Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/64/2023 8823010449 12. 09. 2025 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2025:8823010449.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2025 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaný 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, okr. Vranov nad Topľou, invalidný dôchodca, uznáva
sa
za
vinného, že
období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023, vyjmúc obdobie od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022, keď bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v E., v obci D., okr. Vranov nad Topľou, s už právoplatne odsúdenou B. B., ako zákonný rodič maloletých detí F. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B., nar. XX. XX. XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich detí, úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojich maloletých detí F. B., A. B. a G. B. do Základnej školy D., okr. Vranov nad Topľou, tým, že so školou riadne nespolupracoval a nedostatočne vplýval na svoje deti, aby si riadne plnili školskú dochádzku, čím tento obžalovaný spôsobil, že jeho maloleté deti, a to F. B. vymeškala minimálne 250 neospravedlnených vyučovacích hodín, A. B. vymeškal minimálne 380 neospravedlnených vyučovacích hodín a G. B. vymeškal minimálne 382 neospravedlnených vyučovacích hodín teda vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, tým spáchal prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Za to mu súd ukladá: Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v nadväznosti na § 2 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, pri zistení prevahy dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024 a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.
Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 1 (jedného) roka a 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 Trestného zákona, povinnosť zabezpečovať počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom povinnú školskú dochádzku maloletej F. B., nar. XX. XX. XXXX a v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024 obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B.; ktorý vo veci po vydaní trestného rozkazu podal v zákonnej lehote odpor; urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Aj keď teda tento obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, a aj po zistení stanoviska prítomného prokurátora a obhajcu obžalovaného; súd vyhlásenie tohto obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, neprijal. Obžalovaný totiž v ňom podanom odpore predložil súdu lekárske správy, z obsahu ktorých súd zistil, že u tohto obžalovaného bude potrebné jednoznačne nariadiť znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na ustálenie toho, či tento obžalovaný bol v čase spáchania skutku príčetný; teda, či u neho boli zachované jeho rozpoznávacie ako aj ovládacie schopnosti alebo došlo k ich vymiznutiu či k nejakému zníženiu, a ak áno, tak v akom rozsahu. Na hlavnom pojednávaní bolo potom vykonané dokazovanie výsluchom tohto obžalovaného ako aj už právoplatne odsúdenej; v nasledujúcom štádiu súdneho konania teda v postavení; svedkyne B. B., oboznámením znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na tohto obžalovaného vypracovaného znalcom MUDr. Buričom, ktorý závery svojho znaleckého posudku prezentoval aj priamo na hlavnom pojednávaní, prečítaním aj výpovede opatrovníka týchto mal. detí E. H. z prípravného konania, ako aj prečítaním listinných dôkazov, tak ako je to uvedené nižšie v odôvodnení tohto rozsudku; na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z výpovede obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že jeho deti; konkrétne G., A., F. a I.; navštevovali Základnú školu v D. s tým, že triednym učiteľom syna I. a dcéry F. bol E. C., avšak meno triedneho učiteľa svojich synov A. a G. tento obžalovaný nevedel uviesť. Bližšie sa tento obžalovaný vyjadril k tomu, že jeho dcéra F. v uvedenom školskom roku 2022/2023 chodila do šiesteho ročníka a synovia G. a A. zas do siedmeho ročníka tejto školy. Uvedený obžalovaný však zdôraznil, že on odprevádzal svoje deti do školy; avšak v škole sa mal nachádzať nejaký únikový východ s tým, že v škole ani neuzamkýnali dvere a upratovačky boli v škole do 08:00 hod. Obžalovaný B. teda vysvetlil súdu, že svoje deti odprevadil k bráne, kde sa nachádzali strážnici; avšak keďže v škole boli dva vchody, jeho deti zo školy utekali a to aj napriek tomu, že tieto svoje deti vždy do školy odprevadil. O riadnom neplnení si povinnej školskej dochádzky svojich detí sa mal tento obžalovaný dozvedieť až vtedy, keď za ním prišiel triedny učiteľ detí F. a I., p. E. C. a tento mu oznámil, že jeho deti neboli v škole. K vykonaniu prípadne nejakých opatrení k tomu, aby jeho deti do školy riadne chodili po oznámení nedochádzky týchto detí triednym učiteľom; sa tento obžalovaný vyjadril tak, že on vždy odprevadil svoje deti do školy s tým, že v škole sa majú uzamkýnať vchodové dvere. Takisto mal tento obžalovaný svojím deťom prikázať, aby chodili do školy a tieto ho mali aj počúvnuť; ale aj napriek tomu jeho deti chodili do školy napríklad dva týždne a z toho asi nejaké dva dni vynechali. Obžalovaný pritom potvrdil aj to, že mu domov chodili nejaké upozornenia na nedbalú školskú dochádzku a aj to, že bol aj predvolaný na nejaký pohovor k triednemu učiteľovi alebo k riaditeľovi tejto školy s tým, že raz aj bol na pohovore u riaditeľa školy; u p. J. K.; aj keď tento obžalovaný si nepamätal, kedy presne to bolo. Tento obžalovaný pritom zotrval na tom, že po oznámení mu triednym učiteľom jeho detí, že jeho deti do školy nechodia; on vždy odprevádzal svoje deti do školy a vrátil sa k tomu, že triedny učiteľ jeho dcéry F. ho na neho nedochádzku jeho detí upozornil niekedy v polovici školského roka. Uvedený obžalovaný argumentoval aj tým, že
keď svoje deti odprevadil do školy; tak strážnici ich ako rodičov do školy nevpustili a pustili ich len po bránu. Uvedený obžalovaný ešte doplnil, že celkovo svojím deťom pomáhal, aby chodili do školy a aj im prikázal, aby chodili do školy, lebo ináč im bude ako rodičom týchto detí uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedený obžalovaný mal mať vedomosť aj o počte vymeškaných hodín svojich detí tak, že celkový počet týchto vymeškaných hodín bol v rozmedzí medzi dvesto až tristo hodín; jeho syn G. mal mať podľa udania tohto obžalovaného najviac vymeškaných hodín a najmenej zas mal mať jeho syn A.. Uvedený obžalovaný však potvrdil aj to, že jeho deti niekedy aj zostali doma, pretože boli choré s tým, že on aj osobne bol za učiteľom a oznámil mu, že deti sú choré: Tento obžalovaný vysvetlil aj to, že ho učiteľ informoval aj o tom, že rodič dieťaťa môže dieťa ospravedlniť najviac na päť dní v rámci školského roka a z tohto dôvodu preto obžalovaný svoje deti aj ospravedlňoval. Uvedený obžalovaný k tomu ešte dodal, že asi dvakrát bol aj u všeobecného lekára pre detí E. L. A.. Tento obžalovaný k tomu ešte doplnil, že on osobne u učiteľov svojich detí; keď mu učitelia týchto detí oznámili, že päť dní v školskom roku môže svoje deti ospravedlniť aj on; neúčasť svojich detí na školskom vyučovaní aj u týchto ich učiteľov ospravedlňoval. K svojim osobným a majetkovým pomerom sa tento obžalovaný vyjadril tak, že žije s manželkou; s už právoplatne odsúdenou B. B.; s ktorou majú spoločne päť detí a že s nim ešte žije A., G., I. a F. B.; s tým, že jeho nevlastná céra F. M. má byť už plnoletá a vydatá; aj keď aj synovia G. a A. sú už tiež plnoletí. Jeho príjem mal predstavovať invalidný dôchodok vo výške 469,00 eur a jeho manželka zas mala poberať opatrovateľský príspevok na jeho osobu vo výške 615,00 eur s tým, že inú štátnu sociálnu dávku už ako rodičia týchto detí nepoberajú; avšak okrem toho sú ešte príjemcami rodinných prídavkov už iba na dve deti v celkovej výške 120,00 eur. K svojmu zdravotnému stavu sa tento obžalovaný vyjadril tak, že má problémy s nohami, trpí aj psychickými ťažkosťami, z ktorého dôvodu aj užíva lieky. Pokiaľ išlo o jeho fyzický zdravotný stav, tak tento obžalovaný tvrdil, že absolvoval operáciu nohy; avšak on mal takto chodiť už od svojich dvanástich rokov. Uvedený obžalovaný takisto potvrdil, že bol celkovo už päťkrát hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; naposledy to malo byť vo februári roku 2025 do apríla roku 2025. Tento obžalovaný si však nepamätal presné obdobie, kedy bol hospitalizovaný v rozhodnom období školského roka 2022/2023; avšak pripustil to, že mohol byť hospitalizovaný aj počas obdobia od septembra roku 2022 do júna 2023 s tým, že väčšinou je hospitalizovaný po dobu jedného mesiaca. Svedkyňa B. ako manželka obžalovaného a zároveň už aj ako právoplatne odsúdená obžalovaná v tomto trestnom konaní; zas v konaní pred súdom potvrdila to, že ich spoločné deti s obžalovaným B. nechodili do školy. Táto svedkyňa k tomu ešte podotkla, že keď obžalovaný prišiel z nemocnice, tak ich ani nespoznal a že po príchode z nemocnice bol na tom obžalovaný ešte horšie. Táto svedkyňa pred súdom tiež vysvetlila, že ich deti zo školy utekali preto, lebo niekde v škole boli otvorené dvere. Táto svedkyňa však trvala na tom, že ona osobne svoje deti odprevádzala do školy; avšak, že obžalovaný B. deti ani nepoznal, nepoznal pritom ani svokru, či svokra. Z tohto dôvodu preto obaja títo pôvodne spoluobžalovaní opätovne išli do nemocnice, aby obžalovaného B. hospitalizovali; čo však odmietli. Z tohto dôvodu preto s týmto obžalovaným táto svedkyňa išla za lekárkou E. N., ktorá obžalovanému predpísala nejaké lieky, keďže ho teda v nemocnici už nechceli stále hospitalizovať. Táto svedkyňa pritom zopakovalo to, že obžalovaný vtedy svoje deti ani nepoznal; a to napriek tomu, že ich deti v tom čase mali už štrnásť či pätnásť rokov. Keď teda táto svedkyňa spoločne so svojím manželom; teda s obžalovaným B.; deťom povedali, aby išli do školy; tak tieto ich deti síce do školy išli; ale potom cez otvorené dvere deti zo školy utiekli. K tomu však táto svedkyňa ihneď podotkla, že jej manžel nevnímal presne, čo sa u nich deje a že jej manžel prežíval strach a obavy, čo s ním bude. Obžalovaný sa mal podľa udania tejto svedkyne po príchode príslušníkov PZ aj psychicky zrútiť. Na záver svojej výpovede táto svedkyňa zdôraznila, že preto, že ich deti mali vymeškané vyučovacie hodiny; absolvovali ich deti aj týždenný pobyt v tábore, ktorý aj museli absolvovať. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že jej manžel bol aj v školskom roku 2022/2023 hospitalizovaný, a to v psychiatrickej nemocnici; celkovo päťkrát; aj keď zas táto svedkyňa nevedela uviesť presné obdobie jeho pobytu v nemocnici v danom školskom roku; ale zas trvala na tom, že aj vtedy určite bol. Táto svedkyňa pritom pripustila, že to v rozhodnom období mohlo byť od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 s tým, že jej manžel je väčšinou hospitalizovaný dva či tri mesiace a že pokiaľ bol niekedy hospitalizovaný kratšie, tak to bolo kvôli tomu, že obžalovaný výslovne požiadal, aby bol prepustený z nemocnice do domáceho prostredia. Najprv vo veci vypracoval znalecký posudok znalec MUDr. Burič z odvetvia psychiatrie; až v súdnom konaní; vzhľadom na obžalovaným uvádzané tvrdenia v ním podanom odpore proti trestnému rozkazu, ku ktorému pritom predložil aj viaceré lekárske správy. V tomto znaleckom posudku uvedený znalec
uviedol, že obžalovaný trpel duševnou poruchou v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania, ktorá porucha je trvalá a tiež v minulosti; v krátkych časových obdobiach; bola u neho popisovaná aj duševná choroba v zmysle inej neorganickej psychotickej poruchy. Okrem týchto zistení bolo podľa vyjadrenia tohto znalca u tohto obžalovaného zaznamenané aj nadmerné užívanie; respektíve zneužívanie alkoholu - abúzus alkoholu, ktorý si navodil sám obžalovaný. V sledovanom časovom období podľa tohto znaleckého posudku v čase spáchania skutku od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023 tento obžalovaný trpel iba duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania, ktorá sa u neho potencovala nadmerným užívaním alkoholu v kombinácii s predpisovanými psychofarmakami, kvôli čomu bol tento obžalovaný aj hospitalizovaný od 18. 09. 2022 do dňa 22. 10. 2022 v Psychiatrickej nemocnici E.. Psychotické prejavy; t. j. prejavy duševnej choroby; však u obžalovaného neboli počas hospitalizácie objektívne popisované a rovnako neboli popisované ani v celom inkriminovanom období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023. K tomu ešte tento znalec dodal, že duševná porucha v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania je u tohto obžalovaného vrodená a trvalá. V tomto znaleckom posudku uvedený znalec však skonštatoval, že obžalovaný mohol v čase spáchania skutku rozpoznať protiprávnosť činu a bol spôsobilý aj svoje konanie ovládať. Rozpoznávacia schopnosť tohto obžalovaného bola v čase spáchania činu teda úplne zachovaná. Podľa názoru tohto znalca v znaleckom posudku ovládacia schopnosť obžalovaného bola v čase spáchania skutku vplyvom duševnej poruchy v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania v kombinácii s nadmerným užívaním alkoholu znížená iba čiastočne, nie podstatne, teda forenzne nevýznamne. Podľa tohto znaleckého posudku obžalovaný chápe zmysel a podstatu trestného konania, vrátane zmyslu prejednania jeho činu pred súdom a obžalovaný si mal aj uvedomovať závažnosť svojho protiprávneho konania, vzhľadom aj na obsah ním predložených lekárskych správ, ktoré tvorili súčasť ním podaného odporu proti trestnému rozkazu. Vzhľadom k samotnej osobnosti posudzovaného, ktorý má narušený hodnotový systém, ako aj nižší intelekt; by podľa názoru tohto znalca mala psychoterapia ako taká iba veľmi limitovaný význam. K tomu znalec v znaleckom posudku ešte doplnil, že posudzovaný v minulosti preukázateľne odmietal psychiatrickú liečbu, napriek tomu, že vedel, že sa má takejto liečbe podrobovať. V časovom období spáchania skutku od 22. 09. 2022 do 26. 06. 2023 však bol psychicky stav obžalovaného dobre zastabilizovaný na psychiatrickej liečbe s výnimkou jedného akútneho zhoršenia psychického stavu; teda dekompenzácie; ktorý si veľmi pravdepodobne navodil tento obžalovaný sám požitím alkoholu pri užívaní psychiatrických liekov a v dôsledku ktorého bol od 18. 09 2022 do 20. 10. 2022 (správne 22. 10. 2022) aj hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.. Podľa tohto znaleckého posudku pobyt obžalovaného v súčasnosti pre spoločnosť nie je nebezpečný a tento obžalovaný by potenciálne mohol byť nebezpečný iba v tom prípade, ak by znova začal požívať alkoholické nápoje. Na záver svojho znaleckého posudku tento znalec uviedol, že obžalovanému nie je potrebné uložiť žiadne ochranné psychiatrické liečenie, nakoľko vzhľadom k jeho osobnosti by takáto liečba nesplnila svoj spoločenský význam. Znalec MUDr. Burič pri svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že obžalovaný A. B. trpel v čase spáchania skutku duševnou poruchou v podobe ľahkého stupňa duševnej zaostalosti, čo predstavuje poruchu, ktorá je vrodená a trvalá. V inkriminovanej dobe; teda od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol vtedy hospitalizovaný presne v dobe od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 pre uvedenú duševnú poruchu, ako i pre prechodnú duševnú chorobu, tzv. inú neorganickú psychotickú poruchu; bola podľa názoru tohto znalca jeho rozpoznávacia schopnosť v čase spáchania skutku plne zachovaná; aj keď však rozumové schopnosti boli u posudzovaného síce od naradenia znížené, avšak v zásade dostatočné k posúdeniu miery spoločenskej nebezpečnosti svojho konania. Ovládacia schopnosť zas podľa vyjadrenia tohto znalca bola v čase spáchania skutku u tohto obžalovaného znížená forenzne nevýznamným spôsobom; teda čiastočne a nepodstatne; keďže sa jedná o osobnosť simplexnú, teda menej duševne rozvinutú, s nižším akademickým vzdelaním, tiež aj s prihliadnutím k skutočnosti, ktorá bola opakovane zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii a teda, že obžalovaný sa nepravidelne zúčastňoval psychiatrickej liečby v ambulantnej forme a okrem tejto skutočnosti, ktorá samozrejme zhoršovala fluktujúcim spôsobom, (raz lepšie, raz horšie); u neho bolo zistené aj nadmerné užívanie alkoholu, ktoré však podľa názoru tohto znalca nemalo charakter vlastnej závislosti, išlo o tzv. symptomatický abúzus, to znamená nárazové alebo príležitostné užívanie alkoholu, ktoré alkoholické nápoje obžalovaný užíval v súvislosti s psychiatrickou liečbou. V dôsledku uvedených skutočností došlo u obžalovaného k potencovaniu; resp. k zhoršeniu psychického stavu, keďže posudzovaný opakovane užíval alkohol aj v kombinácii s psychiatrickými liekmi, ktoré užíval. S prihliadnutím na všetky týmto znalcom vymenované zistenia,
tento znalec zhodnotil ovládaciu schopnosť obžalovaného síce ako zníženú, ale nepodstatne. Tento znalec k tomu ešte podotkol, že išlo o pomerne dlhý časový úsek a ten stav nebol v jednotlivých časových úsekoch rovnaký, ale v istých obdobiach bol horší a v istých obdobiach zas lepší s tým, že zdravotný stav obžalovaného by sa nezhoršoval, ak by dokázal dlhodobejšie abstinovať a ak by dodržiaval liečebný režim, bol by tento problém podstatne menší a to aj v zmysle nejakého agresívneho správania sa voči manželke. Znalec sa tiež k zistenej neorganickej psychotickej poruche u tohto obžalovaného vyjadril tak, že už zo samotného názvu tejto poruchy je zrejmé, že táto prechodná duševná choroba; iná neorganická psychotická porucha; je porucha, ktorá je zväčša prechodná a stanovuje sa pacientom vtedy, ak klinický obraz pacienta nie je jednoznačný, pričom sa musí vylúčiť závažné duševné ochorenie v zmysle schizofrénie alebo inej organickej psychotickej poruchy, čo v jeho prípade bolo spoľahlivo vylúčené. V uvedenom časovom období podľa vyjadrenia tohto znalca došlo k hospitalizácii obžalovaného, pričom mu bola nasadená aj antipsychotická liečba, lieky na ukľudnenie a lieky na potlačenie psychotických príznakov. Po preštudovaní psychiatrickej dokumentácie tohto obžalovaného tento znalec dospel k tom záveru, že psychotické prejavy v jednotlivých dekurzoch neboli zaznamenané a jeho názor znalca v tejto veci bol taký, že sa skôr jednalo o psychotické dekompenzácie, čiže krátkodobé psychotické epizódy, ktoré zväčša aj liečbou alebo aj spontánne vymiznú. Tento znalec pritom tiež pripustil, že v prípade hospitalizácie vo vyššie uvedenom období od 18.09.2022 do 22.10. 2022 mohlo dôjsť k nejakému podstatnému zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného; ale tento časový úsek nemožno vyňať z celého časového obdobia; a teda sa tento znalec priklonil skôr k tomu, že u obžalovaného nedošlo k nejakému podstatnému zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností v celom období. Znalec E. O. pritom poukázal aj na samotnú prepúšťaciu správu z danej hospitalizácie, kde aj z laického pohľadu malo byť zrejmé, že tam chýbajú akékoľvek psychotické prejavy alebo zmienka o nich; s tým, že v závere tejto správy je aj uvedené, že ku koncu pobytu bol obžalovaný pokojný, podrobivý a nebola u neho ani manifestná psychotická symptomatika. Znalec tiež poukázal na to, že u obžalovaného nebola vtedy vykonaná ani dychová skúška pre nespoluprácu obžalovaného a teda nie je ani zrejmé, či všetky tieto popísané prejavy neboli iba prejavmi jednoduchej opitosti a či to bolo vôbec dôvodom na jeho hospitalizáciu. Tento znalec takisto trval na tom, že pobyt tohto obžalovaného na slobode v súvislosti s duševnou poruchou nie je nebezpečný. V súvislosti s možnosťou uloženia ochranného psychiatrického liečenia tomuto obžalovanému sa znalec MUDr. Burič vyjadril tak, že osobnosť obžalovaného je veľmi simplexne štrukturovaná, je veľmi jednoduchá, emočne a rozumovo nedostatočným spôsobom rozvinutá k tomu, aby sa mohla vykonať psychoterapeutická intervencia alebo nejaká efektívna účinná psychoterapia ako taká a z týchto dôvodov preto uloženie ochrannej psychiatrickej liečby u tohto obžalovaného podľa názoru tohto znalca nie je z psychiatrického hľadiska účelné. Takisto tento znalec ani ochranné protialkoholické liečenie u probanda nepovažoval z forenzne psychiatrického hľadiska za indikované, nakoľko u neho tento znalec nezistil syndróm závislosti od alkoholu. Keďže však tento znalec tomuto obžalovanému nenavrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie, tento znalec odporúčal súdu tomuto obžalovanému uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, čo tento znalec považoval za jedno z rozhodujúcich opatrení, aj s prihliadnutím na zdravý duševný vývoj maloletých detí. Ďalej sa tento znalec vyjadril, že u posudzovaného bola počas hospitalizácie nasadená antipsychotická liečba, t. j. lieky na ukľudnenie a potlačenie psychotických prejavov, pričom zo strany manželky boli uvádzané aj agresívne prejavy. Tento znalec však trval na tom, že samotné lieky nemôžu stav v podobe nespoznávania najbližších rodinných príslušníkov pacientom vyvolať alebo spôsobiť a navyše v objektívnom psychiatrickom náleze zo dňa 21. 11. 2022 ošetrujúca lekárka uviedla, že aktuálne žiadne psychotické prejavy ani nepozoruje; teda pacient bol bez fluoridnej psychotickej symptomatiky, s tým, že anamnesticky bolo zaznamenané, že podľa vyjadrenia manželky tam mohli byť nejaké zrakové halucinácie. K tomu, či obžalovaný sa v čase spáchania skutku v takom širokom časovom období mohol vedieť postarať o svoje maloleté deti, sa znalec zas vyjadril; že podľa nálezu zo dňa 05. 04. 2024; čiže išlo o správu po danom období; je stav obžalovaného naozaj ťažko farmakologicky ovplyvniteľný a to z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je ten, že proband dosť výrazným spôsobom nadužíval alkohol, čiže nie je možné logicky očakávať od toho, ktorý užíva alkohol s psychiatrickými liekmi, že jeho stav bude dlhodobo a pravidelne stabilizovaný. Ďalej tento znalec aj zdôraznil, že pokiaľ bude obžalovaný pokračovať v takomto depravačnom trende, tak to vyústi do toho, že bude musieť byť umiestnený v sociálnom zariadení alebo sa to bude riešiť cestou občianskeho –právneho konania, pretože ak obžalovaný bude naďalej užívať alkohol a neužívať predpísanú liečbu, nebude chodiť na pravidelné psychiatrické kontroly; tak nemožno od neho očakávať, že by sa dokázal postarať o maloleté dieťa, keď sa nebude evidentne vedieť postarať ani sám o seba. Navyše k tomu znalec ešte podotkol, že pokiaľ ten konzum alkoholu bude u obžalovaného naďalej pokračovať v takej miere ako doposiaľ; tak
sa môžu u neho skôr vyvinúť komplikácie; a to v zmysle trvalého organického poškodenia mozgu na báze abúzu alkoholu, pričom tento stav bude absolútne trvalý a nezvratný. Opatrovník maloletých detí E. H. v prípravnom konaní uviedol, že k stíhanému skutku sa nevie bližšie vyjadriť a ani ku konkrétnym pomerom v rodine oboch obžalovaných. Tento opatrovník maloletých detí ďalej poukázal len na doposiaľ zabezpečené listinné dôkazy a viac sa k danej veci už nevyjadroval. V prípravnom konaní boli pritom zabezpečené záznamy o podaní vysvetlenia triednymi učiteľkami daných mal. detí; p. E. G. a E. K.; správa Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou na všetky tri maloleté deti; správa Obce D. týkajúca sa dochádzky mal. F. B. a mal. A. B., aj so zoznamom dochádzky žiakov vedených v evidencii záškolákov za jednotlivé mesiace; správa Základnej školy D. na mal. F. B. ako aj správa tejto základnej školy obsahujúca aj charakteristiku jednotlivých ich žiakov; teda mal. F., I., A. a G. B.; zápisy z pohovoru s triednym učiteľom, oznámenia o udelení výchovných opatrení za nedbalú školskú dochádzku a hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka v škole v prípade F. B.; charakteristika žiaka v prípade mal. A. B., hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka a oznámenia o udelení výchovných opatrení či aj zápis z pohovoru triedneho učiteľa so zákonným zástupcom v prípade mal. syna obžalovaného A. B.; charakteristika žiaka mal. G. B., hlásenia triedneho učiteľa o neospravedlnenej neprítomnosti žiaka, oznámenia o udelení výchovných opatrení za nedbalú školskú dochádzku a zápisy z pohovoru triedneho učiteľa so zákonným zástupcom týkajúce sa mal. G. B.; ako aj záznamy o predvolaní na pohovory s triednym učiteľom v prípade mal. A. B. a mal. G. B.; rodné listy všetkých troch maloletých detí, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou aj na obžalovaného, vrátane potvrdení o poberaní rôznych štátnych sociálnych dávok, ale aj správa tohto štátneho orgánu na samotné tieto mal. deti; správa Sociálnej poisťovne, vrátane rozhodnutia tejto Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2023 o výške invalidného dôchodku obžalovaného či aj správa Obce D. o povesti obžalovaného, ako aj výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ako aj odpis z registra trestov na tohto obžalovaného. V súdnom konaní zas boli oboznámené viaceré lustrácie na tohto obžalovaného v rôznych evidenciách ako aj správa Obce D. s menami zamestnancov strážnej služby na Základnej škole D.. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný B. nezabezpečoval pravidelnú a riadnu dochádzku svojich maloletých detí uvedených v skutkovej vete rozsudku do školy; čo jednoznačne preukazuje ako jeho samotná výpoveď, tak aj výpoveď už právoplatne odsúdenej jeho manželky B.; a ako to potvrdili aj vyjadrenia triednej učiteľky mal. F. B. a triednej učiteľky mal. A. B. a G. B.. Samotný počet neospravedlnených vyučovacích hodín u týchto žiakov zas dokazoval dokument Základnej školy v D. označený ako „Dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov;“ a to, že obžalovaný si túto svoju povinnosť rodiča zabezpečovať riadnu dochádzku svojich mal. detí do školy neplnil ani po tomu, čo bol na to zo strany tejto školy upozorňovaný; zas preukazujú predovšetkým početné listinné dôkazy dokazujúce teda to, že obžalovaný bol upovedomený školou o absencii svojich detí na vyučovacom procese a aj vyzývaný na zjednanie nápravy; ktorý obžalovaný sa pritom ani raz nemal zúčastniť pohovoru; či už s triednym učiteľom svojich detí alebo prípadne aj s riaditeľom Základnej školy v D.. Súd pritom nemal za dostatočne osvedčené ani to, že by tento obžalovaný nejakým relevantným spôsobom neskôr zabezpečil riadnu dochádzku týchto posudzovaných maloletých detí do školy. Trestná zodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok nebola pritom nijakým spôsobom ani spochybnená vykonaným znaleckým dokazovaním z príslušného odvetvia psychiatrie. Pri posudzovaní zodpovednosti obžalovaného za spáchaný skutok; vzhľadom na obsah lekárskych správ predložených týmto obžalovaným k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu a ktorý obžalovaný aj priamo vo svojom podanom odpore uviedol, že jeho psychický; ale aj fyzický stav; je dlhodobo nepriaznivý, pre ktorý stav nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať všestranný vývoj a rozvoj svojich detí a zabezpečiť to, aby si tieto jeho deti riadne plnili svoju povinnú školskú dochádzku; súd musel vykonať znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie na účel posúdenia rozpoznávacích a ovládacích schopností tohto obžalovaného; teda jednoznačne ozrejmiť, či tieto dve zložky príčetnosti boli u tohto obžalovaného zachované v plnom rozsahu alebo či prípadne boli v dôsledku nejakej duševnej poruchy či choroby znížené, a ak boli naozaj znížené, či išlo teda o zníženie nepodstatné alebo významné. Znalec MUDr. Burič vo svojom znaleckom posudku; ktorého závery
podrobnejšie prezentoval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; u tohto obžalovaného zistil len ľahký stupeň duševnej zaostalosti s poruchami správania s tým, že v istých krátkych časových obdobiach bola u neho diagnostikovaná aj iná neorganická psychotická porucha a zároveň u neho bolo zistené ešte aj nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Znalec už vo svojom podanom znaleckom posudku; na čom zotrval aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní; však zdôraznil, že počas posudzovaného školského roku 2022/2023 u obžalovaného ustálil len psychickú poruchu v zmysle ľahkého stupňa duševnej zaostalosti s poruchami správania sa. Táto duševná porucha u obžalovaného však podľa znaleckého záveru tohto znalca nemala žiaden alebo len nepatrný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti; pričom tento znalec konkrétne vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že rozpoznávacie schopnosti tohto obžalovaného boli v plnom rozsahu zachované a že zas jeho ovládacie schopnosti; ale aj v kombinácií s nadmerným užívaním alkoholických nápojov; boli síce znížené, ale iba čiastočne, teda nepodstatne. V konaní pred súdom sa tento znalec vyjadroval aj k prognóze vývoja tohto obžalovaného, ktorú vyhodnotil ako nepriaznivú v tom prípade, ak sa obžalovaný nevyvaruje požívaniu alkoholických nápojov spolu s užívaním predpísaných psychiatrických liekov. Tento znalec však v zásade neuzavrel, že by tento obžalovaný; s poukazom na lekársku správu zo dňa 05. 04.2 024; nevedel poskytnúť potrebnú opateru svojim mal. deťom. Vzhľadom na takéto závery znaleckého dokazovania z daného odboru a odvetvia teda súd nemal pochybnosti o tom, že tento obžalovaný mal v plnom rozsahu zachované obidve tieto zložky príčetnosti a teda, že jeho trestná zodpovednosť za spáchaný skutok nie je v dôsledku vymiznutia týchto ovládacích; či, alebo aj rozpoznávacích schopností; vylúčená. V ďalšej časti súdneho konania sa teda súd zameral na to, či sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako sa mu to kládlo podanou obžalobou za vinu. Obžalovaného zo samotného spáchania skutku usvedčujú predovšetkým záznamy o podaní vysvetlení triednymi učiteľkami jeho detí; a to jednak triednej učiteľky žiačky F. B., p. E. J. G., tak aj triednej učiteľky žiakov A. B. a G. B., p. E. K.; ktoré učiteľky jednoznačne deklarovali to, že tieto tri maloleté deti obžalovaného do školy riadne nechodili a mali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín ako tieto triedne učiteľky uviedli v nimi podaných charakteristikách či v správach na tieto maloleté deti. Skutočnosť, že všetky tieto tri maloleté deti sú výchovné zvládnuteľné pritom preukazovali aj správy Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou. Obžalovaný bol pri tom aj oboznámený s tým, že jeho deti školu riadne nenavštevujú príslušnou Základnou školou v D.. Najviac tento obžalovaný bol aj opakovane predvolávaný na pohovor; či už k triednemu učiteľovi toho–ktorého mal. dieťaťa alebo aj na pohovory k riaditeľovi školy; ktorého meno riaditeľa vedel síce tento obžalovaný uviesť a teda, že by malo ísť o p. J. K.. Obžalovaný síce tvrdil, že sa aj jedného takéhoto pohovoru s riaditeľkou školy aj zúčastnil; ale súd to nemal za dokázané, vychádzajúc zo zabezpečených záznamov z takýchto pohovorov, ktorého pohovoru sa mala zúčastniť len raz jeho manželka; teda už právoplatne odsúdená B.; dňa 02. 02. 2023.Tento obžalovaný pritom argumentoval predovšetkým tým, že on svoje deti riadne do školy odprevádzal, tieto ho mali aj počúvať, ale tieto deti navštevovali školu približne dva týždne a potom, počas obdobia nejakých dvoch vyučovacích dní, sa školského vyučovania už nezúčastnili. Tento obžalovaný mal podľa svojho vyjadrenia svoje maloleté deti aj upozorniť na to, že pokiaľ sa nebudú podrobovať školskému vyučovaniu, tak mu môže buď uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný B. dokonca potvrdil aj to, že mal vedomosť o tom, že najvyšší počet vymeškaných hodín mal maloletý G. B. a najmenej vymeškaných vyučovacích hodín mal mať maloletý A. B. s tým, že tento obžalovaný mal dokonca znalosť aj o tom, že tento počet vymeškaných neospravedlnených hodín bol u jeho detí v rozpätí od dvesto do tristo hodín. Tento obžalovaný ďalej aj výslovne potvrdzoval, že v prípade nejakého ochorenia niektorého z jeho maloletých detí, to aj oznámil jeho triednemu učiteľovi, keďže jeden triedny učiteľ jeho detí ho mal informovať aj o tom, že rodičia detí môžu ospravedlniť päť vyučovacích dní u toho-ktorého žiaka a tento obžalovaný aj trval na tom, že niekedy zas aj navštívil príslušného všeobecného lekára pre deti. Aj napriek tomu však obžalovaný ako rodič svojich detí ich neprítomnosť v škole zákonným spôsobom neospravedlňoval, keďže bol ustálený určitý počet neospravedlnených vyučovacích hodín, keď sa jeho deti školského vyučovania nezúčastnili. Z takejto výpovede obžalovaného mal tak súd za preukázané to, že tento obžalovaný síce formálne vykonával opatrenia v podobe odprevádzania svojich detí do školy; ale reálne sa o dochádzku svojich maloletých detí do školy ani nezaujímal a nevykonal ani žiadne také opatrenia, ktoré by aj reálne zabezpečili účasť týchto jeho troch maloletých detí na školskom vyučovaní a aj prípadne ním vykonané opatrenia v podobe príkazov maloletým deťom neboli zjavne dostatočné a účelné. Súd mal síce ako z výpovede tohto obžalovaného, tak aj z rôznych zabezpečených listinných dôkazov za preukázané to, že tento
obžalovaný trpí rôznymi ochoreniami; či už psychického alebo aj fyzického rázu; a súd si je vedomý toho, že aj tieto rôzne postihnutia mohli ovplyvniť schopnosť obžalovaného riadne zabezpečovať dochádzku svojich detí do školy; avšak súd k tomu ihneď potkýna, že len tento jeho zdravotný stav nevylučoval to, aby si tento obžalovaný ako rodič riadne plnil svoju povinnosť dozerať na dochádzku svojich maloletých detí do školy. Aj svedkyňa; už právoplatne odsúdená; B. B., na podporu tvrdení obžalovaného uvádzala, že maloleté deti utekali zo školy preto, pretože v škole boli otvorené nejaké vchodové dvere; obžalovaný pritom uvádzal, že išlo o nejaký núdzový východ. Súd si pritom na návrh obhajoby zabezpečil aj správu Obce Čaklov, ktorá obec pripustila, že aj objekt tejto základnej školy bol strážený zamestnancami Miestnych občianskych a poriadkových služieb v Obci D.; ale zároveň táto obec poukázala na to, že títo zamestnanci nezabezpečovali nepretržitú strážnu službu tohto objektu. Súd zas k tomu poznamenáva, že nemožno ani požadovať od zamestnancov takejto prípadne bezpečnostnej služby, aby zamedzili útekom mal. detí zo školy, keďže k takému konaniu ani nie sú oprávnení. Aj takéto obhajobné námietky; v podstate oboch pôvodne spoluobžalovaných; aj keby bola preukázaná pravdivosť takéhoto tvrdenia obžalovaných o úteku mal. detí zo školského vyučovania napriek tomu, že ich tam rodičia riadne dopravili; nevylučovala povinnosť obžalovaných dbať na to, aby ich mal. deti školu riadne navštevovali. Pokiaľ zas táto svedkyňa argumentovala tým, že obžalovaný nedokázal venovať dostatočnú pozornosť či až nespoznával jej osobu ako aj svoje mal. deti; k tomu súd dodáva, že na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného z psychiatrického hľadiska bol v súdnom konaní do konania pribratý znalec, ktorý vo veci aj vypracoval znalecký posudok z odvetvia psychiatria, ktoré znalecké dokazovanie však nepreukázalo, že by u tohto obžalovaného boli aspoň nejakým výrazným spôsobom znížené jeho ovládacie alebo/ a aj, rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný bol pritom na neprítomnosť týchto svojich mal. detí v škole Základnou školou v Čaklove často a opakovane upozorňovaný. Tento obžalovaný bol aj opakovane predvolávaný na pohovory; či už k triednym učiteľom jeho maloletých detí alebo neskôr aj k riaditeľovi tejto základnej školy; čo tento obžalovaný aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil. Obžalovaný mal teda už dlhodobo vedomosť o tom, že jeho tri maloleté deti; tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku; si riadne neplnia povinnú školskú dochádzku. Neobstojí pritom ani ten argument obžalovaného, že svoje deti do školy odprevádzal a že tieto deti zo školy utekali. Pokiaľ si bol obžalovaný vedomý toho, že si jeho deti neplnia túto povinnosť a ním vykonané opatrenia neviedli k náprave, tak mal prípadne požiadať príslušné štátne inštitúcie o poskytnutie mu pomoci či podpory. Už len zo samotného počtu vymeškaných vyučovacích hodín; ako aj z toho, že na záškoláctvo svojich detí bol tento obžalovaný zo školy aj riadne upozorňovaný; svedčí o tom, že obžalovaný nevykonával nad svojimi maloletými deťmi potrebný dohľad, a to vrátane dozoru nad ich pravidelnou školskou dochádzkou ako aj celkovo nad ich vzdelávaním, tak ako sa to od zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v zmysle príslušných právnych predpisov vyžaduje. Súd k tomu len dopĺňa, že povinnosťou zákonného zástupcu maloletého dieťaťa je zabezpečiť riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a táto jeho povinnosť je objektívna, trvalá a nezastupiteľná a rodič sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť len tým tvrdením, že tie maloleté deti, ktoré sú povinné si plniť túto riadnu školskú dochádzku, ho nepočúvajú a tieto zo školy utekajú. Zákonný zástupca dieťaťa totiž musí urobiť nielen formálne opatrenia za účelom zabezpečenia riadnej dochádzky svojich maloletých detí do školy v zmysle ich pravidelného odprevádzania do príslušného školského zariadenia; ale tento má dbať aj na ich výchovu v tom zmysle, aby si tieto deti samotné uvedomovali, že sú povinné si plniť školskú dochádzku, ináč v opačnom prípade môže byť voči týmto maloletým deťom vykonané aj nejaké opatrenie príslušnými štátnymi orgánmi a že ich rodičia zas budú niesť aj prípadne trestnoprávnu zodpovednosť za ich neplnenie povinnej školskej dochádzky. Súd pritom poukazuje na to, že takáto povinnosť rodiča je rodičom uložená ako školským zákonom; zákonom č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, pričom konkrétne povinnosť zákonného zástupcu dohliadať nad povinnosťou plnenia povinnej školskej dochádzky jeho detí je upravená predovšetkým v ustanovení § 144 ods. 7, ods. 8 školského zákona; avšak táto povinnosť vyplýva rodičom aj zo Zákona o rodine; čiže zo zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov; podľa ktorého právneho predpisu zas rodič vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa sústavne a dôsledne. Zhrnúc vyššie uvedené zistenia súdu, teda v prejednávanom prípade bolo zrejmé, že vo vzťahu k všetkým trom maloletým deťom; teda voči F., A. a G. B.; obžalovaný neplnil svoju povinnosť rodiča zabezpečovať riadnu dochádzku svojich maloletých detí; pričom obžalovaný si túto povinnosť najviac neplnil dlhodobo a opakovane; hoci bol na to školou viackrát; a to ako on, tak aj jeho manželka, čiže už právoplatne odsúdená B. B.; upozorňovaný; napriek tomu, že boli obaja ako zákonní zástupcovia týchto detí predvolávaní ako na pohovor k triednemu učiteľovi či aj k riaditeľovi tejto školy; a to aj pri
zohľadnení toho, že tento obžalovaný mal mať vedomosť aj o tom, že jeho deti zo školského vyučovania utekajú; tento obžalovaný nevykonal žiadne opatrenia za účelom zabezpečovania riadnej dochádzky svojich maloletých detí do školy. Pokiaľ bol pritom obžalovaný toho názoru, že jeho deti neplnia jeho príkazy, tak prípadne mal požiadať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zabezpečenie nejakej nápravy a poskytnutia mu potrebnej pomoci a podpory pri zabezpečovaní riadnej dochádzky jeho maloletých detí do školy; veď navyše aj svedkyňa B. B. vypovedala, že ich spoločné maloleté deti z dôvodu neplnenia si riadnej povinnej školskej dochádzky mali absolvovať aj nejaký týždenný pobyt v školskom tábore. Je pritom nesporné, že len samotné odvedenie detí do školského zariadenia; v prípade konkrétne týchto posudzovaní detí; nebolo postačujúce a tento obžalovaný; spoločne teda aj so svedkyňou B.; mal pristúpiť aj k vykonaniu nejakých iných krokov za tým účelom, aby si aj samotné maloleté deti uvedomovali dôležitosť ich plnenia povinnej školskej dochádzky ako aj následkov, ktoré nastanú u ich rodičov v tom prípade, ak by si túto svoju povinnosť tieto maloleté deti neplnili. Keďže súd mal predovšetkým zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie; ktorý posudok vychádzal zo zdravotnej dokumentácie tohto obžalovaného; za preukázané, že obžalovaný bol v rozhodnom období; konkrétne od dňa 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici E.; je nespochybniteľné aj to, že obžalovaný si v uvedenom období teda nemohol riadne plniť svoju povinnosť rodiča zabezpečovať dochádzku svojich maloletých detí do príslušného školského zariadenia. Nemožno pritom opomenúť ani to vyjadrenie znalca MUDr. Buriča priamo na hlavnom pojednávaní, keď tento znalec pripustil tú možnosť, že počas tohto obdobia hospitalizácie mohli byť u tohto obžalovaného jeho rozpoznávacie ako aj ovládacie schopnosti podstatne znížené; avšak ihneď k tomu tento znalec podotkol, že sa nedá ani jednoznačne ustáliť, či prejavy, pre ktoré bol tento obžalovaný hospitalizovaný, boli prejavmi nejakej psychickej choroby alebo poruchy, keďže u neho neboli ani zaznamenané nejaké psychotické prejavy; alebo išlo len o príznaky jednoduchej opitosti. Keďže podľa ustálenej súdnej praxe, ak vzniknú nejaké pochybnosti v skutkovej okolnosti a tieto sa nedajú odstrániť ani vykonaným dokazovaním; tieto rozdielnosti treba vykladať v prospech páchateľa. Súd teda aj z tohto dôvodu nemohol uznať obžalovaného za vinného zo spáchania tohto trestného činu aj za to obdobie jeho pobytu v nemocnici a v ktorom období vznikla aj nejednoznačnosť v tom, či obe tieto zložky príčetnosti boli u tohto obžalovaného zachované v plnej miere. Z týchto dôvodov teda súd toto obdobie od 18. 09.2022 do 22. 10. 2022 vyňal z doby páchania skutku; tak ako to bolo uvedené v obžalobe; teda za dobu školského roka 2022/2023; konkrétne od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023. Vzhľadom na to, že súd takto upravil čas spáchania skutku v rozsudku oproti skutkovej vete obžalobného návrhu; takúto úpravu žalovaného skutku musel súd premietnuť aj do počtu neospravedlnených vyučovacích hodín u jednotlivých posudzovaných maloletých detí, pri ktorých bolo možné pričítať zavinenie tomuto obžalovanému. Opierajúc sa tak o jednotlivé dokumenty zabezpečené ešte v prípravnom konaní a označené ako „dochádzka žiakov vedených v evidencii záškolákov“ u jednotlivých maloletých detí; tak súd zohľadnil len tie neospravedlnené vyučovacie hodiny u týchto troch žiakov, ktoré boli u týchto maloletých detí vykázané v tom období, keď tento obžalovaný v priebehu daného školského roka nebol hospitalizovaný. Takýmto spôsobom tak súd ustálil, že maloletá F. B. vymeškala v tomto rozhodnom období; ktoré možno prisúdiť tomuto obžalovanému; minimálne 250 neospravedlnených vyučovacích hodín (teda z celkového počtu neospravedlnených hodín v počte 267 nezohľadniac mesiac október roku 2022, v ktorom mala táto mal. žiačka vymeškať bez ospravedlnenia spolu 17 vyučovacích hodín); mal. A. B. najmenej v počte 380 neospravedlnených vyučovacích hodín (teda z celkového počtu 392 neospravedlnených vyučovacích hodín odrátajúc za mesiac september roku 2022 6 vyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 takisto 6 vyučovacích hodín) a mal. G. B. zas minimálne v počte 382 neospravedlnených vyučovacích hodín (do súhrnného počtu 407 neospravedlnených vyučovacích hodín neboli zahrnuté za mesiac september roku 2022 19 týchto vyučovacích hodín a za mesiac október roku 2022 zas 6 týchto vyučovacích hodín). Už len takýto rozsah absencií u týchto mal. detí dosvedčuje to, že obžalovaný ako rodič týchto maloletých detí nevykonával dohľad nad plnením ich povinnej školskej dochádzky tak, ako sa to od rodiča detí objektívne vyžaduje. Teda tým, že obžalovaný nezabezpečil riadnu dochádzku týchto troch maloletých detí do Základnej školy v D., čím jednotlivé maloleté deti vymeškali taký počet vymeškaných neospravedlnených hodín, ako to bolo vyššie uvedené a aj nakoniec ustálené v skutkovej vete rozsudku; obžalovaný po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na to, že tohto konania sa mal obžalovaný dopustiť počas celého obdobia školského roku 2022/2023 trvajúceho od 02.09.2022 do 26.06.2023; okrem obdobia
jeho hospitalizácie; tento obžalovaný týmto svojím konaním zároveň naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu podľa § 211 ods. 3 písm. a) Trestného zákona; keďže takéhoto konania sa mal obžalovaný dopúšťať po dlhší čas ako závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona a tiež aj voči trom osobám; teda viacerým osobám podľa ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona; čo tiež predstavuje závažnejší spôsob konania. Subjektívnu stránku tohto trestného činu obžalovaný pritom naplnil minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže tento obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu štátu na riadnom plnení povinnej školskej dochádzky školopovinných detí a zároveň pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený; pretože tento obžalovaný bol opakovane upozorňovaný na nedbalú školskú dochádzku svojich mal. detí príslušným školským zariadením. Súd teda nemal zároveň ani pochybnosti o tom, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä ma spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024). Tento obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska; teda Obcou D.; nie je bližšie hodnotený s tým, že spoločne so svojou manželkou; s už právoplatne odsúdenou B. B.; a ich deťmi žijú v nájme v sociálnom byte. K tomu táto obec ešte v správe zabezpečenej už v rámci súdneho konania dodala, že obžalovaný je pre svoje zdravotné problémy opatrovaný svojou manželkou. Vychádzajúc z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný v minulosti štyrikrát priestupkovo postihnutý; prevažne za rušenie nočného kľudu a v jednom prípade aj za hrubé správanie sa k svojej manželke. Podľa odpisu z registra trestov, bol tento obžalovaný dohromady štyrikrát súdne potrestaný; a naposledy to bolo trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa 15. 12. 2011, právoplatným dňa 05. 01. 2012, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Ako toto posledné odsúdenie, tak aj predchádzajúce súdne potrestania tohto obžalovaného, sú už zahladené. U tohto obžalovaného súd teda vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona to, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd to vysvetľuje tak, že hoci z odpisu registra trestov vyplýva, že tento obžalovaný bol v minulosti už štyrikrát súdne sankcionovaný; ale všetky tieto jeho odsúdenia sú už z dávnejšej doby a takisto sú už všetky tieto odsúdenia aj zahladené. Zároveň od posledného odsúdenia tohto obžalovaného pritom uplynula doba viac ako desiatich rokov a podľa ustálenej súdnej judikatúry v takomto prípade pri posudzovaní poľahčujúcich okolností, súd má takémuto obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd takisto nemohol opomenúť aj to, že obžalovaný sa už v štádiu prípravného konania k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchania aj úprimne oľutoval a aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie súd neprijal len z toho dôvodu, keďže súd vzhľadom na obsah podaného odporu proti trestnému rozkazu týmto obžalovaným, musel najprv v rámci súdneho konania zisťovať, či obžalovaný je vôbec príčetný a teda následne je aj trestne zodpovedný za spáchanie stíhaného skutku. Z tohto dôvodu teda súd
tomuto obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U tohto obžalovaného pritom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona Súd následne musel zisťovať; vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona; v akom znení má na tohto obžalovaného aplikovať Trestný zákon. Stíhaný skutok mal totiž obžalovaný spáchať v období od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; nezahŕňajúc aj to obdobie, počas ktorého bol tento obžalovaný hospitalizovaný, ako to už bolo vyššie uvedené; kedy bol platný a účinný Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024. V čase rozhodovania súdu vo veci samej dňa 12. 09. 2025 však už bol v platnosti Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2025. Súd pri rozhodovaní o vine, a aj pri rozhodovaní o treste, musí však vychádzať z jedného znenia Trestného zákona a musí komplexne posúdiť, ktoré znenie Trestného zákona je pre daného obžalovaného v prípade posudzovanej trestnej činnosti priaznivejšie. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že u tohto obžalovaného jednoznačne nastala prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami; ktoré u neho ani zistené neboli; na ktorú konkrétnu prevahu mal súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024; a ktoré zákonné ustanovenie v takomto znení Trestný zákon v znení účinnom od 06. 08. 2024 už neobsahuje. Vzhľadom na to, že trestná sadzba trestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona nebola zmenená v dôsledku prijatia Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024 oproti úprave tohto zákonného ustanovenia upravujúceho daný trestný čin v Trestnom zákone účinnom do 05. 08. 2024; a zároveň aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 nariaďovala súdu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami znížiť o jednu tretinu; súd pristúpil k aplikácii Trestného zákona v znení účinnom do 05. 08. 2024 ako Trestného zákona celkovo priaznivejšieho pre tohto obžalovaného. Súd teda tomuto obžalovanému musel ukladať trest odňatia slobody vychádzajúc zo základnej výmery trestu odňatia slobody pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí od šiestich mesiacov do piatich rokov a tomuto obžalovanému tak v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, nakoniec ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich mesiacov. U tohto obžalovaného pri rozhodovaní súdu už o uložení mu konkrétneho druhu a výmery trestu; súd prihliadal na viaceré podstatné faktory. V prvom rade súd musel prihliadať na to, že tento obžalovaný bol v minulosti predsa len štyrikrát súdne potrestaný. Predchádzajúca trestná činnosť tohto obžalovaného však bola iného druhu a charakteru ako v prejednávanej trestnej veci. Zároveň predchádzajúce odsúdenia tohto obžalovaného boli už z dávnejšej doby, všetky tieto jeho predchádzajúce potrestania sú už zahladené a jeho posledným odsúdením bolo jeho odsúdenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/87/2011 zo dňa 15. 12. 2011; teda ešte z roku 2011; s tým, že žalovaného konania v tomto trestnom konaní sa mal obžalovaný dopustiť v dobe od 02. 09. 2022 do 26. 06. 2023; teda po uplynutí viac ako desiatich rokov od jeho predchádzajúceho posledného odsúdenia. Tento obžalovaný nebol pritom v minulosti ani natoľko viackrát priestupkovo postihnutý; celkovo len štyrikrát; prevažne za rušenie nočného kľudu. Tieto všetky vyššie vymenované skutočnosti teda svedčali v prospech tohto obžalovaného. Jednoznačne v neprospech tohto obžalovaného však bolo potrebné vyhodnotiť to, že nedodržiavania povinnosti plnenia si riadnej školskej dochádzky sa v prejednávanej trestnej veci mali dopúšťať až tri maloleté deti tohto obžalovaného s tým, že okrem týchto troch maloletých detí v rozhodnom období bolo ešte školopovinné už iba jedno ďalšie maloleté dieťa tohto obžalovaného, I. B.. Výrazne nepriaznivo u tohto obžalovaného súd vyhodnotil aj to, že celkový počet vymeškaných neospravedlnených hodín u všetkých týchto troch maloletých detí bol výrazne vysoký a teda nešlo len o nejaké krátkodobé a nezávažné neplnenie si povinnej školskej dochádzky zo strany týchto maloletých detí obžalovaného. Aj keď tento obžalovaný bol síce v období od 18. 09. 2022 do 22. 10. 2022 hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici; v porovnaní s celým žalovaným obdobím celého školského roku 2022/2023, takéto obdobie bolo predsa len krátkodobé oproti tomuto inkriminovanému obdobiu, počas ktorého si títo traja žiaci základnej školy, ktorých otcom bol tento obžalovaný, neplnili riadne povinnú školskú dochádzku. Na druhej strane mal tento obžalovaný; aj keď iba podľa svojho udania; predsa len vykonať nejaké opatrenia za účelom dosiahnutia riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky týmito jeho maloletými deťmi. Súd však k tomu ihneď podotýka, že zo zabezpečovanej správy Centra poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou vyplýva, že všetky tieto tri maloleté deti obžalovaného boli výchovné zvládnuteľné a teda súd
nemohol akceptovať ten argument obžalovaného, že aj napriek jeho opatreniam uvedené maloleté deti nevedel obžalovaný primäť k tomu, aby si riadne plnili svoju povinnú školskú dochádzku. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti, tak súd dospel k tomu záveru, že do úvahy prichádza tomuto obžalovanému uložiť len adekvátny trest odňatia slobody. Tento obžalovaný je dlhodobo; v podstate celý pracovný život; invalidný a dokonca podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, ktorý obžalovaný predložil k ním podanému odporu proti trestnému rozkazu, má mať tento obžalovaný aj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v oblasti mobility, v oblasti komunikácie, či aj v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti; čiže je teda nespochybniteľné, že uloženie mu trestu povinnej práce ani neprichádzalo do úvahy. K tomu ihneď súd ešte potkýna, že z príslušných lustrácií Sociálnej poisťovne je zrejmé aj to, že tento obžalovaný by mal poberať invalidný dôchodok vo výške 469,60 eur. Vzhľadom aj na to, že obžalovaný má byť spoločne so svojou manželkou; s už právoplatne odsúdenou B.; rodičmi celkovo až štyroch detí; aj keď podľa udania toho obžalovaného, jeho najstaršie; nevlastné; dieťa už s nimi ako s rodičmi ani nebýva a okrem posledných dvoch maloletých detí sú už tieto deti aj plnoleté; a jeho manželka má práve na tohto obžalovaného prijímať aj opatrovateľský príspevok a k tomu majú títo manželia poberať ešte aj rodinné prídavky na tieto dve mal. deti; súd dospel aj k tomu názoru, že tomuto obžalovanému nemožno uložiť ani peňažný trest. Uloženiu mu prípadne trestu domáceho väzenia zas bránili skutočnosti vyplývajúce zo samotného charakteru prejednávanej trestnej činnosti, pretože pokiaľ by obžalovanému bol uložený takýto druh trestu, tak by bolo sťažené, prípadne až znemožnené, to, aby obžalovaný zabezpečoval riadnu dochádzku svojich ešte školopovinných maloletých detí do školy; s poukazom aj na to, že v čase rozhodovania súdu vo veci samej mali byť síce školopovinné už len jeho dcéra F. B. a jeho syn I. B.. Súd však zároveň dospel aj k tomuto záveru, že by nebolo dôvodné tomuto obžalovanému uložiť trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov preto súd považoval za opodstatnené uložiť tomuto obžalovanému trest odňatia slobody blížiaci sa k dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody uzákonenej pri tomto trestnom čine; ktorá základná trestná sadzba trestu odňatia slobody po jej úprave umožňovala jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov a šiestich mesiacov. S prihliadnutím teda na tú okolnosť, že tento obžalovaný bol predsa v minulosti; aj keď už v dávnejšej; už súdne potrestaný; tomuto obžalovanému súd nakoniec uložil trest odňatia slobody v trvaní deviatich mesiacov. Ako už bolo vyššie rozvedené, výkon tohto trestu odňatia slobody súd považoval za dostatočné podmienečne odložiť; aj keď zas súd zároveň dospel k tomuto záveru, že je potrebné tomuto obžalovanému uložiť aj probačný dohľad. K nevyhnutnosti uloženia tohto probačného dohľadu obžalovanému súd dospel na základe toho, že len v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je podľa aktuálne platnej právnej úpravy možné obžalovanému uložiť aj primerané povinnosti a obmedzenia. Súd pritom za adekvátnu a primeranú skúšobnú dobu považoval túto skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov; teda opätovne len niečo nad spodnou hranicou trestnej sadzby tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Na posilnenie výchovného účelu tohto probačného dohľadu súd pritom tomuto obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť; a to konkrétne v podobe povinnosti zabezpečovať riadnu školskú dochádzku svojej mal. dcére F. B., ktorá ako jediná z troch posudzovaných maloletých detí bola v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej naďalej školopovinná. Zároveň vzhľadom aj na vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Buričom; ako aj na obsah jeho výpovede v konaní pred súdom, keď tento znalec opakovane zdôrazňoval, že negatívne na tohto obžalovaného pôsobí škodlivé užívanie alkoholických nápojov, pričom tento znalec tomuto obžalovanému ani nenavrhol uložiť nejaké ochranné liečenie, avšak zas považoval za opodstatnené tomuto obžalovanému zakázať požívanie alkoholických nápojov; z týchto dôvodov teda súd pristúpil aj k uloženiu tohto ďalšieho obmedzenia ako súčasti probačného dohľadu, v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov. Súd pritom prízvukuje, že v prípade nevedenia riadneho spôsobu života obžalovaným; čo sa môže prejaviť v podobe spáchania nejakého trestného činu alebo aj prípadne priestupku; a aj v tom prípade, ak by obžalovaný nedodržiaval alebo neplnil tieto uložené obmedzenia alebo povinnosti; tak sa mu takto podmienečne odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento obžalovaný má teda spôsobom svojho života preukázať, že uvedené stíhané protiprávne konanie obžalovaného bolo iba ojedinelým vybočením z jeho neskoršieho riadneho vedenia života, keďže jeho predchádzajúce odsúdenia sú jednak inej povahy ako v prípade prejednávanej trestnej veci a zároveň sa ich mal obžalovaný dopustiť už v dávnejšej minulosti.
Opatrovník tohto poškodeného E. H. si nárok na náhradu škody neuplatnil a preto o tomto nároku ani nebolo potrebné rozhodovať súdom. Vzhľadom na to; ako to už bolo aj vyššie prezentované; znalec z odvetvia psychiatrie tomuto obžalovanému ani neodporučil uložiť nejaké ochranné liečenie, keďže tento obžalovaný by sa aj prípadnému takto uloženému ochrannému psychiatrickému liečeniu ani nepodroboval; teda súd dospel k tomu záveru; aj keď zas uloženie tohto ochranného opatrenia prokurátor v podanej obžalobe ani nenavrhol; že takéto ochranné opatrenie tomuto obžalovanému súd neuloží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.