšie. Súd len príkladmo niektoré uviedol, bez pochýb však, ak by boli naplnené u každého žiaka či dieťaťa, si dovolí tvrdiť, že by to bolo obrovským prínosom pre celú spoločnosť a štát. Zákon v § 19 pojednáva aj o povinnej školskej dochádzke, v ods. 1 o tom, že nikoho nemožno od jej plnenia oslobodiť a v ods. 2 o tom, že je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak zákon neustanovuje inak. Keď sa však vrátime v tomto kontexte naspäť k B. H., súd mal za preukázané, že obžalovaná nezabezpečila jej riadnu dochádzku do základnej školy, B. ju mala vykonávať do konca školského roka 2022/2023, teda do 30.6.2022, keďže XX. rokov dovŕšila dňa X.X.XXXX, pričom skutok bol časovo vymedzený len do 29.9.2022. B. prestala školu navštevovať a mala určený individuálny učebný plán v dôsledku tehotenstva, dcéru porodila dňa XX.X.XXXX a už dňa 30.10.2021 so súhlasom obžalovanej vycestovala so svojim partnerom do Anglicka, kde žije aj v súčasnej dobe. Mimo iného uviedla, že po celý čas, od narodenia, zabezpečuje starostlivosť svojej dcére, popísala podrobne aké sú v Anglicku podmienky tzv. statusu a to vrátane podmienok pre povinnú školskú dochádzku. Ja pravdou, že B. H. otehotnela ako maloletá, porodila krátko po dovŕšení XX. roku veku, no na druhej strane z vykonaného jej výsluchu obsahu aj priebehu, ktorý je zaznamenaný aj na zvukovom zázname, je podľa súdu namieste jednou konštatovať, že je to jedna mladá šikovná žena, žije v zahraničí, stará sa o dieťa a manžela, vyjadruje sa veľmi dobre slovensky, podľa jej vyjadrenia anglicky jazyk ovláda slovom a plánuje ďalšie štúdium v Anglicku. Tiež možno konštatovať, je že zorientovaná v základných životných situáciách ohľadom pobytu v Anglicku, podmienok na pobyt a preto možno podľa súdu konštatovať, že viacero z cieľov výchovy a vzdelávania, tak ako ich rozsiahlo uvádza školský zákon v § 4, bolo dosiahnutých a to aj napriek tomu, že B. H. nevykonala celú povinnú školskú dochádzku. Tieto skutočnosti súd uviedol jednak vo vzťahu k výroku o vine, ale prihliadal na ne samozrejme aj pri rozhodovaní o treste. K výroku o treste súd uvádza. Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na všetky ďalšie skutočnosti ako ich uvádza predmetné ustanovenie.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov. Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.
Obžalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až päť rokov. Je nepochybné, že obžalovaná sa skutku dopustila počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 1T/68/2021, v ktorom konaní bol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu pod sp. zn. 2T/17/2021 a takto skúšobná doba, berúc do úvahy právoplatnosti oboch rozhodnutí a započítanie skúšobnej doby pri uložení súhrnného trestu, plynula od 28.7.2021 do 28.7.2023. Súd však ohľadom právnej kvalifikácie skutku a formy zavinenia uzavrel, že obžalovaná sa konania dopustila z nedbanlivosti. Za trestný čin, z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú, je možné uložiť trest povinnej práce, keďže sa jedná o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, preto súd uložil tento druh trestu a to aj berúc do úvahy vyššie uvedené. Nárok na náhradu škody uplatnený nebol, preto súd nerozhodoval osobitným výrokom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.