Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/79/2025 8825201234 17. 09. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825201234.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci manžela (navrhovateľa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. D. E., toho času F. XX, XXX XX G., D., proti manželke, ktorá návrh nepodala: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XXX, XXX XX C. D. E., toho času I. X, XXX XX H., D., pr. zast.: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 51 034 336, za účasti maloletého dieťaťa: mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo účastníkov konania, A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je uzavreté dňa 03.09.2021 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou, vo zväzku 24, ročník 2021, strana 1, poradové číslo 111, r o z v á d z a. II. Súd v y s l o v u j e, že nemá právomoc vo veci úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX. III. Súd konanie o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V návrhu uviedol, že s manželkou uzavreli manželstvo dňa 03.09.2021 na Matričnom úrade vo Vranove nad Topľou. Z tohto manželstva sa narodil syn E. B. XX.XX.XXXX. Manželstvo je dlhodobo a trvalo rozvrátené. Došlo medzi nimi k strate vzájomnej dôvery hneď po narodení maloletého syna E., k strate úcty a citového puta. Sú medzi nimi neprekonateľné prekážky. Nežijú spolu v spoločnej domácnosti a každý z nich vedie samostatný život v inom meste. Pokusy o obnovenie vzťahu boli neúspešné. Pre rozvod sa nakoniec rozhodli obaja spoločne. Maloleté dieťa žiadal navrhovateľ zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že sa s ním bude oprávnený stretávať každý druhý víkend od soboty 17:00 do nedele 18:00 a počas letných prázdnin po dobu 2 týždňov a zároveň navrhol výživné vo výške 300 eur mesačne. Rodičia budú o závažných otázkach týkajúcich sa maloletého rozhodovať spoločne.
2. Manželka navrhovateľa prostredníctvom zástupcu uviedla, že súhlasila s podaným návrhom na rozvod manželstva. Nesúhlasila, aby o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodoval Okresný súd Vranov nad Topľou pre nedostatok právomoci. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporkyne , oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, správami úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, správou mesta Vranov nad Topľou zo dňa 18.08.2025, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 25.08.2025, písomným vyjadrením manželky, a zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dôvodom rozvodu manželstva je jeho gamblerstvo. Zobrali si pôžičky na byt, auto, nábytok a ich príjem nestačil na úhradu týchto pôžičiek, preto začal stávkovať zápasy, čo bolo asi rok a pol po uzavretí manželstva. Stávkoval aj pred uzavretím manželstva ako aj jeho manželka. Manželka mu prestala dôverovať, pretože držala kasu v domácnosti, a keď si pýtal peniaze na stávkovanie, tak ju klamal, že si chce niečo kúpiť. Podľa neho manželka vedela, že ju klame. Žiadala ho, aby s tým prestal. Peniaze si požičiaval aj od kamarátov. Pôžičky nemajú uhradené. Venoval sa tomu dva a pol roka počas trvania manželstva, teraz už nestávkuje. Keď manželka odišla zo spoločnej domácnosti, uviedla, že vo vzťahu sa dusí, chce byť sama. Manželku vníma ako chladnú, ktorá nevedela prejaviť lásku. V Nemecku pracoval od 5.30 hod., domov prichádzal okolo 17.00 až 18.00 hod., a keď prišiel domov, chcel manželku odbremeniť od starostlivosti o dieťa. Doma nemal ani teplé jedlo a musel čakať aj hodinu na jedlo. Snažil sa manželstvo zachrániť, chcel skončiť so stávkovaním, čo manželka neprijala. Manželstvo hodností na začiatku ako dobré. Dva a dva pol roka dozadu bádal nedostatky v manželstve, kedy snažil sa nájsť aj nejakú odbornú pomoc, kde by sa riešili ich vzťahy, city a sex, keďže intímne už viac ako dva roky spolu nežijú, ale manželka túto pomoc odmietla, pretože už bola rozhodnutá, že odchádza. S manželkou už nechce zotrvať v manželstve. 5. Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že podľa manželka dôvodom rozpadu manželstva bolo gamblerstvo navrhovateľa. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu pracovnej vyťaženosti a starostlivosť o maloleté dieťa. Súhlasila, aby súd konal bez jej prítomnosti. 6. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu prostredníctvo právneho zástupcu uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. keďže neplní účel, ktorým je založenie rodiny, riadna výchova detí a napĺňanie potrieb jej členov. Spolu nežijú, je pravdou, že sa odcudzili, ale dôvodom bolo notorické gamblerstvo manžela, ktorý prehral významné sumy peňazí a do dnešného dňa má veľké dlhy. 7. V roku 2021 odišli do cudziny. Rovnako aj kolízny opatrovník konštatuje, že obaja rodičia žijú v D. a že maloletý E. navštevuje materskú školu. Z uvedeného je zrejmé, že obvyklý pobyt maloletého v čase začatia konania, a teda miestom, kde maloletý žije, kde má vytvorené rodinné a sociálne zázemie, je uvedený členský štát Európskej únie, t.j. D. J. a nie Slovenská republika. Má za to, že Okresný súd Vranov nad Topľou nemá právomoc konať, pokiaľ sa jedná o úpravu rodičovských práv k mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX a v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a ), čl. 8 ods. 1, čl. 17 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, v spojení s § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku by mal vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a konanie v tejto časti podľa § 9 CSP zastaviť. Súd však môže v konaní pokračovať, predmetom konania ostane však už len rozvod manželstva. Obvyklý pobyt oboch rodičov je od roku 2021 v D. J. a s tým je spojený aj obvyklý pobyt maloletého E., ktorý v tomto štáte žije trvalo. Navštevuje materskú školu, má tam ošetrujúcich lekárov, má vytvorené sociálne zázemie, ako aj hmotné zázemie, keďže býval spolu s oboma rodičmi a aktuálne býva a žije s matkou. Z obsahu návrhu otca, ktorý žiada upraviť práva a povinnosti k maloletému nevyplývajú skutočnosti o obvyklom pobyte maloletého, pretože otec ich pravdepodobne zámerne zamlčal. 8. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 03.09.2021, obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodil v D. mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX. 9. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a v Sociálnej poisťovni , účastníci konania nemajú žiaden záznam.
10. Mesto Vranov nad Topľou v správe zo dňa 18.08.2025 uviedlo, že obaja manželia žijú a pracujú v D.. Počas manželstva sa im narodil mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva navrhovateľ uviedol neporozumenie, narušenie dôvery a ochladenie citových vzťahov. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že manželstvo bolo uzavreté po krátkej polročnej známosti, čo urýchlilo aj nečakané tehotenstvo manželky. V manželstve nie je šťastný, cca 2 roky spolu intímne nežijú a od mája tohto roku nežijú v spoločnej domácnosti, preto sa chce rozviesť. Odporkyňa za hlavný dôvod rozpadu manželstva uviedla gamblerstvo, ochladenie citov a nezáujem o rodinný život. Vzťahy medzi manželmi z vyššie uvedených dôvodov zapríčinených navrhovateľom sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní ani v budúcnosti nemôže plniť spoločenský účel. Po prerušení ich manželského spolužitia od mája tohto roku niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie, preto s rozvodom súhlasí. Rodičia sa dohodli aj na starostlivosti o mal. syna a na vyživovacej povinnosti. 11. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 25.08.2025 uviedol, že z manželstva pochádza mal. E. B., iné deti rodičia nemajú. V spoločnej domácnosti nežijú od mája 2025. Otec uviedol, že žije v D. v prenajatom byte, sám, je zamestnaný na pracovnú zmluvu. S manželkou komunikujú o mal. dieťati. Matka uviedla, že žije v prenajatom byte sama s maloletým dieťaťom. Je zamestnaná ako upratovačka. Matka súhlasí s rozvodom manželstva aj so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti. 12. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 14. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 15. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 16. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 17. Podľa čl. 12 Civilného mimosporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 18. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 19. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 20. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú, kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel,
ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom. 21. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 22. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu mal. detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 23. Na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výsluchom navrhovateľa a z písomného vyjadrenia odporkyne súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Manželstvo neplní svoj účel, aký sa očakáva od manželstva, a preto súd pristúpil k rozvodu manželstva. Počas manželstva majú manželia spolu žiť, pomáhať si, prejavovať si úctu, lásku, podporu, dôverovať si a starať sa o dieťa, vytvárať harmonické prostredie pre deti a rodinu. V danom prípade bolo preukázané, že to tak nie je. Odporkyňa s podaným návrhom súhlasila. 24. Každý má predstavu, ak vstupuje do manželstva, čo od neho očakáva. Ak sú aj tieto predstavy rozdielne, nie je to dôvod na to, aby sa manželia rozviedli, avšak je potrebné, aby manželia o tom spolu komunikovali a rozpor odstránili. Súd zistil, že medzi manželmi nenastala zhoda, aby sa vytvorilo pokojné a harmonické spolužitie a prostredie, manželia mali rôzne predstavy o manželstve, a správaní sa a chovaní druhého manžela, predovšetkým pri fungovaní manželstva a aj pri splácaní pôžičiek, ktoré si zobrali na fungovanie manželstva a domácnosti. Manžel riešil splácanie pôžičiek stávkovaním, požičiavaním peňazí a klamstvom o tom, s čím manželka nesúhlasila. To viedlo k tomu, že tie vzťahy sa medzi nimi narušili, a manželstvo si neplní svoju funkciu. Manželia spolu nežijú od mája tohto roka. Manželia sa odcudzili a tak manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. 25. V prejednávanej veci bolo zistené, že vzťahy medzi je manželmi sú rozvrátené. Hlavným dôvodom rozpadu manželstva je hráčska minulosť navrhovateľa. Manželia nevytvárajú harmonické životné spoločenstvo. Navrhovateľ a ani odporkyňa jednoznačne v tomto zväzku nechcú žiť, a preto súd pristúpil k rozvodu manželstva. 26. Z tohto dôvodu, keďže vzťahy sú vážne rozvrátené, neprispievajú k zdravému vývoju maloletého, súd pristúpil k rozvodu manželstva účastníkov konania. 27. Konanie s rozvodom manželstva je spojené aj s konaním o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. 28. Nakoľko tak D., ako aj Slovenská republika sú členskými štátmi Európskej únie, na posúdenie otázky právomoci súdu na toto konanie vzťahuje Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. 29. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 30. Podľa článku 1 ods. 2 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, veci uvedené v odseku 1 písm. b) môžu zahŕňať najmä: a) opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom; b) poručníctvo, opatrovníctvo a podobné inštitúty; c) ustanovenie a úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dieťaťa alebo ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti; e) opatrenia na ochranu dieťaťa týkajúce sa správy, udržovania majetku dieťaťa alebo nakladania s ním. 31. Podľa článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia 32. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Všeobecná právomoc), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 33. Podľa článku 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Zachovanie právomoci vo vzťahu k právu styku), keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc. 34. Podľa článku 10 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č.2019/1111 ( Voľba súdu), ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. 2. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. 35. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č.2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 36. Podľa § 9 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 37. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
38. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 39. Na konaní o rozvod manželstva súd má právomoc ako vyplýva z článku 4 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) č.2019/1111. Nemá však právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko podľa článku 7 bod 1 nariadenia právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu má súd, kde má maloletý obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Nemecku, preto nemecký súd má právomoc konať v tejto časti. Súd nezistil právomoc ani podľa článku 10 tohto nariadenia. Rodičia sa nedohodli na právomoci slovenského súdu. Preto súd v zmysle čl. 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, v spojení s § 161 ods. 1, 2 CSP vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a konanie v tejto časti podľa § 9 CSP zastavil. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. Navrhovateľ a odporkyňa nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.