Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Pc/14/2025 8825200811 16. 07. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825200811.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti odporcovi – otcovi navrhovateľky: E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, F. G. H., o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, t a k t o rozhodol: I. Súd m e n í I. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 6Pc/10/2023 zo dňa 02.03.2023, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na navrhovateľku, A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180,– eur mesačne na sumu 280,– eur mesačne, ktoré výživné je odporca, C. B., nar. XX.XX.XXXX, povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiac vopred navrhovateľke počnúc dňom 09.05.2025. II. Dlžné výživné od 09.05.2025 do 30.06.2025 vo výške 174,29 eur je odporca o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
p
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 09.05.2025, domáhala zvýšenie výživného zo sumy 180 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne a to odo dňa podania návrhu, ktoré je splatné vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom. Manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 09.03.2006 Okresným súdom Vranov nad Topľou č.k. 6C 299/2005. Na základe tohto rozhodnutia bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 180 eur mesačne vždy do 25.dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehli 2 roky. V tom čase bola žiačkou strednej školy. Teraz študuje na vysokej škole, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom. Otec jej okrem určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. Otec pracuje ako policajt a jeho mesačný príjem je asi 1600 eur. Matka pracuje ako vedúca predajne a jej mesačný príjem je cca 1050 eur. Keďže preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene, žiada, aby súd rozhodol o zvýšení výživného. 2. Odporca navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu 220,– eur mesačne. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, potvrdením filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove zo dňa 23.04.2025, prehľadom mesačných nákladov, písomným vyjadrením odporcu, potvrdením o príjme odporcu, výpisom z katastra nehnuteľností, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 6Pc/9/2023 a sp.zn. 7Pc/13/2025, výpoveďou navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom písomnom návrhu. S návrhom otca nesúhlasí. Mesačne má výdavok na cestovné 40-50 eur a to návšteva lekárov a cesta do školy, pretože nie vždy cestuje vlakom kvôli rozvrhu. Na internáte nebýva. Výdavok na potraviny má 90,– eur mesačne, nakoľko potrebuje bezlaktózovú stravu. Ďalšie výdavky má na drogériu 20,– eur, obuv a oblečenie 35,– eur, lieky a vyšetrenia 20,– eur. Naďalej absolvuje vyšetrenia v ambulanciách ako uviedla v predošlom konaní. Užíva lieky na štítnu žľazu a srdce, za ktoré si dopláca. Na svoje výdavky potrebuje spolu sumu 300 eur. Brigádnicky si privyrába iba počas leta. Z prvej brigády od 01.07. má odmenu 5,50 eur /hodina, kde bude mať príjem asi 200,– eur a z druhej brigády má odmenu 4,70 eur/hodina. Pri začatí školského roka platí zápisné 33,– eur, platba za kartu ISIC 11,– eur. Do školy si nepotrebuje zakúpiť pomôcky. V lete bude absolvovať operáciu, preto musí navštevovať ambulancie nie len vo Vranove, ale aj mimo Vranova, s čím má spojený výdavok na cestovné. Od zdravotného stavu bude závisieť, či bude môcť ďalej brigádnicky pracovať. S otcom sa nestretáva, otec si platí výživné ako má stanovené rozsudkom. 5. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil v písomnom k návrhu. Súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
vyjadrením
6. V písomnom vyjadrení otec uviedol, že nad rámec určeného výživného dcére ničím neprispieva pre okolností, ktoré boli v ich rodine podľa neho spôsobené matkou. Uznal, že od posledného určenia výživného uplynuli dva roky a došlo k zvýšeniu nákladov, avšak k zvýšeniu nákladov došlo aj na jeho strane. Podľa neho dcéra sa môže zamestnať na trvalý pracovný pomer alebo pracovať brigádnicky popri štúdiu a nie žiadať finančné prostriedky od svojich rodičov. Poukázal, že navrhovateľka nenavštevuje rodinných príbuzných. Jeho priemerný mesačný príjem je cca 1.700,– eur podľa okolností daného mesiaca a stavu. Má rozostavaný rodinný dom, kde potrebuje robiť fasádu, chodníky, opletenie, terénne úpravy. Iné deti nemá, a tak sa jeho deti stanú dedičmi nehnuteľností a to I. a A.. Náklady na bývanie má vo výške 244,44 eur, spláca hypotekárny úver vo výške 130,– eur. Ďalšie výdavky má ako bežný človek, a to strava, lieky, oblečenie, pohonné hmoty nakoľko dochádza do zamestnania. Má starých rodičov so zdravotnými problémami, ktorým sa snaží pomôcť rôznym spôsobom, nakoľko je ich syn. V mesiaci júl 2024 mu bola na ďalší výkon štátnej služby lekárskou komisiou Ministerstva vnútra stanovená zdravotná klasifikácia C pre zdravotné obmedzenia, preto je zaradený na výkon služby na J. K. C. K., kde cestuje do zamestnania, čo sa odzrkadľuje v jeho nákladoch. Zo zdravotných dôvodov v mesiaci december 2025 odchádza do výsluhového dôchodku, kde sa poníži jeho mesačný príjem a pre zdravotné dôvody a obmedzenia nebude pre neho jednoduché nájsť si prácu. Nakoľko však navrhovateľka študuje na vysokej škole, po zvážení všetkých okolností navrhol zvýšiť výživné mesačne zo 180 eur na 220 eur. 7. K písomnému vyjadreniu otca navrhovateľka uviedla, že sám otec odmieta, aby sa s ním stretla. Dokonca, keď mala mať svadbu krstná dcéra otca, tak im bolo povedané, že buď na svadbu príde otec alebo ony Nie je pravdou, žeby boli ovplyvňované, aby sa nestretávali s otcovou rodinou. Babku navštevovali dvakrát do roka, teraz v lete pre brigády časovo to nestíhajú. 8. Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofická fakulta zo dňa 23.04.2025 vyplýva, že navrhovateľka v akademickom školskom roku 2024/2025 bola študentkou 2. ročníka dennej formy 1. stupňa filozofickej fakulty. Predpokladaná dĺžka štúdia v odbore je 3 roky. 9. Z rozsudku pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6Pc/10/2023 zo dňa 02.03.2023, ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy 120 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne na navrhovateľku vyplýva, že v tom čase odporcov čistý mesačný príjem predstavoval sumu 1.400,– eur, a závisel od okolností v danom mesiaci. Náklady na bývanie mal 198,77 eur, elektrina 50,– eur, splácal hypotekárny úver na byt, v ktorom býval mesačne vo výške 416,16 eur a spotrebný úver mesačne vo výške 150,27 eur, o ktorý musel požiadať v novembri 2022 z dôvodu nepredvídateľných životných situácii a zdravotného stavu. Ďalšie výdavky mal na lieky, oblečenie, pohonné hmoty za dochádzanie do zamestnania. Navrhovateľka v tom čase študovala na Spojenej škole v Prešove vo 4. ročníku. Dochádzala do školy v Prešove. Ak cestovala vlakom, nemala nijaký výdavok, na autobus mala výdavok 20,– eur. Bývala v spoločnej domácnosti s matkou. Výdavky na stravu mala priemerne mesačne 150,– eur. V škole sa nestravovala ale doma pre zdravotné problémy. Výdavky na hygienu mala 30,– eur, telefón 16,– eur, obuv, oblečenie mesačne minimálne 50,– eur. Evidovaná bola na viacerých odborných ambulanciách v Humennom a to kardiologická a endokrinologická ambulancia, v Bratislave na kardiocentre, v Prešove na očnej ambulancii, v K. na ortopédii, v Martine na hrudnej chirurgii, jedenkrát ročne absolvovala vyšetrenie v Nitre. Nosila okuliare. Priemerne jej mesačné výdavky
dosahovali sumu cca 400,– eur mesačne. Pravidelne užívala lieky na štítnu žľazu a gastro tabletky s minimálnym doplatkom. Musela užívať bezlaktózové výrobky. Absolvovala dentálnu hygienu dvakrát ročne ( jedno ošetrenie 30,– eur). Štipendium nepoberala, brigádnicky si privyrábala. 10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Pc/13/2025 súd zistil, že voči odporcovi je taktiež podaný návrh na zvýšenie výživného zo strany jeho ďalšej dcéry I. B., nar. XX.XX.XXXX. Z predloženého výpisu výdavkov na členov domácnosti, a to I., A. a matka J. B. vyplýva že výdavky na navrhovateľku predstavujú výdavky na plyn 18,50 eur, voda 18,50 eur, elektrina 17,– eur, internet 5,– eur, telefón 22,– eur, cestovné výdavky 40 -50 eur, komunálny odpad 17 eur. 11. Podľa potvrdenia o príjme odporcu za mesiac jún 2025 je zrejmé, že odporcov čistý príjem predstavoval sumu 1763,82 eur, kde za tento mesiac je mu vyplácaný v tejto sume aj príspevok na bývanie v sume 300,50 eur. Za mesiace 06/2024 až 04/2025 mal spolu príjem 26.937,95 eur. Priemerný mesačný príjem za 12 mesiacov mal 2.391,81 eur. 12. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie L. súd zistil, že odporca je vlastníkom rodinného domu, a parcely - zastavané plochy a nádvoria na základe kúpnej zmluvy z roku 2017. V časti C má zapísanú ťarchu záložné právo v prospech Československej obchodnej banky z 22.08.2023. 13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine). 21. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 25. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 26. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) o skončení povinnej školskej dochádzky,29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. 27. Hmotnoprávnou podmienkou nato, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. 28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1). 29. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. 30. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 180 eur na 280 eur mesačne odo dňa podania návrhu z dôvodu, že od poslednej úpravy ubehli dva roky a došlo k zvýšeniu jej výdavkoch, od septembra 2025 bude študentkou 3.ročníka Vysokej školy, denná forma. Rozhodnutie o povinnosti plniť výživné možno na základe návrhu zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie výživného. Odporca navrhol zvýšiť výživné na sumu 220 eur. 31. Vykonaným dokazovaním súd zisťoval terajšie príjmy a výdavky účastníkov a porovnával ich s príjmami a výdavkami v čase predošlej úpravy výživného a dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný v celom rozsahu. Naposledy výživné bolo určené v roku 2023. Od tohto času uplynuli 2 roky. Navrhovateľka v predošlom konaní bola študentkou strednej školy, toho času študuje 1.stupeň vysokej školy dennou formou. Naďalej sa pripravuje na svoje povolenie, rovnako dochádza na školu do Prešova. Pre štúdium nie je schopná sa sama živiť, preto je potrebné, aby otec prispieval na jej výživu, ako aj matka, pretože štúdiom na vysokej škole si zvyšuje kvalifikáciu, aby v budúcnosti mohla mať lepšie zamestnanie, ako aj lepší príjem. Navrhovateľka špecifikovala svoje potreby a výdavky mesačne nasledovne: na bývanie - plyn 18,50 eur, voda 18,50 eur, elektrina 17,– eur, internet 5,– eur, telefón 22,– eur, na cestovné 40 -50 eur, na potraviny 90,– eur, na drogériu 20,– eur, obuv a oblečenie 35,– eur, lieky a vyšetrenia 20,– eur, komunálny odpad 17 eur. Pravidelné mesačne výdavky navrhovateľky dosahujú sumu cca 300 eur. Pri začatí školského roka platí zápisné 33,– eur, a platbu za kartu ISIC 11,– eur. Ďalšie nároky navrhovateľka má na voľnočasové, mimoškolské výdavky súvisiace s vekom. Doterajšie výdavky navrhovateľky boli limitové výživným, ktoré platil otec. 32. Odporcov priemerný príjem v predošlom konaní bol 1.400,– eur, a závisel od okolností v danom mesiaci. Náklady na bývanie mal 198,77 eur, elektrina 50,– eur, splácal hypotekárny úver na byt, v ktorom býval mesačne vo výške 416,16 eur a spotrebný úver mesačne vo výške 150,27 eur. Ďalšie výdavky mal na lieky, oblečenie, pohonné hmoty za dochádzanie do zamestnania. Teraz uviedol, že má priemerný mesačný príjem cca 1.700,– eur podľa okolností daného mesiaca a stavu. Má rozostavaný rodinný dom, kde potrebuje robiť fasádu, chodníky, opletenie, terénne úpravy. Iné deti nemá, a tak sa jeho deti stanú dedičmi nehnuteľností. Náklady na bývanie má 244,44 eur, spláca hypotekárny úver vo výške 130,– eur. Ďalšie výdavky má ako bežný človek ( strava, lieky, oblečenie, pohonné hmoty za dochádzkou do zamestnania). Pomáha svojim rodičom. V mesiaci júl 2024 pre zdravotné obmedzenia bol zaradený na výkon služby na J. K. C. K.. Zo zdravotných dôvodov v mesiaci december 2025 odchádza do výsluhového dôchodku, kedy sa poníži jeho mesačný príjem. 33. Pre určenie priemerného príjmu otca je potrebné podľa judikatúry súdov vychádzať z priemerného príjmu za posledných 12 mesiacov. Z predloženého potvrdenia o príjme odporcu predloženého zamestnávateľom odporca za mesiace 06/2024 až 04/2025 mal spolu príjem 26.937,92 a potvrdenia za mesiac jún 2025 predloženého samotným odporcom súd zistil, že mal príjem 1.763,82 eur. Priemerný mesačný príjem odporcu za 12 mesiacov / 06/2024 až 05/2025/ je 2.391,80 eur, čo je vyšší príjem ako v pôvodnom konaní a ako to uvádzaj aj odporca. Do príjmu otca súd musel brať do úvahy aj odmeny, nakoľko je to tiež príjem, ako aj príspevok na bývanie, nakoľko z tejto sumy si otec hradí náklady na bývanie. Náklady na bývanie má rovnaké ako pôvodnom konaní. Úverové zaťaženie uviedol výrazne nižšie ( iba jeden úver). 34. Pre prípravu navrhovateľky na jej budúce povolanie je povinnosťou rodičov podieľať sa na jej výžive a zabezpečovať jej potreby. Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 35. Nateraz otec platí výživné v sume 180 eur. Výdavky dieťa sú limitové výživným zo strany rodiča. Navrhovateľka uviedla iba základné výdavky. Výdavky na voľnočasové aktivity
neuviedla. Doterajšie výdavky navrhovateľky boli limitové výživným, ktoré platil otec. Podľa zákona o rodine dieťa má mať rovnakú životnú úroveň akú má rodič. Pre stanovenie rovnakej životnej úrovne Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo materiál v 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-srzjednocujepostup-pri-urceni-vyzivneho/), podľa ktorého pre dieťa, ktoré študuje na vysokej škole, rodič ktorý má dve vyživovacie povinnosti je pre zachovanie rovnakej životnej úrovne stanovené určenie výživného 20 % z príjmu povinného rodiča. 20% z priemerného príjmu otca je 478,36 eur. Navrhovateľka v priebehu konania presne špecifikovala svoje výdavky. 36. Súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu má zato, že v možnostiach odporcu je prispievať na výživu navrhovateľky sumou 280 eur mesačne. Z takto určeného výživného si navrhovateľka bude môcť hradiť nie len nevyhnutné výdavky ako ich uviedla, ale si bude môcť hradiť a dovoliť aj iné výdavky súvisiace s jej vekom, voľnočasové aktivity, ktoré doteraz si nemohla dovoliť. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa na starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom nepodieľa. Výživné 280 eur mesačne je dôvodné aj keby súd bral do úvahy príjem za mesiac máj 2025 a to 1.997, 46 eur, čo by však nebolo spravodlivé vo vzťahu k oprávnenej osobe. 37. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení a to, že navrhovateľka má možnosť sa zamestnať, súd mu nemôže prikázať, aby pracovala navrhovateľka počas školského roka, keď si má plniť školskú dochádzku, vzdelávať sa a plniť si povinnosti smerujúce k úspešnému ukončeniu štúdia a to hlavne ak študuje dennou formou. Navrhovateľka má len nepravidelný brigádnicky príjem, ktorý má cez leto a takýto príjem súd nemôže považovať za príjem, ktorý by prispel k zníženiu výživného zo strany odporcu. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky odporcu, podľa zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Najprv musí rodič uhradiť výživné a až potom môže uhrádzať ďalšie výdavky ( pomoc rodičom, zveľaďovanie majetku, úverové zaťaženie). Nemožno zohľadňovať zveľaďovanie majetku do budúcna, nakoľko výživné navrhovateľka potrebuje teraz. Bez výživného si výdavky pre štúdium a život nebude môcť uhradiť. Pri stanovení takto určeného výživného pri zohľadnení priemerného príjmu odporcovi ostane suma 2.111,81 eur ( 2.391,81 – 280) potrebná na jeho výdavky a výživné pre ďalšie dieťa. Nateraz súd nevie, aký bude mať príjem odporca, ak pôjde do dôchodku a bude to až v decembri 2025. 38. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu. Nakoľko navrhovateľka v návrhu žiadala zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu a zo strany odporcu nebolo preukázané, že platil viac, než mal doteraz stanovené, súd zároveň rozhodol aj o vzniknutom dlžnom výživnom za obdobie od podania návrhu do dňa 30.06.2025. Dlžné výživné predstavovalo za jeden mesiac sumu 100 eur ( 280 – 180 eur). V mesiaci máj za dlžných 23 dní predstavovalo dĺžne výživné sumu 74,29 eur ( 100 eur / 31 dní x 23 dní). Dlžné výživné od 09.05.2025 do 30.06.2025 je vo výške 157 eur ( 74,29 eur + 100 eur). Podľa zákona je povinný otec uhradiť toto dlžné výživné navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na výšku dlžného výživného a pri zohľadnení, že odporca má dlh na výživnom aj na druhú dcéru, súd odporca povolil zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.