Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/44/2023 8823010291 06. 06. 2025 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2025:8823010291.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna 2025 vo Vranove nad Topľou takto rozhodol: Obžalovaní: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom D. F. G. XXX, H. C. D. E., 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom I. G. XXXX/XX, C. D. E., sa uznávajú
za vinných, že
dňa 09. 11. 2022, v čase okolo 12:30 hod., obaja obžalovaní vošli cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu s popisným číslom č. XXX v obci J., okr. Vranov nad Topľou, kde následne k páchateľom pristúpila tam bývajúca F. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, okr. Vranov nad Topľou, ktorej povedali, že dolámu jej muža a táto ich viackrát a rázne vyzvala, nech odídu preč z ich domu, kde obžalovaní výzvy na opustenie rodinného domu nerešpektovali, zotrvali v ňom, poškodenej F. K. vulgárne vynadali, obžalovaný A. B. jej povedal, že on je boss a že ich má hostiť, ponúknuť ich alkoholom a napriek výzvam tejto poškodenej na opustenie domu odišli až po telefonáte s manželom F. K.; a to L. K.; od ktorého deň predtým dňa 08. 11. 2022 požadovali hotovosť 500,00 eur, ktoré ak im nevyplatí, tak vrazia do jeho domu v J., kde aj s rodinou býva a zbijú ich tam, teda spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvali, taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania – hrozbou bezprostredného násilia, čím spáchali spolupáchateľstvo prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona. Za to sa odsudzujú: 1/ Obžalovaný A. B.
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu obžalovanému 1/ A. B.; pretože trest uložený obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 22. 03. 2023, ktorým bol obžalovanému 1/ A. B. podľa § 189 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 od. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s tým, že mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. f), písm. j) Trestného zákona boli uložené aj povinnosti spočívajúce v povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenému L. K. a v povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve s tým, že podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákonu mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a obžalovanému 2/ A. B. zas bolo podľa § 189 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s tým, že mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. f), písm. j) Trestného zákona boli uložené aj povinnosti spočívajúce v povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenému L. K. a v povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. 2/ Obžalovaný A. B. Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu obžalovanému 2/ A. B.; pretože trest uložený obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 22. 03. 2023, ktorým bol obžalovanému 1/ A. B. podľa § 189 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 , § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 od. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s tým, že mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. f), písm. j) Trestného zákona boli uložené aj povinnosti spočívajúce v povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenému L. K. a v povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve s tým, že podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákonu mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a obžalovanému 2/ A. B. zas bolo podľa § 189 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1, § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s tým, že mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. f), písm. j) Trestného zákona boli uložené aj povinnosti spočívajúce v povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenému L. K. a v povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, považuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným 1/ A. B. a 2/ A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obaja títo obžalovaní vyhlásili, že sú vinní. Keďže obaja títo obžalovaní v prípravnom konaní odmietli vo veci vypovedať; tvrdiac, že aj za stíhaný skutok bol právoplatne odsúdení Okresným súdom Humenné; aplikujúca ustanovenie § 257 ods. 7 veta druhá Trestného poriadku; súd najprv zisťoval zmenu ich vlastného stanoviska k spáchanému skutku. Obaja títo obžalovaní zmenu svojho postoja na hlavnom pojednávaní odôvodnili tým, že sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde Humenné, v ktorom konaní bola schválená dohoda o vine a treste. Za rozhodujúce však súd považoval to vyjadrenie oboch obžalovaných, že sa domnievajú, že práve trest, ktorý im bol uložený v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné; by sa podľa ich názoru mal vzťahovať aj na trest, ktorý by im mohol byť uložený v prejednávanom prípade. Súd teda rozhodol, že vyhlásenie oboch obžalovaných o vine podľa ustanovenia § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijme. Súd len pripomína, že je vždy na úvahe súdu, či vyhlásenie obžalovaného o vine akceptuje, alebo neprijme; a to v závislosti od zisteného skutkového stavu v prípravnom konaní, dodržania procesných náležitostí v prípravnom konaní, ako aj od iných okolností prejednávaného prípadu. Na hlavnom pojednávaní bolo potom vykonané dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných; ktorí však odmietli vo veci vypovedať a k spáchaniu skutku sa len priznali a jeho spáchanie aj oľutovali a ktorých výpovede ešte z prípravného konania boli preto neskôr aj prečítané; výpoveďami poškodeného L. K., poškodenej F. K., ako aj svedkyne C. F.; prečítaním znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie
na obžalovaného 1/ A. B.; oboznámením listinných dôkazov uvedených v texte; a to vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Humenné s. zn. 3T/19/2023; na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný 1/ A. B. teda na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať a k spáchaniu skutku sa len priznal a jeho spáchanie aj oľutoval. Tento obžalovaný však vypovedal k okolnostiam týkajúcim sa samotného výroku o treste, ako aj k výroku o náhrade škody; a predovšetkým k výroku o ochrannom opatrení. K tomuto výroku teda tento obžalovaný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Humenné mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorého skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu už uplynula. Obžalovaný tiež pred súdom vysvetlil, že výkon jedného ochranného liečenia už ukončil s tým, že namiesto väzby bol prepustený na slobodu a bola mu uložená aj povinnosť dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov s tým, že táto uložená povinnosť už bola takisto ukončená. Avšak samotný výkon ochranného liečenia; ktoré mu bolo uložené rozhodnutím Okresného súdu Humenné a ktoré vykonával u MUDr. K.; mu malo byť na návrh tejto lekárky predĺžené. Tento obžalovaný síce navrhol tejto lekárke, aby podala na súd návrh na ukončenie ochranného liečenia, s čím však táto lekárka nesúhlasila. Obžalovaný vypovedal aj v prípravnom konaní, ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní aj oboznámená. Obžalovaný uviedol len to, že bol v minulosti viackrát prejednávaný pre priestupok a bol aj viackrát súdne trestaný. Tento obžalovaný tiež vypovedal, že bol v minulosti a aj naďalej je liečený v psychiatrickej ambulancii s tým, že užíva aj predpísané lieky. Z výpovede obžalovaného 2/ A. B.; ktorý vo veci takisto odmietol vypovedať a ktorý sa k spáchaniu skutku tiež priznal a jeho spáchanie aj oľutoval; k výroku o treste zas súd zistil, že tento obžalovaný podľa svojho vyjadrenia trestne stíhaný nebol a že bol odsúdený len nedávno Okresným súdom Humenné za trestný čin vydierania, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, na skúšobnú dobu takisto v trvaní troch rokov, ktorá skúšobná doba by mu mala ešte plynúť. K tomu, že z odpisu z registra trestov vyplývalo, že už bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, pričom bol odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody; sa zas tento obžalovaný vyjadril, že si už na to nepamätá a ani si nepamätá na to, za aké presne trestné činy bol súdne potrestaný. Pokiaľ išlo o jeho odsúdenie na podmienečný trest odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Humenné, k tomu sa tento obžalovaný zas vyjadril, že sa pravidelne dostavuje k probačnému a mediačnému úradníkovi tunajšieho súdu, ktorý nad ním vykonáva probačný dohľad. Vo vzťahu k uloženým povinnostiam zas tento obžalovaný uviedol, že v tomto trestnom konaní sa poškodenému L. K. ospravedlnil. K uloženej povinnosti týmto rozhodnutím Okresného súdu Humenné zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva; tento obžalovaný zas uviedol, že už je objednaný na nejaké sedenie k istej psychologičke vo Vranove nad Topľou. Najprv tento obžalovaný tvrdil, že nebol v minulosti priestupkovo postihnutý. Po poukázaní na to, že z Ústrednej evidencie priestupkov vyplývalo, že bol za priestupky postihnutý už trikrát; konkrétne dňa 18. 06. 2022 za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, dňa 05. 01. 2022 za porušenie zákazu vychádzania a predovšetkým dňa 25. 09. 2021 za vyhrážanie sa napadnutím M. N.; obžalovaný uviedol, že on žiadneho M. N. nepozná; pripustil však to, že mohol byť priestupkovo sankcionovaný za porušenie zákazu vychádzania, keď mohol ísť na nákup; avšak zas sa nevedel vyjadriť k svojmu poslednému priestupkovému postihnutiu v podobe ďalšieho neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa. K svojím osobným a majetkovým pomerom zas tento obžalovaný vypovedal, že žije s družkou, s ktorou má ešte dve maloleté deti vo veku troch a šiestich rokov; avšak, že celkovo s družkou má deväť detí, z toho dve z týchto detí sú hluchonemé a ďalšie deti sú buď plnoleté alebo staršie. Podľa udania tohto obžalovaného však jeho deti netrpia nijakými závažnejšími ochoreniami. Spoločný príjem tohto obžalovaného s jeho s družkou predstavujú sociálne dávky vo výške šesťsto eur až sedemsto eur s tým, že žiadne iné štátne sociálne príspevky nepoberajú. K svojmu zdravotnému stavu sa tento obžalovaný vyjadril, že má problém s jedným okom a takisto má vyskočené platničky; avšak že už žiadnymi ďalšími závažnými zdravotnými problémami netrpí. Tento obžalovaný však tvrdil, že poškodenému L. K., ako aj poškodenej F. K. sa ospravedlnil písomne listom. Tento obžalovaný pritom čiastočne potvrdil, že by sa mal naďalej podrobovať nejakej psychiatrickej liečbe; keďže má byť malátny; avšak kontroly už nemá absolvovať, ale má užívať nejaké lieky. Aj tento obžalovaný vypovedal aj v prípravnom konaní, ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní tiež prečítaná. Obžalovaný uviedol len to, že bol v minulosti viackrát prejednávaný pre priestupok a bol aj viackrát súdne trestaný. Naviac uviedol len to, že z výkonu väzby bol prepustený dňa 22. 03. 2023. Tiež
aj tento obžalovaný vypovedal, že bol v minulosti liečený v psychiatrickej ambulancii, ale na kontroly už nemá chodiť a len pravidelne užíva Neurol, ktorý mu predpisuje jeho všeobecný lekár pre dospelých. Z výpovede poškodeného L. K. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že s oboma obžalovanými sa mal poznať osobne a mal mať s nimi dobrý vzťah; pričom viac mal poznať obžalovaného 1/ A. B., pretože s jeho dcérou A. B. mal mať tento obžalovaný asi pred dvoma rokmi vzťah, ktorý trval asi jeden a pol roka. Tento vzťah k obom obžalovaným teda tento poškodený opísal tak, že s nimi občas zašiel na pivo. Poškodený K. pritom poprel, že by po spáchaní stíhaného skutku došlo k zmene jeho vzťahu k obom obžalovaným na nejaký nepriateľský alebo nenávistný vzťah. Bližšie sa tento poškodený vyjadril, že obžalovaný 1/ A. B. od neho požadoval 500,00 eur, ktoré mu tento poškodený aj prisľúbil. Obžalovaný 1/ A. B. teda prišiel pred obchod Merkury market v Humennom, kde bola privolaná polícia, ktorá zadržala ako tohto obžalovaného, tak aj obžalovaného 2/ A. B. a obidvaja obžalovaní boli za tento skutok aj právoplatne odsúdení. Podľa tvrdenia tohto poškodeného sa od uvedenej doby s oboma obžalovanými už nestretáva. Tento poškodený však zároveň dodal, že zo strany oboch obžalovaných došlo k zmene ich správania, keďže sa mu ospravedlnili; a to písomne; za stíhané konanie, keď vošli do jeho rodinného domu. Podľa udania tohto poškodeného sa mali obaja obžalovaní za svoje konanie telefonicky ospravedlniť aj jeho manželke, jeho manželka mala uvedené ospravedlnenie prijať a aj samotný tento poškodený mal prijať toto ospravedlnenie. K samotnému stíhanému skutku zo dňa 09. 11. 2022 sa tento poškodený nevedel bližšie vyjadriť, keďže bol vtedy v práci a doma bola jeho manželka. Tento poškodený teda vypovedal, že od svojej manželky sa dozvedel, že vtedy obaja obžalovaní prišli k nim domov, do rodinného domu v obci J. XXX. Poškodenému vtedy telefonovala jeho manželka, ktorá mu oznámila, že k nim domov prišli najprv obžalovaný 1/ A. B., a potom aj obžalovaný 2/ A. B.. Manželka tohto poškodeného mu mala vtedy povedať aj to, že títo obžalovaní ho u nich doma hľadali, či sa teda nachádza doma. Podľa tvrdenia tohto poškodeného mala jeho manželka oznámiť obom obžalovaným, že doma nie je a že je v práci. Keď teda poškodená F. K. zatelefonovala tomuto poškodenému, tak vtedy mal svojej manželke tento poškodený prikázať, aby ukončila s ním hovor a následne on zatelefonoval obžalovanému 1/ A. B. a vyzval ho, aby opustil jeho rodinný dom a aby prišli k nemu do Humenného, kde im odovzdal tých 500,00 eur; konkrétne obžalovanému 1/ A. B.. K samotnému skutku, ktorý sa udial v jeho domácnosti, sa však tento poškodený nevedel konkrétnejšie vyjadriť. Ku konkrétnemu správaniu sa oboch obžalovaných v jeho domácnosti sa však tento poškodený vyjadril, že obaja obžalovaní nenapadli a ani neznásilnili jeho manželku s tým, že mali prísť normálne dovnútra ich domu; a teda, že nevykopli vchodové dvere, čiže neprišli k nim domov na „drzovku;“ s tým, že priamo vo vnútri jeho príbytku ešte neboli, a zostali len na chodbe. Tento poškodený pritom potvrdil, že v jeho domácnosti sa nachádza ako tzv. veľká chodba, tak aj tzv. malá chodba; avšak tento poškodený už nevedel presne uviesť, v ktorej konkrétne z týchto dvoch chodieb sa nachádzali obžalovaní. V domácnosti tohto poškodeného mali teda podľa udania tohto poškodeného obaja títo obžalovaní normálne rozprávať a komunikovať; a on mal vtedy povedať svojej manželke do telefónu, nech zloží telefón, a potom sa mal s oboma týmito obžalovanými stretnúť v Humennom. Poškodený sa nevedel vyjadriť k tomu, kto ako prvý komu zatelefonoval; či teda on svojej manželke alebo poškodená F. K. jemu. Tento poškodený pritom tvrdil, že jeho manželka vtedy nemala strach a že jeho manželke sa obaja obžalovaní či len jeden z nich ani nevyhrážali. Poškodený L. K. nevedel pritom presne uviesť, či došlo zo strany obžalovaných k nejakým vulgárnym nadávkam alebo k vyžadovaniu niečoho, keďže mu to manželka nepovedala. Poškodená F. K. ho pritom informovala len o tom, že obžalovaný A. B. sa jej opýtal, či mu niečo nenaleje, avšak jeho manželka nemala tomuto obžalovanému vyhovieť. K samotnému odchodu oboch obžalovaných z jeho príbytku; podľa tvrdenia tohto poškodeného; malo dôjsť tak, že on zatelefonoval svojej manželke, ktorá mu oznámila, že majú návštevu a že ho obžalovaní hľadajú; ktorých obžalovaných mala jeho manželka aj poznať z videnia, aj keď si zas nebola istá, či sú to títo obžalovaní. Na to poškodený K. zatelefonoval obžalovanému A. B. a žiadal od oboch obžalovaných, aby prišli za ním do Humenného; na čo mali obaja títo obžalovaní odísť z jeho domu a prísť taxíkom do Humenného, kde im tento poškodený odovzdal sumu 500,00 eur, na čo boli obaja obžalovaní zadržaní políciou. Poškodený K. ešte dodal, že obaja obžalovaní sa v jeho rodinnom dome nezdržali dlho, možno dve minúty. Tento poškodený; keďže vtedy nebol doma; sa však nevedel vyjadriť k tomu, či jeho manželka vyzývala oboch obžalovaných alebo len jedného z nich na opustenie domácnosti. Tento poškodený však mal sám zatelefonovať obžalovanému 1/ A. B., a toho mal aj vyzvať, aby opustil jeho dom a prišiel do Humenného po peniaze. Svedkyňa C. F. podľa vyjadrenia tohto poškodeného v konaní pred súdom; sesternica jeho manželky; bola v čase spáchania skutku u nich doma na káve, s ktorou svedkyňou sa však tento poškodený ani neskôr nerozprával o tom, čo sa vtedy u nich doma stalo. Tomuto poškodenému ani neskôr jeho manželka nič nepovedala a ani on sám s ňou túto predmetnú udalosť
ani nerozoberal. Poškodený L. K. pritom pred súdom vysvetlil, že sa domnieval, že keď bolo ukončené trestné konanie vedené na Okresnom súde Humenné, že tým pádom bude ukončené aj predmetné trestné stíhanie. Tento poškodený pritom ešte ozrejmil, že pokiaľ by sa jemu aj niekto vyhrážal, že ho doláme; tak by sa nevyhrážal jeho manželke, ale jemu osobne. Tento poškodený pritom nevedel potvrdiť, či jeho manželka; podľa jej výpovede v prípravnom konaní; obžalovaných rázne a viackrát vyzývala, aby opustili ich domácnosť; keďže s manželkou sa o tom nerozprávali. Tento poškodený pritom súdu vysvetlil, že obaja obžalovaní skutok oľutovali, takisto sa im obom s manželkou aj písomne ospravedlnili a bol im aj rozhodnutím Okresného súdu Humenné uložený podmienečný trest odňatia slobody; pričom obom obžalovaným mala skúšobná doba tohto odsúdenia ešte plynúť. Po poukázaní na rozpor vo výpovedi tohto poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 18. 04. 2023, keď vypovedal, že pri samotnom skutku nebol doma prítomný; ale vedel o tom, že vtedy neublížili ani jeho manželke, a ani sesternici jeho manželky; pričom manželka mu mala oznámiť, že jej nadávali a boli vulgárni; a že dokonca jej obžalovaný 2/ A. B. povedal, že keď ho chytia, tak ho dobijú, zlomia mu sánku a podobne a že keď im neodovzdá peniaze, tak nebude môcť ani chodiť po Vranove nad Topľou; pričom na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti vôbec neuvádzal; tento poškodený uviedol, že mu jeho manželka presne do detailov nepovedala, čo jej vtedy presne obžalovaní povedali s tým, že on vypovedal na polícii pravdivo a že nebol ani nikým pri svojej výpovedi ovplyvňovaný. Tento poškodený ešte na záver potvrdil, že telefonát medzi ním a jeho manželkou sa uskutočnil ešte pred samotným príchodom obžalovaných do jeho domácnosti. Podľa výpovede poškodenej F. K. na hlavnom pojednávaní, dňa 09. 11. 2022, v čase asi okolo 12:00 hod. alebo 12:30 hod., táto sa nachádzala u seba doma s tým, že u nej bola ešte aj jej sesternica, svedkyňa C. F.. Táto poškodená vtedy počula, ako odrazu buchli dvere a keď vyšla na chodbu, tak tam vtedy zbadala dvoch mužov. Týchto mužov síce táto poškodená nepoznala, avšak spoznala obžalovaného 1/ A. B. z videnia. Títo obžalovaní sa tejto poškodenej začali pýtať na to, kde sa nachádza jej manžel, a potom jej začali nadávať, že „fuj,“ aká si škaredá. Poškodenému L. K. sa podľa udania tejto poškodenej vzápätí na to mali obaja títo obžalovaní začať vyhrážať tým, že mu „rozbijú hubu,“ že mu „dajú na piču;“ s tým, že na ďalšie vyhrážky na adresu svojho manžela si už táto poškodená nepamätala. Táto poškodená však dodala, že obaja obžalovaní mali záujem na tom, aby ich oboch pohostila a aby ich pustila do vnútra domu. Táto poškodená však súdu vysvetlila, že oboch obžalovaných z domu vytláčala preč, a aj im obom hovorila, aby odošli vonku. Táto poškodená si ešte spomenula aj na to, že obžalovaný 1/ A. B. sám seba oslovoval „Boss.“ Táto poškodená pritom potvrdila, že počas tohto skutku jej zatelefonoval jej manžel; teda poškodený L. K.; s ktorým sa rozprávala o tom, čo bude variť. Táto poškodená ešte vypovedala, že jej manžel jej vtedy povedal, aby oboch týchto mužov poslala na benzínovú pumpu v meste Humenné, na čo obaja títo muži odišli. Táto poškodená však nevedela jednoznačne uviesť, či manžel telefonoval jej osobne alebo niektorému z obžalovaných. Táto poškodená však zopakovala, že druhého z obžalovaných nepoznala. Táto poškodená ešte dodala, že obaja obžalovaní sa nachádzali na chodbe jej domu, s tým, že už boli skoro v kuchyni. Na jednom z obžalovaných; na tom, ktorého táto poškodená nepoznala; si poškodená K. tiež všimla, že mal poškodené oko. Táto poškodená aj pred súdom uviedla, že obžalovaný 1/ A. B. stále hovoril, že on je „Boss“ a že mu má dať pálenku na stôl, pretože sa chce hostiť. Neskôr mal tejto poškodenej jej manžel oznámiť, že obžalovaní od neho chceli peniaze v sume 400,00 eur; aj keď dôvod, pre ktorý obaja obžalovaní požadovali od jej manžela peniaze, nevedela táto poškodená uviesť a nevedela ani to, či jej manžel neskôr tieto peniaze obžalovaným aj naozaj odovzdal. Obžalovaní sa mali podľa vyjadrenia tejto poškodenej dostať do jej domu normálne tak, že si otvorili vchodové dvere, ktoré táto poškodená počas dňa neuzamkýnala. Táto poškodená tiež tvrdila, že neustále hovorila obom obžalovaným; možno aj desaťkrát; aby z jej domu odišli s tým, že ona bola v šoku; avšak, že títo obžalovaní ju neuposlúchli. Obaja obžalovaní mali opustiť jej domov až vtedy, keď im niekto zatelefonoval; aj keď táto poškodená nevedela uviesť, či manžel telefonoval jej alebo telefonoval priamo obžalovaným, ktorým mal jej manžel povedať, aby prišli na benzínovú pumu, na čo obaja títo obžalovaní odišli. Táto poškodená pritom potvrdila, že svedkyňa C. F. sa nachádzala v jej domácnosti v tom okamihu, keď táto poškodená vyzývala oboch týchto obžalovaných na opustenie jej bydliska; pretože táto svedkyňa si bola požičať peniaze na nákup dojčenského mlieka pre svoje mal. dieťa s tým, že táto svedkyňa oboch obžalovaných aj videla. Podľa výpovede tejto poškodenej jej mal neskôr poškodený L. K. povedať, že obžalovaných zadržali policajti, pretože ho vydierali; aj keď tejto poškodenej jej manžel neuviedol dôvod, pre ktorý ho mali obaja obžalovaní vydierať. Poškodená pritom súdu vysvetlila aj to, že vtedy bola v takom šoku, že sa z toho nevedela spamätať počas obdobia jedného mesiaca. Táto poškodená si pritom nespomenula na ďalšie konkrétne nadávky alebo vyhrážky, ktoré mali adresovať obaja obžalovaní; či už na jej adresu, alebo na adresu jej manžela, teda poškodeného
L. K.; s tým, že obžalovaný 2/ A. B. podľa vyjadrenia tejto poškodenej žiadne nadávky neuvádzal. Tento obžalovaný 2/ A. B. sa však mal podľa výpovede tejto poškodenej postaviť pred vchodové dvere jej domu a oprieť sa o nich oboma rukami; čo si táto poškodená vyložila tak, že tento obžalovaný chcel dosiahnuť, aby sa nikto nedostal von, a ani aby sa nikto nedostal dnu. Táto poškodená pritom svoje pocity opísala tak, že sa bála, mala stres a strach; aj keď sa výslovne nebála o svoj život, či o svoje zdravie. Obaja obžalovaní sa nemali pritom tejto poškodenej ničím konkrétne vyhrážať. Táto poškodená pritom potvrdila, že telefonovala so svojím manželom práve v tom momente, keď vošli obaja obžalovaní do jej domu; na čo manželovi povedala, že prišli nejakí chlapi a zložila telefón. Táto poškodená si však už nepamätala, že by sa obžalovaní vyhrážali jej manželovi tým, že mu „rozbijú sánku“ a že ho „celého dolámu“, ako vypovedala v prípravnom konaní dňa 10. 11. 2022. Táto poškodená sa pritom domnievala, že z obžalovaných bolo cítiť, že majú požité alkoholické nápoje. Celý incident podľa udania tejto poškodenej mal trvať približne päť minút až desať minút, počas čoho ich mala oboch táto poškodená asi desaťkrát vyzvať, aby opustili jej domácnosť. K osobe obžalovaného 1/ A. B. sa táto poškodená zas vyjadrila, že ho nepozná, len z videnia a že tento pochádza z obce D. F.. Táto poškodená si pritom nárok na náhradu škody neuplatnila. Z výpovede svedkyne C. F. v konaní pred súdom zas súd zistil, že dňa 09. 11. 2022 bola u svojej sesternici v nej v dome, teda u poškodenej F. K., keďže táto svedkyňa mala mal. dieťa, tak si k tejto poškodenej išla požičať peniaze na Sunar. Keď vtedy táto svedkyňa vošla do domu; konkrétne do jeho chodby; tak tam už stáli nejakí dvaja muži, ktorých táto svedkyňa nepoznala, ktorí sa mali hádať s poškodenou F. K., avšak poškodený L. K. podľa udania tejto svedkyne vtedy doma nebol. Obaja pre túto svedkyňu neznámi muži požadovali od poškodenej peniaze. Jeden z týchto pre svedkyňu neznámych mužov mal pritom od tejto poškodenej zisťovať, kde sa nachádza jej manžel s tým; že mu chce zlomiť sánku. Tento neznámy pán sa mal podľa vyjadrenia tejto svedkyne aj postaviť do dverí, a požadovať od poškodenej alkoholický nápoj s tým, že ináč ju nepustí. Na ďalšie okolnosti daného skutku si pritom táto svedkyňa už nepamätala, pričom ona týchto pánov ani nepoznala. Táto svedkyňa však uviedla, že obaja mali prísť do domu poškodenej na taxíku modrej farby; pretože, keď táto svedkyňa vošla do dvora, tak tam stál taký modrý taxík. Táto svedkyňa však zdôraznila, že od doby spáchania skutku uplynula doba dvoch rokov a teda si už na bližšie okolnosti daného skutku už nepamätala. Táto svedkyňa však zotrvala na svojom vyjadrení, že títo neznámi muži pýtali od poškodenej peniaze; avšak nevedela uviesť v akej sume a ani z akého dôvodu. Konkrétne poškodenej F. K. sa podľa vyjadrenia tejto svedkyne obaja títo neznámi muži nijakým spôsobom nevyhrážali; a vyhrážali sa len poškodenému L. K., že mu zlomia sánku. Táto svedkyňa však trvala na tom, že poškodená F. K. vyzývala týchto neznámych mužov na opustenie jej domova asi trikrát s tým, aby jej dali pokoj, pretože poškodený L. K. nie je doma. Túto poškodenú však títo neznámi muži nemali podľa vyjadrenia tejto svedkyne počúvnuť. Táto svedkyňa však nevedela uviesť ani dôvod, pre ktorý obaja títo muži aj neskôr odišli; pretože ona musela odísť, keďže mala malé dieťa v perinke s tým, že poškodená zostala doma. Neskôr mali tejto svedkyni oznámiť a aj jej ukázať, že išlo o obžalovaných A. B. a A. B.. Táto svedkyňa ešte doplnila, že jeden z týchto obžalovaných bol tak mierne opitý; avšak, že ten druhý nebol opitý a že najprv vykrikoval jeden, a potom vykrikoval druhý. Reakciu poškodenej na príchod oboch týchto obžalovaných táto svedkyňa opísala tak, že táto poškodená kričala, aby odišli preč, že poškodený L. K. nie je doma a mala sa aj pýtať oboch týchto obžalovaných na dôvod, pre ktorý prišli k nej do domu s tým, že oboch obžalovaných mala táto poškodená vyháňať z domu s plačom. Táto svedkyňa pritom súdu aj ozrejmila, že obaja obžalovaní prišli do domu poškodenej asi okolo 11.00 hod. a že celý incident trval asi pol hodinu. Táto svedkyňa si pritom nepamätala, či počas jej pobytu v domácnosti poškodenej táto poškodená niekomu telefonovala; teda napríklad na políciu či aj niektorému rodinnému príslušníkovi. Táto svedkyňa po tom, ako bola vyzvaná na odstránenie rozporu s jej výpoveďou v prípravnom konaní dňa 27.04.2023; kedy vypovedala, že ešte pred príchodom týchto mužov telefonovala poškodená F. K. s manželom L. K. a aj počas toho, ako boli obžalovaní v jej dome, tak mala jej sesternica do telefónu povedať manželovi, že prišli k nim dvaja muži, na čo táto poškodená zložila telefón; s poukazom na to, že takto vypovedala aj poškodená K., ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní; si na tieto okolnosti táto svedkyňa nepamätala, ale potvrdila, že v prípravnom konaní vypovedala pravdivo. Táto svedkyňa v konaní pred súdom taktiež trvala na tom, že obžalovaní sa ničím nevyhrážali ani poškodenému K. a ani poškodenej K.. Táto svedkyňa však v konaní pred súdom poprela, že by počas pobytu oboch obžalovaných v domácnosti poškodených, niekto z nich telefonoval, alebo niekomu z nich zazvonil mobilný telefón. Po poukázaní teda na ten rozpor, keď táto svedkyňa v prípravnom konaní dňa 27. 04. 2023 vypovedala; že jednému z nich zazvonil mobilný telefón, pričom táto svedkyňa aj vyrozumela, že telefonuje s poškodeným L. K.; pretože aj povedali jeho meno; a po ukončení hovoru s týmto poškodeným; obaja títo muži odišli preč s tým, že vonku už na nich čakal taxík,
s ktorým aj odišli preč; si na tieto okolnosti táto svedkyňa už nepamätala; avšak opätovne uviedla, že v prípravnom konaní mala vypovedať pravdivo. V súvislosti s ďalšou rozpornosťou vo výpovedi tejto svedkyne, keď táto svedkyňa v prípravnom konaní dňa 27. 04. 2023 vypovedala; že vtedy bola na káve u sesternice F. K. v dome č. XXX v obci J., pričom počas toho, ako s ňou sedela v kuchyni a rozprávali sa, do toho mal zatelefonovať tejto poškodenej jej manžel, s ktorým sa rozprávala, čo budú variť, keď príde domov; a v tom bolo počuť buchot dverí, ako keď niekto otvorí a prudko zatvorí dvere, načo vyšla poškodená F. K. na chodbu, pričom ešte stále telefonovala s manželom; tak vtedy mala táto svedkyňa vyjsť hneď za poškodenou a ostať stáť na chodbe; s tým, že svedkyňa aj videla, že do domu prišli dvaja muži, ktorí stáli na chodbe za dverami domu; avšak na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa zas uviedla, že do domu mala vojsť až vtedy, keď sa už títo dvaja muži tam nachádzali; táto svedkyňa znova potvrdila pravdivosť svojej výpovede v prípravnom konaní. K tomu táto svedkyňa ešte najviac doplnila, že bola na káve u sesternici, táto poškodená telefonovala s manželom a vtedy mali prísť títo dvaja muži. Táto svedkyňa však poprela, aby sa títo obžalovaní nejako vulgárne vyjadrovali na adresu poškodenej alebo poškodeného. Táto svedkyňa však trvala na tom, že obaja obžalovaní sa mali poškodenému L. K. vyhrážať tým, že mu zlomia sánku; ale to, že by sa mu vyhrážali aj tým, že ho zbijú; si už táto svedkyňa nepamätala. Svedkyňa sa však dodatočne rozpamätala na to, že jeden z týchto obžalovaných mal niečo s okom; nevedela však uviesť, s ktorým okom presne; avšak, ako keby mu to jedno oko utekalo. Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Porvažníka z odvetvia psychiatrie zabezpečeného ešte v rámci prípravného konania, na obžalovaného 1/ A. B., u tohto znalec zistil syndróm závislosti od alkoholu v III. vývojovom štádium, aktuálne v abstinujúcej remisii; ako aj Emočne nestabilnú poruchu osobnosti – impulzívny typ. Tieto poruchy boli u tohto obžalovaného prítomné aj v čase spáchania skutku, pričom syndróm závislosti od alkoholu bol v čase spáchania skutku v neabstinujúcej forme. Rozpoznávacie schopnosti boli u tohto obžalovaného podľa znalca zachované v plnom rozsahu, keďže tento obžalovaný ani nepopieral spáchanie žalovaného skutku. Ak znalec zobral do úvahy požitie alkoholu u tohto obžalovaného, v kombinácii s jeho povahovými črtami, v ktorých sú sklony k impulzivite; jeho ovládacie schopnosti tento znalec zhodnotil ako znížené nepodstatnou mierou, pričom alkohol tento obžalovaný požíval vedome a dobrovoľne, s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný mal pritom podľa názoru znalca chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode v triezvom stave by nemal byť podľa presvedčenia tohto znalca nebezpečný. Pokiaľ by však obžalovaný naďalej požíval alkoholické nápoje, tak by jeho pobyt na slobode mohol byť nebezpečný v tom zmysle, že by sa dopustil obdobného konania ako to, za ktoré je aktuálne trestne stíhaný. Keďže u tohto obžalovaného znalec zistil syndróm závislosti od alkoholu, ktorý sa v kombinácií s jeho povahovými črtami podieľal na nepodstatnom znížení jeho ovládacích schopností; preto by bolo vhodné zvážiť nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby. Pri štúdiu tohto spisu však tento znalec zistil, že tomuto obžalovanému už ochranné protialkoholické liečenie bolo uložené v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/19/2023; takže uloženie ďalšieho ochranného liečenia aj v tomto konaní sa tomuto znalcovi javilo ako neúčelné a skôr súdu navrhol, aby bol tomuto obžalovanému uložený zákaz požívania alkoholických nápojov. Obžalovaný netrpí podľa názoru tohto znalca žiadnou psychickou poruchou, pre ktorú by bolo dôvodné navrhovať mu uloženie ochranného psychiatrického liečenia. V prípravnom konaní boli pritom zabezpečené lekárska správa MUDr. Nálešníka; prepúšťacia správa z Psychiatrickej liečebne Nemocnice O.. P. L. K. vo K.; oznam Psychiatrickej ambulancie A. Q. o neevidovaní obžalovaného 1/ A. B. v ambulancii či aj mailový oznam A. K. o podrobovaní sa tohto obžalovaného ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou ako aj správa všeobecného lekára pre dospelých tohto obžalovaného A. K.. Boli tiež prečítané aj oznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou na oboch obžalovaných, vrátane potvrdení tohto úradu o poberaní dávok v hmotnej núdzi obžalovanými, ako aj o ich evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie s príslušnými rozhodnutiami. Aj Sociálna poisťovňa podala informácie k obom týmto obžalovaným. Obec D. F. vypracovala správu o povesti obžalovaného 1/ A. B. a Mesto Vranov nad Topľou zas podalo správu o povesti na obžalovaného 2/ A. B.. Boli prečítané aj priestupkové rozhodnutia týkajúce s oboch týchto obžalovaných. Tiež bol oboznámený aj rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/109/2015 ako aj rozsudky tunajšieho súdu, aj v spojení s príslušným uznesením Krajského súdu v Prešove; zas vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/11/2018 a sp. zn. 10T/100/2014. Zároveň bol už v prípravnom konaní zaistený aj Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023 zo dňa 22. 03. 2023.
Na hlavnom pojednávaní boli pritom oboznámené predovšetkým lustrácie na oboch obžalovaných vo všetkých príslušných evidenciách ako aj správy o povesti obce D. F., ako aj Mesta C. D. E. na oboch obžalovaných. V súdnom konaní bol pritom oboznámený pripojený spis Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný 1/ A. B., ako aj obžalovaný 2/ A. B. sa skutku dopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vinu oboch obžalovaných zo spáchania tohto žalovaného konania pritom preukazuje predovšetkým svedecká výpoveď poškodenej F. K.; podporne aj svedecká výpoveď svedkyne C. F., ktorá sa v danej domácnosti oboch poškodených v čase spáchania skutku takisto nachádzala; a nepriamo aj výpoveď poškodeného L. K., ktorý sa síce na mieste činu v rozhodenej dobe nezdržiaval, ale ktorý zas súdu vysvetlil udalosti, ktoré samotnému skutku predchádzali ako aj tie okolnosti, ktoré po tomto skutku zas nasledovali. Za účelom ozrejmenia celkového skutkového deja aj v predmetnej trestnej veci súd pritom vychádzal aj z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023, v ktorom trestnom konaní boli obaja títo obžalovaní právoplatne odsúdení za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Oboch obžalovaných teda zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodenej F. K., ktorá sa aj skutočne nachádzala vo svojom príbytku v čase spáchania činu. Je teda nepochybne zrejmé, že naraz v uvedený deň v čase okolo 12:00 hod. až 12:30 hod. obaja obžalovaní bez súhlasu tam sa aj reálne nachádzajúcej jednej majiteľky tohto domu; teda poškodenej F. K.; vošli síce cez neuzamknuté, ale zatvorené vchodové dvere vedúce do rodinného domu oboch poškodených, na chodbu tohto obydlia. Táto výpoveď poškodenej F. K. je pritom potvrdzovaná aj výpoveďou svedkyne C. F., ktorá sa takisto v čase spáchania činu zdržiavala v tomto obydlí obývanom oboma poškodenými. Táto poškodená na tento neoprávnený vstup týchto neželaných osôb; pričom táto poškodená sa v danom okamihu len domnievala, že by malo ísť práve o týchto dvoch obžalovaných s tým, že z obžalovaných poznala z videnia len obžalovaného 1/ A. B. a ktorý sám seba pri tomto skutku označoval za „Bossa;“ ihneď zareagovala tak, že týchto opakovane a neustále; podľa svojho udania minimálne desaťkrát; vyzývala na opustenie tohto príbytku. Obaja títo obžalovaní však takéto výzvy poškodenej F. K. nerešpektovali. Aj svedkyňa C. F. vypovedala, že poškodená F. K. od oboch týchto obžalovaných požadovala asi trikrát, aby opustili jej domácnosť. Táto poškodená dokonca tvrdila, že keď obaja títo obžalovaní neuposlúchli jej výzvu na opustenie domácnosti, tak týchto zo svojho príbytku vytláčala rukami von; čiže aj z takéhoto konania poškodenej F. K. museli obaja títo obžalovaní vydedukovať, že táto majiteľka tohto príbytku nemá záujem na tom, aby obaja obžalovaní naďalej zostali v jej obydlí. Od tejto poškodenej mal pritom konkrétne obžalovaný 1/ A. B. ešte požadovať aj to, aby ich ponúkla nejakým alkoholickým nápojom; z čoho teda možno usudzovať na to, že nielenže obaja títo obžalovaní nemali záujem odísť z tohto príbytku; ale práve naopak mali tam záujem nejakú chvíľu ešte zotrvať. Obaja títo obžalovaní ihneď po svojom príchode do tohto obydlia oboch týchto poškodených, tam prítomnej poškodenej F. K. aj oznámili, že hľadajú jej manžela L. K., keďže chceli tohto poškodeného fyzicky napadnúť. Táto poškodená si pritom už v štádiu súdneho konania nevedela presne spomenúť aj na to, či sa obaja obžalovaní jej manželovi vyhrážali konkrétne aj tým, že ho celého „dolámu“, ako aj tým, že mu „rozbijú sánku;“ ako táto poškodená vypovedala ešte v štádiu prípravného konania. V prípravnom konaní totiž táto poškodená uvádzala, že obaja obžalovaní sa jej manželovi vyhrážali tým, že mu „rozbijú piču“, „zlomia mu sánku“ ako aj tým, že ho „celého dolámu;“ pričom na hlavnom pojednávaní táto poškodená vypovedala len to, že obžalovaní chceli jej manželovi „rozbiť hubu,“ či sa mu mali vyhrážať tým, že „mu dajú na piču.“ Avšak svedkyňa C. F.; ktorá si pritom na mnohé okolnosti daného dňa už nepamätala; opakovane v konaní pred súdom uvádzala, že obaja obžalovaní sa mali poškodenej F. K. vyhrážať tým, že jej manželovi „ zlomia sánku.“ Táto poškodená však aj v konaní pred súdom jednoznačne zotrvala na tom, že obaja obžalovaní vstúpili do ich spoločného domova s poškodeným L. K. so zámerom fyzicky napadnúť jej manžela, ktorý sa však v danej dobe doma nenachádzal. Nemožno pritom opomenúť ani to, že obžalovaní sa síce priamo poškodenej F. K. ničím konkrétne nevyhrážali a ani ju nijakým spôsobom; hoc nezávažným; fyzicky nenapadli; ale mali sa voči nej dopustiť vulgárnosti ako ju aj urážať. Nie je pritom natoľko rozhodujúca ani tá skutočnosť, či obaja obžalovaní vstúpili do obydlia obývaného oboma týmito poškodenými cez neuzamknuté vchodové dvere; keďže za porušenie domovej slobody sa považuje akékoľvek nežiadúce vojdenie páchateľa do príbytku iného. Rozhodujúca je práve tá skutočnosť, že obžalovaný 2/ A. B. sa mal podľa výpovede poškodenej F. K., postaviť pred
vchod vedúci do obydlia oboch poškodených; čím chcel podľa mienky tejto poškodenej zabrániť tomu, aby niekto, či už vstúpil alebo aj niekto vyšiel z rodinného domu oboch týchto poškodených. Zároveň ako z výpovede poškodenej F. K., tak už aj z výpovede poškodeného L. K.; mal súd za nepochybne preukázané aj to, že obaja obžalovaní opustili spoločnú domácnosť oboch týchto poškodených až potom, ako poškodený L. K. zatelefonoval obžalovanému 1/ A. B., ktorému prikázal, aby ihneď obaja opustili jeho rodinný dom a zároveň im oznámil, že keď majú záujem o nimi požadovanú sumu 500,00 eur, tak majú za ním prísť do mesta Humenné. Súd pritom za nezávažný rozpor považoval to tvrdenie poškodenej F. K., ktorá naproti výpovedi poškodeného L. K. zas vypovedala, že obžalovaní mali od jej manžela požadovať sumu 400,00 eur. Poškodený L. K. mal teda vyzvať oboch týchto obžalovaných na to, aby sa za ním dostavili do mesta Humenné za účelom odovzdania im nimi požadovanej finančnej čiastky týmto poškodeným. Poškodený L. K. ešte najviac dodal, že keď za ním obaja títo obžalovaní v tento deň po svojom odchode z jeho domácnosti prišli, tak boli obaja títo obžalovaní ihneď zadržaní príslušníkmi PZ. Už len zo samotného opisu tejto udalosti je tak zrejmé, že obaja obžalovaní sa z tejto domácnosti odobrali až potom, ako im poškodený L. K. prisľúbil, že im odovzdá nimi požadovanú finančnú čiastku; a teda je dôvodné sa domnievať, že pokiaľ by im poškodený takýto prísľub nedal, tak by obaja obžalovaní z tejto domácnosti ani ihneď neodišli. Oboch obžalovaných zo spáchania skutku usvedčujú pritom nielen výpovede priamych svedkov; teda poškodenej F. K., ako aj svedkyne C. F.; či aj nepriamo svedecká výpoveď poškodeného L. K.; ale aj samotné vyhlásenia viny oboch obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku. Súd síce takého vyhlásenie viny oboch obžalovaných neprijal; obaja obžalovaní k samotnému skutku v konaní pred súdom odmietli vypovedať a ani v prípravnom konaní sa k nemu nevyjadrovali; avšak aj takéto samotné priznanie sa oboch obžalovaných k spáchaniu skutku ako aj ich prejavená ľútosť pritom jednoznačne preukazuje vinu oboch obžalovaných zo spáchania skutku; a to aj v kontexte so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi. Obaja obžalovaní pritom na svoju obranu uvádzali predovšetkým to, že aj za stíhané protiprávne konanie v predmetnej trestnej veci mali byť už právoplatne postihnutí Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023–517, zo dňa 22. 03. 2023, ktorým bola súdom schválená dohoda o vine a treste a ktorým rozsudkom bol obom týmto obžalovaným uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom v trvaní troch rokov, pričom skúšobná doba bola určená takisto na dobu troch rokov a ako súčasť probačného dohľadu im boli obom uložené primerané povinnosti a obmedzenia. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023 však pritom súd zistil, že obaja títo obžalovaní boli týmto súdnym rozhodnutím odsúdení nie za ich neoprávnený vstup do príbytku oboch poškodených dňa 09. 11. 2022; ale za konanie; ktoré vo svojej výpovedi v konaní pred súdom spomínal aj samotný poškodený L. K.; a ktoré malo teda spočívať v tom, že už dňa 08. 11. 2022 pod hrozbou vojdenia do domu poškodeného mali obaja obžalovaní vyžadovať od tohto poškodeného poskytnutie im sumy 500,00 eur; a že následne aj dňa 09. 11. 2022 obaja títo obžalovaní opätovne telefonicky vymáhali od tohto poškodeného sumu 500,00 eur, ktorú sumu im poškodený aj nakoniec odovzdal; tak ako to uvádzal aj v skorších fázach tohto trestného konania; pred budovou Merkury Market v meste Humenné. Je treba ešte zdôrazniť, že ani v opise skutku uvedenom vo výrokovej časti vyššie zmieneného Rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023–517, zo dňa 22. 03. 2023 nebolo výslovne uvedené; teda prípadne aj okrajovo; že by obaja obžalovaní aj neoprávnene vnikli do obydlia oboch poškodených dňa 09. 11. 2022, tak ako to je zas uvedené v skutkovej vete tohto vyhláseného rozsudku. V trestnom konaní síce platí základná zásada, že nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby; okrem uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov; ktorá zásada je vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 8 Trestného poriadku; avšak v prejednávanom prípade takáto situácia ani vôbec nenastala. Obaja obžalovaní boli za iné svoje protiprávne konanie súdne sankcionovaní v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/19/2023 a zas za iný ich skutok boli stíhaní v tomto konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/44/2023. Z takto zisteného skutkového stavu; vychádzajúc predovšetkým z výpovede poškodenej F. K., ako aj svedkyne C. F.; aj keď výpoveď tejto svedkyne v konaní pred súdom bola výrazne stručnejšia; mal súd za preukázané, že obaja títo obžalovaní neoprávnene vnikli do príbytku oboch týchto poškodených; a to bez povolenia tam sa aj reálne nachádzajúcej poškodenej F. K., ktorá ich aj opakovane; podľa jej vyjadrenia minimálne desaťkrát; vyzývala na opustenie tohto obydlia; pričom obžalovaní na takúto výzvu poškodenej nereagovali a teda ju nerešpektovali. Minimálne od tohto momentu si teda museli byť obaja títo obžalovaní vedomí toho, že ich prítomnosť v tejto spoločnej domácnosti oboch týchto poškodených
je nežiadúca a zároveň, že takýmto svojím konaním sa dopúšťajú nejakého trestného činu. Najviac; ako už bolo aj vyššie rozvedené; sa obaja obžalovaní mali tejto poškodenej aj vyhrážať; aj keď nie priamo osobne jej; voči ktorej sa však zas správali neúctivo až pohŕdavo; ale jej manželovi L. K. ublížením na zdraví; z čoho mala táto poškodená pociťovať obavu až strach, aj keď nie až takej intenzity, že by sa táto poškodená obávala o svoj či o cudzí život alebo zdravie. Na takomto závere súdu nič nemení ani výpoveď poškodeného L. K. prezentovaná v konaní pred súdom, ktorá sa vyznačovala značnou mierou zľahčovania až bagatelizovania konania oboch obžalovaných. V prvom rade je potrebné uviesť, že poškodený L. K. sa vo svojej domácnosti v čase spáchania skutku nezdržiaval, ale práve v okamihu vstupu oboch týchto obžalovaných do jeho príbytku, tento telefonicky komunikoval so svojou manželkou F. K., ktorá mu aj oznámila príchod oboch týchto obžalovaných. Keď mu teda takto poškodená F. K. telefonicky oznámila, že ho v ich domácnosti hľadajú obaja obžalovaní; tak vzápätí na to poškodený L. K. telefonicky kontaktoval obžalovaného 1/ A. B., prostredníctvom ktorých oboch obžalovaných tento poškodený vyzval na okamžité opustenie jeho domácnosti a takisto od oboch obžalovaných žiadal, aby sa za ním dostavili do mesta Humenné za účelom odovzdania im nimi požadovanej finančnej čiastky vo výške 500,00 eur. Nielen pritom z výpovede tohto poškodeného; ale aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023 mal súd pritom za preukázané aj to, že obaja obžalovaní už deň pred spáchaním tohto žalovaného konania; teda dňa 08. 11. 2022; telefonicky kontaktovali poškodeného L. K., od ktorého požadovali poskytnutie im sumy 500,00 eur; s tým, že pokiaľ im takúto nimi požadovanú sumu tento poškodený neodovzdá, tak, že obaja títo obžalovaní vtrhnú do jeho domácnosti. Nielen teda samotná poškodená F. K. priamo osobne, ale aj poškodený L. K. telefonicky; vyzývali oboch týchto obžalovaných na to, aby okamžite odišli z ich domácnosti. K samotnému priebehu žalovaného skutku sa však tento poškodený nevedel bližšie vyjadriť, pričom nejaké konkrétnosti týkajúce sa danej udalosti mu neskôr neposkytla ani jeho manželka. Poškodená F. K. mala pritom oznámiť svojmu manželovi po spáchaní skutku len to, že obžalovaní od nej požadovali, aby im ponúkla nejaký alkoholický nápoj; ktorej požiadavke konkrétne obžalovaného 1/ A. B. táto jeho manželka nevyhovela; ako aj to, že títo obžalovaní sa nemali priamo vyhrážať jeho manželke a ani jemu osobne; hoc prostredníctvom poškodenej F. K.. Tento poškodený však zas vypovedal, že obaja obžalovaní vošli do jeho príbytku „normálne“, že jeho manželku nenapadli a ani ju neznásilnili a takisto, že ani nevykopli vchodové dvere jeho obydlia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ by sa obaja títo obžalovaní alebo len jeden z nich dopustili takéhoto násilného konania; prípadne aj voči poškodenej F. K.; tak by sa takéto ich protiprávne konanie právne kvalifikovalo ako okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby u tohto posudzovaného trestného činu alebo aj ako iný trestný čin, spáchaný prípadne v súbehu s týmto trestným činom porušovania domovej slobody podľa 194 Trestného zákona. Je však potrebné ešte poznamenať, že trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona je častokrát len prostriedkom na spáchanie iného trestného činu. Neznamená to však zároveň, že keď nie je nejaký iný trestný čin v danom obydlí aj spáchaný; čiže páchateľ sa dopustí len neoprávneného vstupu či/alebo aj neoprávneného zotrvania v príbytku iného; že by za takéto protiprávne konanie spočívajúce v porušení domovej slobody iného nemal jeho páchateľ niesť trestno-právnu zodpovednosť za spáchaný trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona. V súvislosti s hodnotením výpovede tohto poškodeného však súd upriamuje pozornosť ešte aj na ten fakt, že ihneď po skutku podal tento poškodený aj trestné oznámenie; v ten istý deň; teda dňa 09. 11. 2022; aj vypovedal vo veci ako poškodený; pričom k tomu malo dôjsť ešte pred samotným vydaním uznesenia o vznesení obvinenia obom týmto obžalovaným zo dňa 20. 03. 2023; ale tento poškodený vypovedal ešte aj dňa 18. 04. 2023; teda už po oznámení vznesenia obvinenia obom obžalovaným; o ktorej výpovedi boli riadne upovedomení aj obaja obžalovaní ako aj ich zvolený obhajca, ktorí sa však uvedeného procesného úkonu nezúčastnili. Takéto výpovede poškodených podané ihneď po spáchaní skutku sú pritom autentické, obsahujú najviac informácií k danému skutku, nie sú pritom natoľko ani prípadne ovplyvnené inými okolnosťami, ktoré nastali až po spáchaní žalovaného konania. Súd preto pri hodnotení výpovedí poškodených, či svedkov, ako aj pri ustaľovaní skutkového deja musí veľakrát vychádzať z takýchto oznámení, či výpovedí poškodených, keďže častokrát sú výpovede poškodených, či aj svedkov v konaní pred súdom vykonávané aj s dlhším časovým odstupom od spáchania žalovaného konania. Práve pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 18. 04. 2023 tento poškodený aj výslovne uvádzal, že sa mu obaja títo obžalovaní vtedy vyhrážali tým, že ho zbijú ako aj tým, že mu dolámu sánku; teda, že sa mu obaja títo obžalovaní vyhrážali fyzickým ublížením na zdraví. Na základe vyššie uvedeného teda bolo možné vyvodiť ten právny záver, že obaja obžalovaní tým, že najprv neoprávnene vstúpili a neskôr aj bez povolenia tam sa nachádzajúcej poškodenej F. K. v tomto
príbytku oboch poškodených aj zotrvali; po objektívnej stránke naplnili všetky pojmové znaky základnej skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona. Zároveň sa obaja obžalovaní skutku dopustili aj s použitím hrozby bezprostredného násilia v podobe vyhrážok ublíženia na zdraví; nie síce adresovaných priamo tam prítomnej poškodenej F. K.; ale voči jej manželovi; teda voči poškodenému L. K.; čiže sa tohto konania dopustili závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. d) Trestného zákona; čím po objektívnej stránke obaja títo obžalovaní naplnili aj kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný 1/ A. B. ako aj obžalovaný 2/ A. B. stíhaný skutok spáchali po predchádzajúcej vzájomnej dohode; čiže skutok spáchali vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Subjektívnu stránku daného trestného činu obaja títo obžalovaní naplnili vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona; keďže obaja títo obžalovaní svojím neoprávneným vstupom ako aj svojím neoprávneným zotrvávaním v príbytku oboch týchto poškodených, chceli porušiť domovú slobodu oboch týchto poškodených. Obaja obžalovaní sa skutku dopustili ako trestne zodpovedné subjekty. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024). Obžalovaný 1/ A. B. je z miesta svojho trvalého bydliska; teda z Obce D. F.; hodnotený ako vzorný otec už troch dospelých detí, ale zároveň bolo touto obcou uvedené, že tento obžalovaný už v minulosti mal do činenia s orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný 2/ A. B. zas podľa správy Mesta C. D. E., sa mal dopustiť v dňoch 25. 04. 2021, dňa 15. 04. 2022, dňa 24. 04. 2022 a aj dňa 17. 11. 2023 priestupkov spočívajúcich v požívaní alkoholických nápojov na verejnosti, čo bolo riešené len dohovorom. Okrem týchto štyroch priestupkov mal tento obžalovaný v školskom roku 2022/2023 a 2023/2024 spáchať aj priestupky na úseku školskej samosprávy, za čo mu boli uložené pokuty. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ako aj z predložených rozkazoch o uložení sankcie za priestupok, zas súd zistil, že obžalovaný 1/ A. B. bol v minulosti len jedenkrát priestupkovo postihnutý za fyzické napadnutie inej osoby, za čo bol potrestaný len pokarhaním. Obžalovaný 2/ A. B. bol zas trikrát priestupkovo sankcionovaný; a to za fyzické napadnutie inej osoby, za porušenie zákazu vychádzania ako aj za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný 1/ A. B. už v minulosti až šestnásťkrát súdne trestaný; a to prevažne za násilnú trestnú činnosť, či aj za iné trestný činy v podobe napríklad trestných činov krádeže či trestného činu poškodzovania cudzej veci. Niektoré z týchto predchádzajúcich odsúdení tohto obžalovaného už boli pritom aj zahladené. Obžalovaný 2/ A. B. bol zas podľa odpisu z registra trestov už celkovo desaťkrát súdne trestaný. Tento obžalovaný; rovnako ako obžalovaný 1/ A. B. okrem až nižšie spomenutého rozhodnutia Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 22. 03. 2023; bol odsúdený za trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže, ako aj za trestný čin krádeže, či aj za trestný čin poškodzovania cudzej veci alebo aj za trestný čin výtržníctva a trestný čin ublíženia na zdraví. Všetky tieto predchádzajúce odsúdenia
tohto obžalovaného; opätovne okrem nižšie spomenutého rozhodnutia Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2023, zo dňa 22. 03. 2023; boli už pritom zahladené. Naposledy boli pritom obaja obžalovaní odsúdení Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023. Týmto Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023 boli obaja títo obžalovaní uznaní za vinných zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo bol obom obžalovaným uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého im bol obom podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tiež troch rokov. Zároveň obom týmto obžalovaným boli uložené aj primerané povinnosti spočívajúce jednak v povinnosti písomne sa ospravedlniť poškodenému L. K., ako aj v povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Najviac obžalovanému 1/ A. B. bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Z tohto pripojeného spisu Okresného spisu Humenné je zároveň zrejmé, že obaja obžalovaní boli vo výkone väzby od dňa 09. 11. 2022 a po schválení dohody o vine a treste medzi prokurátorom a oboma obžalovanými súdom a vyhlásením vyššie zmieneného rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22. 03.2023; boli obaja títo obžalovaní príkazom samosudcu tohto súdu z výkonu väzby ihneď prepustení na slobodu. Keďže obom obžalovaným bol teda uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom; vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 1 veta druhá Trestného zákona; skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia obom týmto obžalovaným má teda plynúť až do dňa 23. 03. 2026. Keďže súd v predmetnej trestnej veci vyhlásil rozsudok dňa 06. 06. 2025; je teda zrejmé, že obom obžalovaným táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom naďalej plynula. Nebol teda dôvodný argument obžalovaného 1/ A. B., že mu táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom už uplynula; aj keď zas obžalovaný 2/ A. B. jednoznačne potvrdil, že mu táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ešte naďalej plynie. Keďže stíhaný skutok bol spáchaný oboma obžalovanými dňa 09.11.2022; teda skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 3T19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023; s tým, že medzi vyhlásením týchto dvoch súdnych rozhodnutí nebolo ani vydané žiadne iné právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vo vzťahu hoc len k jednému z týchto dvoch obžalovaných; boli teda splnené všetky podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona; a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže jedným z týchto trestných činov, ktoré boli spáchané viacerými skutkami, bol aj zločin. U oboch obžalovaných súd vzhliadol ako poľahčujúcu okolnosť to, že sa k spáchaniu skutku priznali a jeho spáchanie aj úprimne oľutovali, podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Keďže obaja títo obžalovaní boli v minulosti opakovane súdne trestaní, nebolo možné obom týmto obžalovaným ani priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona v podobe vedenia riadneho spôsobu života. Ak by zas obom obžalovaným súd ukladal aj riadny súhrnný trest, tak v takomto prípade by bolo nevyhnutné v ich neprospech vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť spáchanie viacerých trestných činov podľa ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona. Zároveň boli síce obaja títo obžalovaní v minulosti aj opakovane súdne trestaní, tak ako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona; ale v prípade obžalovaného 2/ A. B. sú už všetky tieto odsúdenia zahladené; a u obžalovaného 1/ A. B. sú zas tieto odsúdenia za inú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, či spáchané v dávnejšej minulosti alebo tiež aj zahladené. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy Trestného zákona; ktorá bola pritom pre oboch týchto obžalovaných priaznivejšia; sa pritom podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťuje už len pomer a miera závažnosti týchto okolností, bez nejakej úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody; pokiaľ nejde o opätovné spáchanie zločinu alebo o opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Pri rozhodovaní súdu o uložení konkrétneho druhu ako aj výmery trestu súd musel zohľadniť viaceré podstatné faktory; vyznievajúce ako pozitívne, tak aj negatívne; vo vzťahu k obom týmto obžalovaným. V prospech oboch týchto obžalovaných súd zohľadnil to, že obaja obžalovaní sa k spáchaniu skutku priznali a jeho spáchanie aj úprimne oľutovali; aj keď až v štádiu súdneho konania. Poškodený L. K.; ako aj obžalovaný 2/ A. B.; zas pri svojej výpovedi v konaní pred súdom potvrdili, že sa obaja títo obžalovaní za spáchané konanie obom poškodeným ospravedlnili; pričom poškodený L. K. dokonca tvrdil, že jemu osobne sa ospravedlnili písomne a jeho manželke zas telefonicky s tým, že ako on, tak aj poškodená F. K. toto ospravedlnenie obžalovaných aj prijali. V prospech oboch týchto obžalovaných bolo nevyhnutné
zohľadniť ešte aj to, že aj keď sa tam prítomnej poškodenej F. K. vyhrážali obžalovaní ublížením na zdraví jej manželovi, teda poškodenému L. K.; priamo k vykonaniu nejakého násilia v tomto príbytku oboch týchto poškodených nedošlo. Z vykonaného dokazovania však zároveň vyplynulo, že obžalovanému 1/ A. B. mal ihneď po príchode oboch obžalovaných do domu poškodených, zatelefonovať poškodený L. K., ktorý ich mal oboch vyzvať na okamžitý odchod z jeho domácnosti ako aj na to, aby prišli za ním do mesta Humenné za účelom odovzdania im nimi požadovanej finančnej čiastky. Nie je teda možné vylúčiť ani tú možnosť, že obaja obžalovaní k nejakému fyzickému ataku voči tam prítomným osobám nepristúpili len z toho dôvodu, že poškodený L. K. nakoniec vyhovel požiadavke oboch týchto obžalovaných na odovzdanie im sumy 500,00 eur. Tieto skutočnosti tak bolo potrebné zohľadniť v prospech oboch týchto obžalovaných. Výrazne zas v neprospech oboch týchto obžalovaných vyznievalo to, že obaja títo obžalovaní už boli v minulosti aj opakovane; teda početne-krát; súdne potrestaní; aj keď viaceré z týchto odsúdení sú už zahladené, keďže zahladením odsúdenia sa nezahladzuje aj tá samotná skutočnosť, že obaja obžalovaní sa naozaj aj nejakého trestného činu dopustili. Súd musel pritom prihliadať ešte aj na to, že pri ukladaní súhrnného trestu, tento trest musí byť prísnejší ako trest uložený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému sa tento súhrnný trest ukladá. Týmto predchádzajúcim súdnym rozhodnutím bol pritom Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023, ktorým bol obom týmto obžalovaným uložený rovnaký trest; a to trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého im bol obom podmienečne odložený s probačným dohľadom na rovnakú skúšobnú dobu vo výmere troch rokov. Súd teda v tom prípade, ak by obom obžalovaným ukladal súhrnný trest odňatia slobody; tak by im musel uložiť trest odňatia slobody nad tri roky a zároveň, ak by obom obžalovaným znova ukladal trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom; tak by mal uložiť aj primerane dlhšiu skúšobnú dobu s probačným dohľadom; čiže vyššiu ako vo výmere troch rokov. Súd však dospel k tom záveru, že ako na nápravu oboch týchto obžalovaných, tak aj na ochranu spoločnosti; je už dostatočne postačujúci aj trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený s probačným dohľadom so skúšobnou dobou takisto v trvaní troch rokov, tak ako im bol obom uložený vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného súdu Humenné. Nebol pritom dôvodný ten argument obžalovaného 1/ A. B., že mu táto skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom už uplynula. Aj teda v dobe vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej trestnej veci dňa 06. 06. 2025, teda obom obžalovaným naďalej táto skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom plynula. V čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej platného Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024; ktorý zákon bol pre oboch týchto obžalovaných aj priaznivejší; pritom v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona bolo možné podmienečne odložiť s probačným dohľadom aj trest odňatia slobody prevyšujúci tri roky, ale neprevyšujúci štyri roky; ale súd sa domnieva, že obom týmto obžalovaným nie je potrebné uložiť nejaký prísnejší súhrnný trest, ako im bol obom uložený už predchádzajúcim súdnym rozhodnutím Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd; keďže trest uložený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím Okresného súdu Humenné považoval na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu oboch týchto obžalovaných, za postačujúci; od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona upustil. Poškodená F. K., ako aj poškodený L. K. si pritom v prípravnom konaní ako ani v konaní pred súdom nárok na náhradu škody neuplatnili. Súd k tomu ešte dodáva; ako už bolo aj vyššie uvedené; že poškodený L. K. tiež vypovedal, že obaja obžalovaní sa im obom poškodeným ospravedlnili; a to jemu osobne písomne a jeho manželke zas telefonicky. Z tohto dôvodu teda o nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodovať. Už len na záver súd dodáva, že obžalovanému 1/ A. B. súd už neuložil ochranné protialkoholické liečenie; vychádzajúc predovšetkým zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na tohto obžalovaného. Pri ukladaní súhrnného trestu sa pritom zrušuje totiž len výrok o treste, výrok o ochrannom opatrení je osobitným výrokom a ochranné liečenie súd uloží aj bez návrhu, ak sú na jeho uloženie splnené podmienky podľa § 289 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku. Teda ako v prípade zrušenia predchádzajúceho výroku o treste pri ukladaní súhrnného trestu, tak aj pri upustení od uloženia
súhrnného trestu; zostáva teda výrok o ochrannom opatrení v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí bezo zmeny. V prejednávanom prípade pritom tým, že súd upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže trest uložený Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/19/2023-517, zo dňa 22. 03. 2023, považoval súd na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný; zostal ako keby naďalej v platnosti výrok o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou obžalovanému 1/ A. B.. Je potrebné tiež poznamenať, že základnou podmienkou pri ukladaní ochranného liečenia je tá; podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Trestného zákona; že ochranné liečenie trvá, dokiaľ si to vyžaduje jeho účel, a o akejkoľvek zmene jeho formy, o prepustení z výkonu ochranného liečenia ako aj o jeho ukončení rozhoduje vždy súd. Aj samotný znalec MUDr. Porvažník vo svojom znaleckom posudku poukázal na to, že tomuto obžalovanému už bolo uložené ochranné liečenie vyššie zmieneným rozhodnutím Okresného súdu Humenné a teda sa mu javilo ako neúčelné znova mu uložiť aj v tomto trestnom konaní takéto ochranné liečenie; ale mu len navrhol, aby mu bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov. Z tohto pripojeného spisu Okresného súdu Humenné pritom súd zistil, že uznesením č. k. 3T/19/2023-553, zo dňa 04. 03. 2024, právoplatným dňa 15. 03. 2024, bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou tomuto obžalovanému už ukončené. Keďže znalec MUDr. Porvažník vo svojom znaleckom posudku výslovne nenavrhol nariadiť obžalovanému 1/ A. B. ochranné protialkoholické liečenia; súd pritom ani nepovažoval za potrebné rozhodnutie o tejto otázke vyhradiť verejnému zasadnutiu; súd preto tomuto obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie už neuložil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.