Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/51/2024 z 4. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/51/2024 8824201355 04. 04. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8824201355.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. III. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. IV. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“„Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. V. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VI. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 18., v znení: „Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútroštátnych predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VIII. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. IX. Súd určuje, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8810080 zo dňa 04.03.2009, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 22., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy ( upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IXa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. O výške náhrady trov konania podľa výrokov Ia. až IXa. tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.7.2024 proti žalovanému domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle výroku tohto rozsudku, ako aj náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v danom prípade o Zmluvu o úvere č. 8810080, zo dňa 04.03.2009 (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy bol úver vo výške 600 eur s príslušným poplatkom 576,- eur. Na predmetný úver zaplatil 1.240,15 eura, čo vyplýva z Výpisu zmluvy z Klientskej zóny. Neprijateľnou je zmluvná podmienka uvedená v zmluve na str. 1 v znení:„ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, zˇe v rozpore s pozˇiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretozˇe si tým žalobca zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému žalobca poukázal na konkrétne rozsudky. Neprijateľné zmluvné podmienky obsahujú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP pod bodom 04. v časti, v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, v časti: „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 2 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu

platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v časti: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ Žalobca poukázal v súvislosti s touto zmluvnou podmienkou na konkrétne právoplatné rozhodnutia súdov. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ Žalobca poukázal napr. na rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 17C/241/2013, zo dňa 26.01.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/39/2018, zo dňa 12.06.2018 a ďalšie rozsudky Krajského súdu v Prešove. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“ Žalobca poukázal v súvislosti s touto zmluvnou podmienkou na konkrétne právoplatné rozhodnutia súdov. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ Poplatok vo výške 576 eur je z časti tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je mozˇné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva v tom, zˇe si zˇalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Žalobca poukázal v súvislosti s touto zmluvnou podmienkou na konkrétne právoplatné rozhodnutia súdov. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ O určení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky zˇalovaného, poukázal žalobca na rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 17C/241/2013, z 26.1.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1Co/39/2018, z 12.6.2018. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 18.,

v časti, v znení: „ Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“ V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúzˇiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, zˇe o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná zˇiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou dolozˇkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 20., v znení.: „ Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ Aj táto zmluvná podmienka je notoricky známou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, naprieč všetkými nebankovými subjektami, ktoré na úverovom trhu pôsobili, alebo ešte pôsobia. Vo vzťahu k zˇalovanému poukázal žalobca rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 25CoCosp/9/2024, zo dňa 06.6.2024. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky rozhodol rozsudkom Krajský súd Prešov, sp. zn. 8Co/34/2017, zo dňa 20.2.2018, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C/56/2016, zo dňa 29.11.2016. Keďzˇe výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre mňa ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v môj neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretozˇe sa týmto vopred vzdávam svojich zákonných práv a zhoršujem si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti žalobca poukázal platné znenie § 52 ods. 2 OZ aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod 22., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ Predmetná zmluvná podmienka neobsahuje zˇiadne obmedzenia, ktoré by umozˇňovali brániť dodávateľovi nadmerne obťazˇovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej obsahu, početnosti, pouzˇívania v dňoch pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by mohla byť komunikácia uskutočňovaná, pričom nadmerné obťazˇovanie umozˇňuje aj slovné spojenie „a iné skutočnosti“, keď v tejto časti je sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti tohto súhlasu ako platného prejavu vôle. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k zˇalovanému poukázal na žalobca na konkrétne právoplatné rozhodnutia súdov. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to Výpisom zmluvy č. 8810080 z klientskej zóny, Zmluvou o úvere č. 8810080 z 4.3.2009 a všeobecnými podmienkami poskytnutia, ďalej Vyjadrením žalovaného z 11.9.2024, Vyjadrením žalovaného z 13.11.2024, Vyjadrením žalobcu z 27.11.2024, Vyjadrením žalovaného zo dňa 4.3.2025 a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Dňa 4.3.2009 uzatvorili žalobca ako dlžník spolu a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere č. 8810080, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 11.4.2009. Dlžník sa zaviazal zaplatiť uvedenú sumu zvýšenú o poplatok 576,- eur, pričom celková čiastka úveru bola 1176,- eur.

6. Podľa predloženého výpisu z klientskej zóny k zmluve č. 8810080 vyplýva, že žalobca úver čerpal k zmluve zo dňa 4.3.2009 v sume 600,- eur a k zmluve bolo uhradené spolu 1240,15 eur. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.9.2024 uviedol, že napadá procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to s poukazom na ustanovenie § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca podal žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP, teda určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle uvedeného jediným predpokladom predmetnej žaloby o určenie je, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 137 CSP písm. c) pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom ako § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru). Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 04.03.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur. Žalobca uhradil svoj záväzok v celom rozsahu 12.10.2010 a teda v prípade určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným ani aplikovateľný. V prípade ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak by to bolo vôbec možné) v tomto konaní, by nevytvorilo podľa pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy, jednou zo sporových strán. Až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný a vykonateľným titulom. Vzhľadom na tom že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Rovnaká otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade uhradenia zmluvy bola posúdená v konaní na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 9.3.2018, ktorý žalobu žalobcu zamietol. Ochranu spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami poskytuje predovšetkým konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ktoré je upravené v § 301 až 306 CSP, v ktorom príslušný súd uvedený v § 31 ods. 1 CSP skúma neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Vo vyjadrení z 13.11.2024 žalovaný predložil plnomocenstvo pre právneho zástupcu a v podaní z 4.3.2025 žalobca iba uviedol, že sa pridržiava svojich predošlých podaní. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2024 uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení napadá iba procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevyjadruje sa k jednotlivým zmluvným podmienkam, ktoré považuje žalobca za neprijateľné. Mylne sa domnieva, že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami procesného predpisu. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na ust. § 298 ods. 1 CSP je súd povinný aj bez návrhu, t.j. ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná v podstate vykladá ustanovenie § 137 CSP tak, ako keby tento uzákoňoval taxatívny výpočet možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj iné určovacie žaloby s cieľom ochrany spotrebiteľa poskytuje ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj § 53a ods. 1 OZ. Žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení zák. č. 279/2017 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018. Určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a OZ. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s

ňou súvisiacich. Uvádzané argumenty, však už sú, vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28.03.2019 a na už ustálenú súdnu prax, nadbytočné. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019 a tiež v súvislosti s tým, že na dôvodnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá žiaden vplyv, či úver už bol, alebo nebol splatený, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/30/2018, z 09.04.2019. K praxi „sólo“ určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázal žalobca na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn 4Cdo/148/2018 z 30.07.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018 z 28.03.2019. Vo viacerých veciach je určovací výrok, ktorým sa určuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, spojený s výrokom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, prípadne s neplatnosťou celej úverovej zmluvy, teda viaceré, ale len určovacie výroky, z čoho logicky vyplýva prípustnosť žalôb aj len o jeden určovací výrok, a to výrok o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/289/2015, z 09.11.2016). K povinnosti ex offo súdneho skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalobca poukázal napr. na rozsudky Súdneho dvora EÚ, vo veciach C-243/08 (Pannon GSM); C-137/08 (VB Pénzügyi Lizing); C-472/11 (Banif Plus Bank). Praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov EÚ. Odpoveď na všetky námietky žalovanej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Žalobca považuje argumentáciu žalovanej za nenáležitú a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania v plnom rozsahu. 9. Na pojednávaní dňa 6.3.2025 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a odkázal na všetky doterajšie písomné podania a dôkazy, ktoré predložil súdu, poukázal aj na relevantné rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré potvrdzujú neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žiadal súd, aby v plnom rozsahu vyhovel žalobe, vyhlásil predmetné zmluvné podmienky na za neprijateľné a priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 10. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14. Podľa § 53 ods. 41 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 19. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 20. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 22. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 23. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 24. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 25. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods. c) a d) CSP. K spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu: 26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 29. Pokiaľ by boli pochybnosti vo vzťahu k štatútu žalobcu ako spotrebiteľa v rámci posudzovaného záväzkového vzťahu, a to s ohľadom na skutočnosť, že vo formulárovej zmluve je zaškrtnuté políčko, kde žalobca ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti leží na žalovanom ako dodávateľovi v spotrebiteľskom právnom vzťahu. 30. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 232/2023 z 15.08.2023 týkajúci sa inej spotrebiteľskej veci práve žalovaného ako dodávateľa, pozri tiež porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 450. Komentár. 2. vydanie. - Praha : C. H. Beck, 2019. s. 529.). 31. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na skoršiu judikatúru súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. 2. 2010, sp. zn. 10CoE/5/2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/119/2017 z 05. 06. 2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoSr/1/2018 z 07. 06. 2018), podľa ktorej dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda v danom prípade by muselo ísť o žalovaného ako dodávateľa. 32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 4.3.2009 uzatvorili žalobca ako dlžník spolu a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere č. 8810080, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 11.4.2009. Dlžník sa zaviazal zaplatiť uvedenú sumu zvýšenú o poplatok 576,- eur, pričom celková čiastka úveru bola 1176,- eur. Podľa predloženého výpisu z klientskej zóny k zmluve č. 8810080 vyplýva, že žalobca úver čerpal k zmluve zo dňa 4.3.2009 v sume 600,- eur a k zmluve bolo uhradené spolu 1240,15 eur. Na zadnej časti zmluvného formulára sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú písané drobným, takmer nečitateľným písmom. Zadná časť formulára nie je podpísaná zmluvnými stranami. 33. Nepochybne tak zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. K procesnej prípustnosti žaloby: 34. Žalobca sa žalobou domáhal určenia konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní žaloby a po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním uvádzané podmienky sú neprijateľné. Všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, boli zakomponované do zmluvy na vopred pripravenom tlačive, pričom ich obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd následne pristúpil k podrobnému preskúmaniu žalobcom označených zmluvných podmienok, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná aj v tejto časti. 35. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 36. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 37. V zmysle § 137 písm. c) a písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 38. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žaloby upravené v ust. § 137 písm. c), písm. d) CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 39. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Spotrebiteľ má teda právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl.3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z.. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. 40. V súvislosti s prípadnými námietkami ohľadne uplynutia doby od uzavretia zmluvy v roku 2009 do podania žaloby, prípadne ohľadne momentu od jeho splatenia, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa

dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ 41. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. K námietke právoplatne rozhodnutej veci: 42. Čo sa týka námietky prekážky veci rozsúdenej zo strany žalovaného v súvislosti s rozhodnutím plniť ako prekážky určovacej žaloby, je potrebné v prvom rade uviesť, že nebolo v konaní tvrdené ani preukázané, že by sa viedlo na súde konanie o plnenie z posudzovanej zmluvy. Uvedené je však aj tak bez významu pre samotnú určovaciu žalobu žalobcu. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.5Cdo 120/2009 z 13. októbra 2009, v ktorom dovolací súd vyslovil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej teda skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak. Súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 42/2008, z 29. apríla 2008, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní by tak nevyplýval v prípade žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) CSP) z rovnakých skutkových tvrdení. V tomto konaní je skutkovým tvrdením žalobcu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom ide o určovaciu žalobu. Rovnako uvedené platí aj vtedy ak žalobca uplatní svoj nárok žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, keďže sa pri neprijateľných zmluvných podmienkach nejedná o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona (rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019). 43. Nie je možné akceptovať zovšeobecňujúci záver, že ak sa raz koná pred súdom medzi rovnakými účastníkmi úverovej zmluvy ohľadom úverovej zmluvy, potom akékoľvek ďalšie iné konanie automaticky predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Obdobný záver vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 15Co/13/2018, kde v bode 25

odôvodnenia uvádza: „ Odvolaciu námietku, týkajúcu sa prekážky konania res iudicata považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože predmetom tohto konania je určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti revolvingového úveru, ktoré neboli judikované v konaní sp.zn. 14C/172/2016, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 538,68 eur s príslušenstvom. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp.zn. 5Cdo/120/2009).“ (porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 z 06. 06. 2024). Súd v súvislosti s námietkou existencie prekážky veci rozsúdenej poukazuje obdobne aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/128/2018 z 26. 03. 2019: „Kým v konaní sp. zn. 18Ro/421/2014 sa žalovaný domáhal vydania platobného rozkazu o uloženie povinnosti zaplatenia sumy 2070,94 eura s príslušenstvom, v prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podmienka totožnosti predmetu konania teda nebola splnená.“ 44. Pokiaľ by mal žalovaný na mysli rozhodnutie vydané na podklade rozhodcovskej doložky rozhodcovským súdom, predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Rozhodcovskom doložkou uvedenou v bode 18 VOP sa súd zaoberá nižšie, ako siedmou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom toto ustanovenie vyhodnotil ako neprijateľné a zároveň neplatné. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 27/2011 z 29. januára 2015 (publikované pod R 77/2015) bol prijatý záver, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecné východiská skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok: 45. Pred samotným skúmaním nekalosti zmluvnej podmienky, musí súd skúmať, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 46. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. 47. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). 48. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy, čo nepochybne vyplýva zo samotného zmluvného formulára. Ide o vopred preformulované tlačivo, do ktorého boli dopĺňané údaje týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa, jeho osobné údaje a základné údaje

o výške úveru, počte splátok, úrokovej sadzbe a ďalšie. Zadná strana formulára obsahuje súvislý text písaný drobným písmom, naviac bez podpisu zmluvných strán. Časti formulára týkajúce sa v tomto konaní skúmaných podmienok, boli vopred naformulované. 49. Následne súd pristúpil ku skúmaniu, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 50. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzugyi Lízing) 51. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). 52. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia skúmanej zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súdu tak nič nebráni, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/19/2021). 53. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa..“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562). 54. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. 55. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:

56. Vo vzťahu k veľkosti písma zmluvného formulára vrátane jeho zadnej strany – všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je rovnako nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia.: Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 z 31.8.2017: „Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.“ V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013: Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“ 57. Vyššie uvedené sa prakticky týka všetkých žalobcom označených neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobcom označené zmluvné podmienky sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom takmer nečitateľné, veľkosť písma sa pohybuje na úrovni medzi 1 mm až najviac 1,5 mm (veľké písmená, číslovky), iba pri nadpisoch dosahujú veľkosť do 2 mm. Pritom podľa § 1b nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. 58. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov: Skúmanie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok označených žalobcom: 59. Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve na str. 1, v znení: „ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ súd uvádza, že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. 60. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu zmluvy, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, obsahom plnomocenstiev a súhlasil aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úvere, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná

zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Toto ustanovenie bolo účinné a plne sa vzťahuje na posudzovanú zmluvu uzavretú dňa 4.3.2009. Predmetným ustanovením tak žalovaný na spotrebiteľa de facto preniesol dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. V ustanovení § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.) sú uvádzané informačné povinnosti veriteľa. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Samotné prehlásenie spotrebiteľa zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju povinnosť. Veriteľ je povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil s uvedenými listinami (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2023 z 22.11.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/31/2023 z 30.11.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12CoCsp/5/2023 z 13.4.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/35/2022 z 23.2.2023, v súvislosti s obdobnými podmienkami iných dodávateľov napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/46/2021 zo dňa 13.12.2021). 61. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú uvedená vo VOP v bode 04. v časti, v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, v časti: „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 2 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v časti: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 62. Zmluvná pokuta vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalobca nepodpísal. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti žalobcu ovplyvniť jeho obsah. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Za neurčitú súd považuje zmluvnú podmienku ohľadom platby 2,- eurá za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok, čo by mohli viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom alebo tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obdobné zmluvné podmienky súd už určil za neprijateľné v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/7/2023 zo dňa 27.4.2023, v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 11Csp/72/2023 zo dňa 16.2.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/17/2024 zo dňa 9.7.2024). 63. Pokiaľ ide o tretiu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva

splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 64. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa§ 551 OZ. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne. 65. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. 66. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť po majetku spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uplatnené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nespochybňuje legitimitu a opodstatnenosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v Občianskom zákonníku, avšak nie je možné prehliadnuť ani jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektivita pri vyhodnotení výšky dlhu, ale výška dlhu väčšinou kopíruje subjektívnu predstavu veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä za existencie nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. 67. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka primárne z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka (v súvislosti s obdobnou zmluvou žalovaného porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/39/2018 z 12. 06. 2018). 68. Toto zmluvné dojednanie jednoznačne vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami sporu v neprospech spotrebiteľa, pričom aplikáciou tejto dohody dôjde ku priamej majetkovej škode vo forme mesačných zrážok zo mzdy. Pri uzatváraní takejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť pohľadávku akého druhu a v akej výške Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok z dlžnej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa umožňujúce

vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť z titulu bezdôvodného obohatenia pretože s tým sú spojené náklady. Obdobnú zmluvnú podmienku súd určil za neprijateľnú tiež v rozsudku Okresného súdu Humenné sp.z. 12Csp/54/2022-61 zo dňa 7.9.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/47/2022 zo dňa 14. 02. 2023. 69. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy (bod 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou (§53 ods. 1 OZ), súd ju preto vyhlásil za neprijateľnú. 70. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 71. Zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných VOP (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ v znení Občianskeho zákonníka účinnom do 31.12.2014 vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie§ 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). 72. Právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. S poukazom na uvedené nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Dohoda o aplikáciu obchodného zákonníka musí mať písomnú formu, čo v súdenej veci absentuje (§ 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). V ďalšej časti ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.35. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určili za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 11Csp/72/2023 z 16.02.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/17/2024 zo dňa 09. 07. 2024, v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 18Csp/97/2023 z 10. 01. 2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 zo dňa 06. 06. 2024. Obdobnú zmluvnú podmienku judikoval ako neprijateľnú tiež Okresný súd Poprad v rozsudku sp.zn. 17Csp/95/2021 z 12.4.2022, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/33/2022 z 6.12.2022. 73. Pokiaľ ide o piatu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú.

74. Dojednanie poplatku v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za úkony bližšie nešpecifikované je ustanovením nejasným, ktoré je spôsobilé účtovať žalobcovi neprimerane vysoký poplatok. Poplatok pritom nie je dostatočne špecifikovaný, nie je uvedené, aké náklady mal žalovaný s vypracovaním a uzavretím zmluvy, aké mal náklady na administratívu. 75. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti a je v rozpore s dobrými mravmi. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/36/2022 z 15. 12. 2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp 33/2022 z 6.12.2022, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.5Co/219/2013 zo dňa 21.08.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/118/2015 zo dňa 22.07.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/219/2016 zo dňa 28.02.2017) 76. Predmetná zmluvná podmienka v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi sa na základe tejto odplaty poplatku nedostáva reálne protiplnenie ( rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022). 77. Poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné, nakoľko ak veriteľ od dlžníka požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým dlžníka a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Pri preverovaní úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery veriteľ postupuje vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ, resp. dlžník dôvodne a v dobrej viere očakáva, že veriteľ mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby veriteľ dlžníkovi ako spotrebiteľovi poskytoval skutočné protiplnenie (na porovnanie rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010). 78. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú tiež rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2024 sp.zn. 11Csp/72/2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/17/2024 zo dňa 09. 07. 2024. 79. Pokiaľ ide o šiestu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči

dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 80. Vo vzťahu k aplikáciu zmeny v spotrebiteľských vzťahoch súd poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky cit.: „11. Ústavní soud vyšel při řešení předmětného případu z jeho širších souvislostí,majících však zcela zásadní vliv na jeho výsledné posouzení. Právní institut směnky je sice založen napřísné formálnosti směnečných vztahů, nicméně tato formálnost samotná by neměla vychylovat právaze směnečného vztahu plynoucích, ve prospěch jedné ze zúčastněných stran. Tuto skutečnost je třebaakcentovat zejména za situace, kdy směnečná praxe inklinuje k využívání zajišťovací funkce směnek.Směnečný dlužník a směnečný věřitel jsou formálně právně v rovném postavení, ovšem faktická situacemůže být odlišná. Navíc nezřídka dochází k situacím, kdy je směnka využívána i ve vztahu k těmsubjektům, od nichž nelze očekávat hlubší povědomí o právu směnečném, což pro ně může mít zcelafatální důsledky v podobě vzniku dluhové spirály. Ústavní soud již ve svém nálezu ze dne 16. 10. 2012sp. zn. Pl. 16/12 konstatoval, že "současné napětí spojené se směnkami je způsobeno zejména jejichnevhodným používáním (zneužíváním) zejména vůči subjektům, po nichž nelze znalost specifické aznačně rigidní směnečné úpravy spravedlivě požadovat". 12. Ústavní soud v minulosti konstatoval, ževznik závazkových vztahů musí vycházet zejména z respektu a ochrany autonomie vůle smluvníchsubjektů, neboť se jedná o zcela elementární podmínku fungování materiálního právního státu. Ústavnísoud ve své předchozí judikatuře též dovodil autonomii vůle z čl. 2 odst. 3 Listiny základních práv asvobod, podle něhož každý může činit, co není zákonem zakázáno, a nikdo nesmí být nucen činit,co zákon neukládá. V tomto ustanovení spatřuje Ústavní soud jak strukturální princip, tak subjektivníprávo jednotlivce, které je omezitelné k prosazení jiného práva či veřejného zájmu, na základě zákona,přičemž takové omezení musí být přiměřené sledovanému cíli, jehož má být dosaženo (srov. např.nález I. ÚS 167/04, in Ústavní soud ČR: Sbírka nálezů a usnesení, sv. 33, č. 70, str. 197). 13. Vobecné rovině lze souhlasit s názorem zdůrazňujícím význam autonomie vůle v oblasti závazkovýchvztahů. Přesto však ochrana autonomie vůle nemůže být absolutní tam, kde existuje jiné základní právojednotlivce nebo ústavní princip či jiný ústavně aprobovaný veřejný zájem, který je způsobilý autonomiivůle proporcionálně omezit. 14. K postavení směnečního dlužníka a směnečního věřitele Ústavní soudjiž v minulosti konstatoval, že směnka je mnohdy uplatňována i mezi subjekty, jež zásadně nejsou vrovném postavení a které nemohou - a ani to nelze od nich spravedlivě očekávat vnímat směnečnývztah v celé jeho šíři a reflektovat tak případná rizika z něj plynoucí (srov. nález Pl. 16/12. ze dne 16. 10.2012). Ústavní soud nezpochybňuje zásadu vigilantibus iura scripta sunt, nicméně tuto je třeba hodnotitv kontextu principu spravedlivého rozhodování jakožto vůdčího a zásadního principu fungování soudnímoci Paulus (D.50, 17, 90) - In omnibus quidem, maxime tamen in iure aequitas spectanta est. Je prototřeba rozlišovat situaci, kdy vstupují do právního vztahu, potažmo směnečného vztahu, dva subjektynacházející se v obdobném postavení (např. podnikatelé), a situaci, kdy dochází ke vzniku právníhovztahu mezi podnikatelem (tedy v daném oboru činnosti profesionálem) a nepodnikatelem. 15. Ústavnísoud má za to, že výše uvedené skutečnosti představuji z hlediska ústavně zaručených práv občanůzávažný problém, neboť zneužíváním institutů směnečného práva dochází k ohrožení, ne-li dokoncepodlomení jejich právní jistoty a nepřiměřenému zvýhodnění jedné ze smluvních stran.“ 81. K dohode o vyplnení zmenky súd poukazuje na to, že umožňuje remitentovi (v tomto prípade žalovanému) vyplniť v zmenke zmenkovú sumu, ktorá má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, teda bez kontroly dôvodnosti jej výšky, či je v súlade so zákonom a či nesúvisí s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmenka by tak umožňovala vymáhať aj nezákonné plnenie, na ktoré žalovaný nemá zákonný nárok (napríklad nárok na úroky ani poplatky a v tomto spore navyše súd rozhodol o viacerých neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré žalovanému nepriznávajú nárok na peňažné plnenie v nich upravené). Zákonodarca pri v neskoršej právnej úprave účinnej od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prijal zákonné ustanovenie v § 5a, ktorým zakázal zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa zmenkou a obmedzil aj možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže pripustil túto dohodu len vo forme osobitnej listiny a za splnenia ďalších podmienok – poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a stanovenie možnosti spotrebiteľa ju odmietnuť. Uvedenú zmluvnú podmienku ohľadom dohody o vyplnení zmeniek súdy už určili za neprijateľnú skoršími rozhodnutiami (napr. rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 29C/162/2014 zo dňa 14.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/61/2015 zo dňa 25.6.2015). Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil za

neprijateľnú napríklad v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 18Csp/97/2023 z 10. 01. 2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 zo dňa 06. 06. 2024, tiež v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 11Csp/72/2023 z 16.02.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/17/2024 zo dňa 09. 07. 2024. 82. Pokiaľ ide o siedmu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 18., v časti, v znení: „ Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“aj túto súd považuje za neprijateľnú. 83. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Možnosť výberu je len zdanlivá, nakoľko rozhodcovská doložka, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné považovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za súladnú so zákonom. Súd má za to, že rozhodcovská doložka v znení, ako bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto takáto zmluvná podmienka je neprijateľná nie len podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale táto zmluvná podmienka bola už aj opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. 84. Naviac nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. novembra 2011 sp. zn. 2Cdo/245/2010 tak, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil za neprijateľnú napríklad v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.z. 5C/69/2016 z 01. 02. 2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/246/2017 zo dňa 19. 06. 2018. 85. Pokiaľ ide o ôsmu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 20., v znení.: „ Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú. 86. K tejto zmluvnej podmienke týkajúcej sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti danej právnej normy. Zároveň však súd

poukazuje aj na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho práva. Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu neprijateľných zmluvných podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, ktorá ju predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určil právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú ( napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp/136/2019 z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, tiež v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 18Csp/97/2023 z 10. 01. 2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 zo dňa 06. 06. 2024). 87. Pokiaľ ide o deviatu zmluvnú podmienku uvedenú vo VOP, bod 22., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“aj túto súd považuje za neprijateľnú. 88. Zmluvná podmienka s obdobným obsahom bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od odôvodnenia uvedených rozhodnutí a poukazuje na ne. Súd priamo poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/4/2023 z 31.5.2023: „19. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa zasielania upomienok, SMS správ, emailov odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o podmienku, ktorá je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže je formulovaná bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného. Mohla by preto viesť k tomu, že žalovaný by neúmerne obťažoval spotrebiteľa množstvom odoslaných upomienok a správ ich frekvenciou a časom, keďže podmienka pripúšťa túto komunikáciu aj v dňoch pracovného pokoja, či sviatkoch, aj v nočných hodinách. Takto široko formulovaná zmluvná podmienka a jej realizácia by mohla viesť aj k rozporu so zákonom konkrétne s § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenie totiž zakazuje akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dni pracovného pokoja alebo v pracovných dňoch po 18.hod. Sporná zmluvná podmienka teda môže predstavovať agresívnu obchodnú praktiku upravenú v § 9 zákona č. 250/2007 z.z. a keďže pre posúdenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky postačuje to, ak objektívne je spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, teda bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu, súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o určenie jej neprijateľnosti a koná v skutkových okolnostiach prípadu.“ 89. Totožnú zmluvnú podmienku súd už určil za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.z. 18Csp/97/2023 z 10. 01. 2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/9/2024 zo dňa 06. 06. 2024. 90. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov sporovými stranami predloženými, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) aj v spotrebiteľskej veci. K nároku na náhradu trov konania: 91. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 92. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

93. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 94. V prejednávanej veci bolo uplatnených deväť samostatných nárokov, a to na určenie deviatich neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne posúdenia každého nároku na určenie neprijateľnej podmienky z toho istého záväzkového vzťahu ako samostatného súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoCsp/13/2022 z 27. 03. 2023. Zákonodarca k ust. § 255 CSP poukazuje na to, že pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu, a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. Žalobca žiadal rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Keďže žalobca bol v celom rozsahu vo všetkých uplatnených nárokoch úspešný, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov tak, ako si to žalobca v žalobe uplatnil, teda spôsobom, ktorý je možné považovať za akceptovateľný. 95. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/43/2023 z 25. 04. 2024, ktorým súd v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pri uplatnení trov konania obdobne, ako v prejednávanej veci potvrdil rozsudok vo výrokoch Ia., IIa., IIIa. a IVa, týkajúcich sa trov konania, cit.: „Pokiaľ žalovaný namietal štiepenie priznaných trov právneho zastúpenia po každom výroku neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so svojím nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný, možno mu priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú (pomernú) náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou uplatňujú viaceré práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky a každý procesný nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na neho sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto spore ide práve o tento prípad. Tu prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, pretože v prejednávanom spore išlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia). Žalobca žiadal určiť neprijateľnosť viacero zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom každú neprijateľnú zmluvnú podmienku podložil samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné.“ 96. Rovnako v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalovaného ďalšie rozhodnutia, ktorými bol akceptovaný spôsob uplatnenia si trov žalobcom samostatne vo vzťahu ku každému nároku, napr.: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoCsp/24/2021 z 16. 12. 2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/17/2023 z 17. 10. 2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024). 97. Žalobca bol v súdnom konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu ohľadne každého uplatneného nároku, nakoľko súd jeho žalobe a všetkým uplatneným nárokom vyhovel, preto žalobcovi súd priznal proti žalovanému ohľadne každého nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 98. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.